Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

4.2.2021 o 14:25 hod.

Ing.

Richard Sulík

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 4.2.2021 14:25 - 14:38 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem, dámy a páni, dobrý deň, pán poslanec Vons, situácia je taká, že ministerstvo pripravilo zákon, univerzálny zákon o odškodnení, preto lebo nie je možné na každú jednu skupinu podnikateľov pripraviť samostatnú schému a samostatný zákon. Tých skupín je totiž príliš veľa. Preto sme ešte minulý rok pripravili univerzálny zákon o odškodňovaní po tom, ako sme si to dohodli v koaličnej rade. Prišla tam Jana Kiššová, ktorá to mala na starosti, a dohodli sme si, dohodli sme sa, že áno, takýto zákon o univerzálnom odškodňovaní, univerzálny zákon o odškodnení pripravíme. Tak sme ho pripravili a neprešiel vládou. Bol zamietnutý. Tak som pár týždňov neskôr došiel s tým zákonom druhýkrát. A bol zamietnutý opätovne. Dvakrát, dvakrát som s týmto zákonom nepochodil na vláde. A teraz na koaličnej rade naposledy sme sa dohodli, že pripravíme univerzálny zákon o odškodnení. Jana Kiššová ho teda, niečo tam ešte dorába a ideme ho predložiť na najbližšiu vládu. Toľko z mojej strany.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 3.2.2021 14:05 - 14:12 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Dobrý, dobrý deň prajem, dámy a páni, dovoľte mi uviesť návrh zákona na skrátené legislatívne konanie k novele zákona o kritickej infraštruktúre. Aj keď toto moje vystúpenie sa má týkať skráteného konania, dovoľte mi predsa len povedať pár slov k dôvodom samotnej zmeny.
Máme problém so Slovenských elektrárňach, ja to všetko budem hovoriť ešte potom aj v samotnej, v samot... v úvode teda tej samotnej novely. Každopádne Slovenské elektrárne patrili do roku 2005 na 100 % Slovenskej republike a potom prebehla privatizácia, ktorá bola veľmi nešťastná, a Slovenskej republike ostalo 34 % a 66 % získal taliansky ENEL.
A ďalšie veľké, teda a nešťastie došlo vtedy, keď sa rozhodli dostavať III., IV. blok atómovej elektrárni, oni si to zobrali všetko na starosť a nemali žiadne skúsenosti s tým, a tak to aj dopadlo.
No a potom ďalšia, ďalšia nedobrá udalosť sa stala, keď ENEL sa rozhodol polovicu svojho podielu odpredať českej spoločnosti EPH. Dnes majú Slovenské elektrárne troch vlastníkov, 34 % Slovenská republika, 33 % ENEL, 33 % EPH a výsledok je, že máme obrovské problémy s dostavbou Mochoviec, III. a IV. bloku.
Zároveň tieto dva bloky potrebujeme, momentálne je Slovensko čistým dovozcom elektrickej energie. A to by nebol taký veľký problém, ja sám hovorím, že však keď vyrobíme 20-krát viacej áut ako dovezieme, no tak môžme kľudne aj niečoho mať menej a dovážať to.
Problém je ale v tom, že elektrická energia asi ako jediná komodita sa nedá skladovať, a preto je, preto je nie žiaduce, ale je nevyhnutné, aby sme mali naozaj zabezpečenú energetickú bezpečnosť vo forme dostatku zdrojov. Nie vo forme dostatku zásob, ako je to pri rope alebo, alebo plyne, kde bez problémov máme zásobníky na štvrť roka, tunák také niečo nejde, a preto je veľmi dôležité dostavať III., IV. blok. Ako viete, tá stavba sa násobne predražila a násobne predĺžila, ale už sme teraz v situácii, že III. blok je technicky dokončený a beží povoľovací proces. Keď všetko dobre pôjde, tento rok by mohli byť, by mohol byť III. blok napojený na sieť. To je vyše 500 megawattov výkonu.
Problém je ale v tom, že Slovenské elektrárne vďaka, vďaka katastrofálnemu manažmentu zo strany ENEL-u pri dostavbe Mochoviec sú zadlžené po uši. Slovenským elektrárňam dnes už nepatrí nič, všetko bolo založené v prospech bánk, je to 12 financujúcich bánk a na čele je ruská banka Sberbank. No a tu začína problém preto, lebo Sberbank odmietla predĺžiť, predĺžiť splácanie, teda splatnosť tých úverov, čo bolo veľmi prekvapivé, lebo už niekoľkokrát ich predĺžila v horšej situácii ako dnes.
Dnes je situácia už pomerne dobrá, lebo III. blok je hotový, a napriek tomu odmietli predĺžiť a výsledok je, že od pondelku tohto týždňa, to je od 1. februára Slovenské elektrárne sa nachádzajú v technickom defaulte. To znamená, na papieri v bankrote, len ešte sa nezačalo nič realizovať, ale už formálne sú v bankrote. Preto sa teda hovorí, v technickom defaulte. Zároveň tá istá Sberbank začala do zálohy požadovať ako záruku za tie úvery požadovať nielen niektoré jednotlivé časti elektrární, ale aj akcie podniku ako celku. A presne takéto isté niečo sa udialo v Chorvátsku, kedy Sberbank, táto istá banka, kedy začala, kedy žiadala zálohy jedného, akcie jedného podniku do zálohy, a potom zrazu sa to ani nevedelo, ako sa to celé zomlelo, ale zrazu tejto Sberbank patrilo 44 % najväčšej agrofirmy v Chorvátsku. A toto je niečo, čo by sme nemali chcieť.
Ja teda nepatrím k tým ľuďom, ktorí by v Rusku videli pôvod všetkého zla, mal som aj kauzu, keď som tuná nepremyslene povedal, že pre mňa Rusko nie je bezpečnostná hrozba, a teda ani nie je. Napriek tomu si nemyslím, že priateľ Vladimíra Putina pán Gref, ktorý vlastní banku Sberbank, by mal mať teraz priamy dosah na naše atómové elektrárne. A táto vec sa zomlela pomerne rýchlo. Tieto dve veci, čo som, tieto dva momenty, ktoré som spomínal, jednak nepredĺženie tej lehoty a po druhé, po druhé, že začali požadovať akcie do, ako záruky. To sa zomlelo možno, že za posledné dva alebo tri týždne a my sme už v defaulte. A do tohto celého ešte prichádza to, že ENEL a EPH, to sú tí naši dvaja akcionári, viedli niekoľko mesiacov ťažké konflikty a nedokázali sa dohodnúť na pomerne jednoduchých veciach ohľadne financovania a celú situáciu týmto zhoršili.
Elektrárne teda naozaj momentálne nie sú v závideniahodnom stave po, nie po technickej stránke, tam sa to už zlepšuje, lebo ten III. blok je dokončený, ale po takejto ekonomicko-vlastníckej stránke, a preto prichádzame z ministerstva hospodárstva s týmto zákonom o kritickej infraštruktúre, a preto namieste skrátené legislatívne konanie, aby sme zabránili značným hospodárskym škodám. Teraz je to naozaj výlučne o hájení štátnych alebo národnoštátnych záujmov našej krajiny, a teda ja som celkom priateľ privatizácie, ale tiež odtiaľ potiaľ, tu naozaj musíme konať.
K samotnej problematike poviem viacej, keď... v mojom vystúpení pri samotnom, pri samotnom zákone. Ale týmto, čo som práve teraz hovoril, by som chcel odôvodniť naliehavosť tejto novely, a teda potrebu skráteného legislatívneho konania. Veľmi by som aj chcel oceniť, že výbor dnes ráno takmer jednohlasne, teda koalícia aj opozícia hlasovali za skrátené legislatívne konania, lebo páni pochopili naliehavosť situácie. Takže toľkoto z mojej strany.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.1.2021 14:49 - 14:51 hod.

Richard Sulík
No tak posnažím sa odpovedať. Neviem, či sa dá tá príručka ešte pripomienkovať, ale mrzí ma, že som nezodpovedal všetky otázky, že to tu tak nie je vypracované, takže ja by som poprosil adresovať na pána ministra Korčoka až tieto všetky ďalšie otázky a ja sa postarám o odpoveď, aby teda odpovedal. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.1.2021 14:40 - 14:49 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Ďakujem. Dobrý deň prajem. Dámy a páni, ďakujem pekne za otázku, týmto sa naplní, napĺňa teda favorizované trio mojich dotazovateliek (povedané so smiechom), Kozelová, Pleštinská, Mierna, takže, dámy, pozdravujem, idem teda k tejto odpovedi.
Ako bolo povedané, odpovedám za ministra zahraničných vecí, takže budem teda len čítať a dovolím si potom odovzdať, je to tu veľmi pekne spracované.
Podpora rovnosti príležitostí, ktorú implementujeme pri realizácii rozvojovej spolupráce, konkrétne je to rovnosť mužov a žien, je prítomná v rozvojovej spolupráci od roku 2014. Už vtedy bola v Strednodobej stratégii rozvojovej spolupráce na roky 2014 až 2018 definovaná ako prierezová téma. V tejto podobe sa nachádza aj v dnes v platnej strednodobej stratégii, už v tej novej na 2019 až 2023, ktorá definuje šesť sektorových priorít, a v rámci nej dve prierezové témy, životné prostredie a zmena klímy, to je jedna a druhou je rovnosť príležitostí. Prierezové témy sú súčasťou hodnotenia projektov rozvojovej spolupráce tým pádom už od roku 2014. To po prvé.
Po druhé. Vy pracovanie príučky, ktorú spomínate vo svojej otázke, iniciovalo ministerstvo zahraničných vecí v priebehu roku 2020 v reakcii na odporúčanie tzv. Peer Review Výboru OECD pre rozvojovú pomoc. Ide o štandardný proces, ktorý vyplýva z členstva našej krajiny v tomto výbore, ktorý združuje najvyspelejších donorov sveta. To už je také milé čítať o Slovensku, že patríme k najvyspelejším donorom sveta.
Príručka je vypracovaná aj pre druhú prierezovú tému, pre tú rodovú rovnosť a vznikli ako súčasť strategického partnerstva s rozvojovým programom OSN. Výber expertov na vypracovanie príručky bol v kompetencii UNDP.
Po tretie. Obe príručky sú v súčasnosti v štádiu finalizácie, ich obsah bol konzultovaný s inými rezortmi a mimovládnymi rozvojovými organizáciami. Po ich zverejnení budú poskytovať návod a odporúčania pre systematické integrovanie prierezových tém do procesov, plánovania, riadenia, implementácie a aj hodnotenia aktivít rozvojovej spolupráce. Sú určené subjektom, ktoré poskytujú finančné prostriedky na implementáciu aktivít rozvojovej spolupráce. Pre všetkých aktérov majú obe príručky odporúčací charakter.
Po štvrté. Po minulé roky sa stávalo, že prierezové témy a ich zohľadnenie v žiadostiach o dotáciu boli len na deklaratórnej úrovni. Z tohto dôvodu Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu vypracovala vlastné metodické usmernenie k obom prierezovým témam na rok 2021 a spomínané príručky teda slúžili iba ako podklad.
Po piate. Žiadosti sú po odbornej stránke vyhodnocované podľa piatich hodnotiacich kritérií, a to: relevantnosť, efektívnosť, účinnosť, udržateľnosť a kapacita žiadateľa. Začlenenie témy rovnosti príležitostí je len jednou posudzovanou oblasťou v rámci kritéria relevantnosti. Takýmto spôsobom sú nastavené hodnotiace kritériá od začiatku novej strednodobej stratégie, to je tá od roku 2019 do roku 2023.
No a za posledné, žiadateľ je povinný prijať všetky opatrenia, aby splnil zákonnú požiadavku o zákaze diskriminácie vo všetkých fázach realizácie projektu. Znamená to, že žiadosti, ktoré budú posúdené napríklad ako prispievajúce k nerovnostiam v prístupe k príležitostiam napríklad na trhu práce alebo žiadosti priamo podporujúce negatívne stereotypy a predsudky voči ženám, nebudú odporúčané na schválenie. To je dobrá správa.
Ja som skončil, ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.1.2021 14:07 - 14:08 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
No... Môžem reagovať, hej?

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Sulík, Richard, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR
Môžem ich kedykoľvek zame... zavolať, tých zamestnávateľov, tým, že Slovensko je malá krajina, nie je až tak veľa, máme, firiem nad 500 zamestnancov je 460 a to už nie je nejaká obrovská tragédia na to, že keď niekto má naozaj problém, tak..., a nevie si ho vyriešiť bežnou cestou, tak sa môže kľudne obrátiť aj na ministerstvo.
Každopádne tie testy, či už požiadajú okresný úrad, alebo priamo cez ministerstvo, určite ich dostanú k dispozícii. Ja tam vidím veľkú výhodu v tej dobrovoľnosti, že keď sa raz niekto rozhodne, že to chce robiť, tak to bude robiť aj s náležitou starostlivosťou a tam, samozrejme, budeme určite veľmi radi spolupracovať.
Posledná informácia. Predvčerom v utorok prišlo posledných 2,8 mil. testov. Majú ich štátne hmotné rezervy. Bolo to z tej várky, ktorú úplne síce nezmyselne, ale nič sa nedalo robiť, dostalo ministerstvo za úlohu obstarať tých 8 mil., no tak posledná várka z tých 8 mil. prišla predvčerom, 2,8 mil. Toľkoto z mojej strany.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.1.2021 14:03 - 14:07 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Pozdravujem, pozdravujem pani poslankyňu Miernu v prvom rade.
No, podarilo sa na vláde dosiahnuť kompromis, ktorý spočíva v tom, že testovanie u zamestnávateľov bude dobrovoľné. Pôvodný návrh bol, aby bolo povinné. Považujem to za veľmi nešťastné preto, lebo keď raz tí zamestnávatelia to musia robiť z povinnosti, a nie dobrovoľne, tak by bolo milión dôvodov, ako to nebude fungovať, ale tým, že je to povinné, tak zamestnávatelia, tí, ktorí chcú, tak sa zapájajú. Zapájajú sa prakticky všetci veľkí zamestnávatelia, to sú povedzme nad tisíc alebo aj, alebo už aj 500 zamestnancov.
Dostali sme na ministerstvo hospodárstva veľké množstvo dotazov teraz počas testovania a k tomu, ako to prebieha, sme vypracovali manuál testovania zamestnávateľmi. Ten bol schválený minulú stredu na vláde a včera na vláde sme schválili jeho takú že aktualizovanú verziu a v podstate zavádzame pojem, ktorý sa nazýva testovacia autorita, že kto všetko môže testovať, lebo niekto len preto, lebo zamestnáva ľudí, nemôže testovať. V tých highlightoch k testom je totiž uvedené, že musí to byť zdravotnícky personál, a preto v tom manuáli vymenúvame, kto všetko je zdravotníckou autoritou. Sú to, samozrejme, tie MOM-ky, mobilné odberné mie..., odberové miesta, sú to zdravotné strediská, ktoré sa nachádzajú vo veľkých firmách alebo v niektorých priemyselných parkoch, ale sú to napríklad aj pracovné zdravotné služby, vysoké školy, zdravotnícke, samozrejme, a tak ďalej.
No a teraz ten systém funguje tak, že zamestnávateľ, pokiaľ chce prevádzkovať testovanie, pokiaľ chce testovať vo svojej firme alebo vo svojom areáli, alebo v tom priemyselnom parku, kde sa nachádza, tak si musí nájsť takúto testovaciu autoritu. Následne zamestnávateľ požiada o vydanie testov. Testy mu vydá okresný úrad. Ak sú to veľkí zamestnávatelia, tak sa môžu obrátiť priamo na štátne hmotné rezervy, respektíve..., takto, prepáčte. Môžu sa obrátiť priamo na ministerstvo hospodárstva a na základe pokynu ministerstva hospodárstva vydajú štátne hmotné rezervy príslušný počet testov, takto sme to spravili napríklad so Slovenskými elektrárňami, Duslo Šaľa a tak ďalej. Asi 50 firiem sme vybavili takto priamo, ostatné dostali testy u príslušných okresných úradov.
No a prebehne to testovanie. Testovať môžu svojich zamestnancov, ale aj rodinných príslušníkov, tam rátame tak približne faktor 2. Čiže keď má niekto 800 zamestnancov, dostane 1 600 testov. Neminuté testy, samozrejme, že musí vrátiť, a za každý vykonaný test dostane zamestnávateľ 3,5 eur. Je to menej, ako žiadali zamestnávatelia. Oni dokonca v jednom liste písali, že ešte aj 5 eur považujú za nedostatočné. Na druhej strane je to viac, ako sú zrátané konkrétne náklady na toto testovanie. Čiže považujeme tú, ten systém za... aj to odmeňovanie za férové. Takto sme to nastavili a podľa mojich informácii dobre fungovalo to testovanie a chceme v tom pokračovať. Zamestnávatelia, samozrejme, sa môže aj mimo tých veľkých vĺn rozhodnúť pretestovať svojich zamestnancov a vtedy vždy s nimi ministerstvo hospodárstva bude spolupracovať, najmä teda s tými veľkými. Toľkoto z mojej strany.
Ďakujem pekne za otázku.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 28.1.2021 14:03 - 14:07 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem, dámy a páni. Tak začnem tým, že pán predseda vlády Igor Matovič ma poveril a podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku sa ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok, no a neprítomných členov budú, neprítomní členovia vlády budú zastúpení nasledovne:
podpredsedníčka vlády pani Remišová má pracovné povinnosti a zastúpi ju minister školstva Branislav Gröhling, minister zahraničných vecí Ivan Korčok má tiež pracovné povinnosti a zastúpim ho ja, no a pracovné povinnosti má aj pani ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, ktorú zastúpi Branislav Gröhling, a Roman Mikulec má tiež pracovné povinnosti a zastúpi ho Andrej Doležal, minister dopravy, a minister Krajniak má tiež určite pracovné povinnosti, ale na neho nie sú žiadne otázky a takisto sa nikto nechcel nič spýtať ministra obrany pána Jaroslava Nagya.
Čiže toľkoto len úvodný oznam.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.12.2020 14:37 - 14:38 hod.

Richard Sulík
Ďakujem pekne, no tak áno. Výzva ide už, dobre. Pekný deň prajem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.12.2020 14:37 - 14:38 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Takže, vážená pani poslankyňa, vytvorené nástroje pomoci zamerania na zmiernenie negatívnych vplyvov COVID-19 na ekonomické subjekty, ktoré boli povinne zatvorené, prípadne ich činnosť bola rôznymi prijímanými nariadeniami utlmená, sa realizujú v rámci viacerých rezortov. Ministerstvo hospodárstva v spolupráci s ministerstvom kultúry aktívne komunikovalo a vytvorili sme pomoc pre subjekty v segmente kultúry a kreatívneho priemyslu.
Výzva na odstraňovanie negatívnych vplyvov na tento segment v gescii kultúry bola vyhlásená 23. novembra, takže pred dvomi týždňami. Žiadosti bolo možné podávať do 2. decembra, to bolo minulý týždeň, streda. V tomto kroku boli oprávnenými žiadateľmi fyzické osoby, ktoré v období pandémie nedostávali z dôvodu súbehov príjmov žiadny finančný príspevok. Ide o profesionálov v kultúrnom kreatívnom segmente, ktorými sú napríklad grafici, dizajnéri, režiséri, producenti a pod. Okrem tejto prvotnej pomoci sú pripravované aj ďalšie výzvy v rezorte kultúry, aj v rezorte hospodárstva.
Rezort hospodárstva pripravuje spustenie výzvy na podporu malých stredných podnikov v tejto oblasti pre pokrytie ich ekonomickej straty. Táto výzva je pripravovaná tak, aby bola plne v súlade s dočasnými rámcom Európskej komisie prijatým v októbri 2020. Pomoc bude určená pre právnické osoby, čiže pre právnické, hej, s cieľom kompenzovať časť nákladov, ktoré vznikli v období od marca až do novembra roku 2020. No a predpokladom jej preplatenie až 90 % nekrytých nákladov pre malé a mikropodniky a 70 % pre stredné podniky, nákladov, ktoré neboli zatiaľ vykryté. To znamená napríklad okrem nájmov. Očakávame spustenie tejto výzvy v priebehu budúceho týždňa a následne bude možné podávať žiadosti, čiže ešte pred Vianocami sa môžu firmy hlásiť. No a okrem toho, ako bolo v predošlej otázke, pokračuje uhrádzanie nájomného. Tu chcem ešte doplniť, že bolo to ministerstvo hospodárstva, ktoré pani ministerke kultúry, teda ja som pani ministerke kultúry ponúkol, že máme ešte rezervu z toho veľkého balíka, treba teda len pripraviť tie schémy a odškodňovacie zákony, peniaze na toto pripravené sú a to sa teraz už deje.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.12.2020 14:37 - 14:38 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne teda za tieto doplňujúce otázky, prepáčte, že som vás predtým prerušil. Tak je to, ako ste vraveli, máme momentálne tri formy pomoci. Ministerstvo hospodárstva prepláca nájmy, ministerstvo sociálnych vecí mzdy a odvody a ministerstvo dopravy prepláca pokles obratu do výšky 10 %. Ak je dojem, že to je málo, ja si to myslím, tak určite ja by som súhlasil so zvýšením. Myslím si, že aj pán minister dopravy, a je to skôr otázka na ministra financií, či by sa takéto peniaze našli.
Okrem týchto troch foriem pomoci bola teda avizovaná nejaká ďalšia, neviem presne aká, práve premiérom. No a potom ste povedali, že je to všade úplne rovnaké. No tam práveže sú rozdiely. Rakúsko zavrelo reštaurácie, ale rovno povedali odkedy dokedy, rovno povedali preplatíme 80 % obratu. To ako to zas je, myslím si, že prehnané, ale v tom je ten obrovský rozdiel. Nie v tom, že my sme zavreli a oni nezavreli, ale v tom, že náhrada bola veľkorysá, možno až príliš a prišla prakticky okamžite.
A posledná vaša otázka bola teda, že majiteľov, že keď niekomu ten priestor patrí. Veľakrát sa stáva, že niekomu ten priestor patrí a musí splácať úver, to je veľmi častý problém, ale tam je riešenie odložiť splátky úverov, lebo z toho priestoru mu neubudne, keď je pár mesiacov zavretý. Čiže to považujeme za dostatočne spravodlivé, za ´fer enough´. Keď povieme, komu ten priestor, kto má ten priestor úplne vo vlastníctve, tak je to šťastný človek a chvíľu vydrží. Kto ho má vo vlastníctve, ale musí splácať úvery, tak tomu povieme, že okej, tak mi ti odložíme to splácanie úverov, lebo z toho priestoru ti neubudne. A potom sú tí tretí, ktorí majú v nájme tie priestory a im je, tam je ten model, že keď prenajímateľ zníži, tak toľko preplatí aj štát.
Toľkoto k vašej otázke, ale viem, že je tu ďalšia, prakticky rovnaká, ale to asi uvedie... (rečník sa obrátil a ukázal rukou na predsedajúceho).
Skryt prepis