7. schôdza

Ďakujem pekne. No tak opäť tu stojím, nebudem hovoriť to všetko, čo som pred pár minútami povedal. Dovoľte mi reagovať na to, čo tu odznelo. Ako prvé chcem sa pekne poďakovať, že ste prijali tento pragmatický prístup.
No a teraz poradie, najprv pán Faič, ktorý hovorí, že (povedané so smiechom) podľa toho, jak sa vyjadrujeme, nebude to len to najmenej zlé riešenie, ale omnoho horšie. Môžme len zopakovať to, že ideálne riešenie to nie je preto, lebo sa tu bijú práva spotrebiteľa s takým prirodzeným záujmom cestovných kancelárií prežiť. A my sme museli niekde arbitrárne stanoviť taký ten stred, taký ten kompromis, kde to spraviť, a to je tu.
To, čo som v mojom, v mojom predošlom príhovore nespomenul, to sú práve tie skupiny, ktoré sme vyňali. Vyňali sme tri skupiny, tak začnem tou, ktorú spomenul pán Kamenický. On to nemal odkiaľ vedieť, lebo až dnes na vláde sme schválili tento dodatok, vyňali sme osoby staršie ako 70 rokov, lebo chápeme, že v tomto veku jeden rok oddialenia môže, môže už trvať, môže byť teda veľmi dlho, napríklad kvôli horšiemu zdravotnému stavu, že už by teda seniori neboli

reisefähig, ako sa zvykne hovoriť. Čiže to je prvá skupina, kde vidíme naozaj dôvod ponechať dnešné pravidlo, že cestovná kancelária musí vyplatiť dôchodcovi, teda občanovi staršiemu ako 70 rokov, peniaze, keď on povie, že už cestovať nechce, alebo keď cestovná kancelária povie, že ten zájazd neviem zorganizovať.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 119/2019 Z. z. (tlač 111). Návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré schválila Národná rada uznesením dnešného dňa 20. mája 2020.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, podpredseda vlády, vážená snemovňa, čo sa týka skráteného legislatívneho konania, v krátkosti.
Myslím si, že je opodstatnené z tohto pohľadu a všetkým nám záleží na tom, aby sme zmiernili všetky dopady koronakrízy predovšetkým na bežných ľudí. A tým aj zamestnávateľov, ktorí môžu pomôcť, aby ich neprepúšťali a tak ďalej. A určite ste si všimli, že hlasovanie strany SMER - sociálna demokracia bola vždy, bolo vždy v prospech takýchto opatrení a to určite nám dáte za pravdu, že drvivú väčšinu všetkých zákonov, ktoré tu boli predložené práve v súvislosti s dopadom na, s dopadom COVID-u 19 na ekonomiku a predovšetkým na ľudí, sme podporili. Avšak niektoré sa ujali, niektoré sa ani neujali, dokonca jeden z návrhov, ktorý sa týkal telekomunikačného zákona, tak ten bol jeden z prvých, ale dodnes ani tá aplikácia nie je v platnosti, alebo nefunguje, aj keď už bolo niečo avizované, a medzitým Ústavný súd pozastavil výkon tohoto zákona. Ale chcel som hovoriť o inom.
Nejak sa tu trošku spomenul názor Európskej komisie. Áno, toto je pre nás rovnako dôležité, pretože, ako sme avizovali alebo ako sme argumentovali pri telekomunikačnom zákone, že to má byť dobrovoľné, na základe rozhodnutia každého, ktorý chce byť takýmto spôsobom sledovaný, tak by to malo byť rovnako dobrovoľné aj v tomto prípade, čo Európska komisia napáda. Preto vyzerá, že budú konania voči dvanástim krajinám Európskej únie v tejto oblasti, a preto je tu namieste otázka. (Ruch v sále, odmlčanie sa rečníka a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Páni, teraz aj páni poslanci, aj pán minister...

Blanár, Juraj, poslanec NR SR
Ja len chcem, nechcem vás vyrušovať, pán predseda, ale chcem, aby pán podpredseda počúval, lebo práve na neho chcem smerovať ako predkladateľa. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Poprosím vás, aby sme všetci počúvali pána Blanára.

Blanár, Juraj, poslanec NR SR
Lebo máme tú jedinečnú možnosť, aby nám pán podpredseda vysvetlil niektoré veci, ktoré sú s tým spojené, a mňa to naozaj zaujíma.
Viete, bol tu zákon a podporili sme to v súvislosti s odkladom napríklad splátok úverov. Či už pre fyzické osoby o 9 mesiacov a pre právnické to bolo 6 mesiacov. Avšak povedzme si otvorene, podľa môjho názoru, aj keď som rozprával s mnohými bankármi, keby vláda vôbec nič vtedy neurobila, nerokovala by s bankami, tie banky by to aj tak urobili, pretože nič iné im neostávalo, v opačnom prípade by sa dostali oni sami do problémov, lebo ak by niekto prišiel o zamestnanie, stal by sa nesolventný, nemohol by splácať, medzitým by klesli ceny nehnuteľností napríklad pri hypotekárnych úveroch tak, že by boli pre banky nezaujímavé, by na tom prerobili. Čiže môj názor je taký, že tam vláda v podstate nič neurobila, iba sa stretla, vypil si kávičku pán Heger a skonštatoval, že niečo dohodol, ale pritom banky by to urobili aj tak. Ale podporili sme to, aj keď v podstate nijakým spôsobom vláda nepomohla, pretože všetci tí, ktorí si tie splátky predĺžia, tak musia všetko to predĺžené obdobie zaplatiť tak či tak.
No a tu sa rovnako pýtam, a, pán podpredseda, čo vlastne vláda okrem toho, že umožnila, aby nemuseli platiť na základe zmlúv, ktoré majú títo objednávatelia nejakých zájazdov u cestovných kancelárií aj kanceláriách objednané, čo ešte viacej urobila pre bežného človeka, ktorý povedzme si objednal v dobrej viere nejaký zájazd, a pritom svojim spôsobom pre neho je každé euro dobré. Každé sto, dvesto eur je pre neho dobrých. Ja tam nevidím nič zo strany vlády okrem týchto administratívnych vecí, ktoré ste urobili, pretože ja by som očakával minimálne, že to bude dobrovoľné, aby sa rozhodli tí klienti, že či si buď zoberiem späť tú zálohu, alebo ju tam ponechám, že chcem podporiť, lebo v budúcnosti chcem naozaj cestovať, a uvidíme, ako sa to vyvinie. A tam mal podľa mňa vstúpiť štát a povedať, tí, čo si to zoberú, tak tam určitou mierou pomôžeme tým cestovným kanceláriám zo štátu, z peňazí z rozpočtu, ktoré jednoducho máte k dispozícii, zobrali ste alebo nakúpili ste, alebo presnejšie predali ste dlhopisy vo výške 4 mld. eur. A myslím si, že toto by bolo férové, lebo dnes je to tak, vážené dámy a páni, že v podstate svojím spôsobom tí ľudia, ktorí si objednali tie zájazdy, budú vlastne podporovať finančne tie cestovné kancelárie. Áno, svojím spôsobom to chápem, že mali by tiež určitý diel zobrať na seba, ak ste to takto mysleli, a pravdepodobne aj v ostatných krajinách, ale ja sa pýtam, čo urobil štát. Naviac ešte hrozí aj to, že tu bude konanie Európskej komisie voči Slovenskej republike. Napriek tomu, že, že sa odvolávame na ďalšie krajiny, lebo nie vždy všetko, čo sa v iných krajinách Európskej únie urobí, je naozaj aj dobré a použiteľné.
Čiže, pán podpredseda, chcem vedieť, čo vlastne, aká je pridaná hodnota okrem tých administratívnych vecí, že ste uchránili v rámci zmlúv a klientov, čo ste ešte viacej tomu dali, pretože ja sa domnievam, že ste nedali nič a len ste to preniesli na plecia všetkých tých, ktorí majú objednané zájazdy.
Takže skúsme sa nad týmto zamyslieť a možno do toho v druhom čítaní vniesť tú dobrovoľnosť, a aby vláda zobrala určitý ten podiel za tých klientov, ktorí sa rozhodnú, že jednoducho nechcú už ďalej cestovať, že si zoberú tú zálohu späť, aby sme im to umožnili, a štát tým cestovkám pomôže v tej povedzme sume zálohy, ktorú si zoberú ľudia späť. To, si myslím, že je férové. To je férové, tak ako o tom hovoríte aj v programovom vyhlásení vlády, a toto by sme mali robiť, myslieť na tých ľudí, lebo nie všetci sú takí solventní, že jednoducho im nebude chýbať, povedzme 500 alebo 600 eur 15 mesiacov, ale niekomu to veľmi chýba.
Takže toľko z mojej strany v prvom čítaní a ďakujem za odpoveď, pán podpredseda, vopred.

Pán poslanec Blanár, teraz to neberte ako hejt ani, ani teraz nerobíme ani politiku, a nie sme ani v televíznych reláciách, ale chcel by som vás upozorniť na to, že skutočne tento rozpočet, ktorý sme tam našli, nebol vyrovnaný, bola tam sekera 1,3 mld. a teraz vás nenapádam, to bol fakt a tento holý fakt musíte aj vy zohľadniť, že ste nám nechali mínus v pokladni, a musíme v prvom rade pohľadať zdroje na to, aby sme tieto veci vykryli ešte po vás, a potom musíme hľadať ďalšie, aby sme vedeli urobiť pomoc a aby sme vedeli urobiť kurzarbeit, aby sme vedeli pomôcť všetkým možným, a do toho ešte teraz týmto cestovkám. Verte tomu.
A ja tuná dávam vám čestné slovo, že ani, ani ja, ani pán minister hospodárstva, ale ani, ani pán premiér, my tie peniaze nežgrglíme, aby sme si za to kúpili nejakú novú jachtu, ale nie je z čoho rozdávať, keby sme to mali, verte tomu, že dáme cestovkám, dáme ľuďom, dáme tamtým, dáme hentamtým, dáme všetkým, prečo by sme to nedali, však sú to peniaze tých ľudí, oni ich nastrádali a odviedli ich do rozpočtu, takže by sme ich veľmi radi rozdali. Pokiaľ by to bolo, verte tomu, že by sme to spravili.
Aj tuná bola teraz tá námietka, že prečo to neznížiť na 65 rokov. No tak lebo potom štát by musel nejakým spôsobom znova hľadať nejaké cesty, ako ich vydotovať, ako im dať tie finančné zdroje. Keď nám poviete, odkiaľ zobrať tie peniaze, veľmi radi to určite vláda urobí. Pri všetkej úcte, neútočím, konštatujem, že sme vo veľmi ťažkej finančnej situácii, a nielen my, celý svet, takže nie je to také jednoduché len tak povedať, čo urobil štát, daj, zaplať, urob.
No fajn, ale keď nie je z čoho, je to veľmi, veľmi ťažké, pán, pán poslanec.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, ja som si pozorne vypočul názor a stanovisko pána Blanára. V podstate vo veľkej časti s ním, samozrejme, súhlasím, ale na druhej strane treba povedať aj to, že áno, nám začína letná turistická sezóna. Majitelia cestovných kancelárií, či je to z okresu Rimavská Sobota, alebo z celého Slovenska, sú stovky, možnože tisíce, už fakt právom očakávali tento zákon a tešia sa z toho, že konečne sa vláda Slovenskej republiky a Národná rada – tu som (povedané so smiechom) –, že vláda Slovenskej republiky, pán podpredseda vlády a celý parlament sa s týmto materiálom zaoberá.
Uvedomte si, uvedomme si všetci jednu vec, že áno, tí ľudia, ktorí chcú cestovať, ešte nevedeli v mesiacoch december, január, keď si tie zájazdy objednávali, že vyskočí takáto kríza v rámci celého sveta. Ja si dovolím otvorene povedať, že jednotlivé štáty, či je to Chorvátsko, Taliansko, Grécko, Turecko, Španielsko, otvárajú rad radom hranice, a preto vítam, vážený pán podpredseda vlády, tento materiál, že ste to predložili, pretože pomôžete stovkám cestovných kancelárií, pretože tu by skutočne hrozilo, ak by tento zákon neprešiel, že možnože by museli prepúšťať. Nie je predsa mysliteľné, že v podstate im nepomôžeme, pretože tam oni už v mesiaci január, február odposlali, teda poslali finančné prostriedky do jednotlivých cestovných, by som povedal do tých destinácií, kde v podstate už tieto, tieto priestory sú poobjednávané.
Takže ja toto vítam a verím tomu, že teda týmto zákonom pomôžeme jednotlivým cestovným kanceláriám, a náš klub, ja si môžem otvorene povedať, že Ľudová strana Naše Slovensko toto, tento zákon podporíme.
Ďakujem pekne.

Treba, treba povedať, že tento zákon má svoje chyby, ale aj tento zákon je pre cestovky dobrý, jediný ako zachrániť tú pohromu, ktorú cestovky čaká. Takže nie, žiadne vrátenie peňazí nemajú šancu dostať ľudia, pretože to, čo navr..., to, čo ste navrhli aj, pán Blanár, nechcel som reagovať, prakticky, keď by mali vracať cestovky dneska peniaze, tak všetky idú do konkurzu, pretože väčšinou cestovky majú peniaze vonku a tie peniaze nikdy, nikdy tie cestovky neuvidia. Pretože každý hotel má úver a ten hotel tie peniaze, ktoré sú na účte toho hotela, si ho zablokuje. Takže chcem poďakovať, že vôbec ste došli s týmto zákonom. Samozrejmá vec, nemecké cestovky, TUI-ka dostalo 1 300 mil. euro, Neckerman dostal tak, my musíme vychádzať z tých podmienok, ktoré sú.
Takže v druhom čítaní niektoré veci sa budem snažiť vylepšiť, keď nie som spokojný aj s týmto zákonom, že vôbec ide.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým za reakcie. Ak ste ma počúvali, na úvod som povedal, že ja som uvítal rovnako tento zákon aj skrátené legislatívne konanie, ale som sa snažil nastoliť nejaké otázky, preto sme tu, aby sme o nich diskutovali, a preto korektne beriem vyjadrenie pána predsedu Kollára. Áno, ja si to uvedomujem, že je to jedna z vecí, na ktorú sa môžete vyhovárať.
Povedzme si otvorene, že prednedávnom ste ako štát, vláda Slovenskej republiky, predali emitované cenné papiere vo výške 4 mld. eur, a ja nechcem, aby sme rozdávali, pán predseda Kollár, o to určite sa zhodneme, že nie, ale len si kladiem otázku, že prečo to kladieme len na plecia ľudí, prečo do toho nevstúpi aj svojím spôsobom štát, že to podporí, lebo teraz tá podpora tých cestoviek, čo je nesporné, ja chápem, že je potrebné ich podporiť, a preto som to aj povedal, že s tým súhlasím, ale všetko sa preložilo len na plecia ľudí.
A to je celý, celá moja otázka, ktorú som položil, lebo, pán Šimko, rovnako s vami súhlasím, že je potrebné to urobiť, a vôbec som to nesporil, ak ste to tak vnímali, tak sa ospravedlňujem, ale jediná vec, ktorá je, že prečo to chceme len položiť na plecia tých ľudí, a hlavne tam v tých prípadoch, kde povedzme ľuďom bude problém 15 mesiacov tam nechať peniaze, to sú ľudia, ktorí sa nasporili a potrebujú možno tie peniaze skôr ako za 15 mesiacov, tam, si myslím, že by mohol pomôcť štát v určitej výške, a zároveň by sme sa mohli vyhnúť aj konania Európskej únie, teda Komisie.
Toto je môj príspevok do diskusie, ktorý som chcel dať, a preto očakávam aj od pána podpredsedu, jeho názor, lebo ja viem, že to nie je jednoduché a že je potrebné pomôcť tým cestovným kanceláriám, ale nie tak, že sa to len preloží na plecia ľudí.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister a ctené zhromaždenie, v prvom rade chcem povedať, pán minister, že ja tomuto návrhu zákona vyslovujem podporu, ja si naozaj uvedomujem, že je to asi najlepšie riešenie z tých všetkých riešení, ktoré sme mali na stole.
Nechcel som reagovať vo faktickej poznámke, pán Blanár, žiaľ, už tu nie je, alebo teda práve odchádza. A poviem vám to teraz, ja nemôžem s vami súhlasiť. Keby naozaj bola situácia taká, že dneska je problém iba v cestovnom ruchu a máme predané dlhopisy za 4 mld. eur, tak si viem smelo predstaviť také riešenie, že budeme finančne odškodňovať cestovné kancelárie, resp. tých ľudí, ktorí zložili tie zálohy, resp. vyplatili celé zájazdy, lenže jednoducho tieto peniaze, ja si myslím, budeme potrebovať oveľa viacej v úplne iných sférach hospodárskeho života.
Aby sme si to tak zhrnuli alebo tak nejak jednoducho povedali, tak vy vlastne dávate dneska dve možnosti ľuďom, jedna možnosť je, že mal som ísť do Ríma, a teda do Ríma ísť nemôžem, lebo je tam situácia, aká tam je, tak si môžem vybrať dovolenku napríklad do Chorvátska, asi ísť to bude možné, alebo druhá možnosť je, že teda mal som ísť do Ríma, teraz tam ísť nemôžem, tak žiadam cestovnú kanceláriu o to, aby, keď to bude možné do toho Ríma ísť, aby som tam vtedy mohol ísť, toto sú v zásade dve možnosti. (Reakcia z pléna.) Alebo do Chorvátska v budúcnosti.
Ja sa nejdem vyjadrovať k tým skupinám, ktoré ste vy im umožnili, aby dostali svoje peniaze naspäť, a ja sa chcem vyjadriť k tomu, že do veľkej miery je takáto situácia aj príležitosťou pre slovenský cestovný ruch. Ten zákon sa dá vyšperkovať, respektíve – a to vás chcem požiadať a poprosiť –, že tu sa dá urobiť tomu taká perla a pomôcť slovenskému cestovnému ruchu, lebo keď my dáme možnosť ľuďom, ktorí chcú ísť do Ríma neskôr, že nechoď do Ríma, ale ostaň na Slovensku a my ťa pozitívne motujem..., motivujeme nejakým spôsobom, pán minister, ja nemám vymyslený ten spôsob, možno odpustenie časti DPH alebo čokoľvek iné, príď na Slovensko, tak my dávame obrovskú podporu slovenskému cestovnému ruchu, toto je pre mňa podstatné.
Rovnako keď niekto si povie, že nechcem ísť do Talianska, ale pôjdem do Chorvátska, rovnako to takéhoto človeka, keď pozitívne, a to je veľmi dôležité povedať, ja nechcem nikoho sankcionovať, chcem pozitívne motivovať, pozitívne vymotivujeme, nechoď do Chorvátska miesto Talianska, poď na Slovensko, poď do Nízkych Tatier, poď na východ, poď na Gemer, proste stráv ten voľný čas tu, miň svoje peniaze tu, tak my obrovským spôsobom pomôžeme celému slovenskému HORECA segmentu, samozrejme, ak to bude možné, čo sa týka šírenia vírusu COVID-12.
Preto, pán minister, dovoľte mi, aby som vás požiadal a poprosil, aby sme možno spolu, vy, pán minister dopravy, vytvorili nejakú pracovnú skupinu, vy ako hospodárstva a minister dopravy, lebo však pod neho patrí cestovný ruch, vytvorili nejakú skupinu, ktorá by sa niečím takýmto zaoberala.
Ja tento zákon podporujem a, samozrejme, podporím, alebo teda podporím aj hlasovaním, je tu ale príležitosť možno v najbližších dňoch priniesť nejaký druhý zákon, ktorý bude pozitívne motivovať ľudí, aby ešte využívali tie možnosti zámeny tých zájazdov v prospech slovenských rekreačných a reštauračných zariadení.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len v náväznosti na to, čo povedal pán poslanec Maťo Borguľa, by som sa chcel znovu spýtať, znovu by som chcel položiť tú otázku, takto nemám problém s týmto návrhom zákona, aby sme si teda rozumeli, určite budem hlasovať za, ale chcel by som sa spýtať a práve v náväznosti o tom, čo hovoril Maťo Borguľa o tých, o tých jednotlivých skupinách, obrátil sa na vás, pán minister, ja sa tiež obraciam v tejto chvíli na vás, kde ste zobrali tú hranicu 70 rokov. Prečo nie 69, prečo nie 71, prečo, či sú tam nejaké štatistiky, alebo, alebo, prepánajána, prečo tých 70 rokov? Obchody, 65 rokov, to ma tiež tak napadlo vtedy, odkiaľ vy beriete tieto hranice pre tento seniorský vek, veď predsa musíte vedieť, že máme 80-ročných pánov a dámy, ktoré sú čiperky, a máme 40-ročných, ktorí pozerajú a vyzerajú tak, ako keby sa v tom dôchodku už narodili.
Ja sa naozaj chcem spýtať, kde ste zobrali tú hranicu tých 70 rokov, lebo to ma skutočne zaujíma, či to je na základe nejakých štatistík, kde sa vzala tá 70. A takisto kde sa vzala tá 65, tak to si zhruba viem zdôvodniť, ale tá 70, to, skutočne to mi v tejto chvíli pripadá, no neviem, pýtam sa na to, možno mi odpoviete.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, skrátené legislatívne konanie je opodstatnené, lebo ochrana spotrebiteľov a záchrana cestovných kancelárií musí byť našou prioritou. COVID-19 nikto nečakal, nikto nepredpokladal, Slovensko má prvenstvo v prijatých opatreniach, výsledkom ktorých je najnižší počet nakazených COVID-om-19 v Európskej únii.
Chcem zablahoželať vláde Igora Matoviča, že nás chráni pred touto epidémiou, rovnako poďakovať aj vám, pán podpredseda vlády, pán minister Richard Sulík, v mene cestovných kancelárií a našich spotrebiteľov za tento návrh zákona, ktorý sa denne obracajú na nás.
Tento návrh je zároveň obrovskou výzvou pre cestovný ruch na Slovensku, tak ako povedal môj predrečník, a preto tento zákon podporím.