78. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
19.12.2022 o 16:39 hod.
Mgr. MBA
Jana Bittó Cigániková
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne.
Ja skúsim byť naozaj veľmi stručná vzhľadom na to, že o piatej viem, že je grémium. Na tomto návrhu zákona mi v podstate vadia najmä, najmä systémové dve veci, a to je trošku úľava pri tom, keď Všeobecná zdravotná poisťovňa, pokiaľ sa dostane pod tú zákonom stanovenú nejakú sumu 16,6 mil. základného imania, vlastného imania, tak keď pod ňu klesne, čo značí, že teda nie je finančne zdravá, tak mala, v doteraz platnom zákone mala vlastne okamžite ukazovať ozdravný plán, mala ho vypracovať, mala vlastne svojmu akcionárovi, verejnosti a úradu pre dohľad, ktorý to mal riešiť, ukazovať, čo chce zlepšiť, aby už v dlhu nebola, aby bola finančne ozdravená. No a teraz sa to mení tak, že vlastne to bude musieť robiť iba raz za rok a vieme, že raz za rok nie je až taký problém to nejako posunúť, zaplatiť neskôr niečo a podobne, trošku si to upraviť. Jednoducho ja nerozumiem tomu, keď máme poisťovňu, ktorá je druhým alebo tretím nastratovejším štátnym podnikom, že ideme vlastne jej pomáhať, aby nemusela ani len vypracovávať ozdravný plán. Úplne rozumiem, že to robí problém, že mesiac čo mesiac, ale ten problém nie je, že musí vyrábať ozdravný plán, problém je, že ona je mesiac čo mesiac v strate, a preto musí vyrobiť ten ozdravný plán a treba tam taký manažment a také zmeny, aby tá poisťovňa v strate nebola. Nieže to budeme nejako kamuflovať. Čiže mám k tomuto pozmeňujúci návrh zákona, ktorý z tohoto zákona vlastne vyhadzuje to, aby ozdravné, aby ozdravný plán nemusela Všeobecná zdravotná poisťovňa robiť, ale naopak, musí teda vždy, keď sa dostane potom pod tú zákonom stanovenú hranicu, tak musí tento ozdravný plán vypracovávať a potom sa podľa neho chovať.
A druhá vec, ktorá mi prekáža, je vlastne určenie zisku zdravotných poisťovní takým spôsobom, že, samozrejme, obmedzuje zisk, napríklad teda najmenšia poisťovňa by, teda deklaruje, že takýmto stano... takto stanoveným spôsobom by to pre nich bolo likvidačné, že jednoducho by nemohli tvoriť zisk, pretože ony ako najmenšia poisťovňa majú väčšie prevádzkové náklady, ktoré majú normálne oficiálne dovolené. Takže aj k tomuto mám pozmeňujúci návrh zákona. A čo je ešte najdôležitejšie, je to, že zároveň dávam pozmeňujúci návrh, ktorý zvyšuje, a to si myslím, že teda ocení, keby to vyšlo, aj ministerstvo zdravotníctva, ktorý zvyšuje stabilitu v sektore, a teda navrhujem 4,5 % za poistenca štátu.
Chcem vás, vážení kolegovia, upozorniť, že ste dostali do svojich mailových schránok list od zdravotníckych organizácií, od poskytovateľov, ktorí vás prosia o podporu tohto návrhu preto, lebo 4,5 % za poistenca štátu je 54,50 mesačne, v súčasnosti platíme za svojich poistencov, dôchodcov, matky na materskej, invalidov, deti a tak ďalej platíme 32 eur ako štát. Sú to pritom skupiny, ktoré naozaj potrebujú najviac zdravotnej starostlivosti, zatiaľ čo napríklad v Českej republike platia 78 euro. A keď ste napríklad dobrovoľne nezamestnaný alebo živnostník, tak váš minimálny odvod musí byť okolo 84, vyše 84 euro. Pokiaľ ste zamestnaný, tak je to 200 euro, ale za tých, ktorí najviac potrebujú tú zdravotnú starostlivosť, za nich platíme 32 eur a potom to funguje tak, že no tak potom, jak si politici zmyslia práve, tak toľko pridajú. Pokiaľ by bolo stanovené 4,5 %, za čo sme viacerí spoločne bojovali, tak jednoducho tá, vie sa naplánovať tá stabilita v sektore, vie sa dopredu naplánovať tá zdravotná starostlivosť a veľmi by to sektoru pomohlo, preto sa prihovárajú aj Asociácia na ochranu práv pacientov, občianske združenie Slovenský pacient, Slovenská lekárska komora, Slovenská komora zubných lekárov, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov, Asociácia súkromných lekárov Slovenskej republiky, Zväz ambulantných poskytovateľov, ktorý hovorí, že pokiaľ toto nebude splnené, budú musieť začať vyberať poplatky od pacientov, pretože jednoducho nemajú inú možnosť, nedostali pomoc ako nemocnice. Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska, Asociácia nemocníc Slovenska, Asociácia polikliník a zdravotných zariadení, Slovenská asociácia jednodňovej chirurgie, Asociácia slovenských kúpeľov, Slovenská lekárska únia špecialistov, Dôvera - zdravotná poisťovňa, Union - zdravotná poisťovňa.
Všetci títo si návrh preštudovali a súhlasia s jeho znením. Je to nastavené tak, že 4,5 % v roku ´23 aj v roku ´24, pričom v roku ´24 si sadnú poskytovatelia s ministerstvom zdravotníctva, dajú dokopy kritériá, ktoré na začiatku dvadsiateho štvrtého roku stanovia a na konci dvadsiateho štvrtého musia dodržať. Tie kritériá môžu byť napríklad nejaké percen... koľko perc..., aké percento objednaní bude, teda zo všetkých pacientov budú objednaní na termín, aké percento preventívok sa urobí, v akom termíne, čakačky a tak ďalej, toto všetko sa môže stanoviť a pokiaľ títo, pokiaľ sa to splní, tak budú mať ešte o pol percenta ako sektor navyše, čo je veľmi motivačné. Tam je najdôležitejšia nie tá suma, tá nie je taká veľká, tých pol percenta, ale tam je veľmi dôležité to, že ten sektor je motivovaný sadnúť si za jeden stôl a vymyslieť merateľné kritériá, ktoré na začiatku roka pomenuje, na konci roka sa urobí, to musia byť merateľné kritériá, urobí sa check, či to naozaj urobili, inak povedané, keď dávam peniaze ja ako štát, tak sa opýtam: Milé poisťovne, milí poskytovatelia, čo konkrétne za tieto peniaze dáte tým pacientom? A oni to teda takto spíšu pod vedením ministerstva. Pokiaľ by sa nedohodli, môže to samé ministerstvo zadať, ale je v ich záujme sa dohodnúť, aby to bolo splniteľné. Na konci roka, keď je to hotové, ešte je tam pol percenta navyše, tá motivácia sadnúť si za jeden stôl a rokovať a posúvať golfovou metódou rok čo rok tú službu pre toho pacienta je jednoducho obrovská.
Takto isto som, sme napísali aj zisk zdravotných poisťovní, ktorý obmedzujeme podobne, ako je to v návrhu s tým ale, že to teda, že my neudávame, koľko presne treba minúť, lebo nie je problém stanoviť, musí sa minúť minimálne, ja neviem, aj 120 % viete minúť, pokiaľ dáte predražené zmluvy. Problém je nastaviť to tak, aby poisťovne tu chceli byť, boli a prípadne ešte aby to konkurenčné prostredie bolo zdravé. Čiže aj ten zisk sme nastavili spôsobom, že 1,5 % stabilných, plus maximálny zisk, plus 0,5 % opäť za prínos konkrétny pre poistencov. Čiže zasa sa to stanoví, zasa keď splníš, milá poisťovňa, na to ťa tu mám, pokiaľ sa o poistencov staráš tak, ako máš, tak nech sa páči. Pokiaľ ešte navyše a máš nejaké merateľné kritériá navyše, ktoré si splnil, splnila, tak budeš mať 0,5 % navyše, je to opäť motivácia robiť viac, ako je štandard.
V takomto, takéto pôvodné znenie má aj pôvodný návrh zákona s tým ale, že ja tam nechávam prevádzkové náklady a ruším tú maximálnu sumu, ktoré treba meniť a to z toho dôvodu, aby to neškodilo tej najmenšej zdravotnej poisťovní, ktoré na trhu máme, lebo bolo by naozaj katastrofa, keby sme tu ešte zmenšovali počet poisťovní a zostala by nám tu vlastne iba všeobecná zdravotná a Dôvera, ktorej ten návrh nijak neškodí.
Takže za mňa podávam pozmeňujúce návrhy, prvý pozmeňujúci a idem ich teda čítať.
Prvý pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Bittó Cigánikovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2581/2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1217.
1. V čl. VI sa za bod 39 vkladajú nový 40. a 41. bod, ktoré znejú:
"40. V § 12 ods. 1 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:
"f) štát 5 % z vymeriavacieho základu, ak v odseku 4 nie je ustanovené inak,".
Doterajšie písmeno f) sa označuje ako písmeno g)."
"41. V § 12 sa dopĺňa odsek 4, ktorý znie:
"(4) Sadzba štátu podľa odseku 1 písm. f) sa každý rok zníži o 0,5 percentuálneho bodu, ak všetky zdravotné poisťovne nesplnia kritériá kvality zdravotnej poisťovne49aa) aspoň na 80% v roku, ktorý dva roky predchádza kalendárny rok, na ktorý sa ustanovuje sadzba štátu."
Poznámka pod čiarou k odkazu 49aa znie:
"49aa) § 6ab, § 20b zákona č. 581/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2022 Z. z."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
41. bod nadobúda účinnosť 1. januára 2025, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona."
2. V čl. VI sa za pôvodný 40. bod, vkladajú nové body 41. a 42., ktoré znejú:
"41. V § 13 odsek 13 znie:
"(13) Vymeriavací základ štátu je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy, ak v druhej vete nie je ustanovené inak. Vymeriavací základ štátu pre platbu poistného za osobu uvedenú v § 11 ods. 7, ktorá bola takouto osobou len časť rozhodujúceho obdobia, je pomerná časť vymeriavacieho základu podľa prvej vety prislúchajúca k počtu kalendárnych dní, počas ktorých bola osobou uvedenou v § 11 ods. 7."
"42. V § 13 ods. 18 sa vypúšťa posledná veta."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
3. V čl. VI sa za 42. bod vkladajú nový 43. až 45. bod, ktoré znejú:
"43. V § 16 ods. 2 písmeno e) znie:
"e) štát vo výške 1/12 sumy určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok, ktorá sa rozdelí medzi zdravotné poisťovne podľa počtu poistencov oznámených podľa § 23 ods. 9 písm. c),"
"44. V § 16 ods. 2 písm. f) sa slová "písm. f)" nahrádzajú slovami "písm. g)"."
"45. V § 16 ods. 8 písm. c) sa slová "písm. f)" nahrádzajú slovami "písm. g)"."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
4. V čl. VI sa za 47. bod vkladajú nový 48. až 50. bod, ktoré znejú:
"48. V § 19 odsek 21 sa slová "15. novembra" nahrádzajú slovami "10. novembra" a na konci tretej vety sa pripájajú tieto slová: "a suma získaná vynásobením vymeriavacieho základu a sadzby poistného štátu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor."."
"49. V § 19 odsek 22 znie:
"(22) Zdravotná poisťovňa, ktorej vznikol záväzok voči ministerstvu zdravotníctva na základe vykonaného ročného zúčtovania poistného plateného štátom, je povinná uhradiť vzniknutý záväzok ministerstvu zdravotníctva najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie poistného plateného štátom vykonalo. Ministerstvo zdravotníctva, voči ktorému vznikla zdravotnej poisťovni pohľadávka na základe vykonaného ročného zúčtovania poistného plateného štátom, je povinné uhradiť pohľadávku príslušnej zdravotnej poisťovne najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie poistného plateného štátom vykonalo."
50. V § 19 sa vypúšťajú odseky 23 až 26.
Doterajšie odseky 27 až 29 sa označujú ako odseky 23 až 25."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
5. V čl. VI 58. bode sa v § 38ezc dopĺňa odsekmi 3 až 5, ktoré znejú:
"3) Ročné zúčtovanie poistného plateného štátom za rok 2022 sa vykoná v roku 2023 podľa § 19 v znení účinnom do 31. decembra 2022.
4) Od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 je sadzba poistného pre štát 4,5 % z vymeriavacieho základu.
5) Od 1. januára 2024 do 31. decembra 2024 je sadzba poistného pre štát 4,5 % z vymeriavacieho základu."
Druhý pozmeňujúci návrh k rovnakému zákonu k tlači, teda k zákonu 581/2004, tlač 1217.
1. V čl. I 13. bod znie:
"13. Za § 6a sa vkladá § 6aa, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 6aa
Kladný výsledok hospodárenia zdravotnej poisťovne
(1) Zdravotná poisťovňa môže nakladať s kladným výsledkom hospodárenia pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia za podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2) Primeraný výsledok hospodárenia je súčet
a) sumy 1,5 % z predpísaného poistného v hrubej výške a
b) sumy určenej ako výsledok plnenia kritérií kvality zdravotnej poisťovne (ďalej len "kritériá kvality") podľa § 6ab; takto určená suma nemôže byť vyššia ako 0,5 % z predpísaného poistného v hrubej výške.
(3) Predpísané poistné v hrubej výške je úhrn predpísaného poistného zaúčtovaného v účtovnom období, v ktorom sa kladný výsledok hospodárenia vytvoril, podľa auditovanej účtovnej závierky.
(4) Ak zdravotná poisťovňa dosiahne v účtovnom období kladný výsledok hospodárenia, ktorý je po zdanení a po vykonaní povinného doplnenia rezervného fondu (§ 15 ods. 5) (ďalej len "upravený výsledok hospodárenia") vyšší, ako je primeraný výsledok hospodárenia podľa odseku 2, rozdiel medzi upraveným výsledkom hospodárenia a primeraným výsledkom hospodárenia použije zdravotná poisťovňa na tvorbu alebo doplnenie fondu kvality zdravia.
(5) Prostriedky fondu kvality zdravia musí zdravotná poisťovňa použiť do dvoch rokov od skončenia účtovného obdobia, z ktorého rozdielu medzi upraveným výsledkom hospodárenia a primeraným výsledkom hospodárenia bol vytvorený, na úhradu
a) liekov podľa osobitného predpisu,18ja)
b) populačného skríningu a oportúnneho skríningu zameraného na zachytenie onkologickej choroby podľa osobitného predpisu,18jb)
c) nákladov spojených s realizáciou činností pri preventívnych programoch alebo programoch zdravia
1. vykonávaných podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18jc) ktorých cieľom je zlepšenie zdravia poistencov, zabránenie zhoršovania zdravia poistencov, alebo podpora zdravého spôsobu života poistencov,
2. zameraných na zvyšovanie kvality a efektivity poskytovanej zdravotnej starostlivosti, alebo
d) zdravotných výkonov, ktoré nie sú uvedené v Katalógu zdravotných výkonov, a na ktorých úhradu udelil revízny lekár zdravotnej poisťovne predchádzajúci súhlas.18jd)
(6) Ak v ktoromkoľvek z predchádzajúcich účtovných období nebol dosiahnutý primeraný výsledok hospodárenia, zdravotná poisťovňa môže v účtovnom období, kedy primeraný výsledok hospodárenia dosiahnutý bol, znížiť sumu pre doplnenie fondu kvality zdravia najviac do výšky 1,5 % z predpísaného poistného v hrubej výške, pričom už raz takto odpočítanú sumu nemožno použiť na zníženie sumy pre doplnenie fondu kvality zdravia opakovane."."
Poznámky pod čiarou k odkazom 18ja až 18jd znejú:
"18ja) § 88 ods. 7 a 8 zákona č. 363/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.
18jb) § 2 ods. 7 písm. f) a g) zákona č. 576/2004 Z. z.
18jc) § 10 a 14 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. 306/2012 Z. z.
18jd) § 42 ods. 5 a 6 zákona č. 577/2004 Z. z."
2. V čl. I bode 14 sa slová "§ 6a" nahrádzajú slovami "§ 6aa" a slová "§ 6aa" sa nahrádzajú slovami "§ 6ab".
3. V čl. I 25. bod sa vypúšťa.
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
4. V čl. I v 26. bode § 15 ods. 1 písm. an) sa slová "§ 6aa" nahrádzajú slovami "§ 6ab".
5. V čl. I v 38. bode § 18 ods. 1 sa slová "§ 6aa" nahrádzajú slovami "§ 6ab".
6. V čl. I v 45. bode § 20b sa slová "(§ 6aa)" nahrádzajú slovami "(§ 6ab)".
7. V čl. I v 96. bode v § 86zm ods. 5 sa slová "§ 6a" nahrádzajú slovami "§ 6aa".
8. V čl. I v 96. bode v § 86zm sa vypúšťa odsek 6.
9. V čl. I 97. bod sa vypúšťa.
Ďalší pozmeňujúci, predposledný, ale toto sú už veľmi krátke, upozorňujem, naozaj, že jedno a dvojriadkové pozmeňujúce návrhy.
Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Jany Bittó Cigánikovej k návrhu zákona, k zákonu č. 581/2004 Z. z., tlač 1217.
V čl. V sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
"3. V § 39b ods. 2 sa vypúšťa druhá veta."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
A posledný pozmeňujúci návrh k rovnakému zákonu 581/2004 Z. z., tlač 1217.
V čl. 1 71. bod sa vypúšťa.
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
Vystúpenia
16:09
Uvádzajúci uvádza bod 16:09
Ján BudajVšetky príklady rôznych stromov, ktoré boli videné vo Veľkej Fatre alebo v Poloninách, sú zavádzanie, pretože s týmto výrubom...
Všetky príklady rôznych stromov, ktoré boli videné vo Veľkej Fatre alebo v Poloninách, sú zavádzanie, pretože s týmto výrubom nemá vôbec nič národný park, delimitácie tam neprebehli a rečníci dobre vedia, že klamú. Alebo ak to nevedia, no tak tým je to smiešnejšie, lebo tvrdia, že tam boli, že to poznajú, že chránia vidiečanov, ale plačú potom na nesprávnom hrobe. Až bude vo Veľkej Fatre aj v Poloninách dokončená zonácia, uisťujem všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, že tam žiadne takéto kusy dreva, aké boli tu opisované, sa vyvážať nebudú, naši museli, aj tento rok bolo slúžiť obyvateľom, ktorí žijú v obciach v tomto okolí. To, že z politických dôvodov sa rozoštváva ešte aj proti ochrane nášho prírodného dedičstva, je psychopatická úchylka tohoto parlamentu, ktorá verím, že skôr či neskôr z tých lavíc zmizne.
Dámy a páni, ďakujem za veľmi plodnú debatu. Ja som si naozaj robil poznámky. Pokiaľ nešlo o omyly alebo lži, tak ich preverím. Skutočne zákon o ovzduší smeruje k ochrane občana na prvom mieste. Na Slovensku zomiera 5-tisíc ľudí ročne nezavinene, ktorí by mohli žiť ďalej a ktorí zomierajú na znečistené ovzdušie.
Všetky príklady rôznych stromov, ktoré boli videné vo Veľkej Fatre alebo v Poloninách, sú zavádzanie, pretože s týmto výrubom nemá vôbec nič národný park, delimitácie tam neprebehli a rečníci dobre vedia, že klamú. Alebo ak to nevedia, no tak tým je to smiešnejšie, lebo tvrdia, že tam boli, že to poznajú, že chránia vidiečanov, ale plačú potom na nesprávnom hrobe. Až bude vo Veľkej Fatre aj v Poloninách dokončená zonácia, uisťujem všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, že tam žiadne takéto kusy dreva, aké boli tu opisované, sa vyvážať nebudú, naši museli, aj tento rok bolo slúžiť obyvateľom, ktorí žijú v obciach v tomto okolí. To, že z politických dôvodov sa rozoštváva ešte aj proti ochrane nášho prírodného dedičstva, je psychopatická úchylka tohoto parlamentu, ktorá verím, že skôr či neskôr z tých lavíc zmizne.
Rozpracované
16:24
Vystúpenie v rozprave 16:24
Jaromír ŠíblVystúpenie v rozprave
19.12.2022 o 16:24 hod.
RNDr. PhD.
Jaromír Šíbl
Videokanál poslanca
Zajtra o jedenástej.
Rozpracované
16:24
Vystúpenie v rozprave 16:24
Vladimír LengvarskýNávrh na vyslovenie súhlasu Národnej Slovenskej republiky so zmenou podmienok použitia štátnych finančných aktív schválených uznesením vlády č. 757 zo dňa 2. decembra 2020 na realizáciu následnej finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení. Skúsim vynechať tie veci, ktoré súvisia s tým, že oddlženie prebehlo v nejakom režime...
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej Slovenskej republiky so zmenou podmienok použitia štátnych finančných aktív schválených uznesením vlády č. 757 zo dňa 2. decembra 2020 na realizáciu následnej finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení. Skúsim vynechať tie veci, ktoré súvisia s tým, že oddlženie prebehlo v nejakom režime a po tejto rekapitulácii doteraz realizovaných procesov uvádzam, že z uznesení vlády 757 zo dňa 2. decembra zo schválenej sumy 575 mil. eur štátnych finančných aktív nebolo ku dňa predloženie materiálu použitých 258,2 mil. a to z dôvodu, že vo vzťahu k dodávateľom zdravotníckych zariadení bola v júni 2022 na základe reálne uzatvorených dohôd zo štátnych finančných aktív uhradená suma 118,2 mil. eur a Sociálnej poisťovni suma vo výške 198,6 mil. eur.
Možno pre zaujímavosť Európska komisia nám počas doby od roku 2017 do roku 2022 viackrát zdôraznila, že priemerné splatnosti lehoty pohľadávok sú extrémne dlhé a to v súčasnosti 204 dní, pričom infringement, ktorý máme od roku 2007, je podanie žaloby voči Slovenskej republike na Európskom súdnom dvore. Z uvedeného je zrejmé, že podanie žaloby voči Slovenskej republike je reálne, ak Európska komisia nebude v hodnotiacej správe zaslanej v januári a februári vidieť reálne výsledky smerom k zníženiu lehoty platieb a to ako aj návrhy a opatrenia s cieľom zamedziť kumulovanie dlhu do budúcnosti. Ministerstvo zdravotníctva týmto materiálom má za cieľ vyplatiť záväzky po lehote splatnosti do 30. 06. 2022 a zlepšiť tak hotovostnú bilanciu nemocníc. Tento model na zaplatenie záväzkov nemocníc po lehote splatnosti vyžaduje objem štátnych finančných aktív do výšky 258,2 mil. eur schválených v zmysle návrhu následnej finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že predložený návrh podporíte.
Ďakujem.
Dobrý deň. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja skúsim veľmi krátko úvodné slovo.
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej Slovenskej republiky so zmenou podmienok použitia štátnych finančných aktív schválených uznesením vlády č. 757 zo dňa 2. decembra 2020 na realizáciu následnej finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení. Skúsim vynechať tie veci, ktoré súvisia s tým, že oddlženie prebehlo v nejakom režime a po tejto rekapitulácii doteraz realizovaných procesov uvádzam, že z uznesení vlády 757 zo dňa 2. decembra zo schválenej sumy 575 mil. eur štátnych finančných aktív nebolo ku dňa predloženie materiálu použitých 258,2 mil. a to z dôvodu, že vo vzťahu k dodávateľom zdravotníckych zariadení bola v júni 2022 na základe reálne uzatvorených dohôd zo štátnych finančných aktív uhradená suma 118,2 mil. eur a Sociálnej poisťovni suma vo výške 198,6 mil. eur.
Možno pre zaujímavosť Európska komisia nám počas doby od roku 2017 do roku 2022 viackrát zdôraznila, že priemerné splatnosti lehoty pohľadávok sú extrémne dlhé a to v súčasnosti 204 dní, pričom infringement, ktorý máme od roku 2007, je podanie žaloby voči Slovenskej republike na Európskom súdnom dvore. Z uvedeného je zrejmé, že podanie žaloby voči Slovenskej republike je reálne, ak Európska komisia nebude v hodnotiacej správe zaslanej v januári a februári vidieť reálne výsledky smerom k zníženiu lehoty platieb a to ako aj návrhy a opatrenia s cieľom zamedziť kumulovanie dlhu do budúcnosti. Ministerstvo zdravotníctva týmto materiálom má za cieľ vyplatiť záväzky po lehote splatnosti do 30. 06. 2022 a zlepšiť tak hotovostnú bilanciu nemocníc. Tento model na zaplatenie záväzkov nemocníc po lehote splatnosti vyžaduje objem štátnych finančných aktív do výšky 258,2 mil. eur schválených v zmysle návrhu následnej finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že predložený návrh podporíte.
Ďakujem.
Rozpracované
16:24
Vystúpenie v rozprave 16:24
Marek ŠefčíkVážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1392 z 5. decembra 2022 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenou podmienok použitia štátnych finančných aktív schválených uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 757 zo dňa 2. decembra 2020 na realizáciu následnej finančnej stabilizácie...
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1392 z 5. decembra 2022 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenou podmienok použitia štátnych finančných aktív schválených uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 757 zo dňa 2. decembra 2020 na realizáciu následnej finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení na prerokovanie: výboru pre financie a rozpočet a výboru pre zdravotníctvo, ktorého zároveň určil ako gestorský výbor s tým, že podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania predloženého návrhu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor pre financie a rozpočet prerokoval predložený návrh, súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmenou podmienok použitia štátnych finančných aktív schválených uznesením vlády Slovenskej republiky č. 757 zo dňa 2. decembra 2020 na realizáciu následnej finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo nerokoval o návrhu, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
Gestorský výbor o návrhu správy o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenou podmienok použitia štátnych finančných aktív schválených uznesením vlády Slovenskej republiky č. 757 zo dňa 2. decembra 2020 na realizáciu následnej finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení, čo je tlač 1333, vo výboroch nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
Keďže nebola schválená správa gestorského výboru, predkladám v súlade s § 80 ods. 1 a 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky informáciu o výsledkoch rokovania výborov a predložím návrh na ďalší postup.
Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.
Vystúpenie v rozprave
19.12.2022 o 16:24 hod.
Mgr.
Marek Šefčík
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1392 z 5. decembra 2022 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenou podmienok použitia štátnych finančných aktív schválených uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 757 zo dňa 2. decembra 2020 na realizáciu následnej finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení na prerokovanie: výboru pre financie a rozpočet a výboru pre zdravotníctvo, ktorého zároveň určil ako gestorský výbor s tým, že podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania predloženého návrhu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor pre financie a rozpočet prerokoval predložený návrh, súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmenou podmienok použitia štátnych finančných aktív schválených uznesením vlády Slovenskej republiky č. 757 zo dňa 2. decembra 2020 na realizáciu následnej finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo nerokoval o návrhu, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
Gestorský výbor o návrhu správy o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenou podmienok použitia štátnych finančných aktív schválených uznesením vlády Slovenskej republiky č. 757 zo dňa 2. decembra 2020 na realizáciu následnej finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení, čo je tlač 1333, vo výboroch nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
Keďže nebola schválená správa gestorského výboru, predkladám v súlade s § 80 ods. 1 a 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky informáciu o výsledkoch rokovania výborov a predložím návrh na ďalší postup.
Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.
Rozpracované
16:24
Vystúpenie v rozprave 16:24
Marek KrajčíPán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi sa krátko vyjadriť k predloženému materiálu. Oddlžovanie nemocníc to je jeden nekonečný príbeh, ktorý, žiaľ, nám slovenské zdravotníctvo generuje už teda nemalý čas, bolo ich už niekoľko, vždycky sa každá vláda, ktorá takéto oddlženie realizuje, vrátane tej našej, zaručuje za to, že už to bude jedno z posledných, keď si nedokáže...
Pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi sa krátko vyjadriť k predloženému materiálu. Oddlžovanie nemocníc to je jeden nekonečný príbeh, ktorý, žiaľ, nám slovenské zdravotníctvo generuje už teda nemalý čas, bolo ich už niekoľko, vždycky sa každá vláda, ktorá takéto oddlženie realizuje, vrátane tej našej, zaručuje za to, že už to bude jedno z posledných, keď si nedokáže povedať, že posledné oddlženie takýmto spôsobom sa dialo, aj to ešte za mojej éry, a momentálne vlastne dochádza k druhej tranži prostriedkov, ktorej sa v tej prvej tranži, o ktorej nebol teda záujem pomocou nich oddlžiť sa, je to vo výške viac ako 258 mil. euro a dovoľte mi k tomu podotknúť zopár informácií, ktoré, ktoré, si myslím, že by mali aj na tomto mieste odznieť.
Po prvé by som chcel povedať, že my sme sa vtedy a potom následne aj s Európskou komisiou sa rokovalo, dokonca mám pocit, že boli na to uvoľnené finančné prostriedky, aby sa pripravil a zaradil do legislatívneho procesu materiál na umožnenie centrálneho riadenia nemocníc. Toto je podľa mňa veľmi dôležitá vec, ktorá by dokázala výrazným spôsobom zefektívniť riadenie štátnych nemocníc, oni by mali byť určite riadené ako sieť a, samozrejme, bolo by veľmi dôležité zriadiť aj nezávislý útvar, ktorý bude mať v gescii centrálne riadenie týchto štátnych nemocníc, tam je, samozrejme, dôležité aj centrálne obstarávať tovary a služby, to všetko by mohlo výrazným spôsobom zlepšiť manažment týchto koncových štátnych nemocníc. Samozrejme, najväčším problémom zostáva zle nastavený spôsob uhrádzania zdravotnej starostlivosti zo strany zdravotných poisťovní, ten je nastavený systémom tzv. prospektívnych rozpočtov napriek tomu, že sú známe, že sú známe už aj mnohé údaje na základe zbierania DRG údajov, takisto casemixi jednotlivých nemocníc, napriek tomu tá cenotvorba neodzrkadľuje tieto údaje. V uplynulých rokoch bola to najmä Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá, ktorá uhrádzala týmto nemocniciam vyššie platby, ako uhrádzali súkromné poisťovne, napriek tomu, samozrejme, tieto nemocnice sa neustále zadlžujú, pretože tá cenotvorba nie je dobre nastavená.
Takže to som rád, že sa aj v memorande ministerstvo zdravotníctva zaviazalo, že tento platobný mechanizmus DRG sa takým spôsobom budúci rok rozbehne, že by sa dal potom zaviesť a mal by oveľa spravodlivejšie odzrkadľovať ohodnotenie, a teda platby poisťovní týmto koncovým štátnym nemocniciam.
Je tu však, samozrejme, ešte ďalšia otázka, ktorú, ktorú mám ja a v podstate aj náš poslanecký klub a tu sme rozoberali na takom neformálnom stretnutí na výbore, kde sme sa zhodli na tom na začiatku, že oddlžovať sa budú pohľadávky výlučne vo výške istiny. A toto je, samozrejme, niečo, s čím súhlasíme, hlavne pri takýchto, pri takomto limitovanom množstve finančných prostriedkov, nakoľko tie nemocnice, aj keď dojde k úplne úspešnej relokácií tejto sumy na účty veriteľov, tak ďalej budú mať minimálne ďalších 700 mil. eur vysoký dlh, takže toto je veľmi správny postup, avšak táto povinnosť sa podľa všetkého netýka článku 10, kde hovoríme o rizikových záväzkoch a je to bod 5, hovorí sa tam o pohľadávkach, ktoré spĺňajú kritérium z titulu veku a rizika spojeného s kapitalizáciou istiny a príslušenstva a v tomto bode my teda navrhujeme, aby pri rokovaní o poskytnutie zľavy z príslušenstva, ktorú bude rokovať podľa všetkého zdravotnícke zariadenie, teda nemocnica a ich štatutári, by mal poskytovateľ na rokovanie s veriteľom prizvať aj zástupcu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a zástupcu Ministerstva financií Slovenskej republiky. Mal by byť realizovaný zápis z rokovania s veriteľom, musí poskytovateľ zverejniť na svojom webovom sídle tento zápis a v prípade, že rokovania s veriteľom o poskytnutí zľavy z príslušenstva nebudú úspešné na úrovni poskytovateľa, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky by až potom malo pristúpiť ku konsolidácii pohľadávok a zriadiť komisiu, ktorá bude rokovať s veriteľom za štát. Predmetná komisia by mala byť zložená zo zástupcov Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky a Úradu vlády. Zápisy z rokovaní by mali byť zverejnené na webovom sídle Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, aby tento proces bol transparentný a bola zabezpečená taká tá transparentnosť pri rokovaní o poskytnutí zľavy z príslušenstva.
Takisto navrhujeme, aby poskytovateľ sa v mandátnej zmluve na zabezpečenie oddlženia zaviazal pri uzatváraní zmlúv a dodatkov k už uzatvoreným zmluvám dohodnúť a zapracovať do zmlúv s tretími stranami ustanovenia, ktorými bude zakázané postúpenie pohľadávok veriteľa podľa § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov bez predchádzajúceho súhlasu dlžníka. Za porušenie týchto ustanovení musí byť zmluvne dohodnutá sankcia pre tretiu stranu. Naše odporučenie je aspoň vo výške 80 alebo 100 percent z istiny pohľadávky. Poskytovateľ by sa v mandátnej zmluve na zabezpečenie oddlženia zaviazal pri uzatváraní zmlúv a dodatkov k už uzatvoreným zmluvám dohodnúť a zapracovať do zmlúv s tretími stranami ustanovenia, podľa ktorých sa dodávateľ zaviaže neprijať vyhlásenie podľa § 303 a nasledujúceho zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Za porušenie týchto ustanovení musí byť zmluvne dohodnutá sankcia pre tretiu stranu, najlepšie vo výške 100 % z istiny pohľadávky.
V prípade porušenia povinnosti poskytovateľa zapracovať vyššie uvedené ustanovenia do zmlúv s tretími stranami by malo nasledovať odvolanie štatutára zdravotníckeho zariadenia s okamžitou platnosťou a s uvedením osobnej zodpovednosti, najlepšie vo výške niekoľkonásobku mesačného platu.
Tu sa jedná o to, že mnohé tie pohľadávky sa následne, vlastne sú postupované tretím stranám, a to najmä jednej finančnej skupine, ktorá ich skupuje s určitým diskontom istiny a potom následne ich úročí veľmi vysokými sadzbami a potom vlastne takéto, takéto sumy vymáha. Je pre nás úplne zjavné, že na tomto neustálom zadlžovaní štátnych nemocníc sa vlastne vytvára ešte takýto, by som povedal, sekundárny biznis práve na týchto pohľadávkach, na ktoré štát ďalej dopláca a tie úroky sú veľmi vysoké. V minulosti boli aj vyššie, v súčasnosti sú okolo 9 %. Viete si predstaviť, už v súčasnosti na príslušenstve takéhoto typu sa odhaduje, že je dlžná suma okolo 80 mil. eur, teda ide o veľmi veľké peniaze.
Toto, tieto návrhy, ktoré som teraz prečítal, by mali zabrániť tomu, aby došlo k postupovaniu týchto pohľadávok práve na takéto, by som povedal, finančné domy, ktoré sa takýmto spôsobom obchodujú na, na insolventnosti nemocníc. Samozrejme, že riešenia môžu byť aj oveľa lepšie. Jedna z takých možností je, je tieto pohľadávky najlepšie ešte v lehote splatnosti, pokiaľ zdravotnícke zariadenie je insolventné, riešiť štátnym, štátnym nejakým veriteľom, ktorý by ich skupoval, aby zamedzoval takémuto biznisu, na ktorom sa, takémuto biznisu, na ktorom sa priživujú potom určití finančníci.
Dobre, z mojej strany, z mojej strany tu sú takéto pripomienky, ktoré, pán minister, navrhujem, aby sa nimi ministerstvo zdravotníctva zaoberalo a aby sa potom následne to oddlženie na základe toho materiálu, ktorý ste nám tu predložili, aj realizovalo, a teda verím, že to bude pre vás prospešné.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
19.12.2022 o 16:24 hod.
MUDr.
Marek Krajčí
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo.
Pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi sa krátko vyjadriť k predloženému materiálu. Oddlžovanie nemocníc to je jeden nekonečný príbeh, ktorý, žiaľ, nám slovenské zdravotníctvo generuje už teda nemalý čas, bolo ich už niekoľko, vždycky sa každá vláda, ktorá takéto oddlženie realizuje, vrátane tej našej, zaručuje za to, že už to bude jedno z posledných, keď si nedokáže povedať, že posledné oddlženie takýmto spôsobom sa dialo, aj to ešte za mojej éry, a momentálne vlastne dochádza k druhej tranži prostriedkov, ktorej sa v tej prvej tranži, o ktorej nebol teda záujem pomocou nich oddlžiť sa, je to vo výške viac ako 258 mil. euro a dovoľte mi k tomu podotknúť zopár informácií, ktoré, ktoré, si myslím, že by mali aj na tomto mieste odznieť.
Po prvé by som chcel povedať, že my sme sa vtedy a potom následne aj s Európskou komisiou sa rokovalo, dokonca mám pocit, že boli na to uvoľnené finančné prostriedky, aby sa pripravil a zaradil do legislatívneho procesu materiál na umožnenie centrálneho riadenia nemocníc. Toto je podľa mňa veľmi dôležitá vec, ktorá by dokázala výrazným spôsobom zefektívniť riadenie štátnych nemocníc, oni by mali byť určite riadené ako sieť a, samozrejme, bolo by veľmi dôležité zriadiť aj nezávislý útvar, ktorý bude mať v gescii centrálne riadenie týchto štátnych nemocníc, tam je, samozrejme, dôležité aj centrálne obstarávať tovary a služby, to všetko by mohlo výrazným spôsobom zlepšiť manažment týchto koncových štátnych nemocníc. Samozrejme, najväčším problémom zostáva zle nastavený spôsob uhrádzania zdravotnej starostlivosti zo strany zdravotných poisťovní, ten je nastavený systémom tzv. prospektívnych rozpočtov napriek tomu, že sú známe, že sú známe už aj mnohé údaje na základe zbierania DRG údajov, takisto casemixi jednotlivých nemocníc, napriek tomu tá cenotvorba neodzrkadľuje tieto údaje. V uplynulých rokoch bola to najmä Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá, ktorá uhrádzala týmto nemocniciam vyššie platby, ako uhrádzali súkromné poisťovne, napriek tomu, samozrejme, tieto nemocnice sa neustále zadlžujú, pretože tá cenotvorba nie je dobre nastavená.
Takže to som rád, že sa aj v memorande ministerstvo zdravotníctva zaviazalo, že tento platobný mechanizmus DRG sa takým spôsobom budúci rok rozbehne, že by sa dal potom zaviesť a mal by oveľa spravodlivejšie odzrkadľovať ohodnotenie, a teda platby poisťovní týmto koncovým štátnym nemocniciam.
Je tu však, samozrejme, ešte ďalšia otázka, ktorú, ktorú mám ja a v podstate aj náš poslanecký klub a tu sme rozoberali na takom neformálnom stretnutí na výbore, kde sme sa zhodli na tom na začiatku, že oddlžovať sa budú pohľadávky výlučne vo výške istiny. A toto je, samozrejme, niečo, s čím súhlasíme, hlavne pri takýchto, pri takomto limitovanom množstve finančných prostriedkov, nakoľko tie nemocnice, aj keď dojde k úplne úspešnej relokácií tejto sumy na účty veriteľov, tak ďalej budú mať minimálne ďalších 700 mil. eur vysoký dlh, takže toto je veľmi správny postup, avšak táto povinnosť sa podľa všetkého netýka článku 10, kde hovoríme o rizikových záväzkoch a je to bod 5, hovorí sa tam o pohľadávkach, ktoré spĺňajú kritérium z titulu veku a rizika spojeného s kapitalizáciou istiny a príslušenstva a v tomto bode my teda navrhujeme, aby pri rokovaní o poskytnutie zľavy z príslušenstva, ktorú bude rokovať podľa všetkého zdravotnícke zariadenie, teda nemocnica a ich štatutári, by mal poskytovateľ na rokovanie s veriteľom prizvať aj zástupcu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a zástupcu Ministerstva financií Slovenskej republiky. Mal by byť realizovaný zápis z rokovania s veriteľom, musí poskytovateľ zverejniť na svojom webovom sídle tento zápis a v prípade, že rokovania s veriteľom o poskytnutí zľavy z príslušenstva nebudú úspešné na úrovni poskytovateľa, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky by až potom malo pristúpiť ku konsolidácii pohľadávok a zriadiť komisiu, ktorá bude rokovať s veriteľom za štát. Predmetná komisia by mala byť zložená zo zástupcov Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky a Úradu vlády. Zápisy z rokovaní by mali byť zverejnené na webovom sídle Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, aby tento proces bol transparentný a bola zabezpečená taká tá transparentnosť pri rokovaní o poskytnutí zľavy z príslušenstva.
Takisto navrhujeme, aby poskytovateľ sa v mandátnej zmluve na zabezpečenie oddlženia zaviazal pri uzatváraní zmlúv a dodatkov k už uzatvoreným zmluvám dohodnúť a zapracovať do zmlúv s tretími stranami ustanovenia, ktorými bude zakázané postúpenie pohľadávok veriteľa podľa § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov bez predchádzajúceho súhlasu dlžníka. Za porušenie týchto ustanovení musí byť zmluvne dohodnutá sankcia pre tretiu stranu. Naše odporučenie je aspoň vo výške 80 alebo 100 percent z istiny pohľadávky. Poskytovateľ by sa v mandátnej zmluve na zabezpečenie oddlženia zaviazal pri uzatváraní zmlúv a dodatkov k už uzatvoreným zmluvám dohodnúť a zapracovať do zmlúv s tretími stranami ustanovenia, podľa ktorých sa dodávateľ zaviaže neprijať vyhlásenie podľa § 303 a nasledujúceho zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Za porušenie týchto ustanovení musí byť zmluvne dohodnutá sankcia pre tretiu stranu, najlepšie vo výške 100 % z istiny pohľadávky.
V prípade porušenia povinnosti poskytovateľa zapracovať vyššie uvedené ustanovenia do zmlúv s tretími stranami by malo nasledovať odvolanie štatutára zdravotníckeho zariadenia s okamžitou platnosťou a s uvedením osobnej zodpovednosti, najlepšie vo výške niekoľkonásobku mesačného platu.
Tu sa jedná o to, že mnohé tie pohľadávky sa následne, vlastne sú postupované tretím stranám, a to najmä jednej finančnej skupine, ktorá ich skupuje s určitým diskontom istiny a potom následne ich úročí veľmi vysokými sadzbami a potom vlastne takéto, takéto sumy vymáha. Je pre nás úplne zjavné, že na tomto neustálom zadlžovaní štátnych nemocníc sa vlastne vytvára ešte takýto, by som povedal, sekundárny biznis práve na týchto pohľadávkach, na ktoré štát ďalej dopláca a tie úroky sú veľmi vysoké. V minulosti boli aj vyššie, v súčasnosti sú okolo 9 %. Viete si predstaviť, už v súčasnosti na príslušenstve takéhoto typu sa odhaduje, že je dlžná suma okolo 80 mil. eur, teda ide o veľmi veľké peniaze.
Toto, tieto návrhy, ktoré som teraz prečítal, by mali zabrániť tomu, aby došlo k postupovaniu týchto pohľadávok práve na takéto, by som povedal, finančné domy, ktoré sa takýmto spôsobom obchodujú na, na insolventnosti nemocníc. Samozrejme, že riešenia môžu byť aj oveľa lepšie. Jedna z takých možností je, je tieto pohľadávky najlepšie ešte v lehote splatnosti, pokiaľ zdravotnícke zariadenie je insolventné, riešiť štátnym, štátnym nejakým veriteľom, ktorý by ich skupoval, aby zamedzoval takémuto biznisu, na ktorom sa, takémuto biznisu, na ktorom sa priživujú potom určití finančníci.
Dobre, z mojej strany, z mojej strany tu sú takéto pripomienky, ktoré, pán minister, navrhujem, aby sa nimi ministerstvo zdravotníctva zaoberalo a aby sa potom následne to oddlženie na základe toho materiálu, ktorý ste nám tu predložili, aj realizovalo, a teda verím, že to bude pre vás prospešné.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
16:39
Uvádzajúci uvádza bod 16:39
Vladimír LengvarskýVážený pán predseda, vážené panie poslankyne a páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach sa predkladá na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky ako úloha č. 12 na mesiac september 2022. Návrh zákona má za cieľ upraviť výkon dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti a ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb...
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach sa predkladá na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky ako úloha č. 12 na mesiac september 2022. Návrh zákona má za cieľ upraviť výkon dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti a ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately. Návrh zabezpečuje aj reguláciu tvorby zisku zdravotných poisťovní a tiež určuje povinnosť zriaďovania pravidiel uznávania uhrádzania zdravotných výkonov, tzv. pravidlá kontrolnej činnosti, precizuje postup pri uplatňovaní inštitútu predchádzajúceho súhlasu, spresňuje pravidlá pre výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou podľa potrieb aplikačnej praxe, pravidlá pre inštitút finančného zúčtovania a ustanovuje podrobnosti pre prehliadky mŕtvych tiel zabezpečovaným úradom pre dohľad.
Návrh tiež upravuje aj vzťahy v systéme verejného zdravotného poistenia, predovšetkým pravidlá pri zmene zdravotnej poisťovne s cieľom minimalizovať tzv. podvodné prepoistenia. Zároveň sa zavádza doposiaľ absentujúci minimálny základ zamestnanca na odvod poistného a ustanovujú sa nové administratívne pravidlá ohľadom uhrádzania zdravotnej starostlivosti na Slovensku pre žiadateľov o azyl.
Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť návrhu zákona od 30. decembra, okrem regulácie pravidiel kontrolnej činnosti s účinnosťou od 1. júla 2023, cezhraničnej zdravotnej starostlivosti od 1. mája 2023 a niektorých úprav pri zozname poistencov čakajúcich na plánovanú starostlivosť od 1. januára 2024.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.
Ďakujem.
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach sa predkladá na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky ako úloha č. 12 na mesiac september 2022. Návrh zákona má za cieľ upraviť výkon dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti a ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately. Návrh zabezpečuje aj reguláciu tvorby zisku zdravotných poisťovní a tiež určuje povinnosť zriaďovania pravidiel uznávania uhrádzania zdravotných výkonov, tzv. pravidlá kontrolnej činnosti, precizuje postup pri uplatňovaní inštitútu predchádzajúceho súhlasu, spresňuje pravidlá pre výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou podľa potrieb aplikačnej praxe, pravidlá pre inštitút finančného zúčtovania a ustanovuje podrobnosti pre prehliadky mŕtvych tiel zabezpečovaným úradom pre dohľad.
Návrh tiež upravuje aj vzťahy v systéme verejného zdravotného poistenia, predovšetkým pravidlá pri zmene zdravotnej poisťovne s cieľom minimalizovať tzv. podvodné prepoistenia. Zároveň sa zavádza doposiaľ absentujúci minimálny základ zamestnanca na odvod poistného a ustanovujú sa nové administratívne pravidlá ohľadom uhrádzania zdravotnej starostlivosti na Slovensku pre žiadateľov o azyl.
Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť návrhu zákona od 30. decembra, okrem regulácie pravidiel kontrolnej činnosti s účinnosťou od 1. júla 2023, cezhraničnej zdravotnej starostlivosti od 1. mája 2023 a niektorých úprav pri zozname poistencov čakajúcich na plánovanú starostlivosť od 1. januára 2024.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.
Ďakujem.
Rozpracované
16:39
Ako poverený spravodajca výboru predkladám informáciu o prerokovaní vládneho návrhu zákona k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1217a, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako poverený spravodajca výboru predkladám informáciu o prerokovaní vládneho návrhu zákona k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1217a, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Predložený vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo. Ústavnoprávny výbor súhlasil s návrhom zákona a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Výbor pre zdravotníctvo súhlasil s vládnym návrhom zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor o návrhu spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní predloženého návrhu zákona, tlač 1217a, nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 177 z 9. decembra 2022 ma určil podľa § 80 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov za spoločného spravodajcu výborov na prerokovanie návrhu zákona v Národne rade Slovenskej republiky a za náhradníčku bola určená pani poslankyňa Anna Záborská v prípade neúčasti spravodajcu. Keďže nebola schválená spoločná správa gestorského výboru, predkladám v súlade s § 80 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku informáciu o výsledkoch rokovania výborov a budem predkladať návrh na ďalší postup.
Pán predsedajúci, skončil som. Môžete otvoriť rozpravu.
Ďakujem pekne za slovo.
Ako poverený spravodajca výboru predkladám informáciu o prerokovaní vládneho návrhu zákona k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1217a, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Predložený vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo. Ústavnoprávny výbor súhlasil s návrhom zákona a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Výbor pre zdravotníctvo súhlasil s vládnym návrhom zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor o návrhu spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní predloženého návrhu zákona, tlač 1217a, nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 177 z 9. decembra 2022 ma určil podľa § 80 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov za spoločného spravodajcu výborov na prerokovanie návrhu zákona v Národne rade Slovenskej republiky a za náhradníčku bola určená pani poslankyňa Anna Záborská v prípade neúčasti spravodajcu. Keďže nebola schválená spoločná správa gestorského výboru, predkladám v súlade s § 80 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku informáciu o výsledkoch rokovania výborov a budem predkladať návrh na ďalší postup.
Pán predsedajúci, skončil som. Môžete otvoriť rozpravu.
Rozpracované
16:39
Vystúpenie v rozprave 16:39
Jana Bittó CigánikováJa skúsim byť naozaj veľmi stručná vzhľadom na to, že o piatej viem, že je grémium. Na tomto návrhu zákona mi v podstate vadia najmä, najmä systémové dve veci, a to je trošku úľava pri tom, keď Všeobecná zdravotná poisťovňa, pokiaľ sa dostane pod tú zákonom stanovenú nejakú sumu 16,6 mil. základného imania, vlastného imania, tak keď pod ňu klesne, čo značí, že teda nie je finančne zdravá, tak mala, v doteraz platnom...
Ja skúsim byť naozaj veľmi stručná vzhľadom na to, že o piatej viem, že je grémium. Na tomto návrhu zákona mi v podstate vadia najmä, najmä systémové dve veci, a to je trošku úľava pri tom, keď Všeobecná zdravotná poisťovňa, pokiaľ sa dostane pod tú zákonom stanovenú nejakú sumu 16,6 mil. základného imania, vlastného imania, tak keď pod ňu klesne, čo značí, že teda nie je finančne zdravá, tak mala, v doteraz platnom zákone mala vlastne okamžite ukazovať ozdravný plán, mala ho vypracovať, mala vlastne svojmu akcionárovi, verejnosti a úradu pre dohľad, ktorý to mal riešiť, ukazovať, čo chce zlepšiť, aby už v dlhu nebola, aby bola finančne ozdravená. No a teraz sa to mení tak, že vlastne to bude musieť robiť iba raz za rok a vieme, že raz za rok nie je až taký problém to nejako posunúť, zaplatiť neskôr niečo a podobne, trošku si to upraviť. Jednoducho ja nerozumiem tomu, keď máme poisťovňu, ktorá je druhým alebo tretím nastratovejším štátnym podnikom, že ideme vlastne jej pomáhať, aby nemusela ani len vypracovávať ozdravný plán. Úplne rozumiem, že to robí problém, že mesiac čo mesiac, ale ten problém nie je, že musí vyrábať ozdravný plán, problém je, že ona je mesiac čo mesiac v strate, a preto musí vyrobiť ten ozdravný plán a treba tam taký manažment a také zmeny, aby tá poisťovňa v strate nebola. Nieže to budeme nejako kamuflovať. Čiže mám k tomuto pozmeňujúci návrh zákona, ktorý z tohoto zákona vlastne vyhadzuje to, aby ozdravné, aby ozdravný plán nemusela Všeobecná zdravotná poisťovňa robiť, ale naopak, musí teda vždy, keď sa dostane potom pod tú zákonom stanovenú hranicu, tak musí tento ozdravný plán vypracovávať a potom sa podľa neho chovať.
A druhá vec, ktorá mi prekáža, je vlastne určenie zisku zdravotných poisťovní takým spôsobom, že, samozrejme, obmedzuje zisk, napríklad teda najmenšia poisťovňa by, teda deklaruje, že takýmto stano... takto stanoveným spôsobom by to pre nich bolo likvidačné, že jednoducho by nemohli tvoriť zisk, pretože ony ako najmenšia poisťovňa majú väčšie prevádzkové náklady, ktoré majú normálne oficiálne dovolené. Takže aj k tomuto mám pozmeňujúci návrh zákona. A čo je ešte najdôležitejšie, je to, že zároveň dávam pozmeňujúci návrh, ktorý zvyšuje, a to si myslím, že teda ocení, keby to vyšlo, aj ministerstvo zdravotníctva, ktorý zvyšuje stabilitu v sektore, a teda navrhujem 4,5 % za poistenca štátu.
Chcem vás, vážení kolegovia, upozorniť, že ste dostali do svojich mailových schránok list od zdravotníckych organizácií, od poskytovateľov, ktorí vás prosia o podporu tohto návrhu preto, lebo 4,5 % za poistenca štátu je 54,50 mesačne, v súčasnosti platíme za svojich poistencov, dôchodcov, matky na materskej, invalidov, deti a tak ďalej platíme 32 eur ako štát. Sú to pritom skupiny, ktoré naozaj potrebujú najviac zdravotnej starostlivosti, zatiaľ čo napríklad v Českej republike platia 78 euro. A keď ste napríklad dobrovoľne nezamestnaný alebo živnostník, tak váš minimálny odvod musí byť okolo 84, vyše 84 euro. Pokiaľ ste zamestnaný, tak je to 200 euro, ale za tých, ktorí najviac potrebujú tú zdravotnú starostlivosť, za nich platíme 32 eur a potom to funguje tak, že no tak potom, jak si politici zmyslia práve, tak toľko pridajú. Pokiaľ by bolo stanovené 4,5 %, za čo sme viacerí spoločne bojovali, tak jednoducho tá, vie sa naplánovať tá stabilita v sektore, vie sa dopredu naplánovať tá zdravotná starostlivosť a veľmi by to sektoru pomohlo, preto sa prihovárajú aj Asociácia na ochranu práv pacientov, občianske združenie Slovenský pacient, Slovenská lekárska komora, Slovenská komora zubných lekárov, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov, Asociácia súkromných lekárov Slovenskej republiky, Zväz ambulantných poskytovateľov, ktorý hovorí, že pokiaľ toto nebude splnené, budú musieť začať vyberať poplatky od pacientov, pretože jednoducho nemajú inú možnosť, nedostali pomoc ako nemocnice. Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska, Asociácia nemocníc Slovenska, Asociácia polikliník a zdravotných zariadení, Slovenská asociácia jednodňovej chirurgie, Asociácia slovenských kúpeľov, Slovenská lekárska únia špecialistov, Dôvera - zdravotná poisťovňa, Union - zdravotná poisťovňa.
Všetci títo si návrh preštudovali a súhlasia s jeho znením. Je to nastavené tak, že 4,5 % v roku ´23 aj v roku ´24, pričom v roku ´24 si sadnú poskytovatelia s ministerstvom zdravotníctva, dajú dokopy kritériá, ktoré na začiatku dvadsiateho štvrtého roku stanovia a na konci dvadsiateho štvrtého musia dodržať. Tie kritériá môžu byť napríklad nejaké percen... koľko perc..., aké percento objednaní bude, teda zo všetkých pacientov budú objednaní na termín, aké percento preventívok sa urobí, v akom termíne, čakačky a tak ďalej, toto všetko sa môže stanoviť a pokiaľ títo, pokiaľ sa to splní, tak budú mať ešte o pol percenta ako sektor navyše, čo je veľmi motivačné. Tam je najdôležitejšia nie tá suma, tá nie je taká veľká, tých pol percenta, ale tam je veľmi dôležité to, že ten sektor je motivovaný sadnúť si za jeden stôl a vymyslieť merateľné kritériá, ktoré na začiatku roka pomenuje, na konci roka sa urobí, to musia byť merateľné kritériá, urobí sa check, či to naozaj urobili, inak povedané, keď dávam peniaze ja ako štát, tak sa opýtam: Milé poisťovne, milí poskytovatelia, čo konkrétne za tieto peniaze dáte tým pacientom? A oni to teda takto spíšu pod vedením ministerstva. Pokiaľ by sa nedohodli, môže to samé ministerstvo zadať, ale je v ich záujme sa dohodnúť, aby to bolo splniteľné. Na konci roka, keď je to hotové, ešte je tam pol percenta navyše, tá motivácia sadnúť si za jeden stôl a rokovať a posúvať golfovou metódou rok čo rok tú službu pre toho pacienta je jednoducho obrovská.
Takto isto som, sme napísali aj zisk zdravotných poisťovní, ktorý obmedzujeme podobne, ako je to v návrhu s tým ale, že to teda, že my neudávame, koľko presne treba minúť, lebo nie je problém stanoviť, musí sa minúť minimálne, ja neviem, aj 120 % viete minúť, pokiaľ dáte predražené zmluvy. Problém je nastaviť to tak, aby poisťovne tu chceli byť, boli a prípadne ešte aby to konkurenčné prostredie bolo zdravé. Čiže aj ten zisk sme nastavili spôsobom, že 1,5 % stabilných, plus maximálny zisk, plus 0,5 % opäť za prínos konkrétny pre poistencov. Čiže zasa sa to stanoví, zasa keď splníš, milá poisťovňa, na to ťa tu mám, pokiaľ sa o poistencov staráš tak, ako máš, tak nech sa páči. Pokiaľ ešte navyše a máš nejaké merateľné kritériá navyše, ktoré si splnil, splnila, tak budeš mať 0,5 % navyše, je to opäť motivácia robiť viac, ako je štandard.
V takomto, takéto pôvodné znenie má aj pôvodný návrh zákona s tým ale, že ja tam nechávam prevádzkové náklady a ruším tú maximálnu sumu, ktoré treba meniť a to z toho dôvodu, aby to neškodilo tej najmenšej zdravotnej poisťovní, ktoré na trhu máme, lebo bolo by naozaj katastrofa, keby sme tu ešte zmenšovali počet poisťovní a zostala by nám tu vlastne iba všeobecná zdravotná a Dôvera, ktorej ten návrh nijak neškodí.
Takže za mňa podávam pozmeňujúce návrhy, prvý pozmeňujúci a idem ich teda čítať.
Prvý pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Bittó Cigánikovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2581/2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1217.
1. V čl. VI sa za bod 39 vkladajú nový 40. a 41. bod, ktoré znejú:
"40. V § 12 ods. 1 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:
"f) štát 5 % z vymeriavacieho základu, ak v odseku 4 nie je ustanovené inak,".
Doterajšie písmeno f) sa označuje ako písmeno g)."
"41. V § 12 sa dopĺňa odsek 4, ktorý znie:
"(4) Sadzba štátu podľa odseku 1 písm. f) sa každý rok zníži o 0,5 percentuálneho bodu, ak všetky zdravotné poisťovne nesplnia kritériá kvality zdravotnej poisťovne49aa) aspoň na 80% v roku, ktorý dva roky predchádza kalendárny rok, na ktorý sa ustanovuje sadzba štátu."
Poznámka pod čiarou k odkazu 49aa znie:
"49aa) § 6ab, § 20b zákona č. 581/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2022 Z. z."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
41. bod nadobúda účinnosť 1. januára 2025, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona."
2. V čl. VI sa za pôvodný 40. bod, vkladajú nové body 41. a 42., ktoré znejú:
"41. V § 13 odsek 13 znie:
"(13) Vymeriavací základ štátu je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy, ak v druhej vete nie je ustanovené inak. Vymeriavací základ štátu pre platbu poistného za osobu uvedenú v § 11 ods. 7, ktorá bola takouto osobou len časť rozhodujúceho obdobia, je pomerná časť vymeriavacieho základu podľa prvej vety prislúchajúca k počtu kalendárnych dní, počas ktorých bola osobou uvedenou v § 11 ods. 7."
"42. V § 13 ods. 18 sa vypúšťa posledná veta."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
3. V čl. VI sa za 42. bod vkladajú nový 43. až 45. bod, ktoré znejú:
"43. V § 16 ods. 2 písmeno e) znie:
"e) štát vo výške 1/12 sumy určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok, ktorá sa rozdelí medzi zdravotné poisťovne podľa počtu poistencov oznámených podľa § 23 ods. 9 písm. c),"
"44. V § 16 ods. 2 písm. f) sa slová "písm. f)" nahrádzajú slovami "písm. g)"."
"45. V § 16 ods. 8 písm. c) sa slová "písm. f)" nahrádzajú slovami "písm. g)"."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
4. V čl. VI sa za 47. bod vkladajú nový 48. až 50. bod, ktoré znejú:
"48. V § 19 odsek 21 sa slová "15. novembra" nahrádzajú slovami "10. novembra" a na konci tretej vety sa pripájajú tieto slová: "a suma získaná vynásobením vymeriavacieho základu a sadzby poistného štátu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor."."
"49. V § 19 odsek 22 znie:
"(22) Zdravotná poisťovňa, ktorej vznikol záväzok voči ministerstvu zdravotníctva na základe vykonaného ročného zúčtovania poistného plateného štátom, je povinná uhradiť vzniknutý záväzok ministerstvu zdravotníctva najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie poistného plateného štátom vykonalo. Ministerstvo zdravotníctva, voči ktorému vznikla zdravotnej poisťovni pohľadávka na základe vykonaného ročného zúčtovania poistného plateného štátom, je povinné uhradiť pohľadávku príslušnej zdravotnej poisťovne najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie poistného plateného štátom vykonalo."
50. V § 19 sa vypúšťajú odseky 23 až 26.
Doterajšie odseky 27 až 29 sa označujú ako odseky 23 až 25."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
5. V čl. VI 58. bode sa v § 38ezc dopĺňa odsekmi 3 až 5, ktoré znejú:
"3) Ročné zúčtovanie poistného plateného štátom za rok 2022 sa vykoná v roku 2023 podľa § 19 v znení účinnom do 31. decembra 2022.
4) Od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 je sadzba poistného pre štát 4,5 % z vymeriavacieho základu.
5) Od 1. januára 2024 do 31. decembra 2024 je sadzba poistného pre štát 4,5 % z vymeriavacieho základu."
Druhý pozmeňujúci návrh k rovnakému zákonu k tlači, teda k zákonu 581/2004, tlač 1217.
1. V čl. I 13. bod znie:
"13. Za § 6a sa vkladá § 6aa, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 6aa
Kladný výsledok hospodárenia zdravotnej poisťovne
(1) Zdravotná poisťovňa môže nakladať s kladným výsledkom hospodárenia pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia za podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2) Primeraný výsledok hospodárenia je súčet
a) sumy 1,5 % z predpísaného poistného v hrubej výške a
b) sumy určenej ako výsledok plnenia kritérií kvality zdravotnej poisťovne (ďalej len "kritériá kvality") podľa § 6ab; takto určená suma nemôže byť vyššia ako 0,5 % z predpísaného poistného v hrubej výške.
(3) Predpísané poistné v hrubej výške je úhrn predpísaného poistného zaúčtovaného v účtovnom období, v ktorom sa kladný výsledok hospodárenia vytvoril, podľa auditovanej účtovnej závierky.
(4) Ak zdravotná poisťovňa dosiahne v účtovnom období kladný výsledok hospodárenia, ktorý je po zdanení a po vykonaní povinného doplnenia rezervného fondu (§ 15 ods. 5) (ďalej len "upravený výsledok hospodárenia") vyšší, ako je primeraný výsledok hospodárenia podľa odseku 2, rozdiel medzi upraveným výsledkom hospodárenia a primeraným výsledkom hospodárenia použije zdravotná poisťovňa na tvorbu alebo doplnenie fondu kvality zdravia.
(5) Prostriedky fondu kvality zdravia musí zdravotná poisťovňa použiť do dvoch rokov od skončenia účtovného obdobia, z ktorého rozdielu medzi upraveným výsledkom hospodárenia a primeraným výsledkom hospodárenia bol vytvorený, na úhradu
a) liekov podľa osobitného predpisu,18ja)
b) populačného skríningu a oportúnneho skríningu zameraného na zachytenie onkologickej choroby podľa osobitného predpisu,18jb)
c) nákladov spojených s realizáciou činností pri preventívnych programoch alebo programoch zdravia
1. vykonávaných podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18jc) ktorých cieľom je zlepšenie zdravia poistencov, zabránenie zhoršovania zdravia poistencov, alebo podpora zdravého spôsobu života poistencov,
2. zameraných na zvyšovanie kvality a efektivity poskytovanej zdravotnej starostlivosti, alebo
d) zdravotných výkonov, ktoré nie sú uvedené v Katalógu zdravotných výkonov, a na ktorých úhradu udelil revízny lekár zdravotnej poisťovne predchádzajúci súhlas.18jd)
(6) Ak v ktoromkoľvek z predchádzajúcich účtovných období nebol dosiahnutý primeraný výsledok hospodárenia, zdravotná poisťovňa môže v účtovnom období, kedy primeraný výsledok hospodárenia dosiahnutý bol, znížiť sumu pre doplnenie fondu kvality zdravia najviac do výšky 1,5 % z predpísaného poistného v hrubej výške, pričom už raz takto odpočítanú sumu nemožno použiť na zníženie sumy pre doplnenie fondu kvality zdravia opakovane."."
Poznámky pod čiarou k odkazom 18ja až 18jd znejú:
"18ja) § 88 ods. 7 a 8 zákona č. 363/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.
18jb) § 2 ods. 7 písm. f) a g) zákona č. 576/2004 Z. z.
18jc) § 10 a 14 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. 306/2012 Z. z.
18jd) § 42 ods. 5 a 6 zákona č. 577/2004 Z. z."
2. V čl. I bode 14 sa slová "§ 6a" nahrádzajú slovami "§ 6aa" a slová "§ 6aa" sa nahrádzajú slovami "§ 6ab".
3. V čl. I 25. bod sa vypúšťa.
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
4. V čl. I v 26. bode § 15 ods. 1 písm. an) sa slová "§ 6aa" nahrádzajú slovami "§ 6ab".
5. V čl. I v 38. bode § 18 ods. 1 sa slová "§ 6aa" nahrádzajú slovami "§ 6ab".
6. V čl. I v 45. bode § 20b sa slová "(§ 6aa)" nahrádzajú slovami "(§ 6ab)".
7. V čl. I v 96. bode v § 86zm ods. 5 sa slová "§ 6a" nahrádzajú slovami "§ 6aa".
8. V čl. I v 96. bode v § 86zm sa vypúšťa odsek 6.
9. V čl. I 97. bod sa vypúšťa.
Ďalší pozmeňujúci, predposledný, ale toto sú už veľmi krátke, upozorňujem, naozaj, že jedno a dvojriadkové pozmeňujúce návrhy.
Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Jany Bittó Cigánikovej k návrhu zákona, k zákonu č. 581/2004 Z. z., tlač 1217.
V čl. V sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
"3. V § 39b ods. 2 sa vypúšťa druhá veta."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
A posledný pozmeňujúci návrh k rovnakému zákonu 581/2004 Z. z., tlač 1217.
V čl. 1 71. bod sa vypúšťa.
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
19.12.2022 o 16:39 hod.
Mgr. MBA
Jana Bittó Cigániková
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne.
Ja skúsim byť naozaj veľmi stručná vzhľadom na to, že o piatej viem, že je grémium. Na tomto návrhu zákona mi v podstate vadia najmä, najmä systémové dve veci, a to je trošku úľava pri tom, keď Všeobecná zdravotná poisťovňa, pokiaľ sa dostane pod tú zákonom stanovenú nejakú sumu 16,6 mil. základného imania, vlastného imania, tak keď pod ňu klesne, čo značí, že teda nie je finančne zdravá, tak mala, v doteraz platnom zákone mala vlastne okamžite ukazovať ozdravný plán, mala ho vypracovať, mala vlastne svojmu akcionárovi, verejnosti a úradu pre dohľad, ktorý to mal riešiť, ukazovať, čo chce zlepšiť, aby už v dlhu nebola, aby bola finančne ozdravená. No a teraz sa to mení tak, že vlastne to bude musieť robiť iba raz za rok a vieme, že raz za rok nie je až taký problém to nejako posunúť, zaplatiť neskôr niečo a podobne, trošku si to upraviť. Jednoducho ja nerozumiem tomu, keď máme poisťovňu, ktorá je druhým alebo tretím nastratovejším štátnym podnikom, že ideme vlastne jej pomáhať, aby nemusela ani len vypracovávať ozdravný plán. Úplne rozumiem, že to robí problém, že mesiac čo mesiac, ale ten problém nie je, že musí vyrábať ozdravný plán, problém je, že ona je mesiac čo mesiac v strate, a preto musí vyrobiť ten ozdravný plán a treba tam taký manažment a také zmeny, aby tá poisťovňa v strate nebola. Nieže to budeme nejako kamuflovať. Čiže mám k tomuto pozmeňujúci návrh zákona, ktorý z tohoto zákona vlastne vyhadzuje to, aby ozdravné, aby ozdravný plán nemusela Všeobecná zdravotná poisťovňa robiť, ale naopak, musí teda vždy, keď sa dostane potom pod tú zákonom stanovenú hranicu, tak musí tento ozdravný plán vypracovávať a potom sa podľa neho chovať.
A druhá vec, ktorá mi prekáža, je vlastne určenie zisku zdravotných poisťovní takým spôsobom, že, samozrejme, obmedzuje zisk, napríklad teda najmenšia poisťovňa by, teda deklaruje, že takýmto stano... takto stanoveným spôsobom by to pre nich bolo likvidačné, že jednoducho by nemohli tvoriť zisk, pretože ony ako najmenšia poisťovňa majú väčšie prevádzkové náklady, ktoré majú normálne oficiálne dovolené. Takže aj k tomuto mám pozmeňujúci návrh zákona. A čo je ešte najdôležitejšie, je to, že zároveň dávam pozmeňujúci návrh, ktorý zvyšuje, a to si myslím, že teda ocení, keby to vyšlo, aj ministerstvo zdravotníctva, ktorý zvyšuje stabilitu v sektore, a teda navrhujem 4,5 % za poistenca štátu.
Chcem vás, vážení kolegovia, upozorniť, že ste dostali do svojich mailových schránok list od zdravotníckych organizácií, od poskytovateľov, ktorí vás prosia o podporu tohto návrhu preto, lebo 4,5 % za poistenca štátu je 54,50 mesačne, v súčasnosti platíme za svojich poistencov, dôchodcov, matky na materskej, invalidov, deti a tak ďalej platíme 32 eur ako štát. Sú to pritom skupiny, ktoré naozaj potrebujú najviac zdravotnej starostlivosti, zatiaľ čo napríklad v Českej republike platia 78 euro. A keď ste napríklad dobrovoľne nezamestnaný alebo živnostník, tak váš minimálny odvod musí byť okolo 84, vyše 84 euro. Pokiaľ ste zamestnaný, tak je to 200 euro, ale za tých, ktorí najviac potrebujú tú zdravotnú starostlivosť, za nich platíme 32 eur a potom to funguje tak, že no tak potom, jak si politici zmyslia práve, tak toľko pridajú. Pokiaľ by bolo stanovené 4,5 %, za čo sme viacerí spoločne bojovali, tak jednoducho tá, vie sa naplánovať tá stabilita v sektore, vie sa dopredu naplánovať tá zdravotná starostlivosť a veľmi by to sektoru pomohlo, preto sa prihovárajú aj Asociácia na ochranu práv pacientov, občianske združenie Slovenský pacient, Slovenská lekárska komora, Slovenská komora zubných lekárov, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov, Asociácia súkromných lekárov Slovenskej republiky, Zväz ambulantných poskytovateľov, ktorý hovorí, že pokiaľ toto nebude splnené, budú musieť začať vyberať poplatky od pacientov, pretože jednoducho nemajú inú možnosť, nedostali pomoc ako nemocnice. Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska, Asociácia nemocníc Slovenska, Asociácia polikliník a zdravotných zariadení, Slovenská asociácia jednodňovej chirurgie, Asociácia slovenských kúpeľov, Slovenská lekárska únia špecialistov, Dôvera - zdravotná poisťovňa, Union - zdravotná poisťovňa.
Všetci títo si návrh preštudovali a súhlasia s jeho znením. Je to nastavené tak, že 4,5 % v roku ´23 aj v roku ´24, pričom v roku ´24 si sadnú poskytovatelia s ministerstvom zdravotníctva, dajú dokopy kritériá, ktoré na začiatku dvadsiateho štvrtého roku stanovia a na konci dvadsiateho štvrtého musia dodržať. Tie kritériá môžu byť napríklad nejaké percen... koľko perc..., aké percento objednaní bude, teda zo všetkých pacientov budú objednaní na termín, aké percento preventívok sa urobí, v akom termíne, čakačky a tak ďalej, toto všetko sa môže stanoviť a pokiaľ títo, pokiaľ sa to splní, tak budú mať ešte o pol percenta ako sektor navyše, čo je veľmi motivačné. Tam je najdôležitejšia nie tá suma, tá nie je taká veľká, tých pol percenta, ale tam je veľmi dôležité to, že ten sektor je motivovaný sadnúť si za jeden stôl a vymyslieť merateľné kritériá, ktoré na začiatku roka pomenuje, na konci roka sa urobí, to musia byť merateľné kritériá, urobí sa check, či to naozaj urobili, inak povedané, keď dávam peniaze ja ako štát, tak sa opýtam: Milé poisťovne, milí poskytovatelia, čo konkrétne za tieto peniaze dáte tým pacientom? A oni to teda takto spíšu pod vedením ministerstva. Pokiaľ by sa nedohodli, môže to samé ministerstvo zadať, ale je v ich záujme sa dohodnúť, aby to bolo splniteľné. Na konci roka, keď je to hotové, ešte je tam pol percenta navyše, tá motivácia sadnúť si za jeden stôl a rokovať a posúvať golfovou metódou rok čo rok tú službu pre toho pacienta je jednoducho obrovská.
Takto isto som, sme napísali aj zisk zdravotných poisťovní, ktorý obmedzujeme podobne, ako je to v návrhu s tým ale, že to teda, že my neudávame, koľko presne treba minúť, lebo nie je problém stanoviť, musí sa minúť minimálne, ja neviem, aj 120 % viete minúť, pokiaľ dáte predražené zmluvy. Problém je nastaviť to tak, aby poisťovne tu chceli byť, boli a prípadne ešte aby to konkurenčné prostredie bolo zdravé. Čiže aj ten zisk sme nastavili spôsobom, že 1,5 % stabilných, plus maximálny zisk, plus 0,5 % opäť za prínos konkrétny pre poistencov. Čiže zasa sa to stanoví, zasa keď splníš, milá poisťovňa, na to ťa tu mám, pokiaľ sa o poistencov staráš tak, ako máš, tak nech sa páči. Pokiaľ ešte navyše a máš nejaké merateľné kritériá navyše, ktoré si splnil, splnila, tak budeš mať 0,5 % navyše, je to opäť motivácia robiť viac, ako je štandard.
V takomto, takéto pôvodné znenie má aj pôvodný návrh zákona s tým ale, že ja tam nechávam prevádzkové náklady a ruším tú maximálnu sumu, ktoré treba meniť a to z toho dôvodu, aby to neškodilo tej najmenšej zdravotnej poisťovní, ktoré na trhu máme, lebo bolo by naozaj katastrofa, keby sme tu ešte zmenšovali počet poisťovní a zostala by nám tu vlastne iba všeobecná zdravotná a Dôvera, ktorej ten návrh nijak neškodí.
Takže za mňa podávam pozmeňujúce návrhy, prvý pozmeňujúci a idem ich teda čítať.
Prvý pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Bittó Cigánikovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2581/2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1217.
1. V čl. VI sa za bod 39 vkladajú nový 40. a 41. bod, ktoré znejú:
"40. V § 12 ods. 1 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:
"f) štát 5 % z vymeriavacieho základu, ak v odseku 4 nie je ustanovené inak,".
Doterajšie písmeno f) sa označuje ako písmeno g)."
"41. V § 12 sa dopĺňa odsek 4, ktorý znie:
"(4) Sadzba štátu podľa odseku 1 písm. f) sa každý rok zníži o 0,5 percentuálneho bodu, ak všetky zdravotné poisťovne nesplnia kritériá kvality zdravotnej poisťovne49aa) aspoň na 80% v roku, ktorý dva roky predchádza kalendárny rok, na ktorý sa ustanovuje sadzba štátu."
Poznámka pod čiarou k odkazu 49aa znie:
"49aa) § 6ab, § 20b zákona č. 581/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2022 Z. z."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
41. bod nadobúda účinnosť 1. januára 2025, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona."
2. V čl. VI sa za pôvodný 40. bod, vkladajú nové body 41. a 42., ktoré znejú:
"41. V § 13 odsek 13 znie:
"(13) Vymeriavací základ štátu je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy, ak v druhej vete nie je ustanovené inak. Vymeriavací základ štátu pre platbu poistného za osobu uvedenú v § 11 ods. 7, ktorá bola takouto osobou len časť rozhodujúceho obdobia, je pomerná časť vymeriavacieho základu podľa prvej vety prislúchajúca k počtu kalendárnych dní, počas ktorých bola osobou uvedenou v § 11 ods. 7."
"42. V § 13 ods. 18 sa vypúšťa posledná veta."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
3. V čl. VI sa za 42. bod vkladajú nový 43. až 45. bod, ktoré znejú:
"43. V § 16 ods. 2 písmeno e) znie:
"e) štát vo výške 1/12 sumy určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok, ktorá sa rozdelí medzi zdravotné poisťovne podľa počtu poistencov oznámených podľa § 23 ods. 9 písm. c),"
"44. V § 16 ods. 2 písm. f) sa slová "písm. f)" nahrádzajú slovami "písm. g)"."
"45. V § 16 ods. 8 písm. c) sa slová "písm. f)" nahrádzajú slovami "písm. g)"."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
4. V čl. VI sa za 47. bod vkladajú nový 48. až 50. bod, ktoré znejú:
"48. V § 19 odsek 21 sa slová "15. novembra" nahrádzajú slovami "10. novembra" a na konci tretej vety sa pripájajú tieto slová: "a suma získaná vynásobením vymeriavacieho základu a sadzby poistného štátu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor."."
"49. V § 19 odsek 22 znie:
"(22) Zdravotná poisťovňa, ktorej vznikol záväzok voči ministerstvu zdravotníctva na základe vykonaného ročného zúčtovania poistného plateného štátom, je povinná uhradiť vzniknutý záväzok ministerstvu zdravotníctva najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie poistného plateného štátom vykonalo. Ministerstvo zdravotníctva, voči ktorému vznikla zdravotnej poisťovni pohľadávka na základe vykonaného ročného zúčtovania poistného plateného štátom, je povinné uhradiť pohľadávku príslušnej zdravotnej poisťovne najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie poistného plateného štátom vykonalo."
50. V § 19 sa vypúšťajú odseky 23 až 26.
Doterajšie odseky 27 až 29 sa označujú ako odseky 23 až 25."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
5. V čl. VI 58. bode sa v § 38ezc dopĺňa odsekmi 3 až 5, ktoré znejú:
"3) Ročné zúčtovanie poistného plateného štátom za rok 2022 sa vykoná v roku 2023 podľa § 19 v znení účinnom do 31. decembra 2022.
4) Od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 je sadzba poistného pre štát 4,5 % z vymeriavacieho základu.
5) Od 1. januára 2024 do 31. decembra 2024 je sadzba poistného pre štát 4,5 % z vymeriavacieho základu."
Druhý pozmeňujúci návrh k rovnakému zákonu k tlači, teda k zákonu 581/2004, tlač 1217.
1. V čl. I 13. bod znie:
"13. Za § 6a sa vkladá § 6aa, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 6aa
Kladný výsledok hospodárenia zdravotnej poisťovne
(1) Zdravotná poisťovňa môže nakladať s kladným výsledkom hospodárenia pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia za podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2) Primeraný výsledok hospodárenia je súčet
a) sumy 1,5 % z predpísaného poistného v hrubej výške a
b) sumy určenej ako výsledok plnenia kritérií kvality zdravotnej poisťovne (ďalej len "kritériá kvality") podľa § 6ab; takto určená suma nemôže byť vyššia ako 0,5 % z predpísaného poistného v hrubej výške.
(3) Predpísané poistné v hrubej výške je úhrn predpísaného poistného zaúčtovaného v účtovnom období, v ktorom sa kladný výsledok hospodárenia vytvoril, podľa auditovanej účtovnej závierky.
(4) Ak zdravotná poisťovňa dosiahne v účtovnom období kladný výsledok hospodárenia, ktorý je po zdanení a po vykonaní povinného doplnenia rezervného fondu (§ 15 ods. 5) (ďalej len "upravený výsledok hospodárenia") vyšší, ako je primeraný výsledok hospodárenia podľa odseku 2, rozdiel medzi upraveným výsledkom hospodárenia a primeraným výsledkom hospodárenia použije zdravotná poisťovňa na tvorbu alebo doplnenie fondu kvality zdravia.
(5) Prostriedky fondu kvality zdravia musí zdravotná poisťovňa použiť do dvoch rokov od skončenia účtovného obdobia, z ktorého rozdielu medzi upraveným výsledkom hospodárenia a primeraným výsledkom hospodárenia bol vytvorený, na úhradu
a) liekov podľa osobitného predpisu,18ja)
b) populačného skríningu a oportúnneho skríningu zameraného na zachytenie onkologickej choroby podľa osobitného predpisu,18jb)
c) nákladov spojených s realizáciou činností pri preventívnych programoch alebo programoch zdravia
1. vykonávaných podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18jc) ktorých cieľom je zlepšenie zdravia poistencov, zabránenie zhoršovania zdravia poistencov, alebo podpora zdravého spôsobu života poistencov,
2. zameraných na zvyšovanie kvality a efektivity poskytovanej zdravotnej starostlivosti, alebo
d) zdravotných výkonov, ktoré nie sú uvedené v Katalógu zdravotných výkonov, a na ktorých úhradu udelil revízny lekár zdravotnej poisťovne predchádzajúci súhlas.18jd)
(6) Ak v ktoromkoľvek z predchádzajúcich účtovných období nebol dosiahnutý primeraný výsledok hospodárenia, zdravotná poisťovňa môže v účtovnom období, kedy primeraný výsledok hospodárenia dosiahnutý bol, znížiť sumu pre doplnenie fondu kvality zdravia najviac do výšky 1,5 % z predpísaného poistného v hrubej výške, pričom už raz takto odpočítanú sumu nemožno použiť na zníženie sumy pre doplnenie fondu kvality zdravia opakovane."."
Poznámky pod čiarou k odkazom 18ja až 18jd znejú:
"18ja) § 88 ods. 7 a 8 zákona č. 363/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.
18jb) § 2 ods. 7 písm. f) a g) zákona č. 576/2004 Z. z.
18jc) § 10 a 14 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. 306/2012 Z. z.
18jd) § 42 ods. 5 a 6 zákona č. 577/2004 Z. z."
2. V čl. I bode 14 sa slová "§ 6a" nahrádzajú slovami "§ 6aa" a slová "§ 6aa" sa nahrádzajú slovami "§ 6ab".
3. V čl. I 25. bod sa vypúšťa.
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
4. V čl. I v 26. bode § 15 ods. 1 písm. an) sa slová "§ 6aa" nahrádzajú slovami "§ 6ab".
5. V čl. I v 38. bode § 18 ods. 1 sa slová "§ 6aa" nahrádzajú slovami "§ 6ab".
6. V čl. I v 45. bode § 20b sa slová "(§ 6aa)" nahrádzajú slovami "(§ 6ab)".
7. V čl. I v 96. bode v § 86zm ods. 5 sa slová "§ 6a" nahrádzajú slovami "§ 6aa".
8. V čl. I v 96. bode v § 86zm sa vypúšťa odsek 6.
9. V čl. I 97. bod sa vypúšťa.
Ďalší pozmeňujúci, predposledný, ale toto sú už veľmi krátke, upozorňujem, naozaj, že jedno a dvojriadkové pozmeňujúce návrhy.
Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Jany Bittó Cigánikovej k návrhu zákona, k zákonu č. 581/2004 Z. z., tlač 1217.
V čl. V sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
"3. V § 39b ods. 2 sa vypúšťa druhá veta."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
A posledný pozmeňujúci návrh k rovnakému zákonu 581/2004 Z. z., tlač 1217.
V čl. 1 71. bod sa vypúšťa.
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
17:39
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:39
Marek KrajčíVystúpenie s faktickou poznámkou
19.12.2022 o 17:39 hod.
MUDr.
Marek Krajčí
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Ja som sa chcel opýtať, aj keď neviem, že či mám koho, že aká by bola výška platby za poistencov štátu do verejného zdravotného poistenia, ak by prešiel pozmeňujúci návrh Janky Bittó Cigánikovej a o aké navýšenie rozpočtu verejného zdravotného poistenia by išlo v porovnaní so súčasným návrhom štátneho rozpočtu. Ďakujem.
Rozpracované
17:39
Vystúpenie v rozprave 17:39
Marek ŠefčíkJa som sa prihlásil do písomnej rozpravy, aby som podal pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu a je to pozmeňujúci návrh Anny Záborskej a Mareka Šefčíka. Krátko iba odôvodním, pretože ten pozmeňujúci návrh budem ho tu čítať, je dosť dlhý. Ide o stabilizačný príspevok, ktorý bol schválený pre zdravotníckych pracovníkov a ten chceme očistiť od odvodov, zdravotné a sociálne odvody, aby tam neboli. Takže...
Ja som sa prihlásil do písomnej rozpravy, aby som podal pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu a je to pozmeňujúci návrh Anny Záborskej a Mareka Šefčíka. Krátko iba odôvodním, pretože ten pozmeňujúci návrh budem ho tu čítať, je dosť dlhý. Ide o stabilizačný príspevok, ktorý bol schválený pre zdravotníckych pracovníkov a ten chceme očistiť od odvodov, zdravotné a sociálne odvody, aby tam neboli. Takže preto potrebujeme podať takýto pozmeňovák.
K jednotlivým bodom sú tu aj odôvodnenia napísané, tak môžem to prečítať predtým, ako budem čítať samotný pozmeňovák. V súvislosti s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 762/2022 sa navrhuje, aby jednorazový príspevok na stabilizáciu zamestnanca ustanoveného všeobecne záväzným právnym predpisom alebo rozhodnutím vlády u zamestnávateľa, ktorý je poskytovateľ sociálnej služby alebo ktorý je subjekt vykonávajúci opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, nebol vymeriavacím základom zamestnanca na platenie poisteného na sociálne poistenie. Jednorazový príspevok na stabilizáciu zamestnanca nie je vymeriavacím základom na platenie poistného na sociálne poistenie v prípade, ak náklady na jeho poskytnutie sú zamestnávateľovi uhradené z prostriedkov štátneho rozpočtu do 31. marca 2023.
Ďalej sa navrhuje, aby stabilizačný príspevok podľa zákona č. 578/2004 Z. z. vyplatený do 31. januára 2023 nebol vymeriavacím základom zamestnanca na platenie poistného na sociálne poistenie.
Ešte k ďalšiemu bodu odôvodnenie. Z dôvodu nedostatku zdravotníckych pracovníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach na základe pokračujúceho trendu poklesu záujmu o štúdium jednotlivých zdravotníckych profesií zo strany študentov, odchodu zdravotníckych pracovníkov zo systému zdravotníctva, prípadne ich presunov do iných štátov, kedy je ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti najmä v ústavných zdravotníckych zariadeniach, prípadne zníženie kvality jej poskytovania sa vkladá a upravuje inštitút stabilizačného príspevku.
K ďalšiemu bodu. Stabilizačný príspevok vyplatený do 31. januára 2023 sa nepovažuje za zárobkovú činnosť pre účely platenia zdravotného odvodu, t. j. zo stabilizačného príspevku vyplateného zamestnávateľom zdravotníckemu pracovníkovi definovanému v osobitnom zákone sa neplatí zdravotné poistenie ani za zamestnanca a ani za zamestnávateľa. Súčasne sa v súvislosti s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 762/2022 navrhuje, aby sa jednorazový príspevok na stabilizáciu zamestnanca ustanoveného všeobecne záväzným právnym predpisom alebo rozhodnutím vlády u zamestnávateľa, ktorý je poskytovateľ sociálnej služby alebo ktorý je subjekt vykonávajúci opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, nepovažoval za zárobkovú činnosť pre účely platenia zdravotného odvodu.
No a k štvrtému bodu to už je len legislatívno-technická úprava. Takže prečítal som všetky odôvodnenia k jednotlivým bodom. Aby som dodržal legislatívny proces, ktorý je potrebné dodržať, tak teraz prečítam samotný pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej a Mareka Šefčíka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1217.
1. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
"Čl. III
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 571/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 521/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 240/2014 Z. z., zákona č. 298/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 112/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 407/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 285/2016 Z. z., zákona č. 310/2016 Z. z., zákona č. 355/2016 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona č. 85/2017 Z. z., zákona č. 184/2017 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 266/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 191/2018 Z. z., zákona č. 282/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 366/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 105/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 225/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 321/2019 Z. z., zákona č. 381/2019 Z. z., zákona č. 382/2019 Z. z., zákona č. 385/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 466/2019 Z. z., zákona č. 467/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 63/2020 Z. z., zákona č. 66/2020 Z. z., zákona č. 68/2020 Z. z., zákona č. 95/2020 Z. z., zákona č. 125/2020 Z. z., zákona č. 127/2020 Z. z., zákona č. 157/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 258/2020 Z. z., zákona č. 275/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 330/2020 Z. z., zákona č. 365/2020 Z. z., zákona č. 372/2020 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 388/2020 Z. z., zákona č. 426/2020 Z. z., zákona č. 126/2021 Z. z., zákona č. 130/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 265/2021 Z. z. a zákona č. 283/2021 Z. z., zákona č. 355/2021 Z. z., zákona č. 397/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z„ zákona č. 431/2021 Z. z., zákona č. 454/2021 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 248/2022 Z. z., zákona č. 249/2022 Z. z., zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 352/2022 Z. z., zákona č. 399/2022 Z. z. a zákona č. 421/2022 Z. z. sa dopĺňa takto:
Za § 293ftb sa vkladá § 293ftc, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 293ftc
Prechodné ustanovenie účinné od 31. decembra 2022
Súčasťou vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 138 ods. 1 nie je
a) jednorazové peňažné plnenie určené na stabilizáciu zamestnanca, ak
1. je poskytnuté zamestnávateľom, ktorý je
1a. poskytovateľ sociálnej služby, zamestnancovi ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom alebo určenom rozhodnutím vlády,
1b. subjekt vykonávajúci opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zamestnancovi ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom alebo určenom rozhodnutím vlády, a
2. náklady na poskytnutie tohto jednorazového peňažného plnenia sú zamestnávateľovi podľa prvého bodu uhradené z prostriedkov štátneho rozpočtu do 31. marca 2023,
b) príspevok podľa osobitného predpisu.138) "
Poznámka pod čiarou k odkazu 138 znie:
"138) § 102at zákona č. 578/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2022 Z. z."."
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
Tento článok nadobúda účinnosť 31. decembra 2022, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
2. Čl. V sa dopĺňa bodom 15., ktorý znie:
"15. Za § 102as sa vkladá § 102at, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 102at
Prechodné ustanovenia účinné od 31. decembra 2022
(1) Ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, zdravotníckemu pracovníkovi podľa § 27 ods. 1 písm. c) až v) a ods. 2 patrí stabilizačný príspevok vo výške 5 000 eur, ak
a) jeho pracovný pomer u poskytovateľa, ktorý prevádzkuje zdravotnícke zariadenie podľa § 7 ods. 3 písm. a) štvrtého bodu a ods. 4 písm. a) až g) začal do 22. novembra 2022 a vykonáva zdravotnícke povolanie v tomto zdravotníckom zariadení,
b) mu neplynie výpovedná doba,
c) uzatvoril do 19. decembra 2022 dohodu o poskytnutí stabilizačného príspevku podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky, ktorým schválila finančné prostriedky na stabilizáciu zdravotníckych pracovníkov v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti a ambulancií záchrannej zdravotnej služby prostredníctvom stabilizačného príspevku, a
d) zaviaže sa zotrvať v pracovnom pomere u toho istého poskytovateľa v zdravotníckom zariadení podľa § 7 ods. 3 písm. a) štvrtého bodu a ods. 4 písm. a) až g) po dobu troch rokov od uzatvorenia dohody o poskytnutí stabilizačného príspevku.
(2) Ak je zdravotnícky pracovník v pracovnom pomere u poskytovateľa podľa odseku 1 písm. a) na kratší ako ustanovený týždenný pracovný čas, patrí mu stabilizačný príspevok v alikvotnej čiastke v rozsahu jeho pracovného úväzku.
(3) Stabilizačný príspevok vyplatí zdravotníckemu pracovníkovi poskytovateľ do 31. januára 2023.
(4) Do doby zotrvania zdravotníckeho pracovníka v pracovnom pomere podľa odseku 1 sa nezapočítava doba
a) trvania dlhodobej pracovnej neschopnosti a ošetrovania člena rodiny, ak presiahnu dobu 45 dní úhrnne,
b) materskej dovolenky, otcovskej dovolenky a rodičovskej dovolenky,
c) neprítomnosti v práci z dôvodu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo výkonu väzby.
(5) Zdravotnícky pracovník je povinný vrátiť alikvotnú časť stabilizačného príspevku za podmienok ustanovených v dohode o poskytnutí stabilizačného príspevku."."
3. V čl. VI sa za 57. bod vkladá nový 58. bod, ktorý vrátane nadpisu znie:
"58. Za § 38ezd sa vkladá § 38eze, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 38eze
Prechodné ustanovenie účinné od 31. decembra 2022
Za zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) sa nepovažuje
a) stabilizačný príspevok,77)
b) jednorazové peňažné plnenie určené na stabilizáciu zamestnanca, ak
1. je poskytnuté zamestnávateľom, ktorý je
1a. poskytovateľ sociálnej služby, zamestnancovi ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom alebo určenom rozhodnutím vlády,
1b. subjekt vykonávajúci opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zamestnancovi ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom alebo určenom rozhodnutím vlády, a
2. náklady na poskytnutie tohto jednorazového peňažného plnenia sú zamestnávateľovi podľa prvého bodu uhradené z prostriedkov štátneho rozpočtu do 31. marca 2023."
Poznámka pod čiarou k odkazu 77 znie:
"77) § 102at zákona č. 578/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2022 Z. z."."
Nasledujúci bod sa primerane preznačí.
Tento bod nadobúda účinnosť od 31. decembra 2022, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
4. V čl. VI 58. bode sa slová "§ 38ezb" nahrádzajú slovami "§ 38eze" a slová "§ 38ezc" sa nahrádzajú slovami "§ 38ezf".
Koniec pozmeňujúceho návrhu.
Vystúpenie v rozprave
19.12.2022 o 17:39 hod.
Mgr.
Marek Šefčík
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda, ďakujem za slovo.
Ja som sa prihlásil do písomnej rozpravy, aby som podal pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu a je to pozmeňujúci návrh Anny Záborskej a Mareka Šefčíka. Krátko iba odôvodním, pretože ten pozmeňujúci návrh budem ho tu čítať, je dosť dlhý. Ide o stabilizačný príspevok, ktorý bol schválený pre zdravotníckych pracovníkov a ten chceme očistiť od odvodov, zdravotné a sociálne odvody, aby tam neboli. Takže preto potrebujeme podať takýto pozmeňovák.
K jednotlivým bodom sú tu aj odôvodnenia napísané, tak môžem to prečítať predtým, ako budem čítať samotný pozmeňovák. V súvislosti s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 762/2022 sa navrhuje, aby jednorazový príspevok na stabilizáciu zamestnanca ustanoveného všeobecne záväzným právnym predpisom alebo rozhodnutím vlády u zamestnávateľa, ktorý je poskytovateľ sociálnej služby alebo ktorý je subjekt vykonávajúci opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, nebol vymeriavacím základom zamestnanca na platenie poisteného na sociálne poistenie. Jednorazový príspevok na stabilizáciu zamestnanca nie je vymeriavacím základom na platenie poistného na sociálne poistenie v prípade, ak náklady na jeho poskytnutie sú zamestnávateľovi uhradené z prostriedkov štátneho rozpočtu do 31. marca 2023.
Ďalej sa navrhuje, aby stabilizačný príspevok podľa zákona č. 578/2004 Z. z. vyplatený do 31. januára 2023 nebol vymeriavacím základom zamestnanca na platenie poistného na sociálne poistenie.
Ešte k ďalšiemu bodu odôvodnenie. Z dôvodu nedostatku zdravotníckych pracovníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach na základe pokračujúceho trendu poklesu záujmu o štúdium jednotlivých zdravotníckych profesií zo strany študentov, odchodu zdravotníckych pracovníkov zo systému zdravotníctva, prípadne ich presunov do iných štátov, kedy je ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti najmä v ústavných zdravotníckych zariadeniach, prípadne zníženie kvality jej poskytovania sa vkladá a upravuje inštitút stabilizačného príspevku.
K ďalšiemu bodu. Stabilizačný príspevok vyplatený do 31. januára 2023 sa nepovažuje za zárobkovú činnosť pre účely platenia zdravotného odvodu, t. j. zo stabilizačného príspevku vyplateného zamestnávateľom zdravotníckemu pracovníkovi definovanému v osobitnom zákone sa neplatí zdravotné poistenie ani za zamestnanca a ani za zamestnávateľa. Súčasne sa v súvislosti s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 762/2022 navrhuje, aby sa jednorazový príspevok na stabilizáciu zamestnanca ustanoveného všeobecne záväzným právnym predpisom alebo rozhodnutím vlády u zamestnávateľa, ktorý je poskytovateľ sociálnej služby alebo ktorý je subjekt vykonávajúci opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, nepovažoval za zárobkovú činnosť pre účely platenia zdravotného odvodu.
No a k štvrtému bodu to už je len legislatívno-technická úprava. Takže prečítal som všetky odôvodnenia k jednotlivým bodom. Aby som dodržal legislatívny proces, ktorý je potrebné dodržať, tak teraz prečítam samotný pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej a Mareka Šefčíka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1217.
1. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
"Čl. III
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 571/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 521/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 240/2014 Z. z., zákona č. 298/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 112/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 407/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 285/2016 Z. z., zákona č. 310/2016 Z. z., zákona č. 355/2016 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona č. 85/2017 Z. z., zákona č. 184/2017 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 266/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 191/2018 Z. z., zákona č. 282/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 366/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 105/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 225/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 321/2019 Z. z., zákona č. 381/2019 Z. z., zákona č. 382/2019 Z. z., zákona č. 385/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 466/2019 Z. z., zákona č. 467/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 63/2020 Z. z., zákona č. 66/2020 Z. z., zákona č. 68/2020 Z. z., zákona č. 95/2020 Z. z., zákona č. 125/2020 Z. z., zákona č. 127/2020 Z. z., zákona č. 157/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 258/2020 Z. z., zákona č. 275/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 330/2020 Z. z., zákona č. 365/2020 Z. z., zákona č. 372/2020 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 388/2020 Z. z., zákona č. 426/2020 Z. z., zákona č. 126/2021 Z. z., zákona č. 130/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 265/2021 Z. z. a zákona č. 283/2021 Z. z., zákona č. 355/2021 Z. z., zákona č. 397/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z„ zákona č. 431/2021 Z. z., zákona č. 454/2021 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 248/2022 Z. z., zákona č. 249/2022 Z. z., zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 352/2022 Z. z., zákona č. 399/2022 Z. z. a zákona č. 421/2022 Z. z. sa dopĺňa takto:
Za § 293ftb sa vkladá § 293ftc, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 293ftc
Prechodné ustanovenie účinné od 31. decembra 2022
Súčasťou vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 138 ods. 1 nie je
a) jednorazové peňažné plnenie určené na stabilizáciu zamestnanca, ak
1. je poskytnuté zamestnávateľom, ktorý je
1a. poskytovateľ sociálnej služby, zamestnancovi ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom alebo určenom rozhodnutím vlády,
1b. subjekt vykonávajúci opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zamestnancovi ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom alebo určenom rozhodnutím vlády, a
2. náklady na poskytnutie tohto jednorazového peňažného plnenia sú zamestnávateľovi podľa prvého bodu uhradené z prostriedkov štátneho rozpočtu do 31. marca 2023,
b) príspevok podľa osobitného predpisu.138) "
Poznámka pod čiarou k odkazu 138 znie:
"138) § 102at zákona č. 578/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2022 Z. z."."
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
Tento článok nadobúda účinnosť 31. decembra 2022, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
2. Čl. V sa dopĺňa bodom 15., ktorý znie:
"15. Za § 102as sa vkladá § 102at, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 102at
Prechodné ustanovenia účinné od 31. decembra 2022
(1) Ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, zdravotníckemu pracovníkovi podľa § 27 ods. 1 písm. c) až v) a ods. 2 patrí stabilizačný príspevok vo výške 5 000 eur, ak
a) jeho pracovný pomer u poskytovateľa, ktorý prevádzkuje zdravotnícke zariadenie podľa § 7 ods. 3 písm. a) štvrtého bodu a ods. 4 písm. a) až g) začal do 22. novembra 2022 a vykonáva zdravotnícke povolanie v tomto zdravotníckom zariadení,
b) mu neplynie výpovedná doba,
c) uzatvoril do 19. decembra 2022 dohodu o poskytnutí stabilizačného príspevku podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky, ktorým schválila finančné prostriedky na stabilizáciu zdravotníckych pracovníkov v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti a ambulancií záchrannej zdravotnej služby prostredníctvom stabilizačného príspevku, a
d) zaviaže sa zotrvať v pracovnom pomere u toho istého poskytovateľa v zdravotníckom zariadení podľa § 7 ods. 3 písm. a) štvrtého bodu a ods. 4 písm. a) až g) po dobu troch rokov od uzatvorenia dohody o poskytnutí stabilizačného príspevku.
(2) Ak je zdravotnícky pracovník v pracovnom pomere u poskytovateľa podľa odseku 1 písm. a) na kratší ako ustanovený týždenný pracovný čas, patrí mu stabilizačný príspevok v alikvotnej čiastke v rozsahu jeho pracovného úväzku.
(3) Stabilizačný príspevok vyplatí zdravotníckemu pracovníkovi poskytovateľ do 31. januára 2023.
(4) Do doby zotrvania zdravotníckeho pracovníka v pracovnom pomere podľa odseku 1 sa nezapočítava doba
a) trvania dlhodobej pracovnej neschopnosti a ošetrovania člena rodiny, ak presiahnu dobu 45 dní úhrnne,
b) materskej dovolenky, otcovskej dovolenky a rodičovskej dovolenky,
c) neprítomnosti v práci z dôvodu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo výkonu väzby.
(5) Zdravotnícky pracovník je povinný vrátiť alikvotnú časť stabilizačného príspevku za podmienok ustanovených v dohode o poskytnutí stabilizačného príspevku."."
3. V čl. VI sa za 57. bod vkladá nový 58. bod, ktorý vrátane nadpisu znie:
"58. Za § 38ezd sa vkladá § 38eze, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 38eze
Prechodné ustanovenie účinné od 31. decembra 2022
Za zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) sa nepovažuje
a) stabilizačný príspevok,77)
b) jednorazové peňažné plnenie určené na stabilizáciu zamestnanca, ak
1. je poskytnuté zamestnávateľom, ktorý je
1a. poskytovateľ sociálnej služby, zamestnancovi ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom alebo určenom rozhodnutím vlády,
1b. subjekt vykonávajúci opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zamestnancovi ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom alebo určenom rozhodnutím vlády, a
2. náklady na poskytnutie tohto jednorazového peňažného plnenia sú zamestnávateľovi podľa prvého bodu uhradené z prostriedkov štátneho rozpočtu do 31. marca 2023."
Poznámka pod čiarou k odkazu 77 znie:
"77) § 102at zákona č. 578/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2022 Z. z."."
Nasledujúci bod sa primerane preznačí.
Tento bod nadobúda účinnosť od 31. decembra 2022, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
4. V čl. VI 58. bode sa slová "§ 38ezb" nahrádzajú slovami "§ 38eze" a slová "§ 38ezc" sa nahrádzajú slovami "§ 38ezf".
Koniec pozmeňujúceho návrhu.
Rozpracované