72. schôdza

Ďakujem. Než to urobím, chcem ale ešte za seba niečo povedať.
Chcel by som sa verejne ospravedlniť pánovi fotografovi Tlačovej agentúry Slovenskej republiky pánovi Mariánovi Baumannovi za včerajšie nedorozumenie.
My máme veľmi tvrdé pravidlá tunák. Sme proti tomu, aby nám fotografi fotili dokumenty, doklady, poznámky, ktoré si robia poslanci pri svojej činnosti alebo v pléne, alebo im fotili telefóny, alebo laptopy. Takže toto prísne postihneme a tento uvedený fotograf sa veľmi nebezpečne naklonil a začal zhora fotiť. Tak som ho upozornil, potom som si s ním sadol, videl som tú fotku, konkrétne fotili vás, pán poslanec Kuffa. Ale naozaj videl som tú fotku a bola to iba ilustračná z boku, lebo z hora vás nevedel odfotiť. Takže z boku si vás nafotil, ale vyzeralo to tak, ako keby fotil doklady.
Takže týmto sa mu chcem ospravedlniť, ale naďalej budem veľmi tvrdo postihovať každého fotografa, ktorý by chcel takýmto spôsobom narúšať osobnú integritu a činnosť poslancov a zverejňovať ich rukou písané veci, prípadne doklady, dokumenty, ktoré majú na stole.
Ďakujem velice pekne.
A teraz otváram rozpravu. (Potlesk.) Bolo to, pán Kuffa, kvôli vám, hej.
Rozprava... otváram rozpravu, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Evidujem dvoch poslancov, pán poslanec Beluský a pán poslanec Viskoči... Viskupič.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v prvom rade mi dovoľte poďakovať pánovi predsedovi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť za vypracovanie tejto veľmi kvalitnej správy, ktorú by si mal preštudovať každý poslanec Národnej rady bez ohľadu na to, či sa venuje, alebo nevenuje financiám, pretože je veľmi dôležité pre našu ďalšiu činnosť aj pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, rozpočtu verejnej správy. Sú tam veľmi dobré podnety.
A ja nechcem nejako špeciálne komentovať túto správu, lebo pán predseda ju okomentoval sám, a treba si ju hlavne prečítať. Ale mám skôr nejaké otázky, ktoré som nemohol, nemohol na finančnom výbore položiť, keďže som sa nemohol kvôli pracovným povinnostiam zúčastniť, tak využijem túto možnosť, pán predseda.
Prvá vec, vy tam vo vašej správe píšete nejaký, nejakú prognózu vývoja dlhu na ďalšie roky a vy tam vlastne píšete o tom, že ten dlh by mal postupne v pomere k HDP klesať do roku 2025. A je to spôsobené nie tým, že by sme my znižovali ten dlh. On bude, naopak, veľmi rásť, ale vy tam vlastne predpokladáte zvýšenie HDP zo súčasných v roku 2021 97 mld. na... v roku 2025 až 144 mld., čo je takmer 50 % nárast. A mňa skôr zaujíma, že na základe čoho bol tento odhad spravený. Či, do akej miery tam hlavne vystupujú, vstupujú do toho eurofondy, investície spojené s nimi. a potom teda, samozrejme, je otázne nejaké riziko, ktoré je spojené, ktoré by bolo spojené s nízkym čerpaním týchto eurofondov, a teda pokles HDP, a potom, samozrejme, aj zvýšenie samotného dlhu v prepočte na HDP.
A potom druhá otázka sa týka na zavádzania výdavkových limitov, tam viem, že naposledy bola informácia, že je tam ešte nie s ministerstvom financií nejaká zhoda, že sa pripravuje stále nejaký materiál, tak ma zaujíma, v akom to je súčasne stave a kedy sa môžeme dočkať teda ich aplikovaní do praxe.
Ďalšia vec, tretia, sa týka samotného teda výpočtu toho dlhu a skôr ani tak, nie, teraz nemyslím štát, ako skôr samosprávy, vyššie územné celky, mestá a obce, pretože fyzicky, fyzická osoba, občan, keď si príde do banky zobrať hypotéku, tak banka vás testuje a zisťuje, teda do akej miery máte splnené tie ukazovatele DTI, DSTI, Debt-to-Income, Debt Service-to-Income, oni tam robia tzv. stresové testovanie. Oni zisťujú, do akej miery by ste, budete v budúcnosti schopní splácať svoje dlhy, ak sa zdvihnú úroky, a niečo takéto mi možno chýba hlavne pri samosprávach, pretože niektoré samosprávy aj vyššie územné celky majú pomerne vysokú dlhovú službu, ktorá je teda 25 % stanovená zákonom, a v prípade, že by došlo k zníženiu ich bežných príjmov, čo sa, samozrejme, v krízových situáciách stať, tak tá dlhová služba automaticky stúpne nad tento limit, samosprávy sa môžu dostať do problémov, a tu by možno stálo za nejaké zváženie tiež možno nejaké stresové testovanie samospráv v týchto krízových situáciách, tam ma zaujíma možno váš názor k tejto problematike.
A úplne posledná vec, vy ste robili stanovisko k súčasnej novele v tomto skrátenom konaní k dôchodkom a možno by ma zaujímalo nejaké vaše stanovisko aj k zmene rozpočtu, ktorá je tiež momentálne v parlamente, a bude sa o nej hlasovať budúci týždeň, kde teda zvyšujeme príjmy o 1,5 mld. eur a zároveň ich presúvame do rezervy. Možno nejaký váš názor k tomu.
Ďakujem pekne.

Na predrečníka evidujem jednu, jednu faktickú poznámku.
Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Beluský, ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Myslím si, že vaše otázky zodpovie, samozrejme, pán predseda Rozpočtovej rady.
Ja len jednu vec si dovolím vlastne s tým HDP. No do toho výpočtu vstupuje nominálne HDP, ktoré bude teda výrazne zvýšené infláciou, tohtoročnou, budúcoročnou, a, samozrejme, toto nominálne HDP sa porovnáva so starými dlhmi, čiže s tými pôvodnými číslami, preto bude vlastne tento na pohľad veľmi dobrý vývoj zníženia, zníženia našej zadlženosti, ale ešte raz, a to musí padnúť, to je len krátkodobá epizóda, tak ako povedal pán predseda, ale hlavne to nijakovsky neukazuje, že sa nám niečo alebo že sa vláde niečo podarilo. Je to skutočne len dôsledok výraznej inflácie a nie je to nijak pozitívne, pozitívny vstup.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Bude reagovať s faktickou pán poslanec Beluský, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ono je to spôsobené hlavne tým, že my ten dlh sledujeme v pomere k HDP a podľa toho sú nastavené aj tie pravidlá a z toho potom vyplývajúce nejaké sankcie, a práve v tých krízových situáciách, kedy to HDP poklesne, sme na to veľmi citliví, pretože to HDP je veľmi silný ukazovateľ v tej metodike, a tam možno stojí za zváženie aj to, sa pozerať nielen na dlh v pomere k HDP, ale aj v tých absolútnych číslach, lebo ten nárast, ktorý je aj v tomto podklade, ktorý vypracovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, je enormný, a podľa mňa treba možno nájsť aj nejaký spôsob, ako zastropovať nárast toho dlhu aj v absolútnych číslach alebo nejako ho zamedziť, pretože naozaj do budúcnosti, najmä teda v tých ďalších krízach, ktoré určite ešte prídu, budeme mať potom veľké problémy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne pánovi poslancovi Beluskému.
Teraz v rozprave vystúpi... vystúpi pán poslanec Viskupič.
Nech sa páči.

Vážený pán predseda, vážený pán predseda Rozpočtovej rady, kolegynky, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov.
V prvom rade chcem veľmi pekne poďakovať pánovi, pánovi predsedovi Tóthovi za jeho správu o dlhodobej udržateľnosti a takisto aj o transparentnosti. No to, čo správa hovorí, sa nečíta a nepočúva ľahko, nie je to dobrá vizitka aktuálneho ani hlavne teda dlhodobého stavu našich verejných financií. O to však je dôležitejšie, aby tieto fakty zaznievali, aby to zaznievalo tuná v sále, ideálne, keby tu sedelo viacej nás kolegov, aby to zaznievalo aj v médiách, aby to zaznievalo aj na úrovni odbornej debaty, ale hlavne aby to bolo počuť tam, kde sa o tom najviac rozhoduje, a to je na ministerstve financií.
Už dva roky sme nad najvyšším sankčným pásmom, ako bolo povedané, avšak momentálne sme stále ešte, myslím, do mája budúceho roku, v dvojročnej grace period, v dvojročnej ochrannej dobe novej vlády, kde sa neuplatňujú všetky sankcie, ktoré vyplývajú z toho, kde náš dlh sa nachádza. Prečo je to tak? Je to tak, možno pre ostatných kolegov poslancov, ktorí nevnímajú túto tému, nová vláda sa berie ako nové programové vyhlásenie. To znamená tým, že bola zmena teda z Eduarda He... (rečník si odkašlal), z Igora Matoviča na Eduarda Hegera, tak vlastne od toho momentu, kedy nastúpil nový premiér, má vláda dva roky ochrannú dobu, kedy sa neuplatňujú všetky sankcie, ktoré vyplývajú zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti, z ústavného zákona.
Čo sa ale uplatňuje, a pán predseda to jasne povedal, sú prvé tie dve najnižšie sankcie. Jedna je teda, že vláda musí dať do parlamentu správu teda s nejakými opatreniami. A druhá je, že sa zamrazujú platy členov vlády. No o to horšie je zasa to zistenie, ktoré pán predseda jasne pomenoval, že ani tieto dve základné sankcie nebola vláda schopná a ochotná akceptovať a splniť. Tá spomínaná správa dodnes deň nebola predstavená, nebola prerokovaná, jednoducho nebola na ministerstve financií vypracovaná, a i keď to mrazenie, zmrazenie platov sa akoby už deje, ale ani to nebolo doteraz splnené. Čiže toto je na tom všetkom mrzuté, že máme tu Rozpočtovú radu, máme tu proste orgán, ktorý hovorí, čo treba, máme tu zákon, v prvom rade ktorý určuje to, čo sa má diať, a vláda, proste orgán, ktorý má byť tým základným garantom zákonnosti a dodržiavania zákonov, tým vzorom, od ktorého by mali odvíjať svoje konanie všetci občania, všetky firmy, všetky ostatné štátne inštitúcie, nedodržiava ani tie dve základné bezzubé, skutočne bezzubé sankcie, ktoré v podstate nič neznamenajú, keď to takto poviem. Ani to sa nestalo.
Zároveň takisto pán predseda povedal, podarilo sa teda prijať zákon o výdavkových limitoch, nie síce ako ústavný, doplnili sa, doplnilo sa to zatiaľ len do zákona o rozpočtových pravidlách, ale O. K., nejaké výdavkové limity, podľa ktorých sa dá riadiť, máme prijaté, čo je fajn, čo je dobré, väčšina z nás tu za to zahlasovala, dokonca to, myslím, malo akoby až ústavnú väčšinu, bolo tých minimálne 90 hlasov, aj keď nebolo to potrebné. Ale zasa, ten diabol sa skrýva v detailoch. Aj ten platný zákon, ktorý, samozrejme, vyžaduje napríklad ešte schválenie metodiky, ako sa ten samotný výpočet tých výdavkových limitov bude diať, proste jednoducho nie je. Vláda to tak, vláda... ministerstvo financií to blokuje a tá metodika dodnes deň nie je schválená, čo ale už zasa znamená, že no nie je schválená metodika, nevie, nevie RRZ vypočítať vlastne tie výdavkové limity, nevie sa to stať súčasťou budúcoročného rozpočtu a zasa je to také malé, tichučké, ale úplne účinné blokovanie aj toho, čo sa tu teda prijalo a s čím sme teda boli všetci O. K.
Takže viete, pokiaľ to ministerstvo, ktoré má byť tým... alebo je reálne tým výkonným orgánom, tým garantom aj tej krátkodobej udržateľnosti, resp. krátkodobého stavu financií, ale, samozrejme, spolu aj s inými rezortami aj tej dlhodobej, keď takto s prehľadom na to kašle, takto to na rovinu poviem, no tak potom tá situácia asi sa nemá ako veľmi zlepšovať.
Ako bolo povedané, naše dlhodobé verejné financie sa nevyvíjajú dobre. Aj napriek zlepšeniu v predchádzajúcich dvoch rokoch, keď už sme sa teda posunuli naspäť do stredného pásma, a ktoré sa mohlo stať, a to opakujem slová pána predsedu, dobrým odrazovým mostíkom do ďalšieho pozitívneho vývoja a v ideálnom prípade do postupného prechodu do nízkeho pásma rizika, bohužiaľ, sa to nestalo.
Zasa možno so zmenou kormidla na ministerstve financií práve naopak vybrali sme sa opačným smerom, vybrali sme sa smerom k vysokému riziku, vybrala sa naša krajina smerom ku väčším a skorším problémom v budúcnosti. Toto treba mať na pamäti, a treba to mať ale na pamäti nielen pri tých tých skutočne dlhodobých riešeniach, ako je napríklad vyriešenie stability dôchodkového systému, znovuzavedenia vekového automatu, ale toto sa musí prenášať aj do tých, tých krátkodobých rozhodnutí, do každého jedného rozpočtu, ale potom, samozrejme, aj do tých denných rozhodnutí a toto, toto sa nedeje. Tak ako tu bolo povedané, blížime sa znovu do pásma vysokého rizika, každý jeden výdavok musí byť veľmi dobre zvážený, mal by byť posúdený, máme Útvar hodnoty za peniaze. A toto všetko by malo byť úplne tou, tou dennou rutinou každého rozhodnutia, no ale tá realita je zasa iná.
O rodinnom balíčku už nebudem hovoriť. Ja som ho spomínal včera pri mojich vystúpeniach, spomenul ho pán predseda dnes. Ja si dovolím znova spomenúť zasa také to krátkodobé rozhodnutie. Áno, je to jednorazový výdavok, to znamená, dosah na dlhodobé financie je minimálny, ale zasa tu máme zákon, ideme práve upravovať rozpočet, kde 1,3 mld. ide byť zapojené bez akejkoľvek informácie o tom, ako tie financie budú použité. To je zasa v príkrom rozpore s tým, ako by sa to malo robiť, ako aj Rozpočtová rada navrhuje, aby sa to robilo, a ja si myslím, že pán predseda bude mať dostatok času, lebo tú otázku dostal, aby povedal jeho názor na aktuálnu úpravu rozpočtu.
Ja som už zachytil, Rozpočtová rada sa vyjadrila, minimálne na Facebooku a, predpokladám, asi aj tlačovou správou, ale teda minimálne na Facebooku, kde teda už povedala, že jednoznačne i napriek energetickej kríze, i napriek určitým spôsobom mimoriadnej situácie by v žiadnom prípade sa tu nemala schvaľovať zmena rozpočtu, kde s výnimkou 207 mil., kde je jasné, že to ide na dôchodky, je to, sú to peniaze, ktoré sa nasypú do všeobecnej pokladničnej správy a až následne sa bude nejak riešiť ich využitie.
Takto by to fakt nemalo byť a ja ešte raz ďakujem predsedovi Rozpočtovej rady, že nastavuje zrkadlo, že tieto fakty a tieto chyby pomenúva, a chcem apelovať na ministra financií, chcem apelovať na ministerstvo financií a na celú vládu, aby počúvala Rozpočtovú radu, pretože tak ako bude ministerstvo financií riadiť naše verejné financie, tak sa budeme mať my všetci a naše deti v budúcnosti. A teda je otázka, že či to bude dobré, alebo zlé. Zatiaľ sme na veľmi zlej ceste, ktorá nás v nejakom časovom horizonte dovedie do vážnych, vážnych problémov, kde bude fakt problém zabezpečiť základné funkcie štátu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Evidujem tri faktické poznámky. S prvou vystúpi pán poslanec Beluský.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem za slovo. Pán predseda finančného výboru spomenul aj to, že budúci rok, keďže už prejdú dva roky od schválenia programového vyhlásenia vlády, budú uplatňované aj ďalšie sankcie vyplývajúce z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Tam treba ale aj ešte pripomenúť alebo zdôrazniť, že tie sankcie sa nebudú týkať len vlády, ale aj samospráv, pretože aj tie budú povinné schváliť potom rozpočty s výdavkami maximálne vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka, teda, samozrejme, okrem nejakých výnimiek. A to je tiež možnože nie úplne dobrá správa pre samosprávy, pretože teraz keď máme tieto problémy aj s vysokými energiami, aj s ďalšími výdavkami súvisiacimi s infláciou, tak možno pre samosprávy uplatnenie tejto sankcie môže mať veľmi zlé dôsledky či bude treba možno zvážiť potom nejakú, nejakú výnimku, alebo nejaké ďalšie možnosti, ako, ako to poriešiť.
Ďakujem.