88. schôdza

Ďakujem pekne.
Takže, vážený pán poslanec, vláda Slovenskej republiky, aj keď si myslím, že už som odpovedal v tomto duchu, ale pre istotu ešte raz teda odpovedám.
Vláda Slovenskej republiky schválila návrh realizácie projektu výstavby väzenského zariadenia Rimavská Sobota –Sabová dňa 26. februára 2018. V tom istom roku bolo realizované verejné obstarávanie pre poradcu pre ďalšie fázy prípravy projektu verejného súkromného partnerstva. Dňa 11. marca 2019 bolo verejné obstarávanie zákazky vyhlásené, prebiehalo vo viacerých etapách, žiadosť o účasť a vyhodnotenie podmienok účasti prebiehalo od marca do augusta 2019, súťažný dialóg prebiehal v troch fázach, od augusta 2019 do októbra 2020, v novembri 2020 boli záujemcovia požiadaní o predloženie konečných ponúk s termínom predkladania ponúk po viacerých predĺženiach do 10. 6. 2021. Vyhodnocovanie ponúk prebiehalo od 11. 6. 2021.
Vyhodnocovali sa dve ponuky skupiny dodávateľov: Váhostav a skupiny dodávateľov Metrostav.
Pri vyhodnocovaní predložených ponúk, identifikovala komisia v ponukách oboch uchádzačov nedostatky, ktoré boli dôvodom vylúčenia ponúk oboch uchádzačov.
Dňa 25. 11. 2021 boli obom uchádzačom zaslané oznámenia o vylúčení ich ponúk. Dňa 6. 12. 2021 boli doručené od oboch účastníkov námietky proti vylúčeniu cez informačný systém.
Úrad pre verejné obstarávanie dňa 11. 2. 2022 nariadil odstrániť protiprávny stav, a to zrušiť rozhodnutie o vylúčení a zaradení ponuky uchádzača Metrostav späť do procesu vyhodnocovania. Zároveň zamietol úrad námietky uchádzača Váhostav. Váhostav sa odvolal na Radu ÚVO voči obom vyššie uvedeným rozhodnutiam. Rada rozhodnutím dňa 27. 5. zmenila výrok rozhodnutia ÚVO a zamietla námietky Metrostavu.
Zároveň Rada ÚVO ďalším rozhodnutím zo dňa 27. 5. 2022 zmenila výrok rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie a nariadila odstrániť protiprávny stav, t. j. zrušiť rozhodnutie o vylúčení a opätovne vyhodnotiť ponuku uchádzača Váhostav. Komisia sa po opätovnom vyhodnotení ponuky uchádzača Váhostav uzniesla, že ponuky skupiny dodávateľov Váhostav predstavujú závažno-právnu prekážku dotýkajúcu sa priamo subjektu skupiny dodávateľov Váhostav v súvislosti s jej postavením ako uchádzača a v nadväznosti na prípadnú budúcu pozíciu dodávateľa.
Po dôkladnom posúdení argumentácie Rady ÚVO, ktorá vylúčenie Váhostav ako také nespochybnila, dospela komisia k názoru, že aplikácia posunu vylúčenia ponuky uchádzača Váhostav do času, kedy by došlo k vzniku koncesnej spoločnosti by bola nezákonná a pre verejného obstarávateľa by predstavovala riziko súdneho sporu. Komisia s vyššie uvedených dôvodov odporučila predmetné verejné obstarávanie zrušiť.
Verejné obstarávanie bolo na základe vyššie uvedeného dňa 29. 6. 2022 zrušené. Proti zrušeniu súťaže bola podaná námietka uchádzačom Váhostav. Úrad pre verejné obstarávanie rozhodnutím z 12. 8. 2022 námietku zamietol. Váhostav sa odvolal. Rada ÚVO rozhodnutím zo dňa 6. 10. 2022 zamietla odvolanie a potvrdila rozhodnutie ÚVO.
Takže toľko.

Ďakujem pekne.
Vážený pán minister, však my sme už o tejto situácii hovorili. Ale čo teraz ste mi tu prečítali, tak dovolím si povedať, že v rámci celej Slovenskej republiky to máme ako cirkus Humberto.
Však tie výberové konania, to je strašné. A doplácajú na to občania, ktorí žijú na Gemeri Malohonte. Pane Bože, však nám pani ministerka sľubovala, že tam bude 420 pracovných príležitostí. Ľudia sa tešili. A teraz nevieme, nedokáže Slovenská republika urobiť jednu verejnú obchodnú súťaž. Kto to bude vlastne akože túto stavbu vykonávať.
No je to smutné, ale, bohužiaľ, je to tak. Pán minister, mám ešte nejaký čas. Viete veľmi dobre, však poznáte Rimavskú Sobotu, neraz sme sa tam stretli. Skutočne viete, aká je tam situácia – obrovská vysoká miera nezamestnanosti. Vedieme ten neslávny rebríček, čo sa týka situácie na úseku medze nezamestnanosti. Preboha, a takéto cirkusy sa robia. Však to je strašné! Treba skutočne zmeniť nejak ten zákon, lebo takto sa nedopracujeme k ničomu.
Ďakujem pekne.

Súhlas. Ďakujem aj ja za porozumenie.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Musím povedať, že sa s ideou začiatku tej otázky úplne stotožňujem. Sám desiatky rokov, dá sa povedať, navrhujem, aby boli prehodnotené originálne a prenesené kompetencie, a to najmä v oblasti materských škôl, školských klubov detí a možno základných umeleckých škôl.
Čo však môžem odpovedať v súčasnej situácii na vašu otázku sú tieto fakty. Materské školy sú originálnou kompetenciou obce a sú financované z výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ktoré dostávajú obce do svojho rozpočtu. Je pravda, že prvotným zámerom bolo presunúť financie, financovanie materských škôl z originálnych kompetencií obcí do prenesených kompetencií štátu. Tak som si to prečítal aj v pláne obnovy, ktorý bol napísaný ešte mimo môjho pôsobenia. Ale s takýmto cieľom by som sa stotožnil.
Žiaľ, zmena financovania materských škôl nebola uskutočnená, lebo na ten krok, samozrejme, bola potrebná politická vôľa a dohoda zainteresovaných strán. Za pôsobenia bývalého vedenia ministerstva sa uvedené kroky jednoducho nepodarilo zrealizovať.
V súčasnosti je v legislatívnom procese novela zákona, ktorou sa ministerstvo školstva snaží pristúpiť k stransparentneniu financovania materských škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí. Toto stransparentnenie je rokované s Európskou komisiou ako garancia toho, že prostriedky na materské školy budú vynaložené transparentne a férovo. Stransparentnenie financovania materských škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí sa dosiahne tým, že ministerstvo financií Slovenskej republiky bude poskytovať po ukončení kalendárneho roka ministerstvu školstva údaje o čerpaní finančných prostriedkoch v materských školách zriadených na území obce, ktoré sú financované z výnosu dane z príjmov fyzických osôb.
Ministerstvo školstva následne na základe poskytnutých údajov bude zverejňovať každoročne do 31. mája na svojom webovom sídle údaje, ktoré umožnia overenie skutočnosti. Či obec v predchádzajúcom kalendárnom roku z príjmov podľa osobitného predpisu, teda konkrétne je to nariadenie vlády č. 668/2004 o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve, poskytla materských školám vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti plnú výšku finančných prostriedkov vypočítaných podľa tohto nariadenia vlády.
Tu v tomto kroku musím povedať alebo chcem povedať aj takúto vec, že v súlade s tým, ako bol plán obnovy napísaný s tým predpokladom o teda vyňatí z originálnych kompetencií materských škôl a prenosu do prenesených kompetencií, tak bol napísaný aj pôvodný návrh novely zákona 245, teda školského zákona, kde bolo ustanovené, že túto kontrolu vykonajú orgány štátnej správy. Konkrétne regionálny úrad školskej správy, kde by mal úradník posúdiť, či starosta, či magister, či župan, proste samospráva dala podľa tohto úradu dostatočnú výšku dotácie na zariadenie materskej škôlky.
Voči tomuto protiústavnému ustanoveniu prirodzene protestovali samosprávy a ja musím uznať že oprávnene. Preto sme v súčasnom znení novely plne rešpektovali legislatívny stav a vyriešili sme tento problém tak, že ak by obec poskytla v predchádzajúcom kalendárnom roku materským školám nižší objem týchto finančných prostriedkov, ako bolo napočítané z podielových daní, tak je povinná prerokovať túto skutočnosť v najvyššom zas, v najvyššom orgáne samosprávy, ktorým je zastupiteľstvo. Tak aby sme rešpektovali ústavné kompetencie samospráv.
Pričom zo znalosti veci si dovolím ešte poznamenať, že úplne legitímne, ak sa tieto výšky príspevkov líšia. Jednoducho preto, lebo situácia vo financovaní materských škôl je naozaj premenlivá. Môžete mať škôlky s právnou či bez právnej subjektivity. Tie bez sú často obsluhované priamo zamestnancami obce, ktorí tam vykonávajú údržbu a tie so správnou subjektivitou si, samozrejme, musia všetko zabezpečiť sami.
Vypršal mi čas. Nech sa páči.

Vďaka. Privítam potom aj tú písomnú verziu, nech sa možno dostanem aspoň tak k tej časti, čo ste nestihli. Vďaka.
Je, je toho viacero, ale skúsim aj pre krátkosť času sa držať len tej jednej otázky. Opäť to je tá absencia toho normatívneho financovania. Vy spomínate, že zavediete možnosti stransparentnosti, ak teda boli zrušené tie... Rozhodli ste sa neísť cestou tých úradníkov, ktorí by kontrolovali, čo tie obce dali. Fajn. Ale v čom to stransparentnenie bude spočívať, to by bolo dobré vedieť. Lebo nebolo to z toho zvyšku toho textu jasné. (Reakcia ministra Horeckého: „Rozumiem.“)
A hovoríte mi, že ak teda nebudú tie obce vyčleňovať dosť, tak majú povinnosť, ak som dobre rozumel, že to musí byť prebraté na zastupiteľskom, na zastupiteľstve. Ale čo si od toho sľubujete? Lebo opäť, nie sú tu žiadne postihy, nie je nič, čo by vedelo. A ani, ani neargumentujem, že by mali byť postihy. Ja si osobne myslím, že dofinancovanie obcí je asi jediná cesta. Alebo potom riešenie tých prenesených kompetencií je jediná cesta.
Ale nemám odpoveď na tú jednoduchú otázku. Opäť, ak nemajú normatívne financovanie, nemajú priamo vyčlenené peniaze na tie škôlky. Okrem toho, že ich prinútite prebrať to na zastupiteľstve, čo viete urobiť preto, aby tie obce potom neškrtli tie miesta, lebo jednoducho nebudú mať dosť peňazí z podielových daní. Pokiaľ teda zachováme ten systém financovania, ako dnes existuje.
Čo to stransparentnenie, ktoré navrhujete, znamená, čo si od neho sľubujete? A čo si sľubujete od toho, že to bude prerokované na zastupiteľstve?

Viete, zo súčasného stavu, kedy musíme rešpektovať ústavné právo originálnych kompetencií, tak obce sa zodpovedajú svojim voličom cez svoj najvyšší orgán, ktorým zastupiteľstvo je. Keď my verejne sprístupníme nápočet z podielových daní a resp. nariadenie vlády 668, ktoré nie je závislé od toho, ako sa štátu darí. Nariadenie vlády jednoducho určí, aká je tá, aký je ten príjem na dieťa, ktoré je v územnej pôsobnosti samosprávy. Tak obec bude musieť zdôvodniť, prečo sú tie príspevky na nejakú konkrétnu škôlku nižšie, než bol nápočet.
A opakujem, tento stav môže nastať veľmi legitímne. Lebo je rozdiel, či máte škôlku s 200 deťmi alebo 20 deťmi. Či je to škôlka, ktorú de facto obhospodaruje po tých prevádzkových nákladoch obec alebo je to samostatná činnosť hospodárska tej škôlky. Čiže už dnes je ten stav taký, že obce mnohé dávajú viac na tie škôlky, než je tento nápočet zo 668. A táto úprava len pomôže veci pomôcť. Pretože jednoducho skutočne budeme vidieť do toku peňazí. Aj do nápočtu, aj do výdavkov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, odpovedám za pána ministra Doležala. Prieskum záujmu o nájomné bývanie bol realizovaný v nadväznosti na realizáciu zákona č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Celý proces realizácie štátom podporovaného nájomného bývania je v gescii podpredsedu vlády pána Štefana Holého, čiže o presnejší harmonogram, v akom je to štádiu, je potrebné obrátiť sa na pána podpredsedu vlády.
Napriek tomu, by som však chcel uviesť niekoľko faktov, aby ste vedeli, že zhruba v jakom štádiu to je. 31. januára 2023 schválila vláda návrh kritéria na výber investičných partnerov, ktorých, ktorý obsahuje osem kritérií, podľa ktorých sa postupuje pri výbere investičných partnerov. Ten počet nie je uzavretý. Samozrejme, môže byť väčší.
Vláda schválila a následne boli uzavreté zmluvy s dvomi konkrétnymi investormi, čiže Vienna Insurance Group, tam ide o plánovanú investíciu zhruba 500 000 000 eur. BVSG zmluva bola urobená s matkou. To znamená, tam ide zhruba o jeden a pol miliardy eur. Celkovo dokopy tieto dve spoločnosti plánujú do systému štátom podporovaného nájomného bývania zaradiť približne 10-tisíc bytov. Aktuálne už eviduje vlastne agentúra na podporu nájomného bývania viac ako 15-tisíc záujemcov na týchto 10-tisíc plánovaných nájomných bytov.
Aktuálne je stav taký, že sa čaká v najbližších týždňoch a rokuje sa s Európskou komisiou, pretože je tam ešte potrebná tzv. notifikácia o štátnej pomoci. Všetky naše inštitúcie už vlastne všetky potrebné rozhodnutia a podklady, myslím nie vládne, ale Slovenskej republiky, učinili. Čiže reálne ak by ten proces trval tak, ako štandardne trval alebo predpokladáme, by v lete mohli byť podpísané prvé konkrétne zmluvy medzi týmito investormi. A teraz sú dve možnosti: o výstavbe nových bytov alebo o zaradení do tohto systému už existujúcich bytov. To znamená, tam sú, tam sú obidve možnosti.
Takže keď sa pýtate, že kedy by občania, pokiaľ Európska komisia rozhodne v tých termínoch, v akých bežne rozhoduje, tak niekedy koncom leta vlastne by prví občania v prípade, ak niektorá z týchto dvoch zatiaľ firiem do toho zaradí aj existujúce byty, mohli dostať kľúče od prvých bytov.

Ja skôr chcem poďakovať pánovi ministrovi za vysvetlenie a za to, že aj teda dal informáciu, že to patrí pánovi vicepremiérovi, takže skúsim túto otázku položiť jemu a možno sa dočkám nejakej odpovede. Ale ďakujem veľmi pekne za odpoveď.

Ak môžem zareagovať, pán poslanec, môžte dostať akékoľvek podrobnejšie informácie, než som vám teraz povedal ja, ale z hľadiska procesu určite to kľúčové teraz, čo je, lebo aj z ľudského hľadiska som vám chcel odpovedať čo najnormálnejšie, preto som aj komunikoval s pánom podpredsedom vlády Holým, ktorý mi povedal, že jediné vlastne, čo teraz, ako je tá notifikácia z EK-čky, pretože vlastne dvoch investorov máme, tí aktuálne si upresňujú projekty, ktoré chcú buď kúpiť, alebo rozbehnúť. A keď hovorím o projektoch, tak tam platí to, čo som hovoril, že môže to byť že výstavba nových bytov, alebo už existujúce byty a pravdepodobne to bude kombinácia všetkého tohoto, že niekde to bude na zelenej lúke od začiatku, niekde to bude, že niekto už začal realizovať nejakú výstavbu a tá je v nejakej fáze výstavby, ale máme informácie aj o tom, že sú to aj niektoré hotové nájomné byty, ktoré by mali byť zaradené vlastne v lete do tohto systému.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za otázku.
Keby som chcela byť veľmi stručná, tak by odpoveď znela, že postoj ministerstva kultúry k tejto otázke je pozitívny. Ak by ste chceli aj rozvitie tohto jedného slovíčka, môžem ho rozviť, je to na vás.