83. schôdza

Tak na pána poslanca Viskupiča, či je 3 mil. správna suma, bola v zákone od začiatku. Bola tam aj vtedy, keď sme prišli my do vlády, a tak ako kedysi bola predmetom diskusie, tak aj teraz môže byť predmetom diskusie, že či to je 3 mil., 5 mil., koľko. Je to svojím spôsobom aj politické rozhodnutie, keď sa prijíma zákon, že ako sa tá suma stanoví. Ja som ju nejako nikdy nekomentoval. My sme do toho zákona v zásade chceli zasahovať len minimálne a myslím si, že sa nám to vo veľkej miere aj podarilo.
Pokiaľ hovoríme o 500 eurách za voľby, ja rozumiem, že vy si potrebujete vždy do niečoho udrieť alebo do niekoho udrieť, ale to je návrh, ktorý ešte nebol prerokovaný ani v prvom čítaní. Čiže nevnášajte to opakovane do tejto diskusie, lebo my sme žiadne výdavky ešte zatiaľ nespôsobili. Ale vy ste k tomu mali oveľa bližšie, keď ste na finančnom výbore navrhli pozmeňujúci návrh už v druhom čítaní, ktorým ste mali nekryté stovky mil. eur, keď ste môjmu zákonu bez... ako prílepok dokonca, tak to bola totálna už katastrofa, tak ste priniesli pozmeňovák, ktorým, ktorý ste nemali ničím krytý. Nemali ste ho vôbec prerokovaný s ministerstvom financií. Čiže vy ste boli oveľa bližšie k takým nezodpovedným návrhom ako k 500 eurám.
A pokiaľ ide o pána poslanca Oravca, no v tomto si naozaj nerozumieme. Máme rozdielne volebné programy. Ja len keď veľmi často sa vaša strana odvoláva na dohody, tak ja som spomenul tiež jednu dohodu, že sme sa chceli dohodnúť na tomto konkrétnom opatrení, a keď sa prinášali koncesionárske poplatky preto, že tam bol zákon o zdanení EUSTREAM-u, tak už aj po tých posledných informáciách treba tieto veci prehodnotiť, pretože to zdanenie rúry už momentálne neprichádza do úvahy.
Čiže to znamená, že keď ste to len kvôli tomu prinášali, že už dneska... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja len veľmi krátko na záver.
V podstate ja tiež nie som zástancom nejakého extrémneho zdaňovania a úplne súhlasím s pánom poslancom Oravcom, že podnikatelia zvyčajne vedia oveľa lepšie ako s peniazmi naložiť, ako to urobí štát. Na druhej strane znovu je to len polovica pravdy, pretože druhá polovica pravdy je to, že veľká väčšina firiem, o ktoré sa tu jedná, ak by ste si pozreli ten zoznam, a hlavne najväčšia časť prostriedkov, o ktorých hovoríme, sú prostriedky firiem, ktoré sú buď štátne, pološtátne, monopoly, prípadne sú firmy, ktoré podnikajú na veľmi obmedzenom trhu, čiže je to trošku debata taká, že ako sa hovorí u nás na Liptove, ja o voze, ty o koze. Každý si povie tú svoju časť pravdy a nepočúva druhého, a tak potom aj tá diskusia niekedy vyzerá.
Takže za mňa musím povedať, že ten pozmeňujúci návrh pána kolegu Vetráka v podstate pokrýva tie veci, ktoré ja som vyčítal tomu návrhu zákona. Čiže chýbajúce akoby dopredu jasné ukončenie toho obdobia špeciálneho alebo osobitného zdaňovania. Takisto to, aby sa netýkal malých firiem, aby sa týkal len ziskov nad tie 3 mil., pretože sú firmy, ktoré sú tesne nad nimi, sú firmy, ktoré sú tesne pod nimi. Čiže bola by tma obrovská motivácia na optimalizáciu zisku v prípade, že by to bola vlastne celá suma, nielen nad 3 mil.
No a neviem, či tam ešte niečo bolo, čo sa tam mení. Takisto vypustenie, samozrejme, tých médií. Čiže to sú veci, ktoré ja som tomu vyčítal. Samozrejme, ešte aj tie kuriérske služby, ale tam sme dostali prísľub, že to vyrieši pán minister dopravy, že spoliehame sa na jeho slovo.
Možno len tak na záver. Počúvame tu stále tie isté reči o tom, rozvrat verejných financií a nadmerné zásahy do trhu a tak ďalej a tak ďalej. Kolega Viskupič tu spomínal, ako dobre, že ste odišli z vládnej koalície. No vidíte, čo je výsledok, že v podstate riešia sa tu zákony v parlamente. Každý sa obáva, čo tu vyskočí, kto tu čo prinesie, akú mimoriadnu väčšinu v parlamente tu aký návrh získa. Toto je výsledok vášho rozhodnutia. Toto je to, prečo ste sa rozhodli. Keď si to pochvaľujete, nuž tak potom ten chaos, ktorý pani prezidentka vyčíta parlamentu, je plne na vašich pleciach. Sami ste si to zvolili, sami sa tým ešte chválite. No fajn, tak gratulujem.
Ja len taký jeden fakt, ale proste my sa neriadime ani pocitmi, ani domnienkami, ani želaniami, ani článkami v novinách, ktoré niečo tvrdia, síce čo nemajú ničím podložené, ale páči sa im to. My sa riadime faktmi. Čiže, keď ste spomínali ten hroziaci rozvrat verejných financií a brutálnu zadlženosť, ja spomeniem len jeden fakt, že zadlženosť Slovenska... (Odmlčanie sa rečníka.) Keď môžem, kolegovia z SaS, vám to hovorím.
Zadlženosť Slovenska v III. štvrťroku klesla pod 60 % HDP. To sú fakty. To sú fakty a najlepší argument na vaše reči o rozvrate verejných financií a brutálnom zadlžení Slovenska a tak ďalej. My sa držíme faktov. Čiže skúste sa aj vy držať faktov, bude vám lepšie, nebudete musieť vymýšľať všelijaké pseudoargumenty a polopravdy. Skúsme sa držať toho, čo je naozaj realita, čo sú reálne výsledky, a to je ten rozvrat verejných financií, ktorý Igor Matovič spôsobil ako minister financií.
Takže ďakujem za pozornosť a verím, že sa podarí pre tento zákon získať dostatok hlasov v parlamente. Hlasovanie – zajtra o 11.00 hod.
Ďakujem.

Vážení kolegovia, kolegyne, Národná rada schválila dňa 20. decembra 2022 zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Prezidentka Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátila Národnej rade uvedený zákon na opätovné prerokovanie a vo svojom rozhodnutí uviedla dôvody, ktoré ju viedli k tomu, aby využila svoju právomoc, ktorá jej vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Na základe uvedeného predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1408 z 11. januára 2023 podľa § 90 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku pridelil predmetný zákon, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky, na opätovné prerokovanie Národnou radou týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ako gestorský výbor určil výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a súčasne určil lehotu na jeho prerokovanie.
Prezidentka Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 30. decembra 2022 č. 5869-2022/KPSR uviedla dôvody na vrátenie zákona, ktoré sú odôvodnené v časti II a navrhla, aby Národná rada po opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok. Určené výbory prerokovali predmetný zákon v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky takto: ústavnoprávny výbor rokoval dňa 30. januára 2023 avšak neprijal neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie rokoval dňa 31. januára 2023, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Gestorský výbor neprijal odporúčanie pre Národnú radu podľa § 90 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady k hlasovaniu o vrátenom zákone ako celku.
Návrh odporúčania nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania predmetného zákona, vrátenom prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 281 z 31. januára 2023. V citovanom uznesení má výbor poveril informovať Národnú radu v súlade s § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku o výsledku rokovania výborov a odôvodniť stanovisko výborov na schôdzi Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Rád by som sa vyjadril k návrhu zákona, ktorý sme predložili spolu s kolegom Milanom Kuriakom. Novelu zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorú parlament schválil koncom decembra, pred Vianocami, a jej cieľom je zúžiť priestor pre - v úvodzovkách - aktivistov, ktorí zväčša nezmyselnými pripomienkami naťahujú a blokujú povoľovacie procesy. Tak ľudovo sa im hovorí v teréne že slávici a sú to ľudia, ktorí veľmi často dokonca niekde nenápadne žiadajú peniaze za to, že prestanú so svojimi pripomienkami.
Toto je činnosť, ktorú, ktorá sa na Slovensku pomerne rozmohla. Vykonávajú ju viacero združení, ktorí sa tvária, že zastupujú verejnosť, v skutočnosti im však ide len o vlastný prospech. Samozrejme, takáto činnosť je veľmi ťažké... takúto činnosť je veľmi ťažké dokázať.
Dokonca bývalý minister hospodárstva Richard Sulík pred asi dvoma rokmi robil tlačovku k tomu, že zastavil takéto aktivity, podáva trestné oznámenie. Pokiaľ viem, nič sa nezmenilo a nepodarilo sa takýchto ľudí zastaviť.
My sme, niekedy v lete minulého roka ma oslovila pani poslankyňa Zemanová s tým, že či sa chcem pridať k tomu, aby sme schválili zákonom, zrýchleným konaním, kde by sme obmedzili pôsobenie takýchto šikanóznych podaní, takýchto združení, ktoré jednoducho si zarábajú na tom, že brzdia procesy a otravujú akékoľvek investičné zámery. Keď sa v decembri podarilo tento zákon schváliť, tak som bol veľmi rád a tešil som sa z toho, že aspoň v niečom, aspoň v niečom sa to podarí.
Žiaľ, kancelária pani prezidentky vrátila tento zákon a musím povedať, že zasa raz v Prezidentskom paláci prevládla politická korektnosť a taký až ultrazelený lobizmus nad potrebami reálneho života občanov Slovenska. Navyše ak čítate to vyjadrenie pani prezidentky alebo prezidentskej kancelárie, je to plné takých nezmyselných až ideologických argumentov. V parlamente tento zákon dostal 80 hlasov z 96 prítomných, verím, že aj teraz sa ich nájde minimálne toľko, aby tento zákon platil. Moji kolegovia možno povedia viac o tom, že čo všetko takéto aktivity brzdia, čomu všetkému prekážajú. V podstate ja si dovolím povedať, že mnohí, mnohí z nich sú takí novodobí výpalníci s bielymi goliermi. Čiže pár vecných argumentov k pripomienkam pani prezidentky.
Tvrdí, že pozmeňujúci návrh úplne zmenil pôvodné znenie novely, čo obmedzilo a reálne aj znemožnilo odbornú diskusiu k obsahu právnej úpravy a takúto prax možno označiť za obchádzanie pravidiel legislatívneho procesu. Nuž je to polopravda. Ako som už spomínal, zmeny v zákone sme navrhovali už v júni v tlači 1060, ku ktorej sme 8. novembra 2022 podali pozmeňujúci návrh, ktorý je takmer totožný, takmer rovnaký ako konečné znenie zákona. Po zohľadnení pripomienok verejnosti a dohode s ministerstvom životného prostredia sme ešte z konečného znenia vypustili niektoré naše požiadavky. Čiže verejná diskusia o týchto zmenách reálne prebiehala od júna k tlači 1060 a od začiatku novembra bolo zverejnené obsahovo rovnaké znenie, ktoré nakoniec bolo schválené. Nešlo teda o návrh zverejnený z večera do rána, ako sa spomína v stanovisku. Niekoľko mesiacov sme s ministerstvom rokovali a v tomto procese sme od niektorých požiadaviek aj ustúpili. Výsledné znenie pozmeňujúceho návrhu sa teda zrodilo po dohode s ministerstvom, ktoré ho aj verejne podporilo. Napríklad vyjadreniami štátneho tajomníka Michala Kiču na tlačovej konferencii 21. decembra po schválení zákona. Teda nie je pravda, čo prezidentská kancelária uvádza v odôvodnení, že ministerstvo životného prostredia nesúhlasí s týmto zákonom. Opak je pravdou.
Prezidentka ďalej tvrdí, že sa obmedzujú práva verejnosti vo vzťahu k rozhodovacím procesom v oblasti životného prostredia, pričom sa jedná o práva, ktoré sú zaručené a chránené ústavne, medzinárodnoprávne a aj na úrovni práva Európskej únie. Nevieme o takýchto právach, ktoré by sme zásadne obmedzili. Spomína sa tu, spomínajú sa tu dve veci konkrétne.
Kolaudačné konanie. V kolaudačnom konaní, sme presvedčení, že už nie je dôvod na pripomienkovanie zo strany verejnosti, ak sa v projekte nič nezmenilo oproti stavebnému konaniu. Tvrdenie prezidentskej kancelárie, že aj v kolaudačnom konaní sa môžu vyskytnúť také zmeny, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na životné prostredie, je zavádzajúce, pretože na takýto prípad sme v zákone mysleli. Priamo v pozmeňujúcom návrhu sa uvádza, že verejnosť môže aj kolaudačné konanie pripomienkovať vtedy, ak bolo spojené s konaním o zmene stavby. Bez pripomienkovania bude teda iba v prípade, že sa projekt oproti stavebnému konaniu nezmenil. Nové pripomienkovanie rovnakého projektu v praxi často vedie len k zbytočnému naťahovaniu času, predražovaniu výstavby. Práve tam sa tieto šikanózne podania veľmi často dostávajú a zbytočne ešte naťahujú aj kolaudáciu.
Nesúhlasíme s tvrdením, že kolaudácia patrí pod povoľovacie činnosti realizovať navrhovanú činnosť, čo má vyplývať zo smernice EÚ. Spomínaná smernica EÚ výslovne neuvádza, že kolaudácia patrí pod povoľovacie činnosti, je to len výklad slovenského zákona o EIA a my ho považujeme za zbytočný gold plating. Práve preto sme takýto pozmeňujúci návrh podali. Kolaudačné rozhodnutie v zmysle stavebného zákona len umožňuje užívať už zrealizovanú stavbu, nehovorí o realizácii stavby. Nepovažujeme za vhodné, aby sa proces zdržoval tým, že v kolaudácii môže ktokoľvek podávať námietky, ktoré sú v praxi len opakovaním toho istého, čo už odznelo v predošlých štádiách konania.
Prezidentka ďalej argumentuje, že práva verejnosti obmedzuje aj zavedenie možnosti príslušného orgánu na základe správnej úvahy vyhodnotiť podanú pripomienku ako zjavne neodôvodnenú a neprihliadať na ňu. Pripúšťa, že rozumie cieľu efektívne sa vysporiadať s takými pripomienkami, ktoré skutočne nesúvisia s predmetným konaním, trvá však na potrebe nájsť optimálne riešenie, ktoré by obmedzovalo zainteresovaných účastníkov konania len v nevyhnutnej miere, ale vo svojom stanovisku zamlčala, že hneď ďalšia veta rovnakého odseku presne definuje, kedy je pripomienka nedôvodná, a že posudzujúci orgán musí jej zamietnutie riadne odôvodniť. Naša úprava teda upresňuje mantinely, v ktorých sa úrady budú pohybovať. Môžu rovno odmietať nezmyselné pripomienky, ktoré sa netýkajú veci, len chcú zahlcovať a zdržovať úrady. Čiže je to jasné, sú to jasné pravidlá a férová hra. Ale to už sa v stanovisku prezidentskej kancelárie neuvádza.
Tá ďalej kritizuje ustanovenia, že orgány nebudú musieť prihliadať na pripomienky doručené po procesnej lehote. Nuž lehoty sú práve na to, aby sa dodržiavali. Argument, že to vôbec nereflektuje na situácie, kedy k zmeškaniu lehoty môže dôjsť na základe skutočností, ktoré subjekt podávajúci stanovisko alebo pripomienku nemôže ovplyvniť, je pomerne úsmevný. To by sme potom mohli aplikovať na všetko možné. Takýto prístup k nedodržiavaniu lehôt zo strany občanov vo vzťahu k štátu by mohol viesť k tomu, že ľudia nebudú platiť dane, pretože nemajú peniaze alebo sa zdržujú v zahraničí, teda nastali skutočnosti, ktoré nemôžu ovplyvniť.
Nemáme vedomosť, že by prezidentka kritizovala striktnosť štátu dodržiavaní lehôt pri iných zákonoch, táto pripomienka sa nám preto zdá byť účelová. Aj preto, že už teraz zákon o EIA v § 12 ods. 3 a § 35 ods. 4 pravidlo o neprihliadaní na meškajúce pripomienky obsahuje.
Sme presvedčení, že novela zákona o EIA prináša spresnenie a zjednodušenie povoľovacieho procesu. Zároveň obmedzuje subjekty, ktoré sa vyhlasujú za zástupcov verejnosti, v skutočnosti však možnosti pripomienkovania zneužívajú na osobný prospech. Mrzí nás, že stanovisko pani prezidentky a vrátenie zákona do parlamentu vyznieva v prospech tejto časti verejnosti. Nemyslíme si, že táto novela nejako obmedzuje ústavné právo občanov na priaznivé životné prostredie ani právo na informáciu o ňom. Okrem týchto práv je súčasťou ústavy aj právo na spravodlivé konanie, čoho súčasťou je konanie bez zbytočných prieťahov.
Veríme, že všetky tieto práva treba udržiavať vo vzájomnom súlade a vyváženosti, čo nás aj viedlo k návrhu tohto zákona, preto očakávame, že väčšina poslancov parlamentu opätovne schváli navrhnuté zmeny v prospech občanov Slovenska.
Už mi takmer uplynul čas, ale možnože len jednu vec. Myslím si, že naozaj obhajovať nejaké svoje pripomienky negatívnym postojom ministerstva životného prostredia k pôvodnému návrhu ešte predtým, ako sme s ním rokovali, je naozaj pomerne účelové. Myslí si, že takéto stanovisko len svedčí o tom, že pravdepodobne v prezidentskej kancelárii celkom ten návrh neprečítali, a, samozrejme, verím, že parlamentu sa podarí prelomiť veto prezidentky v prospech občanov tejto krajiny.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, s obsahovými výhradami pani prezidentky sa nestotožňujem a myslím si, že v niektorých prípadoch naozaj nemá vecnú pravdu.
Pravdu má v tom, že je to zákon, ktorý je citlivý na vnímanie pre verejnosť, a že to pripomienkovanie alebo tá diskusia v rámci tohto zákona, ktorý ste vy predložili, mohla byť a mala byť vyššia. Aj jej stanovisko, ale aj vaše argumenty, že veď podobný návrh zákona bol predložený do legislatívneho procesu už pred niekoľkými týždňami vopred k zákonu, z ktorého som ja stiahla podpis, ale následne aj vy ste ho ako taký celok stiahli, tak tieto dve veci nesedia a myslím si, že nemali byť predmetom výhrad zo strany prezidentského paláca.
Ale s jednou výhradou sa s pani prezidentkou stotožňujem a je ďaleko závažnejšia ako, ako to, že nesúhlasím s obsahovými výhradami voči obsahu pozmeňovacieho návrhu, ktorým ste to úplne zmenili, návrh zákona, s ktorým ste prišli do parlamentu. Jednoducho tieto procesy naozaj nemôžeme takýmto dramatickým spôsobom obsahovým akceptovať a takto znásilňovať legislatívny proces. Že niekto príde s nejakým ľúbivým, jednoduchým, jemným zákonom o tom, ako budeme mať krásne červené jabĺčka, a potom to zmení, že budeme rozhodovať o nejakých jedovatých hubách. To proste takto nejde a z tohto dôvodu v podstate vyhovieme pani prezidentke my ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Jasné. Ja si dovolím len prečítať pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka len posunutia účinnosti, keďže došlo k časovému posunu.
Pozmeňujúci návrh poslanca Petra Kremského k návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie (tlač 1346):
V čl. 5 sa slová „1. februára 2023“ nahrádzajú slovami „1. apríla 2023“.
V tejto súvislosti sa v čl. I bode 29 v § 65h v nadpise, v čl. II v bode 3 v § 142j v nadpise, v čl. 3 v bode 2 v § 40i v nadpise slová „1. februára 2023“ nahrádzajú slovami „1. apríla 2023“ a v čl. I v bode 29 v § 65h v čl. II v bode 3 v § 142j a v čl. III v bode 2 v § 40i sa slová „31. januára 2023“ nahrádzajú slovami „31. marca 2023“.

Ďakujem za slovo. Ja sa iba krátko vyjadrím ako spolupredkladateľ tohto, tohto návrhu zákona. Chcem sa aj na začiatok poďakovať aj kolegovi Petrovi Kremskému, ale aj po rokovaniach prístupu zo strany ministerstva životného prostredia, hlavne pánovi štátnemu tajomníkovi Michalovi Kičovi, ktorý, ktorý bol takmer alebo vlastne pri všetkých rokovaniach, ktorých som sa ja zúčastnil.
Trošku ma mrzí, že naša bývalá koaličná partnerka a pani kolegyňa Zemanová, ktorá v začiatkoch urobila tiež kus práce ešte pri, úplne pri začiatku, keď sa začala táto téma riešiť formou banského zákona, ktorý sa potom preklopil do... do tohto cez pozmeňujúci návrh, tak toto ma mrzí, že, že nakoniec má iný pohľad na toto.
Tak krátko sa iba vyjadrím k tomuto návrhu zákonu. Prioritným cieľom schválenej novely zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vetovanou, vetovanom pani prezidentkou je zabrániť obštrukciám šikanózneho charakteru zo strany jednotlivcov z pomedzi tzv. verejnosti. Samozrejme, česť výnimkám, ktorí, tých občanov, ktorí sa vyjadrovali k rôznym procesom, ale nevideli za tým žiaden iný úmysel ani nejaké prilepšenie si a zamieňanie si, pripomínanie ku nejakým projektom s biznisom.
Návrh zachováva právo verejnosti vyjadrovať sa naďalej k správe veci verejných, ale zároveň vytvára predpoklady, aby toto právo bolo v rovnováhe s právom vlastníkov nehnuteľností na získavanie jednotlivých rozhodnutí v reálnom čase. Pre krátkosť času nebudem tu spomínať nejaké konkrétne príklady, ktorých som aj ja bol priamo súčasťou s nemenovaným pánom, ktorý, ktorý si naozaj z tejto činnosti, čo sa týka pripomienok, urobil slušný biznis. V doterajšej aplikačnej praxi bolo možné sa niekedy stretnúť s výhradami zo strany správnych orgánov alebo navrhovaných projektov, že niektorí predstavitelia tzv. verejnosti, je ich viacej, údajne vykonávajú svoje základné práva šikanóznym spôsobom, a to ako v procese nielen posudzovania vplyv na životné prostredia, tak aj v následnom správnom konaní o povolení navrhovanej činnosti. Tieto svoje práva vykonávajú častokrát výlučne s cieľom odďaľovania právoplatnosti rozhodnutia o povolení činnosti, príp. s cieľom vyvíjania nátlakov na navrhovateľov projektov, pričom im v skutočnosti ani nejde tak o ochranu životného prostredia, ani o zmiernenie vplyvov na životné prostredie, ale ide im o niektoré z tých spomínaných skutočností, ktoré som už, ktoré som už krátko spomenul. Určite by bolo viac o čom rozprávať.
Úplne zjavné je to v prípadoch, keď po uzatvorení vynútenej dohody s navrhovateľom projektu zrazu veľmi zanietená, zainteresovaná verejnosť stiahne svoje podnety a návrhy, prípadne aj súdne žaloby, pričom následne uzatvorená dohoda z hľadiska svojho materiálneho smerovania nesleduje verejný záujem v oblasti životného prostredia, ale výlučne uspokojenie nejakých finančných či materiálnych potrieb takýchto predstaviteľov či ich sponzorov a podporovateľov, ktorých nie je málo. Som veľmi rád, že sa nám v decembri minulého roku podaril, môžem povedať, malý zázrak, dlhoročný problém, ktorý v tomto pléne schválením výrazným spôsobom dali šancu urýchliť procesy EIA. Mrzí ma, že pani prezidentka zaujala k tomu iný postoj, ale však verím, že nájdeme dostatok poslancov, vás kolegov, kolegýň, v tomto pléne a veto pani prezidentky prelomíme.
Predmetná novela zákona o EIA sa nerodila ľahko. S niektorými kolegami, hlavne s kolegom Peťom Kremským, s asistentami, ale aj so spomínanou pani Zemanovou, boli tam aj ďalší kolegovia poslanci, ktorí, ktorí boli pri začiatku, ale už potom ďalej sa v tomto, v tomto ďalšom procese neangažovali. My sme absolvovali množstvo, množstvo rokovaní trvajúcich aj niekoľko hodín. Tento proces, nie je pravda, ako tvrdia niektorí oponenti, že to trvá veľmi krátko. Celé to trvalo takmer rok, takže bol tam priestor aj na, ja si myslím, aj na dostatočný priestor na rôzne pripomienky. Zo začiatku, keď sme, zo začiatku, keď sme začali tieto rokovania, tak môžem povedať, že prísľub ministerstva životného prostredia bol dosť odmietavý, ale vlastne nekonečnými rokovaniami a argumentáciou sme dokázali presvedčiť aj pána štátneho tajomníka, ale aj ďalších zúčastnených, lebo tieto rokovania neboli iba, iba o, o pánovi Kičovi, ale, ale aj o ďalších odborníkoch, ktorých sa, ktorí sa týchto rokovaní zúčastňovali.
Schválená... Verím tomu, že aj naďalej po zajtrajšom hlasovaní bude táto novela schválená, nakoľko má rozhodne strategický význam pre našu krajinu. Jej efektom by malo byť zrýchlenie konaní súvisiacich s výstavbou často strategických objektov, ako sú mosty, diaľnice, ale aj objektov občianskej vybavenosti pre bežných občanov, ktorí napríklad čakajú na odovzdávanie, na odovzdanie svojho nového bývania. Ale týka sa to aj nemocníc a rôznych iných veľmi dôležitých projektov, ktoré sú často rôznymi aktivistami brzdené.
Tento týždeň som sa zúčastnil s kolegom Petrom Kremským na rokovaní na SPP. Bol tam jeden workshop, kde boli mnohí predstavitelia spoločnosti Nafta, rôznych firiem, ktoré, ktoré pracujú pri... a majú záujem o využívanie mnohých nerastných surovín, využívanie geotermálnej energie, väčšie rozšírenie možnosti alternatívnych zdrojov energie, ako napríklad bioplynu alebo aj, aj slnečnej energie.
A tiež aj na tomto stretnutí, vôbec tam nebola nejak téma, nejak konkrétne špecifikovaná téma, čo sa týka EIA, ale tiež tam bolo spomenuté od niektorých zástupcov aj konkrétne, aj konkrétne mená, ktoré im aj pri napríklad vŕtaní, vŕtaní nálezísk zemného plynu im spôsobujú prieťahy a tým aj obrovské škody. Ja si myslím, že hlavne v tejto dobe, keď, keď ceny zemného plynu a iných komodít výrazne stúpli, že by sme mali hľadať spôsoby, ako, ako pomôcť takýmto firmám. A hlavne z dôvodu, že oni nepotrebujú ani žiadne stimuly zo štátu, ani investície, keďže sú to spoločnosti, ktoré majú, a v mnohom prípade aj nadnárodné spoločnosti majú dostatok financií. Len, len majú tu obrovské problémy pri... práve pri procesoch, aj pri procesoch z EIA. A v porovnaní či s Maďarskom, Rakúskom, Chorvátskom alebo ďalšími okolitými krajinami, ale ja môžem aj spomenúť aj s Poľskom, lebo bývam blízkom pri, pri poľskej hranici, tak vidím pri nejakých konkrétnych cezhraničných projektoch, ako omnoho rýchlejšie tam tieto schvaľovacie procesy prebiehajú v porovnaní s našou krajinou.
Čo sa týka nemenovaného pána, ktoré meno nejdem vysloviť, môžem uviesť osobný príklad, že dokázal robiť, robiť prieťahy a problémy pri rekonštrukcii mosta v hodnote cca 1,2 mil. eur, 60-ročný most, ktorý akútne potreboval rekonštrukciu, sa v minulom roku nestihol zrekonštruovať práve kvôli prieťahom nemenovaného pána, ktorému niektorí hovoria, že je domovník. Ale aj iní aktivisti, ale v tomto prípade, v tomto prípade bol on veľmi, veľmi zainteresovaný a zabránil rekonštrukcii mosta, ktorý bol v najhoršom, šiestom stupni, čo sa týka posúdenia statiky, hrozí mu, hrozí mu prepadnutie, tak vďaka tomuto pánovi sa muselo investovať okolo 20-tisíc eur, aby sa predlžila životnosť tohto mosta, že sa, že sa postúpilo k úprave povrchovej vrstvy, aby, aby ten most nepadol, aby na jar sa mohlo začať s jeho rekonštrukciou.
No dobre, ďakujem.

Ďakujem pekne za vystúpenie, pán poslanec.
Absolútne s tebou súhlasím a chcem aj poďakovať jednotlivým navrhovateľom, že s tým zákonom prišli, pretože sa tiež venujem otázkam výstavby a dopravy. A veľmi dobre viem aj zo skúsenosti a po rokovaniach, ix rokovaniach s predstaviteľmi samosprávy, ako aj štátu, že aké problémy boli spôsobené v rámci aplikačné praxe. A investičné projekty a zámery sa dlhé roky odkladali a úrady sa s tým nevedeli vysporiadať, myslím s jednotlivými nezmyselnými námietkami rôznych aktivistov, ktorých si tu spomenul.
Dlhé roky diskusií o reforme procesov posudzovania vplyvov na životné prostredie sa riešili rôznymi rokovaniami. Ale ja som veľmi rád, že v decembri bol schválený zákon, ktorý riešil novelu posudzovania vplyv na životné prostredie. Bohužiaľ, pani prezidentka to vrátila a máme to opäť na stole. Ja som presvedčený, že tento zákon musí prejsť, pretože určite za jednotlivé procesy v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie posunú. Ja si pamätám, ešte v roku 2020, keď začala táto koalícia, tak aj rezort životného prostredia mal viacero vyjadrení, že by chcel riešiť túto otázku, že by chcel prísť s nejakou novelou, ktorá mala riešiť túto oblasť, a vy ste prišli s konkrétnym výsledkom. A som rád, že to prešlo. Takže v rámci toho, aby došlo k zrýchleniu niektorých procesov v rámci zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktoré je potrebné absolvovať pri osobitných zásahoch, napríklad pri využívaní geotermálnej energie, tak verím, že tento zákon zajtra prejde. A ja osobne určite budem hlasovať za, aby došlo čo k najskoršej účinnosti a k zrýchleniu procesov v rámci tejto oblasti.
Takže ešte raz, pán poslanec, veľká vďaka.

Ďakujem za slovo. Kolega Miloš, ďakujem ti veľmi pekne za podporu aj za, keď som sa s tebou rozprával, aj za tvoje stanovisko a postoj, že ty a tvoji kolegovia a kolegyne zo SME RODINA tento, toto prelomenie veta pani prezidentky chcete podporiť. Naozaj veľmi si to vážim. A verím tomu, že naprieč celým poslaneckým spektrom, že sa nájde, ako kolega Peter Kremský spomenul, že minimálne taký počet poslancov, ako, ako, aký bol pri schválení tohto návrhu zákona v decembri.
Ja ešte uvediem pre vážnosť situácie, ešte, ešte raz spomeniem nemenovaného pána domovníka, ktorého som ako poslanec Národnej rady prosil, aby nerobil prieťahy pri rekonštrukcii spomenutého mosta pred... ktorému hrozilo, že sa môže aj prepadnúť, lebo jeden most na Orave sa už prepadol sám od seba. Našťastie bol uzavretý.
Tak tento nemenovaný pán sa mi vyhrážal, že podá na mňa trestné oznámenie za politické vydieranie. A povedal mi, že ani minister, bývalý minister Sulík si s ním neporadil, lebo od neho som sa dozvedel, že vraj exminister Sulík podal naňho trestné oznámenie. A pán nemenovaný sa mi vyhrážal, že podá na mňa. Ja som ho aj prosil, aby to urýchlil, aby podal toto trestné oznámenie, lebo by mi pomohol urýchliť tieto procesy. Bolo to ešte pred, pred tým krokom, keď sme kolegom Peťom Kremským a ďalšími, ktorí ešte začali pri tom banskom zákone, tak som veľmi rád. A on ma vlastne aj povzbudil, on ma povzbudil, a preto som, a preto som hľadal a oslovil som niektorých kolegov, že či by sme sa nepustili do tohto zákona... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Hlasovať o tomto vrátenom zákone budeme zajtra o 11.00 hod.