78. schôdza

Ďakujem. Pani kolegyňa, verím, že je to tak, ako hovoríte. Na druhej strane, myslím, že takýto stav je pomerne bežný a že veľa ľudí o tom ani nevie, že to tak je, čiže mojou snahou aj v tomto prípade je prispieť k tomu, aby nastal zákonný stav, keď už to neurobí vlastník pôdy alebo kontrolný orgán, keď k tomu neprispeje, nebude na to tlačiť, tak potom sa to udeje automaticky a možno tým aj trošku znížime administratívnu náročnosť a uberieme ľuďom zo zbytočných povinností.

Ďakujem pekne. Takže ja len podporím tento pozmeňujúci návrh. Nakoľko aj, keďže otvorene poviem, že dvakrát mi to aj prepadlo, pretože sme ešte nemali v prvopočiatku s kolegom Kremským ujasnený s ministerstvom, akým spôsobom sa uhrá tento, by som povedal, že bod, ktorý hovorí o tých už teraz vyňatých a ďalších že prakticky pôdach, na ktorých sa nič nerobí.
A ako povedala kolegyňa, tam je, áno, je tam trošku rozpor s tým, že prakticky neni naspäť dané do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ale pokiaľ je tam kultúrny diel, ktorý hovorí o tom, že aj ostatnú plochu môže využívať, je to vecou potom PPA-čky, akým spôsobom tie kultúrne diely zadefinujú a pokiaľ je to na poľnohospodársku činnosť, tak nikto nebráni, aby aj ostatnú plochu ten poľnohospodár využíval, hoci je už vyňatá z pôdneho fondu. Žiaľ, taký je stav, pani kolegyňa. Takže ja si to uvedomujem, a preto som veľmi rád, že Peťo Kremský tam dal, že sa vlastne po tých troch rokov už vracia späť do poľnohospodárskej pôdy a myslím, že je to veľký počin, ktorý doteraz tieto pôdy boli donekonečna v tej inej kultúre, ktorá nemá nič spoločné teda s poľnohospodárskou pôdou nateraz. Takže asi v takomto duchu. Ďakujem pekne.
Takže chcel by som poprosiť aj o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý dal kolega Peťo Kremský, pretože precizuje a urobí kvalitnejší zákon o ochrane pôdneho fondu.
Zopakujem ešte raz, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem.

Hlasovať o tomto zákone budeme zajtra o jedenástej.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento vládny návrh zákona bol vypracovaný s cieľom zabezpečiť implementáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 765/2008, ktorým sa ustanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh. Zabezpečuje sa úprava akreditácie v podmienkach Slovenskej republiky tak, aby odrážala aktuálny stav, ako aj zmeny, ktoré priniesla aplikačná prax pri uplatňovaní v súčasnosti platného zákona č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody. Vládny návrh zákona zároveň reaguje na trend vývoja v oblasti poskytovania akreditačných služieb na Slovensku a poskytuje oproti doterajšiemu stavu ucelenejšiu a prehľadnejšiu právnu úpravu zohľadňujúcu dynamický vývoj v oblasti akreditácie.
Slovenská národná akreditačná služba ako verejnoprávna inštitúcia musí hospodáriť na neziskovom základe a poskytovať služby odplatne, čo je v súlade s princípmi európskeho akreditačné systému. Vládnym návrhom zákona sa upravuje najmä pôsobnosť riadiacich orgánov Slovenskej národnej akreditačnej služby, ktorými sú riaditeľ, dozorná rada, akreditačná rada. A vytvára sa fond investícií a rozvoja. Ďalej sa rezervný fond, správne konania o akreditácii, ukladanie pokút a dochádza k zmene samotnej štruktúry právneho predpisu. Ďalej dochádza napríklad k úprave ustanovení týkajúcich sa žiadosti o akreditačnú službu a jej podávania prostredníctvom informačného systému Slovenskej národnej akreditačnej služby. Spresňujú sa ustanovenia týkajúce sa dokumentov vydávaných Slovenskej národnou akreditačnou službou. Z dôvodu, že Slovenská republika je členským štátom Európskej únie a má povinnosť byť členom európskych a medzinárodných organizácií združujúcich akreditačné orgány v oblasti akreditácie orgánov posudzovania zhody, je vhodné, aby štát znášal náklady spojené s členskými poplatkami a účasťou Slovenskej republiky v týchto organizáciách. Aktívnou účasťou v týchto inštitúciách sa zvyšuje uznávanie Slovenskej národnej akreditačnej služby na európskej a medzinárodnej úrovni.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážení páni poslanci, všetcia prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o akreditáciu orgánov posudzovania zhody, tlač 1276.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 27. januára 2023 a v gestorskom do 30. januára 2023.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hlavným cieľom vládneho návrhu zákona je modernizácia právnej úpravy v oblasti priemyselného vlastníctva a jej prispôsobenie súčasným spoločenským podmienkam a moderným trendom v správnych konaniach. Vládnym návrhom zákona sa zavádza možnosť realizovať odbornú skúšku patentového zástupcu dištančnou online formou za predpokladu, že ju nemožno vykonať prezenčne. Rovnako sa zavádza možnosť vzdania sa práva prihlasovateľa úžitkového vzoru, požiadať o odklad zverejnenia prihlášky úžitkového vzoru, čoho dôsledkom môže byť skoršie zverejnenie tejto prihlášky, a teda aj skorší zápis úžitkového vzoru do príslušného registra.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za ústretovosť.
Vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Zb. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1294.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 27. januára 2023 a v gestorskom do 30. januára 2023.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, cieľom ktorého je reflektovať na niektoré otázky aplikačnej praxe v súvislosti s výkonom blokovania.
Predmetom návrhu zákona je opäť umožniť Národnému bezpečnostnému úradu vykonávať blokovanie škodlivého obsahu.
Rozdielom oproti predchádzajúcej úprave je skutočnosť, že podľa navrhovaného znenia môže Národný bezpečnostný úrad vykonávať blokovanie na základe odôvodneného návrhu určitého okruhu subjektov pôsobiacich v oblasti obrany a bezpečnosti a na základe predchádzajú súhlasu Najvyššieho správneho súdu, ak zistí, že škodlivý obsah má alebo môže mať za následok poškodenie alebo ohrozenie bezpečnostných, zahranično-politických a hospodárskych záujmov Slovenskej republiky a je formou hybridnej hrozby.
Hybridnou hrozbou sa rozumie oslabenie demokratických inštitútov ústavného zriadenia, cielenú politickú destabiláciu, destabilizáciu, spochybnenie základných demokratických hodnôt, zásadné sťaženie fungovania orgánov verejnej moci a prijímania ich rozhodnutí alebo poškodenie alebo ohrozenie bezpečnostných, zahranično-politických a hospodárskych záujmov Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, tlač 1289. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej Slovenskej republiky rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 27. januára 2023 a v gestorskom výbore do 30. januára 2023 od prerokovanie návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Posím, prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctení kolegovia, no ja než začnem, tak poviem, že o slobodu sa najľahšie prichádza nezáujmom. Dnes tu malo sedieť ďaleko viacej poslancov, nie dva, štyri, šiesti sme tu? Siedmi? No, Tomáš Garrigue Masaryk kedysi povedal: "Demokrace, toť diskuze." Diskusia znamená verejný stret rôznych, často protichodných záujmov a názorov. Bez tejto spoločenskej konfrontácie odlišných názorov sa demokracia vytráca. Jednoznačne dodávam, že sloboda slova nie je zárukou ideálneho spoločenského systému, pretože nežijeme v ideálnom svete. Áno, temnejšou stránkou je, že sa slobodne šíria aj názory, ktoré sa nám javia ako nesprávne, odporné, či neprijateľné. Ale to je cena, ktorú platíme za slobodu. Je to akceptovateľná cena, pretože slobodná výmena názorov ešte nikomu neublížila. Ale obmedzovanie slobody už priviedlo do nešťastia mnohých. Nie len individuálne, obmedzovanie slobody slova prinies, priviedlo do nešťastia aj celé národy a celé spoločnosti.
V totalitných a autoritárskych spoločnostiach štát rozhoduje o tom, čo je správny alebo škodlivý názor. Dnes si bežný štyridsiatnik už nepamätá, že napríklad aj v Československu vtedajšom do roku 1990 existoval Úrad pre tlač a informácie, na Slovensku to bol Slovenský úrad pre tlač a informácie, centrálne kontroloval informácie, ktoré zverejňovali médiá. No a centrálna kontrola verejne šírených informácii dnes existuje v štátoch, ako sú Čína, Irán alebo Rusko. Ale centrálna kontrola šírenia informácií je len eufemizmus, jej pravým menom je cenzúra. V kontraste s tým bola v demokraciách centrálna kontrola informácií (rečník si odkašlal), pardon, donedávna takmer tabu.
Samozrejme, šírenie informácií nebolo bez obmedzení, no tieto obmedzenia nevytváral predovšetkým štát, ale najmä jednotliví aktéri verejného diskurzu, či už médiá, sociálne siete alebo samotní občania. Sami vidíme, ako to funguje a vieme, že veľa názorov je po zásluhe ostrakizovaných a odsudzovaných a niektoré prejavy nejaké, niektoré formy prejavu sankcionuje štát príslušnými ustanoveniami Trestného zákona, čo je takisto v poriadku, najmä ak ide o nabádanie k násiliu. Žiaľ, pandémia, vojna na Ukrajine a presadzovanie neomarxistickej ideológie a z nej vyplývajúce agendy však tabu centrálnej kontroly informácií podstatne oslabuje. Naopak, sposilňuje alebo zásadne posilňuje úlohu štátu v jednej z najcitlivejších sfér verejného sektora, ale aj ľudského života.
Štáty sa snažia pod rôznymi zámienkami, často sa, samozrejme, maskujúc tými najlepšími úmyslami, obmedzovať verejné šírenie informácií a dokonca v niektorých prípadoch hrozia trestami. Nežiaducimi sa stávajú aj úplne legitímne kritické názory napríklad na aktuálne geopolitické dianie, štát sa nárokuje namiesto občana rozhodovať o tom, aká propaganda je škodlivá a aká je prijateľná. Takýmto spôsobom sa pomaly stierajú rozdiely medzi demokratickými štátmi a autoritárskymi štátmi. Vznikajú tiež ďalšie zásadné otázky. Prečo chceme podobne ako autoritárske štáty centrálne kontrolovať informácie a zavádzať cenzúru nežiadúcich informácií a názorov. Sú naše argumenty tak slabé, že neznesú tvrdú oponentúru? Nie sme si istý našou pravdou do takej miery, že musíme zabrániť diskusii? Považujeme občanov za neschopných samostatne rozmýšľať a rozhodnúť sa, k akému z konkurujúcich názorov sa priklonia? Prečo by sme mali súhlasiť s tým, že štát má monopol na pravdu?
Myslím si, že pán predkladateľ novely by mal poctivo a čestne zodpovedať na všetky tieto otázky. Totižto história nám ukazuje, že ak sa sloboda začne obmedzovať, tak takýto proces sa obvykle nedá zvrátiť. Príkladom je dianie u nás aj po roku 1945, ale aj po roku 1968. O existencii tejto hrozby svedčia (rečník si odkašlal), pardon. O existencii tejto hrozby svedčia viaceré priveľmi pružné formulácie predkladaného zákona maskujúce sa pojmom škodlivý obsah. Nie je vôbec jasné, čo sa rozumie pod pojmom škodlivý obsah. Škodlivý pre koho? Alebo škodlivý pre aký oprávnený verejný záujem? Dôvodová správa uvádza príklady, ako sú cielená politická destabilizácia alebo radikalizovanie politickej diskusie vo verejnom priestore. Ide o veľmi vágne definované situácie, ktoré sa nedajú adekvátne ani objektívne vyhodnotiť a môžu v prípade nutnosti slúžiť ako zámienky na zásadné obmedzenie slobody slova. Musíme si uvedomiť, že v blízkej budúcnosti by sme mohli naozaj čeliť veľmi reálnej hrozbe obmedzenia alebo úplného potlačenia slobody slova. Rozhodnutia a opatrenia mnohých európskych vlád a orgánov Európskej únie, únie sa dnes neriadia predvolebnými sľubmi a programami, ale sú ovplyvňované najmä nátlakom hlučných skupín aktivistov a zákulisnými hrami lobistov prezentujúcimi často veľmi sporné a neprehľadné záujmy. Strety medzi štátnou autoritou a slobodnými prejavmi občanov by tak mohli vzniknúť napríklad pri tvrdom presadzovaní, presadzovaní agendy the Green Dealu alebo pri iných opatreniach, ktoré sa bude usilovať politická špička presadiť napriek silnému odporu väčšiny verejnosti. Myslím si, že veľa príkladov by sme našli aj v napríklad v covidových časoch. To by tiež malo byť určitým mementom pre nás a mali by sme to vnímať.
Treba si tiež uvedomiť, že niektoré tzv. falošné správy sa nakoniec ukázali ako pravdivé. A naopak, niektoré informácie, ktoré šírili oficiálne miesta a oficiálne médiá, sa ukázali zasa ako nepravdivé. Preto je otvorená a v maximálnej možnej miere neregulovaná spoločenská diskusia nie len veľmi potrebná, ale aj politicky a intelektuálne ozdravná a osviežujúca. V histórii nikdy neviedli žiadne zákazy v oblasti poznania a myslenia k ničomu dobrému. Viedli iba k tragédiám a k intelektuálnemu úpadku celej spoločnosti. A čím sú predstavitelia akéhokoľvek režimu hlúpejší, tým viac chcú verejnosť akože chrániť pred škodlivým obsahom, no v skutočnosti chránia len svoje obmedzené často tmárske videnie sveta. Nechcime sa zaradiť medzi také krajiny.
Niekto by mohol namietať, že spoločnosť sa musí brániť proti extrémis... extrémizmu, hlásaniu nenávisti a vyzývaniu na páchanie násilia. S tým, samozrejme súhlasím, no podotýkam, že na ochranu proti týmto excesom máme v trestnom zákone už dávno, že túto ochranu máme v trestnom zákone už dávno napríklad v ustanoveniach paragrafov, skúsim pár prečítať:
§ 360 nebezpečné vyhrážanie; 360a nebezpečné prenasledovanie; 360b nebezpečné elektronické obťažovanie; 361 šírenie poplašnej správy; § 419 teroristický útok; 419b niektoré formy účasti na terorizme; § 421 založenie, podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd; § 422 prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd; § 422a výroba extrémistického materiálu; § 422b rozširovanie extrémistického materiálu; § 422c prechovávanie extrémistického materiálu; § 422d popieranie a schvaľovanie holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti; § 423 hanobenie národa, rasy a presvedčenia; 424 podnecovanie národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti. Som presvedčený, že máme dostatočne široký a dostatočne silný právny aparát na to, aby sme dokázali postihovať všetky takéto škodlivé a nezákonné formy. Nepotrebujeme prijímať nič nové. Prijatie predloženého návrhu bez akýchkoľvek pochybností ukrojí ďalšie slobody občanom a súčasne priblížiť Slovensko autokratickému či totalitnému spôsobu vlády, kde štát určuje občanom, čo je pravda a čo môžu verejne hovoriť. Dôsledky takejto zmeny môžu byť pre našu krajinu veľmi-veľmi negatívne až tragické.
Vážené kolegyne tu stále nemáme, takže, vážení kolegovia, prosím, veľmi sa zamyslite všetci nad tým, než sa rozhodnete, ako budete hlasovať. Toto nie je len jeden z vyše sto zákonov, ktoré máme na aktuálnej schôdzi. Toto je úplne principiálny zákon, pretože o slobodu sa veľmi ľahko prichádza, ale len veľmi ťažko sa získava naspäť.
Ďakujem pekne za pozornosť.