7. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa odsúhlasenej zmeny programu.
Ešte predtým mi dovoľte, aby som vás informoval o výsledkoch grémia, ktoré zasadalo práve teraz. Máme avízo, že do Národnej rady bude doručený ďalší zákon v skrátenom legislatívnom konaní, preto sme sa na grémiu dohodli, že dnes budeme rokovať normálne do siedmej bez hlasovania. Ak prerokujeme všetky body schôdze, tak hlasovanie bude zajtra o 14.00. Ak neprerokujeme všetky body schôdze, tak zajtra normálne o deviatej pokračujeme v ďalšom rokovaní. Takže hlasovanie dneska nebude o piatej, ale zajtra o 14.00.
Podľa odsúhlasenej zmeny programu pokračujeme

Správou o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2019.

Správa má parlamentnú tlač 18 a správa výboru má tlač 18a.
Prosím predsedníčku Rady pre vysielanie a retransmisiu Martu Danielovú, aby správu uviedla.
Nech sa páči, máte slovo.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, keďže so správou o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu predstupujem pred vás prvýkrát v tomto novom zložení, dovoľte, aby som vás v úvode najskôr oboznámila len niekoľkými číslami o členoch rady, o zložení rady. Tá má deväť členov volených v parlamente. Funkčné obdobie člena je šesť rokov. Člena možno zvoliť najviac na dve funkčné obdobia. Jedna tretina rady sa obnovuje každé dva roky. Len pre informáciu, koncom roka sa trom členom rady končí funkčné obdobie a práve tu na tomto mieste už na jeseň, pred koncom roka by mal parlament vyberať nástupcov z navrhovaných kandidátov. O všetkých nás, momentálne deviatich členoch, sú podrobné informácie na webovej stránke rady.
Rada zasadá dvakrát mesačne a prerokúva približne 40, zajtra to bude napríklad 70 bodov programu. Rada pre vysielanie a retransmisiu vykonávala aj v minulom roku svoje zákonné kompetencie v obdobnom legislatívnom režime ako v rokoch predchádzajúcich. Všetky naše správy sú zverejnené na internete, takže je tam možné porovnať si, ako to vyzeralo v jednotlivých tých hlavných oblastiach. Väčšina z vás našu činnosť možno neregistrovala, tak pre predstavivosť opäť niekoľko čísiel, pretože tie, aj keď môžu byť unavujúce, ale sú najveľavravnejšie.
Činnosť rady je zhrnutá zhruba v dvoch hlavných oblastiach. Najskôr je to udeľovanie televíznych a rozhlasových licencií a registrácia poskytovateľov retrensmisie. Druhou rozsiahlou – a tej je aj najpodstatnejšia časť správy venovaná – je činnosť regulácie obsahu z hľadiska dodržiavania zákona a s ním súvisiacich predpisov.
Najskôr krátko k tej prvej oblasti, udeľovanie televíznych a rozhlasových licencií a registrácia poskytovateľov. Ku koncu minulého roka bolo na Slovensku v platnosti takmer 250 televíznych licencií, 71 rozhlasových licencií a pribudli, samozrejme, aj 161, nieže pribudli, zaregistrovalo sa ku koncu roka 161 registrácií retransmisie.
K rozhlasovej licencii, ktorá je odlišná od tej televíznej, sa viaže pridelenie frekvencií. Vždy na jar a na jeseň na základe oznámenia úradu telekomunikačného zverejňujeme v troch celoštátnych denníkoch zoznam voľných frekvencií a podmienky. Práve dnes sme mali jarné výberové konanie o tridsať voľných frekvencií, prihlásilo sa desať žiadateľov a išli sme formou konferenčných hovorov prostredníctvom ZOOM-u, takže ukazuje sa to aj ako veľmi efektívne z časového aj ekonomického hľadiska pre žiadateľov. Zväčša sa už prideľujú len frekvencie, ktoré vysielatelia buď vrátili z rôznych, najmä ekonomických dôvodov, alebo im boli radou odňaté pre porušovanie zákona.
Štátne frekvencie sú národné bohatstvo. Nie sú prevoditeľné na iné subjekty, už vôbec nie sú zobchodovateľné, ako sa to niektorí vysielatelia v minulom roku pokúšali. Nemôže ísť v žiadnom prípade o dohodu medzi končiacim vysielateľom a novým záujemcom s tým, že jeden prenechá frekvencie tomu, koho si on vyberie alebo s kým sa dohodne. Každý, kto chce dostať priestor v éteri, musí prejsť riadnym výberovým konaním. Okrem televíznych a rozhlasových licencií, ako som už spomenula, koncom minulého roka sme evidovali aj 161 registrácií retransmisie, tie poskytujú služby takmer pol miliónom domácností. V prípade týchto žiadateľov alebo ak prídu podnety, zisťujeme, či žiadatelia, či poskytovatelia retransmisie šíria legálne svoje programy, či majú na to súhlas pôvodného vysielateľa.
Druhá, najrozšírenejšia oblasť a možno aj najbližšia k vám je činnosť rady, ktorá sa týka regulácie obsahu z hľadiska dodržiavania zákona a s ním súvisiacich predpisov. Na obsah vysielania nám prišlo vlani 580 sťažností, ktoré boli spracované na rokovanie rady. Tých 580 sťažností sa týkalo takmer 600 programov, to znamená, že jeden sťažovateľ v jednom podnete napísal aj na štyroch vysielateľov odrazu. Len pre porovnanie toho nárastu sťažností, tak to bolo skoro o 300 programov, sťažností na programov viac ako v roku predchádzajúcom.
Presne na strane 213 je tabuľka so sťažnosťami aj s porovnávajúcimi číslami s predchádzajúcim rokom, preto si dovolím pristaviť sa pri tom enormnom náraste čísiel, ktorý nesúvisí povedzme s obsahom alebo s nekvalitou, to už absolútne, ale väčšina sťažností pochádza z jedného a toho istého zdroja. Sú dni, keď jeden pisateľ napíše aj tri sťažnosti a ony majú rovnaké znenie. Odcitujem: "Program nebol vhodný pre maloletých, obsahoval vulgarizmy, obscénne a expresívne vyjadrovanie, scény zobrazujúce násilie, krutosti." Jedna veta s rôznym dátumom a názvom programu. Ale my to musíme prešetrovať podľa § 14 kompletne, nielen čoho sa týkal podnet. Často kancelária pri príprave podkladov a pri skúmaní nenašla žiadne vulgarizmy ani obscénne gestá, ale pozornosť sa musela spracovaniu venovať tak ako všetkým ostatným. Neraz, najmä minulý rok na konci roka boli naši ľudia v kancelárii úplne v koncoch, vystresovaní, pretože my máme jednoducho dané zákonom lehoty na vybavenie, nič nemožno odsunúť, presunúť, bagatelizovať alebo povedať, máme toho veľa, nemôžeme to teraz vybaviť. Mali sme dokonca aj stretnutie so sťažovateľom, aby sme mu vysvetlili zmysel práce a kontroly rady, podľa akého zákona pracujeme, podľa akej vyhlášky sa musíme držať, my nemôžeme programy posudzovať podľa vkusu, ale len striktne podľa zákona.
Týmto chcem teda naznačiť, že stačí jeden-dvaja sťažovatelia, dokážu kancelárii tak pozväzovať ruky svojimi podnetmi, že nám neostáva čas a priestor na ďalšie úlohy, ktoré by sme chceli robiť na prospech vysielateľov, najmä v edukatívnej oblasti. Aj oni cítia, aj my cítime, že by sme mali viac spolu hovoriť, ale jednoducho na to nezostáva čas, priestor ani kapacita. Pred rokmi sme dokonca mali sťažovateľa, to len na ilustráciu, ktorý v priebehu jedného mesiaca podal 500 sťažností.
Ale aby čísla pre vás mali väčšiu výpovednú hodnotu, v krátkosti vymenujem aspoň, čoho sa týkali. Najviac podnetov teda prišlo na nevhodnosť programov vo vzťahu k maloletým, na ohrozenie ich mravného, psychického a fyzického vývinu. Dosť bolo podnetov, ktoré sa týkali zásahu do ľudskej dôstojnosti, spôsobu spracovania, zobrazovania umierania, tragédie. Skúmame možné porušenie zákona dokonca aj v prípadoch, ak dotknuté osoby sami poskytli vysielateľovi informácie zvukové, obrazové, súhlasili s ich zverejnením. Nie zodpovedný je ten, ktorý nahrávku poskytne, ale zodpovedný je vysielateľ, ktorý musí vedieť zhodnotiť podľa zákona, kde je tá hranica, čo je prípustné a čo už je za, porušenie zákona.
Ďalšie sťažnosti sa týkali objektivity a vyváženosti spravodajsko-publicistických programov. Tu musím konštatovať, že oproti minulým rokom je sťažností podstatne menej. Námietky boli aj voči častému prerušovaniu programov reklamou a jej hlasitosti, sponzoringu, telenákupu, umiestňovaniu programov v produktoch, ale aj tej retransmisie, ako som spomínala, či šíria programy so súhlasom pôvodných vysielateľov.
Dosť podnetov posledný rok prišlo od sluchovo postihnutých občanov, ktorí namietali nesúlad prekladu s obrazom, respektíve úplnú absenciu titulkov u programov avizovaných vysielateľom. Čiže tam bolo také necitlivé sklamanie týchto ľuďov, že čakali program, ktorý im čosi napovie, a boli sklamaní.
Okrem regulácie obsahu z hľadiska dodržiavania zákona a s ním súvisiacich predpisov je významnou úlohou aj zabezpečenie dohľadu nad zachovaním duálneho systému, popri vysielateľoch zo zákona vysielajú aj komerčné médiá na základe licencie a duálny systém má za cieľ zabezpečiť im rovnaké podmienky. Práve minulý týždeň sa tu schvaľoval nové, nová legislatívna úprava, ktorá by im mala pomôcť v tejto zložitej situácii. Aj z tohto množstva čísel možno vydedukovať rozsiahlosť činnosti rady.
Podklady pre rozhodovaciu činnosť pripravujú odborníci z kancelárie. Vlani v nej pracovalo namiesto 36 ľudí len 30, niektorí neuspeli už v rámci skúšobnej lehoty, iní odišli krátko po nástupe, buď nesplnili očakávania zamestnávateľa, alebo aj sami zistili už krátko po nástupe, že náročné povinnosti budú nad ich schopnosti. Nie je to jednoduchá administratívna robota, takže naozaj si vyžaduje celého človeka, ale nechcem sa tu podrobne o tom zmieňovať, pretože ak by bol záujem, môžeme aj na rade rozprávať, prípadne na mediálnom výbore alebo v osobných kontaktoch, je to naozaj veľmi zložité a nie je to tak jednoduché napísať odpoveď na sťažnosť. Koľkokrát sa stane na rade, že máme podkladový materiál, ktorý posudzujeme a má od 20, 30 strán a minulý, pred dvomi týždňami to bolo až 140 strán, Takže je to fakt náročné a tam je veľmi dôležité spolupracovať aj medzi ľuďmi navzájom v kancelárii.
Pracovníci kancelárie svojím odborným a ľudským prístupom k pisateľom neraz suplujú aj iné inštitúcie a robia záslužnú prácu v rámci právnej výchovy. Veľa, okolo 400 – 500 podnetov, otázok prichádza, buď nedostávajú z kompetentných miest informácie, alebo jednoducho nevedia, na koho sa obrátiť. Takže veľmi seriózne pristupujú k tomu, nieže ich odkážu, kde sa majú obrátiť, áno, aj to je súčasťou odpovede, ale aj vlastne ich poučia v ich vlastnom probléme.
S množstvom agendy prerokúvanej na rade priamo súvisí aj súdna agenda. Každý vysielateľ nespokojný s rozhodnutím rady má právo obrátiť sa na súd a požiadať o preskúmanie nášho rozhodnutia. S uspokojením môžem konštatovať, že nielen klesá počet nespokojných vysielateľov, ktorí dávajú na súd preskúmať naše rozhodnutia, ale aj súd, súdy konštatujú alebo sa stotožňujú s rozhodnutím rady, takže neskromne poviem, že sme na tom súde úspešní.
Snažíme sa, pokiaľ je záujem aj zo strany vysielateľov, veľa spolu hovoriť, vyjasňovať si stanoviská, názory, hľadať cesty, ako predchádzať sankciám, pretože sankcia nemusí mať vždy taký veľký výchovný efekt ako spomínané povedzme vzájomné diskusie alebo ústne vypočutia, ktorých sa vysielatelia môžu dožadovať a aj využívajú tento priestor.
Skvalitnili sme a, samozrejme, aj budeme skvalitňovať naďalej našu webovú stránku, kde sa snažíme poskytovať rozsiahle komplexné informácie nielen o výsledkoch činnosti, ale aj o legislatívnych záležitostiach. Jednoducho o všetkom najpodstatnejšom, čo súvisí s našou činnosťou a čo je na prospech vysielateľov.
Kto navštívil alebo navštevuje našu webovú stránku a pozorne čítal aj našu správu, nemohol prehliadnuť aj naše rozsiahle zahraničné aktivity v roku 2019. Naši odborníci z kancelárie sa sústredili v uplynulých mesiacoch na získavanie zahraničných skúseností, najmä v súvislosti s pripravovanými legislatívnymi zmenami, ktoré boli vlani začiatkom roka už taxatívne vymenované ako návrhy v smernici prijatej Európskou úniou. Európskemu orgánu, ktorý v Bruseli združuje zástupcov podobných regulačných orgánov, ako je tento náš na Slovensku, predsedal dva roky riaditeľ našej kancelárie. Mali sme tak možnosť byť priamo pri tvorbe legislatívnych zmien, pri tvorbe informácií, ktoré, zúčastňovali sme sa teda aj mnohých podujatí, z ktorých podnety sa prenášali a stále budú pripravovať do legislatívnych zmien. Najmä na tento rok sme mali pripravených veľa, veľa takých podujatí, kde sme chceli spolu s vysielateľmi hovoriť, žiaľ, táto situácia naše plány zmarila, ale využívame konferenčné hovory, takže zdá sa, že sme v kontakte, ešte by som povedala, tak aktívnejšie ako pred týmto ťažkým obdobím.
Teda hlavná pozornosť sa už v minulom roku začala sústreďovať na prípravu nového zákona v oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb. Je logické, že moderná doba s modernými technológiami, ktoré vstúpili do nášho života, ukazuje na nevyhnutnosť zmodernizovať aj regulačné prostredie a zjednotiť pravidlá v rámci Európskej únie.
Vážené, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, určite by bolo oveľa viac toho hovoriť, ja vás nechcem zaťažovať ani číslami, ani čítaním z jednotlivých strán, je zaujímavé sa prípadne dozvedieť, aká je efektívnosť rozhodovacej činnosti, podľa čoho rada hodnotí efektivitu, ako je to s tými represívnymi, ako je to s tými sankciami, podľa čoho sa udeľuje, ale to je naozaj na takú rozsiahlu diskusiu. Ak si všimnete v správe, všetky sťažnosti sú tam len stručne vymenované, ale ku každej sťažnosti my vieme promptne poskytnúť v rámci infozákona v podstate všetky, všetky podklady.
Takže toľko z mojej strany, keď sa uvoľní situácia, bývame, teda máme kanceláriu na Palisádoch 36, sme presťahovaní, kedykoľvek poskytneme informácie v súvislosti s našou činnosťou, s legislatívnymi zmenami.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujeme pekne. Prosím vás, zaujmite miesto pre navrhovateľa.
Teraz poprosím predsedu výboru pre kultúru a médiá poslanca Kristiána Čekovského, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá o prerokovaní správy o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2019 (tlač 18a) vo výbore.
Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2019 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 25 z 31. marca 2020 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Súčasne poveril výbor predložiť informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady.
Výbor pre kultúru a médiá prerokoval správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2019 a odporučil ju Národnej rade uznesením č. 10 z 30. apríla 2020 schváliť.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade, po prvé, schváliť správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2019, a po druhé, vysloviť súhlas, aby predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu Marta Danielová správu uviedla a mohla vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady.
Súčasne ma výbor určil za spravodajcu výboru a poveril ma, aby som informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výbore.
Prerokovaná informácia k správe bola schválená uznesením gestorského výboru č. 11 zo dňa 30. apríla 2020. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Zaujmite miesto pre spravodajcu.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, keď rozprava nebola, tak pani navrhovateľka stanovisko nebude zaujímať, alebo? Nie. Pán spravodajca? Takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme v prerušenej rozprave; ďakujem veľmi pekne. Pokračujeme v prerušenej rozprave o

Správe a výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2019,

je to tlač 27.
Prosím predsedu tohto úradu Karola Mitríka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Jozefa Hlinku, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Máme tu pána predsedu úradu Mitríka? (Krátka pauza.) Pán predseda Mitrík bol na výbore, za chvíľku je tu. (Krátka pauza.)
Nech sa páči, pán predseda, zaujmite miesto pre navrhovateľa.
S faktickými poznámkami sú na dopoludňajšie vystúpenie pani poslankyne Zemanovej prihlásení piati poslanci.
Nech sa páči, pán poslanec Linhart.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som trošku bol v šoku, keď som sa pozeral na výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2019 a týka sa to NKÚ, kde na strane 16, odsek 3.1. Kontrola NKÚ, píše sa: "Činnosť a hospodárenie fondu aj naďalej podlieha kontrole Najvyššieho kontrolného úradu (ďalej len NKÚ). Posledná kontrola zo strany NKÚ bola vykonaná v roku 2011."
Ja si myslím, že v ďalšom bode, samozrejme, budeme rozprávať o tom, že tá, že návrh na vykonanie tejto kontroly, my sa musíme naozaj pozrieť na to, ako sa tam šafárilo, ak, hlavne hovorím o pozemkovom fonde teraz, ako sa tam šafárilo od roku 2011. Nepozerajme sa len od roku 2014, ale padne tu návrh, aby sa pozeralo od roku 2011. Musíme sa pozrieť na šafáranie dvoch v podstate bývalých generálnych manažériek alebo riaditeliek. Jedna z toho bola potom povýšená, mám také indície, za zásluhy určité na ministerku vlastne pôdohospodárstva. Takže som veľmi rád, že toto sa udeje, že tá kontrola, že tá kontrola bude vykonaná.
A takisto sa teším na výsledky kontroly, kde som podal; sa mi kráti čas, ale skúsim to stihnúť; kde som podal trestné oznámenie na podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu pri správe cudzieho majetku a činu zneužívania právomocí verejného činiteľa, čo sa týka potom už Národného potravinového katalógu, ktorý sa momentálne vyšetruje a prebieha audit na ministerstve pôdohospodárstva. To len pre záznam.
Veľmi pekne vám ďakujem za slovo.

Pán poslanec Dušan Muňko; nevidím ho v sále, nemôže vystúpiť.
Pani poslankyňa Zita Pleštinská.

Ďakujem, pán predsedajúci. Aj v súvislosti s vystúpením pani kolegyne Anny Zemanovej a jej zisteniami v oblasti kontrolnej činnosti poukazujem opäť na nutnosť reformy verejnej správy a samosprávy, presne tak ako to vo svojej správe o výsledkoch kontrolnej činnosti každý rok v rámci svojej správy v parlamente zdôrazňuje pán predseda NKÚ Karol Mitrík. O nutnosti auditu nás presviedča vo svojich stanoviskách aj ZMOS, spomeniem národný projekt ZMOS-u s názvom Modernizácia miestnej územnej samosprávy, ktorý je realizovaný vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa.
Vo svojom vystúpení ste, pani kolegyňa Zemanová, poukázali na ochranu kultúrnych pamiatok. Na Slovensku deklarujeme záujem na ochranu kultúrneho dedičstva, náklady naň však prakticky výlučne ponechávame na ich vlastníkoch. To sa potom dobre deklaruje verejný záujem, keď finančné bremeno znáša niekto iný. Vo viacerých krajinách západnej a severnej Európy je ochrana kultúrnych pamiatok v súkromnom vlastníctve ako verejného záujmu riešená preplatením rozdielu nákladov, ktorý vzniká pri bežnom užívaní budovy, a tým, ktoré je požadované príslušným štátnym orgánom. Na túto formu kompenzácie má vlastník pamiatky v prípade splnenia určitých podmienok nárok, na rozdiel od Slovenska, o udelení dotácie rozhoduje štátny orgán, komu dotáciu udelí a komu nie, nehovoriac o daňových zvýhodneniach či iných formách nepriamej podpory.
Pokiaľ nebudeme mať na Slovensku relevantný audit kompetencie, budeme sa boriť s poukazovaním, kto je za problémy v oblasti životného prostredia, ochrany kultúrnych pamiatok a v iných oblastiach zodpovedný, či je to štátna správa, všeobecná alebo špecializovaná, alebo samospráva. Mohla by som tak prejsť naprieč jednotlivými agendami, v rámci ktorých mestá a obce realizujú štátne úlohy v rámci preneseného výkonu štátnej správy, bez... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Ľubica Laššáková.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja budem reagovať iba na starostlivosť o kultúrne pamiatky. Áno, je pravda, že v tejto krajine je obrovský deficit financií, ale nie je pravda, že nemáme presné informácie, koľko peňazí potrebujeme a na aké pamiatky. Máme ich veľmi presne. V roku 2018, keď som nastúpila, tak jedna z prvých vecí, dala som urobiť Inštitútu kultúrnej politiky zoznam a z tohto zoznamu vyšlo, že máme okolo 15-tisíc hnuteľných kultúrnych pamiatok, 10-tisíc nehnuteľných, 28 pamiatkových rezervácií a podobne, nechcem vás tým zaťažovať, ale pravda je taká, že iba 9 % všetkých týchto pamiatok patrí štátu. Všetky ostatné vlastnia cirkevné zbory, cirkevné organizácie, súkromníci, mestá a obce.
Takisto vieme, že náš dlh je 5,5 mld., takže súhlasím s tým, že pamiatky potrebujú financie, potrebujú obnovu, ale nesúhlasím s tým, že o všetky by sa mal starať štát.
Ďakujem pekne.