83. schôdza

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, vážení, vážené kolegyne, kolegovia poslanci, k vládnemu návrhu zákona, zákona, ktorým sa mení a dopĺňa... Pardon, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Je to tlač 1263a. Uvedený vládny návrh zákona prerokovali určené výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor. Výbory vyslovili súhlas s predloženým návrhom zákona a odporučili Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v štvrtej časti spoločnej správy.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predloženému návrhu zákona vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi doplňujúcim návrhmi. Spoločná správa obsahuje 60 pozmeňujúcich návrhov. Súčasný výbor navrhol, aby sa o bodoch 1 až 40, 42 až 58 a 60 hlasovalo spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. O bodoch 41 a 59 hlasovalo spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 188 zo 7. februára 2023, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu k predloženému návrhu zákona.
Pán predsedajúci, skončil som, nech sa páči, môžte otvoriť rozpravu.

Hlasovanie pri najbližšom možnom hlasovaní.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Dovoľujem si uviesť návrh uznesenia k brutálnej vražde Slovensky v Michalovciach a dlhodobej tolerancie antisociálneho správania niektorých komunít. Takýto názov má to uznesenie. A zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy, kde k navrhovanému uzneseniu poviem viac.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som predniesol ako spravodajca výboru informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Ďuricu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k brutálnej vražde Slovenky v Michalovciach a dlhodobej tolerancii antisociálneho správania niektorých komunít, tlač 1350.
Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto informáciu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1412 z 11. januára 2023 pridelil predmetný návrh na prerokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval uvedený návrh, tlač 1350, v určenej lehote na svojej 94. schôdzi výboru a neprijal k nemu platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal potrebnú väčšinu členov výboru. Prílohou tejto informácie je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. Skončil som, pán predsedajúci, otvorte rozpravu, prosím.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Dovoľujem si predniesť pozmeňujúci návrh zákona, resp. pozmeňujúci návrh k tomuto uzneseniu. Ak teda dovolíte, prečítam spomínané, spomínané uznesenie v pozmeňovacom znení.
Návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k brutálnej vražde Slovensky v Michalovciach a dlhodobej tolerancii antisociálneho správania niektorých komunít, tlač 1350, sa mení takto:
1. V bode B. uznesenie, uznesenia sa veta "konštatuje, že brutálna vražda, ktorej sa podľa medializovaných informácií mal dopustiť mladík z miestnej osady, je vyústením dlhodobej tolerancie a nečinnosti štátnej moci voči antispoločenskému správaniu niektorých komunít," nahrádza vetou "konštatuje, že brutálna vražda, ktorej sa podľa medializovaných informácií mal dopustiť mladík z miestnej osady, je vyústením dlhodobej tolerancie a nečinnosti štátnej moci voči antispoločenskému správaniu jednotlivých príslušníkov niektorých komunít."
2. Bod C. uznesenie sa mení a znie: "C. vyslovuje závažné znepokojenie nad toleranciou všetkých foriem antisociálneho správania, nerešpektovania zákonov Slovenskej republiky a dobrých mravov zo strany štátnej moci, či poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a nad zvýhodňovaním problematických jednotlivcov vo vzťahu k všetkým poctivým a slušným občanom Slovenskej republiky.
3. Bod D. uznesenia sa mení a znie: "D. žiada vládu Slovenskej republiky, aby naplnila záväzky z," programu, program, "programového," pardon, "vyhlásenia vlády, v ktorom uvádza, že: "Zákonnosť, poriadok a bezpečnosť občanov sú kľúčovým a trvalým predpokladom zdravého vývoja každej slobodnej a demokratickej spoločnosti," a prijala opatrenia zabezpečujúce ochranu slušných obyvateľov Slovenskej republiky pred všetkými formami násilnej kriminality, nie len zo strany asociálne sa správajúcich jednotlivcov."
Toto je znenie pozmeňujúceho návrhu. A odôvodnenie je celkom jednoznačné.
Naším zámerom je, aby táto diskusia a vôbec téma, ktorú sa snažíme otvoriť, a ktorú, ktorú sa snažíme na celospoločenskej úrovni nejakým spôsobom komunikovať a riešiť, aby táto diskusia bola prijateľná pre široké politické spektrum a aby sa na tomto uznesení v takejto forme v pozmenenej forme zhodlo čo najviac poslancov tohto parlamentu. Samozrejme, pozmeňovací návrh je uvedený aj na stránke Národnej rady.
A teraz, pán podpredseda, mi dovoľte zaujať postoj k samotnému návrhu a možno aj ostatným kolegom dať, dať možnosť reagovať na to, čo, na to, čo poviem.
Samozrejme, prvý motív alebo prvé, prvá emócia je taká, že si mnohí povedia, že sa vraciame do nejakej, do nejakého momentu a bodu, ktorý bol tragický a nielen, nielen pre pozostalých po obeti, ale aj, aj pre širšiu verejnosť alebo obyvateľov mesta Michalovce a tak ďalej. Toto však, samozrejme, nie je motívom môjho navrhovaného uznesenia. Tým motívom je skutočnosť, že čoraz viac prípadov hovorí o tom, že to spolunažívanie nie je celkom v poriadku a že možno opatrenia, spôsob, akým sa tieto situácie aj v minulosti riešili, neprinášajú taký výsledok, ako by si želali občania, ktorí sú dennodenne konfrontovaní či už s kriminalitou, alebo s nevhodným spoločenským správaním.
Myslím, že myslím, že budem asi márne aj ako osoba zdôrazňovať, že mi, že mi nejde ani o nejaké škatuľkovanie týchto ľudí, ani, ani o nejakú kolektívnu vinu. Predpokladám, že toto bude argument, ktorý mi bude dávaný ako keby za vinu. Faktom však je, že ak by sme boli objektívni a pozreli sa na tento problém, tento dlhodobý problém úplne otvorene a bez nejakých emócií a bez nejakých predsudkov. Tak ako protistrana častokrát vyzýva, že sa máme zbaviť predsudkov, tak ja takisto, ja takisto navrhujem, aby sme sa v tomto smere zbavili predsudkov a hovorili fakty. A hovorilo o tom, aká je skutočnosť, ako je, aká je každodenná realita a aby sme otvorili spoločenskú diskusiu, pretože pokiaľ tie veci nedokážeme pomenovať, pokiaľ máme, máme problém napríklad označiť páchateľa a pomenovať, z akej komunity pochádza alebo sa pozrieť percentuálne na to, akou mierou kriminality alebo trestných činov priestupkov títo ľudia prispievajú k všeobecnej kriminalite v daných, v daných lokalitách. Tak pokiaľ toto nebudeme vedieť vyhodnotiť a nebudeme vedieť nejakým spôsobom tie informácie použiť ako fakt, tak nebudeme schopní prijať adekvátne opatrenia a v tejto veci sa nič nezmení. Tieto veci sa budú naďalej nejakým spôsobom tlačiť pred sebou a naďalej bude narastať či už antipatia, alebo rôzne iné formy problémov v spolunažívaní.
Myslím si, že je v záujme nás všetkých, aby sme, aby sme túto tému otvorili, aby sme o nej diskutovali. Nikto z nás nejde prijať, prijímať žiadne opatrenia, ani tu nejde nikoho strašiť a bol by som rád, keby aj tá diskusia neskĺzla do toho, aby sme si tu hovorili, čo všetko, čo všetko navrhujeme alebo o čo všetko nám ide.
Ten, ten návrh uznesenia je absolútne jasný a koniec koncov ukazuje sa, ukazuje sa v bežnom každodennom živote, že tieto veci bude nutné skôr či neskôr riešiť. A naozaj mojím zámerom ani cieľom nie je to, aby sme kohokoľvek odsúdili, kohokoľvek kolektívne zaradili do nejakej kategórie občanov, ktorí sú neprispôsobiví. A pokiaľ sa bavíme o občanoch, ktorí pochádzajú z osád alebo sú, alebo sú z lokalít, kde tieto osady či už legálne, alebo nelegálne existujú, tak, samozrejme, po tej ľudskej rovine treba povedať, že mnohí, mnohí z týchto osadníkov alebo z týchto občanov sa zaradili do spoločenského života. Pracujú a plnia si povinnosti a práve títo ľudia, práve títo občania týchto osád, ktorí sa takto vyprofilovali a ktorí sa v tom živote takto našli, sa rovnako hnevajú a rovnako kritizujú systém, ktorý tu je a ktorý dlhodobo systematicky nerieši tento problém.
Práve oni častokrát požadujú o zmenu. Požadujú o to, aby sa problémy riešili, aby sa ukázalo na konkrétneho vinníka, aby sa prijali opatrenia, ktoré jednoducho aj uprostred ich komunity, uprostred ich, povedzme, osady alebo v danej lokality budú tieto opatrenia schopné, schopné zamedziť či už kriminalite. Jednoducho očakávajú a volajú po tom, aby sa tieto problémy riešili celkom otvorene a celkom konkrétne.
Takže, samozrejme, v tom uznesení konštatujeme, že sa jednalo o brutálnu vraždu, že spoločnosť musí takýto skutok odsúdiť. Rovnako tak vyzývame poslancov Národnej rady, aby odsúdili ako v prípadoch, ktoré sa stali v minulosti aj túto brutálnu vraždu. Pretože si myslíme a sme o tom presvedčení, že každý, každý ľudský život má cenu a pokiaľ, pokiaľ sme vedeli odsúdiť iné podobné tragédie, tak je na mieste, aby sme celkom jasne vyslali signál a demonštrovali to, že Národná rada si tento problém uvedomuje, že tu, že tu poslanci vnímajú tieto, tieto udalosti a že sa v budúcnosti o tomto bude viesť diskusia a že sa budú prijímať, prijímať opatrenia, aby sa v tejto veci konalo. To je z mojej strany všetko.
Ďakujem kolegom za pozornosť a verím, že tá diskusia alebo debata bude vecná a že naozaj tu neskĺzneme do roviny, ktorá veci ani nepomôže a ani, ani v konečnom dôsledku pre občanov nič nevyrieši.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Ďakujem aj rečníkovi pánovi Ďuricovi, že vlastne určil tú diskusiu tak, že by sa mala viesť kultivovane a jeho prejav bol kultivovaný a verím, že aj celá táto diskusia v tomto bode, ale potom aj v nasledujúcom bode bude kultivovaná a bude faktická.
Oceňujem váš pozmeňujúci návrh, že ste to vlastne potom nakoniec zmenili a hovoríte o jednotlivcovi. A súhlasím s vami, áno, presne tak, každá jedna skupina obyvateľstva má nejaké čierne ovce, ktoré treba odsúdiť, a netreba bagatelizovať predsa, keď, a teraz možno budem vulgárny, nejaký tučný človek zabije nejakého chudého, nebudeme môcť alebo teda nemali by sme hovoriť o tom, že všetci tuční môžu za to, že zabil nejakého chudého. A takisto v tomto prípade zabil, áno, bohužiaľ, človek z rómskej komunity, ale nie všetci Rómovia zabili nebohú Eriku.
Ja sa chcem, ja mám pár otázok na vás, lebo ste otvorili niekoľko tém. Hovorili ste, že práve vaše hnutie chce riešiť vlastne nejak tú kriminalitu alebo teda tú, tú oblasť Rómov v osadách, alebo teda v spoločnosti, a zároveň ste hovorili, že čoraz viac nie je v poriadku to spolunažívanie. Ja by som sa chcel takisto opýtať, že z akého dôvodu vlastne vy, vy tvrdíte, že to spolunažívanie je stále čoraz viac vlastne komplikovanejšie a náročnejšie. Zároveň hovoríte o kriminalite Rómov v percentách, že teda páchajú viac, viac tej kriminality.
Ja by som tiež chcel vedieť, odkiaľ máte tieto percentá a či sa vedú nejaké štatistiky o tom, že kto aký trestný čin pácha. A súhlasím s vami, a teda verím tomu, že budete súhlasiť aj vy so mnou, že kriminálne javy v tých chudobných lokalitách sú predzvesťou aj, aj nejakej kriminality. Ja navrhujem, aby sme zvýšili životnú úroveň všetkých tých ľudí, ktorí vychádzajú z tej absolútnej chudoby, a tým by sme aj zabránili nejakým nepred... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Ja som, Ondro, rád, že si zdôraznil, že nejde tu o kolektívnu vinu, ale o správanie sa niektorých jednotlivcov. Takisto by som chcel podotknúť, že nielen v osadách, aby sme to zasa neškatuľkovali, ale aj inde, aj v mestách a napríklad aj v Detve sa stane, že takáto tragédia, kde mladík tiež z komunity jednej zabil dôchodcu, vyzliekol mu ponožky, našiel peniaze a prehral ich o dva metre vedľa na automatoch v herni a pritom bol z mesta, nebol zo žiadnej osady. To znamená, že áno, v každej, v každej časti Slovenska sa takéto veci môžu stávať a aj sa stávajú. Bohužiaľ, je pravda, že musíme uznať, vážení kolegovia, všetci, že v týchto osadách je to vyššie percento. A tie informácie, áno, je ťažko teraz získať, lebo je zakázané zbierať informácie, že kto spáchal trestný čin, či to bol, ja neviem, tučný, chudý alebo, nedajbože, nejaké etnikum. Tieto informácie sú zakázané zbierať. Ale máme tieto informácie od policajtov a podľa toho, zásahov, ako zasahujú a kde zasahujú, kde najčastejšie chodia.
Je to takisto verejne známe v správach, kde najčastejšie majú výjazdy záchranári, ako sa to robí. Takže áno, tieto informácie sú z takýchto externých zdrojov podložené, aj keď tie presné čísla nevieme, ale keď si pozrieme podľa výjazdov, kde hliadky polície a kde hliadky záchrannej služby majú výjazdy a koľko výjazdov, do ktorých častí, tak každému súdnemu človeku dôjde, že aha, tak tu je asi to percento vyššie.

Ďakujem pekne.
Pán Pollák, budem sa snažiť vám odpovedať, aj keď, samozrejme, tie odpovede nebudú konkrétne, pretože keď sa pýtate na štatistiky, tak tie štatistiky si dnes žiadajú mnohí, mnohí policajti, ktorí hovoria o tom, že by potrebovali, aby, aby vedeli identifikovať a nejakým spôsobom to riziko alebo tú, tú rizikovú lokalitu alebo rizi... alebo okolie, okruh tých páchateľov. To je, to je to, ako sa na problém tejto či už drobnej, alebo vážnejšej, väčšej kriminality pozerajú samotní policajti.
My máme svoje odborné tímy, ktorí, ktoré sú zväčša vybudované z bývalých policajtov, ktorí, ktorí pracovali dlhé roky na, na rôznych odboroch alebo, alebo sa venovali rôznym špecializáciám a nielen, nielen s ich pomocou máme takto vypracovaný nejaký, nejaký pohľad, pohľad na vec.
Rovnako čo sa týka zvyšovania životnej úrovne u tejto, u tejto, u tejto časti obyvateľstva, viete, ja si myslím, že aj snahu o neustále zvyšovanie dotácií vníma, vníma verejnosť veľmi nešťastne a mnohí to vnímajú ako krivdu a je, samozrejme, treba to adresovať tak, aby, aby to problémy odstránilo, aby to naozaj veci pomohlo, a nie, aby sme sa potom dozvedeli z nejakých informácií alebo z investigatívnych novinárov, že takéto a takéto projekty slúžili viac-menej na to, aby sa tam minuli peniaze naoko a veci to v žiadnom prípade nepomohlo.
A tak ako povedal kolega Miro Suja, ja naozaj nehovorím ani o osadách vyslovene, ani o nejakej komunite tých páchateľov, proste kriminalita je všade, samozrejme, ja to nespochybňujem, ani to nehovorím do jedného... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Toto plénum niekedy minulého roka, ak si to dobre pamätám, odsúdilo vraždu dvoch mladých ľudí v bare Tepláreň alebo v klube, v kaviarni tu neďaleko Národnej rady. Pri tom odsudzovaní uznesenia plného lží o tom, aká je slovenská spoločnosť nenávistná, ako sa radikalizuje, ako sa šíri nenávisť voči napríklad homosexuálom a podobne, čo nebolo podložené vôbec ničím, absolútne ničím, bolo to len tak vhodené do uznesenia, sa tu predbiehali mnohí poslanci Národnej rady z toho tzv. liberálneho spektra v tom, ako čo najviac pošliapať hrdosť a dôstojnosť slovenského národa a vykresliť ho ako nejaký nenávistný, fanatický, obludný národ, ktorý nenávidí všetky menšiny.
Dosiahlo to dokonca tak extrémne rozmery, že takéto uznesenie prijal Európsky parlament, ktorý odsúdil v podstate generalizujúcim spôsobom slovenský národ ako bandu nenávistných, primitívnych fanatikov, ktorý vraždí homosexuálov. Do takejto roviny vaše uznesenie dokázalo dostať Slovenskú republiku. Bohužiaľ, aj s pričinením slovenských europoslancov zastupujúcich aj strany, ktoré tu dnes sedia, napríklad OĽANO či SaS. Slovenskí europoslanci hlasovali za odsúdenie vlastného národa! Do takéhoto stavu sme to dostali.
A potom sa udialo niečo, čo je pre slovenskú spoločnosť signifikantné. Odporná, krutá udalosť, ktorá každého jedného trochu normálneho emočne stabilného človeka musela vykoľajiť a poukázať na zásadný problém, ktorý sa tu desaťročia ignoruje. Došlo k vražde zdravotnej sestry v Michalovciach, ženy, ktorá zúfalo volala o pomoc a túto pomoc nedostala. Bola dobodaná, zavraždená asociálnym mladíkom priamo na ulici. Niečo, na čo sa človek nielen ťažko pozerá, o čom sa mu ťažko číta, o čom sa mu ťažko počúva, pretože keď vidí tú ženu, ako zbytočne prišla o svoj život, uvažuje nad tým, že to mohla byť žena, matka, sestra či dcéra kohokoľvek z nás, ako tu sedíme. A pýta sa sám seba, či je toto plénum schopné a ochotné urobiť čokoľvek pre to, aby sa takáto udalosť znovu neopakovala. Alebo či je toto plénum vôbec schopné odsúdiť túto odpornú vraždu úplne rovnakým spôsobom, ako odsúdilo vraždu dvoch mladých ľudí, ktorú odsudzujem aj ja a odsudzuje ju každý príčetný človek. Pretože násilie a už tobôž nie páchanie alebo bratie ľudských životov nie je riešením pre akýkoľvek spoločenský problém. Či má niekto nenávistné tendencie alebo si povedal, že ukradnem dvadsať eur, aby som ich mohol prehrať v neďalekej herni, nikdy nie je násilie, kriminalita alebo vražda riešením pre takéto primitívne popudy. Bohužiaľ, im ale ako spoločnosť musíme čeliť.
A preto sme pripravili v hnutí REPUBLIKA uznesenie, ktorým má Národná rada možnosť ukázať, že Erika z Michaloviec je pre ňu rovnako hodnotná, že jej život je pre ňu rovnako hodnotný, ako život dvoch mladých chlapcov z baru Tepláreň. O nič iné tu nejde. Rovnocennosť. Aby Národná rada ukázala, že aj život Slovenky, tvrdo pracujúcej ženy, ktorá zachraňovala ľudské životy počas celého svojho života, je pre ňu rovnako hodnotný. V tomto uznesení Národná rada odsúdi túto brutálnu vraždu a požiada vládu, aby prijala účinné opatrenia k tomu, aby predišla ďalším takýmto násilným činom. Ak má s týmto textom niekto problém, tak má problém s tým, aby odsúdil vraždu nevinnej ženy. Nič iné tam nie je.
Ak bude niekto hľadať zámienky pre to, aby sa nepostavil na stranu pravdy, spravodlivosti, na stranu princípov, ktoré sú úplne zrejmé a mali by byť vlastné každému príčetnému a spravodlivo uvažujúcemu človeku, tak tento človek postaví svoje vlastné politické preferencie, vlastnú politickú nenávisť nad život obyčajnej tvrdo pracujúcej ženy, ktorá doplatila na nefunkčnosť štátnych orgánov. Pretože, povedzme si to na rovinu, táto žena a mnoho ďalších ľudí po celom Slovensku, ktorí doplácajú na útoky, násilné konanie hoc akých asociálov, či sú bieli, čierni, oranžoví, ružoví, je mi to úplne jedno, ľudí, ktorých spoločnosť dlhodobo toleruje aj napriek tomu, že vidí, že sú u nich prejavy asociálneho správania, že vidí, že ich život nikam nesmeruje, že sa pofľakujú, že robia kriminalitu, drobnú kriminalitu, spoločnosť ich neustále toleruje, povie: Ukradol si to, v poriadku, ukradol si hento, v poriadku, počkáme, kým niekoho zabiješ! Aj napriek tomu, že spoločnosť všetky tieto veci vidí, štát nekoná. Štát nerobí nič pre to, aby predišiel preventívnou formou tomu, aby takéto konania ďalej nepokračovali, aby nenastali, aby zbytočne neprichádzalo k stratám o ľudské životy.
A presne po tomto volá toto uznesenie, aby sa Mikulec spamätal a namiesto riešenia svojich kamarátov kajúcnikov a prenasledovania opozície začal riešiť problémy tam, kde sú, napríklad v Michalovciach, napríklad na celom východnom Slovensku, napríklad na juhu stredného Slovenska, všade, kde sú lokality, kde žije väčšie množstvo jedincov, jednotlivcov s problémovým správaním.
Polícia Slovenskej republiky tieto lokality eviduje aj napriek tomu, že má zakázané štatistiky na etnickom princípe, oni presne vedia, v ktorých lokalitách sú ohniská napätia, spoločenského napätia, v ktorých lokalitách dochádza ku väčšej koncentrácii jednotlivcov s asociálnym správaním, v ktorých lokalitách dochádza ku koncentrácii jednotlivcov s väčším množstvom sklonov ku drobnej, napríklad ekonomickej kriminalite, ale aj násilnému správaniu. Všetci to dobre vedia. Mikulec veľmi dobre vie, nech príde na ktorúkoľvek okresnú kriminálnu políciu alebo za krajským riaditeľom Policajného zboru, ukážu mu presne, ktoré lokality sú problém. Polícia Slovenskej republiky to eviduje. Vie to každý jeden človek, ktorý trochu premýšľa, pretože to vychádza z práce polície. Polícia predsa musí vedieť a evidovať, v ktorých lokalitách má problémy a kde je toho násilného alebo ekonomického trestného správania viac.
A preto má štát aj možnosti a kompetencie na to, aby tieto situácie riešil, aby ich riešil tak, aby voči asociálom, ktorí sa odmietajú voči spoločenským normám a zákonom Slovenskej republiky prispôsobiť tak, ako by to malo byť zrejmé a žiadané, zakročil tvrdo.
Bez ohľadu na to, a to znovu prízvukujem pre všetkých tých klamárov, ktorí by chceli hľadať možnosti, ako ospravedlniť svoj pokrytecký postoj pri tomto hlasovaní, či sú bieli, čierni, oranžoví, ružoví, je totálne jedno! Je to úplne jedno, čo majú oblečené, akú majú váhu, akú majú farbu, mňa to vôbec netrápi. Podstatné je to, či sa správajú slušne a či nevraždia ženy na uliciach. To je to podstatné, na čo máme brať zreteľ. A keď ako spoločnosť nezačneme tieto situácie riešiť, tak sa pýtam, kto bude zodpovedný za ďalšie takéto konania. Kto bude zodpovedný za ďalšie násilné trestné činy?! Kto bude zodpovedný za ďalšie vraždy, keď táto Národná rada neodsúdi toto konanie a nebude žiadať túto odvolanú vládu, aby okamžite začala tieto veci riešiť?!
Pretože je fajn sa dnes v týchto časoch začať predbiehať, kto prinesie do parlamentu populistickejší návrh, kto navrhne 200 eur, 300 eur. Päťsto eur pre ľudí, ktorí prídu k voľbám. Ako totálni pomätenci a šialenci. Ale tento parlament by sa mal začať aj venovať problémom, ktoré trápia obyčajných ľudí na Slovensku. Ísť medzi nich a pýtať sa tých ľudí v Michalovciach, či ich trápi to spolužitie. Či je tam problém a pýtajte sa tých ľudí v Michalovciach, čo vám asi povedia. Žije sa nám fajn, nie je tu žiaden problém, neexistuje tu tendencia k napätiu, nie sú tu problémoví jednotlivci. Pýtajte sa to ľudí všade po celom východe. Pýtajte sa to ľudí na Gemeri. Pýtajte sa to ľudí na Spiši, pýtajte sa to ľudí, ktorí žijú v blízkosti osád, kde je množstvo jednotlivcov, ktorí páchajú častokrát poväčšine malú ekonomickú kriminalitu a niekedy to, bohužiaľ, prerastie aj k takýmto trestným činom. Nie sú jediní, ktorí tieto trestné činy páchajú. Páchajú aj bieli Slováci, bieli Maďari, páchajú ich hockto. Ale keď je koncentrácia problémových jednotlivcov väčšia a polícia to dobre vie, tak to polícia môže riešiť, len na to potrebuje podporu ministerstva vnútra. Lenže tu dochádza k úplne opačným tendenciám. Toto plénum sa predbieha v tom, koľko peňazí absolútne nezmyselným a totálne uleteným spôsobom do týchto komunít naleje. A prídu tu hlasy, ako tu povedal jeden poslanec, ktorého nechcem menovať, že riešením tohto problému teda má byť zvýšenie životnej úrovne v týchto komunitách. A to riešenie máme teda predpokladať úplne rovnaké, ako ho predvádzate doteraz a ako ho predvádzali všetky vlády v minulosti. Zoberieme veľký balík peňazí, vytvoríme výzvu, nalejeme ich tam, oni sa roztratia a budeme sa pozerať, ako problém narastá. Alebo predpokladáte, že keď budete kriminálnikovi platiť za to, aby sa mu žilo lepšie, tak nebude kriminálnik? To choďte do Leopoldova a rozdávajte tam peniaze. Uvidíte, akí budú tí ľudia skvelí. Čo sú toto za bláznivé nápady? Človek nemôže byť ospravedlnený vo svojom násilnom kriminálnom správaní tým, že je chudobný. Čo je to za argument? Ani drogy, ani alkohol, ani chudoba, ani nič podobné vás predsa neoprávňujú k páchaniu kriminality. Ak niekoho dobodáte na ulici pre pár eur, tak mňa nezaujíma, či žijete chudobne, či žijete v osade, alebo či bývate v hoteli Hilton. Podstatný je fakt, že ste spáchali odporný zločin a zaslúžite si ten najtvrdší možný trest, aký slovenské právo pozná.
A nemôžme preto volať po tom, aby sme naliali ešte väčšie množstvo peňazí v rámci rôznych výziev, grantov a nezmyselných projektov do osád a očakávali, že takto sa situácia zlepší. Že zvýšime dávky, zvýšime príspevky, zvýšime podporu v nezamestnanosti. Alebo ako tu bol návrh z Progresívneho Slovenska, zavediem 30 % príspevok na bývanie. Najlepšie bude, keď všetko dáme zadarmo niektorým ľuďom. Pračku, sušičku a slúžku, ktorá im bude zabezpečovať každodenné potreby. Takto možno prestanú páchať kriminalitu. Pretože tá zvrátená logika, ktorá hovorí, že človeku, ktorý nemá záujem sa prispôsobiť, nemá nejakú tendenciu, teraz znovu prízvukujem, hovorím o jednotlivcoch, ktorí takéto tendencie majú, či sú bieli, čierni, oranžoví, ružoví, nikto ma tu za slovo chytať nebude, ak dáte takémuto jednotlivcovi, problémovému jednotlivcovi všetko do rúk zadarmo, tak on si povie, no to je úplne super, už nemám dôvod byť zlý. Naopak, ak niekto vidí, že jeho asociálne formy správania sú štátom odmeňované, to znamená, nesnažíš sa, tu máš dávku. Nechceš pracovať? Tu máš dom nájomný za 30 eur mesačne. Nechceš zvyšovať svoje vzdelanie? No to nevadí. Všetko je fajn, my sa o teba postaráme, zajtra ti dovedieme do osady na nelegálny pozemok nový vodovod a zaplatia to všetci tvrdo pracujúci Slováci. Všetci tvrdo pracujúci občania Slovenskej republiky. Slováci, Maďari, akýkoľvek príslušníci menšín, lebo tí všetci platia dane tomuto štátu, z ktorých sa to financuje. A ten človek, ktorého asociálne správanie je štátom takýmto spôsobom odmenené, doslova odmenené, má pečiatku na to, robíš dobre, pokračuj v tom, my ťa za to odmeníme, tak ten sa má podľa vás prispôsobiť a začať byť slušnejší, lepší? Práve opak je pravdou. Tvrdé, jasné kritériá a pravidlá, normy, ktoré budeme vyžadovať na slušné správanie všetkých bez ohľadu na ich rozdiely, bez ohľadu na ich farbu, to jediné môže vyriešiť tento problém, nie podpora asociálneho správania. Ale naopak, vynucovanie slušného správania. Nie podpora kriminality, ale naopak, vynucovanie tvrdého postihu kriminality. To jediné môže pomôcť v takýchto kriminálnych problémových oblastiach, lokalitách, miestach, kde je väčší počet jednotlivcov s kriminálnym správaním. Preto je dnes jednoduchá a jedinečná možnosť pre každého jedného poslanca Národnej rady ukázať, že nerozlišuje ľudí podľa ich orientácie, podľa ich farby, podľa ich etnicity a že každý jeden život, aj život tvrdo pracujúcej Slovenky, ktorá zachraňovala ľudské životy počas celého svojho života, má pre ňu rovnakú hodnotu. Že Národná rada túto vraždu odsúdi a že Národná rada bude žiadať, lebo to je jej kompetencia, je to jej právo, vládu, aby urobila všetko pre to, aby sa takáto udalosť neopakovala. Aby bola šanca na opakovanie takejto udalosti minimalizovaná na čo najnižšiu možnú mieru. Aby žiadna ďalšia žena, žiadna ďalšia matka, žiadna ďalšia stará mama, žiadna ďalšia sestra či dcéra nemusela padnúť za obeť krvilačnému vrahovi, ktorý si povedal, že chce pár eur, aby si prilepšil pri svojom asociálnom správaní.
Jednoduchá možnosť pre celú Národnú radu. Nie je to možnosť, je to dokonca naša povinnosť, ak nám na životoch týchto ľudí záleží. V tomto uznesení nie je ani slovko o akýchkoľvek národnostiach, etnicitách, nie je tam nič, čo by ste mohli ospravedlniť a aby ste nemuseli za toto hlasovať. Ak za toto nezahlasujete, jednoducho pre to, že pre vás život slovenskej ženy nemá rovnakú hodnotu, ako životy tých, ktorých vraždu brutálnu a odsúdeniahodnú vraždu ste odsúdili v minulosti, pričom text tohto uznesenia dokonca ešte aj vychádza z toho pôvodného uznesenia, čiže tie formulácie, ak si ich pamätáte, vám musia byť zrejmé, lebo sú prakticky rovnaké a nejde tu teda o nič iné, len o to, aby Národná rada tento problém vyriešila. Naozaj sa už na takéto veci nemôžme ďalej ticho pozerať a musíme urobiť minimum, to minimum, čo nám kompetencie poslancov Národnej rady v tejto veci ponúkajú.

Ďakujem za slovo.
Vzhľadom na krátkosť času, tak ja vystúpim potom ešte v rozprave, ale musím súhlasiť s tým, čo povedal Miňo Mazurek, že veľký balík peňazí doteraz nevyriešil, ani nevyrieši túto situáciu. Tak ak nebudeme mať dostatočné dáta, oprieť sa o niečo, to znamená, že budeme presne vedieť, kto pácha najviac trestnej činnosti, v ktorých oblastiach to sčasti vieme, ale presne ktorá skupina sa podieľa najviac na páchaní trestnej činnosti, tak nevieme zabezpečiť, aby sa toto nekonalo. To je možnosť prevencie, ale tá, tej predchádza získavanie dát a informácií. A potom áno, môžme zvýšiť životnú úroveň ľudí, naučiť ich nejaké, poviem príklad, možno základné veci, ale to musí nastať už od výchovy detí. Ale vravím, ako na začiatok, najprv potrebujeme dáta a nie teraz sa tváriť, že táto kriminalita tu neexistuje, tie dáta je zakázané zbierať a potom sa nevieme, o čo sa máme oprieť.