83. schôdza

No, ja by som len k tej správe vodných tokov vo vzťahu k ministerstvu obrany. Samozrejme, je to problém, lebo nestačí, keď správca spravuje jeden úsek vodného toku, a nie je to nejako skoordinované na ďalšie úseky vodného toku, najmä teda tie horné. A, samozrejme, ten integrovaný manažment by mal byť v rámci celého povodia, lebo vlastne tie problémy s povrchovým odtokom, či už sa týkajú povodní, alebo sucha, vznikajú v rámci celého povodia.
K tým dôsledkom alebo príčinám povodní a k dôsledkom intenzívneho lesného hospodárstva. Ja by som odporučil do pozornosti jednu z mála štúdií, teraz nehovorím o zahraničných štúdiách, kde to je už dávno, roky rokúce preukázané, ale jednu z mála štúdií, ktorá bola realizovaná na území Slovenska, a to je štúdia pána kolegu Orfánusa Tomáša, ktorý hodnotil presne príčiny vzniku povodní, ktoré mali dosť fatálny priebeh v lete v roku 2011 v oblasti Malých Karpát, Píla, Častá, Doľany, a jednoznačne tá jeho štúdia preukázala, aj ďalšie štúdie, na to nadväzujúce, že, samozrejme, tie zrážky boli extrémne, ale v prípade, že to povodie by bolo z hľadiska odtokových pomerov v poriadku, tak tie dôsledky tých extrémnych zrážok na tú, na tie obce, ktoré boli pod... na úpätí toho pohoria Malé Karpaty, by boli oveľa-oveľa menej dramatické. Čiže aj ekonomické škody by boli oveľa nižšie.
Čiže ten, tá súvislosť tam naozaj je medzi intenzitou lesného hospodárstva a dopadmi týchto extrémnych zrážok.

Povodne. Ja som sa viackrát povodniam venoval, myslím, že keď tu bola aj otázka reformy národných parkov, vtedy som vystupoval v rozprave a hovoril som aj tie príčiny toho, že prečo sú. Veď áno, sme svedkami toho, že zmizli nám stromy, zmizli nám jednak vplyvom prírodných katastrof, ktoré, si dovolím tvrdiť, že človek nevie ovplyvniť, keď vám fúkne víchrica, no tak sa môžte len pozerať a o tie stromy prídete, ale prišli sme o stromy aj vďaka ochranárskej ješitnosti a takej vidine toho jalového bezzásahu. To má tiež za následok povodne, hej, a je to, je to spôsobené v podstate ľudskou činnosťou.
A tú štúdiu, čo ste spomenuli toho pána, ja nespochybňujem tie veci, veď ja som to tu komentoval, aj tie veci štúdií. Ja priznávam, jedna vec sú prírodné katastrofy, jedna vec je tá taká ochranárska ješitnosť.
Áno, je pravdivá aj tá tretia vec, aj ľudskou chamtivosťou sme prišli o degradáciu mnohých území. No, bohužiaľ, hej. Dialo sa to, ja toto vôbec ako nespochybňujem, že to tak bolo.

Dobrý deň. Pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som sa tiež vyjadril k tomuto zákonu, pretože ja hovorím, že pred vodou neutečieš, ale voda je základ, lebo keď ju nebudeš mať, tak, tak ako jedlo, skončíš. A myslím, že nechceme skončiť na Slovensku bez vody, keďže v súčasnej dobe patríme medzi krajiny, ktoré sa môžu hrdiť tými prírodnými vodnými danosťami, ktoré tu máme, a tu už nemusím hovoriť o iba prírodných tokoch, ale aj o tých liečivých minerálnych a ďalších.
Takže áno, bol tu, je tu zákon teda pozmeňujúci, ktorý hovorí o zákone o vodách a ja ako pozemkár musím povedať, že v prvom rade ma, samozrejme, bude zaujímať, akým spôsobom sa vysporiada to vlastníctvo k týmto pozemkom, a tomu sa budem venovať v druhej časti môjho vystúpenia. Ale v prvej by som chcel povedať, že áno, tie pripomienky, ktoré sme povedali či už na výbore, alebo tu v pléne Národnej rady v prvom čítaní, ako tu už, myslím, že kolega Čepček aj Kuffa spomínal, že padli na úrodnú pôdu, a veci, ktoré sa tu povedali, boli aj uskutočnené. Konkrétne napríklad to, že v prípade, že ak ohlási sa, ohlásenie vlastníka vodnej stavby na odstránenie, zmenu vodnej stavby nespĺňa podmienky podľa určitých odsekov, tak musí stavebnú úpravu uskutočniť na základe povolenia. Áno, to znamená, aby tam bolo celé to stavebné konanie, ktoré musí prebiehať.
Som veľmi rád, že dostalo sa aj do toho pôvodného znenia, ktoré tu už bolo v prvom čítaní, že prílohou, ak chceme robiť revitalizáciu, tak prílohou toho ohlásenia musí v prvom rade byť doklad preukazujúci majetkovoprávne usporiadanie dotknutých pozemkov, vlastnícke alebo iné právo. A hovorím, že zákon a usmernenie sa majú čítať od prvého riadka až po posledný a ten prvý je ten najzaväzujúcejší a ostatné sa majú ako dopĺňať, takže verím, že tak to budú chcieť aj pracovníci, ktorí budú mať v kompetencii túto revitalizáciu vodných stavieb a revitalizáciu ako takej ako krajiny.
Ja ju vítam, pretože momentálne asi ideme naprávať chyby, resp. chybné kroky minulého režimu, ktorý sa volal socializmus a socialistické zriadenie, ktoré, asi viete, tí, čo ste postarší, že sme tu mali tzv. Štátnu melioračnú správu, ktorá mala za účelom, by som povedal, zúrodňovať poľnohospodársku pôdu a maximálne sa snažiť z nej vyťažiť, tak jak to bolo na vzor Sovietskeho zväzu, aby sme tu mali. Takže Štátna melioračná správa bola v 90. rokoch zrušená a odvtedy aj tie jej, by som povedal, že majetky, ktoré ostali v teréne, a hovorím teraz o odvodňovacích detailoch a závlahových systémoch, ktoré tam máme, prakticky sa dostávali do rôznych rúk. Áno, máme teraz podnik Hydromeliorácie, štátny podnik, ktorý ale nezdedil, resp. nedostal do svojho vienka celú túto plejádu odvodňovacích a závlahových systémov. A napríklad aj Slovenský pozemkový fond, to len aby ste vedeli, má zhruba 60-tisíc hektárov odvodňovacích plôch na svojom... vo svojom majetku, ktoré boli, tieto detaily odvodňovacie zahrnuté z titulu, že Slovenský pozemkový fond v prípade privatizácie štátnych majetkov vlastne preberal ten majetok, či už budovy, alebo odvodnené a závlahové nejaké tie systémy, do svojho majetku.
Kolega Marosz, riaditeľ Slovenského pozemkového fondu, sa snaží s týmto majetkom nejakým spôsobom naložiť, aby mu nezaťažoval jeho konanie a jeho hospodársky výsledok, a zatiaľ sa mu to nedarí, tak verím, že aj túto vec dáme tomu do správy, ktorý to má v svojej kompetencii, a myslím, že Hydromeliorácie, štátny podnik, by to mali prevziať. To, že financie ani v Hydromelioráciach sa nejako veľmi logicky až tak neinvestovali a niektoré investičné dobré zámery ostávali tam niekoľko rokov, by som povedal, akože mŕtvy chrobák, to je druhá vec, ale nechcem to rozoberať, to je asi na inú tému.
Samozrejme, že pokiaľ udržíte vodu v krajine spôsobom meandrov, tak prakticky dáte šancu tej vode, aby jednak vsiakla a jednak aby sa mohla vyparovať, a tým pádom vymeníte mikroklímu daného územia, či sa niekomu páči, alebo nepáči. Najväčším chladičom teploty je rastlina a voda. Pokiaľ ju tu budeme mať, tak budeme mať aj tie klimatické zmeny, ktoré sa na nás rútia z každej strany, ako každý vníma, na celom svete a na celej planéte, prakticky budeme mať o to miernejšie. Žiaľ, ktorá generácia to skôr pochopí a bude robiť príslušné opatrenia, tak tejto sa tie klimatické zmeny v príslušnej váhe o to menej ako prejavia, a pokiaľ my si toto neuvedomíme, tak budeme asi veľmi ťažko zdôvodňovať našim ďalším generáciám, čo sme im to pripravili pre ich život.
Takže nechcem tu filozofovať, ale chcem povedať, že tú vodu musíme brať, ja ju beriem, akože je to priateľ a mali by sme ju zadržať hlavne tam, kde padne. Keď padne v horných partiách lesa, tak tam nech sú tie lesy a to je... a ten mach, ktorý ju tam zadrží. Keď padnú na poľnohospodársku pôdu, aby to nepadalo na ornicu, ale nech to padá na nejaký ten porast, ktorý na nej je, pretože najhoršie je, keď sa pôda dostane pod vodnú eróziu, a myslím si, že u nás máme oblasti cez úrad, geologický ústav Dionýza Štúra vyprofilované a cez naše výskumné ústavy pôdnej úrodnosti a ochrany pôdy máme vyšpecifikované územia vodnej erózii, ako je to náchylné, a myslím si, že tomu sa budem musieť tiež pri tej revitalizácii venovať, aby sme prakticky aj túto, by som povedal, vodnú eróziu zabránili... jej zabránili.
Teraz čo ma najviac... Ale keďže... takto, každý počin a každý nejaký úkon, mám za to, že by mal mať začiatok a koniec. Mal by tam byť ucelený celok určitých činností a súčinností určitých organizácií, jak to má byť, alebo odvetví, ktoré by mali ten daný cieľ napĺňať. Aj v tomto tu musím povedať, v tomto zákone sa budú stretávať asi viaceré aj odvetvia či už poľnohospodárske, lesnícke alebo ďalšie, aj kataster a ostatní, a pokiaľ sme rozbehli tú prvú etapu, to znamená, sme zadefinovali, čo je to revitalizácia, ako sa má robiť, kde sa máme ohlásiť, aké je tam povolenie alebo ohlásenie a ďalšie veci, tak mali by sme to zavŕšiť čím? No predsa zápisom do katastra nehnuteľností, aby skutkový stav, ktorý je v teréne, zodpovedal aj skutkovému právnemu stavu na listoch vlastníctva alebo užívacích listoch alebo správcovských listoch, ktoré sa tam potom ako užívajú, resp. ťarchy, ktoré sa na týchto listoch vlastníctva zavádzajú, a to by malo byť. Žiaľ, neviem prečo, ale na túto anomáliu, že my momentálne v súčasnosti ani nevieme povedať, že kto to má robiť, že aký proces by tam mal nastať, a prakticky vyzerá, že si prehadzujeme asi horúci zemiak z jedného rezortu, teraz hovorím konkrétne rezort pôdohospodárstva, rezort životného prostredia, úrad geodézie a kartografie, a ja som tiež inicioval počas môjho pobytu na ministerstve pôdohospodárstva, aby sme tento, takýto svízelný balík a to klbko, ktoré nikto doteraz nechcel rozmotávať, aby sme ho rozmotali.
Áno, určite veci sa pohli, ale neni to až tak, ako som si to predstavoval, a v súčasnosti musím povedať, že mám prísľub, a ten prísľub teraz hovorím verejne, že ešte v tomto volebnom období dopracujeme túto verziu toho, ja hovorím tomu špagát, že kto má dať podnet, kto má ísť na prešetrenie, kto má dať rozhodnutie, kto sa môže odvolať, kto to má zapísať, kto to má vrátiť, kto to môže verejnosti dať na predloženie, aby sme mali jasno, že to bude takéto ministerstvo, takýto úrad, takéto... takíto úradníci a nakoniec to skončí v katastri, pretože robiť ďalej nesúlad druhov pozemkov, a ideme teraz, asi registrujete, že idem aj do pozemkových úprav, lebo toto má veľa aj s pozemkovými úpravami, kde budeme robiť tú revitalizáciu krajiny. A tam sa to môže hlavne, by som povedal, využiť v súčasnosti aj tento, by som povedal, pozmeňujúci návrh, ktorý dávate do zákona o vodách. Tým pádom otvoríme trošku ruky, aby sme tú krajinu aj... urobili aj krajinotvornú časť v pozemkových úpravách, nie iba tu komasačnú.
Takže chcem apelovať, že aby ste aj do budúcna mysleli na tú bodku, keď budete robiť nejaké zákony. A u mňa tá bodka bude to, že do katastra zavedieme stav, ktorý bude hovoriť, že keď je tam vodná plocha, tak je vodná plocha. A pokiaľ je tam iba orná pôda, tak nemôže tam byť vodná plocha. Žiaľ, aj v súčasnosti, a to musím povedať, máme aj niektoré vodné nádrže, ktoré nie sú vôbec vysporiadané. A z tých veľkých spomeniem napríklad Oravu alebo Hričov, kde časť vodnej nádrže, ktorá spadá pod Slovenský vodohospodársky podnik, nie je majetkoprávne vysporiadaná. To znamená, nemáme ju zapísanú. A pritom vykazuje E-čkový stav, tam vykazuje, že je orná pôda alebo pasienok, a je to zaliate vodou. Vlastníci do dneska neboli odškodnení, takže to tiež apelujem aj na ministra z tejto pozície. Občania, hláste sa o svoj majetok, aby ste boli odškodnení, pretože vyzerá, že zatiaľ sme v tomto asi veľmi nepokročili. A veľa tých vodných plôch, ja viem o 97 takýchto vodných plochách, ktoré vôbec neboli vysporiadané, nie iba z titulu štátu, ani z titulu možnože nejakých obcí, samospráv a iných, by som povedal, užívateľov tejto vodnej plochy, ktorej majú v jednotlivých katastrálnych územiach.
Takže v takomto duchu, ale podporím a budem rád, ak to dotiahneme do konca v tom, ešte v tých troch schôdzach, ktoré ešte pred nami v tomto volebnom období majú... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Ďakujem pekne.

Fecko, Martin, poslanec NR SR40.
Takže ďakujem. A žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.

Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Poprosil by som, keby bol upozornený kolega Pročko, nech nám tu nenosí kadejaké nápisy po laviciach a sprostosti. Ja viem, že on má psychické problémy. Ale niečo je za čiarou. Môže tu vykrikovať vo faktických poznámkach, ale nosiť nám tu písané nejaké lietadielka a poznámky. Nie sme v materskej škole. Keď vediete schôdzu, mohli by ste ho upozorniť. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len chcem reagovať na tú časť pána poslanca Fecka, v ktorej hovoril o pozemkoch. Súhlasím.
Ja som rád, pán poslanec, že, že si zmenil názor na tento zákon a chceš riešiť pozemky samostatným konaním, pretože, úprimne, aby rozhodovalo o zatriedení druhu pozemkov ministerstvo životného prostredia, dopredu hovorím, nesúhlasím, hej, lebo vieme asi, jak by to dopadlo. Zase spormi. Takže áno, tak ako sme sa dohodli, vytvorme, vytvorme nie pracovnú skupinu, to je už také sprofanované slovo, ale začneme na tom pracovať. Dáme dokopy všetky ministerstvá. Musí tam byť kataster, samozrejme, a tie pozemky treba zapísať. Ale nemôže to byť na rozhodnutí jedného ministerstva, lebo to by dopadlo zle.
Ďakujem.

Ja len takisto chcem oceniť a poďakovať kolegovi pánovi poslancovi Feckovi za podporu predkladaného návrhu zákona. A môžem potvrdiť ten verejný prísľub. Sám za seba urobím maximum pre to a budem k tomu motivovať aj svojich kolegov či už z radov poslancov, alebo z rezortu životného prostredia, aby naozaj sme dosiahli takú situáciu, aby katastrálny stav zodpovedal skutkovému stavu v tomto prípade.

Vážení kolegovia, ďakujem za vašu reakciu. A nič iné, len chytám vás za slovo, aby sme to ešte v tomto volebnom období stihli. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa, ja sa chcem dotknúť hlavne príprave tohto zákona.
Za chvíľočku budú voľby. Nevieme, kto z nás tu bude a nebude v budúcom období, aby nenastalo to, čo nastalo dnes, keď pán Čepček sa zapája do rozpravy v prvom čítaní, ktoré bolo 8. 11., sme mali prvé čítanie. Tak toto nie je správne.
Každý zákon má určený gestorský výbor. Tí, ktorí ma poznáte, viete, že ku každému zákonu pristupujem maximálne zodpovedne. A ozaj je prejednaný do šrúbky, koľko nám ten čas dovolí. Nikto mimo, mimo pána poslanca Fecka, pána poslanca Šíbla ako predkladateľa sa nezapojil do diskusie pri úprave toho zákona, ktorý je predložený v prvom čítaní, do pozmeňujúceho návrhu, takže si myslím, že nie je správne, aby sme potom riešili tieto veci pri druhom čítaní, hej, analyzovali niečo, čo v podstate už nie je pravda, takže toto z hľadiska legislatívneho procesu by si mal každý uvedomiť, že, že má ten gestorský výbor a za ním by mal ísť.
Čo sa týka samotného zákona, to prvé čítanie, ktoré bolo, ja som vyjadril sa jednoznačne, že pokiaľ ostane tak, ako bolo, tak že nepodporíme. Pán poslanec Šíbl to vie, hej, my sme to zmenili úplne, tak v podstate ostalo len ČPT (číslo parlamentnej tlače, pozn. red.), že dnes z nášho pohľadu je ten zákon vykonateľný, vykonateľný z dvoch zásadných dôvodov.
Prvý dôvod je ten, že zaviedli sme povinnosť projektovej dokumentácie. Žiadne ohlásenie, formálne papieriky, nejaké listy a maily. Ku každému musí byť projektová dokumentácia. Pokiaľ sa jedná o novú vodnú stavbu, musí byť stavebné konanie. A pokiaľ sa jedná o zmenu, zmenu alebo opravu, alebo zrušenie, takisto musí byť projektová dokumentácia.
V rámci projektovej dokumentácie a stavebného zákona musia byť, môžu sa k tomu vyjadriť a majú povinnosť všetci účastníci konania, ktorí sú dotknutí. To znamená, aj toto, čo bolo naznačené, neviem kým už, že zrušíme Gabčíkovo. No, moc tomu tak nemôže byť, pretože v bode 8 sa píše, že ak je, sa jedná o sledovanú vodnú cestu, tak musí dať k tomu súhlas ministerstvo dopravy. To je kľúčový moment, čím sme zabránili možnej myšlienke toho, že by niekto chcel zrušiť povedzme Gabčíkovo, čo je samé osebe nezmysel. Ale keby náhodou, myslím, že každá väčšia, väčšia vodná stavba je sledovaná vodná cesta. Asi predpokladám, že všetky slovenské vodné stavby sú sledované.
A prečo, prečo som súhlasil v tom prvom čítaní a prečo podporím aj tento zákon, je v tom, že, že ten dôvod, prečo máme tie povodne a tie búrky a to všetko, to nešťastie s vodou na Slovensku, aj keď sme z 50 % hornatá krajina, aj to, že sme úplne, musím slušne povedať, pokazili malé vodné cykly. Vlastne my sme urobili to, čo sme si neuvedomovali, keď si pamätáte starší, u nás v dedine urobili reguláciu potoku, tak sme sa všetci tešili, že aj naša dedina má reguláciu. A urobili sme to, že tú vodu sme zrýchlili obrovskou rýchlosťou, aby odišla. A teraz zrazu tú vodu chceme zastaviť. Takže jedna z mála šancí je to meandrovanie, ale na základe nejakých pravidiel stavebného konania. Som rád, že sme sa nakoniec na tom dohodli, hej. A bez toho tá zmena, vlastne to meandrovanie a tá revitalizácia nebude, nebude možná.
Takže ja hovorím, ja potom, tento pozmeňujúci návrh tu bol prečítaný pánom poslancom Šíblom, my ho podporíme. My ho podporíme, pretože chceme, a ja to stále opakujem, ja nechcem, aby otázka klimatických zmien bola riešená tým, že budeme stále znižovať už pomaličky všetko, už aj, aj srny, aj jeleňov budeme strieľať, lebo produkujú nejaké, nejaké, nejaké emisné plyny, aby sme vytvorili podmienky na to, aby tie emisné plyny, ktoré sú v ovzduší, aby sa regulovali tak, ako za miliónov rokov príroda nadelila, a to je fotosyntézou. A fotosyntéza bez vody je nereálna.
Keď zadržíme vodu, zadržíme CO₂, vznikne nám biomasa a vieme vlastne vplývať na klimatické zmeny aj na krajšie a zdravšie prostredie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ďakujem aj za tvoje vystúpenie, pán predseda poľnohospodárskeho výboru.
Áno, môžem potvrdiť, že legislatívny proces musí byť dodržaný, pretože práve na Národnú radu sa pozerá ako na ten orgán, kde by v tom finále mal byť vyprecizovaný finálny legislatívny návrh. A ja som aj rád, že cez tvoj výbor prešiel pozmeňujúci návrh, kde ste pripravili tak ten návrh, aby aj celý tento návrh vodného zákona mohol byť vo finále pripravený.
Absolútne s tebou súhlasím, čo si aj spomínal ohľadne veľkých vodných diel. Gabčíkovo je určite vodné dielo, na ktoré môžeme byť hrdí, pretože ide o veľkú vodnú stavbu, ktorá, si myslím, že má veľmi silný cveng a slovo v strednej Európe. Takže ja len na tvoje vystúpenie v krátkosti toľko, že som rád, že sú tu takí ľudia ako ty, ktorí dbajú na to, aby legislatívny proces bol dodržaný a vo finále boli pripravené zákony, ktorí sú... ktoré sú vôbec aj aplikovateľné v praxi, a nevychádzajú z tejto budovy zákony v rámci životného prostredia a poľnohospodárstva, za ktoré by sme sa mohli potom hanbiť.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, poďakujem za poďakované. A verím tomu, že, že ten legislatívny proces sa zmení ozaj z toho pléna v prvom rade na výbory. Tam nech sa ľudia hádajú odborne a tu už nech prichádzame s výsledkami, a nie opačne.
Ďakujem pekne.