75. schôdza

Ďakujem pekne, len veľmi stručne. Kolegovia, kolegyne, chcem vám poďakovať za podporu v tejto voľbe, aj koaličným poslancom, aj opozičným poslancom. A viete veľmi dobre, že u mňa máte "dvere otvorené". Čiže budem sa snažiť pristupovať k vedeniu schôdzi rovnako aj na jednej strane, aj na druhej strane.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Pročko, poprosím vás, nevyrušovať v sále. (Krátka pauza do príchodu ministra.)
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 280/2017 Z. z. je naliehavá potreba implementácie nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. 2021/2115 a 2021/2116.
Implementáciou uvedených právne záväzných aktov Európskej únie sa zabezpečí riadne fungovanie orgánov štátnej správe pri vykonávaní Strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 až 2027 Slovenskej republiky. Vzhľadom na začiatok nového programového obdobia spoločnej poľnohospodárskej politiky od 1. januára budúceho roku je nevyhnutne potrebné zabezpečiť úpravu kompetencií ministerstva pôdohospodárstva ako príslušného orgánu a Pôdohospodárskej platobnej agentúry ako organizácie zabezpečujúcej vyplácanie finančných prostriedkov Európskej únie. Je potrebné, aby sa uvedené štátne orgány urýchlene pripravili na administráciu žiadostí a opatrení v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky tak, aby od 1. januára 2023, resp. od najbližšej kampane v roku 2023 bolo možné realizovať opatrenia, podávať a administrovať žiadosti a vyplácať na ne finančné prostriedky z fondov Európskej únie, ktoré predstavujú asi 3,3 mld. euro, ako aj zo štátneho rozpočtu vo výške asi 865 mil. eur.
Včasné prijatie návrhu zákona je preto dôležité a ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a Pôdohospodárska platobná agentúra mali dostatok času ešte pred samotným nadobudnutím účinnosti návrhu zákona na prípravu plnenia úloh, ktoré im vzniknú 1. januára 2023. V opačnom prípade, ak by nedošlo k prijatiu návrhu zákona a k nadobudnutiu jeho účinnosti, vznikol by stav absencie kompetencií ministerstva a platobnej agentúry na realizáciu strategického plánu. V dôsledku toho by nebolo možné podávať a administrovať žiadosti a nevyplácať finančné prostriedky z fondov Európskej únie a zo štátneho rozpočtu. To by malo za následok značné hospodárske škody pre štát a celý rezort pôdohospodárstva.
Vzhľadom na komplikovaný, dlhotrvajúci a stále prebiehajúci proces schvaľovania strategického plánu v Európskej komisii, od ktorého je obsah návrhu zákona závislý, nebolo možné realizovať riadny legislatívny proces. Pre túto časovú tieseň, ako aj pre spomenutú hrozbu značných hospodárskych škôd pre štát vláda predkladá tento návrh na skrátené legislatívne konanie.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené, dovoľujem si vás požiadať o schválenie návrhu na skrátené legislatívne konanie a následne jeho prerokovanie predloženého návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Ďakujem za pozornosť.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1328 zo 17. októbra 2022 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1272), na prerokovanie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v termíne do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 98. schôdzi a uznesením č. 267 zo dňa 17. októbra 2022 odporučil Národnej rade schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Gratulujem k zvoleniu a konštatujem, že pod vaším vedením ide schôdza tak rýchlo, že som sa nestihol presunúť. Ospravedlňujem sa za meškanie.

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Prijíma sa. Nech sa páči.

Krajniak, Milan, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Vážený pán podpredseda, dámy a páni, zmyslom tohto zákona o službách zamestnanosti je upraviť na základe mojej dlhomesačnej diskusie s pracovníkmi úradov práce, upraviť jednoducho paragrafy tohto zákona a niektoré parametre, aby sme čo najlepšie zareagovali na tú dobu, v ktorej žijeme. Čiže snažíme sa zjednocovať, zjednodušovať viaceré ustanovenia, pomáhať ľuďom s ŤZP, upravujeme home office, riešime rodičov po rodičovskom príspevku, aby mohli byť zaradení medzi tzv. znevýhodnených uchádzačov. Zvyšujeme príspevok na absolventskú prax zo 60 % životného minima na 65 % životného minima. Zriaďujeme alianciu sektorových rád zo zákona ako dôležitý tripartitný orgán.
A budem rád za vaše pripomienky a podnety. Tak ako vždy som pripravený v druhom čítaní ich zapracovať.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k tomuto zákonu, ktorý je uvedený pod tlačou 1213. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím... (krátka pauza, rečník porovnáva podklady k spravodajskej informácii), návrh spĺňa podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa týmto zákonom zaoberala.
Prosím, otvorte rozpravu.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja len krátko konštatujem, že rovnako ako vy, pán minister, oslovil som niekoľko okresných úradov práce a zisťoval som, aký návrh majú k tejto novele. Tak áno, potvrdili mi, že táto novela vlastne vychádza z praxe, že aktívne sa na nej podieľali, že všetko, čo ten život priniesol pri realizácii toho zákona, tak vlastne má byť tam.
Mňa na tejto novele zaujali tri veci. Taká najdôležitejšia vec možno, čo v tomto zákone je, tak je úprava menších obecných služieb. Doteraz to bola nárokovateľná záležitosť, teraz to nárokovateľná záležitosť nebude. Beriem to ako pozitívne v tomto zákone a to je kvôli tomu, lebo určite tí, ktorí žijeme v tomto regióne, tak vieme, že tie menšie obecné služby a následne aj tí, ktorí ich vykonávajú, berú príspevky na aktivačnú činnosť na tieto služby, tak nie vo všetkých, ale v niektorých obciach sa to, sa to využíva tak, že pokiaľ je v obci jedna obecná budova a žiadne iné, tak ja si neviem predstaviť, čo tam tie stovky ľudí na tých aktivačných prácach robia. Teda tá efektivita je veľmi nízka. A dneska to funguje tak, že pokiaľ ten starosta alebo primátor si podal žiadosť na akýkoľvek počet tých aktivačných pracovníkov, tak štát mu ich financoval a tá činnosť bola veľmi biedna, keď vôbec chodili do práce alebo keď vôbec chodili na tú aktivačnú činnosť.
Čo je dobré, čo sa v tom zákone takisto mení, je snáď to, že my máme ľudí, ktorých sme 20 rokov nepretržite a možno s malými prestávkami aktivizovali a oni vlastne boli tak zaktivizovaní, že sa ich ten status dlhodobého, dlhodobého nezamestnaného nezmenil. A ja si myslím, že keď 20 rokov sme mali priestor aktivizovať tým, že zberajú odpadky po obci alebo po meste, lebo, lebo povedzme si to napriamo, že väčšina týchto aktivačných prác bola o odberaní odpadkov a o čistení, a neviem, aké zručnosti títo ľudia tam nadobudnú, ale dobre. Takže asi veľký efekt to nemalo a som rád, že sa dneska na to bude pozerať tak, že výbor zamestnanosti posúdi tam, kde tie aktivačné práce sú naozaj potrebné, kde sa efektívne využívajú, tam pridelí ten, ten, tých, tých, ten badžet alebo ten rozpočet na týchto ľudí viacej, a tam, kde vidí, že je to neefektívne, tak tam, samozrejme, samozrejme, bude zvažovať. Takže to je jedna vec.
Ja som sa pozrel aj, ako súvisí vlastne táto zmena s paragraf... alebo so zákonom o hmotnej núdzi, ktorý veľmi blízko súvisí, a niektoré veci buď sa tam bijú, alebo, alebo nejakým spôsobom nie sú v súlade. Ja ešte to preverujem alebo na tom pracujem a potom asi v druhom čítaní by som k tomu možno podal nejaký pozmeňujúci návrh.
Ďalší bod, ktorý, ktorý v tom zákone je, je vyrovnávanie príspevkov v jednotlivých okresoch s tým, že tie príspevky sa vlastne vyrovnávajú nie smerom dole, ale smerom hore. Viem, že bola akási veľká neistota v tom, že tie príspevky sa stále menili. Tie úrady práce sú aj v niekoľkých okresoch, napr. v okrese Poprad a Levoča, je Okresný úrad v Poprade a mal dva tie sumy, čiže, čiže toto takisto vnímam pozitívne, že sa to zjednotí, aj keď asi najviac na tom získa mesto Bratislava, ktorá doteraz tieto príspevky, tieto príspevky v niektorých tých opatreniach nemala, ale ja si myslím, že je to v poriadku.
Veľká diskusia o tomto zákone nie je, ale pevne verím, že po prvom čítaní, predpokladám, že sa to schváli, tak v tom druhom čítaní sa na to bližšie pozrieme a naozaj ten zákon ešte možno troška sa vylepší.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Týmto zákonom rozširujeme sociálnu ekonomiku na Slovensku o tzv. rodinné podniky, ktoré na dobrovoľnej báze v prípade, že sa rozhodnú, sa môžu registrovať ako registrované rodinné podniky alebo evidované rodinné podniky a na základe toho budú môcť v novom rozpočtovom období eurofondov žiadať v schémach pomoci o pomoc. Je to dobrovoľná vec.
Chcem upozorniť krátko pani poslankyne, pánov poslancov, že ste dostali list od pána Ondruša, bývalého štátneho tajomníka ministerstva práce, ktorý tento zákon kritizuje, a je tam jeden bod, ku ktorému sa chcem vyjadriť. My znižujeme podporu pre regis... pre sociálne podniky tzv. integračné, ktoré doteraz na človeka so zdravotným postihnutím mohli poberať 75 % jeho, nazvime to, ceny práce alebo podporu na 75 % ceny práce. Toto ponechávame, pokiaľ ide o človeka, ktorý je invalidom, ale mali sme veľmi, veľmi veľa prípadov, kedy v registrovaných sociálnych podnikoch pracovali ľudia, ktorí mali potvrdenie od lekára, že ich bolí chrbát, alebo mali Crohnovu chorobu, alebo mali vysoký krvný tlak a na základe toho poberali tú podporu na úrovni 75 %. Preto sme sa rozhodli tieto dve skupiny rozdeliť. 75-percentnú podporu budú dostávať tí, ktorí sú invalidi, to je v návrhu, 55-percentnú podporu budú dostávať tí, ktorí majú nepriaznivý, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, a súčasne bude tam posudok úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Chápem, že je to nepopulárne opatrenie, ale aj táto novela vznikla na základe praxe a dlhoro... a povedal by som dlhých debát s našimi kolegyňami a kolegami na úradoch práce. A keďže chceme dávať aj z nového rozpočtového obdobia veľa peňazí na podporu sociálnych podnikov a ja ich považujem za veľmi dobrý prvok v slovenskej ekonomike, tak chceme vylúčiť to, aby namiesto tých, ktorí naozaj si to plne zaslúžia, sme vynakladali zbytočne veľké peniaze aj na takých, ktorí vlastne len chcú využiť tento zákon. Preto na to upozorňujem vopred.
Som pripravený na debatu. A opäť platí tak, ako doteraz o každom mojom návrhu zákona, že v druhom čítaní som pripravený debatovať. Všetci máte so mnou skúsenosť, že nemám problém akceptovať pozmeňujúce návrhy, ale na túto jednu vec som chcel upozorniť vopred, pretože si myslím, že táto protiargumentácia je falošná. Myslím si, že každý, kto je inva... kto je invalid, tak si zaslúži tú doterajšiu plnú podporu 75 %, ale tí ostatní by mali byť posúdení a mal by tam byť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Tá podpora v tomto prípade je navrhovaná na 55 %.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1214. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1280 z 3. októbra 2022 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Pán predsedajúci, budem sa snažiť do piatich minút, aby, aby sme to dneska ukončili.
Takže zákon o sociálnom podnikaní, tí, ktorí sa venujú sociálnemu podnikaniu, vedia, že zákon je od... platí od roku 2018. Problém toho, to, že vznikol ten zákon, je, si myslím, veľké hrdinstvo vtedy vládnucej strany SMER, lebo mali za sebou veľkú kauzu rozkrádania sociálnych podnikov a do dneska, keď niekde prídete a poviete, že sociálne podniky, tak taký úškrn to vzbudí, lebo stovky miliónov slovenských korún ešte vtedy sa rozkradlo. Ale myslím si, že práve tu na Slovensku to platí tak, že niečo sa musí rozkradnúť, aby potom niečo vzniklo, čo je funkčné. Takže za to rozkradnutie, samozrejme nie, nechválim, ale za to, že ten zákon sa prijal. A bol, aký bol, a sa urobil tak, že to je funkčné, tak je to v poriadku.
Zákon má dve línie. Prvá línia funguje od roku 2018, je to línia o sociálnych podnikoch. Teraz pán minister prišiel s novelou zákona, kde dal druhú líniu, a to sú rodinné podniky.
K tým rodinným podnikom snáď len krátko. Všetci zainteresovaní, s ktorými som sa na tú tému bavil, hovoria, že to tam nepatrí, že to patrí úplne niekde inde. Mne čo vadí na tých rodinných podnikoch, že to je ako prázdny, ako prázdny hrniec. Že naozaj je len definovaný, čo je to rodinný podnik, a vlastne aké výhody a čím sa bude napĺňať, aby tie rodinné podniky boli motivované fungovať, tam, tam nie je.
Skôr v priebehu tých troch minút, čo mám ešte, by som sa venoval ohľadom sociálnych podnikov. To je tá druhá časť zákona. Áno, pán minister, máte pravdu. Zákon funguje štyri roky, priniesol nejaké veci z praxe, na ktorých by sme sa mali nejak poučiť a vylepšiť. Tak ako ste povedali, Braňo Ondruš písal poslancom, oni v podstate k tomu zákonu, čo sa týka tých sociálnych podnikov, majú naozaj túto jednu výhradu.
Bol som ako taký externý konzultant, keď sa pripravoval zákon o sociálnych podnikoch, a musím vám povedať, že definícia znevýhodnenej osoby, o ktorej, ktorú ste spomínali, sme zobrali alebo inšpirácia bola zo Švédska a už vtedy sme hovorili, že čo keď sa to bude zneužívať. No ale vo Švédsku sa to nezneužíva, ale slovenský národ je asi, asi iný.
Takže plne súhlasím s tým, že ste tam zaviedli povinnosť, že ten človek bude posudzovaný na úrade práce u posudkového lekára. A či, je mi jasné, že tá podpora tých 75 %, ktorá, ktorá je na invalidné osoby, asi nie je kóšer, keď to majú aj osoby, ktoré nie sú posúdené ako invalidní. Len zase to vaše číslo, nemôžme sa baviť naozaj, či viacej, alebo menej, menej asi nie, ale či viacej, takže o tom, o tom určite budeme sa baviť a diskutovať. Ale to, že to sa zmení tak, že to bude posudzovať ten posudkový lekár, však on to posudzuje na základe nejakých pravidiel, ktoré mu, ktoré sa, ktoré sa prijmú. Tak to je, si myslím, že to pravidlo dobré, lebo naozaj nie je to objektívne posudzované.
A možno čo by bolo dobré ešte do toho zákona dať, je, že dneska, keď sa registruje ten sociálny podnik, nie je termín, dokedy musí byť registrovaný. Ja nevravím, že to musí byť týždeň, mesiac, ale, ale naozaj dať tam nejaký termín, aby ten, teda aby ten sociálny podnik naozaj vedel, že či, alebo ten podnik vedel, že či ten štatút získa, alebo nezíska, aby sa to zbytočne nenaťahovalo. Takže takisto v druhom čítaní chcem sa s vami na túto tému baviť.
Ďakujem.