6. schôdza

Pán poslanec Faič, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán minister, milo ste ma prekvapili. Myslím to smrteľne vážne. Nebýva totiž zvykom, aby minister z plejády rôznych vecí, ktoré má vo svojej kapitole, sa v jednej časti, ktorá je pre štát neskutočne dôležitá, vložil celú svoju váhu. Myslím tým sebestačnosť v potravinách. Samozrejme, že to prekvapenie moje vyplýva z istých vecí, ktoré som sám zažil. Bol som spoluautorom prvého zákona o obchodných reťazcoch v roku 2002, ktorý Únia a obchodné reťazce rozbili. Bol som spoluautor druhého zákona, ktorý bol taktiež prijatý a nakoniec z neho, musím povedať, isté časti politického spektra, ktoré boli v tom čase v parlamente, vypitvali tak, že bol nerealizovateľný a nepotrebný. Tým vám chcem len povedať, že či si uvedomujete, koho budete mať na tej druhej strane ako, nie oponenta, ale by som povedal doslova nepriateľa. Asi tušíte, čo vám chcem povedať.
To znamená, že z môjho pohľadu ja osobne nepovažujem to vaše vystúpenie len ako takú frázu pri prerokovávaní programového vyhlásenia, ale ako jedno zásadné, jeden zásadný postoj vo vzťahu k slovenskej verejnosti. Každú jednu vec, s ktorou sem prídete a bude smerovať k sebestačnosti v potravinách, ja osobne podporím všetkými desiatimi, ako sa hovorí.
A druhá vec, ak sa vám podarí presvedčiť; a to je z oblasti lesníctva, poznáme sa zhruba 15 rokov ako lesníci; ak sa vám podarí presvedčiť ostatných ministrov o tom, že lesy nemajú len produkčnú funkciu, ale iné celospoločenské funkcie, tak budem tiež veľmi rád.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Áno? (Reakcia z pléna.) Má kartu pán minister. Doriešime. (Reakcia z pléna.) Viete zapnúť tento mikrofón pána ministra? Aké je to číslo? (Reakcia z pléna.) 167. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ďakujem veľmi pekne, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, za všetky vaše vstupy. Možno si dovolím hlavne reagovať na opozičných poslancov. Ďakujem, samozrejme, aj svojim koaličným kolegom, že teda, to najpodstatnejšie, čo povedal pán poslanec Ferenčák, ďakujem pekne. To vy ste vystihli tú podstatu. Áno, nie slová, ale činy. No ale bojujeme tu slovami, takže v tejto chvíli tie činy musím nejakým spôsobom, tie budúce činy, nejakým spôsobom vložiť do nášho krásneho slovenského jazyka. A chcem vyhlásiť, že som už príliš starý na to, aby som sa tu pred vás prišiel hrať na nejakého sľubovača, ktorý tu potrebuje prežiť nejaké štyri roky alebo dva roky alebo koľko. Ak mám nejakú ambíciu a chcem nejaký honorár za túto službu, do ktorej som vstúpil, tak je to ten jeden jediný, aby sa naša krajina naozaj, nie zmenila úplne, to nepôjde, aby sa pohla k tomu potrebnému cieľu, ktorý tu zaznieva a za ktorý vám ďakujem, že sme sa na ňom stotožnili.
Využijem aj ďalšieho pána opozičného poslanca Petráka. Ďakujem. Poviem vám jed... takú, taký jeden príbeh veľmi krátky. Z dvoch veľkých niekoľkotisíchektárových majetkov. Dvaja, nechcem povedať latifundisti, dvaja úspešní muži, obidvoch by ste možno aj poznali; na jednom majetku nachádzam množstvo ciest, remízok, rôznych záhonov, záhrad, ciest, krásnych chodníčkov, obrovská produkcia. A na druhom majetku hneď vedľa nachádzam lány, kde nevidím ich konca. Ten jeden mi hovorí, že sa nebojí zastropovania. Ten druhý mi odkazuje, že to bude jeho koniec. Ako je to možné, že máme dva veľké majetky a dva také rozdielne prístupy?
Nebudeme nikoho ničiť. Nebudeme nikomu hovoriť, že ho nechceme. Nech produkuje, pán poslanec. Ale nech produkuje spôsobom, ktorý táto krajina potrebuje. Dá sa to. Je to majstrovstvo, je to umenie. To nie je tak akože, však to sú majstri pôdohospodári, ako sú majstri lesníci, ako každý je majster od svojho remesla. Tak chceme podporiť majstrov. Nechceme podporiť ľudí, ktorí len, poviem to vulgárne, ale viete, že je to tak, že sú niekde vo svete a dotácie plynú a mašiny prebehnú poľami. Toto vyžaduje, nech ste akokoľvek veľký, srdce a musíte tam byť. Takže to je taká vec.
Čo sa týka lesníctva, aby som aj tam zareagoval. Nuž áno, ekoslužby. Veď som hrdý na to, že môžem hovoriť, pán poslanec Kuffa, o pánovi profesorovi Papánkovi, Zacharovi, Čabounovi. To sú ľudia, ktorí tú metodiku už dávno vypracovali, na všetky ekoslužby. My nemáme problém v lesníckej vede. My máme problém v spoločnosti, ktorá ešte nebola ochotná akceptovať to, že tá veda musí vstúpiť do nášho praktického života. Vieme to urobiť. Naozaj to nie je žiadny problém.
Ja mám teda neobmedzený čas? Nie. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Ja viem, že vy by ste rád, pán minister, ale nie. (Povedané s pobavením.)

Mičovský, Ján, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Pozerám, lebo som sa snažil veľmi rýchlo.
Čo sa týka včiel, aj včera boli včelári, aj dnes som rozprával s jedným veľmi vzácnym včelárom. Jednoznačne. Veď pri mede možno dokážeme tú krátku cestu medzi producentom a spotrebiteľom veľmi efektívne využiť, pretože máme 90 % medu predávaného práve z dvora. Je to výborné, len stále nám chýba ešte asi 40 % medu, aby sme mohli ho mať vlastný, aby sme ho nedovážali z krajín Európskej únie alebo z krajín mimo Európskej únie.
Asi takéto moje odpovede, aby som teda bol zdvorilý vo vzťahu k času. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán minister.
Pán poslanec Kašper, nech sa páči, ste ďalší v rozprave.

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni, viac ako 30 rokov som sledoval prenosy z parlamentu. Najskôr zo Župného domu a od roku 1994 z týchto priestorov Národnej rady. Ako obyčajný chlapec z bežnej rodiny, neskôr ako študent a potom ako komunálny mestský a krajský poslanec. Dnes tu stojím za týmto pultom a hodnotím programové vyhlásenie vlády. Dokonca ako koaličný poslanec, ktorý je na všetkých svojich kolegov a členov vlády hrdý. Programové vyhlásenie je dlhé a odvážne a ja mu verím. Som ekonóm, takže sa budem venovať hlavne ekonomickým témam a tým, ktoré presadilo do programového vyhlásenia hnutie SME RODINA.
Mne osobne je najbližšou témou výstavba štátnych nájomných bytov, dostupných štátnych nájomných bytov. Viem, o čom hovorím, nakoľko mám skúsenosti s podobnými projektami. A môžem s plnou vážnosťou povedať, že to ide, že sa to dá. Že pri priemernom dvestoeurovom nájme za dvojizbový byt môže dokonca tento projekt byť mierne ziskový. Samozrejme, v Bratislave bude nájomné väčšie a v menej rozvinutých regiónoch menšie. To znamená, že síce štát na tom nezarobí majland, možno to bude na nule, ale o to ide. Štát na tom nepotrebuje zarábať, potrebujeme pomôcť ľuďom. Veď zoberte si takú mladú rodinu, ktorá má platiť nájom alebo hypotéku častokrát v sume vyššej ako 500 – 600 eur a popritom si chcú založiť rodinu. Oni to privítajú najviac.
Na mieste je teraz otázka, prečo sa to doteraz nerobilo. Prečo to ide v iných krajinách a prečo je na Slovensku podiel nájomného bývania minimálny? No, má to dva háčiky. Prvý je, že musíme hľadať spôsob, ako to ide, a nie hľadať len prekážky. A druhý háčik je v tom, že sa nemôže pri tom kradnúť.
Exekučná amnestia. Tá sa týka skoro milióna ľudí. Áno, milión ľudí má exekúciu. A nielen jednu. Priemerne ich má každý päť. Neuveriteľné číslo. Áno, sú medzi nimi aj nezodpovední, čo si za to môžu sami. Ale veľká časť z nich si zaslúži druhú šancu. Keď sa mohol oddlžiť napríklad Váhostav, prečo by sme nemohli pomôcť obyčajným ľuďom? Áno, len pomôcť, lebo ich exekúcie, samozrejme, automaticky nezrušíme.
Ak si niekto požičal 500 eur, musí ich vrátiť. Opakujem, musí ich vrátiť. Ale je nepredstaviteľné, aby sa z takejto dlžoby stala po nejakom čase 5-tisícová a v horšom prípade aj 10-tisícová. Desaťtisícová dlžoba namiesto 500, kvôli 500 eurám. Týmto ľuďom treba pomôcť s nekresťanskými úrokmi, trovmi konania, súdnymi poplatkami. Ale tých 500 eur, tú 500-eurovú istinu si zaplatí každý sám.
Zrušenie doplatkov pre matky s deťmi do šesť rokov a dôchodcov je výnimočné opatrenie. Takto si predstavujem sociálnu politiku. Spolu s tým sa presadil do programového vyhlásenia vlády aj príspevok na začiatku školského roka nielen pre prvákov, ale pre celý prvý stupeň. Bolo to nespravodlivé, lebo napríklad pre druháčika alebo tretiačika nie sú výdavky na začiatku školského roka o nič nižšie. Sám mám deti a plno mojich priateľov, ktorí to veľmi vítajú. Tu by som chcel vyzdvihnúť vytrvalosť našej poslankyne Petry Krištúfkovej, ktorá neustále predkladala tieto zákony v posledných rokoch. (Zaznievanie gongu.)
Spomeniem, samozrejme, aj niektoré dôležité ekonomické opatrenia: Povinné uhrádzanie faktúr podľa poradia, v akom boli zavedené do účtovníctva. Týmto sa zamedzí špekulantom a určite pomôže napríklad malým živnostníkom. Ďalej napríklad zváženie rovnej dane, vyššieho zdanenia oligopolov a monopolov a zastavenie rastu daňovo-odvodového zaťaženia.
Toto všetko však bude zbytočné, ak nezvýšime finančnú gramotnosť žiakov, študentov, ale aj pedagógov. Nechcem o tom len mudrovať, sám som si to so študentami vyskúšal na niekoľkých hodinách a musíme ísť touto cestou. Je to nevyhnutné pre zodpovedné hospodárenie každej jednej slovenskej rodiny.
Ďalšie silné témy nášho hnutia ako potravinová sebestačnosť a potravinový semafor sú takou našou špecialitkou. Naši kolegovia Jaroslav Karahuta a Patrik Linhart sú odborníkmi v týchto témach a ja som šťastný, že ich tu máme. Len naša chladnička doma nemá z nich veľkú radosť, keďže sme odtiaľ vypratali všetky nezdravé a nekvalitné aj zahraničné potraviny.
Nemôžem vynechať časti programového vyhlásenia, ako je hmotná zodpovednosť politikov. Zákon o preukazovaní pôvodu majetku, aby sme tu nemali Kajetánov a jemu podobných. Ďalej kontrola verejnosti nad prírastkami majetkov verejných funkcionárov, predídenie zlatým padákom, zabránenie bielym koňom. Toto sú tiež opatrenia, kvôli ktorým nám dali ľudia obrovskú dôveru, a my ich nemôžeme sklamať.
Na záver aspoň stručne moja srdcovka, a to je šport. Ako športovec by som bol radšej, keby sa tomuto celosvetovému fenoménu naozaj venovalo viac strán. Teší ma ale, že aj v tejto sále je veľa športovcov. Máme tu zastúpený tenis, mne blízky basketbal, volejbal, futbal, ale aj silové športy. Súčasťou programového vyhlásenia je výstavba a obnova športovísk a športovej infraštruktúry, vybavenie škôl a školských dvorov, podpora mladých športových talentov. Práve pre nich by malo byť vrcholom podujatie, ktoré nemá na Slovensku obdobu. Ide o Európsky olympijský festival mládeže, tzv. EYOF, ktorý by sa mal konať v Banskej Bystrici v roku 2022. Ide o najväčšie športové podujatie v histórii Slovenska. Mali by sa ho zúčastniť mládežníci od 14 do 18 rokov z 50 krajín Európy, 3 500 športovcov a spolu s trénermi, funkcionármi, rozhodcami príde ku nám 6 000 ľudí. Tak ako odznelo v poslednom parlamentnom školskom výbore nielen z úst ministra, ale aj z úst kolegov, podpora podujatia je veľmi reálna, čomu sa veľmi teším. Obrovským spôsobom to pomôže nielen nášmu regiónu, ale aj celému Slovensku. Taká šanca už nemusí nikdy prísť. (Ruch v sále.)
Môžem vás, páni kolegovia, poprosiť trošku tichšie? Ďakujem. (Vstup predsedajúceho.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec...

Kašper, Igor, poslanec NR SR
Napriek obrovskej snahe súčasnej koalície s viditeľnými výsledkami často vidíme pohoršenie zo strany opozície. Áno, kolegovia z opozície, rozumiem vám. Je to vaša úloha, kritizujete zákony, kritizujete programové vyhlásenie vlády. V kútiku duše musíte však aj vy súhlasiť s mnohými opatreniami v programovom vyhlásení. Musím vás však aj za niečo pochváliť. Najmä sociálne zákony nášho ministra Milana Krajniaka prechádzajú v tomto pléne jednohlasne aj s vašou pomocou, a to si veľmi vážim.
Kolegyne, kolegovia, členovia vlády, som hrdý na to, čo všetko sme dokázali za posledných pár týždňov. Príprava programového vyhlásenia vlády a prijatie takmer dvadsiatich zákonov na pomoc ľuďom je tou čerešničkou. Všetci makali a makajú na 110 %, pracujú častokrát 18 hodín denne, zanedbávajú seba a svoje rodiny. Za to vám chcem všetkým poďakovať. Celosvetové štatistiky nám dávajú za pravdu, že to, čo sme urobili a zaviedli v posledných týždňoch, má zmysel. Veď ľudský život je to najviac, čo máme.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
S faktickou poznámkou ako prvou vystúpi pán poslanec Linhart. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Veľmi pekne ďakujem, pán kolega poslanec, za to, za tie slová, za podporu PVV-čka, za podporu sebestačnosti a potravinového semaforu.
Ja som tam zachytil jeden taký dobrý moment. Ty si hovoril, že keď sa to dá inde, prečo by sa to nedalo u nás. Keď sa to dá v zahraničí, prečo by sa to nedalo u nás. A ja budem na to reagovať, však ma všetci poznáte, som tu za potravinový semafor, čiže ľudia si ma sem zvolili zato, aby som to dotiahol do konca, takže budem ho tu omieľať, omieľať, omieľať, pokiaľ ho nepresadíme. A len tak poukážem teda, škoda, že tu nie je SNS, v preklade slovenská národná straka, ktorých by som tu teraz vyfackal, takto ako myslím vzdušne, a všetko si teraz odnesú vlastne opoziční poslanci zo SMER-u, takže budem hovoriť na vás.
Ja vám len dám takú informáciu, lebo ste boli vo vláde s ministerkou Matečnou, že potravinový semafor tu už mohol byť. No, Európska únia povedala, že môžete si to vyskúšať od roku 2014 do roku 2018. A teraz počúvajte dobre! Hádajte, kto túto možnosť nevyužil, zavedenia skúšania, testovania. Poďme si tipnúť, kto to bol? Slovensko. Aká tu bola vláda? Vieme, aká tu bola vláda. Takže povedzme si to rovno, ja som veľmi rád, že sa tu vymenili ľudia, že sa tu vymenili ľudia za ľudí, ktorí chcú niečo dosiahnuť, že sme tu ľudia, ktorí chceme dotiahnuť to pôdohospodárstvo niekde, že chceme zaviesť transparentné potraviny. A veľmi pekne vám ďakujem, že potravinový semafor podporia a ja teda dúfam, že aj vy, opoziční kolegovia, keď sa zaňho bude hlasovať.
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Suja.

Ďakujem za slovo. Patrik, súhlas, podpora isto bude dobrá vec.
Igor, čo si hovoril, šport, nedá sa nesúhlasiť. Palec hore, dúfam, že to všetko vynde. Takisto súhlasím s tebou aj to, čo si hovoril, že 500 euro sa musí splatiť, ale 5 000 je už cez čiaru, takisto veľmi správna vec. A najviac, čo ma teší, že si povedal o tom stavebníctve, že tých 25-tisíc bytov ročne sa bude dať postaviť, stačí, keď sa nebude kradnúť a podobne. Takže aj v tomto ti držím palce a dúfam, že to dosiahnete.
Ďakujem.