88. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. A takisto sa chcem poďakovať, že môžem ísť ako prvá vzhľadom na to, že už mám len pár dní do pôrodu.
Rada by som odôvodnila návrh novely zákona o zdravotnej starostlivosti, sme v druhom čítaní.
Cieľom tejto novely je, aby sme maloletým pacientom, deťom, garantovali právo na prítomnosť blízkej osoby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, teda aby deti v nemocniciach sa nedostali do situácie, kedy tam budú samé bez blízkej osoby. Napriek tomu, že toto právo deťom vyplýva z medzinárodných zmlúv a záväzkov, kde je Slovenská republika signatárom, stále na Slovensku prevláda nerovnosť a heterogenita v uplatňovaní tohto práva naprieč zdravotníckymi inštitúciami, takže mojím cieľom je, aby sme naozaj postupovali jednotne v tejto veci a neporušovali tieto detské práva.
Túto novelu som už raz v minulosti predložila, no žiaľ... (Ruch v sále.) Poprosím vás, kolegovia, ktorí chcete sa tejto téme venovať, ostaňte, ak nie, ťažko sa mi vás prehlušuje.
Túto novelu som už raz v minulosti predložila, no žiaľ, v rámci politických diskusií som často dostávala takú zľahčujúcu odpoveď, že toto nie je v zdravotníctve téma dňa, že po tejto zmene nie je dopyt. A aj vtedy, aj dnes viem, že to jednoducho nie je pravda. Odkedy som túto tému otvorila, deň čo deň, naozaj každý deň sa na mňa obracajú buď rodičia detí, ktorí boli v nemocnici oddelení od svojich detí, s tým, čo to spôsobilo za psychickú ujmu im a ich deťom, ale tiež sa na mňa obracajú tínedžeri a dospelí ľudia, ktorí takéto osamotenie počas detstva zažili a dodnes majú z toho traumu.
Dôkazom toho, že táto zmena je naozaj žiaduca a verejnosť, najmä rodičia, ale aj mnohí zdravotníci po nej volajú, je úspešnosť petície, ktorú som na podporu tejto novely zorganizovala a do dnešného dňa ju podpísalo viac ako 62-tisíc ľudí.
Využijem však tento priestor aj na to ísť hlbšie do tejto problematiky, lebo samotná choroba a s tým spojené ambulantné ošetrenie alebo aj hospitalizácia je pre dieťa naozaj náročnou životnou situáciou, spojená so strachom z neznámeho prostredia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec Šeliga, opakovane vás vyzývam, choďte diskutovať vonku. Ďakujem.

Marcinková, Vladimíra, poslankyňa NR SR
... ďalej tam dochádza k separácii od rodiny a tieto negatívne javy ešte umocňujú a sú významným stresorom v prístupe k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti a k tomu cieľu, prečo tam to dieťa v tej nemocnici alebo zdravotníckom zariadení je, aby sa jeho stav zlepšil.
Výskumy ukazujú, že prítomnosť blízkej osoby vedie k lepšiemu manažmentu bolesti, je to zmerané, zníženiu stresu, rýchlejšiemu zotaveniu, u predčasne narodených detí to má preukázateľný vplyv na neurobehaviorálny vývoj dieťaťa, v pooperačnej starostlivosti to bolo skúmané napríklad pri prebúdzaní sa z narkózy, akým spôsobom to pozitívne ovplyvňuje zotavovanie, akým spôsobom to má vplyv na včasnú rekonvalescenciu. Dnes už máme naozaj desiatky štúdií, ktoré majú presne zmerané tieto parametre a vplyv blízkosti rodiča alebo inej blízkej osoby na zotavenie pacienta a na priebeh jeho, jeho uzdravovania.
Prítomnosť rodičov u chorého dieťaťa má pozitívny vplyv ale nielen na to dieťa, ale aj na psychiku samotného rodiča. Mimoriadne dôležité, na to upozorňujú zdravotníci, je to najmä u rodín dlhodobo liečených pacientov. Toto sú oddelenia, s ktorými som ja posledný rok a pol naozaj intenzívne komunikovala, to sú oddelenia, ktoré najviac volajú po týchto zmenách, kde v tom procese dlhej, niekoľkomesačnej liečby naozaj vidia, aký významný vplyv to má, ak tam ten rodič je.
Cieľom ošetrovateľskej starostlivosti je predchádzať negatívnym javom v súvislosti s chorobou a hospitalizáciou, a to napĺňaním aj biologických, aj psychologických, aj sociálnych potrieb. To všetko dnes majú napĺňať napríklad sestry, ale my vieme, že v našich podmienkach je napĺňanie týchto potrieb pri detskom pacientovi veľmi náročné aj vzhľadom na nedostatok zdravotníckeho personálu. Aj tu je prítomnosť rodiča veľkou výhodou, lebo dokáže zdravotnícky personál odbremeniť od mnohých základných úkonov, ako je kŕmenie, prebaľovanie, ochrana pred poranením, polohovanie, monitorovanie priebehu zdravotného stavu, dokáže komunikovať s detským pacientom ten rodič v rozsahu, ktorému to dieťa rozumie, má na to viac času, dokáže to citlivejšie ako jeho blízky človek. A toto sú naozaj niekedy potreby, ktoré preťažený zdravotnícky personál nevie zabezpečiť v takej miere, v akej potrebujeme. A dokazujú to aj štatistiky. Veď len pripomeniem, že v krajinách OECD pripadá na tisíc obyvateľov v priemere 9,1 zdravotných sestier, u nás len 5,7. Čiže my aj z objektívnych príčin potrebujeme tých rodičov na oddeleniach, aby dopomáhali tomu personálu.
Ďalší benefit, ktorý vidím v prítomnosti rodiča pri dieťati, je šanca zmierniť pocit úzkosti a poskytnúť istotu, že pre dieťa bolo urobené maximum. Keď tam ten rodič je a vidí to poskytnutie zdravotnej starostlivosti, často vie, aký bol aj priebeh a nemá len druhotné informácie, a to naozaj môže a verím, že aj prehĺbi tú dôveru medzi zdravotníckym systémom a medzi pacientami, rodičmi pacientov a podobne.
V rámci ústavnoprávneho výboru bol prijatý aj pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, ktorý vzišiel z diskusie, a som rada, že takáto diskusia na pôde parlamentu bola. Po zverejnení môjho návrhu sa začali objavovať otázky, či bola potrebná v navrhnutom znení veta, ktorá dáva ošetrujúcemu lekárovi možnosť obmedziť prítomnosť sprevádzajúcej osoby na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere, ak by bola táto prítomnosť nezlučiteľná s povahou poskytovaného zdravotného výkonu. Čo to v praxi znamená?
Vytvorili sme v rámci tejto mojej novely aj priestor pre ošetrujúceho lekára zabrániť prítomnosti rodiča vtedy, ak je to na prospech pacienta. Ak napríklad dochádza k rozsiahlej operácii, pri ktorej, samozrejme, ten rodič môže byť kontraindikáciou, nie je možné, aby bol prítomný pri tej operácii, tak, samozrejme, tam ošetrujúci lekár má právo povedať, teraz nie, rodiča poslať preč, ale nie preč z nemocnice, nie preč z oddelenia, ale vytvoriť mu podmienky na to, aby hneď, ako sa ten operačný zák... operačný zákrok uskutoční, aby mohol byť znova so svojím dieťaťom. Tieto detaily sa však do zákonov nepíšu, nikde v krajinách, v ktorých sme sa inšpirovali touto úpravou, to nemajú tak upravené, píšu sa buď do podzákonných predpisov, alebo metodických pokynov.
Ja som poskytla aj v rámci minulej rozpravy, aj dnes tak robím, ako vzor metodický pokyn v Českej republike k uplatňovaniu tohto práva, ktorý je veľmi podrobný a podľa mňa veľmi vhodný aj na našu situáciu, pretože práve tam majú upravené detaily, detaily tohto práva v praxi, trebárs pri preberaní sa z narkózy je rodič, v prípade takej a onakej operácie rodič nie je. V prípade, ak máme lôžka k dispozícii rodičom, dáme tam rodičovi lôžko, môže byť ubytovaný s detským pacientom. Ak nemáme lôžka, musí mu stačiť stolička. Jednoducho ak tieto veci vieme pekne upraviť podzákonným predpisom, o čo sa snažíme pozmeňujúcim návrhom, ktorý práve zaväzuje ministerstvo k vytvoreniu takéhoto podzákonného predpisu, máme istotu v rovnakom uplatňovaní tohto práva naprieč Slovenskom. Podarilo sa to v iných krajinách, ja verím a som vďačná za ústretovosť ministerstva voči tomuto pozmeňujúcemu návrhu, že práve toto je cesta aj u nás.
Tento zákon, táto novela nie je čierno-biela, lebo naozaj zasahuje široké spektrum práv, a preto bolo nevyhnutné konzultovať ju aj s ústavnými právnikmi, pretože tu dochádza k stretu dvoch ústavných práv. Jedným je tá nepretržitá prítomnosť medzi rodičom a dieťaťom, ktorú garantuje ústava, a druhým je právo na ochranu života a zdravia toho dieťaťa, to je to, že rodič v niektorej situácii jednoducho nemôže byť pri tom dieťati, keď je dôležité, aby tomu dieťaťu bola buď poskytnutá neodkladná zdravotná starostlivosť, alebo ide o nejaký ťažký operačný výkon. Čiže museli sme to napísať, tento, túto novelu tak, aby to bolo v súlade s jedným aj druhým ústavným princípom a aby spolu kooperovali. Preto som veľmi vďačná, že po tom, čo som oslovila naozaj špičkových ústavných právnikov v krajine, všetci sa mi k tomu vyjadrili a na základe aj ich dôvery a posvätenia tohto znenia som presvedčená, že je to to najlepšie znenie, aké sme mohli priniesť, takže, takže toľko vlastne k tomu, prečo je to napísané tak, ako to je napísané. Bolo to precizované naozaj špičkami ústavného práva a veľmi mi záležalo na tom, aby to bolo dobre napísané, aby sme dokázali predísť možno tým ťažkostiam, ktoré zlou právnou úpravou boli spôsobené v iných krajinách.
Toľko asi na úvodné slovo, rada vystúpim potom ďalej aj v rozprave a do tej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Tomášovi Lehotskému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku predkladám informáciu o výsledkoch rokovania výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej, Mariána Viskupiča a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1362).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1976 z 2. februára 2023 rozhodla, že návrh zákona prerokujú výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo.
Ústavnoprávny výbor súhlasil s predloženým návrhom zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v druhej časti informácie.
Výbor pre zdravotníctvo o návrhu zákona nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.
Návrh spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej, Mariána Viskupiča a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1362a), prerokoval výbor dňa 14. marca 2023. Stanovisko gestorského výboru ani návrh spoločnej správy neboli schválené, keďže návrh gestorského výboru odporučiť Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona NR SR č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Predseda výboru ma poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku prerokovania predloženého návrhu vo výboroch. Podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku budem navrhovať, aby sa o bodoch 1 až 4 informácie hlasovalo spoločne.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu, do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, za klub OĽANO pani poslankyňa Eva Horváthová.
Pani navrhovateľka, chcete vystúpiť predtým, alebo až po nej? (Reakcia navrhovateľky.) Predtým, hej? Nech sa páči, máte slovo.