83. schôdza

Pán poslanec Filip Kuffa s faktickou poznámkou.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Takáč, spomenul si zhruba v úvode tej rozpravy, že tento návrh zákona, ktorý tu je, že je to totálna likvidácia potravinovej sebestačnosti alebo v takom kontexte, ale ja sa ťa spýtam. Povedz mi konkrétne, akože v čom? Pretože nechápem, je tu návrh zákona, ktorý skracuje tú dobu nájmu z 15 na 10 rokov a ten dôležitý fakt, ktorý tam bol spomenutý, ale v tej rozprave predtým. Výpovedná doba je päť rokov. Čiže my sme aj tak na tých 15 rokoch, čo sa tohto týka. Nie sú tým dotknuté tie, poviem, trvalé plodiny nejakým spôsobom. Ja si myslím, že najväčšia brzda rozvoja potravinovej sebestačnosti, ktorá tu na Slovensku je, je práve tento zákon 504. A keď si vravel, že mal by sa komplexne zmeniť, s tým s tebou súhlasím. Ideálne by ho bolo zrušiť celkom. To by bolo najlepšie riešenie, ktoré možnože dneska by bolo na stole, aby sa to tu v podstate nastavilo.
Ty hovoríš síce na Prievidzu, že nemáš tam mladých poľnohospodárov. Ale prečo tam nemáš? Prečo sa nehlásia tí noví? Však on, keď sa pozrie na ten trh, tak kde má ísť, kde má tu pôdu zháňať? Jeden zdroj možný a dostupný, ktorý je, je práve pôda SPF Slovenskej republiky, ktorá by mala byť dostupná, si myslím, že rovnakou mierou pre každého, kto sa rozhodne nejakým spôsobom prispieť možnože nejakou činnosťou do tej potravinovej sebestačnosti. Áno, je to tak. Jednoducho tí mladí poľnohospodári, naši slovenskí gazdovia nevedia sa dostať k pôde. Nevedia. Možnože v Prievidzi sa vedia, ale to ste potom asi jediný okres alebo jediné mesto v rámci Slovenska, kde to nejakým spôsobom možnože funguje. Môže to tak byť. Nehovorím, že nie, pretože môže to byť takýto svetlý príklad, ale vo všeobecnosti možno skonštatovať, že nevedia sa dostať k pôde.

Posledná faktická od pána poslanca Milana Kuriaka.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Takáč, nesúhlasím s mnohým, čo si povedal vo svojej rozprave, lebo týmto sa nahráva práve tým veľkým agrobarónom a drobní farmári a ľudia, ktorí chcú obrábať svoju vlastnú pôdu, majú čím ďalej väčší problém sa k svojej pôde dostať. Plne súhlasím s návrhom kolegu poslanca Martina Fecka, lebo naozaj je potrebné už niečo robiť, aby sa skrátili lehoty nájomných zmlúv. Sám mám osobnú skúsenosť. Keď som pred pár rokmi zastupoval moju mamu, majiteľku pozemkov, a keď som sa išiel opýtať ohľadne nájomnej zmluvy, ktorá bola podpísaná na 15 rokov, tak nemenovaný, nemenovaný agrobarón mal problémy vôbec odpovedať na základné otázky, lebo sa cítil, sa cítil on, on pánom a pomaly vlastníkom, vlastníkom pôdy, lebo, lebo mal v rukách podpísanú zmluvu. Pri ďalšej zmluve sme si podmienili, podmienili možnosť vypovedať túto zmluvu, neviem, či to je právne v poriadku, ale do tej zmluvy sme žiadali dodatok, aby do piatich rokoch bola možnosť, pokiaľ by mal niekto záujem podnikať na tejto pôde a obrábať ju, aby bola možnosť do piatich rokoch ju vypovedať. Neviem, nezisťoval som, že či je to právne možné alebo nie. Tak určite, určite vítam tento krok, aby sa ľudia, ktorí vlastnia pôdu, aby mali väčšiu možnosť sa k svojej pôde dostať a nie, aby diktovali agrobaróni, ktorí zneužívajú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Takáč, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem veľmi pekne za slovo aj kolegom.
Filip, ja som nehovoril o potravinovej sebestačnosti verzus likvidácia. To som nebol ja. To si si musel pomýliť, ale áno, týmto, že znížime z 15 na 10, likvidujeme poľnohospodárstvo také, aké tu je. Tie naivné predstavy, a ja som za mladých farmárov začínajúcich všetkými desiatimi, pozrite si, koľko sa vyčerpalo z aktuálnej výzvy. Koľko peňazí sa vyčerpalo pre týchto mladých farmárov. Ja neviem, či to bolo 30 – 40 %, aby som neklamal. To znamená, že nebol záujem. Samozrejme, je ťažká, ťažká situácia, ale treba si uvedomiť, že my, taká tá naivná predstava niektorých poslancov v tomto pléne, že tu budeme mať poľnohospodárstvo ako v Rakúsku, že si tu bude niekto chovať 3-4 kravičky a bude obhospodarovať na 2-3 hektárikoch, akože to je naivná predstava. To poľnohospodárstvo na Slovensku v živote takto fungovať nebude. Naše členenie a historicky to rozdelenie je úplne niekde inde. To, že tu budeme mať milióny malých farmárikov, v živote nezvýši potravinovú sebestačnosť, v živote. Je potrebné, aby tu boli proste podniky, ktoré majú 1 500, 2 000, 3 000 hektárov, hej. To znamená, že dobre. Áno, spravili sa v minulosti chyby úplne od vstupu do Európskej únie, to by sme potom tu mohli dlho rozprávať.
Filip, ja som nehovoril o Prievidzi, ja som hovoril o úplne skoro celom Slovensku. Nitra, Topoľčany, Trnava a tak ďalej, stade mi hlásia poľnohospodári, že my tu nemáme žiadnych mladých začínajúcich poľnohospodárov. Keby tu boli, tak kľudne im dáme 20-30 hektárov, vyčleníme, môžu začať fungovať. Nie je jednoduché v dnešnej dobe, samozrejme, začínať mladému farmárovi, lebo proste ten systém tu tak funguje. Ale tá naivná predstava o tom, že teraz znížime z 15 na 10 rokov a začne tu všetko fantasticky fungovať a tisíce nových poľnohospodárov vznikne a tým zvýšime potravinovú sebestačnosť, je zvrátené a scestné. To v živote takto fungovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené panie poslankyne, pýtam sa teraz, a páni poslanci, pýtam sa teraz, kto má záujem prihlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Filip Kuffa, pán predseda Jaroslav Karahuta a rovnako pán poslanec Richard Takáč, ale ešte predtým, pán poslanec Kuffa, poprosím vás, ešte predtým požiadal o slovo pán spravodajca v rozprave. Chcel som vás informovať, ale boli ste rýchlejší, takže po vystúpení pána spravodajcu bude mať slovo pán poslanec Filip Kuffa.
Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Vážené plénum, no dve čísla a celkom zaujímavá diskusia. Čo všetko sa za nimi skrýva. Mne to veľmi silne pripomenulo ten zápas, ktorý sa odohrával viac alebo menej skryte aj na ministerstve pôdohospodárstva v časoch, keď sme tam s Martinom sedeli, a je pravda, v časoch, keď sme ani zďaleka nedotiahli všetko do takej podoby, ako sme chceli, ale o tom nie je dnešná rozprava, aj keď ani takej sa nevyhýbam a nikdy sa nebudem.
Tu si musíme povedať, že za týmito dvomi číslami a za tou snahou, ktorá bola nazvaná pánom kolegom Takáčom, že je to teda totálna likvidácia pôdohospodárstva, poľnohospodárstva, s tým sa teda, samozrejme, nedá súhlasiť a je to, chápem to ako takú výrečnosť opozičného politika, ktorý chce niečo priklincovať. Ale povedzme, že je to na jednom konci spektra názorov, lebo na druhom konci by sme zase mohli povedať, no tak dajme každému len vždycky do 15. novembra, keď zoberie úrodu a potom sa môže zmluvne ten vzťah zmeniť. To by bol opačný extrém. Opäť by sme boli v extrémizme, takže ani váš extrémizmus nemôžem podporiť, pán kolega, ani taký hypotetický, keby niekto kázal, že treba to okamžite, tieto zmluvy, vypovedať hneď, ako si niekto zmyslí.
A sme pri tej podstate, v ktorej je vystihnuté slovo „miera". Miera je kľúčové slovo našich životov a netýka sa to vôbec len tohto zákona, týka sa to teda absolútne všetkého. Aj miery medzi zábavou a prácou, medzi rôznymi aspektami našich životov. A tá miera musí byť daná práve v tom v tomto prípade, aby sme naozaj vystihli, kam máme smerovať v našom pôdohospodárstve v tom zápase, o čo najmúdrejšie využitie potenciálu, ktorý poskytuje naša krajina. To, že sme tu pred chvíľočkou počuli, že nikdy nemôže byť produkcia založená na tom, že tu budeme mať tisíce drobných poľnohospodárov a že teda potrebujeme mať len stále veľké podľa možnosti rozorané celiny a veľké polia s veľkými poľnohospodármi, s tým som sa stretával, pán kolega, každý deň na ministerstve a to sme mali okolo seba ľudí, ktorí boli takpovediac naši, áno, ktorých som si sám aj vybral do funkcií generálnych riaditeľov. A napriek tomu, napriek tomu mnohí z nich mi hovorili, pán minister, ale to naozaj nepôjde. To vy nemôžte. Ja viem vy ste si to povedali, že to je vaša predstava, že budú tí malí podporovaní a že dáme im takú možnosť, to naozaj my budeme hladovať, keď to necháme tým veľkým. Teda keď to zoberieme tým veľkým a budeme chcieť týmto malým dať.
Takže to bolo niečo, s čím som sa stretával a niekedy to aj vo mne vzbudzovalo pochybnosti, ale naozaj tá miera musí smerovať k tomu, že musíme prejaviť istú odvahu a hľadať ten pomer medzi tými producentami, čo majú tisícky hektárov polí a ktoré majú tieto polia, prosím pekne, prenajaté, lebo vieme, tak ako to aj píše dôvodová správa, že 90 % poľnohospodárskej pôdy je u nás v prenájme. A často je to prenájom, ktorý využíval neznalosť druhej strany. Mnohí tí, ktorí majú tie poľnohospodárske pozemky, ani v podstate netušia, ako sú využívané. Možno je to niekedy aj ich chyba. Niekedy aj vedia, ako sú využívané, ale majú aj strach sa o ne hlásiť. Verte tomu, že to tiež neni výnimočný prípad, lebo tí ľudia si často hovoria, že sa nebudú naťahovať. Radšej to tomu mocnému pánovi doliny a okolitých hôr nechajú, nech to má. Takže ak tu máme snahu znížiť prenájom z 15 na 10 rokov, tak podľa mňa to vystihuje práve tú mieru, o ktorú sa máme snažiť.
A neviem, tu povedal pán Kollár, Takáč, že to sa týka, myslím, že vy ste to boli, len pozemkov tie, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond. Martin, ak sa nemýlim, tu môžme hovoriť aj o pozemkoch, ktoré spravuje hocikto z nás, sú v prenájme poľnohospodárskeho družstva a sú blokované vlastne na tých 15 rokov, lebo nemôže sa k nim dostať, aj keby už chcel, on už vlastne hovorí si, že ja by som aj vedel aj Ďurka, aj Marišku poprosiť a možno by dali dohromady dvoj- alebo možno aj trojgeneračnú farmu, ktorá by hospodárila, a poskladali by tých 50 hektárikov, no ale musíme čakať 15 rokov. Nuž veru o 15 rokov sa dočkajú možno toho, že dávno aj zabudnú, o čom je táto výroba a budú sa venovať výrobe súčiastok pre Volkswagen alebo niečo podobné.
Takže viete, ten extrém, ktorý tu zaznel, aj keď ja chápem, že s dobrým úmyslom, lebo odpustíme si poznámku, že proste opozícia bude vždy kritizovať a my sa zasa budeme chváliť, že sme tí, ktorí všetko vedia. Nie je pravda ani na jednej strane, ani na druhej. Pravda je tá, že všetci každý deň trikrát obyčajne jeme a chceme mať tie potraviny, takže tieto veci nemusím zdôrazňovať, ale to aby sme umožnili tým, ktorí možno s istým rizikom, lebo dopredu nikto nevie, že to budú naozaj takí výkonní a šikovní podnikatelia v poľnohospodárstve ako sú tí, ktorí sú zameraní, povedzme, nechcem nikoho menovať, ale viem, jeden pán ovládal zemiakársku výrobu na Slovensku takým spôsobom, že naozaj je to moderné a každý hovorí, že ja naňho nemám. Možnože tá firmička, rodina s tými 50 hektármi by nikdy nedosiahla jeho kvalitu, jeho vedomosti, no ale my musíme sa snažiť o tú pestrosť, aby sme s istým rizikom, že to nebudú takí šikovní ľudia, ale nech to skúsia.
Takže keď hovorím o miere, o vhodnej miere, ako nájsť tento pomer, tak toto vlastne vystihujú tie dve čísla. V tom je šikovnosť návrhu Martina Fecka, že nehovorí, že znížme to z 15 na rok, ale ani nehovorí, nechajme to tak. Hľadá ten pomer, aby sme skúsili tým, ktorí majú chuť, odvahu a vari budú mať aj šťastie, aby tú poľnohospodársku výrobu na tých pozemkoch, ktorých sme sa mnohí z nás zbavili tak, že ani nevieme, čo vlastníme a nevieme, kto to ako využíva. No tak áno, sme takí. Venujeme sa v tejto chvíli politickej práci a budeme sa venovať niečomu inému, ale vážme si tých, ktorí majú túto odvahu a ktorým tento návrh môže pomôcť veľmi elegantne a efektívne skúsiť a dajbože že vari aj úspešne vyskúšať si svoju šikovnosť a tie políčka, tak ako ste ich skritizovali, že nikde nebudú také ako v Rakúsku. Tak to sa teda nemôžme vari na tom zhodnúť a verím, že to len rétorika diktovaná optikou opozičného poslanca vám takéto veci tvrdé nadiktovala, lebo predsa my sa musíme snažiť, aby tá krajina, a teraz hovoríme nie o produkcii, ale aj o jej ekológii a jej kráse, aby bola trocha fragmentovaná, aby sme umožnili, že ten, ktorý si zoberie svoju pôdu a bude hospodáriť na tých 50 hektárov, tak aj z lietadla budem vidieť, že je to iný typ krajiny, ale najmä budem vedieť aj v obchode, kde sa mi prihlási miestny producent, že áno, my tu v tomto regióne sme si vypestovali. Nemusíme vytvárať žiadne uhlíkové stopy, aby sme to vozili kdesi ďaleko, ani o kamiónoch nemusíme rozprávať, ani o 120, ani o 900, ani 1 200, ale budeme mať možnosť takýmto spôsobom využiť práve tú svoju šikovnosť, tú pôdu, ktorá bola prenajatá za okolnosti, ktoré neboli vždy, tak ich nazvem, že celkom čisté alebo jasné, aj keď nevravím, že boli nezákonné.
Takže ja by som vás chcel poprosiť, keby sme sa komplet v tejto sieni zákonnosti zhodli na tom, že v tomto návrhu, v tých dvoch číslach sa skrýva ten pomerne odveký alebo dlhoročný boj, zápas o to, že chceme mať krajinu produkčne aj hodnotovo pestrú a že nemôžme nechať v rukách všetkých tých veľkých podnikateľov, oligarchov v pôdohospodárstve naďalej, aj keď vieme, že oni zabezpečujú dneska obrovské množstvo produkcie, ten podiel je tam vysoký. Toto my často, nebudem, Martin, spomínať meno jedného z našich generálnych riaditeľov, ktorý hovoril, vy nemôžte, pán minister, toto nepôjde, tí malí to nedotiahnu do tej podoby, akú máme teraz. No ak nenadobudneme túto odvahu, tak táto krajina nebude z hľadiska produkcie, kvality a kvantity taká, ako som si ju, ako si ju všetci predstavujeme, a preto vás prosím, nie kvôli tomu, že je to návrh kolegu, človeka, ktorého si vážim, Martina Fecka, ale že je to návrh, ktorý vlastne vystihuje tú snahu o tú správnu mieru medzi veľkým a malým, medzi oligarchickým a rodinným alebo už neviem, aké by som našiel protiklady, takže preto hovorím, že tie dva čísla také jednoduché a malé skrývajú veľkú podstatu a veľkú úlohu, na ktorej by sme sa mali podieľať my v tejto sieni práve tým, že umožníme toto skrátenie, o ktorom si ostatok napokon myslím, že nie je až také výrazné, možno keby sme chceli byť trocha odvážnejší, tak by sme mohli ísť ešte s tým druhým čísielkom o niečo nižšie.
Ďakujem za pozornosť.

Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec Richard Takáč ako prvý.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Budem sa snažiť byť v takej skôr vecnej a odbornej rovine, lebo mne to strašne smiešne pripadá, keď vás tam, vás dvoch, páni, vidím a nesiete plnú zodpovednosť za rezort, v ktorom ste, ktorý ste riadili dva roky. A, vďakabohu, aspoň jednej politickej strane v koalícii sa podarilo zvrátiť rôzne nezmysly, teda zastaviť rôzne nezmysly, ktoré ste chceli predniesť v rámci, v rámci vašich návrhov.
No, pán Mičovský, to je presne ten príklad toho vášho, ako ste riadili ministerstvo. To, že keď ste sa raz na lietadle preleteli po Slovensku a ste zhodnotili a povedali, že my sme krajina, ktorá najviac pestuje repky olejnej, samé žlté Slovensko. A keď vám potom dali štatistiku s inými krajinami Európskej únie, tak sme zistili, že v zásade však my sme na tom ešte celkom dobre z hľadiska počtu rozlohy, kde sa pestuje repka olejka a potom na druhej strane, keď sa chceme baviť o uhlíkovej stope a o tom, aby sme boli neviem akí ekologickí, tak je asi dobre, keď sa tu tieto veci pestujú.
Hovoríte, vy si, vy popierate to, čo vlastne navrhujete, páni kolegovia, lebo hovoríte o tom, že musíte to, lebo nevedia tie fyzické osoby, ľudia nevedia zrušiť, dostať s k svojim pozemkom a tak ďalej. Veď vy ste sám povedali, že to navrhujete pre nové zmluvy, ktoré sa budú uzatvárať, bude 10-ročná nájomná zmluva, nebude 15-ročná nájomná zmluva. To znamená, že vy neovplyvníte tie zmluvy, ktoré sú teraz už vyriešené. To znamená, ja keď ako fyzická osoba idem uzatvárať nájomný vzťah, tak ho idem uzatvoriť podľa dohody, to znamená, poviem, ja chcem s poľnohospodárskym subjektom ročnú výpovednú lehotu v rámci poľnohospodárskeho roka. To znamená, že mu nevypoviem, keď tam má niečo zasiate alebo zasadené. Vypoviem mu to až keď zozberá úrodu. Toto je možné už v dnešnej dobe, páni. To znamená, že je to úplne zvrátené aj tá predstava o tom, že ja viem, pán Mičovský, že vy by ste najradšej tu, keď sa preleteli tým lietadlom, že by ste tu videli malé lány a to ja si neviem predstaviť zabezpečovať z každého okresu od 10 poľnohospodárov a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)