75. schôdza

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou o ochrane investícií medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1287 z 3. októbra 2022 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. K predmetnému návrhu zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom II. tejto správy nevyplynuli iné návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu.
Predmetná spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 383 z 18. októbra 2022. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov, zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady, navrhnúť Národnej rade pri hlasovaní, postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím vás, rozpravu.

Aj k tejto zmluve sa bude hlasovať na budúci týždeň vo štvrtok o jedenástej. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko predstaviť návrh novely zákona a ako v prvom čítaní, tak aj v druhom čítaní primárnym cieľom predkladaného návrhu zákona je efektívne znižovanie daňovej medzery zapojením širokej verejnosti do kontroly dodržiavania ustanovení zákona, čo bude mať vplyv na zvýšenie motivácie podnikateľov vydávať pokladničné bloky. Navrhovaným opatrením sa obyvateľstvu umožní získať finančný príspevok za úhradu dodaných tovarov a služieb určených vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý bude vykonávať a určovať vláda. Príspevok bude možné po splnení zákonne stanovených podmienok získať po zaregistrovaní žiadateľa v mobilnej aplikácii prevádzkovanej finančnou správou, ktorá ho po vyhodnotení splnenia týchto zákonných podmienok poukáže žiadateľovi na účet vedený v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v zákonom ustanovenej lehote.
Návrh zákona je spolu predkladaný s ministerstvom financií. Zatiaľ toľko a potom sa hlásim prvá do rozpravy s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni výboru predniesť informáciu o prerokovaní návrhu poslancov Anny Andrejuvovej a Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladne. Národná rada uznesením č. 1710 zo 6. októbra 2022 pridelila návrh poslancov týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: výbor pre financie a rozpočet o návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi urobil ústavnoprávny výbor. Zároveň rokoval o tomto návrhu výbor pre hospodárske záležitosti.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III. tejto informácie vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV. Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet na 106. schôdzi 18. októbra 2022. Stanovisko gestorského výboru ani návrh spoločnej správy neboli schválené, pretože návrh stanoviska gestorského výboru nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru. Predseda výboru ma určil za spravodajkyňu výboru, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania výboru.
Ďakujem, pán predsedajúci. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Tak ako aj pani navrhovateľka povedala v svojom úvodnom slove, tento návrh zákona je takým spoločným dielom, ktorý predkladáme ako ministerstvo financií prostredníctvom pani poslankyne Andrejuvovej. Ale chcel by som teda vysvetliť, aký je cieľ po, alebo teda čo nám umožní, alebo aké možnosti získame, keď tento návrh zákona prejde.
Sami viete, že niekedy, možno dva týždne dozadu, ste tu hlasovali o znížení DPH v reštauráciách, tento návrh neprešiel. To znamená, povedzme si, najbližšieho pol roka určite sa DPH v reštauráciách znižovať nebude a toto je iný spôsob, ako napríklad v prvom rade by sme chceli pomôcť reštauráciám, ak by tento návrh zákona bol prijatý. Pevne veríme, že by sme to stihli, aby sme im vedeli pomôcť už od nového roka. A tá predstava je taká, že napríklad vyhlási vláda Slovenskej republiky cez prijaté uznesenie, že každý zákazník v reštauráciách, napríklad od januára do marca, keď príde do reštaurácie, tak z toho bločku, ktorý dostane za svoje služby, si po načítaní QR kódu z toho, z toho bločku do svojho mobilu, mobilného zariadenia mu automaticky príde na účet suma ix. Predpoklad je, že by sme išli na ten prvý kvartál práve počas mesiacov, ktoré majú reštaurácie nízke tržby a vieme, že reštaurácie dostali vcelku zabrať počas covidu, tak preto to chceme smerovať týmto smerom. Tak ten predpoklad je alebo tá prvá idea je, že by sme vracali späť z bločku 20 %. Podotýkam, to nie je, aj keď sa to na prvý pohľad zdá, to nie je len výška DPH, je to viac ako DPH, lebo DPH síce máme 20 %, ale aj keď teda, veľmi zjednodušene keď poviem, keď máte účet v reštaurácii 10 eur, k tomu plus 2 eurá DPH, ale tá DPH tvorí len 16,6 % periodického z 12 eur, lebo to sú 2 eurá z dvanástich.
Ale v tomto prípade my napríklad navrhujeme, že po prijatí tohto návrhu zákona ľudia, všetci, ktorí pôjdu do reštaurácie v určenom čase, uvažujeme najmä teda podporiť návštevu reštaurácií vo večernom čase, kedy tých zákazníkov býva menej a je to citeľné v reštauráciách. Čiže nie počas obedovej špičky, kedy reštaurácie bývajú vypredané, tak aby vtedy si z toho bločku po načítaní, samozrejme, na začiatku sa zaregistrujú do tej aplikácie, ktorú bude spravovať finančná správa, keď príde, dostane bloček, načíta si QR kód a jemu prichádza 20 % z toho účtu späť, späť na jeho súkromný účet, ktorý si v aplikácii zadal. Kto? Každý jeden, každý jeden zákazník, ktorý by do reštaurácie prišiel, takýmto spôsobom by získal motiváciu, že teda zákazník má zľavu, samozrejme, reštauráciám pomôžeme tým, že tú zľavu nebudú musieť poskytovať reštaurácii, ale poskytne ju finančná správa, tým pádom podporíme, podporíme tento sektor. A áno, neskrývame, aj teda v odôvodnení o tom hovoríme, chceme takýmto spôsobom aj nabádať ľudí k tomu, aby si pýtali pokladničné bločky za poskytnuté služby, v tomto prípade za tie reštauračné služby.
Táto upravuje umožňuje teda štátu operatívne narábať pri jednotlivých tých segmentoch ekonomiky, ktorú potrebuje podporiť alebo teda najmä potrebuje možno nabádať k legalizácii príjmov, ktoré tam teda prebiehajú zvyčajne bez akýchkoľvek dokladov. Čiže napríklad január, marec reštaurácie, okej, 20 % z tržby, ktorú urobíte v reštaurácii, máte späť na svojom účte. Podotýkam ešte raz, je to viac ako DPH. Potom, dámy, v tejto sále, nechcem vás tým korumpovať, napríklad ďalší návrh môže byť, či nasledujúce mesiace to bude na všetky kadernícke služby. Keďže vieme, že, bohužiaľ, aj pri týchto službách veľakrát sa bločky nevydávajú a tak, atď.
Naozaj finančná správa by chcela najmä použiť tento nástroj na to, aby podporila tie jednotlivé segmenty a nabádala zákazníkov, aby, aby si pýtali bloček alebo teda pokladničný doklad, či ako sa to oficiálne volá, za poskytnuté služby a takýmto spôsobom sme si zabezpečili príjem do štátneho rozpočtu. Ale, samozrejme, počas toho obdobia zvýhodnenia tej služby alebo tej, tej prémie je to najmä teda výhodné pre zákazníkov, druhotne pre tých poskytovateľov služieb, lebo keď môžte ísť teda do reštaurácie a viete, že tam máte 20-percentnú zľavu, tak sa tam ide s ľahším pocitom a dupľom v čase očakávaného náporu kvôli energetickej kríze počas prvého kvartálu budúceho roku. Takže chcem vás týmto poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, naozaj to je dobrá vec, užitočná, ktorá tu zostane ako veľmi operatívny nástroj podľa toho, kde budeme cítiť, že treba pomôcť alebo kde treba trošku zlegalizovať tie príjmy, tak môžme ten nástroj zapäť a takýmto spôsobom pomáhať ľuďom, pomáhať nakoniec aj štátnemu rozpočtu alebo aj teda tomu dotknutému sektoru. Je to trošku iný spôsob pomoci ako znižovanie DPH priamo, priamo pre, pri tých službách, z čoho by zrejme samotní zákazníci priamy osoh nemali, lebo zrejme by tie ceny služieb napríklad v reštauráciách zostali zachované.
Uznávam, že v tom prípade, ak by sa znížila DPH, tak akože možno by mali vyšší rabat samotné reštaurácie, ale hovorím, zákazníkov viac by nepribudlo, nemali by z toho žiadnu výhodu a z pohľadu, keďže som minister financií a zároveň finančná správa patrí pod nás, tak by sme nepomohli legalizácii príjmov v tomto danom segmente podnikania. Takže myslíme si, že tento nástroj je výhodnejší, vhodnejší a spravodlivejší, motivačnejší a ešte si domyslite ďalšie slová. Ja budem ešte raz veľmi rád, ak tento návrh podporíte.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No ono to nakoniec spomenul aj pán minister, že toto riešenie ale tomu ťažko skúšanému gastru v podstate pomôže minimálne. Nechcem hovoriť, že nepomôže vôbec, aj zákazníci nejakí navyše, ak by prišli, sú fajn, ale toto nie je pomoc odvetviu. Prosím, toto nie je ten dôvod, prečo takéto niečo by malo význam.
Ďalšia vec je, ja toto ani nebudem volať že matovičovina, ja toto budem volať dankovčina alebo, dankovčina. Pamätáme si Andreja Danka, bývalého ministra, teda tuto predsedu parlamentu, a on mal tak nejak tak blízko ku kúpeľníctvu a nech sa dialo, čo sa dialo, tak v každom zákone proste bolo nejaké zvýhodnenie pre to kúpeľníctvo. Niekde možno to trošku aj bolo dobré, väčšinou úplne zlé a väčšinou to potom krivilo celé podnikateľské prostredie. Jednoducho robil pre niekoho, ku komu mal blízko, takéto rôzne fejvr.
No a toto zasa je trošku podobné. Ja nechcem hovoriť, že je úmysel zlý, ale zasa je to na základe uznesenia vlády, no tak, a na základe ministerstva financií, no kto bude mať blízko, tak bude zrovna vyhlásený, že teda tento mesiac a ešte paradoxne, žiaľ, povedzme možno len večer, že teda to jeho odvetvie bude mať takúto výhodu, hej? No ja neviem, že či toto je zrovna spôsob, akým by sa mala takto pomoc štátu uberať. Ak to chceme dať akože, že, že chceme pomôcť sektoru, ak to tak pán minister hovorí, tak pomôžme sektoru. Tento sektor nie je len večerné večer, toto je o jedálňach, vývarovniach, toto je o tých dôchodcoch, ktorí si aj tie obedy kupujú, a ja teda neviem, či oni budú ten bločok si tam proste dávať. Neviem. Som rád, že vystúpil pán minister financií, že sa k tomu prihlásil, to som rád, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak ako tu spomenul pán minister, cieľom tohto návrhu je vlastne eliminovať aj krátenie prijatých tržieb a tým dosahovať aj zníženie daňovej medzery. Ale ja by som možno krátko predniesla pozmeňujúci a doplňujúci návrh mňa a pána poslanca Vetráka. Ide o legislatívno-technické tri body, ktoré hovoria o úprave a účinnosti zákona z dôvodu zabezpečenia dostatočného časového priestoru na technické nastavenie. Druhá vec je legislatívno-technická úprava nadväzujúca na úpravu v bode číslo 2 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a precizuje sa činnosť, ktorá bude, ktoré bude finančné riaditeľstvo v súvislosti s vyplácaním príspevku vykonávať. Tak by som ho rada teda prečítala.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Andrejuvovej a Milana Vetráka k poslaneckému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmene, o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov, tlač 1178.
Poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších prepisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa pred doterajší bod vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. Poznámka pod čiarou k odkazu 18d znie:
^18d) Zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Doterajší bod sa označuje ako bod 2.
2. V čl. I v § 17e ods. 2 sa za slovo "činnosti" vkladajú slová "podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov 18d".
3. V čl. II sa slová "15. novembra" nahrádzajú slovami "1. december".
Ďakujem pekne, skončila som.

Vážený pán predsedajúci, kolegynky, kolegovia, tak chcem aj ja takto pozdraviť detská z Nitry, vitajte u nás, tak tu chvíľku s nami pobudnite. No takže skúsim pár slov ku, ku tomuto návrhu zákona a začnem pozitívne. Áno. Bude, bude pozitívne. Takto.
V zákone sa dočítame, že teda zámer je zníženie daňovej medzery vo výbere DPH. Jednoznačne toto je v poriadku, je najlepšia cesta, ako vlastne dostať viacej peňazí do štátneho rozpočtu bez zvyšovania daní, bez vytvárania nových daní, no presne tak, že urobíme všetko pre to, aby sme pri tých existujúcich sadzbách, špeciálne pri tej dépeháčke dokázali vybrať čo najviac. Darí sa nám to, treba povedať, že šéf finančnej správy robí veľmi dobrú robotu, daňová medzera bola ešte v roku 2020 okolo 16, 16,2 %, v ´21. už bola 12,1 %, poviem, že európsky priemer je 10 % a poviem ešte tak, že a možno budeme prekvapení, ako výborne sa bude táto daňová medzera hýbať, to znamená, bude stále menšia aj pre tento rok. To znamená, toto sa deje, toto je v poriadku.
No a tam, kde veci fungujú, je častokrát dobré nedodávať nové povinnosti, nové kontroly, nové opatrenia, pretože to paradoxne ani nemusí pomôcť, a to ja hovorím, že toto nepomôže, a práve opačne, to môže zahltiť tých ľudí, ktorí dnes objektívne robia dobrú robotu. Nielen prezident. To je celých desaťtisíc proste zamestnancov finančnej správy, či už teda tých v uniformách, alebo, alebo teda civilných zamestnancov. Takže toto je jeden pohľad.
Ale začnem úplne, začnem tým, že sloboda. Ak tento systém má fungovať, tak to musí fungovať tak, že človek musí dať súhlas, áno, dnes je to dobrovoľné, ale človek musí dať súhlas finančnej správe, aby všetky jeho údaje, teda ktoré sú potrebné, meno, priezvisko, číslo účtu a čo ja viem čo všetko, odovzdať finančnej správe, aby to tá aplikácia teda zaevidovala. No a plus, samozrejme, zaevidovaním bločku vzniká situácia, že štát v tomto prípade vie všetko spotrebiteľské správanie. Proste dochádza k identifikácii toho, že ste si niečo kúpili a štát to má zrazu v svojich databázach. O toto inak sa už pokúšal štát už dokonca pri, keď vznikala e-kasa, to sa dokonca dostalo až na Ústavný súd a Ústavný súd dokonca povedal, že toto nie je dobré. Proste, samozrejme, na tej, vtedy to nebolo na dobrovoľnej, ale, ale v podstate na povinnej báze, jednoducho toto nie je dobré, štát nemá čo vedieť kompletné naše spotrebiteľské správanie. To, že je to teraz na dobrovoľnej báze, viete, to je potom jeden riadok v ďalšom, v ďalšej novelizácii. Takže tu je jeden pohľad, prečo toto nie je dobré riešenie, je ten pohľad slobody, že človek má právo na súkromie.
Toto sa, samozrejme, môže niekto argumentovať, že toto sa deje. Jasné. Deje sa to. Všetci poznáme Tesco kartu, idete do Tesca, kúpite si svoj nákup, pípnete si a tešíte sa, že ste dostali nejaké bodíky alebo nejaký drobný cashback. Áno, ale to Tesco vie, čo kupujete, kedy kupujete, ako sa správate, aký, aký, aký reklamný balík vám majú najbližšie poslať, jednoducho to Tesco o vás začína vedieť viac, než podľa mňa je zdravé, ale dobre, to je súkromný sektor, tam je to jednoznačne dobrovoľne. Nemusím chodiť do Tesca alebo môžem chodiť do Tesca a nemusím používať tú kartu. Toto je úloha súkromného sektora, súkromný sektor nech si robí spotrebiteľské lotérie, nech si robí takéto cashbackové veci, ale som presvedčený, že toto nie je úloha štátu, ani na dobrovoľnej báze.
No a teraz poďme k tomu, že či je to zmysluplné. To má, samozrejme, dva pohľady. Jeden pohľad je ten, že, samozrejme, všetko niečo stojí a to nie je len, že teda človek poskytne tie údaje, ale to sú, teda to môžu byť veľké množstvo údajov, a to na tej strane finančnej správy bude vyžadovať za prvé teda ešte väčšie servere, ešte viacej dát a to, samozrejme, tiež niečo stojí a potom, samozrejme, aj tá celá správa, veď to je o peniazoch, v podstate ten, tá finančná správa bude verejné zdroje vlastne posielať tým ľuďom, vracať, a to, samozrejme, musí mať akoby tú kompletne celú kontrolu, administráciu a ja som presvedčený, že toto, že to, čo to bude stáť tie náklady, nielen to, že teda je tam vyčíslený náklad tých 750-tisíc v prvom roku a 300-tisíc na správu v ďalšom roku, ale za tým sú aj nejakí ľudia a nejaké že ďalšie a ďalšie náklady.
No a ja len keď sa začítam do toho zákona, sme teda v druhom čítaní, takže môžem aj tomuto venovať chvíľku, tak ja neviem, poďme bod, bod 8 teda hovorí, že teda daňový alebo colný úrad môže u žiadateľa vykonať kontrolu oprávnenosti vyplateného príspevku a na tieto, na tento účel využíva údaje získané od finančného riaditeľstva. No čiže teda má právo kontrolovať, však keď sa niečo vyrobí, treba to aj kontrolovať, a už to celé, tú kontrolu musí niekto riešiť, zamestnáva to ľudí, produkuje to protokoly. No, samozrejme, človek, ktorému to spochybnia, môže podať námietku, veď, samozrejme, sme v demokratickej spoločnosti. No tak podá námietku, tak o tej námietke zasa bude niekto rozhodovať, zasa bude k tomu nejaký protokol, zasa sa tomu bude niekto venovať, zas to bude stáť peniaze. O námietke rozhoduje orgán, ktorý vydal rozhodnutie. Dobre. Rozhodnutie o námietke nadobúda právoplatnosť doručením, ešte to budeme aj posielať, to stojí ďalšie peniaze. No potom, samozrejme, úplne to tak je a musí byť a poskytnutie príspevku sa považuje za podporu poskytovanú z prostriedkov štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu. To má tiež nejaké pravidlá, hej? No a atď. atď.
Takže toto sú, toto sú veci, ktoré akože všetko to stojí peniaze, vytvára nové povinnosti a treba dávať na váhu to, čo to tú finančnú správu stojí, oproti tomu, čo to vie pomôcť. Tá pomoc je fakt podľa mňa len limitovaná.
Ešte raz zopakujem. Finančná správa dnes robí perfektnú robotu, nechajme ich tú robotu si robiť. Aj tak toho nemajú málo. Na minulej schôdzi sme im posúvali, ak si dobre pamätám, index daňovej spoľahlivosti, ktorý už mal platiť, už mal byť poslaný každej firme, no jednoducho nestíhali. Tiež je to agenda v tomto prípade zmysluplná, ale, ale jednoducho nestíhajú. Každý dobre fungujúci systém sa dá znefunkčniť zahltením. Prosím, nezahlcujme finančnú správu.
A teraz zasa zmysluplnosť z opačného pohľadu. My nie sme v bode nula, my už máme za sebou, volalo sa to bločková lotéria, hej? Nebola tam nárokovateľnosť, bola tam, teda ten, ten formát, že ste, museli vás vyžrebovať. No a tá bločková lotéria nejaké roky fungovala a výsledok teda je ten, že v prvom rade vyrobila stratu, čiže samotná tá bločková lotéria bola niečo, čo štátu prinášalo, bohužiaľ, dodatočné náklady alebo výdavky, takže to je jedna vec. Čiže tá bločková lotéria bola v strate.
Píšem napríklad a prečítam teraz slová pána premiéra. V tejto oblasti bola zavedená e-kasa a dôvody prevádzkovania bločkovej lotérie z roku 2013 už dnes po takmer ôsmich rokoch nie sú aktuálne. Úplne správne. Bločková lotéria bola zrušená. Zrušila ju vtedy ešte naša spoločná vláda, proste aktuálna vláda, hej? Takže bola, bola zrušená. Takisto prečítam zasa už spomínaného, vyjadrenie prezidenta finančnej správy. Finančná správa vie vďaka online evidencii tržieb presne určiť, či niektorá prevádzka vydáva alebo nevydáva pokladničné doklady. Pokiaľ zákazník nedostane pokladničný doklad alebo dostane falošný, môže finančná správa informovať cez aplikáciu ´over doklad´. Každopádne zasa finančná správa teda má tieto veci, ako bojovať proti daňovým únikom. A ako som už povedal, robia to dobre. Dokonca veľmi dobre a myslím si, že na konci roka budeme všetci spokojní, ako veľmi dobre to robia.
A teda k tej bločkovej lotérii zasa z toho ďalšieho pohľadu, že teda to fakt nefungovalo. Keď si zoberieme, začnem tak, že 5 % a budem to hovoriť preto, lebo to isté hrozí aj pri tejto forme, dokonca ešte viacej, lebo tam je istota získania peňazí. Tam to bola len, teda musí vás niekto vyžrebovať. Takže 5 % hráčov zaregistrovalo polovicu všetkých bločkov. Päť percent hráčov polovicu všetkých bločkov. A ešte lepší je tu príklad, 40 najaktívnejších hráčov, štyridsať Slovákov, Sloveniek zaregistrovalo 10 % všetkých bločkov. A teraz, že ako to vlastne je. Tak do tej ľudskej reči. No veľmi jednoducho. Tetuška v potravinách takých najlepšie menších, kde má aj nejaký čas, však nie každý si berie blok domov, všetci to vieme. Všetky, ktoré tam zostali a takto sa dali do koša, no tak si tetuška sadla a ťukala, proste registrovala tie bločky normálne do tej bločkovej lotérie, registrovala, registrovala, registrovala. A hovorím ešte raz, pár týchto najaktívnejších to robilo tak, že zaregistrovali polovicu všetkých bločkov. A teda, samozrejme, potom aj niečo vyhrávali, hej? No dávam na zváženie, že toto asi, asi nie je to, čo má byť akože, že teda pomôže. Všetko toto tu, samozrejme, hrozí, aj ak tá istota, ak tam bude istota. Doteraz to robili preto, lebo mohli vyhrať. Teraz to bude niekto robiť preto, lebo teda vlastne mu to asi pošlú naspäť. Ako ak takéto pravidlá spraví súkromná firma, dobre, ale ešte raz, to tam naspäť potom budú posielané verejné zdroje. Tie verejné zdroje sme sa ich najprv museli my všetci vzdať a ako tu pred chvíľkou povedal minister financií, tak dokonca chce teda posielať ešte viac, ako napríklad teda človek na tej dépeháčke zaplatí. Takže vlastne, no, proste toto je fakt závažný problém, prečo tento systém by nemal byť zavedený.
Náklady. Už som to spomínal. Všetko, všetko niečo stojí. Toto tu bude vznikať. Toto bude treba kontrolovať. Toto bude treba robiť námietky, bude ich treba riešiť. Teraz už nepozerajme na to z toho bežného pohľadu, že nevyrábajme dodatočnú byrokraciu, ktorá nás bude stáť viac, než prinesie, ale pozrime sa presne teraz, kde sme.
Sme v situácii, kedy je jasná energetická kríza, inflačná kríza. A jednoducho, proste tie príjmy a výdavky štátu sa vyvíjajú veľmi zle proste z toho pohľadu, že sa budeme v budúcom roku zadlžovať historicky najviac, 8,3 miliardy eur. Na toto sa budú skladať ľudia zvýšenými, zvýšenými daňami, či už aj z nezvýšených poplatkov, lebo všetko rastie, to je tá inflácia. No ale aj sme včera, napríklad tu boli prerokované tri zákony, ktoré im aj reálne zvýšia rôzne dane. To znamená, takto to bude občanov stáť viacej. No ale ak sa pozrieme do štátneho rozpočtu, tak ja to tu jasne hovorím, že štátny rozpočet rezignoval na akúkoľvek konsolidáciu, na akékoľvek šetrenie na strane výdav..., na strane nákladov štátu. Proste štát nechce na sebe šetriť.
Ja rozumiem, je rok pred voľbami. Je veľmi ťažké napísať, že prepustite tam takých zamestnancov, tam takých úradníkov a tam takých. Úplne chápem, v podstate aj rozumiem. Ale aspoň to by sme mohli, že nevyrábajme nových. To, že ten samotný rozpočet hovorí o tom, že štát v tejto polykríze, ako to všetci hovoríme, a proste sa prezentuje, že je to historická kríza, najväčšia od druhej svetovej vojny, a nie jedna, ale minimálne tri, tak aspoň toto by sme si tu mohli povedať, že nevyrábajme nových úradníkov, pretože tí noví úradníci sa vyrábajú tak, že v zákonoch vyrábame nové povinnosti. Za každou povinnosťou, za každou odrážkou, za každým bodom, kde píšeme, čo všetko musí finančná správa spraviť, je človek, zamestnanec. Hlásim, že neexistujúci, lebo tí sú vyťažení momentálne asi dosť, ale pravdepodobne nejaký nový, alebo nebude niečo iné stíhať. Takže aspoň takto sa na to pozerajme v tejto konkrétnej situácii. Štát bude čeliť historicky najvyššiemu deficitu v budúcom roku. A my tu aj dneska ideme tomu zasa pomôcť, pretože schvaľujeme zákon, ktorý štátu vyrobí nové povinnosti, kvôli ktorým bude štát musieť zamestnať nových zamestnancov a tí budú stáť nové verejné zdroje.
Keď chceme po ľuďoch, aby platili vyššie dane, kolegovci, chcete, pretože včera to tu bolo prerokované a robíte všetko pre to, aby to bolo aj schválené, keď jednoducho je tu inflácia, na ktorú povedzme, že nikto z nás nemá nijaký veľký dosah, ale ľudia to platiť musia, tak, tak sa pozrime na to, že nech sa podieľa aj štát na tom, že treba šetriť. A už keď teda hovorím, nechceme škrtať existujúcich, tak aspoň nepridávajme nových. Ja si myslím, že toto je tá participácia, ktorú by sme my odtiaľto mohli ľuďom sľúbiť a realizovať v našich rozhodnutiach, že nebudeme vyrábať nových úradníkov.
No a teraz som to začal, spomenúť, spomenul som to teda už aj vo faktickej, toto ale zase vie byť nová atómová bomba Igora Matoviča. Pretože my dneska nerozhodujeme, vy nerozhodujete o tom, že teda pomôžeme nejakému konkrétnemu odvetviu, ak by sme to teda pomocou volali, lebo, lebo nič také tam nie je. My dávame bianko šek, aby vláda svojím nariadením schválila teda, akému odvetviu a v akej sadzbe, v akých percentách a v akom čase bude vlastne takáto nejaká pomoc alebo teda tento cashback poskytovaný. To zasa nehovorím, že je zlý zámer, ale fakt si spomeňme na toho Andreja Danka, ktorý jednoducho a mal k tým kúpeľníkom blízko, hej? A niekto aj môže povedať, že sa im, však sa im snažil pomáhať, ale vždy to dopadlo tak, že to proste bolo na úkor niekoho iného. Vo finálne, to, to nepomáhalo a zhoršovalo to situáciu napríklad tých odvetví, ktoré takúto podporu nedostávali. Takže a presne tak to bolo. Ten Danko si povedal a keď bola vždy nejaká možnosť v nejakom zákone, tak tu vymyslel nejaký poukaz, tam vymyslel nejaké zníženie, tam vymyslel proste nejakú konkrétnu podporu presne pre takého a takého kúpeľníka. Nepoďme tou cestou. Veď aj z OĽANO tu bolo, niektorí poslanci, ktorí všetci spoločne sme to kritizovali. Ja som to kritizoval. Aj vaši predchodcovia alebo teda tí, ktorí ste tu aj teraz, sme to kritizovali. Toto je matovičovina, rovná sa dankovčina. Takto, takto by to fakt nemalo byť.
A také tie, čo tu teraz aj minister financií hovoril, že reštaurácie, že poďme ten, poďme ten príklad, že teda chceme pomáhať gastru. No tak v prvom rade, ak to zostane tých 20 % dépeháčka, lebo za ten svet teda sa nechce znížiť, ale teda bude sa to pomáhať alebo vracať, už teraz je jedno, že či to bude viac ako dépeháčka, to hovoril správne pán minister, alebo rovnako, bude sa to vracať ľuďom. No tie problémy, ktorým čelí ten samotný sektor, nijako nevyriešime. Toto nepomôže tomu gastru. Pomôže im to veľmi limitovane v tom, že si môže povedať niekto, že ja na tú večeru teda pôjdem, lebo teda budem to mať o 20 % lacnejšie.
A ale, a pán minister to tu povedal, že teda takéto niečo bude platiť len vo večerných hodinách. Ako pri všetkej úcte, ako štát nedokážeme zabezpečiť ďaleko akože taký že väčší manažment, dôležitejšie úlohy, než takýto nejaký mikromanažment, aby sa teda určovalo, že tá dépeháčka sa bude riešiť od 8.00 do 23.00? Alebo to je, to je úplne, že to je absolútne nepochopenie toho, že ako má teda štát vstupovať do nejakých vzťahov a, a tak. Ale toto, proste tá večera nijakovsky gastru nepomôže. Gastru pomôže, ak by sa fakt znížila tá dépeháčka na tých 10 %. Kľudne to nerobme naveky. Normálne to spravme na rok.
Jasné, bude to stáť nejaké peniaze štátny rozpočet. Určite to nebude opatrenie, ktoré prinesie viacej. Ale veď všetci sme tu pripravení na to, že teda štát má pomáhať, bude pomáhať. Ale toto by bolo také, že štát, nemusí to ten štát stáť hotové peniaze. Bude to štát stáť to, že príde do toho rozpočtu možno o niečo menej, ale dokonca možno aj nie, pretože v tom gastre jednoznačne je teda tých únikov daňových najviac. Aj keď sa tá finančná správa snaží, ale áno, je ich tam najviac. Ale tá motivácia, motivácia vlastne robiť daňové podvody je pri 20-percentnej dépeháčke oveľa-oveľa vyššia, ako pri desaťpercentnej. Takže toto by bola tá správna cesta. Toto by sme mohli všetci spoločne tlačiť na to, aby, aby konečne sa takéto niečo spravilo. (Reakcie z pléna.) Stačí (povedané s úsmevom). Za chvíľočku končím.
Tak v podstate to môžme, môžem to skúsiť zhrnúť. Je viacero dôvodov pre to, aby sme takýto zákon nepodporili. Pouvažujte, prosím, nad tým.
Jedna vec je sloboda. Nerobme štát väčší, ako nutne musí byť.
Ďalšia vec je zmysluplnosť. Mali sme bločkovú lotériu. Zistili sme, že nefunguje. Zrušili sme ju. Nevyrábajme niečo podobné. Nefunguje to tak dostatočne.
Nevyrábajme náklady finančnej správe. Nepridávajme im novú byrokraciu. Nechcime, aby mali ďalších zamestnancov, ktorí stoja verejné zdroje.
Nevyrábajme, prosím, atómové bomby zasa. Nedávajme na ne všetok štiepni materiál. To uznesenie vlády je presne ten štiepni materiál, z ktorého som presvedčený, že Igor Matovič vyrobí takú jadrovú bombu, že sa budeme chytať za hlavu. Prosím! A hľadajme cestu, a to budem stále opakovať. Hľadajme cestu, ako skutočne tým sektorom pomôcť. Áno, spomínal som tu dnes len gastro. Ale je viacero sektorov, ktoré potrebujú, fakt potrebujú pomoc. A to časové okno, do kedy tú pomoc nejakú musia dostať, aby to zvládli, fakt nie je dlhé. Takže nevymýšľajme takéto riešenia na úrovni toho, že od desiatej do dvanástej večer budeme poskytovať niekomu zľavu. Vymýšľajme riešenia, ktoré reálne pomôžu, či už firmám, alebo ľuďom.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vo svojej faktickej poznámke by som chcela povedať svojmu kolegovi, že v úvode tohto svojho príspevku niekoľkokrát povedal obchodný reťazec, čo si myslím, že bola neoprávnená reklama. Niekoľkokrát. Takže moja sloboda, keď si hovoril o tom, že čo je sloboda, je v tom, že v druhom obchodnom reťazci, samozrejme, že nepoviem meno, urobím to, že jednoducho, keď dostanem nejakú výhodu, sa nezaregistrujem. Nemám tam svoju kartu a neurobím to. Takže keď hovoríme o tom, že čo je sloboda, tak sa nezaregistrujem. A to je moje rozhodnutie o tom, že to neurobím. Takže vôbec to, že sa registrujem, je sloboda. A to, určite cieľom tohoto by malo byť zvýšenie tých držieb, legálnych, ktoré ten jednotlivý sektor by mal. To znamená, že sa očakáva, že ozaj by tie tržby mali byť tam vyššie. A stále, teda keď urobíme odstránenie tých daňových únikov, ktoré sú v tejto oblasti, myslím si, že by to bolo fajn. My práve na pohraničí to vedeli sme dosť dlho porovnávať, pretože v Českej republike elektronické pokladne dosť dlho nemali. A teda bol to dosť veľký rozdiel, keď u nás tá povinnosť vlastne bola a na druhej strane hranice, 5 kilometrov od nás to nebolo. Takže je to na zváženie porovnať všetky a plusy a mínusy.
Ďakujem pekne.

Pán kolega, ja som presvedčený o tom, že ak niekto, kto systematicky zadlžuje štát ciframi, o akých sa ľuďom ešte pred pár rokmi nesnívalo, a kto sem opäť pripravil rozpočet skoro s deväťmiliardovým deficitom, príde do pléna alebo cez svojich poslancov do pléna hodí návrh, ktorým chce urobiť z občanov nejakú ďalšiu formu bonzákov, udavačov, aby tým trestal malých a stredných podnikateľov, ktorých táto vláda dva roky drvila, šliapala im na krk, zakazovala im podnikať, likvidovala ich po všetkých možných stránkach, na aké si spomenieme, tak je to zásadná drzosť.
Igor Matovič a jeho ministerstvo financií, v súčasnosti vedené práve ním, je to najhoršie, čo mohlo Slovensko v otázkach hospodárskeho prežitia stretnúť. Nie je mysliteľné, aby niekto hovoril o daňových únikoch, ak je schopný len tak bez verejnej súťaže na hanbu dať svojmu vlastnému kamarátovi biznis za 40 miliónov eur na obyčajné priekupníctvo pri nákupe testov. Veď to je celé na smiech hovoriť tu o daňových únikoch. Nemôže niekto prísť a vytvoriť takmer deväťmiliardový deficit a kričať na všetky strany o tom, že keď to niekto nechce odsúhlasiť a dať mu do rúk, do všeobecnej pokladničnej správy bezprecedentnú sumu peňazí, tak je asociálny hnusný hajzel, ktorý nechce podporiť ľudí, a na druhej strane príde so zákonmi, ktoré majú zase len strpčovať život malým a stredným podnikateľom na Slovensku a ľuďom dávať nejakú falošnú nádej, že vlastne robia dobrý skutok, keď to takto kontrolujú.
Ja keď vidím, že finančná správa má vytvoriť nejakú aplikáciu, tú aplikáciu má niekto kontrolovať, má tam byť mechanizmus nejakej ďalšej kontroly a že ľudia to tam majú nahrávať, po všetkých tých skúsenostiach s Matovičom a jeho aplikáciami, ja sa toho desím. Toto nemôžem za žiadnych okolností s čistým svedomím podporiť.