78. schôdza

Ďakujem kolegom za reakcie. Áno, keď pozreme, že veterné elektrárne a solárne elektrárne majú ten vstup rovnaký, slnko svieti, vietor fúka, na nich to nemá dopad. Ale ako povedal kolega predrečník, že áno, napríklad pri tej kukurici, tam tá cena rastie hocijako. Takže nie je problém pri veterných a solárnych, že im určíme nejakú tú výstupnú cenu, lebo vstup ony majú stále rovnaký, ale pri tých bioplynkách nám ten vstup skáče. Ja hovorím na to, že toto riziko je tam.
Takže ďakujem predrečníkom za ich reakcie.

Ako posledný ústne prihlásený vystúpi v rozprave pán poslanec Peter Kremský.

Ďakujem, pán predsedajúci. Takže ešte krátko dokončím z môjho minulého vystúpenia.
Hovoril som o tom, že pre štát by bolo, alebo aj pre štát, aj pre odberateľov na úrovni verejného sektora, firiem by bolo oveľa výhodnejšie a jednoduchšie kompenzovať náklady na energie na strane dodávateľov. Možno spomeniem len to, že keď sa stanoví takáto maximálna cena plus kompenzácie možnože iba časť, možno 90 % iba, tak by to nebolo štátna pomoc. Samozrejme, v ústave je len to, že si o to musí požiadať vlastne cestou súdu. Ale keďže takéto právo je, tak je to relatívne vymožiteľné.
Ďalšia vec je, že vlastne štát by mal žiadosti o kompenzácie priamo od dodávateľov a nie odberateľov. Čiže neboli by ich desaťtisíce, ale bolo by ich niekoľko desiatok, možno stoviek. Takisto štát by mal oveľa väčšiu kontrolu nad tým, za akú cenu sa tieto energie nakupujú, pretože keď dodávateľ chce kompenzáciu od štátu, tak, samozrejme, štát môže žiadať, aby mu ukázal, za koľko tie energie nakúpil, kde, od koho, kedy, za koľko a tak ďalej. A samozrejme, takisto je veľmi dôležité, aby štát tlačil na to, aby vznikali dlhodobé zmluvy, dvojstranné zmluvy medzi výrobcami elektriny na Slovensku a takisto dodávateľmi plynu na niekoľko rokov, čo je trhové opatrenie, ktoré by štát nestálo nič a prinieslo by stabilitu vlastne firmám, verejnému sektoru a tak ďalej.
To, čo je úplne najhoršie pre všetkých, je neistota, ako to bude od nového roka, ako bude to vyzerať, čo nám štát vykompenzuje za aký čas. Zatiaľ sa tu hovorilo o prvých troch mesiacoch iba. Čo bude ďalej? Samozrejme, to je perspektíva, ktorá je či pre priemysel, alebo pre verejný sektor extrémne krátka, pretože potrebujú riešiť minimálne budúci rok plus ďalšie roky. Čiže prihováram sa za to, aby naozaj tu vznikol systém, ktorý bude prehľadný a bude dopredu vlastne plánovateľný, aby aj firmy si mohli do cien svojich výrobkov zakomponovať reálne ceny energií, ktoré dostanú konkurenčné, nie desaťnásobné oproti minulosti, a aby mohli takto fungovať a konkurovať aj svojim zahraničným vlastne súperom na trhu.
Dobre. To, dúfame, ešte bude predmetom diskusií, že sa to neobmedzí len na domácnosti. Tie sú, samozrejme, najdôležitejšie, ale takisto verejný sektor a firmy sú veľmi kľúčové, za aké ceny budú mať energie, pretože od toho závisí ekonomický rast, zamestnanosť, ale aj ceny pre obyvateľov. Čo z toho, že človek bude mať dobrú cenu elektriny, dobrú cenu plynu, tepla, keď potom príde do obchodu a chlieb tam bude stáť možno 10 eur. Asi trošku mu ten úsmev zamrzne, aj keď doma má teplo.
Takže odôvodním teraz pozmeňujúci návrh, ktorý podávame spolu s Petrom Pčolinským. Ide tam o to, že zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby, ktorý, ktoré sú zapojené do systému výkupu, to znamená dostávajú pevnú cenu za megawatt svojej elektriny, ktorú dodávajú na trh, chceme ich vlastne vyňať spod tohto zákona. To znamená, že by sa na nich nevzťahovala možnosť dodatočného zdanenia, keďže ony nepredávajú tú svoju elektrinu na trhu priamo, ale sú v systéme výkupu a takisto vlastne preberajú zodpovednosť za odchýlku. Čiže v podstate dostávajú pevnú cenu za elektrinu a nie je dôvod, aby tam vlastne museli podávať tieto hlásenia, zbytočnú administratívu a takisto aby štát to tam kontroloval a prepočítaval. Jednoducho ony dostanú pevnú cenu cez OKTE, cez SPP a potom SPP si to predáva do trhu, samozrejme, v súčasnosti za vyššiu cenu. Čiže verím, že podľa tohto zákona aj SPP vlastne bude predmetom zdanenia za nadmerné zisky z energií.
Čiže prečítam veľmi krátky pozmeňujúci návrh a doplňujúci poslancov Petra Kremského a Petra Pčolinského k vládnemu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1328). Prepáčte. (Rečník si odkašlal.) Som veľa čokolády zjedol na toho Mikuláša. (Reakcia spravodajcu.) Ale nie, v pohode. V pohode.
1. V čl. I v bode 5 § 25c ods. 1 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:
„b) v zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby výrobcami, ktorí si uplatňujú podporu doplatkom, zároveň si uplatňujú podporu výkupom elektriny výkupcom elektriny za cenu vykupovanej elektriny a zároveň si uplatňujú právo výrobcu elektriny na prevzatie zodpovednosti za odchýlku výkupcom elektriny pre toto zariadenie,".
Doterajšie písmená b) a c) sa označujú ako písmená c) a d).
2. V čl. I v bode 5 § 25f ods. 2 sa slová „výkupom elektriny výkupcom elektriny za cenu vykupovanej elektriny" nahrádzajú slovami „vo forme prevzatia zodpovednosti za odchýlku výkupcom elektriny".
3. V čl. I v bode 5 § 25f sa vypúšťa odsek 3.
Nasledujúce odseky sa prečíslujú.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a takisto za otázky, odpoviem vo faktickej.

Tri faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kremského. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími faktickými poznámkami.
Ako prvý pán poslanec Suja.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja jediný som nezablahoželal šťastného Mikuláša alebo bohatého Mikuláša. Ja si myslím, že táto vláda dáva mikulášsky darček slovenským občanom každý deň, tak nechcem si z nich robiť ešte srandu, že im to takto budem hovoriť. A teraz konkrétne k veci.
Pán Kremský, vymožiteľnosť práva je u nás strašne dlhá a finančne náročná. Takže hovoriť, že sa môžu domáhať na súde, je dosť také tiež, si myslím, nefér. Kým sa domôžu nejakej pravdy, tak sťažovatelia môžu dávno skrachovať. Mňa len mrzí, že včera v tom pôvodnom znení vášho pozmeňujúceho návrhu bol aj ten strop od 1 MW a že teraz sa to vytratilo a takto nám vznikli tie problémy, o ktorých tu hovoríme. Mohlo to tam ostať. Ja si myslím, že vôľa naprieč politickým spektrom by bola alebo by sa našla, ak chceme byť energeticky čo najviac nezávislí. Keď nie, tak potom neviem, na čo sa tu hráme.
Ďakujem.

S faktickou poznámkou pán poslanec Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, vo vašej rozprave ste zase poznamenali iba to, že áno, chcete sa nejakým spôsobom podieľať alebo chcete nejakým spôsobom diverzifikovať tú energetickú nezávislosť. Jednoducho, aby ten náš segment na tom energetickom portfóliu Slovenskej republiky bol nejakým spôsobom nastavený tak, aby každý ten dodávateľ si našiel to svoje miesto a jednoducho obhospodaroval ten segment, ktorý je preňho príznačný alebo dôležitý. Ale tak, ako poznamenal kolega Suja, naozaj tam bolo dobré zakomponovať tú hodnotu toho jedného megawattu. A ak by to tam zostalo, myslím si, že by to neublížilo nikomu, práve naopak, bioplynové stanice by sa necítili ohrozené a nemuseli by riešiť možno od budúceho kalendárneho roka – od januára, od februára 2023 – možno holú existenciu. Čiže ak by toto zostalo zakomponované, ak by ste takýto pozmeňujúci návrh dali, tak bolo by to vyriešené k spokojnosti aj týchto malých dodávateľov elektrickej energie, ktoré ju vyrábajú v rámci bioplynových staníc. Čiže tieto vstupy, ktoré ony majú, jednoducho nebudú ničím kompenzované a stanú sa naozaj nie konkurencieschopnými na trhu. Čiže oproti veterným elektrárňam, oproti slnečným vlastne kolektorom alebo slnečným elektrárňam, ktorých tu máme na Slovensku naozaj požehnane, tieto bioplynové stanice nebudú adekvátne konkurencieschopné.
Čiže asi toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.

Tak nakoniec nie tri, ale dve faktické poznámky.
A s reakciou pán poslanec Kremský.

Ďakujem.
K pánovi Kočišovi, na to asi zareaguje pán minister, lebo naozaj tam nebol súhlas ministerstva hospodárstva. Čiže, čiže to poprosím pána ministra o reakciu.
K pánovi Sujovi, ja som hovoril o kompenzáciách, samozrejme, že nikto nemá chuť súdiť sa so štátom, ale keďže je to v zákonoch, tak aj štát má oveľa väčší záväzok nerobiť problémy a nebrzdiť kompenzácie, ako keď je to len nejaká dotácia, na ktorú nie je žiadne právo. Práve kompenzácie sú podľa mňa vhodnejším spôsobom práve preto, že si nevyžadujú súhlas Európskej komisie, pokiaľ teda mám informácie, lebo akýkoľvek súhlas Európskej komisie so štátnou pomocou je, trvá pomerne dlho. Vieme, že tam tie procesy v Bruseli sú strašne vlečúce sa a treba na to čakať dlhé mesiace a, samozrejme, tie firmy, ktoré na trhu fungujú pri týchto obrovských cenách energií, majú potom problém s peniazmi. Kým to dostanú, kým to príde, kým sa im to vráti, proste to sú, to sú veci, ktoré jednoducho brzdia ekonomiku, ktoré brzdia rozvoj podnikania. Vidíme, že rast hrubého domáceho produktu za tretí štvrťrok bol opäť 1,4 %. Je to oveľa menej ako v minulosti a myslím si, že práve tieto vysoké ceny energií veľmi silno tlmia hospodársky rast a zase podporujú rast inflácie, čo je veľmi škodlivé pre ekonomiku a práve preto to treba riešiť.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
V záverečnom slove chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ, pán minister hospodárstva? Áno. Takže nech sa páči, máte slovo.