75. schôdza

Ďakujem pekne. Ja by som chcela vysvetliť, že prečo sme to robili novelou ústavy a nie napríklad novelou zákona o verejnom ochrancovi práv. Môj pôvodný návrh bol len novela zákona o verejnom ochrancovi práv. Ale ja som to konzultovala aj s ľuďmi z Ústavného súdu, aj s ľuďmi ministerstva spravodlivosti a povedali mi, že ak by sme to novelizovali len v rámci zákona o verejnom ochrancovi práv, že by to mohlo narážať vlastne na nejaké ústavné pravidlá tým, že je tento orgán upravený v ústave, mali by sme ísť zmenou ústavným zákonom. Ja som rešpektovala ich odporúčanie, aj keď som si uvedomila, že vlastne môže to znamenať pre tento zákon, že nenadobudne potrebnú podporu. A úplne pragmaticky poviem, že v prvom čítaní mal deväťdesiat hlasov, ale môže sa stať, že niekto, kto ho podporil v prvom čítaní, na najbližšom hlasovaní nebude a môže to byť veľmi tesné. Čiže naozaj by nám pomohla podpora nejakých ďalších poslancov, ktorí sa vedia stotožniť s týmto technickým riešením, aby sme mali istotu, že do budúcna bude takáto situácia ošetrená.
Ďakujem pekne za podporné komentáre a už len taká posledná vec. Súhlasím s tým, čo povedal pán Pollák, že by sme mali čo najskôr pristúpiť k voľbe verejného ochrancu práv, lebo naozaj dostávam každý týždeň informáciu o tom, že tie podnety aj napriek neobsadenosti tohto úradu tam pribúdajú.
Vďaka.

Vo štvrtok o jedenástej.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Kolegovia, kolegyne, návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 414/2020 o obchodovaní s emisnými kvótami, predkladám s kolegom Mariánom Viskupičom.
Cieľom predloženého návrhu zákona je zvýšiť výšku použiteľného výnosu z dražieb (zaznel gong) kvót zo súčasných 30 % ročného výnosu z dražieb kvót na 70 %. Zároveň sa vypúšťa oprávnenie ministerstva životného prostredia meniť výšku percentuálnej distribúcie použiteľného výnosu z dražieb kvót na zákonom stanovené účely.
Návrh zákona je v súlade s cieľmi v oblasti klímy na rok 2030 smerujúc ku klimatickej neutrálnosti do roku 2050, kedy je nákladovo efektívnym spôsobom s prihliadnutím na potrebu spravodlivej transformácie a potrebu, aby všetky sektory prispievali k úsiliu dosiahnuť ciele v oblasti klímy. Návrh je aj v súlade so zámermi Európskej únie, ktorá si stanovila cieľ, ktorým je čisté zníženie emisií aspoň o 55 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990.
Z nedávnej analýzy útvarov komisie vyplýva, že ak právne predpisy zostanú nezmenené, tak sektory, na ktoré sa v súčasnosti (zaznel gong) vzťahuje systém obchodovania s emisnými kvótami, by sa namiesto toho v roku 2030 dosiahlo zníženie emisií o 51 % v porovnaní s rokom 2005. Výnosy získavané z dražieb kvót a peňažné prostriedky získané z predaja kvót skleníkových plynov alebo znečisťujúcich látok sú príjmom Environmentálneho fondu, pričom výnosy z predaja emisných kvót predstavujú najvýznamnejšiu časť celkových príjmov fondu, ktoré sa v rokoch 2015 až 2020 pohybovali v rozmedzí 60 až 87,7 %. Funkciu akcionára vykonáva Exportno-importná banka.
V zmysle smernice Európskej únie o obchodovaní s emisnými kvótami by sa malo použiť na zelené ciele aspoň 50 % príjmov z obchodovania s emisnými kvótami, čo sa pri celkovom limite rozpočtu výdavkov fondu neplní. Najnižší podiel využitia výnosov z predaja emisných kvót na zelené ciele bolo v roku 2020, iba necelých 8 %. Najvyšší bol v roku 2016, a to bolo 23,1 %. Čiže v priemere za sledované roky boli výnosy z emisií čerpané iba na 14 %. V roku 2021 bol schválený rozpočet 165 miliónov a skutočný príjem bol 275 miliónov eur, teda rozpočet Environmentálneho fondu, pričom finančné prostriedky v roku 2021 z predaja emisných kvót smerovali na kompenzácie priemyselných podnikov, 11 miliónov zatepľovanie verejných budov, 17 miliónov verejné vodovody, kanalizácia, čistiarne odpadových vôd 15,5 milióna. Čiže spolu bolo použitých 43, viac ako 43 miliónov eur. Z kontroly NKÚ vykonanej v roku 2021 vyplýva, že kumulácia prebytkov na účte fondu je neefektívna a neprispieva k riešeniu závažných problémov v životnom prostredí.
Takže ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1631 z 27. septembra 2022 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1161, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 594 zo 14. októbra 2022 s návrhom súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor pre financie a rozpočet neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 248 z 12. októbra 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 263 z 18. októbra 2022. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ide v zásade o veľmi stručnú novelu, ktorou sa snažíme napraviť určité nezrovnalosti, ktoré vznikli novelou tohto istého zákona z jari tohto roka, kedy sme v jednom z ustanovení nepostrehli, či už vláda alebo parlament, že namiesto dlžníka mal byť v danom ustanovení veriteľ. Teda ide o klasický preklep, ktorý sa síce dá prekonať aj výkladom tohto ustanovenia, ale je lepšie, keď je to na poriadku priamo uvedené v zákone, ako má byť. Túto nezrovnalosť potvrdilo aj ministerstvo spravodlivosti. Čiže nie je v tom spor, ale treba to napraviť.
A druhá vec je tá, že pri uplatňovaní si pohľadávok u veriteľov vyžadujeme od samotných veriteľov autorizáciu namiesto klasického splnomocnenia a je to, je to nadbytočné. Je to svojím spôsobom dokonca aj gold-plating, ako sa povie. Teda aj SaS by týmto spôsobom mala uvažovať a už sme sa s nimi rozprávali, že sú ochotní po uplatnení pozmeňujúceho návrhu v druhom čítaní tento návrh podporiť, pretože si tiež uvedomujú, že v súčasnosti je to o vzťahu k veriteľom trochu neprimerane sťažujúca požiadavka pri uplatňovaní pohľadávok.
Čiže tieto dve nezrovnalosti chceme riešiť týmto návrhom zákona. A, samozrejme, ak sa ešte niečo ďalšie vyskytne, ktoré poznáte z praxe a bolo by treba riešiť, tak sme otvorení, len treba prísť a budeme spolu o tom rokovať.
Ďakujem za podporu v prvom čítaní tohto návrhu, o ktorú vás chcem aj týmto požiadať.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Vážený pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. V krátkosti. Navrhovaná zmena reflektuje na aplikačné problémy z praxe pri nedostatočnom zdanení rôznych objektov využívaných na podnikanie, ktoré nie sú stavbami podľa zákona o miestnych daniach. Súčasne sa reaguje aj na negatívnu prax úmyselnej zmeny účelu využitia stavby k 1. januáru zdaňovacieho obdobia s cieľom zaistenia nižšej sadzby dane, ako je sadzba dane pre skutočné využitie stavby a tým získanie neoprávneného daňového zvýhodnenia. Cieľom tohto návrhu zákona je rozšírenie osobitného režimu zdanenia pre transformačné stanice a predajné stánky o ostatné objekty používané na podnikanie, ktoré nie sú stavbou podľa zákona o miestnych daniach. Ide napríklad o rôzne modulové stavby, dočasné stavby alebo premiestniteľné objekty, ktoré môžu podliehať povoleniu podľa stavebného zákona, ale ich umiestnenie v priestore sa realizuje inak ako pevným spojením so zemou alebo ukotvením pilótmi. V súčasnosti sa z pohľadu zákona o miestnych daniach tieto objekty nezdaňujú ako stavby a pozemky pod nimi sú zdanené v štandardnom režime, to znamená, že parcela sa zaradí podľa toho, ako je vedená v katastri nehnuteľností.
Zámerom tejto legislatívnej úpravy je teda zlepšiť pozíciu správcu dane pri dokazovaní účelu využitia stavby v bežnom zdaňovacom období tak, aby nebolo potrebné dokazovať minulosť, ale prítomnosť. Inými slovami, pri daňovej kontrole bude rozhodujúci skutočný účel využitia stavby zistený v reálnom čase vykonania daňovej kontroly, uvedená výnimka zo zdanenia podľa účelu využitia stavby k 1. januáru však platí len pre zdaňovacie obdobie, v ktorom sa daňová kontrola vykonala. Týmto nie je dotknuté právo správcu dane vykonať daňovú kontrolu do zániku práva vyrubiť daň aj za iné zdaňovacie obdobia. Tento režim sa navrhuje stanoviť len k stavbám, ku ktorým daňovník na to isté zdaňovacie obdobie podal riadne alebo čiastkové daňové priznanie. Ak sa v rámci vykonanej daňovej kontroly nepreukáže alebo nepotvrdí konkrétny účel využitia stavby v čase vykonanej daňovej kontroly, zaradí sa stavba medzi ostatné stavby podľa § 10 ods. 1 písm. i), a tak sa aj zdaní pre príslušné bežné zdaňovacie obdobie.
Ďakujem pekne, za mňa v úvodnom slove všetko.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. V krátkosti. Cieľom návrhu zákona je úprava a harmonizácia legislatívnych rámcov s aktuálnymi potrebami sektoru cestovného ruchu na Slovensku. Pri príspevku na odstránenie negatívnych následkov pandémie COVID-19 sa vypúšťa dátum 31. decembra 2022, aby naďalej zostala možnosť poskytovať tento príspevok na podporu cestovného ruchu v súvislosti so zmiernením negatívnych následkov pandémie a nebola viazaná na konkrétny termín.
Dopĺňa sa príspevok na pomoc podnikom v súvislosti so zmiernením negatívnych ekonomických následkov v sektore cestovného ruchu, keďže podniky zasiahla aj ekonomická kríza. Taktiež sa upravuje prechodné ustanovenie, pri ktorom je snaha zabrániť zániku oblastných organizácií cestovného ruchu, ktoré aj bez nesplnenia povinnosti podľa § 14 čelia nepriaznivým dôsledkom mimoriadnej situácie spojenej s pandémiou COVID-19 a z tohto dôvodu sa vypúšťa povinnosť preukazovať splnenie podmienok podľa § 14 ods. 1 k 31. decembru 2022.
Takže v krátkosti, čisto legislatívno-technicky, by som povedal, že ide o návrh zákona, ktorým chceme pomôcť jednotlivým podnikom a sektoru cestovného ruchu.
Ďakujem pekne, v úvodnom slove za mňa všetko.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Miloša Svrčeka, Borisa Kollára, Petra Pčolinského a Ľudovíta Gogu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov, tlač 1232. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.