88. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Mňa veľmi potešil tento zákon, keď som ho videl, lebo mám vlastnú intenzívnu skúsenosť s ochranou spotrebiteľa, som teda v takom miernom konflikte záujmov, ale mám teda aj, mám teda (reakcia predkladateľa), tak, áno, všetci sme spotrebitelia, všetci sme v konflikte záujmov, a myslím, že o tejto téme niečo viem, tak by som sa s vami rád podelil o niektoré moje poznatky.
Ja som asi 15 rokov robil finančného sprostredkovateľa a táto profesia ma postupne doviedla aj ku ochrane spotrebiteľa vo finančnej sfére, mám na to občianske združenie a absolvoval som niečo medzi 20 – 40 sporov s poisťovňami a nepoctivými sprostredkovateľmi. V podstate všetky tieto spory, ktoré som viedol, skončili mimosúdnym vyrovnaním s tým, že poškodení dostali naspäť buď všetky svoje peniaze, alebo minimálne ich výraznú časť. No a zhodou okolností poznám aj tú druhú stranu toho obchodníka, lebo v rodinnej firme som bol ja dlhé roky ten, čo podával platobné rozkazy, ak zákazník nezaplatil za zájazd, išlo o cestovnú kanceláriu. Takže poznám aj také prípady, kedy sudca neprimerane favorizuje spotrebiteľa a to jeho rozhodnutie sa veľmi neopiera o zákon, ale rozhoduje skôr podľa pocitov a potom sa nejako snaží to svoje rozhodnutie odôvodniť v rozsudku. A poznám aj také prípady, kedy sudca pri komplikovanej veci zvolí najľahšiu možnú cestu, odmieta ísť do hĺbky a už vôbec sa mu nechce naťahovať s drahými právnikmi nejakej, nejakej veľkej spoločnosti.
Z tejto mojej skúsenosti niekoľkoročnej mám niekoľko poznatkov, ktoré som teda nadobudol a o ktoré by som sa rád s vami podelil. Za prvé, mám dojem, že na Slovensku nie sú, nie sú také občianske združenia, ktoré by poskytovali skutočne kvalifikovanú právnu pomoc sporového charakteru pri ochrane spotrebiteľa. Keď tu aj nejaké boli, tak boli založené skôr na osobnom entuziazme nejakej konkrétnej osoby a tá, keď sa pominula alebo sa jej zmenila životná situácia, tak združenie skončilo. Občianske združenia, ktoré poznám, sa venujú maximálne mediácii či základnému poradenstvu, napríklad pri reklamácii tovaru alebo súdnej ochrane, ale súdnej ochrane práv spotrebiteľov, tak o takej, o takom občianskom združení, ktoré by aj reálne fungovalo, veru o žiadnom neviem. Čo boli, tak tie už nie sú. Možno nejaké je, len ho nepoznám, ale teda určite ich neni nejak viacej. A zároveň som videl veľa podivných zoskupení, ktoré by radi chránili spotrebiteľov aj pred, neviem, chemtrails, očkovaním a neviem čím všetkým a vydávajú sa za, za občianske združenia.
Môj druhý poznatok je, že to rozhodovanie o spotrebiteľských veciach na súdoch je častokrát pomerne tragické. Buď je to vychýlené na jednu stranu, alebo je to vychýlené na druhú stranu a niektorí sudcovia za neprijateľných podmienok a nekalého konania, že by vyhlásili, že nejaká podmienka zmluvy je neprijateľnou, sa toho boja ako čert kríža. Nie je to jednoducho dobré, aj keď sa robila súdna reforma, tak som sa pani poslankyne Kolíkovej, vtedy pani ministerky, pýtal, že či by to nestálo za špecializované senáty, ale teda že nápad týchto spotrebiteľských vecí nie je až taký veľký, aby sa to, aby sa to uživilo, aby sa to dalo zrealizovať, takže to, žiaľ, nie je riešenie.
Ten môj tretí poznatok je, že ak ide v tom spore skutočne o veľa, ak je to skutočne podstatný spor, kedy sa rozhoduje o nejakej nekalej podmienke nejakej väčšej korporácie, tak spotrebiteľ je prakticky bez šance, a to z dôvodu, že tá korporácia natiahne spor na roky, obzvlášť, ak je biznisplán tej korporácii nie úplne kóšer a takto si ho chráni a de facto vyčerpajú spotrebiteľa, ktorý neustále žije aj s tou hrozbou, že ak to nakoniec prehrá, tak sa mu môže stať, že bude platiť trovy konania za, za roky súdneho sporu. A v neposlednom rade vyčerpá aj právneho zástupcu toho spotrebiteľa, ktorí to v týchto spotrebiteľských veciach častokrát robia za symbolickú cenu, ak nie zadarmo, popri svojej inej práci.
No a práve tu môže pomôcť tento zákon, ktorý zavádza teda výbornú vec, že v konaní o abstraktnej kontrole sa už nebude vyžadovať, aby bol konania zúčastnený aj spotrebiteľ, čo teda ja ani neviem, že či vôbec prebehlo na Slovensku nejaké konanie o abstraktnej kontrole, ak o tom máte niekto z vás znalosť, tak by ma to aj zaujímalo, lebo my keď sme to teda vtedy skúmali, tak sme došli k tomu, že, že potrebujeme spotrebiteľa, ktorý, ktorý bude ten poškodený, lebo inak nám to, inak nám to súd odmietne, že nemáme vecnú legitimáciu. Toto už teraz nebude musieť byť a to je dobré. Lebo jedna vec je, že spotrebiteľ je poškodený, ale potom, aby ste ho, potom, potom, aby sa odhodlal na to, aby išiel do súdneho sporu. Aj ja, keď som hovoril, že som absolvoval 30 – 40 tých sporov, tak tých spotrebiteľov, ktorí mi prešli rukami a aby boli súci na spor, tak to bola možnože, možno trojnásobok, možno štvornásobok a vždy len veľmi malá časť do toho, bola do toho, do toho ochotná ísť.
No a teraz teda toto chválim a na to sa veľmi teším, ale našiel som v tom zákone aj jednu vec, ktorá mi vadí, čo by som sa chcel pána ministra spýtať, že lebo toto predpokladám, že neni asi súčasť tej smernice a to bude asi predpokladám, že naša nadpráca. A to je že zoznam oprávnených osôb, teda zoznam tých občianskych združení, ktoré, ktoré sú, ktoré budú oprávnené podať jednu z týchto žalôb. Ten zoznam má viesť ministerstvo hospodárstva, kde je sekcia či odbor ochrany spotrebiteľa, takže rozumiem, prečo ministerstvo hospodárstva. Asi aj rozumiem tomu dôvodu, len čo mi tam vadí je, že jedna z tých podmienok je efko, že, že to občianske združenie je nezávislé a neovplyvňujú ho osoby, ktoré majú ekonomický záujem na podanie žaloby na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, a to aj v prípade financovania tretími stranami. Na prvé počutie to možno znie v poriadku, lenže, lenže, lenže, kde to máme, žalovaný obchodník má možnosť uplatniť pri tej žalobe námietku preskúmania, či boli, či boli splnené všetky tieto podmienky zápisu. A v prípade, v prípade, že a teda ministerstvo hospodárstva na základe podnetu môže takúto osobu, toto občianske združenie vyškrtnúť z tohoto zoznamu. A v prípade, že vyškrtne, tak teraz sa tu k tomu neviem, teraz neviem, kde to presne mám, ale súd v podstate to konanie zastaví, ak sa nenájde niekto náhradný, kto by tam, kto by tam do toho prišiel.
Obávam sa, že ak naozaj teda sa už nájde to občianske združenie, ktoré pôjde do sporovej ochrany práva toho spotrebiteľa v nejakej podstatnej veci, že to máme niekoho, kto naozaj že má tisícky zmlúv, kde sú, kde je, kde sú nejaké nekalé podmienky, tak ako prvé budú, budú, budú napádať tie spoločnosti, logicky ako prvé budú napádať, či ide o oprávnené občianske združenie. A budú hľadať nejaké prepojenie. Budem to vzťahovať na seba. No samozrejme som sa k tomu dostal tak, že 15 rokov som robil finančného spotrebiteľa. Videl som, sa mi proste dostávali do rúk zmluvy, ktoré boli katastrofálne, kde sa strhávali poplatky napríklad, ktoré že vôbec neboli v tej zmluve. Boli tam, bolo to takým spôsobom napísané, že spotrebiteľ to nemal šancu pochopiť. A týmto spôsobom som sa dostal ku tej ochrane spotrebiteľa. A, samozrejme, pri tých súdnych sporoch vždy protistrana namietala, že pán Cmorej to má iba, to má na svoju či už politickú reklamu, alebo že on je ich konkurencia vlastne. Vždy sa ma snažili spochybniť týmto spôsobom. A tu im zákon dáva úplne jasný spôsob, jasný návod, ako to na konci dňa odpáliť tým, že de facto aj na základe len podnetu ministerstvo hospodárstva ich môže vyškrtnúť. Ak ten, kto bude o tom rozhodovať, a to bude nejaká jedna osoba na tom, na tom odbore, bude možno aj nejakým spôsobom ovplyvniteľná alebo kto vie, kto tam bude. Tak v podstate môže, môže, môže zmariť celý tento zákon. Takže tuto sa pýtam, že či to je naozaj potrebné. Lebo ja rozumiem, že sa chceli možno vyhnúť tomu, aby nejakí takí, čo, čo píšu hlúposti, tak teraz podávali žaloby. No ale zase nevieme sa úplne ochrániť pred ľudskou hlúposťou. A keď podajú hlúpu žalobu, no tak to ten súd jednoducho odmietne. Nie? Takže, takže toto mi príde ako trošku, ako trošku nadprácu, že by vôbec nemuselo byť.
A keď už teda náhodou to tam byť malo, tak mi z toho zákona vyplýva, že proti takémuto rozhodnutiu sa je možné brániť iba rozkladom, ktorý však nemá odkladný účinok. Už v podstate by ten spor bol zarezaný. A to si myslím, že nie je správne. A keď už, tak takéto rozhodnutie by malo byť preskúmateľné súdom s odkladným účinkom. A malo by tam byť že exaktne napísané, že proti takémuto rozhodnutiu sa je možné brániť žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle správneho súdnictva. No len, len, len teda, len tam by teda, opäť z iných sporov mám tú skúsenosť, že potom sa vedie dlhá debata, a aj mi bola takto prvýkrát odmietnutá správna žaloba, že povedali, že nejde o rozhodnutie vo veci samej, hej? Takže pokiaľ tam neni že exaktne napísané, tak sa môžme, tak sa môžme do takéhoto stavu dostať.
A ešte sa chcem spýtať na prechodné ustanovenie posledné. Paragraf 28 hovorí, že postup podľa tohto zákona nemožno uplatniť na prerušenie, ktoré vzniklo do 24. júna 2020, čo na prvý pohľad vyzerá rozumne, lebo v podstate ide o premlčaciu dobu. A teda možno to iba vyplýva z toho, že ja teda, ja som sa právom že nikdy neživil, mne ešte aj v tomto pomáhali rôzni advokáti, keď som, keď som teda chránil spotrebiteľov, takže možno ma len budete musieť usmerniť, ale chcel by som sa spýtať na konkrétnu aplikáciu v takých prípadoch, ako som teda riešil ja. To bolo štandardne poistné zmluvy. A tie sú špecifické tým, že časový nesúlad medzi uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy a tou objektívnou skutočnosťou, kedy spotrebiteľ zistil, že je poškodený. Napríklad teda uzatvoril zmluvu. Navkladal tam 8-tisíc eur a po 8 alebo 10 rokoch zistil, že tam má 1 500, lebo poisťovňa si strhávala aj poplatky, ktoré neboli uvedené v tej poistenej zmluve. A tá moja otázka je, že či bude možné použiť konanie o abstraktnej kontrole aj pri zmluvách, ktoré ponúkal ten obchodník pred 10 rokmi. Ale ony stále platia, spotrebitelia do nich stále posielajú peniaze a až teraz niekedy zistili, že sú poškodení. Lebo obávam sa toho, že tá, že ako prvá námietka alebo že prvá obrana tých obchodníkov bude, že tento zákon sa na to nevzťahuje, nakoľko je to prechodné ustanovenie napísané takýmto spôsobom. Takže si osobne myslím, že mohlo byť trošku špecifickejšie, že ako sa to myslí, či aj tá zmluva mohla vzniknúť aj pred týmto dátumom.
Takže toľko k tomu. A teším sa na to, keď to bude vo finálnom znení po druhom čítaní. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Len stručne zareagujem, aj keď nechcem predlžovať rozpravu. Len zareagujem, čo sa týka nezávislosti a nestrannosti občianskeho združenia, tú požiadavku máme zo smernice. Tá voľba robiť to cez register oprávnených osôb sa nám javila najvhodnejšia. A to, že je to na ministerstve hospodárstva, už bolo rozhodnutie dávno predo mnou tým, že aj spotrebiteľské veci prešli tam. Nemyslím si, že je to šťastné riešenie, ale je to tak. Aj vzhľadom na to, že je to výsostne právna otázka. Zase na druhej strane, dotýka sa veľmi podnikateľského prostredia. Návrh, tak ako je, však v zásade ja som zdedil tento návrh a som s ním spokojný, je výborne podľa mňa spracovaný, reflektuje aj ten, aj smernicu jednak, ale aj vyvažuje záujmy všetkých zúčastnených. A reflektuje aj právnu realitu na Slovensku, hej, čiže tendencie všetko zneužiť, čo sa dá. Čiže preto tá obrana cez ten § 6 ods. 1 ja si myslím, že je veľmi správna, že tá námietka tu bude môcť byť položená, dokonca sa prezumuje. Ja preto predpokladám, že sa bude relatívne na začiatku často používať z pohľadu podnikov, ale to nevadí. Pretože ak cez ňu prejde, cez ten test, tá oprávnená osoba, ak prejde raz, prejde dvakrát, tak jednoducho už zjavne bude dané vopred, že sa osvedčila tá oprávnená osoba.
Čiže my práveže chceme profesionálnych, nazvem to, ochrancov spotrebiteľa, ktorí budú mať ale aj vysokú mieru dôvery, čiže nebudú robiť na objednávku pre inú finančnú skupinu alebo pre iného konkurenta. Tam je tá námietka. Čiže ona je veľmi namieste. A ja vítam aj to, že sa budú špecializovať súdy tri na Slovensku. V tom zmysle je aj taký návrh v tom zmysle, aby jednoducho sa zvyšovala expertíza. Čiže aj to je správny, správny návrh. A tým, že sa bude môcť podrobovať skrutíniu, to prepojenie oprávnenej osoby na iný skrytý, škodlivý záujem je veľmi korektné. Práveže to je asi jediné, čo môžme urobiť, lebo inak sa to potom môže zvrhnúť a v zásade tu budeme mať šikanu podnikateľov, čo tiež nikto nechce a najmä ich krížovú šikanu, konkurenčnú, čo, čo by nebolo úplne namieste. Čiže táto rovnováha je tu nastavená. Čiže to si myslím, že je správne.
Čo sa týka preskúmateľnej rozhodnutí, preskúmanie, tam v zásade tam pochybnosť nie je. Každé rozhodnutie o právach a povinnostiach je preskúmateľné, čiže nové správne súdy to preskúmavať budú, tam nevidím dôvod, tam by som ani pochybnosť nevidel. A ešte ste sa pýtali na účinnosť. Nechceli sme do prechodných ustanoveniach viazať sa k, do minulosti, právnu neistotu by to nastavilo do minulosti, nie je to správne. Je to nový inštitút, nech sa funguje pro futuro, by to bola retroaktivita, ktorá si myslím, že v tomto smere nie je namieste, by vyvolala veľa právnych otázok. Nech sa každý na to pripraví, nech má tú vedomosť aj podnikateľské a spotrebiteľské prostredie. A nech to funguje pro futuro. Čiže v tomto smere je to len korektný legislatívny návrh aj v zmysle ústavy. Nech sú tu legitímne očakávania naplnené, nech nikto nie je zaskočený novou úpravou.
Toľko za mňa. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som si iba na záver dovolila uviesť, že si myslím, že je to dôležitá právne úprava. A k tým podnetom, ktoré tu boli od pána poslanca, si myslím, že sú veľmi relevantné. Ale myslím, že odpoveď dáva táto právna úprava aj o zneužívaní, napríklad potenciálne zo strany registrujúceho subjektu, ktorý by mohol mať nekalé záujmy pri vyčiarknutí, tak práve preto je tam proces popísaný v tej navrhovanej právnej úprave. To znamená, že počas toho procesu vyčiarknutia je tam aj proces pre súd, aby táto, tento subjekt mohol vykonať všetky úkony v záujme práve tých spotrebiteľov. Takže mne sa javí v rámci prvého čítania, čo môžem k tomu povedať ako spravodajca, že sa mi tam zdajú vyvážené tie záujmy. A keď tieto subjekty na jednej strane sú potenciálne vlastne tými, u ktorých môže skončiť dotácia v rámci dotačnej schémy, práve v rámci, v rámci schémy ministerstva hospodárstva, že to je potom to, ktoré je schopné spôsobilo vyhodnotiť, ktoré vlastne naozaj sú tie, ktoré kvalifikovane vedia zastupovať tých spotrebiteľov, veď v rámci toho dostávate dotácie, tak mi to dáva v nejakej miere zmysel, že tak to postavené je. Ale myslím si, že ten podnet z vašej strany je, je veľmi relevantný. A myslím si, že sa budeme ním ešte ďalej zoberať aj v druhom čítaní. Takže určite je dobré, aby k tomu aj pán navrhovateľ potom bližšie povedal. Toľko. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Takže, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu transpozície právnych predpisov Európskej únie, konkrétne smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení rámcové rozhodnutie Rady 2009/315, pokiaľ ide o výmenu informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín a pokiaľ ide o Európsky informačný systém registrov trestov a ktorou sa nahrádza rozhodnutie Rady 2009/316, rámcového rozhodnutia Rady o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi v platnom znení, ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii.
Taktiež sa implementuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje centralizovaný systém na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti, s cieľom doplniť Európsky informačný systém registrov trestov. Návrh zákona zároveň reaguje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky 15/6-95.
Cieľom návrhu zákona je minimalizovať okruh subjektov a účelov pre poskytovanie odpisu registra trestov. V zmysle platnej právnej úpravy je poskytovanie odpisov registra trestov časovo, personálne, ekonomiky náročné a zároveň dochádza k problémom pri kvalifikácii trestných činov vo vzťahu k posudzovanému úseku verejnej správy. Výsledkom navrhovanej právnej úpravy je zjednodušenie postupu orgánov verejnej správy pri posudzovaní splnenia bezúhonnosti, a to nielen vďaka zúženiu okruhu subjektov, ktoré budú oprávnené požadovať odpis z registra trestov, ale aj zúžením okruhu právnych predpisov, na základe ktorých je možné odpis registra trestov na preukázanie bezúhonnosti vyžadovať.
Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa navrhuje od 1. júla 2023. Oddelená účinnosť v časti vydávania nových typov verejných listín sa navrhuje od 1. januára 2026, a to z dôvodu predpokladanej dĺžky obstarania nového informačného systému evidencie odsúdených osôb a zosúladenia osobitných predpisov jednotlivých oprávnených orgánov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, pozitívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe a pozitívne vplyvy služieb verejnej správy na občana. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona bol predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania a rokovania legislatívnej rady vlády a dňa 22. februára 2023 bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem a prosím o podporu tohto návrhu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 26. apríla 2023 a gestorský výbor do 28. apríla 2023. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Zároveň odporúčam návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Vážený pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov. Návrh zákona bol vypracovaný na základe odporúčaní verejnej ochrankyne práv a európskeho výboru na zabránenie mučenia, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania v súvislosti so zvyšovaním štandardov obvinených a odsúdených.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je precizovanie niektorých ustanovení upravujúcich oprávnenia príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktoré priniesla aplikačná prax. Zásadnou zmenou prechádza aj úprava ustanovení týkajúcich sa sťažností obvineného a odsúdeného, ktorá okrem iného cieli aj na rozšírenie okruhu osôb, ktoré budú môcť v mene väznenej osoby podávať sťažnosti a zabezpečiť tak ochranu práv a právom chránených záujmov väznených osôb.
Ďalším cieľom je aj právna úprava týkajúca sa oprávnenia zboru používať obrazové záznamy a zvukové záznamy, presnejšie právna úprava nosenia tzv. telových kamier na služobných rovnošatách príslušníkov zboru, ktorá má vyriešiť požiadavky týkajúce sa presadzovania práva. Taktiež sa upravujú určité ustanovenia, ktoré majú za účel dosiahnuť čo najväčšie právne zabezpečenie maximálnej hospodárnosti a efektívnosti pri postupoch nakladania s majetkom štátu.
Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa navrhuje od 1. júna 2023. Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom EÚ. Návrh zákona nepredpokladá vplyv na rozpočet verejnej správy, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, ani na sociálny vplyv. Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, informatizáciu, služby verejnej správy, pre občana i na životné prostredie. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a rokovania legislatívnej rady vlády a dňa 22. februára 2023 bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky.
Prosím o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 26. apríla 2023 a gestorský výbor do 28. apríla 2023. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 546/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Účelom návrhu zákona je vytvoriť národný preventívny mechanizmus v zmysle ustanovení opčného protokolu k Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudského alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Opčný protokol podpísala Slovenská republika v roku 2018. Návrh na jeho ratifikáciu bol prerokovaný legislatívnou radou vlády a v najbližšej dobe bude predložený na rokovanie vlády.
Úlohou národného preventívneho mechanizmu je vykonávanie pravidelných návštev na miestach, kde sú ľudia pozbavení ich slobody alebo ich nemôžu svojvoľne opustiť, napríklad z dôvodu odkázanosti na poskytovanie starostlivosti. Predkladateľ pristúpil k rozdeleniu právomocí národného preventívneho mechanizmu medzi existujúce orgány ochrany ľudských práv – verejného ochrancu práv, komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Verejný ochranca práv bude plniť koordinačnú úlohu pre túto oblasť. Vecná pôsobnosť všetkých troch inštitúcií sa rozširuje o právomoc vykonávať systematické návštevy miest, v ktorých sa nachádzajú osoby obmedzené na slobode de iure alebo de facto. Počas návštev budú zisťovať, ako sa s osobami na týchto miestach zaobchádza s ohľadom aj na ľudskoprávne štandardy. Svoju činnosť budú vykonávať prostredníctvom svojich už existujúcich oprávnení, v niektorých prípadoch spresnených touto novelou.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná zákonmi, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Vládny návrh zákona nebol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je však rozpočtovo zabezpečený, a pozitívny sociálny vplyv. Návrh zákona nebude mať vplyv na iné posudzované oblasti. Účinnosť návrhu zákona bola stanovená od 1. mája 2023. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, rokovania legislatívnej rady vlády a rokovania vlády Slovenskej republiky, ktorá ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 11. januára uznesením č. 3/2023.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
V zmysle § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam ako spoločná spravodajkyňa gestorského výboru informáciu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1354) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a návrhy na ďalší postup.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1979 z 2. februára 2023 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1354) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. A zároveň Národná rada Slovenskej republiky určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku NR SR.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1354) určené výbory prerokovali nasledovne: Ústavnoprávny výbor návrh prerokoval 9. marca 2023 a uznesením 701, č. 701 ho odporúčal Národnej rade schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny návrh neprerokoval, keďže na svojom zasadnutí dňa 13. marca 2022 nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v treťom bode informácie vyplýva jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. O návrhu spoločnej správy výborov vrátane záverečného stanoviska k návrhu zákona gestorský výbor na svojej 65. schôdzi dňa 13. marca 2023 nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Podpredseda výboru ma zároveň poveril, aby som podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podala informáciu o výsledku rokovania výborov a predložila návrh na ďalší postup.
Pán predsedajúci, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Dobre, takže ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si predložiť na rokovanie Národnej rady žiadosť alebo návrh na vyslovenie súhlasu s protokolom, s dodatkovým protokolom k Dohovoru o počítačovej kriminalite, týkajúceho sa trestnoprávneho postihu činov rasovej a xenofóbnej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov.
Dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite ustanovuje právne záväzné normy zamerané na trestnoprávny postih činov rasovej a xenofóbnej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov. Ukladá zmluvným stranám prijať legislatívne a iné opatrenia potrebné na to, aby vo svojom vnútroštátnom systéme mohli trestne stíhať konania, akými sú šírenie rasových a xenofóbnych materiálov prostredníctvom počítačových systémov, rasovo a xenofóbne motivované vyhrážanie, rasovo a xenofóbne motivované urážanie, popieranie, hrubé zľahčovanie, schvaľovanie alebo ospravedlňovanie zločinov proti ľudskosti, ako aj napomáhanie a navádzanie na páchanie niektorého z uvedených činov.
Materiál sa predkladá rovnako aj s nasledujúcim materiálom, ktorý, ktorý budem predkladať hneď po tomto bode z dôvodu vad... opakovane, z dôvodu vady týkajúcej sa postupnosti realizácie jednotlivých krokov v ratifikačnom procese, ktorá spočíva v tom, že tento aj ďalší protokol, ktorý budem predkladať na schválenie, boli v mene Slovenskej republiky podpísané až potom, čo s nimi Národná rada vyslovila súhlas dňa 28. októbra 2019. Na základe toho vznikli pochybnosti, či Národná rada Slovenskej republiky vyslovila ústavnoprávne relevantný súhlas s dojednanými podpísanými zmluvami, ktorý je podmienkou ich ratifikácie.
Po rokovaniach s rezortom zahraničných vecí, európskych záležitostí a kancelárie prezidentky Slovenskej republiky sa ministerstvo spravodlivosti rozhodlo, že je v záujme právnej istoty predložiť oba materiály opakovane do schvaľovacieho procesu. Oba protokoly sú mnohostrannými medzinárodnými zmluvami prezidentskej povahy podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy, na vykonanie ktorých je potrebný zákon a ktorý si pred ratifikáciou vyžadujú súhlas Národnej rady. Protokol, ktorým sa mení a dopĺňa Dohovor ochrany jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov, navyše obsahuje ustanovenia s priamou úpravou práva alebo povinností fyzických alebo právnických osôb a je tak zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Prístup Slovenskej republiky k obom protokolom je v súlade so zahraničnopolitickými a vnútroštátnymi záujmami Slovenskej republiky a aktuálny právny stav umožňuje ratifikáciu oboch protokolov bez potreby prijatia ďalších legislatívnych opatrení.
Ďakujem za pozornosť.