75. schôdza

Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, Detenčný ústav Hronovce je zdravotníckym zariadením s ostrahou, ktorý je v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva. K presnému termínu otvorenia Detenčného ústavu Hronovce je preto potrebné vyjadrenie samotného zriaďovateľa ministerstva zdravotníctva. Zo vzájomnej komunikácie medzi rezortmi zdravotníctva a spravodlivosti však vyplýva, že Detenčný ústav Hronovce má byť uvedený do prevádzky v decembri 2022, pričom nástup prvých klientov sa očakáva v závislosti od rozhodnutí súdov začiatkom roka 2023.
K tomu len môžem dodať, že som zorganizoval rokovanie predsedov krajských súdov spolu s vedením Zboru väzenskej a justičnej stráže, kde sme v zásade preberali technické otázky a právne, proces akým spôsobom vlastne sprevádzkovať Hronovce aj z pohľadu súdov a rozhodovacej praxe súdov. Sú to otázky komplexné v tom zmysle, že jedná sa o ľudskú dôstojnosť a ľudské práva. Čiže nie je to tak jednoduché, ako pri bežnej prevádzke bežného zdravotníckeho zariadenia. Čiže toľko ku vašej otázke.

Ďakujem, pán minister.
Vyčerpali sme hodinu, ktorá je určená pre otázky a odpovede od poslancov a odpovede od ministrov. Ďakujem. Vyhlasujem hodinu otázok za uzavretú a môžeme pristúpiť k bodu

interpelácie poslancov.

Vážené panie poslankyne a páni poslanci, chcem vám dať do pozornosti, že podľa § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu, budeme podľa toho postupovať. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
K predneseniu interpelácie sa písomne prihlásili títo páni poslanci: Ján Mičovský a Rastislav Schlosár. Udeľujem slovo najskôr pánovi poslancovi Jánovi Mičovskému v bode interpelácie.
Nech sa páči, pán poslanec. Po ňom sa pripraví pán poslanec Rastislav Schlosár.

Dobré popoludnie.
Vážená poslanecká snemovňa, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážení občania, je taká náhoda, že asi pred 6 dňami uplynulo rovných 100 rokov, odkedy Howard Carter urobil asi najslávnejší archeologický objav v histórii ľudstva dobre známeho Tutanchamona, 4. novembra 1922 objavil a keď nahliadli do tej komory, asi tretej v poradí, tak vtedy zaznela tá veta, ktorá sa často cituje v historických análoch, že vidím úžasné veci. Oni tam boli ozaj úžasné, však asi mnohí ste mali možnosť vidieť tie putovné výstavy.
Prečo som si dovolil takýto úvod k tejto interpelácii? No preto, lebo som tiež videl úžasné veci. Ale neboli to žiadne Tutanchamonové insígnie, ale boli to hrozné stovky sudov porozlievané v Chemku Strážske, v bývalom areáli. Keď som pred zhruba 3 rokmi s Gabom Kaňukom, miestnym aktivistom, popreskakoval 3 ploty, pravda, bolo to nie celkom legitímne, k tomu som sa už dávno priznal, a nahliadol som do lokalít, ktoré sa nazývajú Ošipáreň, Tepláreň a potom neskôr aj Prameň. A bola to naozaj hrôza a tá hrôza našťastie prestala byť hrôzou. K tomu budem smerovať prvú časť tejto interpelácie a potom v tej druhej poviem niečo, čo je taký istý apel, prosba a návrh.
Som vďačný vláde Slovenskej republiky, tejto vláde, a jej programovému vyhláseniu, že je to prvá vláda, ktorá po 38 rokoch, odkedy skončila výroba polychrómovaných bifenylov v Chemko Strážske, začala nielen rozprávať o tomto probléme, ale reálne aj konať. A nielen konať, ale aj vykonať, pretože k dnešnému dňu vďaka tomu, že z programového vyhlásenia vlády sa nestala len nejaká deklarácia, ale reálny návod na prácu, dnešným ľuďom môžme povedať, že sa vykonal už veľký kus práce v tej lokalite, ktorá sa nazýva Ošipáreň. Je prázdna, tie stovky sudov sú umiestnené v kontajneri, v kontajneroch, ktoré dal vyrobiť pán Mikulec, minister vnútra, že je už stabilizovaná Tepláreň a že sú, je prikročené k veľmi reálnym a účinným krokom v lokalite Prameň, kde sa nasadzujú technológie, ktoré tú kontamináciu neutralizujú. A ešte čo je veľmi dôležité, umožnia tieto chemické postupy kontamináciu neutralizovať, použiť aj na široké okolie, na pôdy, ktoré sú v okolí Chemka, v tom známom, smutne známom trojuholníku smrti medzi Vranovom, Humenným a Michalovcami, koncentrácia, ktorá z hľadiska PCB-čiek je, žiaľ, najvyššia na svete alebo donedávna bola, netvrdím, že je to tak v tejto chvíli, ale tie dôsledky sú desivé, výskyt vážnych ochorení nadpriemerný.
Požiadal som nedávno pána ministra Lengvarského o odpočet nádorových ochorení v tomto trojuholníku smrti. Je to niečo, čo bolo veľmi zlé a ja som veľmi rád, že môžem v tomto úvode vyjadriť poďakovanie, že sa začalo konať. Začalo sa konať vďaka hasičskému zboru, vďaka uvoľneným prostriedkom vo výške 480-tisíc. Ešte zďaleka nie sú všetky minuté, vidíte o žiadne miliardy, milióny tu nejde, veľká časť išla na tie kontajnery, na 22 kontajnerov. Nejaká časť išla na výskum a na použitie tých technológií. Ja si to všetko ani nepamätám, som si to kdesi aj napísal, ale je to hodné toho, že teda môžme povedať, že postupy, ktoré sa použili, boli účinné a ich ďalšie využitie pre dekontamináciu pôdy bude veľmi prospešné. No ako je možné, že sa podarilo tento problém tejto zázračnej vláde vyriešiť? Naozaj tie ostatné boli také slabé a táto je taká vynikajúca? Je to, samozrejme, rečnícka otázka, nechcem tu v žiadnom prípade nikoho zhadzovať ani nespravodlivo povyšovať, ale fakt je ten, že nepomohli ani samotné peniaze, lebo tie ako tak sa vždy nájdu. Nepomohlo ani to, že som mal tú možnosť iniciovať stretnutie ministra vnútra a ministra životného prostredia, aby sme sa na to pozreli a tie stretnutia začali sa vykonávať.
Nepomohlo ani to, že som oslovil ÚKSÚP, ktorý patril vtedy do, teda patrí stále, ale vtedy som bol na ministerstve. Začali sme robiť sondy a zisťovali sme, aká je, aký je rozsah kontaminácie. Pomohlo niečo, čo pomôže vždy, pokiaľ sa obrátime tam, kde sa obrátiť treba, a to je na vedcov. Naozaj základná vec, základná hybná sila ľudstva už od čias toho Tutanchamóna, keď som už spomenul, je veda a je veľmi dobre, že táto vláda a kompetentní ľudia sa nehrali navzájom medzi sebou, ktorý minister je šikovnejší, ale urobilo sa to, čo bolo potrebné. Obrátili sme sa na vedcov, a tí dali riešenia, ktoré sú veľmi, veľmi účinné. Ja chcem v tejto chvíli nahlas oceniť, poďakovať sa a pripomenúť, že po tých 38 rokoch, ďakujem ja osobne za to, že som sa zoznámil na tých rokovaniach ministerských s pánom doc. Ladislavom Štibrányim z tunajšej fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a s jeho obetavým kolektívom, ktorí zobrali túto výzvu vážne a našli postupy, ktoré som spomínal, v úvode viedli k tomu účinnému odstráneniu obrovskej ekologickej záťaže známej pod tými tromi písmenkami PCB.
Takže pán Ladislav Štibrányi a vaši ľudia takisto aj z laboratórií, hasičského zboru z Jasova a ďalší, ktorí ste v tých ťažkých odevoch niekoľko týždňov pracovali tam tvrdo a pod odborným vedeckým dohľadom, veľká vďaka, že tie stovky ton tých hnusne podozrievaných sudov, neoveriteľne lajdácky, zvláštne, že až keď človek popreskakoval tie ploty, tak našiel niečo, čo vlastne mohol nájsť každý a kto by to našiel, tak by nemohol kľudne ostať spávať, že sa trojuholník smrti zbavil tejto prvej fáze, tej koncentrácie záťaže ekologickej a ostáva nie len v úvodzovkách, ostáva ešte dočisťovať pôdu. Tie sondy, ktoré sme urobili aj na ministerstve pôdohospodárstva svedčia o tom, že tá záťaž tam je, určite to nepôjde z roka na rok, ale použitie huminových kyselín a použitie možno aj zeolitu, ale hlavne huminových kyselín, umožní pôdu zbaviť tejto záťaže a následne ten reťazec smerom ako z krmiva do zvierat a zo zvierat do ľudí a z ľudí aj do materského mlieka, z materského mlieka aj do našich dojčiat a kojencov, teda sa zastaví. To je dobrá správa nielen pre celý trojuholník smrti, to je dobrá správa pre celé Slovensko. To je dobrá správa pre voličov aj nevoličov tejto vlády, pretože sa dokazuje, opakujem, že po 36 rokoch sa podarilo to, čo každý možno v minulosti sľuboval, začať reálne premieňať na zdravé prostredie, na ktoré máme právo podľa zákonov prírodných, Božích aj podľa Ústavy Slovenskej republiky.
No, takže toto je možno tá časť, kde ďakujem, oceňujem a teším sa na ďalšiu spoluprácu, veľmi si vážim prístup týchto vedcov, chodievam na fakultu, sú to úžasní ľudia a ospravedlňujem sa všetkým, ktorých som nemenoval, lebo naozaj nie je to len pán doc. Štibrányi, je to partia ľudí, ktorá - dali ste nám úlohu a my ju zvládneme.
Vážení vedci, a teda nielen tejto fakulty, ale, vážená vedecká obec, treba oceniť, že možno nie ste tak často na televíznych obrazovkách, futbalistov a hercov poznáme dôsledne, vás veľmi nie, ale naša vďaka je o to väčšia.
Poďme k tej druhej časti a v druhej časti chcem nadviazať na túto záležitosť vedeckú jednou prosbou, kde by bolo potrebné, aby, toto je interpelácia smerovaná na pána premiéra, to som zabudol povedať, kde by bolo potrebné, aby sme urobili jeden dôležitý krok. Každý deň vznikajú desiatky nových chemických zlúčenín, na svete je ich niekoľko sto mil. tých zlúčenín. Bez ich znalosti, bez ich ovládania, bez poznania ich vlastností nie je možný žiadny seriózny výskum. Existuje jedna databáza, volá sa, neviem, či to poviem dobre, SciFinder, americká databáza, ktorá je datovaná od roku 1800, to znamená, má 222 rokov, obsahuje stovky miliónov informácií, zlúčenín a týchto vlastností, a tá je absolútne nevyhnutná pre to, aby vedci mohli pracovať na svojich vedeckých dielach. K tejto databáze sme mali prístup celé roky, až kým neprišla pani ministerka Lubyová, ktorá povedala, že 280-tisíc eur ročne je príliš veľa na to, aby sme takúto databázu si kupovali. Nemám právo hodnotiť pani ministerku Lubyovú z hľadiska jej výkonov, ale toto bol osudný krok pre Slovensko, pre slovenských vedcov a je tak nešťastný, že už v tejto chvíli poviem, že prosím pána premiéra Hegera, aby tento osudovo zlý krok napravil a neviem, teda cez pána ministra školstva, aby bolo možné obnoviť to, čo majú všetky krajiny Európskej únie a má to aj Ukrajina, len Slovensko nie.
Nuž, milé Slovensko, možno nebudeš mať tak skoro nositeľa Nobelovej ceny za chémiu a možno budeš, ale pokiaľ táto databáza sa ozaj nesprístupní Slovenskej vedeckej obci, tak máme istotu, že nebudeš. Nevravím, že máme naháňať nositeľov Nobelovej ceny, ale musíme mať úctu k vede, musíme mať úctu k vedcom a musíme mať úctu k ich dielu a musíme im dať pracovné nástroje. Baník bez zbíjačky nám nič nevyťaží a vedec bez informácií nám nič nevynájde, neobjaví, nevylepší.
Budem menovať ešte jedného pána, a to je pán profesor Milata, Viktor Milata, čestný predseda Slovenskej chemickej spoločnosti, ktorý mi poskytol dokumenty, samozrejme, neťahal som ich teraz sem, kde sú možno asi 50 alebo 70 odrážok, na koho všetkého sa už obrátili v snahe nájsť riešenie, aby tá databáza chemická, ten SciFinder bol opätovne k dispozícii našim vedcom. Boli aj nejaké prísľuby, ale výsledok je taký k dnešnému dňu, k 10. novembru 2022, že Slovensko je stále bez tejto doslova život dávajúcej miazge Slovenskej vedeckej obci. Oni to viete, čo robia? No obrátia sa na kolegov z Ukrajiny alebo z Maďarska, alebo z Poľska a potichučky ich prosia, aby im pozreli, lebo myslím, že keď sme to mali ešte k dispozícii, mali sme ročne 33-tisíc vstupov do tejto databázy. Jeden vstup, keby sme si to podelili, tak tuším to vychádza necelých 9 eur. Už dneska tri piva za jeden vstup. Dobre, je viem takéto prerátanie nemá vždycky veľkú úroveň, ani to nie je asi správne, ale rozhodne by som navrhoval, aby sme sa zamysleli nad, ako to zvyknú hovoriť, hodnotou a cenou, že či do akej miery je takáto databáza, ktorú ja naozaj neovládam, ale tlmočím to, čo tí ľudia s plnou vážnosťou mi hovoria. Opakujem, čestný predseda Slovenskej chemickej spoločnosti profesor Milata a jeho ľudia prosia, navrhujú, žiadajú a keďže to zatiaľ išlo len listami, tak používajú v tejto chvíli moje ústa. Ja pokorne to teda používam voči vám, vážení poslanci, vážené poslankyne, vážení členovia vlády, zastavme tento nedostatok!
Ja nevravím, že 270-tisíc eur je málo, ale je to, je to naozaj málo oproti tomu, čo môžme dostať, lebo možno, že ak by tí naši vedci nemali tú odvahu, tých kamarátov na tej Ukrajine a v Poľsku a v Rakúsku, ktorí im pomáhajú, keďže Slovensko je bez tohto zdroja, nuž možno by sme ani tie PCB-čka, ani tie huminové kyseliny a čert vie, čo všetko možné v tých chemických zlúčeninách, nikdy som ja vzorcom nerozumel chemickým, čo všetko oni z toho vedia vyčítať v rámci tých zložitých chemických reakcií. Keď sa pohybuje človek pomedzi tie banky a Petriho misky a všetky možné rúrky a hadičky, tak vtedy si uvedomuje, že ako málo vie, ale napokon všetci nemáme vedieť všetko. Dôležité je, že máme ľudí, ktorí to teda vedia.
Takže nečítam to tu, je to tak napísané, keby som to čítal, bolo by to krajšie, ale zhruba som povedal to, čo bolo potrebné povedať a spájam dohromady teda otázku chvályhodného vyriešenia PCB-čiek v Strážskom za pouhých 300-, 350-tisíc, ktoré sa doteraz minuli. Iste bude treba ďalšie prostriedky, ale stále je to nič, s prosbou, s požiadavkou a s návrhom, aby pán premiér, tu síce v neprítomnosti, verím, že teda vo Fínsku, napokon veď je vo Fínsku v tejto chvíli, ak sa nemýlim, je tak? Tak myslím, že áno, takže Fínsko, no vidíte celkom dobrá prihrávka, teraz ma to napadlo, však Finsko patrí medzi najvyspelejšie krajiny z hľadiska vedy a výskumu, tak pevne verím, že ak by ste niekto chceli mu chceli zavolať, on asi volať nebude, možno by bolo dobré, keby sa spýtal priateľov z Fínska, ako využívajú túto databázu a že či náhodou to nie je trocha škoda, že ju nemáme k dispozícii. Fakt by to stálo za to, verím, že Eduard Heger by tento krok urobil, ale to je možno len taký impulzný nápad. Nie je potrebné, aby sa bavilo o tom vo Fínsku, je potrebné, aby sa bavilo o tom s pánom ministrom školstva, lebo myslím, keď sa to tam zastavilo pani Lubyovou, tak sa to tam dá opäť aj obnoviť a aby v dobrej viere, že sú to nie vyhodené peniaze, aby sme prestali šetriť na nesprávnom mieste, lebo to neni šetrenie, to je bohapusté prerábanie a míňanie kapitálu, ktorý máme v podobe úžasných ľudí, úžasnej vedeckej obce.
V tejto chvíli pozdravujem aj vedátorov, keď už tu stojím, aj z Národného lesníckeho centra vo Zvolene, lebo tiež, keď si uvedomujem, že koľko úžasných vecí robia, ako málo o tom vieme, pomaličky budeme vedieť o futbalistoch na majstrovstvách sveta všetko, aj podľa toho, aké majú farby trenírky, ale to, čo robia títo úžasní ľudia, nevieme.
Takže asi, asi toľko, vážený pán premiér v zastúpení, nejde o databázu. Poslednú vetu si prečítam, to som ako napísal?
Vážený pán premiér, oceňujem vaše nedávne vyhlásenie o podpore vedy na Slovensku, ktoré zaznelo na stretnutí ESET Award aj v duchu tohto vášho vyhlásenia vás prosím, pomôžte v tejto veci relatívne jednoduchým rozhodnutím. Tváre týchto vedcov síce z farbistých médií na vás obvykle nepozerajú, lebo ich práca je pre nás veľmi dôležitá. Nejde totiž o databázu, ide o naše životy. PCB v Strážskom sú toho jasným dôkazom.
Ďakujem, skončil som.

Beriem na vedomie, pán poslanec. Ďalší písomne prihlásený v rozprave vystúpi pán poslanec Rastislav Schlosár. Potom dám možnosť prihlásiť sa do bodu interpelácie ústne. Nech sa páči, pán poslanec.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a s § 129 zákona o rokovacom poriadku si dovoľujem podať interpeláciu na ministra vnútra Romana Mikulca, ktorá znie nasledovne:
Podľa verejného vyjadrenia Roberta Guckého, riaditeľa úradu Hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, zo dňa 3. novembra 2022 možno súčasnú situáciu s prílivom nelegálnych migrantov na území Slovenskej republiky prirovnať k veľkej migračnej kríze z roku 2015, pričom oproti minulému roku bol zaznamenaný až 480-percentný nárast počtu týchto migrantov na Slovensku. Podľa toho istého vyjadrenia tvoria väčšinu nelegálnych migrantov mladí muži, a teda nejde o vojnových utečencov, ale o ekonomických migrantov. Hraničná a cudzinecká polícia Slovenskej republiky drvivú väčšinu týchto nelegálnych migrantov administratívne nevyhosťuje s odôvodnením, že to nie je možné, pretože v krajine, z ktorej pochádzajú, prebieha vojnový konflikt, hoci zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov takýto dôvod ako prekážku administratívneho vyhostenia nepozná.
Nelegálni migranti sa tak po krátkom zadržaní aj formálnej registrácii prepustení a je im umožnení voľní pohyb po území Slovenskej republiky. V dôsledku toho vzniká veľké nebezpečenstvo pociťované oprávnene aj občanmi Slovenskej republiky, že sa títo cudzinci na našom území dopustia trestnej alebo inej protiprávnej činnosti a to najmä voči najviac zraniteľným skupinám obyvateľstva, ako sú ženy, deti a dôchodcovia.
1. Aký je priemerný počet nelegálnym migrantov, ktorých príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky denne zadržia na území Slovenskej republiky za obdobie od 1. septembra 2022? Aký je celkový počet nelegálnych migrantov, ktorých za toto obdobie zadržali a aký je celkový odhadovaný počet nelegálnych migrantov, ktorí za toto obdobie stúpili na územie Slovenskej republiky?
2. Kedy začne Policajný zbor Slovenskej republiky kontrolovať všetky vozidlá prichádzajúce na územie Slovenskej republiky, t. j. kedy zavedie dočasné hraničné kontroly. Obzvlášť v prípade keď takéto kontroly vykonával bežne v nedávnej dobe v rámci tzv. protipandemických opatrení a v situácii, keď takého dočasné hraničné kontroly už zaviedla Česká republiky a Rakúska republiky. Prečo doteraz Policajný zbor Slovenskej republiky v tejto mimoriadnej situácii uvedené opatrenia neprijal?
3. Kedy začne Policajný zbor Slovenskej republiky vykonávať dôslednú hliadkovú činnosť porovnateľnú s tou, ktorú vykonáva na hraniciach s Ukrajinou aj po celej dĺžke štátnych hraníc Slovenskej republiky s krajinami, z ktorých k nám prichádza najviac nelegálny migrantov a to tak, aby boli títo nelegálni migranti zachytení už na štátnych hraniciach?
4. Aké opatrenia Policajný zbor Slovenskej republiky zaviedol alebo v najbližšej dobe plánuje zaviesť na zamedzenie prílevu nelegálnych migrantov na území Slovenskej republiky?
5. Preveruje hraničná a cudzinecká polícia Slovenskej republiky v každom individuálnom prípade, či zadržaný nelegálny migrant, ktorého administratívne nevyhostí, spĺňa prekážky administratívneho vyhostenia podľa § 81 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov?
6. Iniciuje ministerstvo vnútra prijatie novely Trestného zákona, v zmysle ktorej by bolo považované za trestný čin nielen násilné prekročenie štátnej hranice, ale aj akékoľvek iné nelegálne prekročenie štátnej hranice a ktorým by sa zároveň sprísnili tresty za trestný čin prevádzačstva? Ak nie, z akých dôvodov tak neplánuje urobiť.
7. Aké opatrenia podnikla Slovenská republika voči štátom, ako je napríklad Česká republiky, ktoré neoprávnene vracajú nelegálnych migrantov na územie Slovenskej republiky.
8. Aké opatrenia podniká Policajný zbor Slovenskej republiky na zabezpečenie ochrany obyvateľov Slovenskej republiky pred prípadnou trestnou činnosťou nelegálnych migrantov v situácii, keď im po formálnej registrácii umožňuje voľný pohyb po slovenskom území?
9. Preveruje Hraničná a cudzinecká polícia Slovenskej republiky dôvody, pre ktoré nelegálni migranti opustili svoj domovský štát? Na základe akých informácií sú nelegálni migranti považovaní oficiálne za vojnových utečencov a nie za ekonomických migrantov?
10. Aký postoj má vláda Slovenskej republiky k povinnému prerozdeľovaniu nelegálnych migrantov do členských štátov Európskej únie?
Ďakujem pekne.

To bol posledný pán poslanec písomne prihlásený do bodu interpelácie. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dávam možnosť prihlásiť sa ústne teraz do bodu interpelácie. Konštatujem, že nikto sa nehlási. Preto uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do bodu interpelácie.
Pýtam sa členov vlády, či niektorý z nich chce odpovedať na interpelácie poslancov ihneď? Nie je tomu tak. Preto vyhlasujem tento bod programu za skončený. Ďakujem pánom ministrom za účasť a môžeme pristúpiť k rokovaniu, ktoré máme v prerušenej rozprave.
Je to rokovanie v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Je to parlamentná tlač 1285.
Pán minister spravodlivosti Viliam Karas je už na svojom mieste ako navrhovateľ, rovnako spravodajca z ústavnoprávneho výboru pán poslanec Lukáš Kyselica. Ďalší v poradí z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy je pán poslanec Miloš Svrček, avšak ešte predtým v zmysle rokovacieho poriadku požiadal o slovo pán spravodajca, pán poslanec Kyselica. Po ňom teda bude vystupovať pán poslanec Svrček.
Nech sa páči, pán poslanec Kyselica, máte slovo.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1285.)

Ďakujem veľmi pekne. Tak nerád sa predbieham ako spravodajca, som sa dohodol aj s Milošom, je to v krátkosti. Doobeda som tu čítal dva pozmeňujúce návrhy a, žiaľ, zistili sme tam jednu paragrafovú chybu, tak nechceli sme to komoliť, motať pri hlasovačke a upravovať potom v treťom čítaní, tak sme to stiahli a dali nanovo. Ide len o to, že sme mali v pôvodnom návrhu menený § 8 ods. 3 a mal byť správne § 3 ods. 8, takže sme to nanovo vypodpisovali. Takže vecne sa nemení nič, prečítam vám ten istý pozmeňujúca návrh, teda ten nový.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lukáša Kyselicu, Milana Vetrák a Juraja Šeligu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1285.
1. V čl. VI, v novelizačnom bode 2, v § 12 ods. 3 sa slová "dva roky" nahrádzajú slovami "jeden rok".
2. v čl. XII, v novelizačnom bode 5, v § 3 ods. 8 prvej vete sa za slová "sudcovskej spôsobilosti" pripájajú slová "pred jeho preložením na správny súd" a na konci odseku sa pripája veta: "U sudcu preloženého na správny súd podľa prvej vety vykoná Súdna rada Slovenskej republiky dohľad nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti do troch mesiacoch od preloženia na správny súd."
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem, pán poslanec. Žiadna faktická poznámka, takže môžeme pristúpiť k ďalšiemu prihlásenému pánovi poslancovi Milošovi Svrčkovi a po ňom sa pripraví pani poslankyňa Petra Hajšelová.
Nech sa páči, pán poslanec Svrček, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, máme na stole návrh zákona, v ktorom už bola dosť široká diskusia aj rozprava. Účel poznáme, posun účinnosti jednak zákona o sídle obvodov a jednak o zriadení správnych súdov. Ja som veľmi rád, že prebehla široká diskusia so stavovskými organizáciami aj sudcov, diskusia s Generálnou prokuratúrou, Najvyšším súdom, jednak súdnymi predstaviteľmi, čiže okresných, krajských súdov. Viem, že pán minister mal aj stretnutie v Prešove s predsedami okresných a krajských súdov. Takže tá potrebná vecná diskusia určite prebehla, ani sa nečudujem že prebehla, pretože máme na stole veľmi dôležitý zákon. Ale ja by som sa venoval a skôr orientoval svoju rozpravu na to, že by sme tu boli dnes v dobe, keby tu nesedel pán minister, keby nepredložil v skrátenom konaní tento návrh zákona a keby sme mali od 1. januára 2023 účinnú právnu úpravu k týmto dvom návrhom zákonov, ktoré sme schválili tento rok. Čiže ja by som sa venoval skôr tomu, prečo bolo potrebné prísť s touto právnou úpravou, prečo tu sedí dnes minister spravodlivosti a prečo prišiel s takouto právnou úpravou do pléna.
V prvom rade by som chcel venovať pozornosť na pozoruhodné určovanie počtu miest sudcov od roku 2020, kedy sa nevychádzalo z existujúcich ukazovateľov zaťaženosti, ale sa kalkulovalo napríklad s redukciou odvolacích súdov a personálne sa posilňovali do budúcna vybrané odvolacie súdy, či súdy, kde mali pôvodne sídliť správne súdy.
Pani bývalá ministerka prideľovala na tieto súdy nové miesta sudcov a ostatné ako keby sa opomenulo. Napríklad aj včera som spomínal, do Žiliny boli pridelené miesta na správne kolégium v čase, keď tam mal byť správny súd. V súvislosti so zmenenou kauzálnou príslušnosťou by mohlo dôjsť aj k tomu, že veci došlé súdu do 31. 12. 2023 dokončí tento súd aj napriek tomu, že od 1. januára nasledujúceho roku 2023 nebude kauzálne príslušný. Na Krajský súd v Bratislave z Krajského súdu v Trnave, ani z Krajského súdu v Nitre nedôjde žiaden sudca obchodného kolégia. Naopak, z Krajského súdu v Bratislave odchádzajú tri sudkyne, to znamená celý senát, vybavujúce poručenskú agendu, pričom ich neskončené veci zostávajú na Krajskom súde v Bratislave. Teda predseda súdu by musel ich veci prerozdeliť medzi iných sudcov nešpecializujúcich sa na tú poručenskú agendu. Vzhľadom na súdnou mapou prijatý režim prekladania sudcov správneho kolégia na správny súd, to znamená ich žiadosti, preverenie spôsobilosti, akt preloženie Súdnou radou Slovenskej republiky a čas vymedzený do konca roka 2020, teda neurčenia jasných časových úsekov nie je podľa môjho názoru možné k 1. januáru 2023 stanoviť, koľko sudcov zostane na pôvodnom súde. A teda sa im dá zveriť vybavovanie agendy pochopiteľne, ktorá tam zostala a s akým počtom sa dá kalkulovať ako so sudcami správneho súdu, teda pripravovanie rozvrhu práce je len o niečom, čo aj tak by bolo celkom inak.
V prevažnej väčšine sa na správne súdy majú záujem preložiť sudcovia okresných súdov, ktorí s agendou správneho súdu doposiaľ nepracovali, nie sú na ňu špecializovaní, pričom ani nie sú predsedami senátov, čo absolútne znefunkční od prvého dňa fungovania správnych súdov, keďže senátom nebude mať kto predsedať. Nie je preto podľa môjho názoru vhodné, aby sudcovia okresných súdov boli prekladaný na správny súd bez absolvovania výberového konania, čím sa vlastne stanú sudcami súdu vyššieho súdu bez výberového konania.
Potom sa pýtam, aká je to špecializácia? Ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 151/2022 Z. z. umožňuje sa do výberového konania na predsedu správneho súdu mohol prihlásiť, tuším je to do 31.12. 2022, aj sudca ktoréhokoľvek súdu, teda aj okresného súdu. Sudca nižšieho súdu, teda môže vykonávať funkciu predsedu správneho súdu, teda vyššieho súdu. A podľa môjho názoru je tu možné badať konflikt právnych noriem, lebo teraz poviem úplne explicitne, § 37 ods. 3 zákona č. 757/2004 jasne hovorí, že uchádzať sa o funkciu predsedu súdu môže ktorýkoľvek sudca súdu toho istého stupňa alebo súdu vyššieho stupňa. Čiže je reálne, ako sa to javí aj napríklad pri správnom súde v Bratislave, kde vyhrala výberové konanie na predsedu súdu na dobu určitú, vtedy poverená bývalou pani ministerkou Kolíkovou, sudkyňa, hoci ešte neprešla súdnou radou. No a táto sudkyňa, ktorá v agende správneho súdnictva nikdy nepôsobila, nemá skúsenosti so správnym súdnictvom, preto pri spracovaní rozvrhov práce nemusí obsiahnuť všetkú problematiku a osobitosti správneho súdnictva, ktoré reálne existujú a ktoré treba riešiť.
Zákonným sudcom je sudca určený rozvrhom práce. Pri začatí konania je náhodným výberom vygenerovaný zákonný sudca. Zánikom správnych kolégií a po zriadení správnych súdov zaniká aj inštitút zákonného sudcu na krajskom súde. A následne by mali byť spisy náhodne prerozdeľované medzi sudcov nového správneho súdu, ako to bolo pri najvyššom správnom súde.
Ministerstvo spravodlivosti za čias pôsobenia pani exministerky Kolíkovej však tvrdilo, že sudca krajského súdu si aj po zriadení správneho súdu, na ktorý bude preložený, svoje spisy z krajského súdu ponechá.
Po prvé, ak majú byť správne súdy úplne novými súdmi a sudcovia nie sú automaticky prekladaní na nové súdy, tak potom aj spisy musia byť prerozdeľované medzi novými sudcami.
Po druhé, ak majú byť správne súdy právnymi nástupcami správnych kolégií krajských súdov a sudcovia prechádzajú na správne súdu, v úvodzovkách, automaticky, vtedy si nechajú svoje spisy aj na správnych súdoch a kontinuálne v nich rozhodujú. V súčasnosti sú však zmiešané prvky z obidvoch možností, čo je absolútne nelogické.
Ďalej. Bez toho aby sudcovské rady prerokovali návrh rozvrhu práce, rozvrh práce nemôže byť prijatý podľa § 45 ods. 7 písm. c), § 50 ods. 4 zákona 757/2004. Ide o zabezpečenie inštitútu prerokovania rozvrhu práce so sudcovskou samosprávou, ktorá má prerokúvať námietky sudcov k rozvrhu práce, čo v prípade rozvrh práce správneho súdu ako aj mestských súdov na rok 2023 chýba. V prípade, že by predseda súdu prijal za normálnych okolností rozvrh práce bez prerokovania v sudcovskej rade alebo v pléne do 15. 12. kalendárneho roka, čiže máme na to mesiac, dopustí závažné disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 5 zákona 757/2004. Toto stále platí a nebolo zrušené. Ak predseda nenapraví a nepripraví tento rozvrh práce do 15. 12. 2022 poruší zákon. Ak ho pripraví, poruší ho tiež. Takže máme tu absolútne právne Kocúrkovo.
V súčasnosti je napríklad na Krajskom súde v Bratislave 16 sudcov správneho kolégia a z toho aktívne pracuje 13 sudcov. Ak by sme prirátali súčasný počet sudcov Krajského súdu v Trnave a v Nitre, ide o osem sudcov, štyri plus štyri, spolu 24 sudcov pre západoslovenský obvod. Zvýšenie miest na 44 je síce veľmi pozitívne minimálne pre Krajský súd v Bratislave, ktorý je dlhodobo personálne poddimenzovaný a narastá počet nevybavených vecí na správnom kolégiu, to teraz budem vyslovene čítať, pretože chcem byť presný faktami: 3 930 nevybavených vecí a 3 642 nerozhodnutých vecí na 13 aktívnych sudcov, v priemere na jedného sudcu pripadá 302,3 nevybavených vecí a 280,2 nerozhodnutých vecí. Toto nebude možné reálne naplniť a už vôbec nie "špecialistami".
Sudcovia dlhodobo upozorňovali, my sme aj chodili do regiónov, ako tu aj ostatní kolegovia hovorili, rok sme sa bavili s predsedami okresných, krajských súdov, hovorili nám to a my sme to aj pani ministerke hovorili, nechcela o tom ani počuť. Všetko bude fungovať. Vidíme stav, aký je naozaj. Upozorňovali aj sudcovia naozaj opakovane ministerstvo spravodlivosti a žiadali o pridelenie nových miest sudcov, no nedostali vôbec odpoveď. Nie že kladnú, zápornú, nedostali vôbec odpoveď. Boli absolútne ignorovaní.
Počty zamestnancov predstavujúcich obslužný aparát je odvodzovaný od počtu sudcov na tom-ktorom súde. Do 31. 12. 2022 pôjde o iné stavy ako po 1. januári 2023. Zmena pri určovaní počtov zamestnancov, že by sa nevychádzalo z inej konštaty legislatívne, podchytená nebola. Neexistuje. Z tohto pohľadu sa dajú určiť miesta zamestnancov na nových súdoch až po 1. januári 2023, čo bude významné pre zmeny, či ukončovanie pracovnoprávnych vzťahov.
Ďalšia otázka. Zriadenie spoločnej podateľne. Pri mestských súdoch v Bratislave prinesie právny aj faktický zmätok, či už bude fyzicky jedna v jednej budove súdu alebo v každej budove súdu, vrátane budovy terajšieho Okresného súdu Bratislava V, ktorý ako, samozrejme, vieme od 1. januára 2023 zaniká a nie je zrejmé, či pôjde o akýsi spoločný prístup do registrov každého mestského súdu, nie je rovnako zrejmé, že komu bude patriť a komu budú patriť zamestnanci podateľne. Ak budú zamestnancami konkrétneho súdu, nemôžu logicky generovať priradenie veci sudcovi iného súdu, lustrovať pre iný súd, či vytvárať obal iného súdu.
Ďalšia vec. O pripravenosti kapacít serverov budúcich mestských súdov či úložísk Mestský súd Bratislava IV dosiahne veľkosť terajšieho krajského súdu. Ďalej o možnosti prístupu do jednotlivých registrov. Predsedovia súdov ani sudcovia neboli počas pôsobenia predchádzajúceho vedenia informovaní.
Pri mestských súdoch v prípade presunu sudcov, administratívy a spisov do jednej budovy stále nie je legislatívne ani technicky definované, do ktorej, či akej bude nevyhnutné na čas niekoľko mesiacov neuskutočňovať pojednávania a upovedomiť o tom aj strany konania. Konať sa však bude musieť vo veciach s určenými lehotami, čo však prinesie značné ťažkosti pre všetkých zúčastnených.
Nebola ani len naznačená úprava zmeny podpisových certifikátov, ich vydanie bude mať masívnu podobu a ich vydávanie samo osebe bude prekážkou pre vydávanie rozhodnutí bez certifikátu sudcu, ktorý nevie, samozrejme, podpísať takéto rozhodnutie. Stav legislatívnej nepripravenosti už môže v prítomnom čase spôsobovať prieťahy v konaniach, keď niektorí sudcovia určujú termíny pojednávaní na začiatok roku 2023 a stále nevedia kam. Samozrejme, teraz je situácia iná, lebo však máme tu už inú právu úpravu, teda návrh.
Legislatívne nie je ani len načrtnutý spôsob určovania toho-ktorého súdu sudcu pre prípravné konanie v trestnom konaní jeden službukonajúci sudca pre prípravné konanie nemôže fyzicky ani časovo zvládnuť všetky návrhy v tejto agende v celej Bratislave. Dokiaľ ich bude viac, vôbec nie je zrejmé, ako bude určený nápad týchto vecí, keďže sa tu neuplatňuje náhodný elektronický výber, čo bude mať za následok aj porušenie zásady zákonného sudcu.
Preloženie trestných sudcov existujúcich okresných súdov na premenovaný Mestský súd Bratislava s kauzálnou príslušnosťou v trestných veciach cez rozvrh práce, uvedené sa týka sudcov ostatných grémií, pri všetkých mestských súdoch naráža ja podľa môjho názoru na Ústavu Slovenskej republiky, aj keby bol vykonaný s ich súhlasom, keďže sudca môže byť preložený na iný súd len rozhodnutím Súdnej rady Slovenskej republiky, ak nejde o výsledok disciplinárneho konania alebo nie je rozvrhom práce predsedov súdu.
Ak by naopak všetci trestní sudcovia mali sedieť v budove Justičného paláca, nie je nijako zo strany Zboru väzenskej a justičnej stráže verifikované, či bude možné zabezpečiť v rovnakom čase predvedenie väčšieho počtu obvinených a odsúdených na hlavné pojednávania, verejné zasadnutia, výsluchy, vzhľadom na technické a personálne možnosti väznice a nevyhnutné aj bezpečnostné opatrenia. Jedna chodba slúžiaca na predvádzanie takýchto osôb do Justičného paláca po rozsiahlej a nákladnej rekonštrukcii budovy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave. Žiadnym spôsobom nebolo napríklad doriešené alebo vyriešení napojenie na prokuratúry, v korelácii s ich miestnou príslušnosťou. Vzhľadom na nedostatočnú kapacitu serverov, spojení s novým rozvrhom práce a elektronický spôsob podávania opravných prostriedkov obhajcami nielen vo väzobných veciach, kde sa často môžu alebo musia rozhodnúť do niekoľkých hodín, či dní je reálne obava, či tieto podania nebudú včas alebo vôbec priradené k správnym spisom, čo bude mať priamy následok na porušenie ústavného práva obvinených osôb na obhajobu.
Nebolo vôbec vyriešené, ako má byť zabezpečená agenda ITP, preverení zamestnanci, sudcovia, register týchto spisov, keďže o spisy, ktorých obeh a vedenie spadá pod prísny režim osobitne nielen upravený, ale aj kontrolovaný Národným bezpečnostným úradom. Napriek jedným z najčastejších argumentov, že súdna mapa vytvorí špecializáciu sudcov, a tým pádom kvalitnejšie rozhodnutia pre občanov, legislatívne nastavenie týchto argumentov pri mestských súdoch, bohužiaľ, popiera. Sudcovia, ktorí sa stanú sudcami na jednotlivých mestských súdoch, teda špecializovaní na jednotlivé agendy, si prenášajú svoje spisy aj v minoritných agendách, ktoré nespadajú pod špecializáciu toho-ktorého dotyčného mestského súdu. Nie je zrejmé, či na týchto súdoch budú vytvorené registre pre takýto typ agendy.
Ja chápem, absolútne si uvedomujem, že reforma alebo súdna mapa bola výsledkom aj programového vyhlásenia vlády, že sme sa zaviazali ako táto vláda, de facto bývalá koalícia, prijať ju k zrealizovaniu, aplikovaniu tejto súdnej mapy, pretože bola naviazaná aj na plán obnovy. Absolútne chápem. Ale na druhej strane, keď sa tu tvárime, že tento návrh, ktorý bol predložený zo strany ministerstva spravodlivosti, momentálne ohľadne posunu účinnosti týchto dvoch právnych noriem, že je niečo zlé, neprijateľné, že sa kazí, ruší súdna mapa, tak to nie je pravda. Práve naopak, toto, čo som tu teraz prečítal, to sú faktické nedostatky súdnej mapy, ktoré potrebujeme doriešiť, resp. zodpovedný rezort, ktoré potrebuje doriešiť do júna 2023, pretože neviem si predstaviť, čo by nastalo v oblasti justície, keby nám to všetko všetkým spadlo na hlavu. A to som tu aj hovoril o ústavnom práve na obhajobu a spravodlivý proces v rámci jednotlivých tých procesov, ktoré sa dotýkajú dotyčnej osoby.
Takže z uvedeného hľadiska ja môžem povedať za seba, že určite tento návrh podporím, aj hnutie SME RODINA podporí tento návrh, pretože je doslova takou barličkou alebo pomocou na to, aby nám celý tento systém a táto súdna mapa, ktorá bola prijatá, a objektívne môžem povedať, že som bol rád, že došlo k nejakej takejto úprave, že sme postupovali v súlade s programovým vyhlásením vlády, tak aby nám to nespadlo všetkým na hlavy, tak som rád, že došlo k takémuto kompromisu a že je teraz momentálne v pléne v druhom čítaní.
Ďakujem pekne za slovo.

Pani poslankyňa Kolíková, faktická poznámka, však? Takže nech sa páči, dve faktické poznámky.
Pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči.