78. schôdza

Takže všetky vystúpenia v rozprave odzneli, vyhlasujem rozpravu za uzavretú. Záverečné slovo požiadal pán navrhovateľ. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, ďakujem pekne za slovo.
Ja si dovolím teraz mať taký trocha dlhší vstup, lebo pôvodne som uvažoval, že budem reagovať na každého z poslancov z kolegov, ktorí vystúpia v rozprave, ale keďže niektorí už mali určité časové obmedzenia, tak som im vyšiel v ústrety a vystúpim takto na záver v rámci rozpravy. V zásade to bude asi aj šetriť čas, pretože keby som opakovane vystupoval, tak by som sa mohol v niektorých veciach opakovať. Ja sa pokúsim zareagovať na všetko, čo odznelo, aj na niektoré veci, ktoré sa stali medzi prvým, druhým čítaním, a teda chcem na ne poukázať.
Začnem tým, že nebude to úplne chronologicky, začnem tým teda, čo ma napadne, ako sa tu pozerám na pána poslanca Čepčeka, tak začnem ním. Spomínal mi, že je veľmi rád, že teda pozmeňujúcim návrhom chceme zdaniť aj hazard alebo hazardné hry s tým, že pýtal sa na to, že kedy konečne začneme riešiť aj prevenciu hazardu. K tomu uvediem, že, pán poslanec, ty dobre vieš, že viacerí aj poslanci z klubu OĽANO majú na veci ohľadne hazardu v zásade identické názory, ako máš ty sám. Musím povedať, že ty patríš teda k tým najaktívnejším, ktorí sa snažia voči hazardu nejakým spôsobom vystupovať, a teda aj ti veľmi záleží na tom, aby sa to riešilo komplexne. Ja len môžem potvrdiť, že v rámci dohôd, ktoré sa týkajú rozpočtu, aj takto verejne to chcem povedať, v rámci dohôd, ktoré sa týkajú rozpočtu, je aj dohoda na tom, že sa v štátnom rozpočte vyčlení dostatočné množstvo finančných prostriedkov, ak sa nemýlim, tak by to malo byť okolo pol milióna eur ročne na to, aby terajšia linka, linka pomoci, ktorá slúži ľuďom, ktorí spadli do osídiel hazardu, tak to zjednodušene poviem, mali nejakú pomoc po ruke, keď sa chcú z tejto závislosti dostať. Dnes táto linka funguje spôsobom, že je v obmedzenom režime. Ty asi zareaguješ možno vo fak..., vlastne nemôžeš zareagovať, tak ale to ma mrzí teraz, lebo neurobil som to takto úmyselne. Jednoducho je len niekoľko hodín denne a ročne sa na ňu vynakladá 60-tisíc eur, čo vlastne zodpovedá len tomu, že potom môže len niekoľko hodín denne fungovať. Tie peniažky, ktoré pribudnú do štátneho rozpočtu, ich dôsledku bude môcť táto linka byť spustená nonstop, čiže bude fungovať naozaj 24 hodín denne.
Ja z nejakého dôvodu to nie je síce v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol daný k štátnemu rozpočtu, ale naozaj môžem aj takto verejne potvrdiť, že je prísľub aj zo strany ministerstva financií, že sa bude na túto vec myslieť, ja verím, že aj ty sám to oceníš a budeš tiež zohľadňovať tieto veci potom pri podpore štátneho rozpočtu, pretože je dôležité, aby štátny rozpočet bol v budúcom roku.
Ďalšia z vecí. Škoda, že pán poslanec Suja odišiel, ono niekedy sa tie veci, keď je človek opozičným poslancom, hovoria oveľa jednoduchšie, ako keď je koaličným, lebo aj koaliční poslanci viacerí a na to chcel pán spravodajca poukázať, neboli spokojní s tým, že napríklad kostoly nie sú otvorené, veď si to pamätáme. Ja som dokonca patril k tej skupine poslancov, ktorí napísali list pánovi premiérovi, aby sa kostoly dostali aspoň do nejakého obmedzeného režimu, aby neboli úplne zavreté, ale akože zase netvárme sa tu, že poslanci sú ministrami. No nie sú. Jednoducho poslanci maximum čo vedeli spraviť, je, že vyzvali a už napísať list premiérovi, tak to je určitý výraz pomerne veľkej nespokojnosti a zase sa tu netvárme, že čo my sme mali ísť držať ruku premiérovi, aby niečo podpisoval, ministrovi alebo konzíliu teraz tam čo ich zavrtieť v miestnosti a vyhladovať, kým nezmenia názor. Však to sa takto nedá robiť. Zase buďme, buďme realisti.
A druhá vec bola tá, že potom to bolo aj v nejakom obmedzenom režime možné, s ktorým teda úplne sme neboli spokojní, bol to nejaký kompromis, ale všetci sa asi pamätáte na to alebo niektorí, ktorí sa tým zaoberáte, že sa tým zaoberal následne aj Ústavný súd a Ústavný súd povedal, že vy keď obmedzujete ľudské práva počas pandémie, tak sekundárne alebo teda viete obmedziť aj práva a je to ústavne komfortné, teda je to v súlade s ústavou, ktoré sekundárne súvisia s tými primárnymi právami a bolo tam vyslovene uvedené, že aj právo, teda náboženskú slobodu. Čiže akonáhle vyšiel tento judikát Ústavného súdu, lebo prebiehali tie diskusie, že či, či by sa táto vec nemala riešiť aj na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Pamätáte sa na iniciatívu bývalého eurokomisára pána Figeľa. Ty mi niečo naznačuješ, ale ja potrebujem sa k týmto veciam vyjadriť skutočne. Je to, je to dôležité aj pre záznam.
Bola to iniciatíva pána bývalého eurokomisára Jána Figeľa, ktorý chcel riešiť tieto veci na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, ale potom vyšiel ten judikát Ústavného súdu, ktorý teda jednoznačne povedal, že sa môžu aj tie sekundárne súvisiace práva obmedziť a to ešte viacej posilnilo tých ľudí, ktorí boli v konzíliu a tých ďalších, aby si držali ten svoj názor. Čiže my sme potom už jednoducho veľmi nemali v rukách tie argumenty, ktoré dovtedy boli na stole, keďže to bolo spochybňované, ale nakoniec Ústavný súd to takýmto spôsobom rozsekol v neprospech teda náboženskej slobody. Treba to tak aj otvorene povedať a treba to povedať takto komplexne, lebo nikto sa tu týmto spôsobom nezaoberá a potom pomaly my koaliční vyzeráme tak, že my sme, ako my sami sme ako keby chceli tie kostoly zatvárať. To tak nebolo.
A pokiaľ ide k tým veľkým prevádzkam, viete, ani mne sa nepáčilo teraz čisto ľudsky, že boli otvorené tie veľké predajne, tie supermarkety a že tí malí najmä slovenskí podnikatelia tým trpeli, ale zas si povedzme, že to boli nejaké dosť výrazné obmedzenia, ktoré sa týkali metrov štvorcových, ktoré sa týkali určitého režimu v tých, tých zariadeniach a jednoducho oni sa nedali úplne, úplne zaviesť v tých malých prevádzkach a druhá vec je tá, že keď sa tu spomína, že si tam mohol človek kúpiť čokoľvek, no zase netreba zovšeobecňovať. Možnože niekde na Slovensku sa to tak dialo. Ja v Bratislave, keď som si chcel v tom čase kúpiť niečo, čo bolo tam tou páskou v tých supermarketoch prelepené, že sa nemôže ten spotrebný tovar, topánky a neviem čo, tak sa to nedalo, mne to nepredali. Čiže keď pán poslanec Suja hovorí, že sa dalo kúpiť všetko, tak by mal aj povedať, že kde takú vec zažil, lebo ja som v Bratislave takú vec nezažil a možnože niekde mimo Bratislavy sa to dialo, ale nedialo sa to a bolo to možno výnimočné a nedialo sa to všade.
Potom k veciam, ktoré tu spomínal, boli spomínané teda pánom predsedom finančného výboru. V prvom rade k hazardu ako takému. Ja by som chcel aj za poslancov OĽANO povedať, že my nie sme spokojní s tou formou, ako sa ide zdaňovať hazard, to by som chcel povedať verejne, aby to bolo jasné, ak by tu boli dnes poslanci Kučera alebo Rišo Nemec, tak by aj presnejšie vysvetlili prečo. Jednoducho ak chceme podporovať povedzme aj viac šport prostredníctvom peňazí, ktoré by išli z dane z hazardu, tak by to bolo treba spraviť trochu iným spôsobom. Ale sme za to, aby sa hazard zdaňoval, je to tiež negatívna externalita, a teda pokiaľ sa chceme na niečom dohodnúť, tak poviem rovno a otvorene, že my sme v tomto vyšli v ústrety či už SaS alebo aj SME RODINA, ktorí to chceli robiť spôsobom, ktorý je navrhnutý. Nehovoríme, že je to zlý spôsob, ale myslíme si, že ten spôsob, ktorý navrhovalo ministerstvo financií a bol aj po dohovore s našimi športovcami v poslaneckom klube, bol o niečo lepší. No ale aspoň niečo. A veríme, že v budúcnosti sa tento systém zdanenia ešte bude dať vylepšiť.
Pokiaľ ide o DPH, tu znova by som chcel povedať, hlavne pre záznam, aby to aj verejne odznelo. Poslanecký klub OĽANO aj poslanci OĽANO chceli od začiatku mať zníženú DPH na gastro alebo športoviská na stálo, natrvalo. To sme chceli aj my. Lenže sme nevedeli a chceli sme byť rozpočtovo zodpovední, nevedeli sme, ako to bude strieľať v rozpočte, nevedeli sme, akú dieru to spraví do rozpočtu. A preto sme presadili ten aktuálne platný návrh, právnu úpravu, ktorá hovorí o zdanení počas prvých troch mesiacoch, kde bol odhad, že, že to bude znamenať deficit v štátnom rozpočte asi 30 mil. eur. A chceli sme vidieť, ako stojíme na konci marca alebo v priebehu marca a potom to veľmi pravdepodobne zaviesť natrvalo. To, že teraz sa to robí natrvalo, to neznamená, že my sme boli predtým proti tomu. My sme za to, len sa nám to zdá menej zodpovedné vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, keď to ideme urobiť hneď natrvalo, ako keby sme to urobili v priebehu marca od apríla. A je to takisto istá forma ústupku voči strane SaS, že to ideme robiť teraz hneď natrvalo. My by sme sa k tomu dopracovali podľa všetkého v priebehu marca budúceho roka. Ale v poriadku, zámer máme rovnaký. Ten cieľ máme rovnaký, takže nie je to niečo, čo ide proti nášmu postu, ani proti nášmu volebnému programu alebo programovému vyhláseniu vlády.
A teraz ešte niečo, čo súvisí s legislatívnym procesom. Treba povedať na rovinu, a treba to povedať aj kriticky, že na výbore, na finančnom výbore, keď som bol prezentovať tento návrh zákona, tak bol podaný pozmeňujúci návrh zo strany pána predsedu finančného výboru, ktorý zníženie na gastro riešil inak, ako je to navrhnuté teraz. Ten pozmeňujúci návrh neriešil iba poskytovanie, neriešil iba zníženie na poskytovanie služieb, ale riešil aj zníženie DPH na tovar. A to by znamenalo predpokladaný výpadok nie okolo 100 mil. ročne v rozpočte, ale až okolo 300 mil. ročne, ktoré boli navyše nekryté. Čiže povedzme si naozaj kriticky a niektorí by si mali troška aj sebakriticky povedať, že nemôže, že nemôže niekto vytýkať OĽANU alebo ministerstvu financií, že robíme určité veci, ktoré môžu mať dopad na rozpočet a veľký dopad rozpočet. A potom prinášať na finančnom výbore pozmeňujúci návrh, ktorý má nekrytých 300 mil. do rozpočtu. Že takto sa to tiež nedá robiť. A to je teda a navyše nie tou formou, ktorou chceme. To, čo už teraz prezentoval pán predseda finančného výboru vo svojom pozmeňujúcom návrhu, je iný spôsob. On už teraz hovorí iba o zdanení, o znížení, o znížení DPH iba na služby. A to je to s čím aj my súhlasíme. Ale to, čo priniesol na výbor a čo bolo na výbore schválené, keď sa povedalo, že je to aj znížená DPH na tovar, tak to nebolo ani obsahovo správne.
Potom, čo sa tam ešte stalo. Ten pozmeňujúci návrh bol podaný spôsobom, že nahrádza, že nahrádzal čl. I, teda ten samotný základ, základný článok teda samotného zákona a spotrebnú daň k liehu alebo spotrebnú daň z liehu premenoval až na čl. II. Ale to sa nedá robiť takto ani legislatívno-technicky, pretože ten názov zákona je o spotrebnej dani z liehu. On nie je o spotrebnej dani, on nie je o dani z DPH. Čiže on nebol ani formálne dobre spravený. A navyše, povedzme si to rovno, je to prílepok. Je to prílepok, ktorý je v rozpore so zákonom. Čiže ja by som ťa aj, pán spravodajca, chcel vyzvať a ono to už v zásade teraz na tej veci niečomu neuškodí, lebo je tu nový pozmeňovák. Ale v každom prípade ťa chcem vyzvať v zmysle § 94 ods. 4 rokovacieho poriadku, aby si o tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý je v spoločnej správe, je to jediný bod spoločnej správy, ani nedal hlasovať, pretože jednoducho je to prílepok. A ak by to bol v nejakej, v niekoho teórii alebo výklade rozširujúci návrh, tak ja s takýmto rozširujúcim návrhom nesúhlasím ako navrhovateľ. A takisto by sa teda o ňom nemalo dať hlasovať. Čiže ako o prílepku, ťa prosím, pán spravodajca, aby si potom v rámci hlasovania ani nedal o spoločnej správe alebo ak to bola informácia, tak o tom bode, ktorý je buď v spoločnej správe, alebo informácii hlasovať, pretože je to v rozpore s rokovacím poriadok parlamentu.
A teraz by som sa ešte naozaj vyjadril k tým prílepkom, lebo svojho času ma tu vyzýval pán poslanec Ondrej Dostál, ja som vtedy, žiaľ, robil na inom pozmeňujúcom návrhu, tak som nevedel pribehnúť do pléne, keď sme tu riešili prílepky a keď sme tu riešili novelu zákona o bankách, kde sme potrebovali riešiť urgentne určitú vec, ktorá bude spôsobovať bankám problémy a sa tu diskutovalo z jeho strany veľmi široko o tom, čo je to prílepok a čo je rozširujúci návrh. A preto by som rád uviedol tieto veci na pravú mieru. Keďže vtedy som naozaj nemal možnosť a pán poslanec ma k tomu vyzval. Takže k tomu by som teraz ešte povedal rád pár slov. V § 94 v ods. 2 a 3 je definované, čo je to rozširujúci návrh a čo je to prílepok. Ono je to tam definované pomerne široko a preto okolo, ohľadne týchto dvoch vecí nastávajú niekedy výkladové problémy alebo každý si tu ten svoj výklad prispôsobuje neraz situácii, ktorá je a tak ako mu to vyhovuje. Lebo aj pán Dostál tu prezentoval určitú teóriu, ktorú on ani sám v praxi nedodržiava. Keď sa pozriete teraz na niektoré pozmeňujúce návrhy strany SaS, kde je podpísaný, tak on nieže sa drží tej striktnej teórie, ktorú on tu prezentoval. On ide o dve úrovne nižšie a také pozmeňováky podpisuje. Také, ktoré bežne sú označované za prílepky. Takže a teraz mi nejde ani o neho. Mne je len ľúto, že to týmto spôsobom robí. Mne ide teraz o to, ako je to definované v rokovacom poriadku a ako by sa to naozaj malo vykladať a uplatňovať.
Sú názory, že by sa to, čo tu prezentoval svojho času pán poslanec Dostál, je názor, že pokiaľ máte novelu zákona, teda klasicky v čl. I a budete k tomu pridávať ďalšie články novely teda ďalších zákonov článok II., III. IV. a neviem až pokiaľ. Tie ďalšie novely zákonov, že už to samo osebe je prílepok. Ale takto to nikdy v živote parlament vo svojej histórii nevysvetľoval. Takto striktne sa nikdy prílepky nevysvetľovali. To proste, to je úplne že niečo, čo je ani nie je v súlade s tým, čo je napísané v rokovacom poriadku.
Potom je tu teória, že keď máte súvisiaci návrh zákona, tak môžete novelizovať aj ďalší zákon, pretože to súvisí s predmetom úpravy toho základného zákona, ktorý máte otvorený. A to je, a to je, pán predseda finančného výboru mi hovorí, že mal by som to zostručniť, ja ti rozumiem, ale vieš, potom aj tvoj kolega Ondrej Dostál tu nemôže prezentovať tie teórie, ktoré prezentuje, a vyzýva ma, že aby ja som na to reagoval. Čiže ja naozaj chcem na toto zareagovať a chcem to vysvetliť, nech je to jasné všetkým. A nemal som doteraz možnosť, lebo som pracoval na veciach, aby to tu riadne bolo zabezpečené.
Čiže potom je tu teória, že ak vám niečo s obsahom zákona súvisí, tak môžte to novelizovať aj v čl. II., čl. III., a to sa považuje za rozširujúci návrh. Čiže rozširujúci návrh nie je len to, že ja v niečo v rámci jedného zákona, ktorý je otvorený rozširujem, že tam otváram ďalšie paragrafy. Ale rozširujúci návrh je aj to, ak mám v predmete úpravy stanovený nejaký cieľ a čl. II., III., IV., teda ďalšie novely zákonov ja pootváram a súvisí to s tým predmetom úpravy návrhu zákona. A aby sme tu len neteoretizovali, tak ja poviem na konkrétnom príklade. Keď sme tu k volebnému zákonu, čo napádal pán poslanec Dostál, dali čl. II novelu zákona o bankách, tak to nebol prílepok, ako tvrdil pán poslanec. To bol rozširujúci návrh práve z dôvodu, že v dôvodovej správe volebného zákona bolo uvedené, že cieľom toho návrhu zákona je odstránenie praktických problémov, ktoré vyplývajú z volebného zákona. A jedným z praktických problémov, ktorý vyplýva z volebného zákona, je aj to, že banky, ktoré neposkytujú služby spotrebiteľom, nemajú mať prečo, nemajú prečo otvárať transparentný účet. A my sme to tu z domnelého dôvodu, že ide prílepok, neodsúhlasili. Tie banky teraz budú mať problémy a pritom išlo o rozširujúci návrh. Čiže kvôli tomu, že tu niekto príde a prezentuje tu svoje teórie, ktoré ani nie sú v súlade s rokovacím poriadkom, my tu svojimi hlasovaniami niektorí poslanci tu spôsobujú naozaj problémy tým, ktorých sa to týka.
A potom je tretia teória prílepkov, ktorá podľa môjho názoru je prílepkom, a to znamená, že keď mi ako čl. II., III. dopĺňame zákon iným zákonom, ktorý s ním obsahovo nesúvisí. Ale niekto by povedal, že keď máme raz otvorené dane, tak už môžme potom ako čl. II., III., IV.,, V. otvárať všetky možné iné dane, ktoré ani nesúvisia s obsahom zákona. To napríklad robíme teraz v týchto pozmeňujúcich návrhoch. A ja som teda veľmi zvedavý, že ako široko bude chcieť ísť aj pani prezidentka pri výklade toho, čo je prílepok a čo nie. Ja to hovorím preto, že ja som sám na to zvedavý, lebo ak pôjdeme až takto široko, tak potom už, potom už aj tie všetky kritiky, ktoré tu doteraz boli, budú z veľkej časti irelevantné. Keďže to by nemalo byť asi tak, že keď ja hovorím v zákone o dani z liehu, že idem zdaňovať negatívne externality, medzi ktoré patrí aj hazard, že okrem hazardu, ktorý tam teraz dávame, čo je okej, lebo to je rozširujúci návrh a hovorím to aj preto, že ako navrhovateľ s týmto rozširujúcim návrhom súhlasím a mal by som to povedať v zmysle rokovacieho poriadku, tak to pre pána spravodajcu hovorím, tak potom je otázne, že či ideme tak široko s vysvetľovaním rozširujúcich návrhov, že okrem hazardu to bude aj DPH. Lebo dobre, vecne s tým všetci súhlasíme. Ale obsahom návrhu zákona nie je DPH ako negatívna externalita. DPH nie je zníženie, DPH nie je negatívna externalita. To chceme spraviť, to je pozitívne pre tých, na ktorých to dopadá. Čiže to nie je negatívna externalita. Čiže to by tam asi nemalo patriť a doteraz sme to označovali ako prílepok. Ale uvidíme teraz, čo povie pani prezidentka. Ak povie, že my môžme, keď otvoríme jednu daň, otvárať novely zákonov ďalších 20 daní, tak budeme zase niekde inde, ako sme boli doteraz. Ale doteraz sa takéto veci skôr kritizovali. Takže to na vysvetlenie k rozširujúcim návrhom a prílepkom.
A teda na záver poviem, že najrozumnejšie pre budúcnosť sa ukazuje podľa mňa tá alternatíva, ktorá zodpovedá aj tomu, čo je napísané v rokovacom poriadku, že musíte mať jasne povedané, čo je predmetom úpravy zákona. To je vyjadrené vo všeobecnej časti dôvodovej správy. A keď sa od toho odpichnete a keď vám to s tým súvisí, no tak potom otvárate aj čl. II., III., lebo idete v tom duchu tej dôvodovej správy. Ale akonáhle začnete ulietať od tej dôvodovej správy, tak vtedy je to prílepok. Lebo tu padli v minulosti alebo pred pár dňami, najmä zo strany pána poslanca, teórie, ktoré označovali za prílepok aj rozširujúce návrhy. Ale to tak naozaj nie je, lebo to ani nezodpovedá tomu, čo je označené v rokovacom poriadku ako rozširujúci návrh. Ja teda toto vnímam celkove aj ako nedostatok rokovacieho poriadku, že to nie je poriadnejšie vysvetlené. A verím, že ak sa nám ešte niekedy začiatkom roka poradí dostať k tomu, že si niektoré ustanovenia rokovacieho poriadku pozmeníme a dovysvetľujeme, že toto tie bude patriť k ustanoveniam, ktoré si dovysvetľujeme. Lebo zbytočne niekedy tu vznikajú aj rozpory o niečom, čo z rokovacieho poriadku nie je úplne jasné. A niektorí poslanci si tu vytvárajú tak prísne teórie, že tie ani sami potom v praxi neuplatňujú, lebo ich uplatňujú len voči niekomu, voči komu to robia ako politikárčenie a nie ako úprimný záujem o to, aby bola v parlamente prijímaná kvalitná legislatíva.
Ja ďakujem pekne za záverečné slovo. A všetkým ďakujem takisto za príspevky do diskusie, aj za to, že vidím, že sú tu skôr podporné stanoviská v prospech tohto návrhu. A nejak tak vnútorne cítim, že to asi bude úspešné, že tento zákon prejde.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, určite to vnútorne aj ostatní cítia a pevne verím, že to dobre dopadne. Takže, pán spravodajca, máte záujem o záverečné slovo? Nech sa páči.

Ja by som ešte mal čo k tomu povedať, ale nejdem zdržiavať. Iba chcem ohlásiť termín hlasovania zajtra o jedenástej.

Ďakujem pánovi spravodajcovi. Pána navrhovateľa poprosím, aby zotrval a dokonca aj pán spravodajca bude pokračovať, takže sa ospravedlňujem.
Pristúpime teraz k druhému čítaniu o návrhu poslancov Milana Vetráka, Petra Libu, Richarda Nemca a Jána Szőllősa na vydanie zákona o dani z osobitnej stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to parlamentná tlač 1181. Informácia výborov v tlači 1181a.
Pán poslanec Vetrák za skupinu poslancov tento návrh odôvodní.
Nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Petra Libu, Richarda Nemca a Jána Szőllősa na vydanie zákona o dani z osobitnej stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1181.)

Ďakujem pekne za slovo.
Ja som si svoje teoretické prednesy už vyčerpal v predchádzajúcom návrhu zákona, takže som aj sľúbil pánovi predsedovi finančného výboru, že budem stručnejší.
Predsa len mi nedá v tom úvodnom slove povedať, že áno, my máme vo volebnom programe ako OĽANO povedané, že chceme počas krízy alebo aj v zásade aj mimo nej zdaňovať nadmerné zisky oligarchov a ďalších firiem, ktoré, ktoré podnikajú tak, že sa vymykajú v tých ziskoch bežnému priemeru. A tie zisky dosahujú aj preto, že majú určitú výhodu na tom trhu. Častokrát ide o regulované subjekty, ale aj svojím spôsobom v minulosti sa, poviem to tak diplomaticky, pochybným spôsobom na štarte dostali k tomu majetku, ktorý teraz vlastnia, potom na základe toho rozbehli veľký biznis a už ten ďalší biznis aj v zahraničí bol možno legitímny, ale tie začiatky, kedy jednoducho potrebujete na úvod mať nejakých pár miliónov k dobru a niekedy aj desiatok a stoviek, je pochybný a to je aj prípad niektorých tých, ktorých chceme zdaniť z ich nadmerných ziskov.
Ja pokiaľ ide o samotný subjekt, ktorý je ovplyvnený týmto návrhom zákona, to je, to je teda firma Eustream, ktorá je firmou prevádzkujúcou plynovod cez územie Slovenskej republiky, len pár vecí, aby to aj zaznelo pre verejnosť. Plynovod sa tiahne cez celé územie Slovenskej republiky a síce teraz, keď je ten kohútik troška priškrtený, ale povedzme si rovno, že tá vojna tu zase neni desať rokov ani dvadsať a že boli roky, kedy ten kohútik priškrtený nebol a kedy tu boli, kedy tá firma dosahovala naozaj, naozaj obrovské, obrovské stámiliónové až miliardové zisky a púšťala sa aj do rôznych špekulatívnych obchodov, ktoré, tzv. hedgeových operácií, ktoré spôsobili, že sa jej v konečnom dôsledku začalo dariť menej, ako by sa jej darilo bez toho, keby takéto špekulatívne operácie robila.
Rovnako ide o firmu, ktorá neplatí žiadnu daň z nehnuteľnosti a asi by každý z nás mal rád takú výhodu, že nebude platiť daň z nehnuteľnosti. Dokonca sú aj teórie, že by sa daň z nehnuteľnosti platiť nemala jednoducho preto, že keď už raz si kúpite dom a vlastníte pozemok, tak prečo by ste z toho vášho domu mali ešte niekomu platiť daň? Ja tu napríklad túto, tento názor považujem za celkom relevantný, ale napriek tomu, že máme takýto názor, tak všetci musíme tú daň z nehnuteľnosti platiť a taký Eustream ju neplatí a ťahá sa tisíce kilometrov cez alebo áno, tisíce kilometrov, keď to má štyri rúry, päť rúr vedľa seba a minimálne stovky kilometrov sa ťahá bez toho, aby platil nejakú daň.
Ďalšia vec je taká, že my sme chceli Eustream postihnúť aj osobitným odvodom, ktorý som ja presunul na február, a je otázne, či sa k nejakému výsledku dopracujeme, na základe ktorého by Eustream mal platiť približne 30 mil. eur len z toho osobitného odvodu a takto sa tomu vyhol tým, že sme ten zákon preložili až na budúci rok, čiže už si pripísal len tým preložením, táto firma si pripísala 30 mil. eur k dobru, teda ktoré nebude musieť odovzdať do rúk štátu.
A povedzme si tiež, že ten zisk, ktorý sama firma počas konzultácií, ktoré prebehli či už na výbore alebo mimo výboru, dosiahne tak či tak budúci rok vo výške približne 270 mil. eur, teda čistý zisk po, po odčítaní všetkého, čo si môžu z toho odčítať a zdanení, čiže 270 mil. eur. Cez túto daň ich postihneme vo výške asi 170 mil. eur. Čiže zhruba 100 mil. eur ešte stále budú mať čistý zisk. To znamená, že my nerobíme opatrenie, ktoré by sa rovnalo nejakým spôsobom konfiškácii, pretože na výbore keď sme rokovali o tomto návrhu, nám to zo strany firmy bolo prezentované tak, že rozmýšľajú nad tým, že by podali žalobu voči Slovenskej republike za prijatie tohto zákona, pretože chceme im skonfiškovať v zásade majetok alebo urobiť opatrenie, ktoré sa rovná konfiškačnému opatreniu.
Týmto sa zaoberám najmä preto, že je to skôr ústavnoprávna záležitosť a nemyslím si, že ide o takéto opatrenie. Naozaj ak niekomu zostane ešte po zdanení stomilióneurový zisk, tak to pripodobniť ku konfiškačnému opatreniu nevieme. V každom prípade aj keď máme to vo volebnom programe, ja osobne nepatrím k tým, ktorí, ktorým robí radosť, že teraz idú niekoho jednoducho zdaňovať, lebo, samozrejme, je to citlivá otázka, keďže ony síce, firmy si väčšinou, tí akcionári ten zisk rozdelia do svojich vačkov, ako sa povie, ako akcionári svoje dividendy, ale je pravda, že sú aj firmy, ktoré časť toho investujú do rozvoja, do ďalšieho rozvoja a dávajú to na investície, aj keď zase si povedzme pravdu, že keď dávajú na investície, tak to dávajú aj preto, aby rozširovali svoje podnikanie, svoj biznis, aby mali ešte väčšie zisky. Takže ono to nie je žiadna ľudomilná činnosť ani charitatívna činnosť, ako to niektoré firmy rady prezentujú, ale je to jednoducho vec, ktorú oni musia robiť, ak chcú, ak chcú podnikať a rozširovať sa na tom trhu. Aj keď toto je taký špecifický prípad, lebo táto firma sama osebe nemá veľmi konkurenciu a je teda na diskusiu, že či by tá daň mala byť presne takáto alebo vyššia, alebo nižšia, áno, to je vždy na diskusiu, tam asi treba naozaj brať ohľad aj na tie súvislosti a ja hovorím, že ak sme im už 30 mil. teraz dali k dobru tým, že nejdeme schvaľovať osobitný odvod, že už je to niečo, čím sme im vyšli v ústrety, pretože aj oni kritizovali najmä to, že idú byť zdanení dvakrát a to sa teraz diať nebude.
Takže toľko na úvodné slovo a ďakujem pekne.

Teraz poprosím pána spravodajcu Milana Kuriaka, aby nás informoval o výsledku rokovania vo výboroch a rovnako zdôvodnil stanovisko gestorského výboru k tomuto návrhu.
Nech sa páči.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť informáciu o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Petra Libu, Richarda Nemca a Jána Szőllősa na vydanie zákona o dani z osobitnej stavby.
Národná rada uznesením č. 1821 z 8. novembra 2022 pridelila návrh poslancov týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti. Zároveň určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: výbor pre financie a rozpočet neprijal platné uznesenie, návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor pre hospodárske záležitosti neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia tiež nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Ústavnoprávny výbor o návrhu nerokoval, pretože v deň rokovania nebol uznášaniaschopný.
Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet na 113. schôdzi dňa 29. novembra 2022. Stanovisko gestorského výboru, ani návrh spoločnej správy výboru neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru. Predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet zároveň určil mňa za spravodajcu výboru, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu, pán spravodajca, ako ste odporučili. Jedinú prihlášku písomnú, ktorú mám, a tým je pán poslanec a predseda finančného výboru Marián Viskupič, ktorému udeľujem slovo a po ňom dáme možnosť prihlásiť sa ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Viskupič, máte slovo.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
No už nás je tu stále menej a menej (povedané s úsmevom), takže zasa si dovolím predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý teda vzišiel zo všeobecnej dohody a spoločne teda bol pripravený k tomuto, k tomuto zákonu. Nebudem sa nijak vyjadrovať k samotnej dani z rúry, ktorú popísal teda pán kolega Vetrák, asi by sa možno dalo o tej sadzbe hovoriť, ale dobre, je, ako je. Ja by som teda povedal ďalšie dve veci, ktoré budem dopĺňať pozmeňujúcim návrhom, a to je, a to je zníženie a zekologizovanie registračnej dane, to znamená dane, ktorú alebo poplatku, ktorý platí, platia ľudia, keď si kupujú motorové vozidlo, a teda dovoľte mi zasa pár, pár slov tak k tomu, ako to teda je a ako bude.
Meníme teda týmto pozmeňujúcim návrhom spôsob výpočtu registračného poplatku za motorové vozidlá tým, že do tohto výpočtu poplatku sa zavádza parameter ekologickej prevádzky vozidla. Táto zmena vlastne sleduje zavedenie ekologického aspektu a prináša zvýhodnenie novších vozidiel, teda tých, ktoré majú nižší vplyv na životné prostredie.
Aktuálny stav teda, ktorý je, bol vlastne, bol zavedený a teda je na základe výkonu vozidla, a teda je tam tabuľka, ktorá definovala vek, vek vozidla, a teda čím bol vek vozidla vyšší, tým bola táto daň nižšia, čo sa na prvý pohľad akoby zdá, že v poriadku, ale na druhej strane to znamená, že teda bola preferencia starších vozidiel, menej ekologických vozidiel a jednoducho proste nebolo, nebolo, nebolo to dobré. No a zároveň to bola akoby určitá forma majetkovej dane, ktorú nemá zavedené v podstate takmer žiadna, žiadna krajina Európskej únie, čiže aj, aj toto je dôvod, prečo od tohto teraz upúšťame a bude ten registračný poplatok zavedený ako určitá vlastnosť výrobku, a to teda kombinácia ekologických parametrov a teda následne výkonu, výkonu vozidla.
Samozrejme, teda táto zmena umožní Slovensku, aby to teda bolo podobne, ako v ostatných členských štátoch, aby teda aj, aj tá, tento registračný poplatok motivoval ku kúpe ekologických vozidiel. Čo sa týka toho, koľko to bude pre občanov znamenať, tie prepočty sú, samozrejme, robené veľmi ťažko, pretože to závisí na skladbe, aké vozidlá budú ľudia kupovať, aká skladba výkonu, aká skladba toho, či to bude elektromobil, hybrid alebo teda štandardné spaľovacie vozidlo, ale teda tie nejaké prepočty ukazujú, že dokopy by mali ľudia zaplatiť asi o 32 mil. menej, takže vlastne je to niečo, čo uvoľní, uvoľní občanom, vlastne zníži ich platby. Teda ten rozpočet, vplyv na rozpočet verejnej správy je teda vo výške cca 32 mil. Toto zavádza, resp. bude tam stále zachované zvýhodnenie či už, či už hybridov, alebo teda aj elektrických vozidiel, ktoré budú platiť v tomto momente stále vlastne ten najnižší poplatok, ako teda formy ekologickej alebo ekologickejšej mobility.
To je vlastne k prvému bodu pozmeňujúceho návrhu. K druhému bodu pozmeňujúceho návrhu... (K rečníckemu pultu pristúpila pracovníčka Kancelárie NR SR podávajúc rečníkovi inštrukcie k ďalšej časti jeho vystúpenia.) Pardon, chvíľočku prosím. Dobre, ďakujem, ďakujem.
Takže druhým, druhým bodom pozmeňujúceho návrhu je zrušenie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, tzv. koncesionárske poplatky, a teda ich nahradenie nárokovateľným príspevkom zo štátneho rozpočtu zákonom stanovenej výške, ktorý sa, samozrejme, bude ročne zvyšovať o mieru inflácie. Nechcem nejak veľmi, ten čas je už, už teda je veľa hodín, ale toto bola jedna z vecí, kde teda SaS tento, tento návrh sme chceli dlhodobo presadiť. Máme pocit, že je to teda ďaleko efektívnejšie riešenie, ďaleko, ďaleko modernejšie riešenie a zároveň treba povedať aj to, že bude menej byrokracie. Len samotné ročné náklady na výber, ktorý je niekde vo výške, výber koncesionárskych poplatkov, ktorý je niekde vo výške 75 mil. eur ročne, je takmer 2,5 mil., hej? To, to sa nezdá, proste to je len ten samotný výber. Ale to je na strane akoby tej verejnej správy. Ale keď si zoberieme, tak väčšina ľudí, či už to platia ako SIPO alebo akýmkoľvek proste prevodom, to tiež stojí peniaze, čiže ľudia takisto vlastne majú s tým nejaké náklady. Potom sa ešte nebavme, samozrejme, celé oddelenie teda v RTVS, ktoré robí celú túto správu poplatkov, samozrejme, ich, ich evidenciu, ich vymáhanie. To tiež sú náklady, ktoré vlastne neprinesú nič, lebo vám to prinesie len ten príspevok alebo teda ten koncesionársky poplatok, ale stojí vás to ďalšiu energiu, takže toto všetko sa dá, sa dá vlastne týmto zrušiť.
No a potom máme tu ešte ďalší level, a to je, že aj firmy museli platiť vlastne podľa počtu svojich zamestnancov za služby RTVS bez ohľadu na to, či televíziu mali, alebo nemali alebo rozhlas, ale to ešte budiš. Ale tá celá administratíva okolo toho, to ďalšie zasa prinášalo, prináša náklady teda aj v sfére podnikateľskej. Takže aj týmto vlastne sa to celé zjednoduší. Čiže zasa je to riešenie, ktoré milióny vlastne mesačných pravidelných platieb a ich evidencie a úradovania a všetkého nahradí povedzme niekoľkými povedzme dvanásť, dvanástimi platbami do roka, kde, kde teda príde, prídu vlastne priamo zo štátneho rozpočtu.
Takže toľkoto, toľkoto k vysvetleniu. Keď budú nejaké otázky, tak však, samozrejme.
A dovolím si prečítať, prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Viskupiča k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Petra Libu, Richarda Nemca a Jána Szőllősa na vydanie zákona o dani z osobitnej stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1181.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Petra Libu, Richarda Nemca a Jána Szőllősa na vydanie zákona o dani z osobitnej stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
"Čl. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 447/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 217/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 450/2003 Z. z., zákona č. 469/2003 Z. z., zákona č. 583/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 199/2004 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 433/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 541/2004 Z. z., zákona č. 572/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona č. 633/2004 Z. z., zákona č. 653/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 308/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 342/2005 Z. z., zákona č. 468/2005 Z. z, zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona č. 572/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 603, 610/2005 Z. z., zákona č. 14/2006 Z. z., zákona č. 15/2006 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z., zákona č. 117/2006 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 342/2006 Z. z., zákona č. 672/2006 Z. z., zákona č. 693/2006 Z. z., zákona č. 21/2007 Z. z., zákona č. 43/2007 Z. z., zákona č. 95/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z., zákona č. 220/2007 Z. z., zákona č. 279/2007 Z. z., zákona č. 295/2007 Z. z., zákona č. 309/2007 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 343/2007 Z. z., zákona č. 344/2007 Z. z., zákona č. 355/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 460/2007 Z. z., zákona č. 517/2007 Z. z., zákona č. 537/2007 Z. z., zákona č. 548/2007 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 647/2007 Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z., zákona č. 92/2008 Z. z., zákona č. 112 Z. z., pardon 112/2008 Z. z., zákona č. 167/2008 Z. z., zákona č. 214/2008 Z. z., zákona č. 264/2008 Z. z., zákona č. 405/2008 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 451/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č.495/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 8/2009 Z. z., zákona č. 45/2009 Z. z., zákona č. 188/2009 Z. z., zákona č. 191/2009 Z. z., zákona č. 274/2009 Z. z., zákona č. 292/2009 Z. z., zákona č. 304/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 307/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z., zákona č. 700, pardon, 478/2009 Z. z., zákona č. 513/2009 Z. z., zákona č. 568/2009 Z. z., zákona č. 570/2009 Z. z., zákona č. 594/2009 Z. z., zákona č. 67/2010 Z. z., zákona č. 92/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č. 514/2010 Z. z., zákona č. 556/2010 Z. z., zákona č. 39/2011 Z. z., zákona č. 119/2011 Z. z., zákona č. 200/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 254/2011 Z. z., zákona č. 256/2011 Z. z., zákona č. 258/2011 Z. z., zákona č. 324/2011 Z. z., zákona č. 342/2011 Z. z., zákona č. 363/2011 Z. z., zákona č. 381/2011 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 404/2011 Z. z., zákona č. 405/2011 Z. z., zákona č. 409/2011 Z. z., zákona č. 519/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 49/2012 Z. z., zákona č. 96/2012 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z., zákona č. 286/2012 Z. z., zákona č. 336/2012 Z. z., zákona č. 339/2012 Z. z., zákona č. 351/2012 Z. z., zákona č. 439/2012 Z. z., zákona č. 447/2012 Z. z., zákona č. 459/2012 Z. z., zákona č. 8/2013 Z. z., zákona č. 39/2013 Z. z., zákona č. 40/2013 Z. z., zákona č. 72/2013 Z. z., zákona č. 75/2013 Z. z., zákona č. 94/2013 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 122/2013 Z. z., zákona č. 144/2013 Z. z., zákona č. 154/2013 Z. z., zákona č. 213, 213/2013 Z. z., zákona č. 311/2013 Z. z., zákona č. 319/2013 Z. z., zákona č. 347/2013 Z. z., zákona č. 387/2013 Z. z., zákona č. 388/2013 Z. z., zákona č. 474/2013 Z. z., zákona č., zákona č. 506/2013 Z. z.. Nie v pohode. Zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 84/2014 Z. z., zákona č. 152/2014 Z. z., zákona č. 162/2014 Z. z., zákona č. 182/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 262/2014 Z. z., zákona č. 293/2014 Z. z., zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 399/2014 Z. z., zákona č. 40/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 120/2015 Z. z., zákona č. 128/2015 Z. z., zákona č. 129/2015 Z. z., zákona č. 247/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 259/2015 Z. z., zákona č. 262/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 387/2015 Z. z., zákona č. 403/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 272/2016 Z. z., zákona č. 342/2016 Z. z., zákona č. 386/2016 Z. z., zákona č. 51/2017 Z. z., zákona č. 238/2019, 2017 Z. z., zákona č. 242/2017 Z. z., zákona č. 276/2017 Z. z., zákona č. 292/2017 Z. z., zákona č. 293/2017 Z. z., zákona č. 336/2017 Z. z., zákona č. 17/2018 Z. z., zákona č. 18/2018 Z. z., zákona č. 49/2018 Z. z., zákona č. 52/2018 Z. z., zákona č. 56/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 106/2018 Z. z., zákona č. 108/2018 Z. z., zákona č. 110/2018 Z. z., zákona č. 156/2018 Z. z., zákona č. 157/2018 Z. z., zákona č. 212/2018 Z. z., zákona č. 215/2018 Z. z., zákona č. 284/2018 Z. z., zákona č. 312/2018 Z. z., zákona č. 346/2018 Z. z., zákona č. 9/2019 Z. z., zákona č. 30/2019 Z. z., zákona č. 150/2019 Z. z., zákona č. 156/2019 Z. z., zákona č. 158/2019 Z. z., zákona č. 211/2019 Z. z., zákona č. 213/2019 Z. z., zákona č. 216/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 234/2019 Z. z., zákona č. 356/2019 Z. z., zákona č. 364/2019 Z. z., zákona č. 383/2019 Z. z., zákona č. 386/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 395/2019 Z. z., zákona č. 460/2019 Z. z., zákona č. 165/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 310/2020 Z. z., zákona č. 128/2021 Z. z., zákona č. 149/2021 Z. z., zákona č. 259/2021 Z. z., zákona č. 287/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 372/2021 Z. z., zákona č. 378/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 402/2021 Z. z., zákona č. 404/2021 Z. z., zákona č. 455/2021 Z. z., zákona č. 490/2021 Z. z., zákona č. 500/2021 Z. z., zákona č. 352/2021 (správne 532/2021, pozn. red.) Z. z., zákona č. 540/2021 Z. z., zákona č. 111/2022 Z. z., zákona č. 114/2022 Z. z., zákona č. 122/2022 Z. z., zákona č. 180/2022 Z. z., zákona č. 181/2022 Z. z., zákona č. 246/2022 Z. z., zákona č. 249/2022 Z. z., zákona č. 253/2022 Z. z., zákona č. 264/2022 Z. z., zákona č. 256/2022 (správne 265/2022, pozn. red.) Z. z., zákona č. 266/2022 Z. z., zákona č. 325/2002 (správne 325/2022, pozn. red.) Z. z., zákona č. 408/2022 Z. z., zákona č. 427/2022 Z. z. a zákona č. 429/2022 Z. z. sa mení takto:
1. V prílohe časti VI. Doprava položke 65 sa vzorec "RP = P_kw x RV_1-n^" nahrádza vzorcom "RP = P_kw x EKV".
2. V prílohe časti Vl. Doprava položke 65 sa slová "RV_1-n - koeficient zostatkovej hodnoty vozidla zodpovedajúci zostatkovej hodnote vozidla podľa veku vozidla v rokoch odo dňa prvej evidencie vozidla, ktorého hodnoty sú uvedené v tabuľke č. 2" nahrádzajú slovami "EKV - ekologický koeficient vozidla".
3. V prílohe časti VI. Doprava položke 65 tabuľka č. 2 znie:
"Tabuľka č. 2
Emisná norma, Dátum prvej registrácie*, Dátum prvej registrácie*, Ekologický koeficient vozidla
Veterán (viac ako 40 rokov bez rozdielu paliva) - do 31. 12. 1982 - 0,10
Položka OEV č. 18:P.3 Druh Paliva/zdroj energie: Nafta, Nafta+HEV
Euro 1 - od 1. 1. 1983 do 31. 12. 1996 - 1,00
Euro 2 - od 1. 1. 1997 do 31. 12. 2000 - 0,90
Euro 3 - od 1. 1. 2001 do 31. 12. 2005 - 0,80
Euro 4 - od 1. 1. 2006 do 31. 12. 2010 - 0,70
Euro 5 - od 1. 1. 2011 do 31. 8. 2015 - 0,60
Euro 6 b, c - od 1. 9. 2015 do 31. 8. 2019 - 0,40
Euro 6d-Temp a 6d - od 1.9.2019 - 0,30
Položka OEV č. 18: P.3 Druh Paliva/zdroj energie: Benzín, Benzín+HEV, Benzín+LPG, CNG a kombinácia s iným palivom, LPG a kombinácia s iným palivom, LNG a kombinácia s iným palivom
Euro 1 - od 1. 7. 1992 do 31. 12. 1995 - 1,00
Euro 2 - od 1. 1. 1996 do 31. 12. 1999 - 0,90
Euro 3 - od 1. 1. 2000 do 31. 12. 2004 - 0,80
Euro 4 - od 1. 1. 2005 do 31. 8. 2009 - 0,70
Euro 5 - od 1. 9. 2009 do 31. 8. 2014 - 0,60
Euro 6 b, c - od 1. 1. 2014 (správne od 1. 9. 2014, pozn. red.) do 31. 8. 2017 - 0,40
Euro 6d-Temp a 6d - od 1. 9. 2017 - 0,30
Položka OEV č. 18: P.3 Druh Paliva/zdroj energie: Elektrina, kombinácia palivo+PHEV (Plug-ln hybrid), H2
Všetky emisné normy - 0,20
Poplatok sa zníži najviac na 33 eur.
* Kritériá časového rozmedzia dátumu prvej registrácie (stĺpec č. 2 a 3) sa použijú len, ak motorové vozidlo nemá pridelenú emisnú normu Euro."
4. V prílohe časti VI. Doprava položke 65 Poznámkach sa vypúšťa bod 4.
Doterajší bod 5 sa označuje ako bod 4."."
Nový článok II nadobúda účinnosť 1. apríla 2023, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť pri vyhotovovaní čistopisu zákona.
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
2. V doterajšom čl. II sa slovo "predpisu ^90a)" nahrádza slovom "príjmov^79g)" a označenie odkazu 90ab a poznámky pod čiarou k odkazu 90ab nahrádza odkazom 90ac a poznámkou pod čiarou k odkazu 90ac.
3. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:
"ČI. IV
Zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 397/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 340/2012 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z. a zákona 264/2012 (správne 264/2022, pozn. red.) Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 20 ods. 1 písmeno a) znie:
"a) nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu (ďalej len "nárokovateľný príspevok") určený na finančné zabezpečenie hlavnej činnosti Rozhlasu a televízie Slovenska v sume podľa § 20a ods. 2,".
Poznámka pod čiarou k odkazu 49 sa vypúšťa.
2. § 20 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
"(6) Finančné prostriedky podľa odseku 1 písm. a) sa ich pripísaním na účet Rozhlasu a televízie Slovenska považujú na účely podľa osobitného predpisu⁵³⁾ za vyčerpané na určený účel."
Poznámka pod čiarou k odkazu 53 znie:
"⁵³⁾ § 19 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
3. Za § 20 sa vkladá § 20a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 20a
Nárokovateľný príspevok
(1) Nárokovateľný príspevok je Rozhlas a televízia Slovenska oprávnená použiť len na úhradu nákladov na zabezpečenie hlavnej činnosti Rozhlasu a televízie Slovenska.
(2) Nárokovateľný príspevok na príslušný rozpočtový rok sa poskytuje v sume nárokovateľného príspevku na predchádzajúci rozpočtový rok upravený o priemernú mieru inflácie zistenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky a meranú indexom spotrebiteľských cien, ktorá bola dosiahnutá v období od 1. júla roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému rozpočtovému roku a ktoré sa končí 30. júnom roku, ktorý bezprostredne predchádza príslušnému rozpočtovému roku. Nárokovateľný príspevok podľa prvej vety sa poskytuje v celej sume bezhotovostne na účet Rozhlasu a televízie Slovenska do 31. januára príslušného rozpočtového roka."
4. Za § 27a sa vkladá § 27b, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠27b
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023
(1) Výber a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len "úhrada"), ktorú bol platiteľ úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 30. júnu 2023 povinný zaplatiť do 30. júna 2023, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva od 1. júla 2023 Rozhlas a televízia Slovenska podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. júna 2023; takto vybraté a vymožené úhrady za služby verejnosti, ako aj vymožené iné pohľadávky sú príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska.
(2) Suma nárokovateľného príspevku na rozpočtový rok 2023 je najmenej 41 500 000 eur.
(3) Suma nárokovateľného príspevku na rozpočtový rok 2024 je najmenej 83 000 000 eur. Nárokovateľný príspevok sa o mieru inflácie podľa § 20a ods. 2 upravuje prvýkrát v roku 2024."
5. § 28 sa dopĺňa tretím bodom, ktorý znie:
"3. čl. I zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 373/2013 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 314/2019 Z. z. a zákona č. 126/2021 Z. z."
Nový článok IV nadobúda účinnosť 1. júla 2023, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť pri vyhotovovaní čistopisu zákona.
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
A to je všetko, kolegovci. Ďakujem pekne za trpezlivosť a takisto podporím, poprosím o podporu či už tohto pozmeňujúceho návrhu, alebo celého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.