83. schôdza

Pán poslanec Martin Fecko.

Ďakujem pekne. Pán kolega, áno, ten zákon je už tak, by som povedal, že prerastený dobou, že prakticky tam, kde sa pozrieš, ktorý paragraf treba na reálny stav dávať. Samozrejme, jak som hovoril v rozprave, tie prechodné ustanovenia budú tam, musíme dať, to je jasné. To je blbosť, aby sme kolegovi Maroszovi ešte dávali ďalších tisíce zmlúv. My nemôžme ísť retroaktívne dozadu. To bolo už vytýkané minimálne 10-krát, čo som tu v tomto parlamente. To je samozrejme, áno, ospravedlňujem sa, že nebolo tieto prechodné obdobia tam dané, ale budú, keď mi to dáte do druhého čítania. S tým, že hovoril si, že po pozemkových úpravách až znížiť. No len pozemkové úpravy, viete, kedy u nás končia. Keď každý rok dávame 120 území a máme ešte neurobených 3-tisíc území. Koľko rokov budeme čakať? Kto sa z nás toho dožije, čo sedíme v sieni zákonnosti? Takže momentálne máme urobených 430 území, 500 území je rozpracovaných. To znamená, budeme mať 900 do nejakého horizontu plus-mínus sedem rokov. Takže, pán kolega, toto by bolo trošku také akože variabilné a veľmi ťažko nejako realizovateľné podľa mňa. Lebo ak by naskakovali tie územia, teraz momentálne by vyriešilo jednu sedminu alebo jednu osminu Slovenska, to nerieši.
To, že sa nemôžme dostať k pôde, to, vážení kolegovia, berte ako fakt. A ďakujem pánu Kuffovi, že takto, však on je tu jeden z tých agropodnikateľov. A ty si druhý ako veterinár, ja som ako pozemkár, takže viac-menej tá naša trojica tu nejako fungujeme aj z tej reálnej praxe možno a ďalší, ktorí sú lesáci a iní, samozrejme, beriem. Ale hovorím jednu vec, že prakticky k pôde sa dostať je modré z neba momentálne. To modré z neba, naši pracovníci pozemkových odborov, keď sme zrušili § 15 o možnosti náhradných užívaní, § 12a vôbec nevyužívajú. Doslova sa boja ísť do tohto konania. A ja som si ich pranieroval, keď som bol ešte štátnym tajomníkom, a nevyčleňujú pôdu. To je fakt.

Pán poslanec Filip Kuffa.

Trochu mám úsmev na tvári, len zareagujem na kolegu Fecka, nie som argopodnikateľ, chovám kravy, ale agropodnikateľ je brat, ale však okej.
Vrátim sa k rozprave kolegu Karahutu. Hovoril si, že poznáš subjekty, ktoré majú bez nájomnej zmluvy užívanie štátnej pôdy. Áno, to som videl aj ja. Ale povedal si, že on nemôže zaplatiť dozadu nájom. To mi neni celkom jasné, pretože však zákon hovorí o tom, že tri roky spätne si vieš žiadať. To znamená, že aj SPF-ko to vie takisto žiadať. A dokonca to by som ti ukázal nájomné zmluvy, ktoré boli potom dodatočne uzatvorené, že SPF-ko im aj spätný nájom vyrátalo. Neviem síce, ty si to povedal, že z hľadiska účtovníctva. To je možnože nejaká iná vec, neviem.
Čo sa týka zahltenia toho SPF-ka zmluvami. Presne, však o tom sme sa bavili, rozprával som o tom aj s tebou a rozprával som o tom aj s kolegom Feckom. A tá debata bola o tom, že áno, posunie sa do druhého čítania a to prechodné ustanovenie sa tam dá, pretože bez neho by to bolo dokonca, sme hovorili, že asi až protiústavné, keby my sme proste v tomto čase menili, ako nazvem to, retroaktívne, že by sa to vzťahovalo aj na tie uzatvorené zmluvy. To by ani podľa mňa možné nebolo, čiže to by platilo proste od nejakého bodu, čiže tej spisovej zápchy vplyvom prijatia tohto zákona tam by nedošlo určite k nejakému zahlteniu procesnému.
Trocha zvláštne je, že však na výbore my sme mali neraz riaditeľa SPF-ka a aj o tých spisových zápchach sme sa bavili. A on nám predsa garantoval už pred rokom, že tá spisová zápcha mala proste zmiznúť. A ja neviem, dneska si tu zase spomenul to číslo 28-tisíc a na výbore sme sa vtedy bavili 30-tisíc, tak to v podstate to je, to je nič, keď o nejakých 2-tisíc spisov mi to len ubudlo, tak to je nič. To SPF-ko potom naozaj neviem, ako čo sa tam deje.

S faktickou poznámkou ešte pán poslanec Štefan Kuffa.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, keď si to spomenul tú 504-ku a povedal si to v kontexte takom, že 504-ka je zlá. No všetci vieme o tom, že 504-ka je zlá a keď je tu návrh poslanca Národnej rady, aby sa zmenili veci a vylepšili sa tie veci, tak keď som dával pozor tuná, aj niektorí predrečníci tak len hľadajú dôvody také, ako tieto veci nezmeniť. A treba dávať aj pozor, že čo rozprávame a čo sa tu predkladá. Lebo aj kolega Fecko, keď tuná tento návrh predkladal, tak hovoril, dĺžka nájmu sa týka v podstate, teda sa nebude meniť pri ovocných sadoch, viniciach a chmeľniciach. To je samozrejmé, že je to dlhodobejší ten nájom. Pretože keď ty ten ovocný sad vysadíš, tak kým sa dostane do produkcie, tak trvá to aj 10 rokov, hej, a môže to trvať aj viac. A v podstate áno, keby tam taký zásah bol, tak v podstate veľmi negatívne to, malo by to veľmi negatívny dopad na samotného toho poľnohospodára.
Ale čo sa týka malých a drobných poľnohospodárov, si ľudia ani neviete predstaviť na Slovensku, ako sa ťažko dýcha. Skús ísť podnikať v poľnohospodárstve. Zober si 20 hektárov, dostaneš tie dotácie, čo si rozprával tuná 100 eurá, a skús prežiť nejakých päť rokov bez toho, aby ti pomohla široká rodina v tom. V piatok, sviatok, soboty, nedele. To je zaangažovaná celá široká táto rodina. Nie si schopný prežiť. A my sa tu budeme takto pokrytecky tváriť, že jak je super, jak je dobre, jak je to, lebo budeme plakať, lebo jakí argobaróni, jak sa majú zle. Čo to tuná človek tu počúva. Však tu je vidieť aj poslancov, ktorí kde, na ktorej strane stoja. Ja stojím na strane malých farmárov, otvorene to hovorím, že na strane malých farmárov, lebo tí sú najviac potláčaní. Tí sa im najviac... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Takáč sa nenachádza v rokovacej sále, takže nebude vystupovať v rozprave. Tým pádom vyhlasujem rozpravu za skončenú. Záverečné slovo, pán navrhovateľ?
Nech sa páči.

Takže ďakujem veľmi pekne, kolegyňa a kolegovia, že sme to síce možno pre niekoho natiahli až veľmi dlho, ale myslím si, že táto téma by mala zaujať každého, pretože ako si dorobíme našu potravinovú sebestačnosť a potrebnú bezpečnosť by malo trápiť každého, či sa mu to páči alebo nepáči.
Myslím si, že, ako si povedal, kolega Števo Kuffa, že áno, kto na ktorej strane stojí. My sme s kolegom Mičovským, keď sme nastúpili na rezort, ťažké časy nastali, proste to boli, by som povedal, bezsenné noci, keď sme zistili, čo sme tam všecko našli, nechcem sa sťažovať, ale bolo to takto. A keď sme chodili o polnoci deň, čo deň z ministerstva, pretože sme museli riešiť veci, tak to už ani nebudem spomínať ďalšie, by som povedal, súvislosti. Takže berte to takto, že neni to jednoduché preorientovať to, čo tu bolo 20, 30 rokov budované, aby ste za rok, dva to zmenili. Sa pýtam, 12 miliárd, ktoré boli investované do pôdohospodárstva, ako sa premietli do potravinovej sebestačnosti Slovenska? Tridsaťšesť percent máme potravinovú sebestačnosť? Teda bezpečnosť? Teda sebestačnosť takto. Tak však to je o ničom.
A ako si povedal, a viacerí, že iďte sa pozrieť na tých malých, mladých, rodiny a začínajúcich, ktorí začínajú od piky. Nieže privatizovali a majú celý hospodársky dvor a nevie, do ktorej budovy má čo dať. On sa ani ku tej starej budove, ktorá sa rozpadá, sa nedostane. Pretože má tam nejaká, nejaká konkurzná podstata je tam proste, ktorá mu nechce to predať a tam to chátra a jemu doslova trhá srdce, že nemôže ju, a býva hneď na vedľajšej ulici a dennodenne sa na to pozerá. Však to je niečo neskutočné. To je v takomto duchu, vnímajme, že nejdeme do nejakých, keby bola rovnaká, by som povedal, štartovacia plocha pre jedných a druhých, tak poviem super. Ale akonáhle tam boli privatizéri, ktorí sprivatizovali a privatizovali okrem budov aj tie nájomné, nájomné zmluvy a nikoho sa nepýtali, či chce, či nechce, bere a hotovo, z tohoto prakticky berte tak, že celkom iný mali štart jak tí, ktorí nemajú nič, a chce ísť gazdovať.
A preto ja hovorím, máme, máme zákonnú možnosť im umožniť, aby sa skôr dostali k tomuto. Áno, ale s kolegom Maroszom sme rozprávali, ako terajším predsedom Slovenského pozemkového fondu, ktorý sľúbil, že určitý balík pre tých začínajúcich, hovorili sme v každom katastrálnom území, aby bol nejaký vytvorený bez toho, aby sme museli rušiť nejaké veľké nájomné zmluvy. Takže verím, že aj toto sa nám podarí, aby ten štartovací balík nejakých 10, 20 hektárov, možnože aj viac, aby bol k dispozícii tým, čo idú, a jak si, ako povedali poslanci Kuffovci, že nemusí to byť mladý iba. To môže byť ten, čo je v päťdesiatpäťke ročnú, v päťdesiatichpiatich rokoch vyhodený z roboty. A si povie, idem gazdovať, idem sa vrátiť domov. A sa pýtam, on nebude mať žiadne úľavy na mladého a neviem jakého, hej? Iba začínajúci bude. A toto musíme takisto.
Pretože keď to vedia urobiť na Západe, jak je to možné, že my to nevieme urobiť? Veď tie kamióny, ktoré boli z francúzskych fariem a z rakúskych a z nemeckých, to boli štátne majetky či družstvá? A stade nám to prichádza alebo z rodinných fariem? No z rodinných fariem. A my sme jakú éru rodinným farmám v tom, v tejto demokracii našej vyčlenili? Kedy sa majú rodinné farmy rozvíjať? V deväťdesiatych rokoch? Áno, možnože dva roky, ´91, ´92, keď som mal tú česť tam byť. Za Čarnogurského, čo dával nejaké tieto, ale potom nič. To sa všetko sprivatizovalo a je to vybavené. A hovorím, pôda je konečný výrobný prostriedok čo do objemu. Nenafúkneš, maximálne to znížiš. Že ti to zabere, to znamená, nebudeš to mať.
Tak znova ja hovorím, že musíme pomôcť aj týmto, nelikvidovať veľkých, samozrejme, ako my hovoríme, agrobarónov a tých veľkých, u mňa je od nejakých 1 500, 2 000 hektárov to už je agrobarón. Nehnevajte sa, ja mám takúto mieru. A môž... môžme o tom polemizovať, pretože priame platby, viete, ako sú kontrolované. Kde ich dáš, tam budú. A to je, to je veľmi zlé. Pretože my by sme si mohli vybrať, či dáme to na farmu alebo na plochu. Dali sme to na plochu, tým pádom je problém. Viete ako. A každý privatizér, ktorý tam ide, vidí, že aha, tam krachuje taký veľký štátny majetok, neberiem 6 000 hektárov k tomu? No beriem. A viete ako, v živote nevidel kravu, v živote nebol a nekŕmil ošípané. A to je problém.
Takže berte to takto, áno, trošku nám to možnože ušlo v tejto várke a hovoríme o prvom pilieri, ktorý je nárokovatelný, hej? Že máš právo, keď budeš mať pôdu, ktorá je tam. Takže v takomto duchu. Takže, vážení, myslím si, že žiadny krach poľnohospodárstva tu nebude. Tak ako to nebolo, keď sme znížili z 25 na 15 rokov za pani Matečnej a nedošlo ku krachu nejakých agropodnikateľov, ktorí, ani veľkých, ani malých, a proste sa to znížilo. Tak ani toto nebude mať takýto dosah, ako sa tu maľuje na stenu, že Fecko tu ide zase rozhádzať poľnohospodárstvo a nerozumie tomu, pretože spadol asi z mesiaca, tak už, vážení, nie. Ja budem sa zastávať malých, mladých rodín, začínajúcich farmárov a zároveň nebudem likvidovať veľkých, ale chcem od nich ústretovosť, aby keď niekto požíva od nich pôdu, nemusel čakať päť rokov a nemusel čakať ešte na ich láskavosť, že mu tam pôjdu to nejakým spôsobom zamerať alebo že mu to vôbec odovzdajú, pretože áno, naše pozemkové úrady, teda terajšie odbory pozemkové a lesné sa právajú tak, ako keby si nebudú robiť robotu naviac a veľa tých žiadostí ostáva tam nevyriešených. Je to pravda. To je v takomto duchu.
Takže, vážení, myslím si, že zvážte, samozrejme, hovorím, som otvorený ku novelám, ktoré by mohli byť, nebudú riešiť celý zákon, možnože iba čiastočne zákon, teda paragrafy v tomto zákone. Ale pokiaľ vaše svedomie a vedomie nebude v rozpore s týmto predkladaným návrhom, tak bol by som veľmi rád a poprosil by som o podporu tohto môjho, tejto mojej novely zákona. Takže naši predkovia nám odkazujú, že žime tak, aby bol aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou dvaja kolegovia (reakcie z pléna), aha, pardon, to bolo záverečné slovo. Ďakujem za upozornenie, tam nie je možné reagovať faktickými poznámkami. Chcem sa opýtať ešte pána spravodajcu.
Takisto záverečným slovom, nech sa páči.

Ďakujem vám za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Teda obligátna povinnosť oznámiť hlasovanie o tomto návrhu zákona poslanca Martina Fecka bude o sedemnástej hodine dnes.
A v záverečnom slove, aj keď to nebýva zvykom, nebývam veľmi osobný, predsa len využijem túto pozíciu na to, aby som prehovoril niečo k pánovi poslancovi Sujovi. Viete, je to vlastne dobre, že ste vy tu, ak ste si všimli, snažil som sa vám úplne priamo pozerať do očí, keď ste hovorili. Vy ste sa pozerali na mňa a ja vám neupieram právo hovoriť to, čo vám káže svedomie a prípadne aj politický rozhľad. Je dobre, že ste tu v tomto parlamente vy a takí ľudia, akých vy reprezentujete, pretože vy, chvalabohu, ukazujete, že demokracia je systém, ktorý naozaj je síce najlepší z možných, ale ktorý naozaj je veľmi ohrozený práve tým, že ľudia, ktorí si tu v týchto laviciach v sieni zákonnosti pri všetkých akýchkoľvek prejavoch vyberajú z toho, čo nám ponúka história vždycky to najhoršie, najúbohejšie, najšpinavšie, najvražednejšie, tak to je niečo, čo si musí zapamätať nielen dnešný deň a toto ôsme volebné obdobie, ale čo si musí zapamätať tento národ, Slovenská republika, pretože vy ste pre ňu priamou hrozbou.
Ja vôbec sa nevyhýbam zodpovednosti za to, čo sa dialo pod mojou zodpovednosťou na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Prípad pani Bartošovej, na ktorý ste upozorňovali, som neraz zodpovedal a priznal som si svoju mieru aj zodpovednosti, nie viny, vinu tam nevidím, ale tú nech nachádzajú druhí, zodpovednosti za to, že človek jej typu sa dostal za môjho riadenia ministerstva na túto dôležitú pozíciu.
Čo sa týka môjho lesníctva, pán Suja, to pokojne môžme nechať histórii a lesníkom. A to, ako sa tu narábalo s rozdeľovaním lesov a ako som sa k tomu vyjadroval celé mesiace vopred, bolo dostatočne známe a verte, že história mi dá za pravdu, že to bol chybný krok, ja som voči nemu protestoval a že lesy sa spoja, pretože nie je dôvod na to, čo sa tu stalo v decembri predminulého roka. A história opäť bude tá, ktorá potvrdí, že máme právo sa mýliť a máme povinnosť naprávať svoje kroky a my tento krok napravíme. To rozdelenie bolo zlé a choré.
To, že ho spomínate, eštebáka Budaja, to tiež zhodnotí história a každý si nesie svoj diel zodpovednosti za to, ako do tej histórie vstúpi. A myslím, že história, čo sa týka pána Budaja, keď bude vyhodnocovať všetky plusy a mínusy, bude veľmi presná a spravodlivá a myslím si, že ak by sme chceli porovnávať ľudí ako ste vy a jeho, tak tú mieru nerovnováhy ani nenájdeme, aká vás oddeľuje od ľudí, ktorí bojujú za čosi, kde je možno šanca na víťazstvo malá a napriek tomu idú do toho, a ľudí, ktorí stoja na stranách zla, zloby a nenávisti, ako ste vy.
Uisťujem vás, že už nebudem sa, pokiaľ budem ešte v tejto sieni, zaoberať vami. Ale asi je dobré, že som vám to povedal, pretože je to naozaj veľmi poučný príbeh, vaše pôsobenie v tejto Národnej rade, a ja verím, že Slovenská republika a jej občania sú dostatočne múdri na to, aby pochopili, že sú chvíle, keď sa môžu mýliť a sú chvíle, keď svoj omyl môžu napraviť. A ja si myslím, že omyl menom vášho pôsobenia v Národnej rade určite raz napravia.
Ďakujem pekne.