72. schôdza

Pán poslanec Tomáš, môžete reagovať na polovičku faktickej poznámky. Nech sa páči, pretože venoval ju pani spravodajkyni.

Pán predsedajúci, potom mi dajte len minútu, keď na polovicu. (Povedané so smiechoch.) Neviem fakt na ktorú, ale dobre. Pozrite sa, všetko bolo povedané a je to tak. Jednoducho tento zákon prejde len vďaka novému koaličnému partnerovi pánovi Tarabovi a spol. Takto to je. A myslím si, že tak zásadné zmeny by nemali, by nemali prechádzať o jeden, o dva hlasy. A pri všetkej úcte, vidím, že pán Cmorej tu nie je moc obľúbený medzi vami, ale pani Žitňanská, takto to je. Vy ste a pán Šeliga tvrdili, že nebudete visieť na šnúrkach od gatí ľudí, ktorí vzišli z ĽSNS. Takto to hovoril pán Šeliga a vy reprezentujete traja poslanci práve ZA ĽUDÍ, stranu ZA ĽUDÍ a vy len s týmito poslancami toto presadíte. A myslím si, že, hovorím, takéto zmeny by sa mali presadzovať úplne iným spôsobom, ale ak vládna koalícia chce takéto zmeny, ktoré si neželá ani Jednota dôchodcov Slovenska, dokonca tu poslanci za OĽANO vykrikujú: To sú super zmeny! No však choďte sa porozprávať s Jednotou dôchodcov Slovenska, aké super zmeny pre nich, pre nich schvaľujete. Nech sa páči. Nevnímate realitu, páni, nevnímate realitu.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Radovan Marcinčin. A po ňom posledný prihlásený pán poslanec Peter Cmorej. Avšak predpokladám, že pán Marcinčin bude mať dlhší príhovor, takže nestihneme pána Cmoreja. Nech sa páči, uvidíme.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, v posledných desaťročiach sme svedkami postupného demografického prepadu a z toho vyplývajúceho neudržateľného priebežného financovania dôchodkov. Predchádzajúce vlády tento problém riešili, povedal by som, individualisticky zavedením II. a III. piliera, čím prehĺbili nedostatok finančných prostriedkov pre priebežné financovanie a podporili myšlienku, nech sa stará každý o seba sám. Pokračovaním tohto prístupu bolo postupné zvyšovanie dôchodkového veku alebo v realite skracovanie doby vyplácania dôchodku. Rodičovský dôchodok, aj keď vychádza z priebežného financovania a z myšlienky postarať sa o seba sám, je lepší v tom, že môže pomôcť zabrániť dôchodcovskej osamelosti a opustenosti, môže pomôcť dať život novej generácii, našej skutočnej budúcnosti, lebo kde niet detí, niet ani budúcnosti. Preto vyzdvihujem aj tento prodemografický rozmer návrhu.
Pronatálny efekt rodičovského dôchodku dúfajme, že sa prejaví v horizonte možno 20 – 30 rokov. Pretože často od mladých počúvame, že oni sa už dôchodku nedožijú, lebo ho nebude mať kto platiť. Takto pripomíname, že to, či ho bude mať kto platiť, alebo nie, záleží práve od nich. Obávam sa ale, že v spoločnosti, kde dieťa je záťaž, nepriateľ, pred ktorým sa chránime, na ktorého používame antikoncepciu, ktorý vyžaduje obetu matky, otca, kde nehovoríme o láske a jej raste v rodine. Kde mať sa lepšie znamená mať viac majetku, pohodlia, väčšie novšie auto, exotickejšiu dovolenku, kde všetko chceme mať hneď tu a teraz. Je to pekné gesto, možno symbol preferencií štátu, ale problém to ani z dlhodobého hľadiska nevyrieši. Tento pozostatok socialistického materializmu „mám, teda som" alebo „som úspešný, teda som", by sme mali odprevadiť na smetisko dejín, kam patrí. Nikto nebol spokojnejší, šťastnejší, nežil lepší život len preto, že viac zarobil, že bol dlhšie v práci, že spoznal viac krajín, že si viac užil. Spokojnosť, šťastie, dobrý život nám vedia dať iba vzťahy manželské, rodičovské, súrodenecké, priateľské, skutočné vzťahy.
Vytriezvenie z naháňania sa za statkami nepríde hneď budúci rok od 1. januára 23 alebo od posunutej účinnosti, ani o 10 rokov, ale isto príde. Kým na tejto zmene budeme pracovať alebo skúsenosťou ako spoločnosť ju objavíme, mohli by sme zmeniť nazeranie na dôchodkový odvod. Mali by sme sa zamýšľať aj zmenou zdrojov financovania dôchodkov. Stroje, roboty, umelá inteligencia nás už od vynálezu parného stroja výrazne oberajú o prácu. Kým sme používali iba techniku, ktorá uľahčovala a zväčšovali výnosy ľudskej práce, bol dopad na financovanie dôchodkov pozitívny. Keď ale nastúpili automaty, zvýšili produktivitu fabriky, ale nezvýšili odvody na dôchodky.
Možno by sme si mohli zobrať príklad z mne prvého známeho dôchodkového zabezpečenia, ktoré mali rímski vojaci. Za službu v armáde dostali kus poľa. Na základe analógie môžeme povedať, že neprispievali do dôchodkového systému a dostali štátny dôchodok. K tomu sme sa už v realite priblížili aj my, keď 15 až 20 % výplaty dôchodkov je hradených zo štátneho rozpočtu. Berieme to ale ako nechcené riešenie problému chýbajúcich platiteľov. Štát je donútený doplatiť. Je pravda, že v čase zavádzania dôchodkového zabezpečenia aj 15 pracujúcich financovalo dôchodok jednému dôchodcovi. Momentálne sme blízko troch pracujúcich, keď sa ale pozrieme na výkonnosť našej ekonomiky po vojne a rast HDP alebo HDP na obyvateľa, zistíme, že stále menší kus koláča sa dostáva dôchodcom. Lebo napriek stále väčšiemu počtu dôchodcov a menšiemu počtu zamestnancov nám HDP rastie.
Človek vymyslel stroje, umelú inteligenciu, aby zvýšil produktivitu práce. Ale nie preto, aby sa ovocie investovalo iba do ďalšej práce, do inovácií, uložilo do bánk. Pôvodne bolo cieľom zlepšenie života.
Zavedieme dôchodkový odvod z práce? Veď každý pracujúci platí dôchodkové zabezpečenie. Zavedieme dôchodkový odvod z hodnôt vyprodukovanými automatmi? Zavedieme dôchodkový odvod z práce robotov? Alebo len prestaneme nazerať na dôchodcov optikou výkonu a uvedomíme si, že v prvom rade je človek a jeden z troch grošov sa má vracať rodičom.
Ďakujem za pozornosť.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie. Pán poslanec Cmorej ako prvý.

No ja som sa už obával, že dneska nebudú roboty. A, Rado, dal si to, tak aj dneska boli roboty. Takže budeme sa pri financovaní dôchodkov spoliehať na to, že zdaníme roboty. Ako prvý na svete. A jasné, všetci budú platiť tú daň u nás, nie niekde inde. A to je náš, to je naša stratégia na to, ako za, ako teda platiť budúce dôchodky. Tak, tak to nám, tak to teda všetkým dôchodcom gratulujem. No budem, budete radi, keď ešte za pár rokov vám budeme mať z čoho tie dôchodky vyplácať.
Rovnako, Rado, to je milé, že ty síce veríš, že rodičovský bonus bude mať, bude mať pronatálne, teda pronatálne efekty. To je naozaj veľmi milé, ale tie sa teda aj keby boli, tak by sa teda objavili v našom dôchodkovom systéme najbližšie za nejakých 20 rokov, kedy by tie deti začali, začali prichádzať na pracovný trh a začali by odvádzať, odvádzať nejaké, nejaké odvody, ale už to nepomôže tebe a nepomôže to ani terajším dôchodcom.
A teda ešte ti chcem pripomenúť, že oproti tvojej viere, že to bude mať pronatálne efekty, sú štúdie, ktoré hovoria, že to nebude mať pronatálne efekty a naopak, práve mladé rodiny nechcú mať deti, lebo, lebo čím viacej musia platiť do dôchodkového systému, tak tým viacej ich to, tým majú menej v peňaženke a tým je ten, je tá ich vôľa mať deti nižšia. A toto hovoria, toto hovorí veda, toto hovoria výskumy. Ale jasné, ja rozumiem, že vy máte svoju vieru a niečo ako veda, to sú tí tmári, tým veriť netreba.

Pán poslanec Martin Čepček s faktickou poznámkou. Máte dlhodobo problém s tým. Vymeňte si miesto aj s kartičkou. Alebo vzdávate sa faktickej? Porozumel som.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže sa nám naplní devätnásta hodina (reakcia z pléna), aha tak fajn, takže pán poslanec Cmorej sa vzdáva svojho vystúpenia, takže vyhlasujem rozpravu za uzavretú. Chcem sa spýtať pána ministra, či má záujem o záverečné slovo. Krátko, alebo preruším rokovanie na zajtra po pokračovaní po terminovaných bodoch. Lebo asi nebudete mať dostatok času.

Čiže čo, čiže, pán predseda, aby som správne pochopil, že aký je teraz proces?