83. schôdza

Pán poslanec Marek Šefčík ako posledný s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne za slovo.
Martin, ty si hovoril, že keď si uvádzal ten zákon, tak si hovoril, máme tu hady, máme tu krokodíly, máme tu žraloky a tak ďalej, no ľudia nám často vyčítajú, že tento parlament sa zaoberá niekedy aj nepodstatnými vecami. Ja by som to dal do veľkých úvodzoviek to nepodstatné, lebo čo je pre niekoho nepodstatné, môže byť pre niekoho iného veľmi podstatné. A ja som rád, že ty sa aj týmito témami zaoberáš a že tu máme poslancov, ktorí idú, by som povedal, s dobou, lebo aj toto prináša táto doba, že mnoho ľudí takéto exotické zvieratá chová, a ja si myslím, že parlament by sa mal zaoberať aj týmito vecami. Čo sa týka predmetu zákona, tak ja vnímam, že ty si v tom zorientovaný, venuješ sa tomu dlhodobo, takže verím, že prinášaš dobré riešenia pre túto spoločnosť a za to ti ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, kolegyňa a kolegovia, ste reagovali, takže Martin Klus, myslím si, že zatiaľ môžme to dať do, v druhom čítaní nejaký ten opravný prostriedok, ktorý by tam, samozrejme, bol, všeobecne myslím si, že neni problém, samozrejme, to aj nejakým spôsobom, jak si povedal, že keď sú nejaké spory, aby sa prakticky riešili na príslušnom orgáne a ktorý takto by sme, samozrejme, mohli určiť. Ako hovorila kolegyňa, že či to nedať na okresné úrady, tým pádom by tam boli opravné prostriedky týmto orgánom, ktorý by mohol proste robiť dá sa povedať tie rozhodnutia vlastne na úrovni prvostupňového súdu. Hej? A z toho by potom možnože išli už iba žaloba na súd, že by nemohol sa ďalej odvolávať alebo nejak takýmto spôsobom. Takže, samozrejme, tomu som nejakým spôsobom náchylný.
Hovorím, aj tomu som náchylný, že celý ten zákon vrátime späť. Neni problém. Pretože telekompetencia prišla až v roku 2002 na obce a momentálne neviem, koľko žiadostí a ďalších vecí bolo cez to riešené. Neviem vám toto povedať, k takému číslu som sa nedostal. Neviem, či pán Podmanický má nejaký takýto údaj a možnože by bolo aj dobre, keby, keď ho stretnem, samozrejme, tak mu poviem, že rád by som vedel, ako sa váš zákon uplatnil v praxi a čo vlastne riešil. Lebo zdá sa mi, že je to vážna myšlienka, jak si povedal kolega Šefčík, že treba aj tie dielčie problémy, lebo keď budeme riešiť iba tie veľké, tak to potom trošku to stráca akože zmysel ten náš život. Lebo to, keď, ja to takto vnímam, že pokiaľ začneme riešiť aj veľké problémy, to je tá unifikácia všetkého, hej? A tie drobné, ktoré budú mať niekoľko desiatok tisíc dotknutých osôb, tak tých necháme plávať, že to je nič, to je tamto.
A ešte jednu vec musím povedať, že keď už mám to slovo, že napríklad problém, a to hlavne pre tých, ktorí trošku s tými zvieratami viete žiť a viete si to predstaviť, že keď máte suseda, ktorý chová 650 holubov poštových a je majster Európy a tam sú päť rodinných domov okolo neho, tak viete si asi predstaviť jak môžte vešať prádlo, jak môžte čistiť okná, jak môžte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Jaroslav Karahuta, pripraví sa pani poslankyňa Kozelová.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, ja sa chcem vyjadriť k obsahu tohoto zákona. Tento zákon, keď si pozriete do histórie, je v systéme tých recyklátov, pán poslanec Fecko ho predkladá asi jedenásty rok. Takže sa stále snaží niečo zmeniť, ja chcem však reagovať možno trošku negatívne, ja som to pánu poslancovi Feckovi aj povedal, že mám s týmto zákonom problém.
My máme podmienky chovu zvierat určených vo vyhláške. Je to vyhláška z roku 2012 a myslím, že všetky tie podmienky chovu sú tam dané. Pokiaľ budeme reagovať na to takto, že krokodíl môže ublížiť človeku, tak aj pes môže ublížiť človeku. To je presne to isté a myslím, že skôr ublíži pes ako krokodíl, pretože tých krokodílov veľa nemáme. Ja mám však zásadný problém z pohľadu ochrany zvierat. A to je v § 541. Do 31. októbra 2023 by mala nahlásiť, chovateľ ma nahlásiť na obec, že chová tieto nebezpečné zvieratá. Ja sa pýtam, po 30. 1., po 30. októbri, čo s tými zvieratmi, keď nenahlási? Pavúka dáme do výlevky, zašliapneme alebo darujeme zoologickej záhrade, alebo ho postrčíme susedovi? Čiže mali by sme myslieť pri zákonoch aj na dopady, ktoré budú mať takéto konania. Na to nikto nemyslel. Alebo ideme robiť to, že budeme žiadať, aby obce vydali súhlas aj na chov psov? Čiže chcete maž psa, prídete na obecný úrad a požiadate o chov psa obecný úrad, pretože tam máte nepriateľov svojich, vám to zakáže, psa chovať nemôžte. Ale hlavne jedná sa o odbornú spôsobilosť ľudí, ktorí takéto rozhodnutie dajú. Je obecný úrad, a teraz nechcem sa nikoho dotknúť, hej, berte to vyložene ako tak nadnesene, kde sú zvolení zástupcovia obce, ktorí majú nejaké vzdelanie, a ľudia so vzdelaním veterinárneho lekára alebo odborne spôsobilej osoby, tých je strašne málo. Na základe čoho tá obec dá súhlas? Na základe toho, že v zastupiteľstve sedí môj bratranec? A keď sedí tam sused, s ktorým mám nejaký osobný konflikt, a mne ten súhlas nedá, to znamená, že ja budem obmedzený chovať tieto zvieratá? To sú tie praktické dopady a ja stále, keď riešim nejakú legislatívu, a tí, ktorí ma poznajú, vedia, že idem po tom celom reťazci, po tých detailoch, hej, snažím sa dôjsť na ten koniec, čo svojím rozhodnutím spôsobím.
Takže ja by som to skôr postavil, pán poslanec, úplne opačne, pokiaľ je nejaký problém so schvaľovaním chovov, dajme to do vyhlášky. Vyhlášku nie je problém urobiť. Ale nezaťažujme tie obce tým, že budú vydávať súhlasy, o ktorých ani nemajú tušenia, čo vyhlasujú. Keď niekto chová nejakého pavúka, má ho v nejakom teráriu, v nejakom priestore a keď ho nenahlásim a teraz sa nájde, sused ma bonzne, že takého pavúka mám, čo mi hrozí z toho? Čo zakážu mi bývať v obci? Kto zaplatí tých ľudí v obci, že takéto rozhodnutia vydajú? Bude tam nejaký kolok, nejaký správny poplatok, bude tam nejaké odvolávacie konanie? Bude sa môcť odvolať, pokiaľ mu obec nedá súhlas? Čiže toto domyslené nie je, preto ja by som ostal v tejto polohe ako to je dnes. Je tam vyhláška, pokiaľ sú problémy s vyhláškou, tak tú vyhlášku zmeňme, je v kompetencii ministra pôdohospodárstva v spolupráci so štátnou veterinárnou a potravinovou správou a dáme tie podmienky tam.
Čiže, čiže ja by som, ja by som skôr navrhoval, aby tento zákon, tento zákon nech ostane ako poslanecká iniciatíva a nech sa recykluje ďalej, ale neschvaľujme veci, ktoré ľuďom komplikujú život. Dnes, keď sa bavíme o tom, že chceme znížiť byrokratickú záťaž a znížiť náklady obecnej správy, a pani poslankyňa Mierna tu dobre povedala, dáme ďalšieho človeka na obecný úrad, ktorý bude mať odbornú spôsobilosť veterinárneho lekára alebo špecialistu na divoko žijúce zvieratá, a kto ho zaplatí, toho človeka. Takže skúsme sa na to pozrieť pragmaticky, ja ako beriem to, že pán poslanec Fecko v tomto smere je odborník, venuje sa tomu vlastne celý život. Ja uznávam jeho názory, má ozaj že, má prehľad o týchto živočíchoch ako málokto, ale ja by som tento zákon nepodporil a riešil by som to úpravou vyhlášky.
Ďakujem veľmi pekne.

S faktickou poznámkou pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne, pán predseda výboru, za tvoju reakciu. Tak by som povedal, že už aj dneska tá kompetencia je na obciach. Jak som hovoril v minulom vstupe, že neviem, ako pán Podmanický sleduje účinnosť, akým spôsobom sa to dotiahlo do konca, to znamená, možnože by bolo dobré a možnože nám vyjasnila sa otázka, keby sme mali konkrétny výstup, ako to rieši terajšia samospráva, keď už to platí desať rokov tento zákon. Ale hovorím, hovoríme o tigroch a teda trieda cicavcov. To znamená, ono už to je v zákone. Tá kompetencia tam je. To znamená, obec sa s tým musí nejako vysporiadať. A hovorím, škoda, že tu nemáme pána Podmanického, ktorý by mohol povedať, však bolo to jeho iniciatíva, takže v takomto duchu, myslím si, že by sme mali jasno, kde to dať. Nemám s tým problém, keď to dáme na okresné úrady, dobre, dajme to na okresné úrady a môžme to prípadne, alebo to zrušme celkom. Aj to je možnosť. Ja nemám s tým problém. Pokiaľ si povieme, že, a nechcem, aby tam ostali tie trieda cicavcov, lebo tým pádom zase bude dvojkoľajnosť, hej, zostane ten istý stav, aký je. Ja len chcem, aby to bolo jednoznačne. Aj teraz musel niekto povedať, čo s tým tigrom bude. A neviem, ako to mal riešené. Obrazne vám poviem, neviem. Nedopátral som sa po tomto nejako. Možnože tých tigrov nebolo až toľko. Alebo tých jaguárov a týchto vecí.
Takže, pán kolega, ja nemám s tým problém, pokiaľ to zmeníme celkom, ja budem rád. Ale dajme tomu nejakú logickosť, aby to nebolo, že tieto nebezpečné, hovorím exotické, teraz nehovorím o všeobecných, aj koza je nebezpečné zviera, hej, každé zviera môže byť nebezpečné. Ja hovorím o nebezpečných exotických zvieratách, ktoré sú zadefinované vo vyhláške. Keby neboli zadefinované vo vyhláške, mohli by sme tu dávať celú plejádu tých 13-tisíc živočíchov, čo máme ich ako v tomto. Ale to sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Kozelová, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení pánovia, páni, Martin, my sme tiež rozprávali a dlho sme rozprávali o tomto zákone a musím povedať, že niečo plusové vidím na tvojom zákone, ale naopak prikláňam sa i k niektorým veciam, ktoré povedal pán Karahuta. Čiže z môjho hľadiska, áno, ja chápem ten nepokoj ľudí, keď zistia, že v ich dedine je chovateľ, ktorý chová tigre, levy a tak ďalej. V prvom rade s týmto by som dokázala súhlasiť, že by takéto zvieratá, nie že by o tom mali rozhodovať mestá, obce, už pre spomínaný problém, ktorý, ktorý spomínala aj Anka Mierna, aj pán poslanec Karahuta, ale pravda je, že znásilňovať tie malé obce, aby si zadovážili nejakého veterinára, ktorý im bude chodiť po kontrolách, je blbosť, na druhej strane viem si predstaviť, že by to dokázala robiť RVPS-ka, ale v podstate sú dve veci, ktoré ma na tom vyrušujú.
Prvá vec, že vôbec takéto zviera sa chová v nejakej obci. To je vec, ktorá ma vyrušuje. A druhá vec, ktorá ma vyrušuje, je fakt, že v akých podmienkach sa tie tigre, levy, ktoré potrebujú priestor na výbeh, chovajú. Proste sa chovajú v uzamknutých klietkach, ktoré síce odporúča naša vyhláška, ale či je to pozitívne pre vývoj toho zvieraťa, na to sa už nikto nepozerá. Čiže z jednej strany je možno aj tá nebezpečnosť tých zvierat, áno, súhlasím, a nemali by byť, nemali by v obciach, dedinách bez toho, aby neboli pod absolútnou kontrolou, na druhej strane už aj ten spôsob toho chovu tých zvierat je úplná katastrofa. Pozrime sa na chovateľku, ktorá je dolu na južnom Slovensku, ktorá má 20 tigrov, ktorá ich množí hlava-nehlava, čiže to tiež nie je v poriadku a nevieme s tým pohnúť. Týmto spôsobom by sa pohnúť dalo, takže chcem povedať, že to, že ste otvorili ten zákon, je fajn.
Ďalší problém, ktorý vidím, je problém, ktorý sa týka dajme tomu plazov, pavúkov a podobne. Ja som to už povedala a zopakujem to, že nemám pocit, že by sme mali chovateľov odrádzať od chovu plazov a pavúkov, pretože to nie sú veľké zvieratá. Samozrejme, pokiaľ sa nejedná o nejakého trojmetrového škrtiča alebo teda nebezpečného plaza. Ale na druhej strane treba povedať, že hady ako také nechová bežný človek. Hady ako také chová človek spôsobilý. Ak máme pocit, že potrebujeme pre človeka, ktorý dajme tomu chová plazy, potrebujeme preňho nejaký úzus, na základe čoho by ich mohol chovať, tak to spravme inak. Možno, možno nejakým súhlasom RVPS-ky s tým, že bude mať licenciu na chov plazov a tak ďalej, čím by sa zaručilo, že sú tie hady pod kontrolou, sú pod kontrolou RVPS-iek a bolo by to v pohode. Aspoň z môjho hľadiska. Čo sa týka pavúkov, pavúky bežne žijú v teráriách, nechodia na prechádzku, nikto ich nepúšťa na výbeh, na voľno, sú v tých teráriách a ani si nepamätám, že by sa v poslednej dobe nejak, v posledných desiatich rokoch stalo, že by niekomu ušla Tarantula a že by ju naháňali po paneláku. A povedzme si na rovinu, ani tie hady nám nejak neubiehajú, čiže nevidím problém. Čo sa hadov týka, obvykle ak, ak je to chovateľ, tak je to, je to aj vo veľkej miere človek, ktorý dajme tomu je alergický na srsť a chce mať doma nejaké domáce zviera a jednoducho volí, volí plaz a volí hada. Čo sa týka krokodílov, to je ten istý problém ako s tigrami, s levmi a podobne.
Musím ale upozorniť, že to nie sú jediné zvieratá, ktoré sa tu chovajú. My sa síce bavíme o exotických zvieratách, ale nedostali sme sa ešte napríklad k vlkom, ktorých tiež občas niekto chová, nedostali sme sa k nejakým zvieratám ako sú líšky a podobné veci, čiže ja by som bola za, keby ak by ste to riešili ďalej v tom zákone, aby sa tam dostali aj tieto zvieratá. A zároveň upozorňujem aj na dravce, lebo aj to sú zvieratá, ktoré dokážu byť nebezpečné, čiže ak riešiť, ak riešiť kvázi nebezpečné zvieratá, ony sú tak nebezpečné ako to dovolíme, tak potom už riešme en bloc všetky zvieratá vrátane, vrátane tých dravcov.
Ja považujem ten zákon za potrebný, a pretože tá úprava tu naozaj nebola, ja osobne napríklad som za to, aby bol vôbec všeobecne zákaz chovu nebezpečných zvierat v domácnostiach, v domácnostiach, tým ale nehovorím, že nemôžu vznikať dajme tomu aj súkromné zoologické záhrady, ale, samozrejme, musia spĺňať tie najprísnejšie kritériá, musia byť absolútne pod dohľadom a spĺňať všetko to, čo majú spĺňať zoologické záhrady úplne aj klasické, aj keď sú štátne alebo mestské, alebo akékoľvek iné. Čiže viem si to predstaviť, ale chov, hlavne chov cicavcov je u nás úplná katastrofa. My tu pomaličky máme viac levov jak v Tanzánii, takže to, ako aby sa tu ľudia, si tu nemysleli, vy ich len nevidíte proste, to je celý problém, ale je ich hrozne veľa, teda na naše pomery. Nehovorím na, nejak všeobecne, že by sme ich tu mali milióny, ale proste fakt na to, aká sme my malá krajina a že nie sme krajina, ktorá je domáca krajina, krajina tigrov, levov a podobných, ich tu máme fakt veľa.
A za ďalšie by som rada odpovedala možno aj, aj pánovi poslancovi Karahutovi, že ja si viem predstaviť, teda vy ste sa pýtali, že akým spôsobom nechať tie zvieratá dožiť, ale myslím, že už v nejakom predchádzajúcom zákone, už si ani nepamätám, kde sme sa bavili o tom, že, že necháme, bolo to v súvislosti so psami, že nechať tie zvieratá proste nemnožiť a tie, ktoré už sú zvyknuté na ten svoj ako keby priestor, nechať ich niekde, nechať ich niekde len, len dožiť, že to by bolo férové, ak by to bolo možné. Ak to možné nebude, aspoň tie najstaršie zvieratá a tie mladšie ročníky by možno prijali určite nejaké zoologické záhrady alebo niekto, čiže toto si viem predstaviť, myslím si, že aj bratislavská zoologická záhrada sa tvári, že je veľmi teskná, tak by sme jej mohli pomôcť.
Čiže ja za ten zákon naopak teda ďakujem, viem si ho predstaviť, bude na ňom treba nejaké úpravy spraviť, napriek tomu si myslím, že, je to prvé čítanie, že v tom prvom čítaní my by sme to vedeli podporiť, ale bude potrebné, aby sa upravili niektoré veci pred druhým čítaním.
Takže ďakujem pekne, to je všetko.