88. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladateľka, pán spravodajca, ja som sa prihlásil tak do jednej faktickej poznámky na profesorku Horváthovú a potom som sa nehlásil do faktických poznámok, aby som to nejak nenaťahoval, a robil som si poznámky a chcel by som vystúpiť teraz a povedať niečo k tomu, tomuto zákonu, možno aj k procesu a reagovať na niektorých predrečníkov nielen z rozpravy, ale aj z faktických poznámok. Takže sa ospravedlňujem, keď to nebude úplne, keď to bude nejaké nesúrodé a budem skákať z témy do témy, ale pôjdem pekne postupne, čo tu odznelo a zareagujem na to.
Pani Kolíková napríklad, pani poslankyňa Kolíková spomínala, že sprievod je pomocou pre lekárov. Ja s tým súhlasím, v istých chvíľach určite, v istých momentoch určite, ale niekedy to môže veľmi skomplikovať situáciu práve tým lekárom. Povedala, že nikto sa nebude hrabať na operačku, no vieme, že máme všelijakých rodičov, ktorí sa domáhajú svojich práv až agresívne a že či sa nikto nebude domáhať na operačku a že kto bude rozhodovať o tom, že či daný úkon je taký, kde môže byť ešte ten rodič, alebo nie je, tak to je skutočne na diskusiu a nie je to tam striktne vyšpecifikované v tom zákone.
Ďalej čo tu bolo spomenuté, Tomáš Lehotský tak úsmevne, neviem, prečo si spomenul rok 2046, ale povedal si, že v roku 2046 budeme debatovať o tom istom, o lôžku pre matku. No tak ja verím, že situácia v nemocniciach sa bude zlepšovať a že to nebude až v roku 2046, keď dospejeme k tomu, že okrem toho, že niektorí teraz v nemocniciach majú tú možnosť byť pri svojich deťoch, keď to umožňuje situácia a umožňujú to lekári, tak verím, že už v tomto roku by sme mohli mať nemocnice na takej úrovni, že to bude umožnené hocikomu, kto to, kto o to požiada.
Ďalej, to je možno najdôležitejšie, čoho sa obávame, a preto sme aj predložili ten pozmeňovák k tomu spolu s profesorkou Horváthovou, že môžu tam vzniknúť súdne žaloby, spory, konflikty, neboli by sme radi, keby sme tomu štatutárov nemocníc, resp. lekárov vystavili. Takže aj preto podaná pomocná ruka cez ten pozmeňovák, ktorý, ktorý toto rieši.
Pán poslanec Suja tu spomínal, že zdravotníci sú, ktorí sa tu vyjadrovali, tak sú proti tomu. Ja hovorím, že nielen zdravotníci, ale aj tí, ktorí majú skúsenosti s nemocnicami, aj laici so zdravým rozumom skutočne vedia, aká je situácia v nemocniciach, vedia ju navnímať a vedia, že tento zákon je v praxi skutočne tak, ako je predložený, nevykonateľný. Je tam problém povedzme s tým, že ja si viem predstaviť ako štatutár nemocnice alebo riaditeľ nemocnice, že nariadim tým primárom, lekárom, nechceme mať súdne žaloby, tak spravte to, že zredukujete lôžka, nech tam tí rodičia sú, no ale potom čo ostatní pacienti, tie nemocnice nemôžme nafúknuť a čo ja ako rodič, ktorý mám choré dieťa a nemáte preňho miesto v danej nemocnici, ako k tomu prídem ja?
Pán Ledecký, pán poslanec Ledecký spomínal, že na zákon bude nadväzovať vykonávací predpis, ktorý, ktorý to nejakým spôsobom upraví, a spravil takú pekne, taký záver, že z toho vyplýva, že nechceme to podporiť, z toho vyplýva, že súčasný stav, ktorý je, že sme s ním spokojní, že nám vyhovuje. No ale to nie je pravda. Žiaden z mojich predrečníkov, aj ktorý sa vyjadroval kriticky k tomuto zákonu, nepovedal, že nám súčasný stav vyhovuje. Nevyhovuje, chceme, aby sa zlepšoval, ale nie tak, aby tam prichádzali, ako som spomínal, tie súdne žaloby, spory a konflikty v nemocniciach kvôli tomu, že sa niekto bude nasilu domáhať zákona a svojich práv.
Pani predkladateľka, vy ste tu hovorili aj, že ste boli na zdravotníckom výbore. Áno, veď ja som členom zdravotníckeho výboru, ja som vás tam videl, hovorili ste tu nejaké skutočne citové veci, ale ja sa vás pýtam, čo je viac, záchrana života a zdravia dieťaťa alebo prítomnosť rodiča? Lebo napríklad ja ako desaťročný som mal roztrhnutú pečeň, išlo mi o život, išlo tam o minúty a moji rodičia, ani ich nenapadlo sa domáhať nejakých práv, ale nemáme len takýchto rodičov. Ja viem, tu asi nikto by nepolemizoval, že ten zdravotnícky úkon, že to nie je vhodné, aby tam rodičia boli, keď zo mňa vyberali dvaja lekári gumenými rukavicami zrazenú krv, že to by asi pre matku nebolo vhodné, aby tam bola prítomná. Ale čo ak budeme mať, sme tu mali pandémiu alebo chrípková epidémia, alebo také niečo, alebo nesterilnosť prostredia, alebo bude namietať lekár to, že nemá tam priestory a tak ďalej a tak ďalej, to už do toho vášho zákona nedokážeme dostať. A ten lekár najlepšie vie, že či je to prospešné, alebo nie je to prospešné, aby tam ten rodič alebo sprevádzajúca osoba bola. Navyše nikde v zákone nie je explicitne dané, že tá osoba môže byť len jedna. Čo ak bude sa domáhať niekto, že chce, aby tam bolo tých osôb viac? Do troch rokov veku dieťaťa je to predsa garantované, vy ste tu hovorili, že nejaké deti, že ako znova, také citové všelijaké veci ste vyťahovali, že je to pre to dieťa dobré, keď je tam matka. Áno, my to nespochybňujeme, je, ale do troch rokov áno, potom od troch rokov nech to skutočne určí lekár v príslušnom zdravotníckom zariadení.
Ešte raz, lekár nech má posledné slovo, len vy hovoríte, že ak ide o povahu, o nezlučiteľnosť s povahou zdravotníckeho výkonu. Veď v poriadku, to je tá moja operácia napríklad, tam by o tom asi polemika nebola, ale hovorím, sú iné prípady, kedy už tá polemika môže byť a ten lekár, ako to aj profesorka Horváthová tu predniesla, nemôže toto riešiť.
No a posledná predrečníčka pani poslankyňa Žitňanská hovorila, že keď sa aj ten zákon prijme, že nebude dopyt rodičov zo dňa na deň. Ale to nemôžme takto uvažovať. Čo ak sa niektorí rodičia skutočne v tej nemocnici, ja mám dieťa, ktoré je po operácii a niektorý iný rodič môže byť, môže mať infekčnú chorobu, môže hocičo. Môže... moje dieťa si nemusí priať, aby tam s iným dieťaťom bol prítomný rodič, pretože jemu to prekáža. Ako to dieťa príde k tomu? A tak ďalej a tak ďalej. Čiže tých vecí, budem musieť končiť, lebo čas sa mi kráti, tých vecí, ktoré tam môžme namietať, je dosť.
A podali sme s profesorkou Horváthovou pozmeňovák, ktorý, žiadame vás, aby ste ho podporili a tým pádom my podporíme zákon ako celok. Tak budú lekári a zdravotnícke zariadenia chránení pred tými súdnymi žalobami a konfliktmi, ktoré môžu vzniknúť.
Ešte raz, my podporujeme vašu snahu, podporujeme práva detí na sprievod v nemocniciach, ale nemôžme si zobrať na triko, že v našom zdravotníckom systéme spravíme väčší problém ako úžitok.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Štyri faktické poznámky, pani poslankyňa Marcinková ako prvá.

Ďakujem veľmi pekne.
Budem na to obsiahlejšie reagovať potom v záverečnom slove. Ale ja, ja som zúfalá z toho, že proste tu nemáme znalosť, základnú znalosť zákona, o ktorom sa bavíme, a potom sa dostávame do takýchto dezinterpretácií, ktoré ma veľmi mrzia, lebo my sa nemôžme baviť o tom, že pri záchrane života a zdravia niekto bude vyhľadávať rodiča pred tým, ako proste zachráni dieťa, ktorému praskne pečeň alebo ktoré bude treba resuscitovať. Veď toto už dávno máme upravené v zákone. Veď keď príde záchranka a ide o život zachraňujúci úkon, pri všetkých, keď prídete s dieťaťom do nemocnice, potrebujete informovaný súhlas, ale keď príde záchranka a zachraňuje to dieťa, ho nepotrebuje, lebo ide o život zachraňujúci úkon. A práve toto už máme dávno upravené, že vtedy, pri urgentnej medicíne, pri urgentnom zásahu vlastne toto nepotrebujete. Čiže toto sú situácie, o ktorých my sa vôbec nebavíme.
My sa bavíme o situáciách v rámci tohto zákona, že to dieťa je hospitalizované v nemocnici na tri dni, mesiac, neviem koľko a my chceme, aby tam ten rodič pri tom dieťati mohol byť a držať ho za ruku. Nijak nechce ohrozovať jeho starostlivosť, veď práve preto sme tam dali aj možnosť ošetrujúcemu lekárovi, aby povedal stop, teraz tu nemôže byť, lebo ide o zdravotný úkon, ktorý je proste kontraindikáciou k prítomnosti rodiča. Ale potom znova, keď sa to dieťa bude zotavovať, keď tam budú prebiehať ďalšie vyšetrenia a ono bude na tie vyšetrenia čakať dva, tri, štyri dni, tak tam ten rodič bude pri ňom môcť byť, bude mu útechou a ak tam nie je lôžko, bude sedieť na stoličke. Ak nebude chcieť sedieť na stoličke, tak tam nebude, lebo stále je to možnosť.
A my hovoríme o zmluvnom vzťahu s nemocnicou, hej? My sa musíme pozerať na to aj, proste naozaj v tých, v tých právnych termínoch, ak ten rodič má problém s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou, stále môže dať reverz a zobrať to dieťa inde. A zároveň, čo je veľmi dôležité povedať, je, že ak by ohrozoval život toho dieťaťa, tam rozhoduje súd, ako napríklad keď odopierajú onkologickú liečbu rodičia svojim deťom, hej, pre nejaké šarlatánstva. To všet... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Lehotský s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne.
Marek, ja som rád, že chcete podporiť zákon. Ja mám pocit z tejto debaty, že je tu nejaké právnické nedorozumenie, že v zásade len na tom to stojí. Lebo to, čo hovoríme my, je toto: "Prítomnosť osoby podľa prvej vety môže byť ošetrujúcim lekárom v nevyhnutnej miere a na nevyhnutný čas obmedzená, ak by bola nezlučiteľná s povahou poskytovaného zdravotného výkonu." Vy hovoríte, že to je príliš všeobecné a nahrádzate to, "ak prítomnosť takejto osoby nenaruší alebo nenarúša poskytovanie zdravotnej starostlivosti, alebo ak neexistujú iné závažné dôvody." O čo menej, o čo viac je to konkrétne? Po prvé, chýba vám tam, že kým, kto povie, ak prítomnosť takejto osoby nenaruší alebo nenarúša poskytovanie. Kto to povie? Že už v tomto ste veľmi všeobecní. A po druhé, nemáte tam ani, ani to časové hľadisko. To znamená, že vlastne podľa vášho zákona to môže urobiť na neobmedzený čas. A obidve... No a to je ten problém, ktorý vlastne, na ktorý, na ktorý sa naráža už teraz, že vlastne potom sa tí rodičia naozaj môžu báť. A kto bude dbať na to, že čo je to, vlastne nie je sa tam o čo oprieť, že je to na nevyhnutný čas, lebo vlastne vystavujete bianko šek. To znamená, že ani osoba, ktorá to povie, ani čas, na ktorý to môže byť uplatnené, a hlavne, hlavne prikladáte tam úplne neurčitú kategóriu "ak neexistujú iné závažné dôvody", ktorá táto, práveže táto formulácia nemá právne opretie sa v slovenskej legislatíve.

Pani poslankyňa Hatráková s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne.
Ja som len chcela zareagovať na Mareka alebo predchádzajúcich predrečníkov, že teda ako detský psychológ mám túto problematiku navnímanú. Vieme, kde, kde nám veci fungujú a kde nám nefungujú. Máme mnoho príkladov dobrej praxe, kde, povedzme detské kardiocentrum, ktoré rodičom poskytne priam hotelové ubytovanie. Máme detskú nemocnicu, ktorá sa, samozrejme, snaží, ale vie vám poskytnúť tak maximálne stoličku. Proste táto problematika nám nezlyháva na zákone. Keď si pozrieme na prípady, kde nám to zlyhalo, tak je to problém zlyhania ľudského faktora, vzťahu, nie zákona, to je prvá vec. Takže ja si nemyslím, že sa toto dá týmto typom zákona upraviť.
A za mňa nedoriešenou témou a teda otáznikom v implementácii tohto zákona je detská psychiatria, pretože si neviem dosť dobre predstaviť prítomnosť rodiča, ktorý je tým problémom, pre ktorý sa to dieťa na tú detskú psychiatriu dostalo, povedzme pri automutiláciách, samovražedných tendenciách, poruchách príjmu potravy. Neviem si predstaviť prítomnosť tohto rodiča a píšte si, že celkom určite by na základe tohto zákona tú prítomnosť vyžadoval. Takže za mňa implementácia je veľmi problematická, preto mám otáznik pri podpore, hoci téma je to dôležitá, treba o tom diskutovať, ale nemyslím si, že sa to dá, že sa to dá upraviť touto legislatívnou úpravou.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Sulík.

Ďakujem pekne. Pozdravujem všetkých.
Pán Šefčík a aj kolegovia z OĽANO, ja by som vás chcel upozorniť na to, že podpora tohto bodu bola súčasťou dohody na rozpočte. My sme našu časť dohody dodržali v plnom rozsahu. Všetko sme splnili. Dokonca keď bolo na nás zle, aby sme dohodu porušili a súhlasili s voľbami už v júni, tak som povedal nie, lebo sme sa raz dohodli a naše slovo platí. A ja teda chcem dúfať, že, kolegovia z OĽANO, aj vaše slovo platí. Tu bola urobená jasná dohoda. Boli vyčíslené prostried... vyčíslené nie, ale pripravené prostriedky na realizáciu tejto dohody so štátnym Klimekom, to bolo urobené, bolo nám to potvrdené, a preto ma tak teraz trochu nemilo prekvapuje, že zrazu sa hľadajú dôvody, prečo nepotvrdiť, prečo nedodržať túto dohodu. Možno by bolo lepšie hľadať dôvody alebo hľadať spôsoby, ako ju dodržať a zrealizovať.
K tej odbornej stránke veci ja sa vyjadrovať nechcem. Myslím si, že strana SaS tu je dobre zastúpená aj Vlaďkou Marcinkovou, aj Tomášom Lehotským. Ale chcem vám pripomenúť ako priamy účastník tejto veľkej dohody, ktorú sme na jeseň, teda pred Vianocami urobili, že toto bolo jej súčasťou. Máme to aj v písomnej forme potvrdené. Pán Vetrák o tom vie, bol aj súčasťou tej skupiny, ktorá to dohodla. A chcem teda veriť, že vaše slovo platí.
Ďakujem pekne.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Šefčík.