6. schôdza

Ďakujem, pán predseda, ďakujem veľmi pekne za ocenenie. Možnože len takých pár poznámok.
Pán poslanec Taraba, vám tiež ďakujem, samozrejme, za ocenenie. Ale myslím si, že zlepšenie podmienok pre rodiny je jedno veľ..., jeden veľmi významný prínos k ochrane života. Dnes jedna tretina interrupcií na Slovensku, ktoré sa dejú ročne, pripadá na tretie deti v rodine. To znamená, že to sú presne tie deti, o ktorých som hovoril, ktoré už si ľudia nemôžu, nechcú, boja sa dovoliť. A myslím si, že tomuto môžeme pomôcť práve zvýšením tej podpory rodiny.
Pripravujeme, samozrejme, preventívne opatrenia vlastne na zníženie interrupcií, to je pre mňa veľká radosť, že tiež vlastne v koalícii nastala zhoda v tomto vlastne medzi všetkými stranami, pretože všetci vieme, že to je zlé. Všetci vieme, že to je niečo, čo by sa nemalo diať, a, samozrejme, každé opatrenie, ktoré pomôže ľuďom, aby to nerobili, je dobré.
A chcem ešte pripomenúť jednu malú vec, ktorú, možno na ktorú možno všetci zabúdame alebo mnohí, že v niektorých populačných ročníkoch až tretina ľudí odchádza do zahraničia. A mnohí sa z toho zahraničia vlastne nikdy nevrátia, ostanú tam žiť a to je ako keby sa na Slovensku narodilo možno o 5-10-tisíc detí ročne menej. Čiže aj na toto treba myslieť a myslím si, že je veľmi dôležité pre každého z nás, je to naša spoločná zodpovednosť a myslím, že sa na tom môžeme všetci zjednotiť, či sme z takej, alebo onakej strany, že chceme zlepšiť podmienky pre život ľudí na Slovensku, aby odtiaľto nemuseli odchádzať, aby tu mohli žiť, aby dokonca ešte iní chceli sem prísť, pretože takých, ktorí sem chcú prísť, je zatiaľ veľmi málo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, po dôkladnom preštudovaní si programového vyhlásenia vlády, som sa rozhodol, že aj ja svojou troškou prispejem v tejto rozprave o tomto bode programu, ktorým vláda ide prezentovať svoju genialitu.
Podľa môjho skromného názoru nie je to všetko celkom tak, ako sa na prvý pohľad zdá. Všetky vládne strany deklarujú a prezentujú, že do programového vyhlásenia vlády sa dostali nielen ich programové ciele a vízie do budúcnosti, ale fantasticky budú riadiť Slovensko. Ale najmä tam sú sľuby, ktoré dali občanom počas ich predvolebnej kampane.
Ak sa teda tomuto vládnemu zoskupeniu podarí naplniť to, čo sľubovali a vyplakávali počas celých šiestich mesiacov, tak sa Slováci môžu naozaj tešiť na obrovské zmeny a tie zmeny budú že vraj veľmi citeľné. Napríklad za účasť na parlamentných voľbách bude im priznaná akási odmena. Môžu sa tešiť na nájomné byty či väčšie preverovanie policajného šéfa, ktorý by mal ísť dokonca až na detektor lži. Prečo, to však naozaj nevedno. Asi by sa to zišlo pri iných funkcionároch. Možno sa takto zistí, či je to náš človek. Občania nášho milovaného Slovenska, by mali dokonca dostávať bezplatné noviny, ako to sľubuje predseda vlády Igor Matovič. Ak budú naozaj zadarmo. Ja sa však pýtam, ak na, ak budú zadarmo, kto ich zaplatí, pán predseda? Vy, či niekto iný? Lebo ak budú platené zo štátneho rozpočtu, tak budú platené z peňazí nás všetkých, všetkých daňových poplatníkov, my, čo tu sedíme, od ľudí vo výrobnej sfére, ktorí pracujú.
Vláda však chystá aj ďalšie svoje zámery, ako život na Slovensku spraviť lepším, krajším, znesiteľnejším. Je pozitívne, že vláda má záujem o zvyšovanie transparentnosti, kontroly majetku verejných funkcionárov, s čím viac ako len súhlasím a som s tým úplne stotožnený. Ale tu vyskytne sa iná otázka. Ak to všetci politici urobia podľa vzoru pána Igora Matoviča, že napíšu všetok svoj majetok na svoju manželku či iných rodinných príslušníkov, celý tento proces neprinesie žiadnu pozitívnu zmenu, tak ako to tento pamflet deklaruje. Tento bod programového vyhlásenia vlády predpokladá najmä to, že majetok osôb žijúcich v jednej, teda spoločnej domácnosti sa má doložiť pri policajných funkcionároch. Ja sa však pýtam, či by nebolo namieste, aby takáto povinnosť platila aj pri štátnych funkcionároch vrátane predsedu vlády, ministrov, štátnych radcov a štátnych tajomníkov.
Vrátim sa však trošku k spomínanému návrhu poskytovať nešpecifikované a neurčité zľavy zo štátnych poplatkov práve tým obyvateľom Slovenskej republiky, ktorí sa zúčastnia na voľbách. To je podľa môjho názoru viac ako diskutabilný či nevhodný krok, nakoľko každá dobrá vláda má najmä motivovať ľudí podieľať sa na veciach verejných či na určitom druhu politickej participácie, a to najmä, zdôrazňujem, svojím dobrým a spravodlivým vládnutím. Občania Slovenskej republiky, teda voliči, musia vidieť, že zmenou politických zástupcov má dochádzať ku skvalitňovaniu a ku kvalitným zmenám, a nie lacným a populistickým sľubom. Určite by sa ľudia nemali motivovať poskytovaním rôznych druhov zliav či odpustením nejakej ich časti.
Preto si dovolím zhodnotiť toto programové vyhlásenie vlády ako zmes programových priorít volebných programov vládnych strán, nie však ako ucelený a komplexný celok. Programové vyhlásenie vlády obsahuje dosť veľa častí, ktoré sa snažia troška konkrétnejšie naznačiť zámery tejto vlády, ale ako celok, teda programový dokument obsahuje na môj vkus príliš veľa politického, vzletného spôsobu prejavu, ako aj zbytočného verbálneho sebachlácholenia.
Pozastavením sa pri všetkých týchto informáciách naskytne sa mi ďalšia otázka. Pri sociálnej časti programového vyhlásenia vlády, ktorá ma bezprostredne ako člena sociálneho výboru zaujíma, je tu časť, ktorá je veľmi cieľavedomá, veľmi odvážna, ale asi nie úplne realizovateľná s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré sa teraz v spoločnosti dejú. Pri sociálnych veciach zostáva skôr zachovaný súčasný stav podobne ako v zahraničnej politike. Do zdravotníctva sa vnáša viac štátnej regulácie, čo v slovenských podmienkach nemusí znamenať kvalitnejšie služby.
Dôležitou časťou vyhlásenia je, že si vláda uvedomuje istý dlh za modernizáciu Slovenska, preto si myslím, že sú všetky zámery vlády v programovom vyhlásení obsiahnuté dostatočne a niektoré zámery či opatrenia môžu ešte pribudnúť v ďalších dokumentoch, nakoľko nie kvantita - 121 - strán je dôležitá, ale najmä kvalita a obsah tohto dokumentu. Kým OĽANO sa hrdo chváli tým, že presadili požiadavky spred volieb, teda všetkých jedenásť bodov, ktoré premiér sľúbil, Strana za ľudí je zase spokojná hlavne s tým, že sa vo vyhlásení píše najmä o boji proti korupcii, čo v spojitosti s kauzami daňového a pozemkového podvodníka Andreja Kisku je viac ako úsmevné, a prikladajú dôležitosť najmä očiste justície. SaS je spokojná s ekonomickými návrhmi, SME RODINA zase oceňuje avizovanú výstavbu nájomných bytov či exekučnú amnestiu. Justícia a boj proti korupcii je tiež ich nosným bodom, ako aj hmotná zodpovednosť a trestanie pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami.
Dúfam, že tieto krásne vety nezostanú iba sľubom.
Čo ma však naozaj zarazilo a šokovalo, je túžba pani ministerky spravodlivosti zbaviť sa nepohodlných predsedov súdov, a to spôsobom zriadenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý bude plniť aj funkciu disciplinárneho súdu pre nepohodlných sudcov, prokurátorov, exekútorov, nakoľko o nič iného tu ani nejde.
Bezpečnosť obyvateľstva má byť zabezpečená najmä spôsobom, že prezident Policajného zboru a jeho ďalší vrcholoví predstavitelia, ako aj predstavitelia inšpekcie ministerstva vnútra Slovenskej republiky budú pri prijímaní na vysoké riadiace funkcie podrobení vyšetreniu na detektore lži. Takéto kroky a praktiky značne pripomínajú nehumánne a nedemokratické režimy, ktorých existenciu nám páni z koaličných strán neustále pripomínajú.
Ďalej sa vláda zasadí o to, aby podnikatelia a iné inštitúcie boli povinné uhrádzať faktúry podľa poradia, v akom boli zavedené do účtovníctva, čo ma tiež úprimne fascinuje, a som naozaj zvedavý, ako to bude dodržiavané. A perličkou je znovuzavedenie inštitútu dvojitého občianstva.
Obranná politika Slovenskej republiky a jej zložka Ozbrojené sily Slovenskej republiky, to je tiež zaujímavá kapitola. Prioritou vlády bude zodpovedné členstvo v Európskej únii a v organizácii Severoatlantickej aliancie, čiže zasa sa budeme strkať do zadku Európskej únie, ktorá nás zotročuje, a budeme velebiť zločineckú vojenskú organizáciu, ktorá vraždí civilistov, kde sa jej to páči a kde sa to hodí.
V oblasti zdravotníctva sa vláda zaväzuje, že zdravotné poisťovne musia pacientom s podozrením na nádorové ochorenie zabezpečiť operáciu do štrnástich dní od indikácie klinickým onkológom. Tak na tento bod a jeho dodržiavanie som zvedavý nielen ja, ale aj tisíce onkologických pacientov. Úprimne dúfam, že sa to podarí a že to nebudú iba prázdne sľuby a krásne reči, lebo papier znesie veľa, veľmi veľa.
V kapitole Príspevky a iné výhody ma šokoval tzv. tehotenský príspevok. Ak sa niečo podobné nepremyslene zavedie, tak určité skupiny obyvateľstva ho budú poberať nepretržite. Kapitola o životnom prostredí sú len prázdne nepremyslené a úplne nesystémové kroky, nemajú hlavu ani pätu, veľmi podobne a ešte oveľa kritickejšie sa k tomu vyjadrili stovky ochranárov a ekoaktivistov.
Asi najzmysluplnejšou časťou PVV-éčka je jej ekonomicko-hospodárska časť z dielne ministra Sulíka, kde je naozaj veľa dobrých vecí, a bodaj by sa aspoň štvrtinu z toho podarilo zrealizovať.
Na záver už len asi toľko, že celý tento dokument je postavený prevažne na sľuboch, ako sa to všetko mávnutím čarovného prútika dá zrealizovať. Nemám však pocit, že je to aj reálne možné, nakoľko snaha je síce krásna vec ale hodnotia sa výsledky.
Vďaka.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, v prvom rade mi dovoľte poďakovať vláde Slovenskej republiky za konštruktívne spracovanie Programového vyhlásenia vlády, zvlášť v oblasti regionálneho rozvoja, ktorého zmyslom je rast kvality života obyvateľov súvisiaci s dynamickým sociálno-ekonomickým rastom, zvyšujúcou sa úrovňou sociálnej súdržnosti a solidárnosti.
Hneď v úvode sa spomína jeden z cieľov vlády, konkrétne zníženie regionálnych rozdielov. Vláda Slovenskej republiky chce aktívne zrealizovať opatrenia pre zvýšenie motivácie obyvateľov zostať v regióne, vytvorí špecifické lokálne podporné programy pre zvýšenie zamestnateľnosti a zamestnanosti, vytvorí systém zvýhodnenia začínajúcich podnikateľov v zaostalých a vysídľujúcich sa regiónoch. Jednou z priorít tejto vlády je podstatne skvalitniť dopravnú dostupnosť v regiónoch, nedostatočná infraštruktúra je mnohokrát veľkou brzdou pri nerovnomernom rozvoji regiónov. S akcentom na podporu a rozvoj najmenej rozvinutých regiónov, samozrejme, so zohľadnením potenciálu a špecifík regiónov vláda Slovenskej republiky vypracuje stratégiu rozvoja regiónov.
Aktívnou medzirezortnou koordináciou taktiež sústredí podporu regiónov s vysokým a málo využitým potenciálom pre cestovný ruch. Osobne považujem podporu domáceho cestovného ruchu za jeden z najdôležitejších pilierov rastu ekonomiky, ktorý podporí kvalitu života obyvateľov aj v najmenej rozvinutých regiónoch. Kvalitná propagácia Slovenska doma a v zahraničí, zlepšenie rozpoznateľnosti Slovenska ako atraktívnej dovolenkovej destinácie, ako aj podpora tvorby nových produktov cestovného ruchu tu roky bola nedostatočná. Táto vláda si dáva za cieľ naštartovať dopyt po službách v cestovnom ruchu s využitím marketingových a propagačných aktivít štátu a organizácii cestovného ruchu, aby sa zvýšil počet turistov v slovenských zariadeniach cestovného ruchu.
Vláda vníma regionálny rozvoj a podporu najmenej rozvinutých regiónov ako jednu z kľúčových oblastí, čo deklaruje aj vznikom ministerstva investícií, regionálna rozvoja a informatizácie. Vnímam to pozitívne, že ako členka výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj budem môcť prispievať poznatkami aj z regiónu, z ktorého pochádzam, ktorý patrí tiež medzi najmenej rozvinuté regióny Slovenska.
Podľa môjho názoru sa pri odstraňovaní zaostávania najmenej rozvinutých okresov a odstraňovaní regionálnych rozdielov a problémov musí myslieť na obraz dopravy, pretože kvalitná dopravná infraštruktúra je základným predpokladom prílevu investícií. V predchádzajúcom období bol prijatý Akčný plán na odstránenie zaostávania najmenej rozvinutých okresov. Podarilo sa vďaka priaznivému ekonomickému vývoju vytvoriť isté množstvo pracovných miest v najmenej rozvinutých okresoch, ale aj tak z môjho pohľadu nebol naplno využitý možný potenciál a nemyslím si, že zaostávanie regiónu sa vyrieši prerábkou obecných budov, rekonštrukciou sociálnych zariadení, dostavbou zdravotných stredísk, výstavbou športových hál pre samosprávy. To mi pripadá, ako by sa realizovali činnosti starostov a primátorov jednotlivých samospráv, a nie regionálny rozvoj. Nemyslím si, že akčné plány NRO sú v súčasnosti nastavené vhodným a priamym spôsobom na ich skutočný potenciál a napĺňanie týchto aktivít.
Z tohto hľadiska sa ako členka výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj budem aktívne podieľať, aby sme skutočné problémy NRO zmenili. To znamená prehodnotiť skutočný prínos sociálnych podnikov a sústrediť sa aj na inú možnosť možného hospodárskeho rozvoja regiónu, a to propagáciou a tvorbou produktov cestovného ruchu, kde, ako vieme, je jedna z najvyšších pridaných hodnôt v podobe nenávratnosti investícií.
Pre vytvorenie dlhodobo udržateľného rozvoja je potrebné zamerať sa na vzdelávanie potrebnej pracovnej sily a zapojiť aj tých, ktorí doteraz nepracovali, zlepšiť dostupnosť regiónov a ich infraštruktúru, stimulovať príchod investorov z interného, ako aj externého prostredia, riešiť a prioritizovať projekty na základe ich pridanej hodnoty a možného dlhodobého udržania v zdravom podnikateľskom prostredí.
Budem hlasovať za programové vyhlásenie vlády. Na jeho tvorbe prvýkrát participovali aj občania Slovenskej republiky. Prajem vláde Slovenskej republiky, aby sa jej podarilo plniť toto programové vyhlásenie.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Som rada, že v tomto parlamente majú svojich zástupcov aj menej rozvinuté regióny, ktoré môžu hovoriť prostredníctvom nich z praxe o ich doterajšom veľmi nesystémovom rozvoji. Súhlasím s pani poslankyňou, že tieto regióny potrebujú dobudovanie diaľnic a rýchlostných ciest, potrebujú dobudovať infraštruktúru, pritiahnuť do týchto regiónov strategických investorov a následne aj znižovať mieru evidovanej nezamestnanosti. Musím povedať, že pochádzam z takéhoto regiónu a v týchto regiónoch sa veľmi ťažko žije. Preto som znepokojená, že ešte aj v tomto období sme svedkami, že niektoré výbory pre rozvoj menej rozvinutých okresov na čele s nekompetentnými prednostami okresných úradov rozdeľujú posledné finančné prostriedky osvedčeným receptom - iba „našim ľuďom“.
V tomto parlamente už vystúpili viacerí poslanci k téme regionálneho rozvoja. Osobne si pamätám, že v predchádzajúcom volebnom období neboli niektorí primátori a starostovia pozvaní ani na výjazdové zasadnutia vlády, spomeniem okolité mestá a obce: Hnúšťu, Tisovec, Rimavskú Sobotu, Sušany a Hrnčiarske Zalužany. V našom okrese tiež nebola možnosť zo strany mestskej samosprávy ani predložiť žiadosť o prerozdeľovanie finančného príspevku a pozvanie na výjazdové zasadnutie vlády prišlo pre mňa až v poslednej chvíli, keď už sa dotazovali novinári. Mrzí ma to o to viac, že práve samosprávy sú najbližšie k občanom.
V aktuálnom programovom vyhlásení vlády chcem preto oceniť, že mnohým menej rozvinutým regiónom veľmi prospeje vytvorenie informatívno-poradenských centier na prípravu projektov, ktoré im budú efektívne pomáhať. Preto ma teší, že v programovom vyhlásení vlády je aj časť o efektívnom a transparentnom využívaní fondov s ambíciou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán podpredseda. Treba povedať, že každá koruna, ktorá príde do územia alebo do regiónu, je pomocou, a to je už jedno, kde príde, o to viac, ak sú to regióny, ktoré sú v problémoch. A takéto, hovoríme, že sú najmenej rozvinuté.
Čiže treba, treba, jak by som povedal, netreba znevažovať to, čo bolo, pretože, vážené kolegyne, každé výjazdové zasadnutie prinieslo nejaké tie peniaze aj do tých regiónov a jednoducho skončili určite prospešne, pretože prišli do územia. Trošku ma možno zaráža komentovať, že to nebolo správne, pretože ja si myslím, to bolo jedno z najsprávnejších vecí, ak vláda chodí medzi ľudí a nesedí len v Bratislave za stolom a rozhoduje o ďalších.
K rečníkovi, musím podporiť, lebo pani kolegyňa pozná tú situáciu okolo Kežmarku, je tam diaľničný privádzač, na ktorý čakáme už 12 rokov, možno aj viac, a jednoducho táto vláda má túto ambíciu, takže určite má veľkú podporu, a dúfam, že sa podarí za tieto štyri roky tento privádzač okolo mesta Kežmarok vybudovať, a v tomto smere nie je nič iné, len súhlasiť a poskytnúť plnú podporu.
A treba, možno aj povedať, že tie akčné plány, ktoré boli spravené, samozrejme, prešli dva-tri roky, boli možno aj nejaké, chybičky sa vždy nájdu, ale pomohli tým regiónom, ale to boli tie malé, drobné peniaze. Tie základné peniaze majú prísť cez európske zdroje. Takže keďže tam tá ambícia je veľká, a nie je nič, len podporiť, aby tieto regióny sa rozvinuli tak, že za štyri roky môžme konštatovať, že na Slovensku nebude existovať žiaden najmenej rozvinutý región, a toto programové vyhlásenie vlády o tom jasne hovorí.
Takže určite túto podporu aj z radov opozície a mojej máte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Nedá mi iba doplniť o pár viet našu kolegyňu poslankyňu pani Majorovú, ktorá tu krásne teda v skratke takéto obsiahnuté programové vyhlásenie vlády dala do jedného uceleného celku, kde chcela vyjadriť tým, že v podstate naozaj sa musíme pozerať na to globálne, naozaj záleží od toho rozvinutia toho nášho regiónu a regiónov jednotlivých a rôznych iných súvzťažností, kde naozaj tá doprava je v súčasnej dobe, bohužiaľ, zdecimovaná, a pokiaľ sa my nepohneme ďalej v rámci rozvoja dopravy, tak ani tie rozvoje tých regiónov nebudú, ale celkovo na území, či už je to v samosprávach, územných správach, štátnych správach.
Takže skutočne podporujeme to programové vyhlásenie a som rada, že teda aj opoziční poslanci sa pridali a podporia takéto programové vyhlásenie.
Ďakujem.

Ja sa chcem srdečne poďakovať kolegyniam z koalície, ako aj kolegovi z opozície, že podporili moje slová, a ja verím, že sa vláde Slovenskej republiky podarí čo najviac opatrení alebo cieľov zrealizovať, čo sa týka programového vyhlásenia vlády v oblasti dopravy aj regionálneho rozvoja.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí kolegovia, som tu za ľudí z regiónov, ktorých zastupuje moja strana, a rozvoj regiónov je jedna z našich priorít. Nielen našich, ale aj moja osobná. Som hrdý na to, že téma regionálneho rozvoja je v programovom vyhlásení vlády zastúpená v takom rozsahu. Nie sú tu prázdne frázy, ale je to výsledok odborníkov, ktorí v tejto oblasti pracujú naprieč celým politickým spektrom, a dovolím si tvrdiť, že väčšina z nich nepatrí k žiadnemu politickému spektru.
O druhom Švajčiarsku alebo úžasnom regionálnom rozvoji, o cestovnom ruchu určite už ste, už ste veľa počuli. Ale výsledok je taký, ako keď sa pôjdete pozrieť na východné Slovensko alebo na južné Slovensko. Keď sa pozrieme, ako stoja naše regióny, tak Bratislava patrí medzi desať najlepších regiónov Slovenska a regióny, ktoré som spomínal, na východnom a strednom Slovensku patria na chvost Európskej únie. A regionálny rozvoj v programovom vyhlásení vlády, ale aj následne ako sa budú z toho odvíjať zákony, zákonné normy a riadenie tohto rezortu, je o tom, aby sa nám to podarilo zmeniť.
Ja dnes verím, že aj vďaka tomuto jasne, realisticky a odborne sformulovanému programovému vyhláseniu vlády sa konečne podarí vytvárať regiónom postavenie také, aké im patrí, aby sme boli rovnocenným regiónom Európskej únie.
Cieľom rozvoja regiónov je patričná kvalita života tých, ktorí v nich žijú a spokojnosť života alebo spokojnosť návštevníkov, ktorí do neho prichádzajú. Ale ja si myslím, že ten regionálny rozvoj, ktorý sme doteraz robili, je o tom, že my ako keby sme tých ľudí, ktorí v tých znevýhodnených regiónoch žijú, ani tam nechceli. Dokonca mám pocit, že sme prijímali také opatrenia, aby sme ich odtiaľ vyhnali, a tí odchádzali do iných regiónov, vyspelejších regiónov Slovenska alebo, alebo ďalej do Európy, alebo ešte ďalej.
Podporu najmenej rozvinutých regiónov sme v posledných rokoch často smerovali k revitalizácii námestí, po ktorých nám sem-tam niekto prejde, aj to s prázdnou peňaženkou, často predražených, medializované lavičky, dlažba z Číny či firma z iného konca Slovenska, väčšinou, väčšinou vyspelej Bratislavy. Začali sme tam, kde kopa nezamestnaných nízkopríjmových a sociálne odkázaných také projekty nikdy nevyužije, s ich postavenia im, v ich postavení im to nepomôže. Namiesto vytvárania podmienok trvalo udržateľného rozvoja sme obyvateľov doslova nútili odísť.
Predpokladom rozvoja v regióne je sociálna súdržnosť a solidárnosť. Keď chceme, aby sa ten rozvoj naozaj rozbehol, musíme dosiahnuť súdržnosť. A tú súdržnosť dostaneme tak, že budeme mať spoločnú víziu, ktorej uveríme a za ktorou pôjdeme. A všetky následné plány musia byť podriadené od tej najvyššej úrovne až po tú miestnu v tejto vízii. Pokiaľ budeme všetci ťahať za jeden koniec lana, tak toto je cesta, ako môžme ten región potiahnuť ďalej.
Alarmujúce množstvo našich slovenských regiónov sa nám vysídľuje, vymiera, doslova topí v existenčných problémoch. Každý región je jedinečný, jeho podpora musí byť špecifická, aby bola adekvátna silnej vízii rozvoja celej krajiny. Špecifickosť musí zabezpečovať zastúpenie lokálnych aktérov, a to nie tých politických, ale odborných, a tí, ktorí sú aktívni vďaka svojmu silnému emocionálnemu putu k regiónom. Rozvoj musia plánovať a realizovať tí, ktorí na, im na regióne skutočne záleží bez ohľadu na vlastný prospech.
A na tomto rozvoji musí záležať aj štátu. Musí sa začať správať ako zodpovedný správca zdrojov, hodnôt, ktoré nám tu predkovia zanechali. Základným článkom rozvoja sú komunity v územiach. Komunity v územiach, to sú ľudia, skupiny ľudí, organizované a neorganizované, ktorí sa snažia s tým rozvojom niečo urobiť.
Veľmi pekný príklad máme, máme v Poloninách, kde na poľskej strane celý cestovný ruch a celý regionálny rozvoj funguje vzorovo, a prídeme na slovenskú stranu a je koniec sveta, kde nikto nechodí. A presne, tieto komunity presne identifikovali problémy, ktoré treba riešiť a ako to zmeniť. Nie je to nerealizovateľné, ale štát má úplne opačné záujmy, štát v chránených územiach ťaží drevo, to drevo vyváža do iných regiónov, poľnohospodárstvo sa venuje plodinám takým, ktoré tomu regiónu neprinesú žiadny prospech, a dokonca ešte aj včelárstvo v týchto lesoch je štátne, hoci, hoci vytvára trvalú stratu, a tí miestni včelári majú zakázaný prístup. Čiže miesto toho, aby sme to rozvíjali, ešte to tam bránime tomu rozvoju.
Je preto nutné vytvoriť koordinovaný, veľmi efektívny a premyslený systém funkčnej asistencie štátu pri rozvojových aktivitách. Nestačí len odklepnúť peniaze a potom len často technicky kontrolovať, pritom vedome alebo nevedome vytvárať prostredie pre korupciu, klientelizmus, alebo byť ako štát dokonca brzdou prirodzených a dobrých aktivít. Máme tu neprehľadné množstvo inštitúcií. Máme tu organizácie, ktoré vznikali v čase 30 rokov a tie organizácie stále žijú, ale ony, väčšina z nich žije len tak, že je mŕtva, a keď prídu nejaké peniaze, tak vtedy ožije. Sú to organizácie, ktoré majú v názve niečo rozvojové, niečo regionálne, ale v skutočnosti fungujú veľmi neefektívne, a to znamená, že treba nám viac odborníkov a menej úradníkov.
Je čas na sociálne inovácie v rozvoji komunít a území. Keď máme šikovných ľudí na Slovensku, ktorí vedia skladať špičkové autá, tak verím, že máme aj ľudí, ktorí sú schopní robiť sociálne inovácie, ale nielen robiť, ale ich aj vymyslieť a následne viesť k zdarnému úspechu.
Dominantnou platformou rozvoja v nerozvinutých regiónoch sa musí stať sociálna ekonomika. Mala by sa stať prienikom všetkých rezortných i medzirezortných intervencií štátu a samospráv. Som prekvapený, koľko, koľko názorov na sociálnu ekonomiku v celom spektre tuná bolo. Sociálna ekonomika je nová oblasť, funguje u nás len dva roky. Sociálna ekonomika je ekonomika, ktorá v Európe je veľmi populárna, moderná, v krízových rokoch veľmi dobre obstála a na Slovensku máme sto podnikov a je v nej viac ako tisíc zamestnancov. A musím povedať, že aj teraz v krízových rokoch alebo v tých krízových mesiacoch, ktoré teraz sú, prežíva veľmi, veľmi dobre. Je to jeden z nástrojov, na ktorý nesmieme zanevrieť.
Napriek úžasnému potenciálu prírodných zdrojov nám najobdarovanejšie regióny, napríklad spomínané Poloniny, neustále upadajú a o cestovnom ruchu stále len hovoríme, pričom sa jedná o európske či svetové skvosty. O potenciále historických a kultúrnych pamiatok, napríklad Spiš unikátnym v poľnohospodárskom dedičstve, Sobranecko, Tokaj, juh stredného Slovenska či salašníctvo v horských oblastiach a ďalšie. Viacej ani nehovorím, lebo sa mi veľmi ťažko hovorí, lebo o tom len hovoríme, hovoríme, hovoríme a potenciál leží stále veľmi nízko.
Rómske komunity. Pre nás rómske komunity nie sú prekážkou rozvoja. Sú jeho neodmysliteľnou súčasťou. A potenciál, ktorý sme doteraz nevyužívali, len zneužívali. Verím tomu, že pokiaľ vytvoríme podmienky, a naozaj zapojíme týchto ľudí, sú schopní vytvárať hodnoty, a nie aby systém, ktorý je nastavený, aby tento systém vyplácal dávky im. Pevne verím, že malými zásahmi sa, sa v tejto oblasti dajú robiť veľké veci.
Začínajúci podnikateľ inovátor v regióne je pre nás ako vzácny stromček, o ktorého sa musíme starať, a nie byrokraticky ušliapavať a klásť rôzne prekážky, aby sme mu zobrali chuť do tejto práce. Rovnako lokálny producent potravín či výrobca exkluzívneho regionálneho produktu, malý podnik, rodinná farma a ďalší, ktorí sú schopní odovzdať svojim vnukom zveľadené to, čo im zanechali ich dedovia.
Ja verím tejto vláde, že s týmto problémom pohne, a rovnako verím, že to zvládneme.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Ledecký, no ja som vás s nadšením počúval, pretože ste kritizovali všetko to, čo kritizujeme aj my a čo som kritizoval ja ešte ako predseda Banskobystrického samosprávneho kraja, a zmysluplné projekty, nie nezmysly, potreby ľudí napĺňať, nie projekty, kvôli kšeftom a kvôli samotným projektom.
Pán kolega, ja vám veľmi, naozaj veľmi a silno, úprimne držím palce, aby sa vám z pozície vládneho poslanca podarilo tieto vízie a zmeny, ktoré, o ktorých ste hovorili a ktoré čítate v tom programovom vyhlásení vlády, aby sa vám ich podarilo presadiť a presadzovať a aby sa vám podarilo strážiť vašich kolegov v exekutíve pred nástrahami moci, korupcie a klientelizmu, pretože tieto všetky javy sú s fondami a projektami veľmi úzko, veľmi úzko spojené.
A veľmi ste ma na záver vášho vystúpenia potešili tou spomienkou na salašníctvo, pretože ja som veľký fanúšik salašov a ešte ako predseda BBSK som chodil po salašoch, ktoré v kraji máme. A viete, čo bola moja najtypickejšia skúsenosť? Že keď videli, že ide predseda kraja, tak všetko ukázali, ako varia v nerezových nádobách. A ja som im povedal, ja tu nie som na to, aby som vás kritizoval, nie som na to, aby som vás kontroloval, ja som vás prišiel pozrieť a spýtať sa, čím vám viem pomôcť, lebo som fanúšik. Zahodili tie nerezové nádoby a doniesli tie tradičné, v ktorých varili, varili syr, doniesli tradičné črpáky, ktoré proste nemôžu umývať v umývačkách, a o tom je ten salaš. Lenže tie likvidačné smernice a nariadenia Európskej únie nás jednoducho likvidujú v tomto, a tí, čo sa vyznáte, musíte vidieť a chápať, že je úplne iné, úplne iná žinčica tým tradičným spôsobom a podľa postupu Európskej únie.
Čiže ak toto všetko, pán kolega, sa vám podarí, tak prsty hore a držíme vám veľmi palce. A ďakujem pekne za vaše kultivované a veľmi zmysluplné vystúpenie.

Pán poslanec Ledecký, v rozprave ste sa dotkli aj trocha problematiky lesov, spomínali ste aj včelárstvo. Ja k tým lesom uvediem asi toľko, že podľa Európskej environmentálnej agentúry na území Slovenska sa 11 % výmery lesných pozemkov nachádza v národných parkoch. Prvenstvo v rámci Európy drží už len malé Luxembursko, ktoré má vyššiu výmeru percentuálnu. Tam ste tak, tak mimochodom povedali, že v chránených lesoch sa ťaží drevo, vyváža sa. Ja len poviem tak, že na Slovensku máme 5 stupňov ochrany prírody a ťažiť, alebo teda resp. vylúčený akýkoľvek ľudský zásah je len v 5. stupni ochrany prírody. V ostatných stupňoch - 2., 3., 4. - predsa s obmedzeniami to je možné, neviem, prečo ste to tu dali teda ako výčitku, hej, že v chránených lesoch sa teda ťaží drevo. Mimochodom, na Slovensku, čo sa týka národných parkov, tak ich výmera predstavuje nielen lesné, ale sumár tých pozemkoch 3 178 km2. Neviem, či tam by ste akože na celej tejto výmere chceli obmedziť teda hospodárenie a dosiahali, dosiahnuť nejaký bezzásah.
Čo sa týka včelárstva, ja osobne mám teda pozitívnu skúsenosť, čo sa týka štátneho správcu v jednom chránenom vtáčom území, nebudem ho menovať a viem napríklad, že Štátne lesy tam ako vo veľkom včelárstvo podporujú. Takže toto je možnože taký trochu protiklad tej vašej osobnej skúsenosti.
Ďakujem za slovo.