83. schôdza

V rozprave ešte vystúpi ako posledný ústne prihlásený pán poslanec Miloš Svrček.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, áno, už bolo v rámci tejto otvorenej rozpravy otvorené, bolo otvorených viacero oblastí. Ale možno taká jedna oblasť, ktorá je možno asi najpodstatnejšia, ktorá by riešila aj nejak systematickejšie a detailnejšie túto oblasť, je legislatíva. Oblasť legislatívy a práva. Musíme si aj my nastoliť otázku, že či súčasná legislatíva dostatočne je pripravená na riešenie takýchto situácií. Samozrejme, v prvom rade musím povedať tiež, ak človek, ktorý má trvalý pobyt a ktorý pochádza a ktorý, ktorému býva rodina v Michalovciach, že sme boli tiež otrasení touto vraždou. Ale, samozrejme, že hádzať to na nejakú vyslovene len komunitu, že komunita za to môže, tak ja si myslím, že dosť scestné. Išlo o zlyhanie jednotlivca a, bohužiaľ, vytvárať to riziko napádania potom celej menšiny je to posledné, čo by sme teraz potrebovali v našej spoločnosti a skôr by sme potrebovali spájať.
Ale toto je len o slovách. Myslím si, že podstatnejšie je prejsť aj k činom. Ja chápem absolútne úmysel podania tohto návrhu uznesenia zo strany navrhovateľa. Vy ste tuším aj člen brannobezpečnostného výboru, čiže venujete sa otázkam bezpečnosti a máte aj na výboroch jednotlivo, v rámci jednotlivých bodov a ministra vnútra, generálneho prokurátora, čiže stretávate sa s nimi. Určite máte aj možnosť klásť tie otázky.
A tak ako som povedal aj v úvode, Národná rada by sa mala venovať aj systematickejším veciam ako príprava a predkladanie legislatívy. Pretože toto uznesenie má kvázi nejaké demonštratívne alebo nejaké, nejaké nezáväzné hľadisko alebo charakter. Ale podstatnejšia je legislatíva.
A ja by som možno aj odporúčal kolegovi, že by sa možno do budúcna zameral na prípravu nejakej legislatívy, ktorá by riešila ako aj povedal pán poslanec Kočiš vo svojej faktickej poznámke. Terminológia - neprispôsobivá osoba, pretože s takouto terminológiou sa mi stretávame už dlho, ale možno aj otázka, že ako riešiť legislatívne túto otázku. A prísť možno do budúcna s nejakým návrhom zákona, ktorý by riešil posilnenie ochrany obyvateľov Slovenska a resp. jednotlivých miest samosprávy a ich majetku ako aj majetku obce pred týmito neprispôsobivými osobami. Možno aj definovať nejak, že čo je to neprispôsobivá osoba. Či je to osoba, ktorá dlhodobo odmieta napríklad sa zamestnať alebo spolupracovať so samosprávou, ktorá v posledných napríklad troch alebo piatich rokoch spáchala opakovane nejaký závažný trestný čin, ktorým ublížila na zdraví nejakej osobe, ktorá spôsobila nejaké veľké škody na majetku.
Takže možno aj zacieliť sa na prípravu takéhoto zákona a možno to aj odkomunikovať s ministerstvom spravodlivosti, s generálnou prokuratúrou. Aby ste už s niečím konkrétnym mohli operovať a prísť pred ľudí, že pozrite sa, Národná rada neriešila nejaké uznesenia, ktoré potvrdzujú, že áno, máme tu nejakú situáciu, ktorú by sme mali riešiť, na ktorú by sme sa mali obracať. Ale možno prísť aj s tou kon, s tým konkrétnym návrhom zákona a potom tam aj upraviť jednotlivé napríklad, pôsobnosti pre Policajný zbor. V ktorých konkrétnych prípadoch by mal nastúpiť ako Policajný zbor ako orgán ochrany verejného poriadku. Potom kompetencie pre samosprávy a obce, pretože ja mám tiež tú informáciu. Pohybujem sa cez regióny, pohybujem, komunikujem so samosprávou a viem, že napríklad niekedy tá činnosť a pôsobenie splnomocnenca pre riešenie rómskej otázky nie je na sto percent taká, ako by mala byť. Že príde na to rokovanie zástupca splnomocnenca alebo toho úradu a tí predstavitelia samosprávy čakajú, že s čím, s akou pomocnou rukou príde a jednoducho je to skôr opačné. Že my očakávame ako úrad verejná, verejná správa od vás ako od samosprávy, aby vy ste riešili tento problém v tom teréne. A samospráva, samozrejme, na to jednak nemá finančné prostriedky, jednak na to nemá kompetencie, jednak nemá na to ani personálne obsadenie. Čiže skôr by tu mala byť tiež tá symbióza medzi tým Úradom splnomocnenca pre rómske komunity a samosprávami.
A čo chcem aj prízvukovať, samozrejme, aj s tým sa stotožňujem, čo povedal pán bývalý primátor Michaloviec a pán poslanec Záhorčák, že jednoducho nemôžeme to hádzať len na Michalovce a nemôžeme teraz akože sa si predstavovať, že v Michalovciach nie je nejaká v kritická situácia. Samozrejme, je to iná, iný stav. Iný stav, na ktorý sme boli zvyknutí. Pretože tak sme boli zvyknutí, že Michalovce sú bezpečné mesto. Ja to stále tak aj cítim, že viem sa pohybovať po tých Michalovciach, stále Michalovce sa snažím brať ako bezpečné mesto, ale sám z vlastnej skúsenosti, aj čo ma kontaktovali moji známi aj priatelia, boja sa po tej tme, keď sa zotmie ísť po tých uliciach. Pretože jednoducho obávajú sa o svoje zdravie, obávajú sa o svoj majetok a o svoj život. Pretože jednoducho to napätie v tej spoločnosti v tom meste cítiť. Ale hovorím, že takáto situácia sa mohla stať v ktoromkoľvek meste nielen v Michalovciach.
Čiže záverom chcem povedať, že ja aj predkladateľovi, aby som neostal len pri slovách, viem pomôcť pri príprave nejakej legislatívy, viem vám prísť s nejakým návrhom, ktorý vám viem ponúknuť, aby sme si spoločne k tomu sadli a ako človek, ktorému ide o ten účel, aby a cieľ, aby došlo k nejakej reálnej, k nejakému pozitívnemu reálnemu posunutiu pri riešení takýchto situácií, aby sme vedeli pracovať s tými neprispôsobivými osobami a viac vedeli ovplyvňovať túto oblasť, tak viem vám to pripraviť a predložiť, aby ste možno otvorili aj túto otázku a možno aj vyšli na verejnosť, že ako to chceme riešiť, lebo ide nám o spoločnú vec, a to je bezpečnosť a poriadok v našich mestách.
Ďakujem, za mňa všetko.

Na vystúpenie pána poslanca päť faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími.
Ako prvý pán poslanec Jozef Šimko.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, som primátorom okresného mesta Rimavskej Soboty, kde momentálne žije cca 28 % Rómov, to znamená, tento problém ja skutočne velice dobre poznám. Poznám mentalitu rómskych spoluobčanov, ale nielen v samotnej Rimavskej Sobote, ale dovolím si povedať, že v rámci celého okresu Rimavská Sobota.
Dámy a páni, ja si dovolím otvorene povedať, že sa tu nenájde poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý by túto vraždu, čo teraz sa stala v Michalovciach, že ktorý by to neodsúdil. Ale na druhej strane treba aj to povedať, že nehádžme všetkých Rómov do jedného vreca. Kolektívnu vinu ja jednoznačne odsudzujem.
Dámy a páni, ale poďme k otázke Rómov. Ak sa nie... tu, ktorí sedíte, sa pamätáte, akou formou sa počas socializmu do roku ´89 riešili Rómovia. Ak nebol deväť dní v práci, už sme ho riešili za § 8c porušovanie pracovnej disciplíny a keď mal viac dní vynechaných v práci, tak sme ho riešili ako trestný čin podľa § 203 trestný čin príživníctva. Ale, dámy a páni, majú tí Rómovia teraz možnosť vôbec sa zamestnať? My máme obce v rámci okresu Rimavská Sobota, či to je obec Sútor, či to je Barca, či to je Rimavská Sobota, Gortva, Hostice a tak ďalej, kde som ich menoval, kde, dámy a páni, verte, je 90 až 95-percentná miera nezamestnanosti, kde pracuje len starosta a jeho sekretárka. Ale majú možnosť sa vôbec zamestnať? Ja si dovolím poukázať na konkrétne na obec Sútor či Rimavská Seč, alebo teda Barca, tí ľudia by pracovali. Je tam veľa serióznych Rómov, ktorí by chceli pracovať, no nemajú, kde sa zamestnať. Fakt situácia je tam taká, že od ukončenia jednotných roľníckych družstiev tí ľudia nemajú robotu. To znamená, treba sa v prvom rade nad tým zamyslieť, akou formou týmto Rómom pomôcť v týchto zaostalých okresoch.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Mazurek.

Pán kolega, dúfam, že si tou rozpravou nehľadal len dôvody na to, aby si mal zámienku nepodporiť toto uznesenie, keďže, ako som si pozeral hlasovanie, si podporil uznesenie o odsúdení vraždy dvoch chlapcov tu pred Teplárňou alebo ako sa ten klub volá. To znamená, že by to bolo naozaj nepatričné, keby si jednu vraždu odsúdil a druhú nie.
Ale čo sa týka tej legislatívnej iniciatívy, sám dobre vieš, že keby sme tu predniesli čokoľvek, tak to jednoducho neprejde, pretože je tu istý parný valec, ktorý má nejaký blok a ako sa prikáže z vedenia strán, tak sa hlasovať bude. Ak teda ale ponúkaš tieto služby, že ty si by bol ten, ktorý bol predkladateľom zmysluplného návrhu zákona, chcem sa ťa opýtať, či mi dáš verejný prísľub, že ak by sme za tebou prišli so zmysluplnou zmenou návrhu zákona o preukazovaní pôvodu majetku, aby sa napríklad kleplo po prstoch tým úžerníkom, lebo ja ti to hovorím z vlastnej skúsenosti. To uznesenie nevzťahujeme len na Michalovce, ale na všetky problémové lokality. Ty keď prídeš do Žehry, ty tam vidíš paláce. Paláce, na ktoré ako poslanec nezarobíš za dvadsať rokov, nemáš šancu. A tí ľudia nepracujú, nedali daňové priznania. Tí ľudia proste sú v Anglicku častokrát na sociálnych dávkach. No odkiaľ tie majetky majú? Prečo to nikto nerieši? Prečo to Roman Mikulec, keď hovoríme teraz už o využívaní existujúcej legislatívy, utopil? Richard Sulík mu to dal do rúk, on to utopil a odmietol riešiť túto závažnú vec.
Veď si zoberme, ak nejaký úžerník zneužíva veľkú časť osady alebo hocijakých jednotlivcov, on ich dostane do tak existenčného stavu, že častokrát sú potom doslova že zúfalí a kradnú, aby mu splatili úroky z tých neuveriteľných úžerníckych pôžičiek. A my sa na tých úžerníkov pozeráme, ako si stavajú paláce, jazdia na nových X7 M-paketoch a tvárime sa, že no, všetko je v poriadku. Toto sa deje pred očami vás všetkých. Ja som na to verejne niekoľkokrát upozornil, to tu stále nikto nerieši.
Čiže ak by sme prišli so zmenou návrhu zákona k preukazovaniu vlastníckych práv alebo preukazovaniu pôvodu majetku, podporíš to?

Pán poslanec Eduard Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Tento problém by sa dal riešiť v dvoch rovinách. Tak ako si, pán kolega Svrček, spomínal. To znamená, aj v rovine legislatívy, ktorá by bola vhodná na doplnenie alebo na úplné prekopanie, ale aj v rámci legislatívy, ktorú tu máme, pretože už tu naozaj máme, ako povedal kolega Mazurek, zákon o preukázaní pôvodu majetku, pretože naozaj tí občania Slovenskej republiky, ktorí žijú v tých rómskych komunitách a sú preukázateľnými úžerníkmi a úžerujú tých svojich či už rodinných príbuzných alebo všetkých obyvateľov komunity, pretože nie je možné a nie je mysliteľné, aby jeden tam bol v podstate kráľom a všetci ostatní boli v nejakej finančnej špirále a v nejakom začarovanom sociálnom kruhu, z ktorého sa nedá vystúpiť.
A druhým problémom by bol zákon 407, 417, pardon, Zbierky zákonov z roku 2013, ak by sme pristúpili k jeho radikálnym zmenám. To je zákon o pomoci v hmotnej núdzi, pretože ten by sa dal veľmi zaujímavo a veľmi kulantne, tak to poviem, upraviť, a ďalším zákonom by bol zákon, samostatný zákon o osobitnom príjemcovi, pretože ak občan z rómskej komunity bude naďalej poberať fyzicky tie finančné prostriedky do ruky, sa dá povedať, tak tento problém nevznikne. Lenže ak tieto finančné prostriedky budú zo zákona, ale budú musieť zo zákona prichádzať na účet osobitného príjemcu, ktorým bude mesto alebo obec, my odstránime ten medzičlánok. Odstránime, odsekneme, vystrihneme úplne toho úžerníka a zabránime tomu najhoršiemu, aby jednoducho niekto bol v neustálom finančnom kruhu, z ktorého sa vystúpiť a vyjsť nedá a niekto aby žil na základe toho, že je o dve čísla inteligentnejší ako všetci ostatní v osade, aby si žil nadpomery, zneužíval doterajší nastavený sociálny systém a toto je najväčší problém a s týmto sa musí niečo robiť.

Pán poslanec Viliam Zahorčák.

Ďakujem. Chcem poďakovať, pán poslanec Miloš, za to, za tvoje vystúpenie a aj za to, čo si v ňom povedal, pretože úplne sa s tebou stotožňujem tým, že tá legislatíva, ktorá v súčasnosti existuje, si už žiada nejaké zásadnejšie zmeny a ja pevne verím, že sa to čoskoro podarí, že bude zhoda v celom politickom spektre, aby k týmto zmenám došlo. Áno, samosprávy naozaj dnes majú malé možnosti mnohé veci ovplyvňovať. Môžeme sa tak baviť akurát o niektorých priestupkoch, ale ak dochádza k závažnejším veciam, tak na to naše možnosti ani legislatívne, ale ani finančné, ale ani personálne nepostačujú.
Preto aspoň z toho mála, čo dnes existuje, by som opäť aj na tomto mieste chcel vyzvať, aby sme zachovali to, čo tu už odznelo ako pozitívne, teda tie občianske poriadkové hliadky, ktoré sa ukázali ako efektívny nástroj z viacerých hľadísk, jednak pomáhajú mestskej polícii, sú ďalším, ďalšou možnosťou zamestnania ľudí z týchto komunít, takže minimálne toto zachovajme a keď som počul názory aj o tom, že sú obavy, že sa toto zruší, tak, prosím, aby si aj svoje možnosti využil na to, aby, aby k tomu nedošlo.
Ďakujem pekne.