83. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som predniesol ako spravodajca výboru informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Ďuricu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k brutálnej vražde Slovenky v Michalovciach a dlhodobej tolerancii antisociálneho správania niektorých komunít, tlač 1350.
Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto informáciu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1412 z 11. januára 2023 pridelil predmetný návrh na prerokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval uvedený návrh, tlač 1350, v určenej lehote na svojej 94. schôdzi výboru a neprijal k nemu platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal potrebnú väčšinu členov výboru. Prílohou tejto informácie je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. Skončil som, pán predsedajúci, otvorte rozpravu, prosím.

Ďakujem. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Dostal som jednu prihlášku písomnú do rozpravy. Pán poslanec Milan Mazurek sa prihlásil. Avšak ešte predtým v zmysle rokovacieho poriadku požiadal o slovo pán navrhovateľ Ďurica, ktorému udeľujem slovo. Po ňom vystúpi pán poslanec Mazurek.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Dovoľujem si predniesť pozmeňujúci návrh zákona, resp. pozmeňujúci návrh k tomuto uzneseniu. Ak teda dovolíte, prečítam spomínané, spomínané uznesenie v pozmeňovacom znení.
Návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k brutálnej vražde Slovensky v Michalovciach a dlhodobej tolerancii antisociálneho správania niektorých komunít, tlač 1350, sa mení takto:
1. V bode B. uznesenie, uznesenia sa veta "konštatuje, že brutálna vražda, ktorej sa podľa medializovaných informácií mal dopustiť mladík z miestnej osady, je vyústením dlhodobej tolerancie a nečinnosti štátnej moci voči antispoločenskému správaniu niektorých komunít," nahrádza vetou "konštatuje, že brutálna vražda, ktorej sa podľa medializovaných informácií mal dopustiť mladík z miestnej osady, je vyústením dlhodobej tolerancie a nečinnosti štátnej moci voči antispoločenskému správaniu jednotlivých príslušníkov niektorých komunít."
2. Bod C. uznesenie sa mení a znie: "C. vyslovuje závažné znepokojenie nad toleranciou všetkých foriem antisociálneho správania, nerešpektovania zákonov Slovenskej republiky a dobrých mravov zo strany štátnej moci, či poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a nad zvýhodňovaním problematických jednotlivcov vo vzťahu k všetkým poctivým a slušným občanom Slovenskej republiky.
3. Bod D. uznesenia sa mení a znie: "D. žiada vládu Slovenskej republiky, aby naplnila záväzky z," programu, program, "programového," pardon, "vyhlásenia vlády, v ktorom uvádza, že: "Zákonnosť, poriadok a bezpečnosť občanov sú kľúčovým a trvalým predpokladom zdravého vývoja každej slobodnej a demokratickej spoločnosti," a prijala opatrenia zabezpečujúce ochranu slušných obyvateľov Slovenskej republiky pred všetkými formami násilnej kriminality, nie len zo strany asociálne sa správajúcich jednotlivcov."
Toto je znenie pozmeňujúceho návrhu. A odôvodnenie je celkom jednoznačné.
Naším zámerom je, aby táto diskusia a vôbec téma, ktorú sa snažíme otvoriť, a ktorú, ktorú sa snažíme na celospoločenskej úrovni nejakým spôsobom komunikovať a riešiť, aby táto diskusia bola prijateľná pre široké politické spektrum a aby sa na tomto uznesení v takejto forme v pozmenenej forme zhodlo čo najviac poslancov tohto parlamentu. Samozrejme, pozmeňovací návrh je uvedený aj na stránke Národnej rady.
A teraz, pán podpredseda, mi dovoľte zaujať postoj k samotnému návrhu a možno aj ostatným kolegom dať, dať možnosť reagovať na to, čo, na to, čo poviem.
Samozrejme, prvý motív alebo prvé, prvá emócia je taká, že si mnohí povedia, že sa vraciame do nejakej, do nejakého momentu a bodu, ktorý bol tragický a nielen, nielen pre pozostalých po obeti, ale aj, aj pre širšiu verejnosť alebo obyvateľov mesta Michalovce a tak ďalej. Toto však, samozrejme, nie je motívom môjho navrhovaného uznesenia. Tým motívom je skutočnosť, že čoraz viac prípadov hovorí o tom, že to spolunažívanie nie je celkom v poriadku a že možno opatrenia, spôsob, akým sa tieto situácie aj v minulosti riešili, neprinášajú taký výsledok, ako by si želali občania, ktorí sú dennodenne konfrontovaní či už s kriminalitou, alebo s nevhodným spoločenským správaním.
Myslím, že myslím, že budem asi márne aj ako osoba zdôrazňovať, že mi, že mi nejde ani o nejaké škatuľkovanie týchto ľudí, ani, ani o nejakú kolektívnu vinu. Predpokladám, že toto bude argument, ktorý mi bude dávaný ako keby za vinu. Faktom však je, že ak by sme boli objektívni a pozreli sa na tento problém, tento dlhodobý problém úplne otvorene a bez nejakých emócií a bez nejakých predsudkov. Tak ako protistrana častokrát vyzýva, že sa máme zbaviť predsudkov, tak ja takisto, ja takisto navrhujem, aby sme sa v tomto smere zbavili predsudkov a hovorili fakty. A hovorilo o tom, aká je skutočnosť, ako je, aká je každodenná realita a aby sme otvorili spoločenskú diskusiu, pretože pokiaľ tie veci nedokážeme pomenovať, pokiaľ máme, máme problém napríklad označiť páchateľa a pomenovať, z akej komunity pochádza alebo sa pozrieť percentuálne na to, akou mierou kriminality alebo trestných činov priestupkov títo ľudia prispievajú k všeobecnej kriminalite v daných, v daných lokalitách. Tak pokiaľ toto nebudeme vedieť vyhodnotiť a nebudeme vedieť nejakým spôsobom tie informácie použiť ako fakt, tak nebudeme schopní prijať adekvátne opatrenia a v tejto veci sa nič nezmení. Tieto veci sa budú naďalej nejakým spôsobom tlačiť pred sebou a naďalej bude narastať či už antipatia, alebo rôzne iné formy problémov v spolunažívaní.
Myslím si, že je v záujme nás všetkých, aby sme, aby sme túto tému otvorili, aby sme o nej diskutovali. Nikto z nás nejde prijať, prijímať žiadne opatrenia, ani tu nejde nikoho strašiť a bol by som rád, keby aj tá diskusia neskĺzla do toho, aby sme si tu hovorili, čo všetko, čo všetko navrhujeme alebo o čo všetko nám ide.
Ten, ten návrh uznesenia je absolútne jasný a koniec koncov ukazuje sa, ukazuje sa v bežnom každodennom živote, že tieto veci bude nutné skôr či neskôr riešiť. A naozaj mojím zámerom ani cieľom nie je to, aby sme kohokoľvek odsúdili, kohokoľvek kolektívne zaradili do nejakej kategórie občanov, ktorí sú neprispôsobiví. A pokiaľ sa bavíme o občanoch, ktorí pochádzajú z osád alebo sú, alebo sú z lokalít, kde tieto osady či už legálne, alebo nelegálne existujú, tak, samozrejme, po tej ľudskej rovine treba povedať, že mnohí, mnohí z týchto osadníkov alebo z týchto občanov sa zaradili do spoločenského života. Pracujú a plnia si povinnosti a práve títo ľudia, práve títo občania týchto osád, ktorí sa takto vyprofilovali a ktorí sa v tom živote takto našli, sa rovnako hnevajú a rovnako kritizujú systém, ktorý tu je a ktorý dlhodobo systematicky nerieši tento problém.
Práve oni častokrát požadujú o zmenu. Požadujú o to, aby sa problémy riešili, aby sa ukázalo na konkrétneho vinníka, aby sa prijali opatrenia, ktoré jednoducho aj uprostred ich komunity, uprostred ich, povedzme, osady alebo v danej lokality budú tieto opatrenia schopné, schopné zamedziť či už kriminalite. Jednoducho očakávajú a volajú po tom, aby sa tieto problémy riešili celkom otvorene a celkom konkrétne.
Takže, samozrejme, v tom uznesení konštatujeme, že sa jednalo o brutálnu vraždu, že spoločnosť musí takýto skutok odsúdiť. Rovnako tak vyzývame poslancov Národnej rady, aby odsúdili ako v prípadoch, ktoré sa stali v minulosti aj túto brutálnu vraždu. Pretože si myslíme a sme o tom presvedčení, že každý, každý ľudský život má cenu a pokiaľ, pokiaľ sme vedeli odsúdiť iné podobné tragédie, tak je na mieste, aby sme celkom jasne vyslali signál a demonštrovali to, že Národná rada si tento problém uvedomuje, že tu, že tu poslanci vnímajú tieto, tieto udalosti a že sa v budúcnosti o tomto bude viesť diskusia a že sa budú prijímať, prijímať opatrenia, aby sa v tejto veci konalo. To je z mojej strany všetko.
Ďakujem kolegom za pozornosť a verím, že tá diskusia alebo debata bude vecná a že naozaj tu neskĺzneme do roviny, ktorá veci ani nepomôže a ani, ani v konečnom dôsledku pre občanov nič nevyrieši.
Ďakujem pekne.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie.
Pán poslanec Pollák ako prvý.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Ďakujem aj rečníkovi pánovi Ďuricovi, že vlastne určil tú diskusiu tak, že by sa mala viesť kultivovane a jeho prejav bol kultivovaný a verím, že aj celá táto diskusia v tomto bode, ale potom aj v nasledujúcom bode bude kultivovaná a bude faktická.
Oceňujem váš pozmeňujúci návrh, že ste to vlastne potom nakoniec zmenili a hovoríte o jednotlivcovi. A súhlasím s vami, áno, presne tak, každá jedna skupina obyvateľstva má nejaké čierne ovce, ktoré treba odsúdiť, a netreba bagatelizovať predsa, keď, a teraz možno budem vulgárny, nejaký tučný človek zabije nejakého chudého, nebudeme môcť alebo teda nemali by sme hovoriť o tom, že všetci tuční môžu za to, že zabil nejakého chudého. A takisto v tomto prípade zabil, áno, bohužiaľ, človek z rómskej komunity, ale nie všetci Rómovia zabili nebohú Eriku.
Ja sa chcem, ja mám pár otázok na vás, lebo ste otvorili niekoľko tém. Hovorili ste, že práve vaše hnutie chce riešiť vlastne nejak tú kriminalitu alebo teda tú, tú oblasť Rómov v osadách, alebo teda v spoločnosti, a zároveň ste hovorili, že čoraz viac nie je v poriadku to spolunažívanie. Ja by som sa chcel takisto opýtať, že z akého dôvodu vlastne vy, vy tvrdíte, že to spolunažívanie je stále čoraz viac vlastne komplikovanejšie a náročnejšie. Zároveň hovoríte o kriminalite Rómov v percentách, že teda páchajú viac, viac tej kriminality.
Ja by som tiež chcel vedieť, odkiaľ máte tieto percentá a či sa vedú nejaké štatistiky o tom, že kto aký trestný čin pácha. A súhlasím s vami, a teda verím tomu, že budete súhlasiť aj vy so mnou, že kriminálne javy v tých chudobných lokalitách sú predzvesťou aj, aj nejakej kriminality. Ja navrhujem, aby sme zvýšili životnú úroveň všetkých tých ľudí, ktorí vychádzajú z tej absolútnej chudoby, a tým by sme aj zabránili nejakým nepred... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Suja s faktickou poznámkou.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Ja som, Ondro, rád, že si zdôraznil, že nejde tu o kolektívnu vinu, ale o správanie sa niektorých jednotlivcov. Takisto by som chcel podotknúť, že nielen v osadách, aby sme to zasa neškatuľkovali, ale aj inde, aj v mestách a napríklad aj v Detve sa stane, že takáto tragédia, kde mladík tiež z komunity jednej zabil dôchodcu, vyzliekol mu ponožky, našiel peniaze a prehral ich o dva metre vedľa na automatoch v herni a pritom bol z mesta, nebol zo žiadnej osady. To znamená, že áno, v každej, v každej časti Slovenska sa takéto veci môžu stávať a aj sa stávajú. Bohužiaľ, je pravda, že musíme uznať, vážení kolegovia, všetci, že v týchto osadách je to vyššie percento. A tie informácie, áno, je ťažko teraz získať, lebo je zakázané zbierať informácie, že kto spáchal trestný čin, či to bol, ja neviem, tučný, chudý alebo, nedajbože, nejaké etnikum. Tieto informácie sú zakázané zbierať. Ale máme tieto informácie od policajtov a podľa toho, zásahov, ako zasahujú a kde zasahujú, kde najčastejšie chodia.
Je to takisto verejne známe v správach, kde najčastejšie majú výjazdy záchranári, ako sa to robí. Takže áno, tieto informácie sú z takýchto externých zdrojov podložené, aj keď tie presné čísla nevieme, ale keď si pozrieme podľa výjazdov, kde hliadky polície a kde hliadky záchrannej služby majú výjazdy a koľko výjazdov, do ktorých častí, tak každému súdnemu človeku dôjde, že aha, tak tu je asi to percento vyššie.

Pán poslanec Ďurica, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem pekne.
Pán Pollák, budem sa snažiť vám odpovedať, aj keď, samozrejme, tie odpovede nebudú konkrétne, pretože keď sa pýtate na štatistiky, tak tie štatistiky si dnes žiadajú mnohí, mnohí policajti, ktorí hovoria o tom, že by potrebovali, aby, aby vedeli identifikovať a nejakým spôsobom to riziko alebo tú, tú rizikovú lokalitu alebo rizi... alebo okolie, okruh tých páchateľov. To je, to je to, ako sa na problém tejto či už drobnej, alebo vážnejšej, väčšej kriminality pozerajú samotní policajti.
My máme svoje odborné tímy, ktorí, ktoré sú zväčša vybudované z bývalých policajtov, ktorí, ktorí pracovali dlhé roky na, na rôznych odboroch alebo, alebo sa venovali rôznym špecializáciám a nielen, nielen s ich pomocou máme takto vypracovaný nejaký, nejaký pohľad, pohľad na vec.
Rovnako čo sa týka zvyšovania životnej úrovne u tejto, u tejto, u tejto časti obyvateľstva, viete, ja si myslím, že aj snahu o neustále zvyšovanie dotácií vníma, vníma verejnosť veľmi nešťastne a mnohí to vnímajú ako krivdu a je, samozrejme, treba to adresovať tak, aby, aby to problémy odstránilo, aby to naozaj veci pomohlo, a nie, aby sme sa potom dozvedeli z nejakých informácií alebo z investigatívnych novinárov, že takéto a takéto projekty slúžili viac-menej na to, aby sa tam minuli peniaze naoko a veci to v žiadnom prípade nepomohlo.
A tak ako povedal kolega Miro Suja, ja naozaj nehovorím ani o osadách vyslovene, ani o nejakej komunite tých páchateľov, proste kriminalita je všade, samozrejme, ja to nespochybňujem, ani to nehovorím do jedného... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Posledný prihlásený alebo jediný písomne do rozpravy je pán poslanec Milan Mazurek, ktorému udeľujem slovo. Po ňom dám možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec.