7. schôdza

Pani poslankyňa Drábiková.

Ja sa chcem, Janka Žitňanská, poďakovať za tvoj príspevok a veľmi sa teším, že sme spolu v sociálnom výbore a teším sa, že naozaj sa tu aj stretlo mnoho ľudí, ktorým problematika zdravotne ťažko postihnutých ľudí leží na srdci a že spoločným úsilím dokážeme týmto ľuďom pomôcť, či už v oblastiach zmieňovaného poradenstva odľahčovacích služieb, ale aj v mnohých ďalších oblastiach, kde tento systém naozaj neponúka dostatočnú pomoc a častokrát je to riešené práve rôznymi ad hoc iniciatívami a neziskovými organizáciami a dobrovoľnými zbierkami. Som presvedčená, ako si spomenula, som rada, že sme to dostali do programového vyhlásenia vlády, že naozaj tomu chceme venovať veľkú pozornosť a chcem vyjadriť naozaj teda podporu a chcem poďakovať za tento príspevok aj za vašu prácu.
Ďakujem.

Ďakujem. Pani poslankyňa Vaňová.

Ďakujem, pani Žitňanská, za vaše slová, pretože som s nimi úplne stotožnená a ďakujem pani komisárke za to, za tú správu a za všetku tú vašu prácu, ktorú robíte. Téma znevýhodnených zdravotne postihnutých ľudí mi je blízka a takisto sa jej venujem veľmi dlho. Možno, možno by som len chcela upriamiť, pretože ja som sa špecializovala viacmenej na nepočujúcich ľudí a najmä na deti a rodiny s nepočujúcimi deťmi, kde na Slovensku tak ročne máme takých dvesto nepočujúcich detí podľa štatistík, a týmto deťom sa vie dnes veľmi efektívne pomáhať v rámci kochleárnej implantácie a problém vidím jedine v tom, že je to technická záležitosť a v podstate tam ide o tú výmenu tých bateriek, ktoré sú pre mnohé rodiny často finančne dosť náročné. Takže budem veľmi rada, ak budeme môcť spolupracovať, držím palce a prajem všetko dobré. A ďakujem veľmi pekne za vašu správu.

Pán poslanec Potocký.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tiež sa chcem poďakovať pani poslankyni Žitňanskej aj pani komisárke za ich slová a súhlasím s tým, že vyspelosť a sila štátu sa pozná podľa toho, ako vie pomôcť svojim najslabším a najzranitejším, najzraniteľnejším obyvateľom. Súhlasím aj s tým, že sa musí zmeniť prístup štátu, pretože hendikepovaní ľudia, zdravotne postihnutí sa nemôžu správať ako detektívi, ktorí stále pátrajú po tom, kde sa majú dopátrať pomoci. Musia študovať rôzne zákony, je potrebné, aby štát bol viacej ústretovejší a aby bola nastavená legislatíva tak, aby sme boli týmto ľuďom nápomocnejší, aby ten prístup k tej pomoci bol oveľa jednoduchší, adresnejší. Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Kuriak.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Žitňanská, ďakujem vám, že máte záujem, srdce a ochotu pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú. Aj vám, pani komisárka, ďakujem za každý reálny krok a pomoc, ktorá sa vám podarila za vášho pôsobenia vytvoriť, pre, pre tých, ktorí to naozaj najviac potrebujú. Mám veľa osobných skúseností so zdravotne postihnutými, nakoľko som dlhé roky organizoval pobyty pre túto skupinu ľudí a naozaj priamo od rodičov, hlavne od opustených matiek som počul tie ťažké osudy a veľakrát som mal zimomriavky po tele, aj teraz momentálne, ako naozaj veľmi ťažké osudy a musíme upriamiť pozornosť na, na zdravotne postihnutých a znevýhodnených ľudí, lebo naozaj si to zaslúžia. Neviem pochopiť, ako, ako sa mohli stať situácie, že im bola odmietnutá základná pomoc na zľahčenie života a ich ťažkej situácie, či nejaké schodolezy, alebo iné zdravotné pomôcky, alebo odobraté parkovacie karty, ako naozaj toto je, to je, no použijem možno tvrdé slová, ale, ale krkavčie. Tak verím tomu, že je nás tu veľa v pléne a budeme robiť všetko pre to, aby sme týmto ľuďom pomohli zľahčiť ich ťažkú situáciu. Ďakujem.

Pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. To je faktom, že nikdy nikto nevie, kedy bude práve potrebovať pomoc a pomoc a odkázanosť na druhých. Dovolím si povedať, že práve telesne postihnutí vozičkári stále patria k marginalizovanej skupine. U nás na Slovensku je to ešte stále dosť vypuklé vidieť, a to je presne aj tá bezbariérovosť, ktorá nám chýba. Ale aj v uliciach mesta hneď, to nie sú len tie budovy, verejné budovy, ale aj ulice a mestá. Myslím si, že táto skupina ľudí stále nevie sa dostať možno voľne a bez pomoci druhých, aby prekonala tie, všetky tie bariéry, nechcem povedať všetky mestá, ale mnohé mestá také na Slovensku sú, kde jednoducho potrebujú veľkú asistenciu. Čo mám priateľov a známych, ktorí sú vozičkári, viem aj to podľa nich, že chcú si maximálne urobiť všetko sami a obslúžiť seba samých, nakoľko to dokážu. Tú asistenciu tých druhých ľudí prijímajú už naozaj len v nevyhnutných prípadoch, kedy si nevedia pomôcť. Spomenuté bolo tu tiež, taký veľmi vážny problém, ktorý tuná je, a to sú vozičkári, resp. pacienti, ktorí sú napojení na pľúcny ventilátor a sú odkázaní na, minimálne na tri prístroje, je faktom to, že ARO je to, kde prijíma akútne stavy týchto pacientov a pre dlhodobý proces naozaj na Slovensku neexistuje priestor taký, kde by to tak títo ľudia mohli sa ocitnúť. Čo čiastočne to supľuje na Slovensku, tak na pľúcnych ventilátoroch sú napojení pacienti práve v hospicových zariadeniach, možno toto neviete práve, pani komisárka, ale to sú tie pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)