Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

9.6.2020 o 10:25 hod.

Ing.

Richard Sulík

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 9.6.2020 10:25 - 10:40 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja som v tomto parlamente strávil štyri roky a zažil som teda aj dlhšie rozpravy, ako bola táto, a vždy mi tak napadne, "začnem bukva, vsjo jasno". Dúfam, že to je aj v tomto prípade, ten zákon sme sa snažili písať jasne a, a vecne, no a, a dúfam, že to tak aj teda jasne a vecne bude sa v praxi realizovať.
Dovoľte mi reagovať na niekoľko vecí, ktoré boli spomenuté. Najprv, pán poslanec, tak s mojím českým kolegom som v kontakte s pánom Havlíčkom, preberali sme tento zákon. Oni sa nakoniec inšpirovali takou skoršou verziou, ktorú sme mali, tam to bolo napevno rozdelené percentami, ja si myslím, že toto je ešte lepšie v tom, že nechávame veľký priestor pre prejav prenajímateľa a nájomcu sa dohodnúť a znižujeme možné výhrady Ústavného súdu.
Potom druhá vec je, že je toto dotácia a nie príspevok a to chcem spojiť aj s tým, čo hovorila pani poslankyňa Kozelová, a teda ďakujem pekne za pochvalu, že dotácia je dobrovoľná platba zo strany štátu a príspevok je povinná platba zo strany štátu. Samozrejme, ako v každej spoločnosti, aj u nás sa nájde zopár podvodníkov a kadejakých šuflikantov, ktorí sa budú snažiť na tomto rýchlo zarobiť, napríklad napíšu desaťnásobnú sumu, desaťnásobný priestor alebo si rýchlo na narýchlo niečo vymyslia. Budeme rôznymi algoritmami kontrolovať takéto extrémne hodnoty, to sa dá veľmi ľahko spraviť, keď sa spraví korelácia medzi plochou a metrovým, teda sumou za jeden meter, na, za jeden meter, nájmom za jeden meter plochy štvorcový a takýmto spôsobom odchytávať všetky také tie nápadné extrémne hodnoty, ktoré sa budú vymykať z nejakého mainstreamu, tie už budeme kontrolovať detailne, tak aby sme týmto podvodníkom čím skôr klepli po prstoch a tu nám stačí mať naozaj nejaké podozrenie, a keďže je to dotácia, môžme nájom nevyplatiť a chcem týmto aj všetkým žiadateľom oznámiť, že na takéto veci budeme sa veľmi citlivo pozerať, ak niekto začne využívať krízu a jej dopady pre nejaké svoje osobné obohatenie. Áno, je pravda, v zmluve sme mysleli aj na jedenkrát uhra..., a teda aj na nájom, ktorý už bol uhradený, je to tak, že keď nájomca zaplatil nájom, aj keď mal zavretú predajňu, tak zákon mu explicitne dovoľuje najbližšie dva, povedzme, že bol zavretý dva mesiace, najbližšie dva mesiace neplatiť, povedzme júl, august s tým, že buď sa dohodne s nájomcom, s prenajímateľom, a opäť v tom mechanizme, že 50 % zníži prenajímateľ a 50 % doplatí štát alebo sa nedohodnú a potom mu najbližšie dva mesiace bude splatiť, splácať v 48. splátkach. Čiže na toto sme mysleli, takisto zo strany štátu, aby sme išli dobrým príkladom, tak všetky priestory, ktoré prenajíma štát alebo verejnoprávne organizácie, tak tam musí ísť tá 50-percentná zľava.
Na záver mi dovoľte spomenúť ešte to, teda tú kultúru. Nie je to len kultúra, ale sú to aj rôzne športoviská, výstaviská, kreatívne dielne a tak ďalej, kde chceme byť veľkorysí. Chápeme, že prakticky celá jedna časť hospodárstva bola za tie dva mesiace poriadne vyžmýkaná a dostala poriadne zabrať preto, lebo ten zásah zo strany štátu bol fatálny. Nič nie je horšie ako povedať zavrieť predajňu. Lebo v tom momente idú tržby na nulu. Tak naozaj tu sa chceme, tak ako chceme rázne zakročiť voči možným podvodníkom, tak, naopak, voči tým serióznym, poctivým prevádzkovateľom predajní, ale aj rôznych iných, rôznych iných aktivít chceme pristupovať naozaj veľkoryso. A napríklad aj také, čo reštaurácia, keď mala predaj cez okienko. Nebudeme to nijakým spôsobom zohľadňovať, že ale veď, aha, ty si nejaký, nejaké tržby mal a tak ďalej. Toto všetko budeme prehliadať a chceme, pokiaľ to ide tých, o tých poctivých podnikateľov, o tie štandardné nájmy, tak chceme tu pristupovať rýchlo a veľkoryso preto, lebo je to aj spôsob, akým dostaneme približne 200 mil. eur zrazu do ekonomiky, a to tiež považujem za také mierne plus.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť a ešte raz vás chcem poprosiť o podporu tohto zákona. Dovidenia.
Skryt prepis
 

9.6.2020 10:10 - 10:25 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Dobrý deň, ďakujem pekne za slovo. Dobrý deň prajem, dámy a páni, ctení kolegovia, predkladáme návrh na preplácanie nájmov. Ja som už v prvom čítaní tento návrh odôvodnil. Vysvetľoval som, že prečo sme sa takto rozhodli, prečo to považujem za férové riešenie. Tento návrh je postavený do veľkej miery na dobrovoľnosti, na dohode obchodných partnerov, konkrétne prenajímateľa a nájomcu. A je v našom záujme, a dúfam, že aj v záujme prenajímateľov a nájomcov, nájsť spoločnú dohodu, uzavrieť túto nepeknú kapitolu v podnikaní, kedy zo strany štátu, z nariadenia štátu boli uzavreté obchody.
To, že sa tak stalo, bolo v tom čase nevyhnutné, na tú dobu úplne primerané, že boli zavreté všetky predajne a, samozrejme, nejakú dobu potom potrvalo, kým bolo možné ich znovu otvoriť. Tí nájomcovia, tí prenajímatelia tých obchodov, samozrejme, sa boria s poklesom tržieb. Ešte dlho bude trvať, kým sa to všetko vráti do normálu, a preto je veľmi dôležité im pomôcť. To, čo naozaj nechceme, je zažiť vlnu bankrotov. Chcem veľmi oceniť, že aj opozícia podporila tento návrh, alebo časť opozície, v prvom čítaní a takisto dnes ráno na hospodárskom výbore vlastne všetci členovia výboru hlasovali za tento návrh.
Sú tam dve, a k návrhu sa teda ďalej už vyjadrovať nebudem, samozrejme, v rozprave ak budú nejaké otázky, rád ich zodpoviem.
Sú tam dva pozmeňujúce návrhy. Ten jeden je, s obidvomi teda súhlasíme, a jeden návrh je o tom, aby o nájomné, teda o preplatenie nájmu mohli požiadať aj právnické osoby nepodnikatelia. To sú rôzne neziskové organizácie, ktoré prevádzkujú napríklad malé divadlá. A tiež považujem to za veľmi správne, že štát ich podporí, nakoniec nechceme, aj aby kultúra trpela viac, ako je to nevyhnutné.
A druhý pozmeňovací návrh je o tom, že ak nedošlo k dohode a nejaká časť nájmu sa platí tých 48 mesiacov, tak počas tejto doby, ak už to vopred nie je dohodnuté v zmluve, tak počas tejto doby nesmie prenajímateľ zvýšiť nájom. Ide o to, aby sme mu zabránili páchať akýsi akt pomsty, že dobre, tak tu máš dvojnásobný nájom, keď ja musím teraz na to 48 mesačných splátok čakať. Aj týmto chceme motivovať prenajímateľov, aby súhlasili, aby, aby sa dohodli s nájomcami a aby urobili ten ústretový krok a znížili nájomné. Nakoniec z pohľadu prenajímateľa nejde o žiadnu drámu. Keď si na to pozriete z perspektívy celého roka 2020, tak to znamená, že z dvanástich mesiacov prenajímateľ svoju predajňu dal k dispozícii desať mesiacov tomu nájomcovi, to znamená, že dva mesiace sa predajňa neužívala, neničila, nevybývala sa a dostane jedenásť nájmov. Ako som už v mojom predošlom vystúpení povedal, považujeme túto dohodu za férovú. Uvedomujeme si, že je to zásah do obchodno..., do súkromných obchodných vzťahov, ale doba, ktorá je a o ktorej dúfame, že už pominula, si takéto niečo jednoducho vyžiadala.
Takže na záver odo mňa obidva pozmeňovacie návrhy podporujem. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a chcem vás pekne poprosiť o podporu pre zákon ako celok.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.6.2020 11:00 - 11:07 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dovoľte mi najprv poďakovať sa za vecnú debatu. To, že je taká stručná, asi je taká predzvesť toho, že "začem bukva, vsjo jasno" a dúfam, že je naozaj široká podpora pre tento návrh.
No tak chcem teraz reagovať na pána poslanca Tarabu. Predajne boli zavreté z nariadenia štátu. Kdežto všetky ostatné firmy, ktoré boli postihnuté tým, že napríklad klesli objednávky a tak ďalej, tak tam tým štát nič nezakazoval, mohli fungovať, ale predajne sme natvrdo zatvorili. Ja teda som proti tomu, aby sme riešili každú jednu boľačku, tam niekomu klesne o 10, 20, 30 % nájom a teraz poď, štát, rýchlo niečo robiť, to je to, čo ste spomenuli, tá socializácia strát a privatizácia ziskov a tam som teda zásadne proti. Preto považujem za správne prispieť tým, alebo odškodniť tým, prepáčte, tých, ktorým sme tie predajne natvrdo zavreli.
A teraz vy hovoríte, no dobre, ale však máme tu iné firmy, poklesli, lenže my nevidíme do života tých iných firiem, lebo chápem to, že nakúpili napríklad letný tovar a teraz ho nevedia predať, lebo boli, alebo jarný, alebo čo, kvety, také prípady sú s kvetmi najmä. Len, viete, tam je niekoľko ekonomických vplyvov, ten prvý je, že odložená spotreba. Tak chcel som si kúpiť auto v apríli, boli predajne zavreté, tak kúpim si ho v júli. To si myslím, že kvôli tomuto tie autopredajne nezbankrotujú. Odložená spotreba je pri nábytkoch, pokiaľ to zrovna nie je Decodom, ale to chcela byť len taká vtipná poznámočka. Každopádne máte dosť často odloženú spotrebu, ktorá nie úplne, ale do určitej miery kompenzuje v rámci roka, vyrovnáva ten, ten hlboký prepad.
Po druhé. Existuje medzi dodávateľmi, odberateľmi taká vec, že ochrana skladu. To najmä v počítačovej brandži, že keď niečo teda stihlo zlacnieť, nestihlo sa predať, neviem čo, no tak ten, ten dodávateľ to buď doplatí rozdiel v cene, že mu dá dodatočne nejakú zľavu, alebo druhá možnosť je, že zoberie tovar späť, predá ho niekde inde vo svete, najmä veľké reťazce toto rady robia, lebo ony nechcú stratiť obrat. A hlavne, hlavne keď sú tie firmy veľké, tak respektíve čím je väčšia firma, tým sú ich rozhodnutia a ich správanie dlhodobejšie, že nedívajú sa teraz na dva mesiace tej krízy, ale dívajú sa na najbližšie roky. A z tohto pohľadu Slovensko, si myslím, je v solídnej pozícii na to, aby aj veľkí dodávatelia mali dôvod nenechať skrachovať tisíce malých predajní, a myslím si, že budú im, a nielen predajniam, ale aj práve tým firmičkám, ktoré ste vy spomenul, aby im teda nejak pomohli.
No a potom, samozrejme, existujú ešte aj rôzne formy podpory predaja a rôzne formy oživenia a tak ďalej, preto ja si myslím, že je správne, že sa zameriavame na predajne teraz, ale napríklad minule, keď som tu bol, tak to boli cestovné kancelárie, tým sme pomohli úplne iným spôsobom. Celkovo si myslím, že, že je toto dobré rozhodnutie, potrebný zákon, ale máte pravdu, nemusí stačiť úplne, tak možnože ma tu o mesiac uvidíte znovu, keď niečo zistíme, že fakt by sme tam mali zasiahnuť.
Teraz k tej druhej veci, tá otázka ohľadne poistenia. Pýtali ste sa, že či štát by mal nariadiť firmám sa poistiť proti výpadku tržieb, ja si myslím, nemal by to určite nariaďovať, to dokonca som proti, aby takto masívne vstupoval do súkromných vzťahov dodávateľsko-odberateľských. A ani nie je pravda, že v každej kríze štát rýchlo dôjde s verejnými peniazmi, s peniazmi daňovníkov, lebo napríklad v 2009., ja teda neviem o tom, že by sme, a 2010., že by sme niekomu uhrádzali nájmy, že by sme zachraňovali cestovky. Len tá korona nás dostala do tak výnimočnej situácie, že naozaj tu je dobré sa pozrieť nad horizont toho bežného alebo mimo, za mantinel toho bežného zmýšľania, ja som teda naozaj poctivý free marketer, ale teraz pokiaľ nechceme mať že veľkú, masívnu vlnu tých, tých bankrotov maloobchodných predajní, tak je dobré teraz výnimočne zasiahnuť a nabudúce budem zrejme proti. V minulosti, v 2009., som bol proti štátnym zásahom, to boli podľa mňa veci, s ktorými sa mal súkromný sektor sám vysporiadať, ale tu musím ja free marketer uznať, že ten zásah je silný. HDP tak prudko pokleslo, ako len vo vojnových časoch zvykne poklesnúť. Keď si pozriete, keď si pozriete povedzme 200, 300 rokov, už tá, tie ekonomiky sú celkom dobre zmapované, niekde od Adama Smitha, tak naozaj, naozaj to boli len vojnové časy, kedy došlo k takto silnej depresii, ako sme zažili v mesiaci, v mesiaci apríl. A keď si to pozriete podľa branže, tak, a konkrétne tu v tomto prípade maloobchod, tak tá depresia je totálna, lebo išla že zo sto na nula a to sa naozaj teda stáva len v mimoriadne výnimočných situáciách.
No a posledná poznámka sú že tie virózy, že budú stúpať a, a, a budú stále častejšie, no môžu byť, ale človek je veľmi prispôsobivý, a teda keď som videl, ako rýchlo dokázali firmy, ktoré dovtedy vyrábali nábytok, zrazu začať vyrábať rúška, keď vidím, ako, ako nové produkty pomerne vo veľmi krátkej dobe normálne že vyvinuli nové produkty niektoré firmy typu automatická dezinfekcia rúk alebo v Žiline jedna firma, čo tie snímače teploty telesnej, automatické, vyvinula a podobne, čiže ja tu nemám obavu ani o ľudstvo ako také, ani o slovenský, slovenský biznisový sektor, že už s tou ďalšou koronakrízou, keď príde nejaká korona 21 alebo 23 (povedané so smiechom), tak že sa s ňou vysporiada ľahšie ako s týmto, čo naozaj došlo z jasného neba.
Úplne na záver pre zaujímavosť, škoda, že som to nedoniesol, videl som takú tabuľku, o ktorej teda chcem veriť, že je korektná, ale sú tam údaje, ktoré sa veľmi ľahko dajú, dajú verifikovať. Na tej tabuľke v čase bolo, teda nie, prepáčte, nebola to tabuľka, bol to graf vytvorený v exceli, samozrejme, a na tom grafe bola znázornená intenzita slnečného žiarenia. Ona niektoré roky je silná, potom slabne, potom silnie v takých niekoľkoročných odstupoch. A vždy, keď bola intenzita slnečného žiarenia slabá, došla nejaká kríza. Nechcel som veriť vlastným očiam, ten graf, ja ho zverejním na Facebooku, dúfam, že ho nájdem, ale to bolo úplne šialené, aká, aká železná pravidelnosť medzi intenzitou slnečného žiarenia a nejakým výskytom krízy bola, úplne že neuveriteľné.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

5.6.2020 10:27 - 10:43 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Dámy a páni, dovoľte mi, prosím vás, predniesť dôvody, prečo je správne prijať navrhovaný zákon.
Najprv by som chcel povedať pár slov k situácii.
Dňa 13. 3., ešte za minulej vlády pod vedením terajšieho podpredsedu Národnej rady Petra Pellegriniho, došlo k rozhodnutiu zavrieť všetky maloobchodné predajne okrem potravín a drogérií a všetky reštaurácie. V tom čase bolo toto rozhodnutie bezpochyby správne a tiež spolu s povinnosťou nosiť rúško prispelo k tomu, že sa u nás koronavírus nerozšíril tak ako v iných krajinách. Samozrejme, z pohľadu obchodníkov to bolo rozhodnutie nie nešťastné, ale fatálne preto, lebo zo dňa na deň prišli o všetky svoje tržby a zopár z nich malo to šťastie, že mohli predávať nejak trošku niečo cez okienka, trošku nejak im stúpol predaj cez internet, ale to sú také, také trošky iba. Avšak ten hlavný zdroj ich príjmov zo dňa na deň vypadol.
Keď raz prevádzkujete predajňu, tak máte také štyri nákladové položky, také hlavné. To prvé je, to sú mzdy zamestnancov, to druhé sú energie, to tretie sú rôzne splátky lízingov a úverov a to štvrté sú nájmy. No tak sa teraz, a ešte, samozrejme, piata položka je nakúpený tovar. Tak sa teraz na tie položky pozrime.
Mzdy zamestnancov naša vláda vyriešila tým, že buď išli na PN, OČR, alebo dostávajú, sú doma a dostávajú 80 % preplatených, toto má na starosti minister sociálnych vecí Milan Krajniak.
Rôzne splátky nájmov a úverov, prepáčte, rôzne splátky lízingov a úverov sme vyriešili tak, že sme ich odsunuli preto, lebo tam je to primerané. Ak on nespotrebuje, neopotrebuje nejaký investičný, nejakú investíciu, tak ani ju nemusí splácať a, samozrejme, všetko sa to v čase predĺži.
Energie, tam automaticky bolo riešenie také, že tým, že sa tie predajne, že boli zatvorené, tak energie išli prudko dole.
A tovar? Tovar prestali nakupovať, keďže boli zavreté.
Ostávajú nájmy. Je mnoho predajní, kde nájom je významná nákladová položka, dokonca najväčšia v nejakých luxusných a veľmi malých priestoroch. No a čo s tým? Vo viacerých európskych krajinách sa prijalo riešenie, že nájmy boli odložené, ale toto v podstate riešenie nie je preto, lebo keď raz reštaurácia platí nájom, z čoho, kde generuje tie, tvorí tie peniaze, z ktorých nájom zaplatí? No to sú len tržby. To znamená, že ten obed, ktorý som si v mojej obľúbenej reštaurácii nedal v mesiaci apríl, si nedám už nikdy viac, preto tá reštaurácia už nikdy viac v budúcnosti nezíska tržby na to, aby zaplatila nájomné v apríli. Preto je správne sa s tými nájmami vysporiadať a neodkladať ich, nenaťahovať to ako žuvačku na nejaké splátky alebo ich, alebo rovnako nie je správne požičať tej reštaurácii na to, aby zaplatila nájomné a že potom bude ten úver splácať. To sú, to sú spôsoby, ktoré vlastne náš maloobchod a našu gastronómiu do budúcna oslabia preto, lebo nebudú musieť vytvoriť pridanú hodnotu, tzv. hrubý zisk, iba na to, čo tam spotrebujú, ale ešte aj na to, čo aké, na náklady z minulosti, kedy museli byť zavreté.
Preto jediné poctivé riešenie je sa s tými nájmami vysporiadať. Teraz je otázka ako. Pri vysporiadaní s nájmami nečakajme žiadne relevantné peniaze od nájomcov, však ich predajne sú zatvorené. Odkiaľ oni majú mať peniaze na nejaké nájmy? Ostáva teda prenajímateľ a ostáva štát.
Vieme konštatovať úplne spoľahlivo, že počas tej doby, čo bola predajňa zatvorená, sa ten priestor neničí, on sa nevybýva, on sa nevyužíva, neopotrebuje, a tým pádom je celkom primerané chcieť po prenajímateľovi, aby niečo prispel. No a potom vyslovene po bratsky sme si povedali, že koľko dá prenajímateľ, toľko dá štát.
My nevieme prenajímateľa zo zákona donútiť, toto hovoria, nehovorím to ja, hovoria to múdre hlavy, ktoré sa vyznajú v ústavnom práve, hovoria, že toto by mohlo byť napadnuteľné na Ústavnom súde, keby sme prijali zákon, že prenajímateľ musí zľaviť o 30, 40, 50 %. Toto nevieme urobiť, ak nechceme riskovať množstvo žalôb do budúcna a riskovať to, že by sme ich prehrali.
Vieme ale prenajímateľa motivovať. Tak prvá motivácia je tá, že koľko prenajímateľ zníži, toľko prispeje štát preto, lebo z toho síce priamo ten prenajímateľ má logicky len polovicu, ale je v záujme drvivej väčšiny prenajímateľov, aby tie komerčné vzťahy fungovali ďalej. Hospodárstvo je jeden neuveriteľný komplexný organizmus, tých konkrétnych vzťahov je milióny, miliardy možno, konkrétnych dohôd, ktoré všetci aktéri za tie roky urobili. Preto ani nikdy nemôže fungovať tak výkonne plánované hospodárstvo, lebo je čistá ilúzia si myslieť, že na čele tej ekonomiky je zopár múdrych hláv, ktoré dohodnú všetko. Nemajú najmenšiu šancu voči spletitosti miliárd rôznych dohôd, sto, stá miliónov možno.
Preto jediné, čo ostáva tu a, lebo my nechceme narušiť to, čo tu roky rástlo, tie vzťahy, nechceme všetko zničiť. Ja teda som prvý, ktorý hovorí, že štát nech sa nijak nemontuje do ekonomiky, ale koronakríza bola naozaj tak výnimočná udalosť a tak silný zásah do ekonomiky vrátane, respektíve zosilnený aj zásahmi štátu, i keď oprávnenými, že tu je naozaj namieste sa baviť o účasti štátu.
Teda ten návrh je taký, že v tomto prípade výnimočne, a dúfam, že naozaj jednorazovo štát povie okej, chápeme situáciu. Chceme, aby ostali tie vzťahy a vieme, že to chcú aj prenajímatelia a pretvorujeme tento deal, a preto prenajímateľ bude motivovaný znižovať to nájomné. A to nie je len môj predpoklad, ale aj informácia od zástupcov prenajímateľov. Mal som s nimi niekoľko stretnutí a oni v podstate toto vítajú.
No tak teraz keď zníži prenajímateľ 30 %, štát priplatí 30 %, ostatne 40 na nájomcu. To je, to je ešte stále veľa, preto ja dúfam, že štát, prepáčte, že ten prenajímateľ zníži maximálne o 50 %, potom by štát prispel 50 a nájomca by, samozrejme, len za tú dobu, kedy bol zatvorený z nariadenia štátu, čiže nie za nejakú ďalšiu dobu, kedy mu len poklesli tržby, aby teda sme mu ten nájom uhradili.
V zákone sa nachádza vetička o tom, že 50 % je strop, lebo však sme tu na Slovensku, poznáme sa, poznáme našich ľudí, už vidím chytrálkov, ktorí dojdú a znížia o 200 % nájomné a budú očakávať, že toľko prispeje štát. To, samozrejme, by bol nezmysel, čiže maximálny strop je 50.
Samozrejme, aj tak môžu byť nájomcovia, ktorí povedia, nie, nie, nie, ja 50 nedám, ja dám len 30 a 30 nech dá štát a ten nájomca, však nech zaplatí štvrtinu, prepáčte, 40 %. Toto chceme prenajímateľom znechutiť, nechceme, aby do toho išli, nechceme, aby to vliekli ten so sebou, ten batoh, do budúcna, a preto sme, preto sme do zákona napísali, že to, na čom sa nedohodli, v tomto uvedenom príklade tých 40 %, bude si môcť nájomca rozdeliť na 48 splátok a prenajímateľ mu nebude môcť zdvihnúť nájomné, pokiaľ to už predtým nemal dohodnuté v zmluve, napríklad zvyšovanie o infláciu a podobne.
Toto, ja osobne veľmi dúfam, že bude silnou motiváciou pre prenajímateľov povedať, dobre, budiž, zavrime, nech ideme ďalej, dívajme sa do budúcna.
Z pohľadu celého roka, keď sa na to pozriete, tak prenajímateľ, aha, treba ešte povedať, že reštaurá..., obchody, reštaurácie boli zavreté tak plus-mínus dva mesiace, tak, a obchody, tam určite to platí, dva mesiace. No tak z pohľadu prenajímateľa, z celoročného, to vyzerá tak, že namiesto dvanástich mesačných nájmov dostane jedenásť, to rozhodne nie je žiadna smrť, a nájomca je na tom trošku lepšie, lebo platiť namiesto dvanásť nájmov bude iba desať preto, lebo za to obdobie, čo bol zatvorený, platiť nebude nič. Považujem takúto dohodu za korektnú, považujem ju za správnu. A ešte sme ju aj podporili tým, že tam, kde je prenajímateľ štát, rovno sme, alebo verejnoprávna inštitúcia typu RTVS, tak rovno sme napísali do zákona, že musí znížiť o 50 %, aby nezačal nejaký zamestnanec štátu špekulovať, že jak on teraz vybabre s nájomcom.
Toto je teda v krátkosti zákon. A celý ten tím na ministerstve hospodárstva na tomto intenzívne pracoval približne posledné dva týždne, odkedy sme sa na koaličnej rade na týchto pravidlách dohodli, a intenzívne pracovali aj ľudia z ministerstva financií a ministerstva spravodlivosti a chcem sa teda im poďakovať. Ja som sa niekoľkých stretnutí zúčastnil aj osobne a boli to všetko stretnutia na vysokej odbornej úrovni. Preto ten zákon pokladám za, za správny, za dobrý, za kvalitný.
Na záver chcem uviesť ešte niekoľko detailov, ktoré tam nájdete.
V zákone sa vyslovene píše, že ide o dotáciu, nejde o príspevok, ide o dotáciu. To sme zvolili tak preto, aby sme neboli povinní. Príspevok je nárokovateľný, dotácia nie. Čiže my vieme povedať, toto sa nám nepozdáva, neuhradíme.
A takisto je tam vetička, že predajne, ktoré boli zatvorené, alebo prevádzky, ktoré teda boli týmito nariadeniami štátu veľmi postihnuté. A chcem vám povedať, že prečo sme to tak spravili. Po prvé preto, že môžu byť aj podvodníci, samozrejme. Čiže budeme pozerať, keď celá, celé tie všetky žiadosti o nájom pôjdu cez aplikáciu, tak ja som si nechal potvrdiť, že z aplikácie to, samozrejme, robia IT ľudia z ministerstva, ale že z tej aplikácie ja dostanem excelovskú tabuľku. Excelovská tabuľka je dôležitá v mojom živote, mala by byť aj vo vašom, ak nie je. Každopádne tam sa veľmi ľahko dajú pozrieť extrémne hodnoty. Niekto napísal, že platí 300 m, 300 euro za m2 mesačne? No tak sa na to pozrieme. Niekto napísal, že má 10 000 m prenajatých? A tak ďalej, tak na to sa vieme zľahka pozrieť a v prvom momente vieme nevyplatiť. Toto si berem na starosť ja osobne, ja s tým excelom tak trochu viem zaobchádzať, aby sa nestalo, že tu budeme živiť podvodníkov. My chceme pomáhať poctivým obchodníkom, nie kadejakým šuflikantom.
A potom druhá vec, to, že týka sa to nielen zatvorených prevádzok, ale aj takých, ktoré boli veľmi postihnuté týmito nariadeniami vlády, to je preto, pretože napríklad máme výstavníkov, na Slovensku je 12 výstavných firiem, ktoré organizujú výstavy. My sme nezakázali 12 firmám, ktoré organizujú výstavy, podnikať, však mohli ďalej, kto im v tom bránil? My sme len zakázali, že môžu byť výstavy. Takže tie firmy, ktoré stavajú stánky na výstavách, logicky nemali do čoho pichnúť, keďže bolo zakázané organizovať výstavy Agrokomplex a autovýstava, ktorá býva, a tak ďalej. No tak týmto dvanástim firmám je primerané tiež prispieť na nájmy za ich sklady.
Ale na druhej strane, keď mi napíšu jachtári, že ale boli zavreté hranice a oni nevedeli prenajať svoju loď v Záhrebe v prístave, tak tam, si myslím, nie je primerané, aby sme im tam platili napríklad nájom za to parkovné v tom prístave. Čiže na takéto veci sme pamätali. Ono ich počtom nie je veľa, ani to sumou nie je veľa, ale dôležité je, že nebude dochádzať k takýmto nespravodlivostiam alebo zjavne neopodstatneným platbám.
Takto je to pripravené. Aplikácia sa v týchto dňoch finišuje.
Ak Národná rada schváli tento zákon, tak budúci pondelok v ideálnom prípade by sme začali s uhrádzaním nájmov.
Samozrejme, vieme, ako to chodí. Chodí to tak, že keď ten systém spustíme, tak ako prvé sa systém zrúti. A aby sa nám toto podľa možnosti nestalo, tak prvý deň, budeme to robiť po krajoch, prvý deň budeme prijímať len žiadosti z Prešovského, z toho ekonomicky najslabšieho kraja, lebo tam logicky najviac potrebujú peniaze. Prvý deň Prešovský, druhý deň Košický, tretí deň Banskobystrický, čiže prvú vlnu takto rozdelíme na sedem pracovných dní, aby to naozaj prebehlo hladko.
Ja ako minister hospodárstva, ako bývalý podnikateľ a ako človek naozaj cítiaci so všetkými podnikateľmi a človek, ktorý sa vytrápil s týmto štátom, si dám osobne záležať na tom, aby táto pomoc išla rýchlo, hladko, aby bola aj primerane veľkorysá, aby sme sa nedoťahovali o 4,50 eura, ale len aby sme odchytili tých podvodníkov.
Myslím si, že som povedal všetko, ale, samozrejme, budem potom ešte reagovať v rozprave.
No a zatiaľ veľmi pekne ďakujem za vašu pozornosť a chcem vás poprosiť dať hlas, súhlasiť s týmto návrhom k nájmu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.6.2020 9:40 - 9:51 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Dobrý deň prajem, ctené dámy a páni, milí kolegovia, po dlhšej dobe sa nám podarilo docieliť dohodu na preplácanie nájmov, a najmä teda nájsť riešenie také, aby, aby naozaj cielene pomáhalo. No a keďže ten čas tlačí, predpokladám, každý z vás pozná nejakého majiteľa predajne alebo reštaurácie, keďže týchto je desať tisíce, je ich možno 50-60-tisíc na Slovensku, ten čas tlačí, trochu sme získali tým, že sme na tri mesiace zakázali dať výpoveď z titulu neplatenia nájmu, ale veľmi dobre viete, že to je len veľmi časovo obmedzený, ale aj funkčne obmedzený nástroj a že to skutočné riešenie je preplatiť nájmy aspoň čiastočne. K tomu budem hovoriť viac v mojom ďalšom vstupe.
Teraz vás chcem iba poprosiť, aby ste súhlasili so skráteným legislatívnym konaním, a to z toho dôvodu, že ak sa nám podarí tento zákon dnes, najneskôr v pondelok schváliť a pani prezidentka by ho budúci týždeň podpísala, tak od 15. júna vieme začať naozaj tie nájmy preplácať v tej čiastke, ktorá je v zákone dohodnutá.
Na toto sa pripravuje aplikácia, robíme na tom celé dni viacero ľudí, viacčlenný tím je do tohto zapojený. V ideálnom prípade sa nám podarí v pondelok, ak vyjadríte súhlas so skráteným legislatívnym konaním, tak sa nám v ideálnom prípade podarí od pondelku 15. júna začať s preplácaním nájomného.
Takže ešte raz chcem vás veľmi pekne poprosiť o súhlas ku skrátenému legislatívnemu konaniu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

20.5.2020 17:10 - 17:10 hod.

Richard Sulík
No to by už bolo úplne zamotané, ale ja som myslel, že do konca júna že to posúvate, ale dobre, nechajme to tak.
Už len jedna drobnosť. Keby to v rozprave bolo spomenuté, tak sa k tomu vyjadrím vtedy, viete? Len ja som ako nevedel, že ten dátum, lebo ja hovorím, ja by som dal ešte neskôr o niečo, ale tak máme to vydiskutované.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.5.2020 17:07 - 17:09 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Nieslo sa to v takom peknom vecnom duchu a škoda, že sa to začalo teraz prenášať do osobnej roviny. Dúfam, že to nebude pokračovať. No a takisto, ako mohol možno pán Kotleba skrátiť svoje desaťminútové vystúpenie, možnože nejaká dvojminútová faktická vôbec nemusela byť. Ale teraz k tej veci. (Potlesk.)
Pán Kotleba (doznievanie potlesku), pán Kotleba, chcem vám povedať takúto vec, že cestovné kancelárie chcú zarábať, na to sú tu. Tak ako každý jeden podnikateľský subjekt, aj cestovky chcú zarábať. Máme, žijeme v dobe, kedy sú úroky nula. Čiže cestovná kancelária nemá z toho nič, keď si nechá peniaze klienta. Ona má z toho to, keď klientovi predá zájazd. Keď tento zákon prejde presne takto, ako je – s tou jednou zmenou, ten vek –, viete, čo sa stane? Od januára začnú cestovné kancelárie všetkým svojim klientom, ktorých ešte držia tie zálohy, im začnú ponúkať zájazdy čím skôr, lebo ony nezarobia na tých klientoch v septembri, ale iba počas dovolenkovej sezóny. Ony od januára, lebo chcú mať istotu toho svojho zisku, lebo chcú vedieť, okej, tento hotel som predal, teraz som z toho kontingentu, ktorý mám, som predal 85 %, teraz viem, že tých 15 môžem ísť ponúknuť už lacnejšie, last minute a tak ďalej; však každý, kto cestoval alebo niekedy tak kupoval taký zájazd, tak presne takto to pozná. Čiže tie cestovky od začiatku roka budú ponúkať a v prvom rade tým klientom, aby im nemuseli vracať peniaze, ony im nechcú vracať peniaze, ony im chcú predať zájazd a na nich zarobiť. Žiadna cestovka to nebude naťahovať do konca augusta. No ale teraz, to je teda jedna otázka. Toto ja nemám najmenšiu obavu, že tí klienti veľmi rýchle dostanú ponuku tých zájazdov.
A teraz druhá otázka. Kedy zarobí tá cestovka? Ona nezarobí vtedy, keď zobrala od klienta zálohu, nezarobí vtedy, keď s ním uzavrela zmluvu. Zarobí až vtedy, keď klient vyplatil celú sumu a bol na tom zájazde. Vtedy má zrealizovaný zisk. O toto im ide. No a teraz my keď to skrátime na ten jún, tak veľká väčšina klientov nebola ešte na tých zájazdoch, tie cestovky ešte nezarobili na tie peniaze. A kvôli dvom mesiacom, ktoré tie mamy a otcovia, čo celý život na nás robili, tak kvôli dvom mesiacom teraz my tie cestovky znovu dostaneme do blízkosti krachu. Vy ich musíte nechať zarobiť tie peniaze, ktoré mali normálne zarobiť tento rok. Čiže čiste z ekonomického hľadiska tým cestujúcim, tým ich klientom pomôžete veľmi málo kvôli týmto dvom mesiacom. Ale tým cestovným kanceláriám uškodíte veľmi veľa, lebo im nedáte možnosť klientov vyplatiť zo zarobených peňazí.
A druhá vec je, že teraz tie cestovné kancelárie popredávajú tie svoje zájazdy, niečo im ostane, predávajú to ako last minute, ale last minute nikto nebude predávať v júni alebo v máji, ale bude to predávať práve v auguste, v polke augusta; mám tu ešte týchto osem miest, nech sa páči; ako prvé napíše tým klientom, ktorí si dovtedy ten zájazd nevybrali, ešte im nemusel vrátiť peniaze, tam sa, samozrejme, zvyšuje šanca, že im ten zájazd predá. Čiže z čiste ekonomického hľadiska, pán Kotleba, vás, ten druhý váš návrh by, by jednoducho zbytočnú škodu napáchal. Preto chcem poprosiť poslancov, aby ostali pri tom pôvodnom 31. auguste. Keby to bolo iba moje rozhodnutie, ja by som to ešte o mesiac, o dva posunul ďalej, preto lebo aj v septembri mnoho ľudí cestuje a tak ďalej. K prvému som sa teda už vyjadril.
Ďakujem pekne, toto som chcel len povedať. Aha, budú faktické, tak počkám tu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.5.2020 16:36 - 16:38 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem, dámy a páni. Tým, že je toto skrátené konanie a veľmi rýchlo sa veci hýbu, tak predpokladám, že nemusím opakovať to, čo už bolo povedané. Poviem teda len tú jednu vec, že na výbore bol súhlas so znížením tej vekovej hranice na 65 rokov. Ako som už aj predtým oznámil, tak súhlasím s týmto, s touto zmenou, podporujem ju. Viem, že sa nachádza aj v spoločnej správe.
A k samotným cestovným kanceláriám už iba toľko, že jak sme sa o tom bavili, tak; a ešte raz chcem teda na pána Blanára reagovať, tu ste? A na tú vašu plne oprávnenú otázku, pán kolega, že teda čo vlastne sme spravili pre ľudí. Ja si myslím, že tak ako teraz tá korona ustupuje a najmä v relatívne bezpečných krajinách, ako je Chorvátsko, že ešte nemáme ani jún, vieme, že 16. júna už vlastne sa otvárajú hranice v mnoho štátoch. Nehovorím, že Slovensko bude toho súčasťou, ale otvárajú sa, a zároveň ale ten strach v tých ľuďoch bude ešte dlho. Táto zmena, ktorú pripravujeme, mnoho cestujúcim, bavíme sa o približne o stotisíc zaplatených záloh, čiže odhadujem možnože 150- – 170-tisíc osôb, mnoho z nich bude mať strach ísť do tej destinácie a my im vlastne umožňujeme to posunúť o rok bez tých veľkých stornopoplatkov, tie sú mnohokrát väčšie ako samotná zaplatená záloha. Čiže toto je vlastne taký dobrý ústretový krok pre ľudí, že aj im dáme možnosť si ten svoj zájazd odsunúť.
Takže ešte raz chcem týmto len podškrtnúť to, že považujem návrh za vyvážený a férový. Ak by ešte niečo trebalo dodať, tak ja sa potom prihlásim o slovo. Budem si tu značiť poznámky.
Ďakujem pekne zatiaľ.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.5.2020 15:12 - 15:23 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Áno, chcem sa vyjadriť k tomu, čo tu odznelo. Ďakujem pekne za všetky príspevky. Ďakujem pekne aj za tú deklarovanú podporu. Aj od opozičných poslancov. A teraz chcem reagovať konkrétne.
Pán Blanár, je tu, tak vy sa pýtate, že čo teda sme spravili pre toho bežného človeka. Kebyže vláda nespraví nič, tak cestovka, cestovná kancelária na jednej strane by od neho mala plné právo vymáhať zvyšok tej ceny za zájazd a na druhej strane by mohla dôjsť pomerne rýchlo do krachu, lebo mnoho ľudí by to zase stornovalo tie zájazdy, alebo dostanú sa do problému aj tie cieľové destinácie, hotely a tak ďalej, ako pán poslanec Muňko povedal a on teda v tomto fachu sa vyzná, môžme predpokladať. Oni posielajú svoje tie cestovky, poslali ešte aj mnoho vlastného kapitálu tam pridali, aby zaplatili vopred tie, tie hotelové miesta. Je to skrátka strašne zamotaný kruh. A kebyže to necháme len tak na voľný trh, ktorý teda ja pri každej príležitosti obhajujem, tak by sa stalo to, že veľké množstvo cestovných kancelárií by vyhlásilo platobnú neschopnosť, nastúpili konkurzní správcovia, tých by sme, samozrejme, museli platiť, klienti by uvideli buď nič, alebo veľmi málo. Ak by toto bol problém jednej jedinej cestovnej kancelárie, ak napr..., ako napríklad, zdá sa mi, James Cook alebo takáto prednedávnom skrachovala ako minulý rok napríklad, tak pri jednotlivom prípade by som ich, že, by som hovoril, ani sa toho nechytajme. Bankrot patrí k podnikaniu. Jednoducho to je aj očistenie trhu, nechajme tie cestov..., tú cestovnú kanceláriu tak.
Problém je, že tu máme vis maior. Z neba alebo z čínskeho Wu-chanu, už jedno, ako sa na to budeme dívať, zrazu sem spadol ten vírus a ochromil celú krajinu. Nie je to problém jednej, dvoch, desiatich cestoviek. Je to plošný problém prakticky všetkých cestovných kancelárií. A objektívne treba povedať, že oni nemôžu za to. Toto je ten moment, kedy má do toho vstúpiť štát, lebo keď nevstúpi, tak tie škody budú väčšie.
No a čo sme pre tých ľudí urobili? My sme vstúpili do tohto zmluvného vzťahu a zabezpečili sme, že tí klienti neprídu o svoje peniaze, len musia na ne počkať.
Po druhé zabezpečili sme, že tí klienti bez veľkých storno poplatkov nemusia cestovať tento rok. To je veľa. Ľudia sa boja ísť do zahraničia. Mňa by teda, kebyže mám dovolenku, ja si viem predstaviť ísť na dovolenku do Španielska aj som tam mnohokrát bol, no mňa by tam sto volov nedotiahlo tento rok. Do Talianska tiež nie. No tak mnoho týchto klientov jednoducho nechce. A my sme im umožnili bez toho, aby boli pokutovaní, povedať, ja tento rok nechcem.
Ako poznamenal, zdá sa mi, pán poslanec Borguľa, my im umožňujeme ísť inam alebo ísť inokedy, alebo ísť inam a inokedy. A toto je ten a za to, za to chceme alebo vyžadujeme od nich strpenie pri tej platbe. Ja si myslím, to je férová dohoda. Ten, kto si kupuje dovolenku, nie je, nie je väčšinou na tú dovolenku odkázaný. Dovolenka nie je investícia, že keď to spravím, ako napríklad nejaké, že školenie, že potom budem potenciálne viac zarábať. Dovolenka je trávenie voľného času. V čase tejto ťažkej krízy je primerané toto od ľudí očakávať.
A okrem toho, pán Blanár, nie vždy a nie všade má zmysel rovno dávať štátne peniaze. Tie ideme dávať napríklad pri tých nájmoch. Alebo sme dali mnoho peňazí na to, aby ľudia, ktorí nemajú prácu, aby dostávali 80 % svojho príjmu a tak ďalej a tak ďalej. Čiže tá pomoc je komplexná. Nie vžd..., nie pri každom probléme fungujú tie isté metódy. Dúfam, že som vám odpovedal dostatočne.
No a teraz ďakujem pánovi Šimkovi, že zákon podporí, aj pánovi Muňkovi.
A chcem reagovať na pána poslanca Borguľu, že poďme spraviť viac. No máme tu už Dankove poukazy, ktoré, ktoré už majú pomáhať cestovnému ruchu. Je pravda, že zvýšil sa počet prenocovaní. Zároveň, ja teda si myslím, že sa stalo najmä to, že ľudia, teda tie, tie hotely začali priznávať, začali vystavovať faktúry a bločky, dovtedy to bolo do veľkej miery načierno. Ale jedno ako. Výrazne sme už tomuto odvetviu pomohli. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) To sú tie poukazy bývalého predsedu parlamentu Andreja Danka. A áno, mohli by byť ďalšie kroky. Poviem jednu veľmi kacírsku myšlienku, ktorú by som cez moje ústa ešte rok dozadu nedostal ani omylom, môžme sa baviť o tom, že HORECA segment, hotely, reštaurácie, kaviarne, budú mať 5-percentnú DPH a že by sme teda zrušili tie poukazy, dali 5 % DPH. No keby že je tu minister financií, tak asi omdlie v tomto momente, lebo presne vie, koľko sto mil. eur by bol výpadok na dani z príjmu. A preto tá pomoc vždy niečo stojí. Ale teda nie každá pomoc niečo stojí, ale táto by teda stála dosť veľa peňazí. To, čo vieme spraviť, je, uľahčíme im podnikanie, tým hotelom a reštauráciám. Oni musia dnes musia splniť množstvo regulácií, nariadení, dostávajú množstvo kontrol. V podstate štát ich buzeruje. Ich buzeruje a im komplikuje život.
A tu by som teda chcel dať parlamentu, Národnej rade na známosť, že na budúcu schôdzu predstúpim so zákonom, ktorý sme nazvali lex korona. Je tam veľké množstvo, ďaleko vyše 100 konkrétnych opatrení a z nich niekoľko desiatok bude zlepšovať aj podnikanie pre HORECA segment. A dúfam, že takisto sa nájde pre takýto zákon podpora. Tie opatrenia majú spoločné to, že nespôsobia výpadok v štátnom rozpočte a pomôžu im v tom podnikaní, v tom svojom podnikateľskom živote. Tak veľmi dúfam, že sa tu takáto podpora nájde.
No a teraz chcem reagovať na viacerých poslancov. Aha, nie. Teraz ešte na pána Kondróta, ktorý sa pýtal, že z čoho to tá cestovka vráti o rok. Tak ono je to tak, že tie cestovky nabrali tie zálohy, poslali ich do tých hotelov, Grécko, Turecko, Španielsko, a tam tie hotely tiež majú svoje problémy a tiež budú alebo by húfne krachovali, lebo ľudia sa boja jednoducho cestovať. Máme informácie, že tie tamojšie vlády budú výrazne podporovať, lebo to sú práve krajiny, ktoré do veľkej miery žijú z cestovného ruchu, a výrazne oni podporia ten svoj segment. A dá sa dnes pomerne spoľahlivo rátať s tým, že budúci rok budú tie cestovné kancelárie vedieť tie dnes zaplatené zálohy vyčerpať, preto po diskusii so všetkými (ruch v sále a zaznievanie gongu) stakeholderami sme dospeli k záveru, že toto riziko je relatívne malé, a malo by, tá, teda ten, ten reťazec by mal fungovať.
Chcem ešte jednu vec dodať, ktorú považujem za dôležitú, a síce ak by sa malo stať, že cestovná kancelária, predstavme si extrémnu situáciu, že cestovná kancelária má ako klientov iba ľudí nad 70 rokov. No tak oni by si všetci prišli vypýtať peniaze a cestovná kancelária je skrachovaná aj napriek tomuto zákonu, ktorý tu dnes predkladáme. A tam sme teda dali do zákona ešte takú vec, že môže sa obrátiť na Slovenskú záručnú banku a dostane finančnú podporu, keby musela zrazu vyplatiť príliš veľa klientom, ktorí by mali na to vyplatenie nárok.
No a keď sme pri tomto bode, tak padlo tu viacero otázok, že kde sme došli na ten vek 70 rokov. Tak 65 rokov, to je taká dlhodobo prirodzená hranica, že odvtedy začína dôchodca. Vravel to aj pán Jarjabek, že to si ešte ako-tak vie predstaviť. No medzi 65 a 70 je rozdiel približne štvrť milióna osôb. Takže znižuje to počet tých, keď povedzme, že každý desiaty z nich alebo každý dvadsiaty z nich má tú zálohu zaplatenú, tak znižuje to počet tých výnimiek, uľahčí to fungovanie cestovkám. Kde sme na tú sumu došli? Je to arbitrárne stanovená suma. Jednoducho sme si povedali, skúsme to o päť rokov posunúť, aha, štatistika hovorí, že je tam 250-tisíc osôb. Môžme o tom teraz debatiť. Nakoniec nie všetko dokážete štatisticky podložiť a exaktne vyrátať. A nie všetko, čo mňa mrzí, dokážete vyčísliť v excelovskej tabuľke. A o tom teda niečo viem a toto sa vyčísliť nedá. To sa dá len povedať, že skúsme to takto.
Ak je vôľa Národnej rady to skrátiť povedzme na 65 rokov, tak, prosím vás, berte na vedomie, že zvýšite okruh tých osôb, sťažíte život cestovkám. Preto, prosím vás, nesnažme sa tu z toho robiť preteky, že kto dá menej, aby sme neskončili pri 45 rokoch a potom spoľahlivo tie cestovky skrachovali aj napriek tomuto zákonu. Ale ak je vôľa ísť na 65 rokov, ja to podporím. Poprosím aj môj poslanecký klub a takisto aj ostatných kolegov, že hovorím, ak je tá vôľa, tak zrejme dokážeme pripraviť pozmeňujúci návrh a skrátiť to na 65 rokov. Prosím vás, dúfam, že sa potom nenájdu ďalší traja, ktorí povedia, že mne by sa páčilo 60, lebo chápete, že to je cesta, ktorá nikam nevedie. Vidím tu, tí, čo sa ozývali k tejto téme, a že súhlasne kývajú hlavou, tak chcem teda oznámiť, že podporujem takýto, samozrejme, musíte o tom vy rozhodnúť, ale ja takúto zmenu podporujem a dúfam, že ju spravíme.
Toto je asi moje posledné vystúpenie. Ešte raz, ja veľmi pekne ďakujem aj za pozornosť, aj za veľmi pragmatickú, korektnú debatu a všeobecne ďakujem opozícii za to, že chápe výnimočnosť situácie a že podporuje aj náročné riešenia.
Ďakujem pekne. Dovidenia. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.5.2020 14:36 - 14:42 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No tak opäť tu stojím, nebudem hovoriť to všetko, čo som pred pár minútami povedal. Dovoľte mi reagovať na to, čo tu odznelo. Ako prvé, chcem sa pekne poďakovať, že ste prijali tento pragmatický prístup.
No a teraz poradie, najprv pán Faič, ktorý hovorí, že (povedané so smiechom) podľa toho, jak sa vyjadrujeme, nebude to len to najmenej zlé riešenie, ale omnoho horšie. Môžme len zopakovať to, že ideálne riešenie to nie je preto, lebo sa tu bijú práva spotrebiteľa s takým prirodzeným záujmom cestovných kancelárií prežiť. A my sme museli niekde arbitrárne stanoviť taký ten stred, taký ten kompromis, kde to spraviť, a to je tu.
To, čo som v mojom, v mojom predošlom príhovore nespomenul, to sú práve tie skupiny, ktoré sme vyňali. Vyňali sme tri skupiny, tak začnem tou, ktorú spomenul pán Kamenický. On to nemal odkiaľ vedieť, lebo až dnes na vláde sme schválili tento dodatok, vyňali sme osoby staršie ako 70 rokov, lebo chápeme, že v tomto veku jeden rok oddialenia môže, môže už trvať, môže byť teda veľmi dlho, napríklad kvôli horšiemu zdravotnému stavu, že už by teda seniori neboli

reisefähig, ako sa zvykne hovoriť. Čiže to je prvá skupina, kde vidíme naozaj dôvod ponechať dnešné pravidlo, že cestovná kancelária musí vyplatiť dôchodcovi, teda občanovi staršiemu ako 70 rokov peniaze, keď on povie, že už cestovať nechce, alebo keď cestovná kancelária povie, že ten zájazd neviem zorganizovať.

Druhá takáto skupina sú tehotné ženy, pre ktoré sa radikálne zmení život po pôrode, preto sme povedali, v poriadku, keď niektorá mladá žena v tehotenstve si povie, ešte poslednýkrát idem na dovolenku, tak je zrejmé, že s 5-mesačným miminom na dovolenku alebo na ten typ dovolenky pomýšľať nebude. Takže tam tiež to vidíme oprávnené, aby, aby sme cestovné kancelárie, aby sme im ponechali tú povinnosť vyplatiť tieto peniaze. No a tretia skupina sú tí, ktorí sa vďaka koronakríze stali nezamestnanými. Aj pre nich sa mení výrazne ich súkromný život a tiež považujeme za primerané, aby mali možnosť získať zaplatenú zálohu späť.
Potom tu padla tiež od pána Kamenického námietka, že Európska únia nebude z tohto nadšená, je pravda, dostal som list od Európskej komisie, ktorá ma na toto upozornila. Prekvapuje ma, že veci, ktoré Európskej komisii trvajú bežne týždne až mesiace, každý, kto raz bol ministrom alebo europoslancom, vie, o čom hovorím, a zrazu boli veľmi rýchli. Ja som ten list dostal skôr, ako vôbec sme stihli dať niečo na papier, no tak kladiem si otázku, odkiaľ to tá Európska komisia mohla vedieť. Je tam nejaká taká dobrá inf..., dobrá taká informatívna duša na tom ministerstve, ktoré riadim (povedané so smiechom), lebo inak sa to nemalo k nim ako dostať. Ale jedno ako, každopádne budeme túto pozíciu našu pozíciu v Bruseli obhajovať, myslím si, že tie argumenty sú veľmi silné.
Presne takto isto bude postupovať aj Česká republika, som v kontakte s mojím českým kolegom pánom Havlíčkom a ten mi tiež teda potvrdil, že áno, budú túto pozíciu obhajovať. Myslia si oni a myslíme si aj my, že každá krajina by mala byť posudzovaná samostatne, a tie argumenty, si myslím, že sú presvedčivé.
Nakoniec nemá to predsa platiť večne. Je to len na dobu pätnástich mesiacov. Dovolenka nie je vec, ktorú človek potrebuje nutne k prežitiu, preto máme za to, že veľká väčšina klientov, je primerané od nich, od tej veľkej väčšiny klientov chcieť, aby strpeli tento odklad. Samozrejme, ak dôjde k tomu zájazdu tento rok, tak to nijak nie je v protiklade. To sa môže stať, resp. zrealizovať, ak cestovná kancelária je v stave ten pôvodne plánovaný zájazd zrealizovať a klienti budú chcieť, tak tomuto nič nebráni.
Poslednú pripomienku, ktorú mám, je od pána poslanca Suju, to sú tie fitnescentrá. Pán poslanec, ja s vami súhlasím, mali by byť otvorené. Toto ale nie je vec zmeny zákona, ale je to vec rozhodnutia hlavného hygienika. Priznám sa, ja som presne nepochopil, ako sú tu stanovené kompetencie, myslel som si, že hlavný hygienik rozhoduje samostatne, prax je ale taká, že on vlastne sa riadi podľa toho, čo povie tá skupina tých epidemiológov, ktorá ale zas nemá nejaké zákonom dané kompetencie, je to také zamotané.
Na druhej strane majme aj pre toto pochopenie, keďže je to výnimočná situácia, akú sme nezažili. Toto, keď tu bude korona piatykrát, tak už aj tie procesy budú ďaleko lepšie nastavené, zatiaľ je to tak, že všetci sme na takej terra incognita na, na územie, kde ešte nikto z nás nevkročil, ale vrátim sa k pointe.
Som za to, aby boli otvorené fitnescentrá a budem sa aj o tomto s premiérom rozprávať. Ja som túto tému dnes na vláde otvoril a dúfam, že budúci týždeň, ak teda naďalej ostaneme pri tých veľmi nízkych číslach, lebo keď ide o ľudské životy, naozaj netreba hazardovať, ale keď ostaneme pri tých veľmi nízkych číslach, že by sa mohli, dúfam, teda tie fitnescentrá otvoriť a s nimi aj nejaké ďalšie prevádzky, napr. detské jasle a podobne. Takže toľkoto z mojej strany. Ja si budem robiť poznámky v rozprave. Aha, a vidím, tak dobre, budem potom reagovať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis