75. schôdza

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja ako jeden zo spolupredkladateľov vystúpil k tomuto návrhu zákona a podporil ho tiež aj ako človek, ktorý má skúsenosti z komunálnej politiky a ktorý bol poslancom aj na úrovni mesta Bratislavy, aj na úrovni mestskej časti Bratislava-Staré Mesto. Čiže mám aj osobné skúsenosti s tým, o čom hovoril pán poslanec Cmorej v úvodnom slove. A môžem potvrdiť, že oba problémy alebo teda okruhy problémov, ktoré sa návrh novely pokúša riešiť, reálne existujú a reálne spôsobujú problémy.
Ten vzťah mesta a mestských častí je, v Bratislave a Košiciach je z viacerých stránok nie celkom šťastne riešený, je z viacerých stránok neujasnený a aj keby bol schválený návrh zákona v predloženej podobe, tak definitívne nevyrieši všetky, všetky problémy, ktoré v tých vzťahoch existujú, ale teda môže to byť krok správnym smerom k vyčisteniu, k vyčisteniu tých vzťahov.
Môj kolega Martin Mlýnek, ktorý pôsobí tri roky ako prednosta Miestneho úradu bratislavského Starého Mesta a teraz kandiduje na primátora Bratislavy, ako jednu zo svojich priorít uvádza práve jasnejšiu úpravu vzťahov medzi mestom Bratislava a mestskými časťami, a teda hovorí to na základe trojročnej skúsenosti primátora... či prednostu. Ja mám podobnú skúsenosť z viacerých, z viacerých situácií, aj napríklad z nerovnakého zaobchádzania s mestskými časťami zo strany mesta, že keď starosta alebo starostka sú v tej správnej konštelácii, či už stranícko-politickej alebo, alebo teda vo vzťahu k primátorovi, tak veci, veci sa dajú riešiť, v prípade, že sú v konflikte s primátorom, tak je to oveľa komplikovanejšie. Ja som to ako mestský poslanec zažil napríklad za pána primátora Nesrovnala, kde niektorým mestským častiam nebol problém zveriť do správy, iným sa iba prenajímalo za iných podmienok.
Ale naozaj nie je to iba, iba otázka nejakých praktických problémov, ale nejakého systémového vyčistenia vzťahov, lebo množstvo majetku, s ktorým reálne zaobchádzajú mestské časti, lebo sú tam nejaké ich zariadenia, školy alebo podobne, že nie je to, nie je to majetok, ktorý by mesto používalo alebo bol predpoklad, že niekedy v budúcnosti bude používať, tak sú, tak je iba zverené, zverené do správy mestskej časti. Čiže určite bude dobré, ak sa tam aj stanovia tie povinnosti uží... teda zachovávať majetok v užívaniaschopnom stave a refundovať tie náklady, ale teda najmä tá možnosť previesť majetok do vlastníctva mestskej časti a, samozrejme, okrem tejto zákonnej, zákonných podmienok bude potrebné na tom potom aj vôľu na úrovni mesta a mestských častí dohodnúť sa na tom.
To, čo sa týka nielen Bratislavy a Košíc, je tá druhá časť zákona, tá, ktorú by sme mohli označiť za antikorupčnú a ktorú teda vnímajú ľudia na celom Slovensku, lebo ľudia na celom Slovensku majú skúsenosť s tým, že niektoré samosprávy, nie, samozrejme, všetky, zaobchádzajú nehospodárne s verejným majetkom a zneužívajú, zneužívajú predstavitelia samosprávy svoje postavenie nie spôsobom asi, že by páchali trestný čin, ale nedodržiavajú alebo obchádzajú pravidlá dané zákonom, a preto bude veľmi dobré, keď sa stanovia jasnejšie podmienky. A teda spomenul by som dve veci, ktoré sú tam riešené, a to sú osobitné zretele a verejné obchodné súťaže.
Keď sa zaviedla povinnosť predávať aj prenajímať majetok obcí verejnými obchodnými súťažami alebo priamym predajom, alebo verejnou dražbou, tak, samozrejme, dala sa tam výnimka, že v prípadoch hodných osobitného zreteľa možno, možno postupovať aj iným spôsobom, lebo tak ak, niekedy sú tie výnimky odôvodnené. Keď sa to začalo zneužívať, tak v období vlády Ivety Radičovej sa, bol pokus nejako to doprecizovať, ale nenašla sa zhoda na tom, akým spôsobom by tie dôvody hodné osobitného zreteľa mali byť zadefinované v zákone, lebo tých situácií môže byť pomerne veľké množstvo. Môže ísť o predaj nejakých zbytkových malých pozemkov v predzáhradkách, môže ísť o prenájom nejakých priestorov, trebárs nejakej sociálnej alebo charitatívnej organizácii, kde si, kde si obec povie, že nemusíme ísť podľa najvyššej ceny. Ale všetci vieme, alebo teda tí, čo sa zaoberáme samosprávou a máme s tým nejaké skúsenosti, tak vieme, že sa to často zneužíva, a teda ja ako člen združenia obcí, Združenia občanov miest a obcí Slovenska, ZOMOS, takmer som sa pomýlil, a teda mám s tým tiež bohaté skúsenosti, že sa to deje v rôznych obciach Slovenska. A preto bude dobré, ak samotné obce budú mať povinnosť si nejako zadefinovať tie dôvody a zadefinovať aj dôvody, keď môže prísť k zníženiu znaleckej ceny, lebo teda nemalo by to byť len, že vymyslíme si nejaký formálny dôvod, ako sa to často deje, a znížime cenu alebo predáme, predáme pozemok alebo nejakú nehnuteľnosť pod cenou len preto, že máme tri pätiny v zastupiteľstve. A teda že samotná povinnosť uviesť dôvod nie je dostatočná, ako ukazuje tá vyše desaťročná skúsenosť.
No a verejné obchodné súťaže, čo na prvý pohľad vyzerá veľmi dobre, že súťaží sa a vyhrá, vyhrá najlepšia ponuka, ale aj toto je niečo, čo sa často buď teda zneužíva, alebo, alebo deformuje. Opäť poviem svoju skúsenosť poslanca Starého Mesta z volebného obdobia rokov 2006 – 2010, kde sa konali verejné obchodné súťaže na predaj alebo prenájom, ale častejšie predaj nehnuteľností alebo nebytových priestorov. Povedalo sa, že kritériá sú 70 % cena, 30 % účel, a ten účel posudzovala finančná a majetková komisia. Prišlo osem ponúk, z tých ôsmich ponúk nevysvetliteľnou zhodou náhod si osem z desiatich prítomných členov komisie povedalo, že tento účel je najlepší a všetkých 30 % kritérií, kritériá a hodnotenia za účel putovalo tej ponuke, hoci ten účel nebol nijako bližšie, bližšie zadefinovaný. Bolo to že napríklad sociálne zariadenie, zariadenie pre seniorov, že štyri rôzne ponuky mali rovnaký účel, ale dostala to tá jedna, na ktorej sa zázračnou zhodou okolností zhodli evidentne vopred dohodnutí členovia komisie a vďaka tomu nebola tá nehnuteľnosť predaná za najvyššiu cenu, ale za, ale za tretiu alebo štvrtú najvyššiu cenu, lebo zavážil účel. No a samozrejme, že keď sa tá nehnuteľnosť predala, tak potom tam bolo niečo iné, lebo samozrejme, že nie je nijako vymožiteľné, že keď niekto kúpi od mestskej časti a povie, že urobím tam sociálne zariadenie, a potom tam, potom tam narobí byty, no tak tá mestská časť to nijako neukontrolovala.
Čiže je dobré, že budú prísnejšie pravidlá aj pre verejné obchodné súťaže, a je dobré, že tým kritériom bude cena, lebo, lebo tie iné kritériá v tom horšom prípade sú, sú priestorom pre korupciu, v tom lepšom prípade iba deformujú súťaž, lebo teda zažil som aj teda prípady, keď si poslanci povedali, že oni vedia lepšie, že čo by v takom priestore malo byť, a nezadefinovali to iba ako podmienky, ale hodnotili nielen, nielen cenu, ale hodnotili, bodovali, kto ako napĺňa ten účel, čo bolo opäť čisto subjektívne, aj keď za tým nemusela byť, nemusela byť žiadna korupcia, tak nakoniec ten priestor dostal napríklad niekto, kto, išlo o nájom, nebol schopný ho ekonomicky, ekonomicky využívať.
Takže ja by som vás chcel poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, ktorý má šancu zlepšiť fungovanie samospráv nielen v Bratislave a Košiciach, ale po celom Slovensku.
Ďakujem.

Vážení kolegovia, ja som rada, že ten zákon predkladáte, takže ak pán kolega Dostál požiadal o podporu, tak z mojej strany ju určite mať budete. Ja si myslím, že je najvyšší čas, aby sa naozaj spravil poriadok, hlavne teda v Bratislave, v Košiciach, predpokladám, že rovnako. Ja naozaj vítam to, že ste sa do toho pustili a ešte navyše takto pekne pred voľbami, tak to bude fajn. Takže z mojej strany tú podporu budete mať, lebo ten poriadok je naozaj treba spraviť, a to vo všetkých oblastiach, ktoré ste otvorili. Takže tak.

Ďakujem, pani poslankyňa, a teda dúfam, že ten zákon bude mať podporu nielen zo strany poslancov, ktorí majú priamo skúsenosť so samosprávou, lebo sa tej téme nejako venujú, ale aj ostatných poslancov Národnej rady, ktorým záleží na tom, aby samosprávy fungovali tak, ako majú.
Ďakujem.

Ja už len veľmi krátko. To, že to vyšlo práve pred voľbami, je náhoda. Nemalo zmysel toto predkladať v čase, keď nám začínala kulminovať koaličná kríza, ani na leto, takže vyšlo to teraz. Ak to získa vašu podporu, kolegovia, tak, samozrejme, ak budete mať návrhy na vylepšenie, ja, v zmysle, ako vôbec sa im nebránime. Rovnako určite, ak to teda prejde do druhého čítania, tak ma bude veľmi zaujímať aj názor hlavného mesta Bratislavy a hlavného mesta, a teda mesta Košice, takže, takže si počkám, prípadne to aj posunieme o mesiac, aby možno (povedané s pobavením), možno zvolení primátori aby mali čas si to teda riadne prečítať a riadne premyslieť.
Takže ešte raz ďakujem za podporu a pevne dúfam, že tento zákon nebude obeťou nejakých koalično-opozičných prekáračiek.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dobré ráno alebo dobrý deň, drahé kolegyne, drahí kolegovia, pristupujem k vám s týmto návrhom. My, ak si spomínate, sme vlastne autorský zákon už novelizovali vo februári tohoto roku, len nejakým nedopatrením doňho, doňho nebolo zahrnutých, myslím, nejakých zopár teda pozmeňovákov a bolo by vhodné to tam doplniť, lebo to v tom autorskom zákone chýba, takže je to taká novela nového autorského zákona.
Ak mi dovolíte, ja by som vám len teda prečítal kúsok z dôvodovej správy. Jedná sa to vlastne o problém OKS-iek, vlastne organizácií kolektívnej správy, a vlastne týmto pádom by sme to vedeli už dorovnať, aby to, aby to bolo v poriadku. Keby potom bolo treba ešte niečo k tomu viacej povedať, tak by som vám to ešte aj vysvetlil neskôr.
Ďakujem veľmi pekne. Tak vám prečítam teda dôvodovú správu.
Hlavným sledovaným cieľom je návrh spôsobu vyjasnenia kompetenčných oprávnení organizácií kolektívnej správy v prípade tzv. prekrytia oprávnení na výkon kolektívnej správy, a to konkrétne v prípade zastupovania tzv. nezastupovaných nositeľov práv. Z tohto dôvodu návrh zákona uvádza ako riešenie možnosť dohody... dohody medzi jednotlivými organizáciami kolektívnej správy. Čiže naozaj je to len taká nejaká technikália, ktorú by som vás teda poprosil podporiť, aby sme to nejako, nejako urovnali, aby to bolo v poriadku.
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám preto informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

Hlasovanie vo štvrtok o jedenástej.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Spolu s mojimi kolegami predkladáme novelu zákona č. 544/2002 o Horskej záchrannej službe.
Cieľom návrhu je najmä zrýchliť a zefektívniť záchrannú činnosť vykonávanú Horskou záchrannou službou zavedením oprávnenia využívať prevádzkové a lokalizačné údaje GSM zariadenia osoby v tiesni, ktorá je nezvestná.
Návrhom zákona sa má taktiež znížiť počet horských oblastí a majú sa tiež zabezpečiť lepšie podmienky pre zabezpečenie materiálno-technického vybavenia príslušníkov Horskej záchrannej služby.
V rámci novely teda navrhujeme, navrhujeme vypustiť tri horské oblasti z pôsobnosti Horskej záchrannej služby, ďalej navrhujeme medzi úlohy Horskej záchrannej služby zahrnúť aj pokyny týkajúce sa bezpečnosti osôb v horskej oblasti, upravujeme možnosť použitia príjmov získaných za poskytnutie týchto služieb na úhradu nákladov spojených so záchrannou činnosťou a s obstaraním materiálno-technického vybavenia, jeho údržbou a prevádzkovaním, súvisiaceho so záchrannou činnosťou, a zároveň tu vkladáme nový bod Lokalizácia z dôvodu možnosti vyhľadávania osôb v tiesni, ktorá je nezvestná.
Rada by som viac povedala v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona, tlač 1252. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v aktuálne platnom zákone o horskej službe je do pôsobnosti Horskej záchrannej služby v súvislosti s bezpečnosťou osôb zahrnutých 15 horských oblastí. Týchto 15 horských oblastí spravuje šesť oblastných stredísk Horskej záchrannej služby, napríklad pod oblastné stredisko Horská záchranná služba Malá Fatra patria horské oblasti Javorníky, Kysucká Javorina, Kysucké Beskydy, Malá Fatra, Moravsko-sliezske Beskydy a Stredné Beskydy.
Jednotlivé horské oblasti, v ktorých Horská záchranná služba zasahuje, sú veľmi rôznorodé. V niektorých horských oblastiach je vykazovaná nízka úrazovosť, v niektorých sa najmä v dôsledku nárastu počtu turistov úrazovosť zvýšila. Práve v týchto oblastiach sa ukazuje potreba posilniť kapacity Horskej záchrannej služby. Prax ukázala, že je potrebné upraviť zoznam horských oblastí.
Novela zákona nestanovuje nové horské oblasti, ale len ruší niektoré existujúce. Oblasti sa navrhuje rušiť s ohľadom na viacero faktorov, a to topografia, morfológia, členitosť a zároveň vyťažiteľnosť príslušníkov Horskej záchrannej služby. Naša novela počíta zo zásahového územia Horskej záchrannej služby s vyradením Bukovských vrchov, Javorníkov a Moravsko-sliezskych Beskýd, v ktorých je nízka úrazovosť. V týchto oblastiach je pomer vynaložených nákladov neadekvátny vzhľadom na nízky počet zásahov, v prípade časová dostupnosť je taká veľká, že je finančne a personálne efektívnejšie, aby občasnú záchranu v týchto oblastiach robili iné zložky integrovaného záchranného systému v spolupráci s Horskou záchrannou službou.
Typickým príkladom sú Bukovské vrchy, kde bolo za posledných šesť rokov, za obdobie rokov 2017 až september 2022, celkovo 33 zásahov, čiže priemerne päť a pol zásahu ročne, pričom sú tam celoročne zamestnaní štyria príslušníci, ktorí strávia spolu na zásahoch iba tri a trištvrte hodiny za rok. Na porovnanie je napríklad v Pieninách ročne do 30 zásahov, ktoré sezónne zabezpečujú dvaja záchranári. V Moravsko-sliezskych Beskydách boli v rokoch 2017 až september 2022 celkovo tri zásahy, v Javorníkoch bolo za to isté obdobie 22 zásahov, čo je v priemere 3,6 zásahov za rok.
V poslednom období stúpol počet smrteľných úrazov, ako aj úrazov v horolezeckom a ťažkom teréne. Omnoho viac ľudí sa pohybuje v horolezeckom teréne, prípadne sa venuje skialpinizmu, čo odráža, čo sa odráža na charaktere zásahov Horskej záchrannej služby. Náročnosť a frekvencia ťažších záchranných akcií v niektorých oblastiach stúpa a práve tie treba posilniť. Napríklad vo Vysokých Tatrách sú obdobia, kedy sú horskí záchranári vyťažení úplne na maximum. Z jednej ťažkej záchranky idú do druhej, častokrát v noci, a priestor na akú-takú regeneráciu je minimálny.
Zrušenie navrhovaných horských oblastí umožňuje presunúť personálne kapacity do oblasti s vysokou úrazovosťou a náročnosťou záchranných akcií a zároveň ušetrí finančné prostriedky štátu každoročne vynakladané na prevádzku neefektívnych oblastí. Na porovnanie napríklad vo Vysokých Tatrách v období od roku 2017 ku koncu septembra 2022 zasahovala Horská záchranná služba vyše 2 362-krát alebo v Západných Tatrách takmer 1 063-krát. Zníženie počtu horských oblastí... znížením počtu horských oblastí sa zefektívni výkon Horskej záchrannej služby, a to najmä vzhľadom na mieru úrazovosti a počtu turistov v jednotlivých horských oblastiach. Už v súčasnosti majú podľa § 5 ods. 1 písm. e) príslušníci Horskej záchrannej služby oprávnenie vydávať pokyny týkajúce sa bezpečnosti osôb v horskej oblasti a aj ich operatívne budú vydávať.
V súlade s týmto oprávnením sa touto novelou zákona rovnakým spôsobom ustanovuje predmetná pôsobnosť ako jedna z úloh Horskej záchrannej služby. Pokyny súvisiace s bezpečnosťou osôb sú dôležitým nástrojom predchádzania a prevencie úrazov v horských oblastiach. Pokyny budú vydávané pre jednotlivé oblasti s ohľadom na charakter týchto oblastí, novelizáciou sa vydávanie pokynov zaradí medzi úlohy Horskej záchrannej služby a zosúladí sa zákon so zaužívanou praxou. Tento krok je dôležitý aj z pohľadu napríklad prípravy návštevných poriadkov v národných parkoch v oblastiach, kde pôsobí Horská záchranná služba.
Horská služba sa taktiež podľa aktuálneho platného zákona môže za odplatu podieľať na zaistení bezpečnosti pri športovom podujatí a pri inom verejnom podujatí a poskytovať služby súvisiace s bezpečnosťou a záchranou osôb prevádzkovateľovi lyžiarskej trate a prevádzkovateľovi zariadenia určeného na osobnú lanovú dopravu, ak lyžiarska trať je v území, ktoré môže byť ohrozené lavínami.
Našou novelou zavádzame oprávnenie použiť príjmy získané za predmetných služieb na úhradu nákladov spojených so záchrannou činnosťou vrátane materiálno-technického vybavenia horskej služby v priamej súvislosti s výkonom záchrannej činnosti, jeho údržbou a prevádzkovaním súvisiaceho so záchrannou činnosťou.
Možnosť použitia príjmov zo záchrannej činnosti Horskej záchrannej služby navrhujeme účelovo viazať na úhradu nákladov súvisiacich so záchrannou činnosťou vrátane materiálno-technického vybavenia horskej služby v priamej súvislosti s výkonom záchrannej činnosti. Súčasťou použitia príjmov na výkon záchrannej činnosti ostáva materiálno-technické vybavenie osôb, ktoré sa podieľajú na základe zmluvy na plnení úloh horskej služby.
Novelizačnými bodmi 3 a 4 sa zabezpečí efektívnejší, efektívnejšie a pravidelnejšie obnovovanie a udržiavanie záchranárskeho materiálu a vybavenia, ako sú napríklad nosidlá, zvozné sane, zaisťovacie prostriedky a tak ďalej, ako aj obnova ochranných pracovných prostriedkov profesionálnych, ako aj zazmluvnených dobrovoľných záchranárov. Novelizácia ráta, že aj príjmy zo záchrannej činnosti na lyžiarskych tratiach budú viazané na taký istý účel ako príjmy zo záchrannej činnosti na horách. V súčasnej právnej úprave sú také príjmy príjmom štátneho rozpočtu. Štát o príjem nepríde, nakoľko bude viazaný v štátnej organizácii na presne vymedzený účel. Zjednodušene, novelizáciou ostane viac finančných prostriedkov v štátnej organizácii Horskej záchrannej služby, ktoré budú účelovo viazané na záchranársky materiál, zazmluvnených dobrovoľníkov a profesionálov zároveň.
Navrhovaný bod systematicky rieši obnovu záchranárskeho materiálu zazmluvnených dobrovoľných záchranárov a profesionálnych horských záchranárov. Veľmi podobná právna úprava reguluje aj osempercentný odvod povinného zdravotného poistenia, ktorý je v rámci hasičského zboru možné použiť len na zákon stanovené veci.
V rámci tejto novely vkladáme zároveň nový § 12aa Lokalizácia. Vzhľadom na komplikovanosť záchranných a pátracích akcií v horskom teréne je nevyhnutná včasná a presná lokalizácia osoby v tiesni. V súčasnosti sa na daný účel v niektorých štátoch využívajú mobilné GSM základové stanice, ktoré umožňujú presnú lokalizáciu aj na miestach, ktoré nie sú pokryté mobilným signálom.
Ustanovenia § 12aa majú Horskej záchrannej službe zabezpečiť oprávnenie získať potrebné prevádzkové a lokalizačné údaje získané Policajným zborom a použiť ich v nevyhnutnom rozsahu pri vyhľadávaní osoby v tiesni. Prevádzkové a lokalizačné údaje bude horská služba oprávnená využívať len v nevyhnutnej miere a je povinná zabezpečiť ich ochranu pred neoprávneným zverejnením a poskytnutím inej osobe.
Novelizácia umožní zosúladenie poznatkov z praxe s legislatívnou úpravou. Včasná lokalizácia osoby v tiesni je nevyhnutná pre efektívnu a rýchlu záchranu a navrhovaná úprava umožní Horskej záchrannej službe rýchlejšiu a presnejšiu lokalizáciu zachraňovaných osôb aj s ohľadom na zabezpečenie ochrany osobných údajov.
Navrhované znenie reaguje na poznatky z praxe a legislatívne umožní zavedenie najnovších technológií využiteľných pri záchrane života a zabráni zároveň potencionálnemu zneužitiu.
Táto úprava bola intenzívne prediskutovaná s Policajným zborom a s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ako aj s ministerstvom dopravy.
Súčasná právna úprava neumožňuje Horskej záchrannej službe využívať údaje, ktoré je možné získať z mobilného GSM zariadenia osoby v tiesni a z ďalších technických zariadení, na presnú lokalizáciu GSM zariadenia. Prevádzkové a lokalizačné údaje, ktorými disponujú právnické a fyzické osoby prevádzkujúce elektronické komunikačné siete alebo poskytujúce elektronické komunikačné siete, má podľa súčasnej právnej úpravy oprávnenie zisťovať Policajný zbor pri pátraní po nezvestnej osobe.
Návrhom zákona sa má zaviesť zákonné oprávnenie Horskej záchrannej služby využívať takto získané údaje. Využitie týchto údajov je predpokladom pre rýchlu lokalizáciu osoby v tiesni, ktorá je nezvestná, a to aj v členitom teréne bez pokrytia mobilnou telefónnou sieťou. Vzhľadom na skutočnosť, že o úspešnosti mnohých záchranných pátracích akcií môžu rozhodovať minúty, napr. aj pri osobách zasypaných lavínou, umožnenie využívania modernej techniky Horskou záchrannou službou je v súčasnosti už nevyhnutné.
Naplnením sledovaných cieľov má návrh zákona potenciál zvýšiť samotnú bezpečnosť a ochranu života a zdravia osôb v horských oblastiach.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.