88. schôdza

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa Marcinková, mňa tiež zaujíma, ako spomenula kolegyňa Monika Kavecká, že prečo, prečo vám tak záleží, aby nebol podporený pozmeňujúci návrh pani kolegyne Evy Horváthovej. Ako nerozumiem tomu. Nechcem, nechcem hľadať nejaké konšpirácie, ale v tomto vašom návrhu mi, mi to niečím, niečím zaváňa, aj keď nerád konšpirujem.
Veľmi si vážim váš zanietený boj za práva maloletých pacientov. Naozaj vysoko si to vážim, len neviem, či to bude celkom vhodné v tento čas pripomenúť, ale veľmi živo si pamätám, ako ste zanietene bojovali, keď sa hlasovalo o ochrane počatých detí a ako ste emotívne, ako ste emotívne vytvorili príbeh, aká ste boli šťastná, že ste stihli dobehnúť do tohto pléna a zazahlasovať a zahlasovať za to, aby, aby nebolo možné narodiť sa viacerým deťom. Takže nejak mi to nesedí.
Inak by som bol veľmi zvedavý na znenie tej vašej petície, ktorej ste hlavná iniciátorka, že dopodrobna keby som si to pozrel, že či tam náhodou niečo nie je skryté, nejaké možno, viete, na to, na to, ako poznám a vnímam vás za tie tri roky, vaše pohľady... naozaj, na jednej strane si vás veľmi vážim aj, aj sa teším z toho krásneho obdobia, ktoré vás čaká, len, len naozaj, tu keď si zoberiem, že ako, ako bojujete, ako sa vám nepáči vecný, vecný, argumentačný pozmeňujúci návrh odborníčky naozaj, pani profesorky, doktorky a zaznelo tu od mnohých lekárov, od mnohých lekárov tu zazneli názory, že naozaj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani navrhovateľka Marcinková teraz má slovo.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vy ste tu neboli, ja som vzniesla námietku a upozornila som na § 94 zákona o rokovacom poriadku, kvôli krátkosti času odsek 2 nebudem znovu opakovať, ale aby ste to vedeli v rámci toho procesu, pretože ide o rozširujúci návrh, ktorý podali kolegyne ako pozmeňujúci návrh, a hovoria to aj v samotnej dôvodovej správe, kde jednoznačne hovoria, že rozširujú túto právnu úpravu, "z tohto dôvodu sa navrhuje danú výnimku rozšíriť aj o okruh existencie iných závažných dôvodov" a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže už aj v samotnom vlastne komentári k tomuto pozmeňujúcemu návrhu hovoríte, že to rozširujete. Ja som presvedčená, že práve táto, tento, táto veta "existencia iných závažných dôvodov" že je v rozpore s ústavou, čo my sme precizovali naozaj niekoľko mesiacov, aby tie dva ústavné princípy, ktoré tu dochádza k ich stretu, a to je tá, to právo, to vyplývajúce z ústavy, nepretržitej prítomnosti rodiča s dieťaťom, ktorú môže rozdeliť iba súd, a potom to právo na ochranu života a zdravia, ktoré takisto máme v rámci ústavy, aby sme vytvorili medzi tým balans, aby to bolo ústavne správne napísané. Veľmi precízne my sme museli voliť slová. Aj preto som, ako vy hovoríte, tvrdohlavá. No nie som tvrdohlavá, som opatrná, lebo viem, aká to bola fuška naformulovať to tak, aby to bolo ústavne a právne správne. A som presvedčená, keďže aj toto bola jedna z variánt, o ktorej sme sa bavili, že toto je v rozpore s ústavou, čo ste tam doplnili a čo považujete vlastne za rozširovanie tej právnej úpravy. Takže nemôžem sa s tým stotožniť a opakujem, že ako navrhovateľ som proti práve z uvedených dôvodov, ktoré ako zákonodarca proste nemôžeme prehliadať.

Pani navrhovateľka, registrujeme tento váš návrh alebo výhradu a myslím si, myslím si, že o tom rozhodne hlasovaním potom plénum. Ako navrhovateľka máte možnosť v prípade, ak takýto pozmeňujúci návrh niekto predloží, aj stiahnuť svoj návrh zákona, ale ako som povedal, potom rozhodne o tom v pléne, o tejto vašej námietke.
O slovo teraz požiadal pán spravodajca a po ňom dám možnosť prihlásiť sa ústne, ale môžem to urobiť aj teraz, lebo vidím, že mnohí ste už pripravení sa prihlásiť. Takže dávam možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Šefčík, ale aj pán poslanec Lehotský.
Pán poslanec Lehotský, evidujem vás ako v tejto ústnej, ale vy sa môžete ako spravodajca prihlásiť hocikedy. (Reakcia spravodajcu: "Ja som sa neprihlásil...") Vážne? (Reakcia spravodajcu: "Hej.") Nejaké paranormálne javy tu fungujú. Takže šesť prihlásených. Pán poslanec Baránik ešte, pán poslanec Urban a pani poslankyňa Kolíková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
A slovo má teraz pán spravodajca Lehotský. Po ňom sa pripraví pani poslankyňa Žitňanská.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Tiež by som chcel zareagovať najmä na to, čo bolo povedané pani poslankyňou Evou Horváthovou, ale aj na ďalšie veci. Nadviažem na kolegu Baránika, ktorý hovoril, že cíti také tri prístupy. Ja tu cítim ako keby také dva prístupy. Prvá skupina hovorí, že to nie je vôbec možné kvôli tomu, ako tie nemocnice dneska vyzerajú. Druhá skupina vlastne, to budú asi aj poslanci teda OĽANO, hovoria o tom, že aj to je možné, ale vedia si predstaviť inú právnu úpravu.
K tej prvej skupine by som už len veľmi v krátkosti, lebo teda tvrdošijne trvá na tom, že to teda nie je možné, sú to poslanci fašistických strán tuná vľavo. Bolo aj teda povedané, že, pánom Urbanom, že onkológie na Slovensku na to boli pripravované, tie nemocnice a tak ďalej. Ja som na tých onkológiách bol aj pred desiatimi rokmi, keď možno nevyzerali tak, ako vyzerajú dneska. Tie onkológie na to neboli pripravené. Naozaj sa tam zvládali, zvládal takýto pobyt dieťaťa s rodičom veľmi improvizovane a opakujem znova, že samozrejme, že keď vytvoríte takúto možnosť v podmienkach, kedy to nie je stopercentne možné, samostatná izba pre rodiča, samostatná posteľ pre rodiča, tak vznikajú aj konfliktné situácie. To nikto nepopiera. Ale tých konfliktných situácií bolo veľmi-veľmi málo a ten benefit, ktorý priniesli tieto, tento spoločný pobyt, je oveľa-oveľa väčší, alebo spýtam sa sály teda, že či počuli poslanci o nejakých veľkých konfliktoch, ktoré nastávali v nemocniciach, onkológiách, alebo nastávajú v nemocniciach medzi rodičmi a zdravotníckym personálom. Ja, ja také niečo nepoznám a nepočul som o tom.
Čiže možno je to len o slabej predstavivosti toho, ako by to malo fungovať, pretože nikto tu teraz nejde vytvoriť... ďakujem veľmi pekne, že odchádzate, Milan Mazurek, môžte si ísť ponadávať s pánom Urbanom spoločne na záchod. Takže nemá to, nemá to fungovať tak... (Reakcia z pléna.) A vy mi nemáte čo skákať do reči. (Reakcie z pléna. Vstup predsedajúceho.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Páni poslanci! (Povedané súbežne s rečníkom.)

Lehotský, Tomáš, poslanec NR SR
Ale nemáte čo skákať do reči, pán Kočiš. Dodržiavajte... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Páni poslanci, nechajte pána Lehotského, nech vystúpi (reakcie z pléna) a prihláste sa s faktickou poznámkou.

Lehotský, Tomáš, poslanec NR SR
Pán Mazurek ma nazval kreténom, to nie je osobná rovina pre vás? (Reakcie z pléna.) No vás. No vás. (Reakcie z pléna.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Páni poslanci!

Lehotský, Tomáš, poslanec NR SR
No však ste fašisti. (Reakcie z pléna.) Ale však ste fašisti.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec Mazurek!

Lehotský, Tomáš, poslanec NR SR
Dobre. Takže chcem tým... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec Lehotský, máte slovo, vystupujte, a poprosím všetkých, ak máte výhrady, tak môžete reagovať vo faktickej poznámke na jeho vystúpenie.

Lehotský, Tomáš, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne.
Takže nemá to od začiatku fungovať tak, že v nemocniciach budú päťhviezdičkové hotely, kde bude mať každá rodina vlastnú izbu, každý rodič vlastnú posteľ a tak ďalej. Nie, takto sa to, bohužiaľ, nedá. A ten nábeh bude nejakým spôsobom postupný a v tej vyhláške, ktorú, na ktorú sa tak často odvolávame, vlastne ukazujeme aj tú cestu.
Ďalej by som chcel zareagovať na to, čo povedala Eva Horváthová. Evi, ty si vravela, že si nebola prítomná na tom prvom čítaní k tomu zákonu, a hovorila si, že ja som spomínal súkromné nemocnice, že tam to funguje nejakým spôsobom lepšie. Nie je to pravda. Ja som spomínal súkromné nemocnice Penty kvôli tomu, že mal som osobnú skúsenosť, a teda že niektoré tie nemocnice to zvládajú lepšie, iné horšie, pretože každá z nich je inak pripravená na to, aby takúto službu poskytovala. Takže v tejto súvislosti som to hovoril.
A potom si vlastne citovala ten prevádzkový poriadok, to nazvem (?), tej jednej súkromnej nemocnice, kde sa vlastne hovorilo o tom, že neberte toho rodiča s dieťaťom alebo nejaká taká podobná formulácia. No a presne táto citácia vlastne podporuje to, že tento zákon je potrebný, pretože toto je presne to, ako dneska tie vnútorné nemocnice niektoré fungujú, že si urobia ten prevádzkový poriadok tak, že napriek tomu, že nejaké právo je v tých medzinárodných dohovoroch, tak ho ignorujú a vytvoria si podmienky, kedy ony môžu rozhodovať o tom, či to dieťa zoberú do nemocnice, alebo nezoberú do nemocnice. Existencia tohto zákona vlastne vytvára právne, právnu možnosť rodiča oprieť sa o niečo. To je veľký rozdiel, a preto ja som vlastne rád, že si to citovala, lebo to potvrdzuje to, že potreba tohto zákona je veľká.
Hovorilo sa o tom, že výsledkom tohto celého bude, že nemocnice budú musieť znižovať počty lôžok. Tak len tak zaglosujem, že vlastne tie počty lôžok v tých nemocniciach sú vysoké dneska. To znamená, že aj keby došlo zrazu k zníženiu, nie sme proti, ale hlavne nemyslím si, že toto nastane, pretože to prispôsobenie sa, ani na tých onkológiách na Slovensku akože nedochádzalo k znižovaniu lôžok. To prispôsobenie sa tým, tejto požiadavke alebo tomuto právu bude prichádzať postupne a bude prichádzať v súlade s nejakým priestorovým a technickým vybavením každej tej nemocnice individuálne. Preto je dôležitá tá vyhláška, ktorá pomenuje, ako na to ísť.
A opäť zacitujem tú českú úpravu, ak to umožňuje dispozičné a priestorové usporiadanie daného oddelenia alebo operačnej sály.
Chcem sa dotknúť aj, aj toho, čo tiež hovoril pán Urban, ale myslím, že to tu zaznelo aj niekde inde, teda že lekár by mal mať posledné slovo. To je presne to, čo sa v tom našom návrhu zákona hovorí, teda že lekár rozhoduje o tom, že či pri tom zdravotníckom úkone ten rodič môže byť, alebo nemôže byť, čiže to tam presne je napísané.
Hovorila si o osobných skúsenostiach, teda že čo v prípade nádchy, čo v prípade nejakých komplikácií. Opäť sa pozriem do toho, do tej vyhlášky a robím to len kvôli tomu, aby sme si vedeli predstaviť, že takáto vyhláška dokáže upraviť fungovanie a doplnenie vlastne tohto zákona. A v tej vyhláške sa píše: "Typickým príkladom, kedy poskytovateľ zdravotných služieb môže právo na nepretržitú prítomnosť zo zákona obmedziť, je, ak zákonný zástupca či osoba blízka prejavuje známky infekčného onemocnenia, intoxikácie alebo sa prejavuje agresívne alebo dokonca násilne." Čiže toto sú presne veci, ktoré sa nedávajú do zákonov, ale dávajú sa do týchto nižších právnych úprav, v tomto prípade vlastne do vyhlášky, tak ako je to v Českej republike.
To isté sa týka vlastne toho príkladu, ktorý si spomínala s tou kanylou. Opäť je to prípad, kedy lekár si rozhodne, či chce to dieťa, toho rodiča mať pri tom dieťati pri výkone toho zdravotníckeho úkonu, alebo nie.
A v tejto súvislosti sa vlastne chcem spýtať, Evi a Marek, že aký je právny rozdiel vlastne toho, čo ste vy navrhli v tom pozmeňováku, a toho, čo, toho, čo píšeme, toho, čo sa píše vlastne v navrhovanom zákone, lebo my hovoríme, že "prítomnosť osoby podľa prvej vety môže byť ošetrujúcim lekárom v nevyhnutnej miere a na nevyhnutný čas obmedzená, ak by bola nezlučiteľná s povahou poskytnutého zdravotného výkonu". Pre vás toto znenie bolo príliš neurčité a príliš všeobecné, aj keď slovenská legislatíva pozná tieto výrazy a vie, čo s nimi. To, že ich lekár nepozná, to v tejto chvíli odložím, lebo ani, predpokladám, že nepozná všetky výrazy, ktoré sa nachádzajú vo všetkých zdravotníckych zákonoch. Ale čo je podstatné, a to sa pýtam, že v čom je ten rozdiel, lebo vy vlastne hovoríte v tom zákone, že "ak prítomnosť takejto osoby nenaruší alebo nenarúša poskytovanie zdravotnej starostlivosti alebo ak neexistujú iné závažné dôvody". Že toto už nie je všeobecný, všeobecné, všeobecný výraz, všeobecná definícia? Podľa mňa rovnako je. A ten rozdiel, aj na to, na čo upozorňovala Vlaďa Marcinková, je v tom, že ona si prešla tú definíciu s ústavnými právnikmi, pretože sa to týka ústavných práv, a oni zadefinovali to znenie tak, ako je napísané v tom zákone. Ono sa môže, môže zdať, že je príliš široké, ale ono pamätá na všetky tie ďalšie, ďalšie možnosti, ktoré môžu nastať. Preto je také široké, ale zároveň ono vie byť veľmi určité, pretože na každú tú, na každú tú situáciu, ktorá môže nastať, sa môže aplikovať. A znova hovorím, že to vaše, tá vaša definícia nie je nijak inak konkrétnejšia, ba dokonca je všeobecnejšia, lebo iné závažné dôvody, to už vôbec nikto nevie, čo, čo znamenajú, hej, že to je dôvod, prečo ten pozmeňujúci návrh je problematický z tohto pohľadu.
Ďalej si hovorila o tom, že všetci lekári hovoria, alebo zaznelo to tuná od pani Kaveckej, myslím si, že všetci lekári hovoria, že to nie je možné, že to nie je dobré a tak ďalej. Ty si vlastne citovala to stanovisko hlavného pediatra. Opäť, ten zákon nebol určite konzultovaný len s právnikmi. Vlaďa sedela s množstvom lekárov, s množstvom odborníkov, nakoniec Marek Krajčí, bývalý minister zdravotníctva, je s tým, je s tým znením v poriadku, ministerstvo zdravotníctva je s tým znením v poriadku. To znamená, že to nie je tak, že teraz všetka zdravotnícka obec je proti. To nie je pravda a plus navyše hovorím, že aj ministerstvo zdravotníctva a bývalý minister ešte aj z vášho hnutia je okej s tým zákonom.
Nateraz všetko. Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Mazurek asi s faktickou poznámkou. (Reakcia z pléna.) Takže najskôr faktické poznámky. Pani poslankyňa Horváthová, potom pani poslankyňa Marcinková a potom vám dám procedurálny návrh.
Nech sa páči, aby sme to ukončili.

Ďakujem pekne za slovo.
Je tam jeden veľký, podstatný rozdiel, Tomáš. Vy totižto túto výnimku dávate, len ak nie je táto prítomnosť v súlade s poskytovaním, teda s povahou poskytovanou zdravotníckeho výkonu. To je veľký rozdiel. Nič iné tam nemôže byť zohľadnené. To, že to bude opravené alebo teda špecifikované v metodickej, v metodickom pokyne, vo vyhláške, pre mňa neni argument. My to rozširujeme práve na to, aby tam mohli byť aj iné situácie, ktorú, ktoré môžu nastať. A ja som presvedčená o tom, že ich nedáte všetky do metodického usmernenia. Môže nastať, môže byť chrípková epidémia, môžu byť priestorové problémy, čokoľvek, môžu tam byť problémy dieťa druhé, ktoré je na tej izbe a podobne. Čiže preto je tam takéto všeobecné znenie.
A ja mám tak isto, mne to robila, môj právnik, právna kancelária, tak isto mám odborné, odborné usmernenia aj od právnikov, môžme sa tu prieť, čo je právne lepšie alebo horšie, vy tam máte výnimku len na povahu poskytovaného výkonu. Doteraz som nedostala odpoveď na to, čo to znamená, aká povaha zdravotníckeho výkonu, ktoré áno, ktoré nie, odpovedzte mi na to. A my to rozširujeme práve preto, aby tam mohli byť aj iné. Ja viem, že sa vám to nepáči, ja tomu rozumiem, pretože sa tam dá schovať všetko, hej? Ja som považovala za seriózne dať nejaký taký návrh, ktorý by zohľadňoval tieto moje pripomienky. Dať, nemusíte ho schváliť, ja vôbec na tom netrvám, ja sa stotožňujem s tým, ešte raz, aby tie deti mali sprievod, ale tak, aby to bolo vykonateľné v praxi. Nie tak, že dáme zákon a robte si teda vy, čo sa s tým budete potýkať v praxi, ako chcete, nás to nezaujíma. Lebo aj to som už od vás počula, pani poslankyňa. Čiže o toto mne ide, tak nechcem, aby tu vznikala nejaká tenzia, ale ako v dobrom vám to hovorím, že reálne v tomto vidím ten obrovský rozdiel, ktorý tam je. A množstvo odborníkov, menujte ktorých, pediatrov, menujte ktorých. Môžme sa s nimi stretnúť. Veľmi rada sa s nimi stretnem.

Pani navrhovateľka Marcinková s faktickou.

Ďakujem veľmi pekne.
Nebudem menovať tých pediatrov, lebo nezvyknem menovať ľudí, od ktorých nemám predchádzajúci súhlas, ale môžme využiť súhlasy tých nemocníc, ktoré zazneli vo verejnom priestore. Bola som v rádiu Expres, kde oslovili tri nemocnice, Banskú Bystricu, Bratislavu, Lučenec, všade sa vyjadrovali tieto nemocnice pozitívne k tejto mojej navrhnutej zmene po tom, čo to prešlo prvým čítaním, bola zrejmá úprava, jej konkrétne znenie, takže kľudne sa k tomu vráťte.
A ja nerozumiem proste, prečo si tak protirečíte, keď teraz mňa sa pýtate otázku, ktorú vy vo svojom pozmeňujúcom návrhu, kde hovoríte o existencii iných závažných dôvodov, dopĺňate tým, že bližšia špecifikácia tohto pojmu má vyplynúť z podzákonného právneho predpisu. Akože veď my presne to isté hovoríme, že v podzákonnom predpise majú byť upravené tie jednotlivé povahy zdravotníckych výkonov, pretože tam sa dá zmestiť rovnako ako v českej úprave od ára po resuscitáciu, po transport detského pacienta, po infekčné, alebo "standardní pokoj", akože to všetko je tam upravené veľmi detailne.
A vy keď ste hovorili, že som nedala na stôl nič, čoho by sme sa mohli držať, no ja som prišla aj na ministerstvo zdravotníctva, kde sme sa dohadovali o termíne, do ktorého sú schopní takýto podzákonný predpis vydať, práve s touto českou úpravou a hovorím, že toto musí byť náš vzor. Akože toto je veľmi podobná úprava ako tá naša, podobné prostredie, pracovali na tom od psychológov cez lekárov, cez zdravotnícke zariadenia, ľudskoprávne organizácie, akože 30 rôznych strán sa k tomu vyjadrovalo, takže toto musí byť pre nás ako keby vlajková loď. A je super, že oni si tým procesom prešli a my môžme sa inšpirovať ich kvalitným predpisom, ktorý bol aj v pripomienkovom konaní a bol aj súčasťou širokej verejnej diskusie, a na to vytvárame ešte aj časový priestor viac ako osem mesiacov.
Čiže ja, ja nerozumiem, že odkiaľ prichádzajú tieto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Lehotský, môžete reagovať na faktické.