83. schôdza

Ďakujem pekne.
Prihlásil som sa do rozpravy, lebo myslím si, že opäť je to taký kľúčový bod alebo kľúčová chvíľa, tak poviem tak vznešene, pri budovaní prorodinného štátu zo Slovenska. A viete o tom, že táto vláda alebo naša vláda si zobrala, táto koalícia vládna si zobrala alebo naše hnutie si zobralo za taký talizman presadiť 200 eur na dieťa mesačne, a to už sa nám v podstate podarilo, lebo teraz začiatkom februára prvé rodiny začínajú dostávať aj zvýšený prídavok na dieťa 60-eurový, ktorý je o viac ako 100 % vyšší, ako bol za Fica a Pellegriniho a takisto daňový bonus, ktorý je o stovky percent vyšší, ako bol za Fica a Pellegriniho.
Čiže prvé rodiny začínajú pociťovať to, ako by po finančnej stránke minimálne mal vyzerať naozaj prorodinný sociálny štát. To, čo tu Fico s Pellegrinim roky, roky, 12 rokov sľubovali a nič pre to neurobili a týmto návrhom, kedy zvrátime v podstate to, čo tu svojho času presadila strana SaS v koalícií, že aby sme zrušili obedy zadarmo, aj keď v skutočnosti zase treba povedať pravdu, že ono formálne to bolo zrušenie obedov zadarmo, ale rodinám sme to vykompenzovali cez vyšší daňový bonus, ktorý bol dokopy ešte vyšší o 10 mil. eur ročne. Ale jednoducho vadilo im niečo teda, že tie rodiny dostanú niečo zadarmo a potrebovali si takýmto spôsobom nejako svoje mindráky voči rodinám riešiť, tak týmto návrhom, ak by tento pozmeňujúci návrh pani poslankyni Krištúfkovej a hnutia SME RODINA prešiel, tak vrátime obedy zadarmo. Opäť taký talizman prorodinnej politike a dokopy veľmi zjednodušene aj podľa tej sumy, ktorú ste videli, môžme hovoriť, že potom to už nebude podpora mesačne na rodinu až teda do 200 eur, ale až do 250 eur mesačne.
Keď budete hľadať v rámci Európy krajinu, ktorá v pomere k priemernej mzde podporuje rodinu s deťmi viac, tak takú rodinu nenájdete. Inak povedané, len počas jedného roka sme dokázali spraviť switch Slovenska ako lúzra Európy, čo teda vybudovali v pomoci rodinám Fico s Pellegrinim, lebo potrebovali kradnúť, jak po nebohom a radšej im boli milšie vlastné trezory plné zlatých tehál, to vieme, však u priateľa, osobného priateľa Petra Pellegriniho alebo Roberta Fica pána Kičuru toho našli požehnane policajti. Čiže pre nich bolo toto budovanie sociálneho štátu a pre nás budovanie sociálneho a prorodinného štátu je dať tým, ktorí to najviac potrebujú, ktorí najviac sú ohrození chudobou a to sú rodiny s deťmi. Keď tu vystupoval predošlý minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Richter, tak som si musel normálne poznačiť tú vetu, že: "Za tie roky strádania," to akože počas tejto vlády, "by sa mal rodinám niekto ospravedlniť." To je veľmi také zvláštne vnímanie reality, keď zvýšenie podpory, keď vy ste zvyšovali alebo keď tak poviem, keď vy ste zvyšovali rodinné prídavky a daňový bonus o 20, resp. 21 centov ročne, my to zvýšime zo 44 eur na 200 sumu, ktorú by museli rodiny za Fica a Pellegriniho žiť 380 rokov, aby sa dožili po tých 20 centoch, aby sa vyšplhali na 200 eur, tak vy toto nazvete strádanie.
Ja si myslím, že to bol taký pohľad pána ministra Richtera do jeho vlastnej duše, do tej zlodejskej duše mafiánov z HLAS-u a SMER-u lebo to áno dávať rodinám je strádanie pre tie vaše trezory a pre tie vaše zlaté tehličky, lebo vy ste do politiky išli, aby ste sa nafutrovali samých seba, aby tie vaše trezory ste si nafutrovali so zlatom, ktoré patrí tým rodinám s deťmi. Čiže my sa nemáme za čo ospravedlňovať rodinám s deťmi za strádanie, ale vy by ste sa mali ospravedlniť za tých osem rokov, čo ste s rodinami s deťmi predvádzali, a teda keď náhodou neviete, čo ste predvádzali, tak vám prečítam, čo ste dávali rodinám s deťmi dokopy rodinný prídavok alebo prídavok na dieťa plus daňový bonus a je to za osem rokov, ktoré ste vládli od Radičovej vlády. Rok 2013 - 44,51 mesačne. Ďalšie roky potom nasledujú 44,93, 44,93, 44,93. Za tri roky ste im pridali až nula eur. Nula centov. Že sa nehanbíte a vy hovoríte o nejakom strádaní. V tých rokoch jasné, futrovali ste si trezoríky so zlatými tehlami na úkor tých rodín s deťmi, na úkor tých rodín s deťmi, ktoré sú v rebríčku ohrozenia chudoby na tom úplne najohrozenejšie. Že sa nehanbíte vy zlodeji mafiánski! Že strádanie za nás, keď dáme rodinám 200 eur a plus obedy zadarmo. Za ďalších 50. Ďalší rok 2017, 2018 - 45,24, 2019 - 46,51, 2020 - 47,67. Waw, tam ste sa normálne, tam ste sa pretrhli, tam ste zrazu pridali ročne rodinám na dieťa o 1,16. Waw, to ste teda dobre buchli po peňaženke, a to ste mali predvolebný rok, tak ste povedali si, že no tak predsa nebudeme na hanbu, dáme tým rodinám namiesto tých 20 centov dovtedajších 1,16. Joooj tie rodiny normálne boli celé vo vytržení, že si mohli kúpiť jeden rožek navyše za to. Teda ťažkí frajeri.
No áno, potom sme prišli my v ťažkej dobe covidu. V ťažkej dobe, kedy sme dali na podporu ekonomiky, na podporu zachovania pracovných miest, tak v tejto dobe sme zvýšili túto podporu na dieťa na 64,97. Čiže zrazu len tak. Áno, o sedemnásť eur. Jasné, nie sú to zázraky hneď v prvom roku, ale napriek tomu, že sme potrebovali financovať všetky náklady v súvislosti s covidom len preto, že sme nekradli jak vy a že sme neokrádali tie rodiny, sme vedeli dať rovno rodinám o sedemnásť eur navyše. V minulom roku zo 65 eur sme skočili na 100 eur a od tohoto roku na 200 eur a dnes tu o piatej budeme hlasovať, že či dáme tých ďalších 50 eur na podporu alebo teda formou obedov zadarmo pre rodiny s deťmi.
Ak sa niekto pýta, ako je to možné, že tí socialisti, tí sociálne cítiaci, ktorí považujú za základnú existenciu v politike, že musia si napísať k tomu svojmu prvému názvu zlodejskému, si musia napísať, že sociálna demokracia, čo u každého evokuje teda, že to je človek asi sociálne cítiaci, či to je jeden, jeden SMER 1 a druhý SMER 2, tak ako je možné, že tí sociálne cítiaci ľudia, ktorí tu hovorili o tom, ako im záleží na ľuďoch, ako ľudia potrebujú istoty, ako potrebujú, ako 13. dôchodky, ako diaľnice, ako rodina je základná bunka spoločnosti a podobne. Ako je možné, že títo sociálne cítiaci budujúci zo Slovenska sociálny štát, dávali rodinám 20 centov ročne a zrazu teda tí hnusní, odporní pravičiari bezcitní, ktorí teda tu nemajú plné ústa toho, ako sú strašne sociálne cítiaci, zrazu zdvihnú, namiesto 20 centov hodia, že 160 eur. Ešte raz hovorím, 380 rokov by pri vás museli tie rodiny žiť, tie deti by museli mať, namiesto 9 rokov by museli mať 389 rokov, aby sa dožili 200 eur, a to tam ešte neni započítaných 50 eur, čo teraz dostanú, dnes o piatej čo môžu dostať cez, cez obedy zadarmo. Čiže to si zase napočítajme, dobre 20 centov rodinné, 20 centov daňový bonus, to je 40, dva a pol krát dve eurá krát 50 to sme na 120 rokov ďalších. No do prdele 500 rokov by museli žiť pri vás. V tom vašom sociálnom štáte, že deväťročný chlapec by sa musel dožiť jak Matuzalem pomaly 509 rokov, šesťročné dievčatko 506 rokov, trinásťročný chlapec 513 rokov, lebo Fico a Pellegrini budujú sociálny štát. Že sa vy nehanbíte, vy zlodejiská odporní! Však vy ste nič iné 12 rokov v politike nerobili, len ste okrádali tých najnúdznejších. Dva a pol milióna ľudí sú rodiny s deťmi do 18 rokov. Týmto ľuďom, polovičke populácie, 47 % populácie, ste ročne pridávali 20 centov akože štátna podpora, ešte takto ste chodili a pobozkajte mi tuto prsteň, lebo ja som sociálny demokrat, ja na vás myslím. Tri roky ste nedali ani euro. My dokopy aj s tým návrhom, ktorý tu dnes je, a, chvalabohu, že tu je, dokopy 200 eur len tak, lebo nekradneme ako vy a vy sa nehanbíte chodiť a hovoriť o tom, jako teda vy na tie rodiny myslíte.
Takže bol by som veľmi rád a ešte pán minister Richter povedal, my sme tie miliardy nemali, vy teraz máte. No my ich máme preto, lebo nekradneme, pán minister Richter. Preto lebo smeráci, preto lebo ďalší zlodeji z HLAS-u. A z čoho to zaplatíme? Zaplatíme to z toho, že bohaté firmy, ktoré na to majú, si trošku priplatia, ale tak je to fér. To je základná spravodlivosť v štáte. Že bohatí trošku zaplatia a milióny detí a rodičov budú sa mať o dosť lepšie.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán Matovič, hlasovať budeme o sedemnástej, nie o piatej a prehovoril nám novodobý Juraj Jánošík v podaní Igora Matoviča z Trnavy. Pán predseda hnutia OĽANO, stále dookola tá istá veta, stále dookola tie isté frázy, stále dookola to isté. Zlodeji kradli a ja nekradnem. Zlodeji si futrovali vrecká a ja nekradnem. Zlodeji sú tí naľavo napravo, len ja nekradnem. Jednoducho skúste sa troška pozrieť aj do svojej minulosti, aj do svojej prítomnosti, ale dúfam, že už nie do svojej budúcnosti.
Pán Matovič, prečo stále klamete? 200 euro na dieťa? To čo sa napíše na billboard, to neznamená, že je automaticky pravda. Človek, ktorý pracuje za 600-700 eur nikdy nedostane tých 140 euro daňový bonus na dieťa, ako to veľkou hubou stále rozprávate a omieľate dookola. To, čo má dostať človek pri jednom dieťati, pri dvoch deťoch, musí mať hrubý príjem okolo 1 400 až 1 500 eur. Vtedy je to pravda. Všetko pod to je hlúposť. Skúste si to vypočítať a skúste si to jednoducho len dať na misku váh.
Čiastkový základ dane a percentá z čiastkového základu dane jednoducho nepustia. Je to v platnosti od 1. 1. a spýtajte sa potom rodičov, pracujúcich rodičov, pracujúcich za adekvátnu mzdu alebo za nominálnu hodnotu, ktorú dostávajú, aký im prišiel odpočítateľný základ dane na jedno, dve, tri, štyri deti. Jednoducho Jánošík z Trnavy nekradne, všetci ostatní sú zlodeji, iba on je ten jednoduchý kráľ, on je ten jednoduchý vodca, ktorý ovláda to svoje OĽANO stádo. Jednoducho už sa hanbite!

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán Matovič, ja si veľmi dobre pamätám, ako nás očierňovali, keď sme napríklad ten tzv. rodinný balíček podporili, ale my v ľudovej strane sme sa nikdy nepozerali na to, kto predkladá nejaký zákon, ale hlavne o čo v tom zákone ide, a preto sme tento zákon aj podporili, aj keď sme si zniesli vlnu kritiky za to, pretože naši nepriatelia, ktorí boli minulé volebné obdobie v koalícii a teraz sú v opozícii nás sami očierňovali, aj keď sme teraz opozičný partner, ale my si z toho nič nerobíme, pretože ak nás niekto taký očierňuje, kto ide proti nám, na tom sa môžme iba zasmiať, a preto ja som rád, že už aj v novom roku pomaličky tí ľudia si začínajú uplatňovať, či už tie rodinné prídavky, alebo daňový bonus, pretože videli sme tie tabuľky, ako to môže tým ľuďom pomôcť a naozaj v týchto ťažkých časoch majú to tí ľudia veľmi ťažké.
Čiže opäť, ja sa za to nehanbím, že my sme za to zahlasovali, že sme rodiny podporili a my podporíme každý jeden dobrý zákon, ktorý bude predkladať akákoľvek strana, aj keď počas vášho vládnutia sa stalo veľa zlého, čo sme si tu všetci aj povedali, či už my, vy medzi sebou, ale čo sa týka tohto balíka, tak sme ho podporili a nehanbíme sa za to.

Ďakujem pekne.
Na klamstvá je najlepšie odpovedať faktami. Tuto pán poslanec Kočiš, myslím, že tu je že z Republiky, hovorí o tom, že rodina s jedným dieťaťom musí zarobiť 1 400, 1 500 eur v hrubom, aby mali nárok na plný, plný daňový bonus 140 eur. Takže je to presne 808 eur v hrubom, keď je napríklad osamelá matka alebo môžu to byť dvaja rodičia, vtedy sa spočítava plat obidvoch rodičov, čiže stačí zarobiť 808 eur, čo je o stovku približne, teda navyše o 108 eur viac, ako je minimálna mzda. Pri 808 eurách už získava plný daňový bonus 140 eur na dieťa, a teda aby ste si porovnali, čo dostávala predtým, tak keď to bolo dieťa, ktoré bolo medzi 6 až 18 rokmi, dostávala 23 eur. Je to viac ako šesťnásobok, viac ako šesťnásobok. To znamená plus 500 % navyše z roka na rok. Čiže neklamte, prosím vás, ľudí. Viem, že sa vám to nepáči, nezapadá vám to do scenára, ale rodinný balíček, ktorý toto plénum niekedy v máji, v júni potom a prelomenie veta schválilo a z tohto miesta chcem ešte raz zaďakovať poslancom za ĽSNS, že mali tú odvahu, že nepozerali na to, kto ten návrh predkladá, ale pozerali, koho sa ten návrh dotkne, a dnes práve tieto dni prvé výplaty prichádzajú rodičom tých detí a zrazu zisťujú, že to, o čom len mohli snívať a možno za 500 rokov, by sa dožili, zrazu je to realita a na to bolo treba, áno, pár odvážnych poslancov z opozície, aby si povedali, že nie, nie, nie, nebudú tu poslúchať Fica, Pellegriniho, Mazureka, ktorí im zakazujú, okydávajú ich kvôli tomu, že zahlasujú za dobrý návrh a z tohto pohľadu a z tohto miesta chcem ešte raz zaďakovať, lebo bez vás a bez vašej odvahy by to nebolo. A to sa mi páči a nech ma, aj keď som to vtedy hovoril a chválil, jednoducho je to tak, nezapierajme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokúsim sa, tak ako som sľúbil, zareagovať na všetky podnety, ktoré tu boli. Niektoré sa opakovali, takže budem reagovať zrejme na toho prvého, ktorý ten podnet priniesol. Začnem rovno tou poslednou debatou, lebo tu mám napísané, pán poslanec Kočiš, ja som si to teda pozrel, aby sme boli presný v tých daňových bonusoch. To znamená, ak napríklad má rodina, o tom jednom dieťati sme už hovorili, to znamená, tam to povedal pán poslanec Matovič, ak má rodina, minimálna mzda od dnešného alebo teda od začiatku tohto roka je 700 eur, to znamená, že ak na jedno dieťa doteraz ten človek mohol mať, berme to tak, že 45 eur v priemere, ak je to školopovinné dieťa, tak teraz to bude pri minimálnej mzde 121 eur 24 centov. To znamená, je to trojnásobok. Podľa mňa veľmi slušná podpora.
Ak by sme chceli uplatniť na rodinu s dvomi deťmi celý ten daňový bonus, to znamená, plných 280 eur, tak mi to vychádza podľa tých prepočtov 1 200 eur približne v hrubom, v hrubom, stále budem hovoriť v hrubom, pričom treba povedať, že priemerná mzda, priemerná mzda v minulom roku dosiahla na konci roka 1 300 eur. To znamená to, že nejaká rodina a to berme, že by zarábal iba jeden človek v rodine 1 200, to sa môže stať naozaj, takú mzdu ľudia na Slovensku môžu zarábať. Takže tým som len chcel povedať, že si myslím, že je to reálna pomoc, aj keď máte pravdu, že pri tých nižších príjmoch je o trošku nižšia a ona potom stúpa.
Prečo sme to tak urobili, pán poslanec? Museli sme to tak urobiť z jednoduchého dôvodu, aby sa jednoducho niekomu špekulatívne neoplatilo zamestnať sa na minimálnu mzdu, bolo by to iba fiktívne zamestnanie, ale vlastne prostredníctvom toho daňového bonusu by sa mu tie peniaze vrátili. Čiže je to logické, podľa mňa inak sa to urobiť nedalo a naozaj, keď si vezmeme, že aj pre tú rodinu alebo pre osamelú matku s dieťaťom okrem tých približne 75 eur navyše s jedným dieťaťom pri daňovom bonuse, lebo ak to bolo čosi cez 40, teraz je to 121, tak to tak môžme brať, dobre, že 75 eur a plus ešte, pán poslanec, minulý rok o takomto čase bol prídavok na dieťa 25,88 a aktuálne je 60 eur. To znamená, že keď k tomu pripojíme, keď k tomu pripojíme k tým 75 eurám ešte aj týchto 35 eur, no tak si myslím, že je to 110 eur pre takúto mamičku s dieťaťom mesačne, že to je reálna pomoc. Reálna pomoc. Iba som to chcel, že aby sme vedeli, aké sú tie presné čísla.
Pán poslanec Viskupič, ja rozumiem tým obavám, neviem, či tu je pán predseda výboru, ale rozumiem tým obavám, ktoré hovoríte, že či to zadlženie Slovenska sa zvyšuje, znižuje, či je primerané, nie je primerané. Chcel by som povedať, že zadlženie Slovenska v pomere k HDP je aktuálne na úrovni 58 % HPD, priemer EÚ je 88 % HDP. Najčerstvejšie čísla, pokiaľ si spomínam, čo sa týka reálnej situácie našej na trhoch, to znamená, s akým úrokom sme schopní predať 10-ročné dlhopisy. To je také štandardné merítko, lebo všetky štáty sa financujú na trhoch. A na tých trhoch to nie sú fiktívne peniaze, to tam finančné inštitúcie, súkromní investori dávajú vlastné peniaze, čiže asi ohodnocujú mieru rizika. No tak zo všetkých krajín strednej a východnej Európy máme nižší tento úrok alebo tento poplatok, ktorý musíme platiť. A máme ten poplatok nižší aj ako napríklad Taliani. To znamená aj ako štátny v eurozóne. Čiže myslím si znovu, že je to primerané a udržateľné.
Pán poslanec Dostál, pán poslanec Cmorej, to sme si vydiskutovali pomimo tie argumenty. Ja teda hovorím, že ten zákon o ten daňový zákon sa upravuje iba kvôli tomu, že, že doteraz sa jednalo, že človek si vyberal dotáciu na stravu alebo daňový bonus. No a ak tam má byť povolený subjekt, tak iba kvôli tomu sa upravuje aj daňový zákon. Čo je podľa mňa podľa toho citátu z rokovacieho poriadku v priamom súvise s tým, čo sa robí. Čiže nie je to nejaký prílepok, ktorý rieši úplne inú vec, ktorá vôbec nebola otvorená. Dotácie boli otvorené. Dotácie z nášho rezortu.
Pán poslanec Richter, pokúsim sa vyjadriť ku všetkému, čo ste povedali a najmä teda k tým veciam, k tomu zákonu ako celku, to, čo ste hovorili. No, pán poslanec, myslím si, že nemáte dobré informácie, lebo práveže sa ukázalo minulý rok, aj v tom roku predtým, že veľmi dobre pracujeme s motiváciu ľudí, aby sa zamestnali. Ja som si teda pozrel najčerstvejšie čísla, ktoré sú k decembru minulého roka, čiže od leta ´21 do decembra ´22 máme o 25-tisíc ľudí menej dlhodobo nezamestnaných, ale teda takých, ktorí boli zamestnaní dlhšie ako rok. Oni nám začali nabiehať, keď začala pandémia. To znamená, vtedy sa to predlžovalo, lebo sme s nimi nevedeli pracovať. Ale práve od leta ´21, práve prostredníctvom aktívnych opatrení na trhu práce s nimi pracujeme a darí sa nám nielen znižovať mieru nezamestnanosti alebo pracovať s ňou ako s celkom. Ale práve aj s takýmito ľuďmi, ktorí sú nezamestnaní dlhšie ako rok. Čiže ja ten trend považujem za dobrý. Práveže toto si myslím, že sa nám darí.
Už v rozprave k prvému čítaniu som to zmienil, ale chcel by som to povedať. My, samozrejme, chceme podporiť ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, aby boli motivovaní pracovať. Dnes tam bol ten osobitný príspevok. Preto som sa vás aj pýtal, že či myslíte to, čo ste ako poznámku kritickú mali, áno, ale my to chceme urobiť opačne. Hovoríme, že človek, ktorý je v hmotnej núdzi by to nemalo byť tak, že v hmotnej núdzi a popri tom pracuje a privyrába si, pretože človek, ktorý pracuje by nemal byť v hmotnej núdzi. To znamená, že keď už pracuje, mal by mať taký príjem, hoc aj má dve deti, že by nemal spadnúť do hmotnej núdze. A to sa snažíme urobiť tak, že vlastne to urobíme opačne. Nieže v hmotnej núdzi si bude môcť do nejakej sumy privyrobiť a on sa potom pýta, že prosím vás, na úrad sa príde opýtať, prosím vás, koľko môžem robiť, aby som ešte neprišiel o dávky? On by robil aj viacej. Ale si povie, to sa mi už neoplatí. Čiže my to chceme urobiť opačne. Keď si nájde prácu, tak dostane príplatok k tej práci, aby bol motivovaný tú prácu prijať, aj keby bola za minimálnu mzdu. A ten príplatok bude vyšší ako osobitný príspevok dnes.
Nechytajte ma za slovo. Pokiaľ si dobre spomínam, tak keďže ideme platiť vlastne z eurofondov, lebo to môžme tak urobiť, tak myslím, že to bude na úrovni životného minima. Čiže bude vyšší motivovaný, aby, aby jednoducho pracovali. Čiže chápem, čo ste chceli povedať, aj súhlasím s tým, že ľudí treba motivovať. Jediné, čo sme urobili bolo, že sme to neurobili ako súbeh s hmotnou núdzou, ale urobili sme to, že nájdeš si prácu a dostaneš k tomu taký príplatok, aby sa ti vyplatilo odísť z tej hmotnej núdze. Aby sa ti vyplatilo prijať aj tú nižšie platenú prácu. A myslím si, že k tomu môže byť motivačné veľmi aj to zvýšenie daňového bonusu. To je ďalší plus, ktorý k tomu príde, že sa to takejto rodine môže oplatiť.
Pán poslanec Richter, vy ste tak rečnícky povedali, že teda by sme, za čo všetko by sme mali ospravedlniť. Tak ja vám teda poviem, že za čo sa rozhodne ospravedlňovať nebudem. Keď sa bavíme o nejakej úrovni sociálneho štátu alebo podpory rodinám, tak určite sa nebudem ospravedlňovať za to, že ešte pred narodením dieťaťa sme zaviedli 200-eurový tehotenský príspevok. To asi nikto nespochybňuje, že to tu nebolo a teraz to tu je. A pomáha to tým mamičkám, študentkám, komukoľvek sa pripraviť na to, aby keď sa dieťa narodí, že už to nie je len to kočíkovné, ale je to niečo aj predtým, aby sa mamička na to mohla pripraviť.
Po druhé. Asi nikoho nenahnevalo, že keď sa to dieťa narodí, tak popri tom, že pre tú mamičku je to istá záťaž alebo pre tých rodičov, aby sa postarali o novonarodené dieťa, nebude musieť behať po úradoch a vypisovať papiere. Ale pošleme im príspevok pri narodení dieťaťa automaticky. Za to sa teda nebudem ospravedlňovať. To tu tiež nebolo a je to tu teraz.
Po ďalšie. Zvýšili sme prídavok na dieťa enormne v porovnaní s tým, ako sa zvyšoval doposiaľ prídavok na dieťa.
Po piate, po štvrté zvýšili sme, samozrejme, daňový bonus.
Po piate. Masívne sme zvýšili podporu rodín s ŤZP alebo osôb s ŤZP. Ja som si veľmi dával záležať na tom, že ja vnímam také štyri veci, o ktoré sa má rezort alebo štyri skupiny obyvateľstva, na ktoré nesmie nikdy ten rezort zabudnúť a zabezpečovať nejakú proporcionalitu v spoločenstve, aby im pomáhal, že nesmie sa, nesmie jeden opomenúť na úkor druhého. To sú rodiny s ŤZP a v priemere toho, ako sme pomáhali to, čo sme vydávali na pomoc rodinám s ŤZP a ľuďom s ŤZP, to bol najväčší nárast v našom rezorte toho, čo sme urobili. A oceňujem, že prakticky skoro všetky tie veci, pokiaľ si spomínam, prešli naprieč parlamentom, že naozaj skoro každý, kto tu bol, za to hlasoval. To znamená, toto sme urobili veľmi masívne. A súčasne ľudia v hmotnej núdzi. Súčasne rodiny s deťmi a súčasne dôchodcovia, aby to bolo nejakým spôsobom proporcionálne.
Zriadili sme bezplatné dlhové poradne. To tu nebolo. My sme nielen, robíme pomoc pre tých, ktorí sú zadlžení. Chceme, aby sa tam nedostali, aby sa nedostali do exekúcií. Zriadili sme bezplatné rodinné poradne. Zaviedli sme štátnu podporu nájomného bývania. To tu nebolo doteraz v takomto rozsahu. Zrušili sme doplatky, napríklad pre ľudí s ŤZP a pre deti do šesť rokov, doplatky za lieky. Tu to takisto nebolo. Postavili sme viac ako 200 alebo staviame, proste pridelili sme dotácie na 220 detských ihrísk Rodinka po celkom Slovensku. Znovu, nikdy štát nepodporoval takéto inkluzívne ihriská. Zaviedli sme rodičovský bonus. To sú veci, ktoré nieže sme niekomu zobrali, pán poslanec, tak ako vy ste hovorili. Nie, to tu nebolo a teraz to tu je. A ja si myslím, že je to dobré. A ja sa nehanbím za to, že aj to vždycky priznám, keď ste navrhli, pán poslanec, zvýšenie rodičáku, tak som za to ako opozičný poslanec zahlasoval, lebo som to považoval za dobré opatrenie. Ale hovoriť, že my jednou rukou sme dávali, druhou sme brali. Pán poslanec, toto tu nebolo, toto tu nebolo a teraz to tu je. Chvalabohu.
Pán poslanec Cmorej, to som už reagoval.
Pán poslanec Suja, teraz by som chcel urobiť takú alebo ešte viete čo predtým, to urobím na záver, to, čo ste hovorili. Ale ešte chcem zareagovať, pán poslanec Kočiš a pán poslanec Podmanický. Chcel by som spoločne zareagovať na to, čo ste hovorili, že sme niečo urobili na úkor samospráv. Tak pokiaľ som dobre počúval, samosprávy, tak samosprávy hovorili, že to, čo potrebujú navyše alebo to, čo im chýba, je 600 mil. eur, o ktoré vraj ich vláda ukrátila. Tak chcem vám len oznámiť, že keď sa pripravoval a schvaľoval zákon o štátnom rozpočte, tak už v tom čase v rozpočte boli peniaze na vykrytie toho zvýšeného daňového bonusu. Ale po dohode s tými samosprávami sme to dali tak, aby to bolo úplne zrejmé, aby bolo jasné, že to ide na tento účel a že to ide na vyššie ceny energie a všetko, že to ide samosprávam 525 mil. 525 mil. v tom rozpočte, ktorý patrí. Okej. A teraz poďme ďalej.
Samosprávy sa starajú o školy, starajú sa o zdravotnícke zariadenia, starajú sa napríklad aj o zariadenia sociálnych služieb. Tak vám týmto chcem oznámiť, že len z nášho rezortu na zariadenia sociálnych služieb v tomto roku celkovo pôjde navyše niekoľko desiatok miliónov toho, čím podporujeme tieto samosprávy. Tak sa pýtam, a to isté, samozrejme, z rezortu školstva, to isté z rezortu zdravotníctva.
Stabilizačný príspevok, napríklad navyše. Dotácie na energiu. Ceny elektriny a tie dotácie už boli vyplatené, ceny na elektrinu a plyn budú v zariadeniach sociálnych služieb rovnaké ako pri domácnostiach. Však to je obrovská pomoc. Čiže chápem, že každý subjekt štátu, keď to takto poviem, či sú to samosprávy, domácnosti, firmy, štát ako taký, má problémy s tým rastúcim, s infláciou a s ďalšími vecami. Ale teda ak je pravda, že samosprávy tvrdia, že 600 mil. spočítali to, čo akoby je ich problém, tak len v rozpočte majú 525 a len v našom rezorte ďalšie desiatky miliónov dostanú tento rok. Tak sa potom pýtam, kde je problém. Kde je problém? Nie je to náhodou trošku aj tak, že boli komunálne voľby minulý rok, aj teda vúckarské voľby a logicky do volieb nechceli samosprávy zvyšovať poplatky a robiť opatrenia, ktoré možno by bolo za hodno robiť aj predtým, ale všetko to teraz naváľali tesne po voľbách s tým, že to vláda. Tak sa o tom bavme, diskutujeme o tom. Ja som pripravený kedykoľvek o tom diskutovať. Ja vám len viem povedať, že čo sa týka zariadení sociálnych služieb, tak mi predstavitelia samospráv ďakovali, teraz nemyslím mne osobne, ale akoby nášmu rezortu, že sme sa na nich nevykašľali a dostali v lete pomoc na energie, v zime dostali pomoc na energie a infláciu dvojnásobnú. Od začiatku roka dostávajú vlastne dotovanú cenu elektriny a plynu. A to sú tiež náklady, ktoré šetríme samosprávam. Nielen samosprávam, veď máme aj neštátnych zriaďovateľov. Ale myslím, že 60 % možno viac sú akoby samosprávny zriaďovatelia. Tak, myslím, že tak 40 % podľa mňa je neštátnych, ak si dobre spomínam, a 60 % je, ale presne čísla vieme. Čiže toto znovu nehovorím, že sa chcem hádať. Len chcem povedať aj to bé, že ako sa na to ja pozerám. A teda keď mne samosprávy hovoria napríklad v našom rezorte, že no veď, ak teraz prejde, prejde tá dotácia na stravu, tak sú to ďalšie peniaze, ktoré idú samosprávam. Viete, pomáhame im vykrývať tie príjmy, ktoré, ktoré potrebujú.
Pán poslanec Taraba, ja úplne súhlasím, že, že treba myslieť aj na to a myslím si, že máte pravdu v tom, že musíme rozmýšľať aj tak, aby slovenská ekonomika fungovala a aby jednoducho bola atraktívna aj pre investorov. Spomenuli ste príklad Volva, že teda, aby nebola tá investícia Volva ohrozená, s tým súhlasím. Všetci sme sa potešili, nebolo asi nikoho, kto by povedal, že tých 1,2 mld., ktoré Volvo povedalo, že bude na Slovensku investovať. Každý to považoval za dobrú správu a za významnú investíciu. Ja len chcem upozorniť, že len tie dve zmluvy na výstavbu nájomných bytov, ktoré sa zatiaľ podpísali s prvými dvomi rakúskymi investormi, boli, pokiaľ sa nemýlim, na 1,5 mld. celkovo. To znamená to, že kam sa má dospieť v tej výstavbe bytov. To je významný investorský vklad. Pretože veci, ktoré potrebujeme, potrebujeme, aby sa stavali byty, aby sa stavali za regulované, štátom regulované ceny a budú ich stavať súkromní investori. To je významná investícia.
No a teraz poďme k tým obedom. Takže pán poslanec Suja, takáto bola realita, iba aby sme si to povedali. V roku 2020 sme mali dotáciu na stravu vo výške 1,20 eur. V roku 2020 sme urobili to, že sme dali ľuďom na výber. A taká dohoda, rovnako sme dali na výber aj pri tzv. gastráčoch. Kto chcel, dostal finančný príspevok, kto chcel, dostal gastráče. A myslím, že to bolo fér, že to bolo správne, že ľudia. A dodnes je to tak, ako sme si aj mysleli asi, že pokiaľ sa nemýlim je to fifty-fifty, 6:4. Proste každý nech si vyberie, čo mu je, čo mu je výhodnejšie. Dnes nie je situácia, to znamená, my sme nezrušili obedy zadarmo. Každý rodič, ktorý povedal, že chce dotáciu na stravu, ju dostal, nielen deti v hmotnej núdzi. O tom svedčí aj to, že polovica približne tých detí, ktoré dnes dostávajú alebo ich rodičia si vybrali dotáciu na stravu, nie sú v hmotnej núdzi. To iba aby sme si vyjasnili fakty. To znamená, každý mal na výber. Buď si požiada o dotáciu na stravu, alebo dostane daňový bonus. Väčšina ľudí si logicky vybralo daňový bonus podľa mňa z toho dôvodu, že daňový bonus vlastne poberáte celých dvanásť mesiacov, nielen, nielen počas toho, keď trvá školská dochádzka.
Ďalšia vec, ktorú k tomu treba povedať, že, chvalabohu, že mali rodičia na výber, pretože tie prvé dva školské roky, nazvime to v tomto volebnom období, ale teda od toho roku 2020, boli zaťažené covidom a častokrát tie školské jedálne nefungovali, takže by nevedeli rodičia tú dotáciu na stravu využiť. Preto si myslím, že bolo dobré, že sa tie peniaze dostali k rodičom aspoň vo forme daňového bonusu.
Čiže každý rodič si mohol vybrať a súčasne sme zvýšili tú dotáciu na 1,3 eur. Čiže my sme, už aj z toho vidieť, že tá dotácia zostala stále zachovaná, akurát sme ju o trochu zvýšili. Dnes je to teda, dnes je to, teda približne 30-tisíc detí pre vašu informáciu je takých, ktoré poberajú dotácie na stravu a nie sú v hmotnej núdzi.
Ak sa pán poslanec Tomáš pýtal, že čo si pomyslí volič SME RODINA, keď zistí to alebo ono, tak ja si myslím, že keď si volič SME RODINA alebo volič HLAS-u alebo kohokoľvek iného pozrie, akú podporu dostala rodina s deťmi, napríklad s dvomi deťmi, napríklad pokiaľ ten príjem je tesne podpriemerný, pod priemernou mzdou, a to hovorím, že zarába iba jeden rodič, rodina s dvomi deťmi, tak to v roku 2019 bolo 93 eur a v tomto roku to bude 400 eur. Tak to si myslím, že je dosť zásadný rozdiel. A ja sa teda nehanbím toto porovnanie hovoriť a proste bavme sa o tom, podľa mňa je to správne, že sme to urobili a že sme to urobili napriek pandémii, napriek vojne na Ukrajine, napriek inflácii, napriek cenám energií, urobili sme to.
A druhá vec, tu nejde len o to, že v niečom pomáhame tak, že jednoducho dáme vyšší príspevok alebo necháme viacej peňazí prostredníctvom daňového bonusu tomu človeku na výplatnej páske. Ale to nie je žiadna malichernosť. A teraz idem k pánovi poslancovi Tarabovi a k pánovi poslancovi Viskupičovi, že my dnes máme cenu za MW/h elektrickej energie pre domácnosť na úrovni približne 190 eur. Priemer EÚ je 317, v Česku je to 533 eur. A to neni zadarmo, že to spadlo z neba. To niečo stojí toto opatrenie. To sú nejaké rokovania s tými dodávateľmi, najmä so Slovenskými elektrárňami. Za tým sú v priemere s trhovými cenami, keby ako tam mala nabehnúť regulovaná cena, 4 mld. eur. To je rozdiel 4 mld. eur, ktoré tie naše domácnosti neplatia.
Plyn. Slovenská cena pre domácnosť 53 eur na MW/h. Priemer EÚ 151, v Česku 228. A to neni tak, že to z neba spadlo, že naše domácnosti majú štyrikrát nižšiu cenu plynu ako Česi alebo trikrát nižšiu ako priemer Európskej únie. To je 1,7 mld., ktoré doplácame domácnostiam, aby mohli mať čo najlepšiu cenu plynu. A konkrétne pri teple je to približne 300 mil. ako dotácia na teplo. Čiže keď, pán poslanec Taraba to, myslím, hovoril, že je taký obrovský deficit, no väčšina z toho deficitu je jednorazový výdavok slúžiaci na zadotovanie cien alebo zastropovanie cien elektriny, plynu a tepla pre domácnosti, pri firmy, pre samosprávy, pre zariadenia sociálnych služieb. A ja si myslím, že je dobré, že sme to urobili. A toto nie je štrukturálny výdavok, ktorý bude každých desať rokov, ale pri takomto náraste, ktorý nastal za posledný rok, tak ja som rád, že sme to urobili a myslím si, že je dobré, že sme domácnostiam takto pomohli, pretože ja si myslím, že v čase krízy sa má zadlžovať štát a nie domácnosti. Je lepšie, keď sa v čase krízy zadlžuje štát, pretože napriek všetkému si požičia za oveľa nižší úrok, ako keby sme tlačili tie domácnosti do toho, aby sa zadlžovali.
Takže myslím si, že celkovo je, všetky tie návrhy, ktoré v tom zákone o hmotnej núdzi sú, sú udržateľné. Myslím si, že sú premyslené, že sú premyslené dobre, určite nezhoršujú stav, vylepšujú stav, a preto by som vás chcel poprosiť o jeho podporu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. No tak čakáme... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán Saloň, viem, že ste nespokojný, ale prosím vás, nevyrušujte priebeh schôdze.

Kyselica, Lukáš, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Viem, že čakáme na túto rozpravu už od štvrtku, no tak došli tie obedy, došli tie nedele, takže teraz toto.
Rozprávali sme sa o tom aj s pánom Saloňom, ale nielen to, však bolo to aj na koaličnej rade včera a jednoducho stále prebiehajú ešte tie rokovania, takže chcem uviesť niektoré veci na pravú mieru a vlastne v piatok tiež to tak narýchlo som bol v tej rozprave, takže teraz by som objasnil viaceré skutočnosti, čo robíme, prečo robíme, ako to robíme a ako to plánujeme spraviť. Takže, takže takto.
Konečné znenie zákona nie je stále dorokované preto, aj keď som predkladateľ, tak bavil som sa aj s legislatívou, v pohode môžem dať návrh na dopracovanie tohto zákona, o ktorom chcem, aby sa potom hlasovalo, a keď by to niekomu aj nevyhovovalo, tak tu je spravodajca, ktorý to uvedie tak či tak. Taktiež to isté. Nechcel som stiahnuť návrh zákona ako celok, lebo bola by tam prekážka ohľadom šesťmesačnej lehoty. Plánujeme tak, že to, čo je alebo to, čo vyzerá, že je dohoda, tak sa potom hodí do nového návrhu zákona, ktorý predložíme na najbližšiu schôdzu. Zatiaľ čo je dorokované viac-menej alebo čo je isté, čo by išlo na ďalšiu schôdzu, je nástup do Policajného zboru alebo do týchto zložiek spadajúcich pod tento zákon od osemnásť rokov.
Ako som už minule uviedol, mali sme tu nejaké rozhovory aj so šéfstvom ZVJS, tiež ma prosia o to, ten nástup posunúť od osemnástich rokov. Viem, za našej éry to bolo, menilo sa to za vlády SMER-u, tuším v 2016, no v šestnástom, že sa to dávalo 21 rokov, plus bola tá možnosť nastúpiť aj skôr za kadetov. Toto vraciame späť, od osemnástky, uvidíme, ako sa to ujme. Viacerí hovoria a to je svätá pravda aj z praxe odskúšané, pokiaľ sa ten, jak sa hovorí, mladý dá do hliadky so starým alebo so starším, tak ono to funguje a získate návyky a pôjde to. Ale, samozrejme, sú aj iné možnosti, nie len do hliadky.
Hlavný problém je v tom, že ten nezáujem vstupu je, jak sa hovorí, skôr taký možno aj imaginárny. Veľa ľudí je, čo by chcelo ísť aj po skončení strednej školy do Policajného zboru alebo do týchto bezpečnostných zložiek, avšak keď skončí strednú školu, tak momentálne je nástup do PZ dvadsaťjednotka. Musí čakať rok, dva a, samozrejme, za tie dva roky sa zamestná, dostáva nejaký stabilný príjem, či už v automobilke, alebo v nejakej inej spoločnosti a už sa mu nechce ísť naspäť do Policajného zboru. Takže túto osemnástku by sme tak či tak predložili na najbližšiu schôdzu.
Odborári nás tam kritizovali troška v policajných novinách, že a nie je to na dve strany, nie, nie, nie. (Reakcia z pléna.) Nie, nie, nie, nie, nie. Nie, nie, nie, nie, nie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Páni poslanci, faktické poznámky skúste použiť.

Kyselica, Lukáš, poslanec NR SR
Dobre, takže poviem, čo je, čo kritizovali. Zo štyroch bodov novely PZ súhlasí s dvoma návrhmi. Jedným je návrh na zníženie veku potrebného na prijatie uchádzača do Policajného zboru na 18 rokov, teda s tým súhlasia.
A druhým - zrušenie štátnej služby kadeta. Takže detto, čo ideme robiť. Jedno s druhým úzko súvisí a dáva aj logiku. Už v roku 2019, keď bola štátna služba kazeta, kadeta do zákona zavádzaná, sa OZP v SR sa v pripomienkovom konaní vyjadril proti takejto zmene a naopak navrhol, aby vek na prijatie uchádzača do PZ bol znížený na 18 rokov. Tak ako to bolo so roku 2016.
Ministerstvo vnútra, žiaľ, v tej dobe pripomienky odborárov neakceptovalo, takže to aj vás vlastne kritizuje, kritizujú odborári. Aj napriek odborárskemu súhlasu k zrušeniu kadetov v tomto návrhu treba konštatovať, že súčasní iniciátori novely prehliadali aj inú dôležitú a podstatnú skutočnosť. Návrh predpokladá, že sa zmení aj spôsob prijatia uchádzačov do služobného pomeru. Po novom by mali uchádzači, ktorí budú prijatí a ustanovení do prípravnej služ... štátnej služby, nastúpiť priamo na základné útvary. Tak ako to bolo kedysi. Až následne v priebehu niekoľkých mesiacov nastúpia na denné štúdium za účelom získania základného policajného vzdelania. Z toho dôvodu chýba v predloženom návrhu zmena ustanovení paragrafu o služobnom príjme v prípravnej štátnej službe, a to vo vzťahu k podmienka krátenia funkčného platu o 20 % u týchto policajtov. To je to, čo sa ešte rokuje a o čom, samozrejme, odborári nemuseli mať vedomosti.
Tam v pôvodnej vládnej novele, ktorá počíta s negatívnym vplyvom na rozpočet verejnej správy 110 mil., tam tieto ustanovenia sú. A tam je navrhované vypustenie § 104 ods. 4, kde v prípravnej štátnej službe sa počas daného štúdia navrhuje ponechať funkčný plat v plnej výške z dôvodu konkurencieschopnosti k nástupným platom v civilnom sektore. Myslíme na to, aj keď to odborári kritizujú. Odborári nevedia, aké rokovania vedieme.
Len, samozrejme, všetci viete, že všetko je o peniazoch, všetko je o financiách. Tak jak každý chce, tak každý potrebuje na hocijaké reformy, proste na všetko potrebuje peniaze. Tak jak ministerstvo vnútra, žiaľ, dva roky sa tam robila veľká novela sedemdesiattrojky, ktorá by bola naozaj efektívna. Priniesla by svoj efekt, avšak zaseklo sa to na vláde, na hospodárskej rade, lebo ten vplyv na rozpočet je tam 110 mil. A, a zatiaľ peniaze nie sú. Ja by som bol rád, keby táto vládna novela došla sem, ktorá to rieši komplexne.
Ono je to tak stále v týchto bezpečnostných zboroch, že stále tí ľudia odchádzajú, stále sú také vlny a ja predpokladám, že aj koncom roka pri súčasnom nastavení môže dôjsť k odlivu ľudí z bezpečnostných zborov a to z dôvodu, že sa valorizujú dôchodky o dosť podstatnú časť. A keď si to každý prepočíta a má už tie nejaké roky odrobené, kde má nárok na výsluhu, tak mu to možno aj vyjde lepšie a možno pôjde do civilu. Takže to je úlohou, či tejto vlády, alebo budúcej, udržať a stabilizovať ten Policajný zbor. A myslím si, že tá vládna novela by bola ideálna. Preto hovorím, čiastočne sa niektoré veci dali zatiaľ do tohto návrhu, ale nie sú ešte dorobené. Takže to je jedna vec.
Čo sa týka príplatkov za riadenie, áno, navrhlo sa to tam. Ono to vyzerá bombasticky pre médiá, že tam policajný prezident má od-do, to čo mal do 90, tak sa dvíha na 200, ale to je na tú pripravovanú reformu, ktorá počítala s tým, že sa zníži, zníži sa počet nadriadených o jednu tretinu. Momentálny stav je 2 331, tak jak píšu odborári, riadiacich funkcionárov. Spodné hranice toho príplatku, čo môže minister priznať za určitý typ funkcie trebárs za okresného, za krajského a toto, tak to ostáva. Tie vrchné idú hore. Ale ide o to, že to je jeden balík peňazí, ktorí je naakumulovaný a len z toho sa dá uberať niekomu alebo pridávať. Ten balík ostáva nemenný. Takže je prirodzené, že ak by sa znížili počty nadriadených, tak tým pádom v tom balíku by ostali väčšie peniaze a mohlo by sa pridať tomu riadiacemu pracovníkovi viac. Je samozrejmé, poviem to tak lopatisticky, ak nejaký okresný má, má, ja neviem, koľko percent za riadenie, tak pokiaľ by riadil obvod policajný, kde by boli, ja neviem, dva okresy, tak, samozrejme, že si zaslúži viacej toho príplatku za riadenie.
Takže jak sa hovorí, otvárajú sa nožnice podľa tohto návrhu zákona, kde by bola možnosť dať tieto príplatky hore.
Avšak tak jak som spomenul už minule, je koniec volebného obdobia a zrejme nejaká tá platovka sa už robiť nebude alebo táto policajná reforma veľká. A keď to bude, bude, keď to nebude, nebude.
Tu nejde o to, že automaticky, keď my schválime niečo, že toľko tí nadriadení budú mať. To v rámci systemizácie by sa museli meniť okresy, kraje a tak ďalej a znova v rámci systemizácie minister vnútra určuje, koľko percent za riadenie má ten okresný, koľko percent za riadenie má ten krajský a tak ďalej a tak ďalej.
Čo som sa rozprával aj s chlapmi z praxe, čo sú nižšie stupne riadenia, teda nadriadení, tí na najnižších stupňoch, tak, tak ich nevedia motivovať, aby išli na tie nižšie stupne riadenia, lebo majú menej ako výkonní pracovníci, žiaľ. Takže minimálne, minimálne tam by si to určite zaslúžilo už teraz zvýšiť, ale či to bude, či to nebude, už to neriešim.
No a čo sa týka príplatku za nerovnomernosť, tam odborári mali výhrady v tom, znova to poviem odtiaľto. Ďalší bod poslaneckej novely počíta so zavedením nového premenlivého príplatku, ktorý má nahradiť súčasný príplatok za nerovnomernosť času služby. S takýmto riešením sa rátalo aj v prípade komplexnej novely zákona 73/1998, ktorá čaká na prerokovanie na vláde.
Ministerstvo vnútra pri zavádzaní príplatku argumentuje, že pôjde k spravodlivejšiemu ohodnoteniu služby policajta, pretože bude zodpovedať skutočne odslúženým hodinám počas noci alebo v dňoch služobného pokoja. S týmto konštatovaním je možné súhlasiť. Takže nie je to kritika. Sčasti tre... sčasti treba si uvedomiť, že takáto zmena pomôže niektorým skupinám policajtov, no iným skupinám môže paradoxne uškodiť. Preto je potrebné nájsť vhodnejšie riešenie tohto príplatku. Otázkou zostáva to, akou hodinovou sadzbou sa bude takáto služba počítať, ako aj to, či sa bude takáto suma kumulovať.
Takže teraz vám to vysvetlím, jak to bolo znova. Neviem, v ktorom roku to bolo, za vlády SMER-u sa zaviedol taký nesystémový prvok, taký nesystémový prvok - táto nerovnomernosť. Dovtedy platilo to, že koľko si ten hliadkar alebo nejaký policajt v režime 24/7 odrobil, tak toľko sa mu vyrátala výplata. Počet nočných, počet sobôt, počet nedieľ. Takto by sa to nastavilo ako premenlivý príplatok. Teda klasický jak v iných zamestnaniach. Koľko si odrobíš, toľko máš. Teraz ten nesystémový prvok je v tom, že dostávajú 100 eur za nerovnomernosť a na tých nadčasoch, teda pardon, na tých sobotách, nedeliach on by si vedel ten hliadkar zarobiť 150 možno aj 200 eur. Toto je nesystémové v tom, že proste je to nesystémové. Ale bolo to rie... dobré riešenie, že táto nerovnomernosť sa dala aj policajtom, ktorí sú v kanceláriách, a týka sa to hlavne vyšetrovateľov alebo tých operatívcov, ktorí nerobia v režime 24/7, avšak nechceli ísť, nechceli ísť na tieto funkcie, lebo viacej by zarobili v jednotke triede alebo dvojke triede na ulici. Žiaľ, ale je to tak. Tak práve sa tento, práve preto sa táto nerovnomernosť dala zo zákona.
No a to je ten kameň úrazu, čo hovoria aj odborári, že v pôvodnej aj vládnej novele je to, že menilo by sa to znova podľa starého. My nad tým tiež hútame, ale zas sme narazili, jak sa hovorí, na financie. A ja som povedal aj minule, ak sa to nedá riešiť tak, aby nikto nepadol na plate, tak ja sám by som tento návrh zákona nepodporil. Takže ja viem, čo som predkladal, viem, aké boli rokovania a viem, na čom stále rokujeme. Paradoxne, predkladal by som návrh zákona, ktorý by za bývalej éry alebo za éry, keď som bol policajt, uškodil aj mne. Takže sa som dobre vedel, čo predkladám, len hovorím, že o čo sa momentálne snažíme. Možná by bol najlepší model, že táto nerovnomernosť, teda tých 100 eur, by ostala u tých, ktorí sú na spisoch a časť z pracovného fondu si odrobia cez víkendy a soboty, nedele tak, ako to je doteraz. A títo hliadkari, čo sú v režime 24/7, by mali riadne tento premenlivý príplatok, kde by sa naozaj, čo by ich motivovalo naozaj odrobiť, teda dostať plat za skutočný počet odslúžených hodín.
Ešte by sa tam jedno obmedzenie dalo, lebo si spomínam, keď sme boli mladí, párročáci, tak vždycky bolo vidieť trebárs na druhý vianočný sviatok, keď boli príplatky za sviatky, tak riaditeľ obvodného, zástupca obvodného išiel do auta a slúžil klasickú dennú dvanástku, aby si zarobil, jak sa hovorí na ten sviatok. Takže ono by sa to dalo obmedziť ešte nejakým koeficientom. Takže tieto veci rokujeme.
Keď si zoberieme Zákonník práce, novelizoval sa nedávno, všetci dobre vieme, takže tam je jedno z riešení, tiež čo navrhujú aj odborári alebo čo navrhovali, jak to dávali v MPK. Tak také isté riešenie sa núka aj teraz. Ono by to bolo v úprave § 97, kde by sa doplnilo, avšak najmenej vo výške rovnajúcej sa príplatku za prácu v noci a príplatku za sobotu a nedeľu, tak ako to stanovuje aj osobitný predpis, aj keď je zákon o štátnej službe lex specialis, tak vlastne minimálne by sa to muselo nadstaviť tak jak Zákonník práce.
Ale hovorím, rokujeme a, a, a, a pokiaľ nebude na tom dohoda, tak ja do takého zákona nepôjdem. Nechcem, aby nikto nechcem, aby niekto došiel a čo už, čo už len o jedno euro.
Tak toto asi tak v krátkosti. Teraz sme sa akurát pred rozpravou rozprávali s pánom Kotlebom, tiež mi spomínal tú finančnú správu. Tak ako sme minule rokovali, teda rokovali, jak sme tu mali tie rozhovory aj s pri so šéfstvom ZVJS, tak finančná správa je tiež alebo tí colňáci sú tiež na tom, niektorí sú hliadkari, čo robia v režime 24/7. Takže sú pod iným zákonom. Ale môžme sa paralelne pozrieť aj na to, aký je tam minimálne vstup do týchto zborov. Ale ako som povedal, aby tu nevznikala nejak panika, tak dávame návrh na dopracovanie s tým, že ak si to odhlasujeme, tak na budúcu schôdzu predložíme, predložíme len túto osemnástku. Vstup do PZ len, len túto jednu vec, vstup. Hej. Musíme o tom sťahovať. Nemôžem. Keby som to ja podľa 95-ky dal, tak mi tam ide polročná lehota. A to zas nechceme, lebo naozaj ako sú pod stavy a ten záujem tam je.
Takže sám sebe dávam návrh na dopracovanie (Smiech.) A potom plénum o tom rozhodne. Ale aby sme to zadupľovali, tak aj Marcel ako spravodajca mi dá toto isté. A hovorím... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Teraz čiže, pán, pán poslanec, čiže navrhujete vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

Kyselica, Lukáš, poslanec NR SR
Áno. Tak.

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Sám, sebe, seba, sa. Hej?

Kyselica, Lukáš, poslanec NR SR
Sám sebe, seba, sám.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci
No neviem, či sa toto ešte niekedy stalo v histórii Národnej rady Slovenskej republiky. Sú tu pamätníci, ktorí tu sedia v poslaneckých laviciach niektorí už cez 20 rokov, takže sa veľmi rád spýtam, či sa niekedy niečo také stalo. Ale poďme k meritu veci.
Čo sa týka hornej hranice príplatku za riadenie. Zo zvyšovanie z tých 90 % na 200 % považujem to naozaj za absurdné. Kdežto spodná hranica zostáva na stabilných 5 %. Čiže hovorím, je to také, pre mňa taký galimatiáš, taký buřtguláš, ako hovoria Česi. No ale pán kolega to chce dať na stiahnutie, takže snáď sa to vráti dopracovanej v nejakej príslušnej alebo adekvátnej forme.
Čo sa týka vstupu mladého muža v 18 rokoch do Policajného zboru, no to považujem naozaj za totálny úlet, aj keď rešpektujem, že Policajný zbor Slovenskej republiky je poddimenzovaný, pod stavov je viac než dosť. Ale 18-ročný mladý človek naozaj nie je ani fyzicky ani mentálne spôsobilý vykonávať takúto dôležitú a zodpovednú funkciu. Ak sa budeme baliť, baviť o nejakom fyzickom fonde alebo niečom, to o tom by sa dalo polemizovať alebo bolo by to na nejakú možno troška odbornejšiu debatu.
Ale čo sa, ak chceme zvyšovať kvalitu Policajného zboru a príslušníkov Policajného zboru a ich nejakú odbornosť alebo vzdelanostnú úroveň, tak 18-ročný mladý muž môže nastúpiť do Policajného zboru s učňovkou? Osemnásťročný nemôže mať maturitu. (Reakcia z pléna.) Neexistuje. Máme 15-ročnú povinnú, nieže povinnú školskú dochádzku. Základnú školskú dochádzku, potom je rok povinná školská dochádzka, čiže rok na strednej škole a 18-ročný človek, pán kolega, nemôže mať maturitu. Jedine že by začal študovať o rok skôr. Ale to veľmi silno pochybujem. Čiže 19-ročný človek, mladý muž, môže mať úplné stredoškolské vzdelanie. Čiže toto považujem naozaj za problém.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Aby som to tu upresnil, tak niekto tu vraví o matematike, ale ja si myslím, že 18-ročný môže ukončiť strednú školu. Pretože máme aj osemročné gymnáziá. A v tom, tým pádom má 18 rokov. Či už je spôsobilý na takúto prácu alebo nie, to myslím si v tejto dobe je tak ťažko povedať, pretože tí 18-roční chlapci sú úplne niekde inde ako tí 18-roční chlapci niekedy, ktorí mali už základnú vojenskú službu za sebou. A dnešní chlapci majú akurát tak aj, ale, ale niektorí, ktorí končili napríklad na stredných odborných učilištiach a išli skôr na vojnu, tak v 18 rokoch či už... (Reakcia z pléna.)
Dobre, tak išiel 18-ročný. Ale tak boli, samozrejme, niekde inde, ako sú teraz. Ale povedzme si aj to, že tí chlapci, ktorí by išli do Policajného zboru alebo by išlo do ZVJS, tak pre nich určite nebude lákadlom ten súčasný plat, ktorý by mohli dostať. Pretože sa stalo aj, že tí, ktorí išli do ZVJS a stali sa z nich takí ľudia, ktorí boli prehadzovaní medzi tými strediskami, to nezvládli a po možno pár mesiacoch to aj vzdali. A my potrebujeme práve takých ľudí si tam udržať, ktorí tam budú chcieť ostať. Čiže ak ich budeme vedieť aj finančne motivovať, tak by to bolo dobré a som aj rád, že pán prekladateľ si uvedomil, že to nie je dokončené dobre a takýto zákon dokáže stiahnuť na, aby sa prepracoval, aby naozaj tým policajtom či už sú ZVJS, alebo v polícii, sme vedeli do budúcna pomôcť.

Ďakujem pekne, pán podpredsedajúci, pán podpredseda.
Vážený pán predkladateľ, na úvod musím povedať, že kvitujem to, čo ste na záver urobili, urobili v svojom vystúpení, že sťahujete tento návrh zákona na dopracovane. Bolo pre mňa trochu prekvapenie, keď ste začali to vaše úvodné slovo s tým, že sú, mám tie isté noviny pred sebou čo vy, tie odborové noviny policajtov a ste povedali, že oni s týmto návrhom zákona problém nemajú. No oni, oni nemali problém jedine s tými dvoma bodami, kedy ste znižovali vekovú hranicu prijatia do Policajného zboru z 21 na 18 a so zrušením štátnej služby kadetov. So všetkým ostatným zásadný problém mali.
Keď ste pozorne čítali tieto noviny, tak ako som čítal ja, tak viete, že raz sa už snažila vláda Slovenskej republiky tento zákon v ´21. roku pustiť von, prešlo medzirezortným pripomienkovým konaním a v prvom kole mal 63 zásadných pripomienok a v druhom kole na jedenástich stranách mal 48 zásadných pripomienok. Tak zmiešaný úvod v dôvodovej správe, že zavádzate tzv. motivačné prvky štátnej služby policajtov vo vzťahu k výkonu štátnej služby, ako aj k jeho riadeniu. Ja mám taký pocit, že celý tento zákon, ako ho predkladáte, je absolútne de-mo-ti-vu-jú-ci. Áno, hneď poviem prečo.
Je veľmi zaujímavé, že beriete teda ten paušálny príplatok za nerovnomernosť. My sme to tu síce vysvetlili, týka sa, týka sa vyšetrovateľov, vyšetrovateľov v skrátenom, operatívcov, policajtov v prvej línii. Myslím, že z tých sto eur nijaký policajt nezbohatne. Meníte to tu na ten premenlivý príplatok, kde je dôrazne jasné, aká bude normohodina, koľko on uvádza hodín, no ale to asi sa dorieši nejakými vyhláškami. Áno, aj toto odborári považujú za spravodlivé, ale toto je podľa mňa de-mo-ti-vu-jú-ce, pretože keď riadiaci funkcionár súčasnej dobe 5 % - 90 % môže mať viac príplatok, vy ho dávate na 200. Tak koho to má motivovať? Koho to má motivovať? Rozprávate o tom, že to nebude mať nijaký negatívny vplyv na štátny rozpočet. No bude to mať negatívny vplyv na štátny rozpočet. Aj samotní financi nám odpísali, že tých, tá tretina z tých 2 330 riadiacich pracovníkov z polície odíde, tretina odíde a z toho to chcete financovať. No lenže tí chlapi a tie ženy pôjdu na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja len doplním možno kolegu vedľa. Vyššie ohodnotenie si zaslúžia určite nielen príslušníci Policajného zboru, SIS, Železničnej polície alebo Zboru väzenskej a justičnej stráže, ale aj ostatní zamestnanci štátnej a verejnej správy. Len ma mrzí, prečo tento návrh zákona nie je predložený ako vládny návrh, ale predkladá sa ako nejaká poslanecká iniciatíva. A vysvetlím prečo. Pretože v dôvodovej správe je uvedené, že tento váš návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Ale opak je pravdou.
Aj ministerstvo financií upozorňuje, že nie sú vyčíslené finančné dopady na bežný rok ani tri nasledujúce roky. Pretože zvýšenie hornej hranice sadzby príplatku za riadenie, ako aj navrhovaná konštrukcia premenlivého príplatku, môže vyvolať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Taktiež sa uvádza, že sa počíta so znížením počtu riadiacich funkcií v Policajnom zbore približne o jednu tretinu, čo môže mať za následok zvýšenú odchodovosť do výsluhového dôchodku, čo by malo negatívny vplyv na výdavky osobitného účtu ministerstva vnútra. Možno by sa to týkalo aj tých riadiacich pozícií, ktoré nie sú možno názorovo blízke súčasnej vládnej garnitúre. Čiže ja vítam to, že tento zákon sa teda odkladá a možno by bolo vhodné, aby to pred... bol predložený tento zákon ako vládny návrh zákona.
Ďakujem pekne.