83. schôdza

Ďakujem pekne. Hneď na úvod by som teda chcel oznámiť, že by som navrhol na samostatné hlasovanie body zo spoločnej správy, a to nasledovne: body 2 a 7 samostatne hlasovať o nich spoločne v rámci jedného hlasovania a body 8 a 9 takisto samostatne a hlasovať o nich spoločne v rámci jedného hlasovania. A poviem následne aj prečo.
Tento zákon, o ktorom budeme dnes hlasovať, ako už aj pán minister uviedol, sme nechali na ministerstve v stave na predloženie do Národnej rady, čo aj pán minister urobil. Prešiel prvým čítaním a tento návrh zákona počítal s nejakými povinnými rezervami, ktoré musia dodávatelia, ktorí dodávajú slovenským odberateľom plyn, držať v našich zásobníkoch. Je to asi logická požiadavka, keďže tak ako pekár nikdy sa nespolieha na to, či mu ráno dovezú múku, ale jednoducho drží si nejakú múku v zásobe, aby mohol ten chleba ráno upiecť, tak je dobré mať naozaj aj v našich zásobníkoch pre našich dodávateľov držaný plyn. Navrhovali sme, aby to bolo aspoň 25 % z toho objemu, ktorý majú zazmluvnený na tej druhej strane na tej dodávke. Je to hlavne kvôli tomu, že aj dnešná energetická kríza priamo súvisí s dodávkami energií z Ruska. Týka sa to, samozrejme, aj toho plynu. No a preto to bola Európska komisia, ktorá minulý rok v júni predstavila nariadenie o jeho povinnom skladovaní a z neho vychádza aj tento samotný zákon.
Cieľom bolo nielen naplniť zásobníky európske počas tejto zimy na 80 %, ale aj v ďalších rokoch tento, túto úroveň naplnenia zvýšiť na 90. Každá krajina má iné kapacity zásobníkov, niektoré dokonca žiadne. Slovensko je však na tom dobre. Našu zimu, na našu zimnú spotrebu si vieme prakticky celú túto zásobu schovať pod zem. Naše zásobníky majú kapacitu tridsaťosem terawatthodín a ešte máme, päť, cca päť terawatthodín v takzvaných Dolných Bojanoviciach, čo je zásobník v Českej republike, ale je napojený iba na našu sústavu.
V spolupráci s SPP sa nám podarilo ako bývalému vedeniu začať úspešne napĺňať tieto zásobníky. Možno si spomeniete na tú diverzifikáciu zásob alebo dodávok plynu, ktorá prebiehala prakticky už od októbra 2021, kedy SPP prvýkrát zazmluvnilo prvý LNG tanker a prišiel nám, k nám v máji minulého roku. Tá naplnenosť toho zásobníka napriek tomu, že stále aj tiekol, alebo aj vďaka tomu, že stále tiekol ten plyn z Ruska, dosiahla k 1. 9. minulého roku takmer o 80 %, presnejšie 78. No a následne to nastavené plnenie pokračovalo ďalej a na začiatku tej vykurovacej sezóny alebo v začiatku vykurovania to bolo až 90 %. Dnes sme na úrovni približne 68 %, ale teda treba si uvedomiť, že naozaj ten plyn sa už dnes aj relevantne čerpá a využíva. Aký vývoj bude mať vojna na Ukrajine, tak to naozaj dnes nikto netuší a mnohí odborníci varujú práve pred tou nasledujúcou zimou, teda tou, ktorá príde na konci tohto roku, a hovoria, že táto situácia môže byť ešte kritickejšia a práve tento ruský plyn nemusí byť už vôbec.
Preto ma prekvapilo, keď práve k nášmu návrhu zákona o skladovacej povinnosti plynu, ktorý sme nechali hotový na ministerstve, prišiel pozmeňovací návrh, síce poslanecký pozmeňovací návrh na výbor, ktorý sa konal tento týždeň, a práve táto povinnosť týchto 25 % sa z tohto návrhu zákona vypúšťa. To znamená, že naozaj, áno, spoliehame sa na to, že tú zásobu budeme mať, veď aj pán minister povedal, že sa to dobre vyvíja, ale vyvíja sa to teraz. Vojna stále neskončila a ani zima dokonca ešte stále neskočila. Pretože sme tak možno v polovici. Všetci vieme, že sa nám posúva práve tá sezóna. Toto riešenie, ktoré sme my nechávali na ministerstve, bolo prerokované aj s plynárenským dispečingom, aj prevádzkovateľmi zásobníkov. Áno, aj nám vtedy hovorili dodávatelia, že môže sa stať, že ich to bude nejakým spôsobom zaťažovať. Samozrejme, že bude, ale podnikajú na Slovensku, dodávajú pre naše domácnosti, pre naše podniky tento plyn a ja si teda myslím, že naozaj by mali držať aspoň tú minimálnu rezervu, aspoň tých 25 %. Možnože ale pán minister má nejakú krištáľovú guľu a vie ako dopadne vojna na Ukrajine a dovolí si povedať, že už sme za horizontom, už sa nám tá situácia natoľko zlepšila, že povinné skladovanie už viacej nemusíme riešiť. Ja si to ale naozaj nemyslím, a to aj napriek tomu, že naozaj tá situácia je lepšia vďaka diverzifikácii, vďaka prepoju na Poľsko. Ale naozaj nemyslíme na súčasné obdobie, myslime na to, čo nastane v budúcnosti, čo môže nastať ďalšiu sezónu, čo môže nastať ďalšie obdobia, pretože na toto myslí aj práve Európska komisia v tom svojom nariadení.
Peťo, chceš to stopnúť, či mám pokračovať? (Rečník sa obrátil na predsedajúceho. Predsedajúci: „Ja len, koľko ešte?") Tak tri minúty mám. Dobre, ďakujem.
Slovensko je druhá najplynofikovanejšia krajina a súčasne aj najzraniteľnejšia. Nesmieme ale zabúdať na to, že kým ten plyn, ktorý u nás spotrebovávame, máme už dnes aj diverzifikovaný, tak dnes sme na konci celého toho reťazca. To znamená, predtým sme boli na začiatku tej rúry, ktorá išla cez tú Ukrajinu, ale dnes tie rúry, ktoré nám dovážajú tento plyn, idú zo severu, z juhu, zo západu, ide to od tých terminálov a my sme tí najzraniteľnejší, lebo sme jednoducho uprostred toho celého systému. A preto si myslím, že naozaj aj tieto zásoby dávajú pre nás ako krajinu logiku. A áno, minister, pán minister hovoril o tom, že sme najprísnejší, ale má to svoje odôvodnenia.
Čiže veľmi zjednodušene, čo sa ide udiať týmto pozmeňovacím návrhom. Týmto pozmeňovacím návrhom sa má zrušiť povinnosť pre dodávateľov a táto viac-menej ostane na dobrovoľnej báze, respektíve na ťarchu Slovenského plynárenského priemyslu. SPP je štátnym podnikom, no a teda zaplatíme to napokon buď my všetci, keďže o tento výdavok bude znížená dividenda, alebo to bude na ťarchu týchto zákazníkov. A ten tlak zo strany tých dodávateľov, ktorí tvrdili, že tým utrpia. Áno, utrpia tým na svojich ziskoch. Ale toto tvrdili v situácii, kedy bola cena plynu na trhu 150, 200, 300 eur. Dnes sa pohybujeme na úrovni 68 eur. A opäť pripomínam, vojna stále je v nedohľadne.
Toto teda k tomu plynu a teda to, prečo vynímam na samostatné hlasovanie body 2 a 7, ktoré odnímajú túto povinnosť pre tých dodávateľov skladovať týchto 25 %, čo si myslím, že je nezmysel, a preto budem rád, ak o nich budeme hlasovať samostatne v rámci jedného hlasovania.
Ale mám ešte jednu krátku otázku. Chcel by som sa opýtať na dva body z pozmeňovacieho návrhu, konkrétne je to doplnenie čiarky a slov dodávky elektriny a plynu v § 16 ods. 1 aj odstavca 3, a to za slová § 11. Ide o to, že ministerstvo má záujem o spresnenie subjektov, ktoré budú podliehať krízovej regulácii, lebo aj toto sa v tom zákone rieši, ale v tomto znení sa do tohto okruhu môžu zaradiť napríklad aj veľkoobchody. Jednoducho absolútne neregulovaný subjekt. A teda chcem sa opýtať, prečo radšej ste nešli cestou prebratia názvoslovia, ako ho v októbri navrhla v rámci nariadenia 2022/1854 o núdzovom zásahu Európska komisia, a to definovať ako malé a stredné podniky. Čiže nie dodávky elektriny a plynu pre všetkých vrátane veľkoodberateľov, ale vyslovene to zacieliť na malé a stredné podniky. A toto je tá moja požiadavka na to samostatné hlasovanie o bodoch 8 a 9 spoločnej správy a o nich môžme takisto hlasovať spoločne v rámci jedného hlasovania.
Takže ďakujem veľmi pekne za vypočutie si a verím, že aj pán minister bude mať pre mňa nejaké odpovede. Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem za slovo a zároveň za ústretovosť, pán predsedajúci.
Pán kolega, máte pravdu. Slovenská republika je po Holandsku naozaj druhou najplynofikovanejšou krajinou Európy. Je to taký honor, ale zároveň v tejto problematickej dobe je to aj značná komplikácia. A práve preto považujem váš návrh, aby sa podmienka, ktorá naozaj zachováva povinnosť 25 % vytvárania kritických zásob plynu pre dodávky nielen pre podniky, ale aj pre domácnosti v rámci subdodávateľských a odberom dodávateľských vzťahov na území Slovenskej republiky, zachovala a nebola z tohto zákona vypustená. Pretože nikto nevieme, ako sa bude situácia vyvíjať, nikto nevieme zároveň ani, aké ceny plynu budú na svetových trhoch a zároveň, aké ceny budú vypočítané pre domácnosti aj napriek tomu, že teraz je cena regulovaná. Naozaj nikto nemáme krištáľovú guľu a nemyslím si, aby to bola nejaká extrémna a enormná záťaž pre dodávateľov plynu na území Slovenskej republiky, aby táto požiadavka, aby tento taký nejaký výňatok z tohto zákona bol uprednostnený a vyšiel vlastne do praxe. Čiže naozaj súhlasím s tým, táto požiadavka by mala byť zachovaná. Ničím tým dodávateľov neobmedzujeme, len zachovávame pôvodný stav.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Tá záťaž pre tých dodávateľov tam, samozrejme, bude, ale bude pre všetkých rovnako. Takže určite v rámci Slovenska nikoho nepoškodíme, jedného voči druhému.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených zastupovaním.
Neprítomného ministra vnútra Slovenskej republiky Romana Mikulca zastupuje minister spravodlivosti Viliam Karas a ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Jána Horeckého zastupuje minister spravodlivosti Viliam Karas a ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Vladimíra Lengvarského zastúpim ja. Ministerku kultúry Slovenskej republiky Natáliu Milanovú zastupuje minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. Ministra obrany Slovenskej republiky Jaroslava Naďa zastupuje minister hospodárstva Karel Hirman.
Neprítomní sú aj ministri, ktorým neboli položené otázky. Ako už bolo uvedené, samotný pán premiér, poverený premiér Eduard Heger, podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová, minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky Andrej Doležal, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer.
Skončil som. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Áno, považujem to za správne rozhodnutie. Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

Ďakujem za slovo.
Cieľom ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu je zabezpečiť najrýchlejší možný spôsob doručenia finančnej pomoci v súvislosti s nárastom cien energií škôl a školských zariadení všetkým zriaďovateľom. Z uvedeného dôvodu ministerstvo spustilo dňa 26. januára 2023 elektronický formulár – žiadosť školy na dofinancovanie nedoplatkov z vyúčtovacích faktúr za energie z roku 2022, s cieľom dofinancovať školám náklady za nedoplatky za rok 2022.
V prípade, že škola platí za reálnu spotrebu energie mesačne a nevznikli jej za rok 2022 žiadne nedoplatky, elektronický formulár sa nevypĺňa. Uvedený formulár bude v prvom kole vyhodnotený k dátumu 31. januára 2023. Zber údajov za nedoplatky za rok 2022 bude ďalej spustený na dostatočne dlhú dobu, uvedomujúc si individuálne termíny odosielania ročného zúčtovania dodávateľmi energií konkrétnym subjektom. Celková suma nedoplatkov bude vyžiadaná od ministerstva financií a obratom odoslaná školám na základe vyplneného formulára. Požiadavky škôl, ktoré vyplnili uvedený elektronický zber do 31. januára 2023, sa momentálne posudzujú.
Elektronickým zberom venujeme intenzívnu pozornosť, tak aby mohla byť pomoc školám doručená čo najskôr. Rýchlosť spracovania závisí však aj od kvality dodaných dát školami. Ministerstvo školstva si uvedomuje aktuálnu situáciu ohľadne energia, energií, a preto poskytne aj v roku 2023 finančnú pomoc v súvislosti so zvýšenými sadzbami za energie. Zber údajov na pomoc v rámci celkových nákladov v dôsledku zvýšených sadzieb za energie počnúc faktúrami za mesiac január 2023 bude spustený v najbližších dňoch, nakoľko v mesiaci február chodia za predchádzajúci mesiac vyúčtovacie faktúry. Tento zber údajov bude vyhodnocovaný na ministerstve priebežne na mesačnej báze. Finančná pomoc bude zameraná na to, aby ministerstvo školstva dokázalo doručiť finančnú pomoc všetkým školám financovaných zo štátneho rozpočtu v plnej miere, čo znamená, že dostanú financie, ktoré predstavujú nárast cien nad 99 eur za megawatthodinu pri zemnom plyne a 199 eur za megawatthodinu pri elektrickej energii, ale aj rozdiel medzi cenami do 99 eur a 199 eur oproti cenám v roku 2022.
V závere minulého roka bolo umožnené zriaďovateľom škôl a štátnych školských zariadení vstúpiť do dohodovacieho konania v dôsledku pokrytia výrazného nárastu cien energií. Vzhľadom na disponibilné zdroje predstavovala celková suma poskytnutých finančných prostriedkov na tento účel sumu takmer 38 miliónov eur. Všetky potrebné informácie o predkladaných údajov školy dostávajú vo forme krátkej metodickej príručky zverejnených najčastejších otázok a odpovedí, ako aj zabezpečením tímu, ktorý rieši všetky otázky škôl, či už v emailovej alebo telefonickej podobe.
Zároveň je v záujme ministerstva nielen zabezpečiť finančnú kompenzáciu zvýšených nákladov spojených s rastom cien energií, ale aj motivovať školy k šetreniu energií, k čomu sú bližšie informácie zverejnené na stránke ministerstva školstva. V dokumente manuál úspor energií sú navrhované opatrenia, ktoré môžu byť inšpiráciou pre školy a školské zariadenia nielen v čase energetickej krízy.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážený pán poslanec, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nemá vo vecnej pôsobnosti zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tým je ministerstvo spravodlivosti. Je teda zrejmé, že naše ministerstvo sa nemalo ako, ani nemohlo, podľa zákona vysporiadávať so zásadnou pripomienkou Generálnej prokuratúry.
Ani druhá časť otázky k rozhodovacej činnosti súdov nepatrí do pôsobnosti nášho rezortu, ale ak zoberieme do úvahy samotné znenie návrhu zákona, novely zákona o rodine pani poslankyne Hatrákovej, ktoré začína jednoznačne slovným spojením „súd môže", tak sa nazdávam, že nemožno dôjsť k záveru, že je vopred určené, ako budú súdy musieť rozhodnúť. Navyše je v návrhu jednoznačne uvedené, že osobe je možné, možno maloleté dieťa zveriť iba vtedy, ak je to v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, a to najmä s ohľadom na vzťahovú väzbu maloletého dieťaťa k takej osobe a stabilitu výchovného prostredia.
Napriek tomu sa vyjadrím aj k pripomienke Generálnej prokuratúry kde zacitujem: „Považujeme predložený návrh zákona za nadbytočný, keďže súčasná právna úprava umožňuje zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti aj iným osobám ako príbuzným maloletého dieťaťa po splnení podmienok vymedzených v spomínanom ustanovení § 45 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z."
Ani toto som nevnímal ako pripomienku, to znamená, že, pán generálny prokurátor tu aj je zhodou okolností, čiže zdalo sa mi, že je to len potvrdenie, teraz keď sa pýtate na môj názor, existujúceho právneho stavu. A teraz už končím oficiálne stanovisko na vysvetlenie, pán poslanec, ešte, ešte, ešte chcem dodať jednu vec, že zdá sa mi, že možno by problém mohol nastať, ale teraz to berte ako čisto môj osobný názor, v definícii toho, ak by sa menila nejaký spôsobom zásadne definícia toho, stability výchovného prostredia. Ale toto je naozaj odborná vec a ja to, ja sa necítim byť kompetentný, je to, je to v kompetencii iného rezortu, ale samotné v tom, v tom, čo som zacitoval, ja problém nevidím, lebo sa mi zdá, že je to ten istý právny stav, ako je aj dnes.

Áno.

Ďakujem pekne.
Pán minister, pýtam sa to v súvislosti s tým, že pán minister Karas chystá legislatívnu zmenu, čo sa týka párov, tak sa mi to zdá byť plíživým, plazivým spôsobom sa môže prísť k výraznej zmene, hej, to znamená, zmení sa jeden zákon, zmení sa druhý zákon a tým pádom, takže ďakujem za vaše stanovisko.

Ak môžem zareagovať, pán podpredseda (reakcia predsedajúceho: „Nech sa páči, pán minister, môžete."), pán poslanec, ja som bol ten, a aj to verejne hovorím, že keď sa pripravovalo programové vyhlásenie vlády, tak som bol autorom alebo spoluautorom takej vety, ktorá je v PVV, že jednoducho chceme zjednodušiť život alebo pomoc osobám žijúcich v spoločnej domácnosti, to bola naša pracovná definícia pre blízke osoby, vysporiadať nejako svoje vzťahy bez ohľadu na to teraz, či sú to partneri alebo nepartneri, či sú takej alebo onakej sexuálnej orientácie, dokonca, či napríklad môže ísť o starú mamu a vnúčika, synovca, ktorý s ňou žije, lebo jednoducho občas potrebuje pomoc, a za týmto si stojím a myslím si, že je to dobrá vec.
A z informácií, ktoré mám o tej pripravovanej novele pána ministra Karasa, si myslím, že táto novela rieši presne takéto praktické otázky a ja v tom, v tom nevidím žiadny pro... napríklad z nášho rezortu, ako tiež sme sa pozerali, čo by sme, tak nevidím žiadny problém v tom, že pokiaľ takéto dve blízke osoby, hovorím to ako príklad, spolu žijú v domácnosti, ja neviem, bez ohľadu na to, či sú partneri inej sexuálnej orientácie ako heterosexuálnej, alebo ide o synovca a strýka, ktorého ten synovec sa oňho stará, tak napríklad, aby dostal deň voľna na pohreb, ak umrie takáto blízka osoba. To ja považujem za ľudské a žiadnym spôsobom necítim potrebu, že prečo by sme to nemali, prečo by sme to nemali umožniť.
Takže rozumiem, na čo sa pýtate, ale myslím si, že ani tá právna norma pani poslankyne Hatrákovej, ani tá právna norma, ktorú pripravuje pán minister spravodlivosti Karas, žiadnym spôsobom nemení nijako systémovo alebo ideologicky veci, rieši praktické otázky. Tak to vnímam.