83. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda výboru, za tvoju reakciu. Tak by som povedal, že už aj dneska tá kompetencia je na obciach. Jak som hovoril v minulom vstupe, že neviem, ako pán Podmanický sleduje účinnosť, akým spôsobom sa to dotiahlo do konca, to znamená, možnože by bolo dobré a možnože nám vyjasnila sa otázka, keby sme mali konkrétny výstup, ako to rieši terajšia samospráva, keď už to platí desať rokov tento zákon. Ale hovorím, hovoríme o tigroch a teda trieda cicavcov. To znamená, ono už to je v zákone. Tá kompetencia tam je. To znamená, obec sa s tým musí nejako vysporiadať. A hovorím, škoda, že tu nemáme pána Podmanického, ktorý by mohol povedať, však bolo to jeho iniciatíva, takže v takomto duchu, myslím si, že by sme mali jasno, kde to dať. Nemám s tým problém, keď to dáme na okresné úrady, dobre, dajme to na okresné úrady a môžme to prípadne, alebo to zrušme celkom. Aj to je možnosť. Ja nemám s tým problém. Pokiaľ si povieme, že, a nechcem, aby tam ostali tie trieda cicavcov, lebo tým pádom zase bude dvojkoľajnosť, hej, zostane ten istý stav, aký je. Ja len chcem, aby to bolo jednoznačne. Aj teraz musel niekto povedať, čo s tým tigrom bude. A neviem, ako to mal riešené. Obrazne vám poviem, neviem. Nedopátral som sa po tomto nejako. Možnože tých tigrov nebolo až toľko. Alebo tých jaguárov a týchto vecí.
Takže, pán kolega, ja nemám s tým problém, pokiaľ to zmeníme celkom, ja budem rád. Ale dajme tomu nejakú logickosť, aby to nebolo, že tieto nebezpečné, hovorím exotické, teraz nehovorím o všeobecných, aj koza je nebezpečné zviera, hej, každé zviera môže byť nebezpečné. Ja hovorím o nebezpečných exotických zvieratách, ktoré sú zadefinované vo vyhláške. Keby neboli zadefinované vo vyhláške, mohli by sme tu dávať celú plejádu tých 13-tisíc živočíchov, čo máme ich ako v tomto. Ale to sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení pánovia, páni, Martin, my sme tiež rozprávali a dlho sme rozprávali o tomto zákone a musím povedať, že niečo plusové vidím na tvojom zákone, ale naopak prikláňam sa i k niektorým veciam, ktoré povedal pán Karahuta. Čiže z môjho hľadiska, áno, ja chápem ten nepokoj ľudí, keď zistia, že v ich dedine je chovateľ, ktorý chová tigre, levy a tak ďalej. V prvom rade s týmto by som dokázala súhlasiť, že by takéto zvieratá, nie že by o tom mali rozhodovať mestá, obce, už pre spomínaný problém, ktorý, ktorý spomínala aj Anka Mierna, aj pán poslanec Karahuta, ale pravda je, že znásilňovať tie malé obce, aby si zadovážili nejakého veterinára, ktorý im bude chodiť po kontrolách, je blbosť, na druhej strane viem si predstaviť, že by to dokázala robiť RVPS-ka, ale v podstate sú dve veci, ktoré ma na tom vyrušujú.
Prvá vec, že vôbec takéto zviera sa chová v nejakej obci. To je vec, ktorá ma vyrušuje. A druhá vec, ktorá ma vyrušuje, je fakt, že v akých podmienkach sa tie tigre, levy, ktoré potrebujú priestor na výbeh, chovajú. Proste sa chovajú v uzamknutých klietkach, ktoré síce odporúča naša vyhláška, ale či je to pozitívne pre vývoj toho zvieraťa, na to sa už nikto nepozerá. Čiže z jednej strany je možno aj tá nebezpečnosť tých zvierat, áno, súhlasím, a nemali by byť, nemali by v obciach, dedinách bez toho, aby neboli pod absolútnou kontrolou, na druhej strane už aj ten spôsob toho chovu tých zvierat je úplná katastrofa. Pozrime sa na chovateľku, ktorá je dolu na južnom Slovensku, ktorá má 20 tigrov, ktorá ich množí hlava-nehlava, čiže to tiež nie je v poriadku a nevieme s tým pohnúť. Týmto spôsobom by sa pohnúť dalo, takže chcem povedať, že to, že ste otvorili ten zákon, je fajn.
Ďalší problém, ktorý vidím, je problém, ktorý sa týka dajme tomu plazov, pavúkov a podobne. Ja som to už povedala a zopakujem to, že nemám pocit, že by sme mali chovateľov odrádzať od chovu plazov a pavúkov, pretože to nie sú veľké zvieratá. Samozrejme, pokiaľ sa nejedná o nejakého trojmetrového škrtiča alebo teda nebezpečného plaza. Ale na druhej strane treba povedať, že hady ako také nechová bežný človek. Hady ako také chová človek spôsobilý. Ak máme pocit, že potrebujeme pre človeka, ktorý dajme tomu chová plazy, potrebujeme preňho nejaký úzus, na základe čoho by ich mohol chovať, tak to spravme inak. Možno, možno nejakým súhlasom RVPS-ky s tým, že bude mať licenciu na chov plazov a tak ďalej, čím by sa zaručilo, že sú tie hady pod kontrolou, sú pod kontrolou RVPS-iek a bolo by to v pohode. Aspoň z môjho hľadiska. Čo sa týka pavúkov, pavúky bežne žijú v teráriách, nechodia na prechádzku, nikto ich nepúšťa na výbeh, na voľno, sú v tých teráriách a ani si nepamätám, že by sa v poslednej dobe nejak, v posledných desiatich rokoch stalo, že by niekomu ušla Tarantula a že by ju naháňali po paneláku. A povedzme si na rovinu, ani tie hady nám nejak neubiehajú, čiže nevidím problém. Čo sa hadov týka, obvykle ak, ak je to chovateľ, tak je to, je to aj vo veľkej miere človek, ktorý dajme tomu je alergický na srsť a chce mať doma nejaké domáce zviera a jednoducho volí, volí plaz a volí hada. Čo sa týka krokodílov, to je ten istý problém ako s tigrami, s levmi a podobne.
Musím ale upozorniť, že to nie sú jediné zvieratá, ktoré sa tu chovajú. My sa síce bavíme o exotických zvieratách, ale nedostali sme sa ešte napríklad k vlkom, ktorých tiež občas niekto chová, nedostali sme sa k nejakým zvieratám ako sú líšky a podobné veci, čiže ja by som bola za, keby ak by ste to riešili ďalej v tom zákone, aby sa tam dostali aj tieto zvieratá. A zároveň upozorňujem aj na dravce, lebo aj to sú zvieratá, ktoré dokážu byť nebezpečné, čiže ak riešiť, ak riešiť kvázi nebezpečné zvieratá, ony sú tak nebezpečné ako to dovolíme, tak potom už riešme en bloc všetky zvieratá vrátane, vrátane tých dravcov.
Ja považujem ten zákon za potrebný, a pretože tá úprava tu naozaj nebola, ja osobne napríklad som za to, aby bol vôbec všeobecne zákaz chovu nebezpečných zvierat v domácnostiach, v domácnostiach, tým ale nehovorím, že nemôžu vznikať dajme tomu aj súkromné zoologické záhrady, ale, samozrejme, musia spĺňať tie najprísnejšie kritériá, musia byť absolútne pod dohľadom a spĺňať všetko to, čo majú spĺňať zoologické záhrady úplne aj klasické, aj keď sú štátne alebo mestské, alebo akékoľvek iné. Čiže viem si to predstaviť, ale chov, hlavne chov cicavcov je u nás úplná katastrofa. My tu pomaličky máme viac levov jak v Tanzánii, takže to, ako aby sa tu ľudia, si tu nemysleli, vy ich len nevidíte proste, to je celý problém, ale je ich hrozne veľa, teda na naše pomery. Nehovorím na, nejak všeobecne, že by sme ich tu mali milióny, ale proste fakt na to, aká sme my malá krajina a že nie sme krajina, ktorá je domáca krajina, krajina tigrov, levov a podobných, ich tu máme fakt veľa.
A za ďalšie by som rada odpovedala možno aj, aj pánovi poslancovi Karahutovi, že ja si viem predstaviť, teda vy ste sa pýtali, že akým spôsobom nechať tie zvieratá dožiť, ale myslím, že už v nejakom predchádzajúcom zákone, už si ani nepamätám, kde sme sa bavili o tom, že, že necháme, bolo to v súvislosti so psami, že nechať tie zvieratá proste nemnožiť a tie, ktoré už sú zvyknuté na ten svoj ako keby priestor, nechať ich niekde, nechať ich niekde len, len dožiť, že to by bolo férové, ak by to bolo možné. Ak to možné nebude, aspoň tie najstaršie zvieratá a tie mladšie ročníky by možno prijali určite nejaké zoologické záhrady alebo niekto, čiže toto si viem predstaviť, myslím si, že aj bratislavská zoologická záhrada sa tvári, že je veľmi teskná, tak by sme jej mohli pomôcť.
Čiže ja za ten zákon naopak teda ďakujem, viem si ho predstaviť, bude na ňom treba nejaké úpravy spraviť, napriek tomu si myslím, že, je to prvé čítanie, že v tom prvom čítaní my by sme to vedeli podporiť, ale bude potrebné, aby sa upravili niektoré veci pred druhým čítaním.
Takže ďakujem pekne, to je všetko.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
To, čo pani poslankyňa hovorila, to sa jedná o CITES zvieratá, tam sme prijali novelu zákona o tom, že sa nesmú množiť a môžu len dožiť, áno, je to takto a všetky tie vzácne druhy zvierat sme takto legislatívne upravili. Na Slovensku máme asi štyri chovy, myslím, tigrov a ja si myslím, že obdobie chovu tigrov skončilo tým, že sa nesmú množiť a nemôžu sa používať na biznis, tak tým pádom asi tých tigrov viac mať nebudeme, ale vrátim sa k tej vyhláške.
Hovorím znovu, ak máme nejaký problém s chovom zvierat, dajme to do vyhlášky. Ak chceme, aby na obciach sme mali registrované chovy, tak dajme do vyhlášky povinnosť, že veterinári musia informovať za nejakých podmienok obec, čo sa u nich chová. Tak si to predstavujem, by to mohlo byť, ale nezaťažujme tie obce. Chceme ísť, s veľa kolegami som rozprával o systéme štátnej verejnej správy napríklad ako je v Poľsku, kde v obci je iba jeden človek, ten Soltys nemá nikoho, je to jeden človek, alebo pracuje v rodinnom dome a znižujú sa tým náklady a ak... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.) je ten ústredný orgán verejnej správy v rámci, v rámci ich okolitých obcí, ale nemôžme dávať, ďalej zaťažovať tie obce, aby stále viac a viac kompetencií sme dávali na nich.
Čo sa týka týchto, ešte raz k tým zvieratám, máme legislatívu veterinárnu, máme zákony, ktoré spadajú pod ministerstvo životného prostredia, takže ja si myslím, že legislatívu máme dostatočnú a nechoďme cestou za každú cenu niečo evidovať, registrovať, pretože dostaneme sa tam, že o chvíľočku bude treba súhlas aj na chov škrečkov, a to už by bola úplná katastrofa.
Ďakujem.

Pán Karahuta, jasne, ja rozumiem tomu, čo vy hovoríte, na druhej strane sa musím zastať ale aj Martina Fecka, lebo v podstate nejde tu len o tú samotnú vyhlášku, ale ide tu reálne aj o tie zvieratá ako také. Čo je horšie, že naozaj máme tu, máme tu veľké cicavce, ktoré, ktoré si ani nevieme predstaviť, kde všade sú pozatvárané a majú to ľudia v rodinných domoch, čiže v tomto zmysle, v tomto zmysle Martina Fecka plne chápem a myslím si, že nám neuškodí, ak to budeme mať nejakým spôsobom aj v zákone podchytené. Ale na druhej strane rozumiem, čo vy hovoríte, a plne súhlasím s tým, že nemôžeme zaťažovať ďalej samosprávy, absolútne s tým súhlasím, ale myslím si, že dajú sa nájsť aj iné spôsoby, akými tie zvieratá nejak podchytiť tak, aby bolo úplne jasné, kde všade nám aké zvieratá žijú a pokiaľ sú nebezpečné, o to viac.
Takže ďakujem pekne, to je všetko.

Ďakujem veľmi pekne, kolegyne a kolegovia, za túto obšírnu rozpravu, aj faktické, super, tak to má vyzerať, keď sa dávajú zákony, ktoré vzbudia pozornosť, lebo vidíme, že aj teraz ostalo nás tu trošku viacej jak obyčajne. A áno, myslím, že dobré podnety, či to má ísť na okres alebo to necháme na obci, pokiaľ by ste mi to posunuli do druhého čítania, samozrejme, môžme to zmeniť, môžme to vykuchať tak, že bude celkom naopak, že sa to obráti, neni problém. Ale hovorím, je to o tej debate vzájomnej, lebo každý máme nejaké tie skúsenosti, každý máme nejaké tie možnosti alebo vedomosti, ako sa to správa.
RVPS-ka, samozrejme, dáva podklady, ako má vyzerať ten koterec, aké mať krmivo, všecko možné aj tu, ja som skôr tie veci, aby tá obec vedela povedať, že ktoré, ktorá časť územia, katastrálneho územia je vhodná na chov týchto vecí. Lebo hovorím ešte raz a to, čo som, ma vtedy vyplo, proste pokiaľ máte tam holubára, ktorý má 600 holubov, a to nie sú nebezpečné zvieratá, to sú normálne zvieratá naše, a má 600 holubov a je majster Európy, tým pádom je chránený, lebo to je VIP osoba a máte tam dookola šesťárové pozemky, kde máte ďalších 30 domov, tak doslova ste terorizovaný, a hovorím o Svite, pán kolega, takže z vašich končín trošku prakticky, a týmto spôsobom prakticky ľudia nemajú dosah a píšu na samosprávu. Oni hovoria, nemáme, VZN-ko, čo ja viem, tak VZN v tejto oblasti dalo za roky, ktoré tu funguje demokracia, asi 12. Aj to z vlastného akože nejaké inšpirácie, kde už ľudia asi protestovali nejakým referendom alebo neviem čím, ale mám ich dokonca aj vypísaných, keby bolo treba, tak vieme ich presne povedať, lebo o to mi teraz išlo, aby to aj teda pánu predkladateľovi Podmanickému, aby obec mala tú kompetenciu hovoriť, čo v území môže byť. Lebo RVPS-ka môže prísť a povedať, ale občan, RVPS-ka tam nebude žiť, ten občan tam bude žiť na konci tej obci alebo niekde v tom lese, alebo kde to chce umiestniť. Takže berte to takto, že o to mi vlastne išlo a hovorím, nerád mám dvojkoľajnosť, takže chcel som to ako nejakým spôsobom zladiť, aby ten zákon, keď už máme zadefinované to exotické nebezpečné zvieratá v tej vyhláške, teda tou vyhláškou, aby to malo jasné kontúry.
Takže, kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne za túto rozpravu a ešte raz hovorím, že keď to bude v druhom čítaní, môžme to doplniť, skvalitniť, zrealizovať tak, aby občania nám povedali, ďakujeme. Pokiaľ budú na nás nadávať, to by som nerád. Takže v takomto duchu. Ďakujem veľmi pekne a žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Takže pokračujem v ďalšom mnou podanom návrhu zmeny zákona. Budeme sa pohybovať už v oblasti pôdohospodárstva, hovoríme o zákone 504, o nájme poľnohospodárskych pozemkov, a musím povedať, že doba nájmu bola v našej demokracii, keď sme to zaviedli, a teraz hovorím o rokoch deväťdesiatych a vyššie, prakticky dosť zabetónovaná. A tá zabetónovanosť vychádzala z toho, že privatizéri štátnych majetkov a transformátori, ale v tom dobrom slova zmysle, lebo bol to zákon o transformácii družstiev, JRD, si povedali, že na večné časy a nikdy inak si dáme možnosť užívať tieto pozemky. A takýmto spôsobom sa to pomaly prenášalo tak nenápadne z jedného volebného obdobia na druhé a zisťujeme, že u nás sa v niektorých prípadoch jedna generácia nedostane, hoci má tam vlastníctvo, k svojmu pozemku. A to myslím, že je trošku na pováženie, ale rozobrať by som to chcel v rozprave, aby ste mohli aj reagovať, lebo teraz na úvodné slovo, samozrejme, reagovať nemôžte, takže berte tak, že plním svoj sľub, ktorý som dal poľnohospodárom, keď som tu prišiel prvýkrát, že tú dobu nájmu utrasieme do úmernej miery, ktorá povie, že keď raz sa rozhodneš, a si prišiel o prácu a sa rozhodneš, že pôjdeš gazdovať, lebo máš role a si v núdzi a nie si v Bratislave, ale si možno, že niekde v Uličskom Krivom, kde máš problém a potrebuješ sa dostať do nejakej tej obživy, tak nebudeš čakať ešte ďalších 15 rokov alebo 28 rokov, 29 rokov, jak to bolo svojho času, a ešte to bolo tak povedané, že rok predtým ste museli dať výpoveď, keď ste ju premeškali, automaticky sa tie nájmy predĺžovali ďalej, to je niečo neskutočné. Na 60 rokov nájom predĺžiť, čo bolo ešte v roku 2010 reálne, to je niečo neskutočné, takže berte tak, že ja sa tejto problematike venujem a budem venovať a tu teraz predkladám jednoduchý návrh, ktorý hovorí o desiatich rokoch nájmu.
Podrobnejšie sa to ešte rozvediem v rozprave, kde vám poviem, aký to bol stav a akým spôsobom sa to rozvíjalo alebo vyvíjalo na Slovensku. A myslím si, že každý rozumne zmýšľajúci človek pochopí z môjho vystúpenia, z mojej rozpravy, že toto je ďalší taký kameň úrazu, ktorý naši občania, a neni ich štyri milióny, ale možnože každého sa to týka, pretože každý, keď má nejakú rolu alebo les, tak nejakú tú výpoveď, keby chcel ísť gazdovať, by tam mal dať, alebo každá rodina, ktorá tu má nejaký takýto nehnuteľný majetok. Takže toľko zatiaľ z mojej strany a hlásim sa do rozpravy ako prvý.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, ktorý je pod tlačou 1384. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životného prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Vážený pán podpredseda, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, dúfam že vydržíte, takže nebude problém. Takže, vážení, na začiatku by som, vyzerá, že asi moja rozprava bude prerušená, ale dobre, do tej dvanástej to ešte potiahneme. Dúfam, že to zvládneme. Takže takto.
V prvom rade chcem povedať, že viete čím je pôda jedinečná? Pôda je jedinečná tým, že existuje iba na našej planéte. Zatiaľ sme na žiadnej inej planéte pôdu nenašli. A keďže pôda, a to učia na každej strednej a vysokej škole poľnohospodár a lesníckej, je živý organizmus, tak mali by sme k nej tak aj pristupovať a s úctou. A keďže pôdu nemôžte vyrobiť, alebo aj nejaké náhražky pôdy, tak prakticky je tu stav taký, že tá pôda sa nachádza u nás v obmedzenom množstve. Dobre, môže nejaký ostrov vzniknúť sopečnou činnosťou, ale pokiaľ tam vznikne pôda, počkáme si na centimeter pôdy 100 rokov, dokiaľ sa tam vytvorí.
Takže, vážení, berte na vedomie, že aj jednotlivé katastrálne územia, jednotlivé kontinenty sa nemôžu len tak aha rozšíriť o neviem koľko desiatok kilometrov štvorcových a neviem koľko tisíc hektárov, pretože je to, by som povedal, výrobný prostriedok, áno, výrobný prostriedok pre poľnohospodárov a lesákov obmedzený. A pokiaľ prechádzame z jedného režimu do druhého a ten režim, ktorý sme tu mali 40 rokov, sa volal socialistické zriadenie, a ktorý prezentoval štátne podniky, ktoré mali všetku pôdu či už v nájme, ani nieže v nájme, mali v bezplatnom nájme, kde proste museli to užívať, lebo tak im kázal zákon, že nemohla pôda ostať neobrobená. Dobre, toto akceptujem, že okej, malo to ostať, či už lesná alebo poľnohospodárska. U lesákov sa to ešte dodneska toto deje, že musia neštátne, neodovzdané sa o to starať a niektorým lesákom to robí problém, aby viac-menej tam mali, aj vykazovali, aké tam mali zisk a nemali zisky, keď si náhodou vlastník požiadal o vrátenie tohto lesa. Ale pri poľnohospodárskej činnosti sme sprivatizovali štátne majetky a JRD sa stransformovali a všecka tá pôda aj s tými, by som povedal, že nájomnými vzťahmi, ktoré mali vzniknúť, sa prakticky dostala do rúk určitých vtedy funkcionárov, respektíve tých, ktorí do tej privatizácie išli a momentálne tento stav si zabetónovali, jak som už spomínal na začiatku, na 30 rokov.
Ja som sa snažil za mojej éry túto dobu znížiť. Áno, za pani Matečnej som dal na výbore podobný pozmeňujúci návrh, kde som žiadal z 25 rokov nájmu poľnohospodárske pôdy znížiť na 10. Pani Matečná vtedy povedala, môžte si to pozrieť z archívu, že buď dá, beriete 15, alebo ostávame na 25. Vzal som, samozrejme, 15 rokov, maximálna doba nájmu poľnohospodárskych podnikov a pôdy na užívanie. Takže momentálne tých 10 som ešte nedosiahol, takže teraz to dávam, áno, dávam to ako prvýkrát, že by sme znížili dobu nájmu na 10 rokov.
Myslím si, že keď trvá jedna generácia 30 rokov, tak myslím si, že tá tretina, tých desať rokov, je kvázi nejaká tretinová. A ten kto, hovorím, že bude sa chcieť dostať k pôde, mal by mať, teda k svojmu výrobnému prostriedku, hovorím o poľnohospodárskej a lesnej činnosti, mal by mať možnosť v čo najkratšom čase sa k nej dostať. To, že máme výpovedné lehoty v tomto zákone u poľnohospodárskych podnikov na päť rokov, samozrejme, nenahráva tomu, aby sme tam mali nejakú tú obmenu častejšie, pretože keď budete v nejakom teraz napríklad, neviem, v nejakom 13 roku a dáte výpoveď, tak ešte päť rokov musíte čakať, dokiaľ sa to dostane. To znamená, 18 rokov ste vyautovaný a vaša rodina sa nemôže dostať k pôde, pokiaľ, áno, pokiaľ nemáte v zmluve o nájme, ktorú by ste mali teda mať, keď ste teda akože po dvojmesačnej lehote odpovedali, že chcete mať zmluvu o nájme, keď vám prišla nejaká, nejaký návrh zmluvy o nájme príslušného agropodnikateľa, tak prakticky pokiaľ tam ste a máte takúto možnosť, že ste si uhrali jednoročnú výpovednú lehotu, tak super. Ale mnohokrát sa stáva, že automaticky sa podpisujú zo zákona ako keby cyklostyly, okamžite uvedú tam iba zákon, ktorý hovorí nejaké paragrafy. Samozrejme, tí starší ľudia a niektorí mladší nebudú čítať každý paragraf a prakticky automaticky tých päť rokov tam je na dobu určitú. Na dobu neurčitú je jeden rok. Tým pádom prakticky sa to trošku, by som povedal, navzájom akože vylučuje. Ale ja hovorím každému, s kým mám tu česť hovoriť, že pokiaľ urobíš nájom, je na tebe, ako ten užívateľ má prísť ku tebe ako s prosíkom, že bol by si tak dobrý a dal mi pôdu do nájmu? Nieže začne búchať po stole, že a keď nedáš mne, tak nikto ti ju nevezme a nikto ti nebude. Vážení, garantujem vám, čo chodím po Slovensku, že v každej obci ja nájdem troch, troch obyvateľov, ktorí by si vzali pôdu. Nechcú 100 hektárov, ani 300 hektárov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ospravedlňujem sa.

Fecko, Martin, poslanec NR SR
Áno, dvanásta hodina sa priblížila. Dobre, pán predsedajúci, ďakujeme za upozornenie. Takže preruším ja rozpravu a budeme pokračovať po štrnástej hodine.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, takže dovoľte, aby som rozvinul v rozprave dôvody, ktoré ma vedú k tomu, aby sme túto novelu zákona o znížení počtu rokov na užívanie pozemkov zaviedli. Takže ako som už spomínal, pôda je v obmedzenom množstve v našej republike a pokiaľ sa k nej chcete dostať, tak máte veľký problém. Samozrejme, sú rôzne druhy pozemkov, ktoré, na základe ktorých, respektíve áno, na základe ktorých by ste mali byť riešený aj čo sa týka tej plodiny, respektíve toho, tej vegetácie, ktorá tam je, tak na to myslel aj zákon, ktorý hovorí, a neruším tieto limity, ktorý hovorí v § 8, že keď sa prevádzkuje poľnohospodársky podnik na dobu určitú, že má nájomnú zmluvu, tak najviac na 25 rokov, ak ide o založenie alebo obnovu ovocného sadu. Neruším to, áno, je to 25 rokov, lebo hovoríme, že ten ovocný sad v 10, 15 rokoch je v plnej rodivosti a potom sa to zvyšuje a prakticky 25 rokov je adekvátny čas.
Ďalej. Nezrušujem ani najviac na 30 rokov nájom, ak ide o založenie alebo obnovu škôlky pre ovocné dreviny alebo okrasné dreviny, založenie alebo obnovu vinohradu, založenie alebo obnovu chmeľnice. Áno, súhlasím, neruším to. Najviac na 15 rokov, ak ide o obnovu porastu špargle alebo porastu drobného ovocia. Áno, 15 rokov na tieto, neruším to, nechávam to tam.
Ďalej, najmenej na 50 rokov, ak ide o zariadenia repozitória, ktoré sú registrované. Pri tých repozitóriach by som sa trošku zastavil. Repozitória sú územia, kde máme zachovať staré genetické odrody našich ovocných drevín a bobuľovín a kríkov, ktoré na Slovensku máme 21, z toho je polovica už ako nefunkčných skoro, a je to veľký problém aj záchrana, pretože, ich záchrana, pretože vyzerá, že sú situované väčšinou na nížinných oblastiach, žiadnych kopcoch a tam developerské tlaky na výstavbu a ďalšie. Proste padlo im to do oka a mnoho repozitórií začína mať problém, či vôbec prežije nejaké to obdobie, ktoré teraz nastupuje do veľkého boomu výstavby.
A v § 8 ods. 2 písm. e) máme najmenej na 10 rokov, ak ide o zriadenie riešiteľského pracoviska, ktoré je registrované. Áno, aj to nemením, v poriadku, nech to tam je. Takže dávam iba zmenu § 8 ods. 1, ktorý hovorí: Pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov, ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pre prevádzkovaní podniku je uzavretá na určitý čas, čas nájmu je najviac 15 rokov. Takže dávam, že najviac 10 rokov. To je moja zmena, ktorú som tu, teda chcem zaviesť touto novelou.
Musím povedať, že čakanie na pôdu je v mnohých rodinách už skoro trauma, keď zistia, že ani po 10, ani po 15 rokov sa nemôžu ku nej dostať, niektorí aj po 20. A musím povedať, že niektorých životná situácia sa zvrtne behom týždňa a neviete, ako sa máte zachovať, a niektorí možnože majú ešte trošku cítenie za tú pôdu a ísť gazdovať a keď zistia, že nájom majú minimálne päť rokov a to ešte musia, by som povedal, strpieť nejaké tie ďalšie roky, keby náhodou ten čas už uplynul. Napríklad boli v 14 roku, aby povedali, že chcú dať výpoveď a je to poľnohospodársky podnik, tak päť rokov dávam výpoveď, a tým pádom máte, vlastne 19 rokov sa k pôde nedostanete, to je veľký čas, a preto hovoríme, že dobré by to bolo znížiť na desať. Ako som spomínal, bolo to už za Matečnej, pani ministerky minulej vlády, navrhnuté, ale tá 10-ročnú lehotu nechcela pripustiť, takže, samozrejme, môj ako opozičný zámer skončil neúspešne.
Pre kolegu Karahutu, ktorý, keď ma počúva, tak dávam vysvetlenie, že, samozrejme, tieto, od účinnosti tohto zákona, keby sme to prijali tento, aj túto moju novelu, tak, samozrejme, ideme iba do budúcna, nejdeme do minulosti, že retroaktívne sa to nebude môcť riešiť. To znamená, dohody, ktoré boli podpísané na určitú dobu, musia dobehnúť a iba pri tých nových sa bude musieť správať tak, že maximálna doba nájmu pri poľnohospodárskom podniku bude 10 rokov.
Vážení, myslím si, že dať trošku obnovu toho nášho už prestarnutého nejakého personálu v poľnohospodárstve sa žiada, pretože priemerný vek u nás je okolo 55-57 rokov. To znamená, keď nám táto generácia odíde, my nebudeme mať nástupníkov, ktorí by prakticky tam fungovali. Takže aj to je zmyslom zníženia tohto doby nájmu, aby sme mohli určitým ľuďom zreálniť ich možnosť poberania, teda úžitkov z pôdy, ktorú dali alebo majú v nájme a chcú ju vziať späť. Samozrejme, najväčší problém je ten, že keď sme v roku, od 24. júna 1991 nikto bez vášho súhlasu by nemal pôdu môcť užívať, ak ju má, a vyzerá, že sa to neurobilo tak, že od dnešného dňa každý si poďte brať pôdu, ale bralo sa to tak, že kto si požiada, ten dostane, kto si nepožiada, nedostane. A tí, ktorí privatizovali štátne majetky a družstvá transformovali, tak prakticky oni zabrali celé bez nejakých iných dohôd aj pozemky nezistených vlastníkov a ďalších kopu zmlúv nebolo spísaných, a preto vyzývam aj vlastníkov, pokiaľ dostanete nejakú výzvu od poľnohospodárskeho podniku, že vás upovedomujú o tom, že chce s vami podpísať nájomnú zmluvu, tak, žiaľ, neplatí tento úzus, že keď mu neodpoviete, že on tú zmluvu nebude mať. Platí úzus, že pokiaľ plnil podmienky a vy ste nereagovali do 60 dní, tak prakticky vám to pokračuje ďalej, tá zmluva, ktorá bola predtým, a je to niečo neskutočné.
Takže berte takto, vážení občania, ktorí máte, budete mať takéto výzvy, tak láskavo sa prihláste a napíšte aspoň jednu vetu tomu, že áno, súhlasím, alebo nesúhlasím, aby to bolo jasné, lebo potom sa k tomu nedostanete, pokiaľ tam nemáte nájomnú zmluvu a výpovednú lehotu, napríklad na jeden hospodársky rok. A hospodársky rok nám začína a končí 1. novembrom. Takže v takomto duchu aj nejaký návod, aby sme nemuseli predlžovať vek, by som povedal, čakania alebo dobu čakania na prevzatie svojho majetku od gazdovania terajšieho agropodnikateľa, ktorý tam je.
Pre pána Karahutu chcem ešte upozorniť, že, samozrejme, vypadli nám tu prechodné ustanovenia, ktoré budú v pozmeňovacom návrhu, budú, keď bude to postúpené do druhého čítania, budú, samozrejme, zakomponované aj všetky iné, by som povedal, podnety, ktoré budú riešiť a, by som povedal, umožňovať v tom našom zákone 504/2003 možnosť ujať sa svojho majetku alebo iné veci, ktoré si myslíte, že by ste chceli riešiť tuto v zákone, aby sme to nemuseli otvárať ešte na ďalších piatich schôdzach alebo neviem koľkých ďalších, že urobiť to v jednej. Takže všetky podnety, ktoré by prišli, samozrejme, že vítam a budem veľmi rád, keď skvalitníme možnosť dostania sa k pôde pre agropodnikateľov, respektíve vlastníkov pozemkov, ktorí chcú gazdovať na vlastnom majetku.
Toľko zatiaľ v rozprave a ďakujem veľmi pekne za jeho podporu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Nestihol som sa vyjadriť vo faktickej ešte k predchádzajúcemu zákonu pána Fecka, ktorý predkladal k tej veterinárnej starostlivosti. Myslím si, že Slovensko trápia úplne iné problémy a nie tu takéto zákony, ktoré sú čiastkové, nie komplexné a riešiť tu teraz v zákonoch o veterinárnej starostlivosti o tom, že obec, starosta, primátor bude určovať kde, kto, ako má chovať nejakého pavúka, hada a krokodíla alebo neviem čo, to myslím si, že sú úplne, úplne choré a zvrátené veci.
Ale k zákonu, ktorý teraz aktuálne pán Fecko predkladá, a to je zníženie, to jedna časť obsahuje to, táto novelizácia tohto zákona, a to je zníženie vlastne doby nájmu z 15 na 10 rokov. My sa hlavne bavíme teda, ak to dobre chápem, hlavne o pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve Slovenského pozemkového fondu, ktorý ich prenajíma, lebo ja keď som fyzická osoba a ja sa s družstvom dohodnem na päť rokov nájmu, tak platí päť rokov. To znamená, že tuto táto klauzula neplatí, lebo, no. (Reakcia z pléna.) To znamená, že toto je hlavne teda asi zo strany Slovenského pozemkového fondu, ktorý disponuje množstvom pozemkov na celom Slovensku, a zníženie z 15 na 10 rokov je podľa mňa totálna, ale totálna likvidácia poľnohospodárstva na Slovensku. Či chcete, či nechcete.
Si treba uvedomiť, že poľnohospodárske družstvo, podnik, ktorý hospodári a funguje a má poľnohospodársku jednak rastlinnú a živočíšnu výrobu, tak to nie je ako fabrika niekde, kde postavíte na zelenej lúke nejakú, nejakú halu, navozíte tam nejakú technologickú linku a zamestnáte xy zamestnancov a spustíte a začnete fungovať a po 10 rokoch zrušíte, zrušíte a idete úplne niekde inde. To v prípade poľnohospodárstva nie je, nie je možné. Tak ako to povedal aj pán Fecko na začiatku svojho vystúpenia, že tá pôda je ten najdôležitejší v zásade pracovný nástroj pre toho poľnohospodára. A zoberte si vy, že máte poľnohospodársky subjekt, ktorý hospodári dajme tomu na 1 500 hektároch a máte, máte k tomu postavenú, ja neviem, kompletne živočíšnu výrobu z hľadiska chovu napríklad hovädzieho dobytka. Napríklad máte kravy, ktoré, máte postavenú dojáreň, máte k tomu napríklad nejaké, ja neviem, ovce, hej, alebo niečo proste. Máte technologicky postavené a teraz vám niekto zníži možnosť z 15 na 10 rokov. Nehovoriac o tom, že keď vy ako poľnohospodár ešte zainvestujete do pôdy tým, že zahnojíte, dáte množstvo financií do toho, že kúpite hnojivo a hnojivo, ktoré sa postupne bude rozkladať v tej pôde, a vy začnete ťažiť z tej pôdy až za niekoľko rokov.
A teraz takýmto návrhom, ktorý podľa mňa totálne má zlikvidovať a pravdepodobne, ja neviem teda, pán Fecko, mi to vysvetlite, lebo ja mám pocit, že skôr to je ako pre rôzne tie finančné skupiny, lebo vy chcete čo najrýchlejšie, aby sa skrátila doba nájmu a potom teda, že nech si, nech si prenajímajú tieto pozemky tí, ktorí dajú čo najvyššiu ponuku z hľadiska nájmu. No ale potom teda čo? Ako príde nejaká finančná skupina, ktorá preplatí tieto pozemky tým, že ich takýmto spôsobom získa? Tu si treba uvedomiť, že v prvom rade vaše, vaše návrhy zákonov, ktoré sem dávate, sú pre mňa zvrátené hlavne z tej pozície, že ste skoro dva roky boli štátny tajomník a s pánom kolegom, ktorý bol minister pôdohospodárstva. Čiže vy ste ako zástupcovia tej najvyššej ste mohli tieto kroky ako ministerstvo spraviť, ad jedna.
Ad dva, vy tu len vytrhávate jednu vetu. Ale keď chceme riešiť vzťahy k pozemkom, tak to musí byť riadne legislatívne nastavený proces. Vy neviete vôbec dopady, vy nemáte o tom žiadne informácie, len zmeníte číslo z 15 na 10 rokov. A kde máte to, že keď už chceme robiť z hľadiska majetkoprávnych vzťahov a dostať to do nejakého stavu, tak to v prvom rade musí ísť normálne riadnym ministerským návrhom zákona, novelizácia, musí to ísť do medzirezortného pripomienkového konania, musia sa k tomu vyjadriť všetky stavovské organizácie, samozrejme, zástupcovia aj občanov, ľudí, ktorí sú vlastníci, pozemkové spoločenstvá a všetci tí dotknutí, ktorí čo do toho majú povedať. A nie takýmto spôsobom, že vy, ja neviem, ste oprášili zákony, ktoré ste tu dávali možnože v predchádzajúcich volebných obdobiach, lebo si myslíte, že teraz je ten správny čas to sem predložiť. No ten správny čas tu určite nie je.
Treba si uvedomiť, že máme pred voľbami, táto krajina, túto krajinu trápia a občanov Slovenskej republiky úplne iné problémy. A ja hovorím, keď sa má robiť zmena tohto zákona, tak musí byť komplexná, musí byť riadna, aby sa všetci dotknutí vedeli k tomu vyjadriť. To, že vy znižujete z 15 na 10 rokov, je ohrozenie poľnohospodárstva na Slovensku. Však to ja som to počúval aj z vašej strany, však vy ste sa aj vyjadrovali v tomto duchu, že pre vás by bolo najjednoduchšie a najlepšie, keby, keby v zásade akože sa pomaly porušia všetky nájomné zmluvy alebo najjednoduchší spôsob by bol ten, že napríklad Slovenský pozemkový fond, zrušiť Slovenskému pozemkovému fondu takzvané právo prednostného nájomného pre ten poľnohospodársky subjekt. To znamená, že vlastne tým vašim krokom by ste spravili to, že totálne rozbijete poľnohospodárstvo na Slovensku. Ako by to potom tu fungovalo? Však ja keď som poľnohospodár a nastavím si fungovanie svojho podniku tým, že mám 300 kráv, mám, mám proste možno nejakú špecializovanú živočíšnu výrobu, a to mám naviazané na tie pozemky, ktoré, ktoré obhospodarujem, ktoré možnože spásam, ktoré z toho beriem plodiny, ktoré potom používam napríklad do zmesiek, ktorými kŕmim vlastné zvieratá, tak tým, že vy mi to skrátite alebo by ste mi zrušili toto prednostné nájomné právo, tak tým pádom mi zlikvidujete tým poľnohospodárom akúkoľvek možnosť fungovať, rozbije sa fungovanie poľnohospodárstva na Slovensku.
A druhá vec je tá, že vy ste tu hovorili o tom, že sa chcú dostať niektorí k pozemkom, že nemajú 15, 20 rokov možnosť. No ja si myslím, že každá fyzická osoba, ktorá má záujem sa dostať k pozemkom, sa dostane. Vy hovoríte o tom, že mladí poľnohospodári sa nevedia dostať k pôde. No ja mám, toľko poznám poľnohospodárskych subjektov, ktorí mi povedia, že no my v našich regiónoch takých poľnohospodárov mladých nemáme. My by sme tak radi uvítali, keby sem prišiel nejaký mladý poľnohospodár. Čiže vy si vypichnete nejakú špecifickú lokalitu niekde možno na východe Slovenska, kde máte osobne nejaké problémy a to dávate do obrazu celého Slovenska.
Však ja si pamätám, jak ste spolu s tým pánom Jánošom, Oravcom a neviem ten jeden, ktorý sa ešte volal, však bol nominant váš, náš, šéfom PPA-čky. Jak ste, jak ste tu pre tými parlamentnými voľbami v tom roku 2020 tu sa hádzali, tí chlapci, dole pred, dole pod parlamentom, tu sa zaväzovali a neviem aká korupcia, aké veci. A teraz my sa dozvieme, že títo ľudia sú obvinení z takých podvodov, že zneužívali financie Európskej únie na to, že takzvane mali robiť neviem aké eurofondové projekty a nič nerobili. To sú tí vaši ľudia. To je presne to vaše klamstvo pred tým rokom 2020, kde ste oklamali celú spoločnosť. To znamená, že toto vôbec nie je pravda. Takto ten systém vôbec nefunguje. Vy si vypichnete jednu vec a tú chcete dostať do celej role, akože v rámci celého Slovenska sa tieto veci dejú.
Kolegyne, kolegovia, chcem vás poprosiť pri zákonoch pána Fecka, lebo ešte budeme ďalej pokračovať, ešte tu máme vypichnutú jednu vec v rámci zákona o poľovníctve, vás chcem poprosiť nehlasovať za tieto zákony, lebo je to úplne choré a zvrátené. A hlavne ten systém legislatívny my tu úplne pošliapávame. My sme za to, aby sa zmenil možnože zákon o poľovníctve, my sme za to, aby sa zmenil zákon o vlastníctve a o vzťahoch medzi vlastníkmi, nájomcami a tak ďalej, ale toto musí byť všetko riešené komplexne, legislatívne čisto, medzirezortné pripomienkové konanie, vyjadrenie všetkej odbornej a laickej verejnosti. A nie takýmto spôsobom, že pán Fecko nemá čo robiť, tak sem donese päť, šesť, sedem zákonov, ktoré opráši spred desiatich rokov, donesie tu jednu úpravu akože vety a potom už si to viem predstaviť, ako sa budú všetci chváliť, že aký som bol ja, ako som ja pracoval v tom parlamente, ako som ja intenzívne predkladal tie všetky veci. Len keď si všetci pozrú, aké sú to veci z hľadiska predkladania, tak sú to úplné nezmysly.
Ďakujem veľmi pekne.