88. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážené poslankyne, vážení poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládnym návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Cieľom transponovanej smernice je zaistiť, aby spotrebitelia vo všetkých členských štátoch mali k dispozícii aspoň jeden účinný a efektívny procesný mechanizmus pre žaloby na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a zvýšiť tak dôveru spotrebiteľov, posilniť ich postavenie pri uplatňovaní ich práv, priviesť k spravodlivejšej hospodárskej súťaži a vytvoriť rovnaké podmienky pre obchodníkov pôsobiacich na vnútornom trhu.
V návrhu zákona sa rozlišujú dve konania na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, a to, konanie o abstraktnej kontrole, ktorého koncept, tak ako ho poznáme v civilnom sporovom poriadku, sa zachováva, avšak dochádza k zakomponovaniu do predkladaného návrhu zákona a konanie o nápravnom opatrení, ktorého cieľom je vydanie konkrétneho nápravného opatrenia. Napríklad poskytnúť zľavu z kúpnej ceny, vrátenie kúpnej ceny, opravu, výmenu a podobne.
Vládny návrh zákona má ambíciu zabezpečiť potrebnú rovnováhu medzi zlepšujúcim sa prístupom spotrebiteľov k spravodlivosti a poskytnutím primeraných záruk pre obchodníkov pred zneužívaním sporov, ktoré by neodôvodnene bránili podnikom vykonávať činnosť na vnútornom trhu.
Vládny návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby pre občana, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona bude mať sociálne vplyvy a vplyvy na podnikateľské prostredie. Vládny návrh zákona vláda prerokovala a schválila dňa 6. apríla 2023.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona a o jeho podporu a to aj vzhľadom na prebiehajúce konanie o porušení zmluvy, čiže infringement voči Slovenskej republiky, vzhľadom na omeškanie s transpozíciou.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme pekne, pán minister.
Spravodajkyňou k tomuto bodu, návrhu zákona o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov pod tlačou 1462, je pani poslankyňa z ústavnoprávneho výboru, pani poslankyňa Mária Kolíková, ktorú prosím, aby nás informovala o stanovisku z výboru.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedeného návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 26. apríla a gestorský výbor do 28. apríla 2023. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý aj účel navrhovanej právnej úpravy, súvisí to s transpozíciou európskych smerníc.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku od pána poslanca Petra Cmoreja.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Mňa veľmi potešil tento zákon, keď som ho videl, lebo mám vlastnú intenzívnu skúsenosť s ochranou spotrebiteľa, som teda v takom miernom konflikte záujmov, ale mám teda aj, mám teda (reakcia predkladateľa), tak, áno, všetci sme spotrebitelia, všetci sme v konflikte záujmov, a myslím, že o tejto téme niečo viem, tak by som sa s vami rád podelil o niektoré moje poznatky.
Ja som asi 15 rokov robil finančného sprostredkovateľa a táto profesia ma postupne doviedla aj ku ochrane spotrebiteľa vo finančnej sfére, mám na to občianske združenie a absolvoval som niečo medzi 20 – 40 sporov s poisťovňami a nepoctivými sprostredkovateľmi. V podstate všetky tieto spory, ktoré som viedol, skončili mimosúdnym vyrovnaním s tým, že poškodení dostali naspäť buď všetky svoje peniaze, alebo minimálne ich výraznú časť. No a zhodou okolností poznám aj tú druhú stranu toho obchodníka, lebo v rodinnej firme som bol ja dlhé roky ten, čo podával platobné rozkazy, ak zákazník nezaplatil za zájazd, išlo o cestovnú kanceláriu. Takže poznám aj také prípady, kedy sudca neprimerane favorizuje spotrebiteľa a to jeho rozhodnutie sa veľmi neopiera o zákon, ale rozhoduje skôr podľa pocitov a potom sa nejako snaží to svoje rozhodnutie odôvodniť v rozsudku. A poznám aj také prípady, kedy sudca pri komplikovanej veci zvolí najľahšiu možnú cestu, odmieta ísť do hĺbky a už vôbec sa mu nechce naťahovať s drahými právnikmi nejakej, nejakej veľkej spoločnosti.
Z tejto mojej skúsenosti niekoľkoročnej mám niekoľko poznatkov, ktoré som teda nadobudol a o ktoré by som sa rád s vami podelil. Za prvé, mám dojem, že na Slovensku nie sú, nie sú také občianske združenia, ktoré by poskytovali skutočne kvalifikovanú právnu pomoc sporového charakteru pri ochrane spotrebiteľa. Keď tu aj nejaké boli, tak boli založené skôr na osobnom entuziazme nejakej konkrétnej osoby a tá, keď sa pominula alebo sa jej zmenila životná situácia, tak združenie skončilo. Občianske združenia, ktoré poznám, sa venujú maximálne mediácii či základnému poradenstvu, napríklad pri reklamácii tovaru alebo súdnej ochrane, ale súdnej ochrane práv spotrebiteľov, tak o takej, o takom občianskom združení, ktoré by aj reálne fungovalo, veru o žiadnom neviem. Čo boli, tak tie už nie sú. Možno nejaké je, len ho nepoznám, ale teda určite ich neni nejak viacej. A zároveň som videl veľa podivných zoskupení, ktoré by radi chránili spotrebiteľov aj pred, neviem, chemtrails, očkovaním a neviem čím všetkým a vydávajú sa za, za občianske združenia.
Môj druhý poznatok je, že to rozhodovanie o spotrebiteľských veciach na súdoch je častokrát pomerne tragické. Buď je to vychýlené na jednu stranu, alebo je to vychýlené na druhú stranu a niektorí sudcovia za neprijateľných podmienok a nekalého konania, že by vyhlásili, že nejaká podmienka zmluvy je neprijateľnou, sa toho boja ako čert kríža. Nie je to jednoducho dobré, aj keď sa robila súdna reforma, tak som sa pani poslankyne Kolíkovej, vtedy pani ministerky, pýtal, že či by to nestálo za špecializované senáty, ale teda že nápad týchto spotrebiteľských vecí nie je až taký veľký, aby sa to, aby sa to uživilo, aby sa to dalo zrealizovať, takže to, žiaľ, nie je riešenie.
Ten môj tretí poznatok je, že ak ide v tom spore skutočne o veľa, ak je to skutočne podstatný spor, kedy sa rozhoduje o nejakej nekalej podmienke nejakej väčšej korporácie, tak spotrebiteľ je prakticky bez šance, a to z dôvodu, že tá korporácia natiahne spor na roky, obzvlášť, ak je biznisplán tej korporácii nie úplne kóšer a takto si ho chráni a de facto vyčerpajú spotrebiteľa, ktorý neustále žije aj s tou hrozbou, že ak to nakoniec prehrá, tak sa mu môže stať, že bude platiť trovy konania za, za roky súdneho sporu. A v neposlednom rade vyčerpá aj právneho zástupcu toho spotrebiteľa, ktorí to v týchto spotrebiteľských veciach častokrát robia za symbolickú cenu, ak nie zadarmo, popri svojej inej práci.
No a práve tu môže pomôcť tento zákon, ktorý zavádza teda výbornú vec, že v konaní o abstraktnej kontrole sa už nebude vyžadovať, aby bol konania zúčastnený aj spotrebiteľ, čo teda ja ani neviem, že či vôbec prebehlo na Slovensku nejaké konanie o abstraktnej kontrole, ak o tom máte niekto z vás znalosť, tak by ma to aj zaujímalo, lebo my keď sme to teda vtedy skúmali, tak sme došli k tomu, že, že potrebujeme spotrebiteľa, ktorý, ktorý bude ten poškodený, lebo inak nám to, inak nám to súd odmietne, že nemáme vecnú legitimáciu. Toto už teraz nebude musieť byť a to je dobré. Lebo jedna vec je, že spotrebiteľ je poškodený, ale potom, aby ste ho, potom, potom, aby sa odhodlal na to, aby išiel do súdneho sporu. Aj ja, keď som hovoril, že som absolvoval 30 – 40 tých sporov, tak tých spotrebiteľov, ktorí mi prešli rukami a aby boli súci na spor, tak to bola možnože, možno trojnásobok, možno štvornásobok a vždy len veľmi malá časť do toho, bola do toho, do toho ochotná ísť.
No a teraz teda toto chválim a na to sa veľmi teším, ale našiel som v tom zákone aj jednu vec, ktorá mi vadí, čo by som sa chcel pána ministra spýtať, že lebo toto predpokladám, že neni asi súčasť tej smernice a to bude asi predpokladám, že naša nadpráca. A to je že zoznam oprávnených osôb, teda zoznam tých občianskych združení, ktoré, ktoré sú, ktoré budú oprávnené podať jednu z týchto žalôb. Ten zoznam má viesť ministerstvo hospodárstva, kde je sekcia či odbor ochrany spotrebiteľa, takže rozumiem, prečo ministerstvo hospodárstva. Asi aj rozumiem tomu dôvodu, len čo mi tam vadí je, že jedna z tých podmienok je efko, že, že to občianske združenie je nezávislé a neovplyvňujú ho osoby, ktoré majú ekonomický záujem na podanie žaloby na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, a to aj v prípade financovania tretími stranami. Na prvé počutie to možno znie v poriadku, lenže, lenže, lenže, kde to máme, žalovaný obchodník má možnosť uplatniť pri tej žalobe námietku preskúmania, či boli, či boli splnené všetky tieto podmienky zápisu. A v prípade, v prípade, že a teda ministerstvo hospodárstva na základe podnetu môže takúto osobu, toto občianske združenie vyškrtnúť z tohoto zoznamu. A v prípade, že vyškrtne, tak teraz sa tu k tomu neviem, teraz neviem, kde to presne mám, ale súd v podstate to konanie zastaví, ak sa nenájde niekto náhradný, kto by tam, kto by tam do toho prišiel.
Obávam sa, že ak naozaj teda sa už nájde to občianske združenie, ktoré pôjde do sporovej ochrany práva toho spotrebiteľa v nejakej podstatnej veci, že to máme niekoho, kto naozaj že má tisícky zmlúv, kde sú, kde je, kde sú nejaké nekalé podmienky, tak ako prvé budú, budú, budú napádať tie spoločnosti, logicky ako prvé budú napádať, či ide o oprávnené občianske združenie. A budú hľadať nejaké prepojenie. Budem to vzťahovať na seba. No samozrejme som sa k tomu dostal tak, že 15 rokov som robil finančného spotrebiteľa. Videl som, sa mi proste dostávali do rúk zmluvy, ktoré boli katastrofálne, kde sa strhávali poplatky napríklad, ktoré že vôbec neboli v tej zmluve. Boli tam, bolo to takým spôsobom napísané, že spotrebiteľ to nemal šancu pochopiť. A týmto spôsobom som sa dostal ku tej ochrane spotrebiteľa. A, samozrejme, pri tých súdnych sporoch vždy protistrana namietala, že pán Cmorej to má iba, to má na svoju či už politickú reklamu, alebo že on je ich konkurencia vlastne. Vždy sa ma snažili spochybniť týmto spôsobom. A tu im zákon dáva úplne jasný spôsob, jasný návod, ako to na konci dňa odpáliť tým, že de facto aj na základe len podnetu ministerstvo hospodárstva ich môže vyškrtnúť. Ak ten, kto bude o tom rozhodovať, a to bude nejaká jedna osoba na tom, na tom odbore, bude možno aj nejakým spôsobom ovplyvniteľná alebo kto vie, kto tam bude. Tak v podstate môže, môže, môže zmariť celý tento zákon. Takže tuto sa pýtam, že či to je naozaj potrebné. Lebo ja rozumiem, že sa chceli možno vyhnúť tomu, aby nejakí takí, čo, čo píšu hlúposti, tak teraz podávali žaloby. No ale zase nevieme sa úplne ochrániť pred ľudskou hlúposťou. A keď podajú hlúpu žalobu, no tak to ten súd jednoducho odmietne. Nie? Takže, takže toto mi príde ako trošku, ako trošku nadprácu, že by vôbec nemuselo byť.
A keď už teda náhodou to tam byť malo, tak mi z toho zákona vyplýva, že proti takémuto rozhodnutiu sa je možné brániť iba rozkladom, ktorý však nemá odkladný účinok. Už v podstate by ten spor bol zarezaný. A to si myslím, že nie je správne. A keď už, tak takéto rozhodnutie by malo byť preskúmateľné súdom s odkladným účinkom. A malo by tam byť že exaktne napísané, že proti takémuto rozhodnutiu sa je možné brániť žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle správneho súdnictva. No len, len, len teda, len tam by teda, opäť z iných sporov mám tú skúsenosť, že potom sa vedie dlhá debata, a aj mi bola takto prvýkrát odmietnutá správna žaloba, že povedali, že nejde o rozhodnutie vo veci samej, hej? Takže pokiaľ tam neni že exaktne napísané, tak sa môžme, tak sa môžme do takéhoto stavu dostať.
A ešte sa chcem spýtať na prechodné ustanovenie posledné. Paragraf 28 hovorí, že postup podľa tohto zákona nemožno uplatniť na prerušenie, ktoré vzniklo do 24. júna 2020, čo na prvý pohľad vyzerá rozumne, lebo v podstate ide o premlčaciu dobu. A teda možno to iba vyplýva z toho, že ja teda, ja som sa právom že nikdy neživil, mne ešte aj v tomto pomáhali rôzni advokáti, keď som, keď som teda chránil spotrebiteľov, takže možno ma len budete musieť usmerniť, ale chcel by som sa spýtať na konkrétnu aplikáciu v takých prípadoch, ako som teda riešil ja. To bolo štandardne poistné zmluvy. A tie sú špecifické tým, že časový nesúlad medzi uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy a tou objektívnou skutočnosťou, kedy spotrebiteľ zistil, že je poškodený. Napríklad teda uzatvoril zmluvu. Navkladal tam 8-tisíc eur a po 8 alebo 10 rokoch zistil, že tam má 1 500, lebo poisťovňa si strhávala aj poplatky, ktoré neboli uvedené v tej poistenej zmluve. A tá moja otázka je, že či bude možné použiť konanie o abstraktnej kontrole aj pri zmluvách, ktoré ponúkal ten obchodník pred 10 rokmi. Ale ony stále platia, spotrebitelia do nich stále posielajú peniaze a až teraz niekedy zistili, že sú poškodení. Lebo obávam sa toho, že tá, že ako prvá námietka alebo že prvá obrana tých obchodníkov bude, že tento zákon sa na to nevzťahuje, nakoľko je to prechodné ustanovenie napísané takýmto spôsobom. Takže si osobne myslím, že mohlo byť trošku špecifickejšie, že ako sa to myslí, či aj tá zmluva mohla vzniknúť aj pred týmto dátumom.
Takže toľko k tomu. A teším sa na to, keď to bude vo finálnom znení po druhom čítaní. Ďakujem.

Pán poslanec Cmorej bol jediný písomne prihlásený poslanec do rozpravy. Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, ak je záujem. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Želá si záverečné slovo pán navrhovateľ?
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne. Len stručne zareagujem, aj keď nechcem predlžovať rozpravu. Len zareagujem, čo sa týka nezávislosti a nestrannosti občianskeho združenia, tú požiadavku máme zo smernice. Tá voľba robiť to cez register oprávnených osôb sa nám javila najvhodnejšia. A to, že je to na ministerstve hospodárstva, už bolo rozhodnutie dávno predo mnou tým, že aj spotrebiteľské veci prešli tam. Nemyslím si, že je to šťastné riešenie, ale je to tak. Aj vzhľadom na to, že je to výsostne právna otázka. Zase na druhej strane, dotýka sa veľmi podnikateľského prostredia. Návrh, tak ako je, však v zásade ja som zdedil tento návrh a som s ním spokojný, je výborne podľa mňa spracovaný, reflektuje aj ten, aj smernicu jednak, ale aj vyvažuje záujmy všetkých zúčastnených. A reflektuje aj právnu realitu na Slovensku, hej, čiže tendencie všetko zneužiť, čo sa dá. Čiže preto tá obrana cez ten § 6 ods. 1 ja si myslím, že je veľmi správna, že tá námietka tu bude môcť byť položená, dokonca sa prezumuje. Ja preto predpokladám, že sa bude relatívne na začiatku často používať z pohľadu podnikov, ale to nevadí. Pretože ak cez ňu prejde, cez ten test, tá oprávnená osoba, ak prejde raz, prejde dvakrát, tak jednoducho už zjavne bude dané vopred, že sa osvedčila tá oprávnená osoba.
Čiže my práveže chceme profesionálnych, nazvem to, ochrancov spotrebiteľa, ktorí budú mať ale aj vysokú mieru dôvery, čiže nebudú robiť na objednávku pre inú finančnú skupinu alebo pre iného konkurenta. Tam je tá námietka. Čiže ona je veľmi namieste. A ja vítam aj to, že sa budú špecializovať súdy tri na Slovensku. V tom zmysle je aj taký návrh v tom zmysle, aby jednoducho sa zvyšovala expertíza. Čiže aj to je správny, správny návrh. A tým, že sa bude môcť podrobovať skrutíniu, to prepojenie oprávnenej osoby na iný skrytý, škodlivý záujem je veľmi korektné. Práveže to je asi jediné, čo môžme urobiť, lebo inak sa to potom môže zvrhnúť a v zásade tu budeme mať šikanu podnikateľov, čo tiež nikto nechce a najmä ich krížovú šikanu, konkurenčnú, čo, čo by nebolo úplne namieste. Čiže táto rovnováha je tu nastavená. Čiže to si myslím, že je správne.
Čo sa týka preskúmateľnej rozhodnutí, preskúmanie, tam v zásade tam pochybnosť nie je. Každé rozhodnutie o právach a povinnostiach je preskúmateľné, čiže nové správne súdy to preskúmavať budú, tam nevidím dôvod, tam by som ani pochybnosť nevidel. A ešte ste sa pýtali na účinnosť. Nechceli sme do prechodných ustanoveniach viazať sa k, do minulosti, právnu neistotu by to nastavilo do minulosti, nie je to správne. Je to nový inštitút, nech sa funguje pro futuro, by to bola retroaktivita, ktorá si myslím, že v tomto smere nie je namieste, by vyvolala veľa právnych otázok. Nech sa každý na to pripraví, nech má tú vedomosť aj podnikateľské a spotrebiteľské prostredie. A nech to funguje pro futuro. Čiže v tomto smere je to len korektný legislatívny návrh aj v zmysle ústavy. Nech sú tu legitímne očakávania naplnené, nech nikto nie je zaskočený novou úpravou.
Toľko za mňa. Ďakujem pekne.

Ďakujeme. Želá si záverečné slovo pani spravodajkyňa? (Reakcia spravodajkyne.) Od rečníckeho pultu. Nech sa páči.