88. schôdza

Ďakujem pekne. Áno, súhlasím s pánom poslancom Gröhlingom, v minulosti práve poradne sa podieľali na tom, aby tie deti boli zaraďované do špeciálnych základných škôl podľa ich nejakých pravidiel, častokrát to boli nejaké dohody medzi zriaďovateľom a poradňou, kedy naozaj tie deti boli takto diagnostikované. A potom máme aj jasné príklady toho, kedy rediagnostikovali tie deti, napríklad v škole v Lozorne a päť detí z deviatich, alebo ako to bolo, boli zaradené do špeciálnej základnej školy s tým, že sa im naozaj upravilo aj učivo a s odstupom času, keby sme prišli do tej školy, tak by sme ani nevideli rozdiel medzi tým študentmi, ktorí chodili na základnú školu, a ktorí tam boli potom prinesení vlastne zo špeciálnej základnej školy, lebo dosahovali plus-mínus rovnaké výsledky. A toto môže byť takisto efektívne.
Ďakujem veľmi pekne, kolegovia, za, za vecné tóny a korektnú diskusiu a verím tomu naozaj, že pomôžeme tejto veci spoločne. Ďakujem pekne.

O slovo požiadal minister školstva, nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Súhlasím aj s pánom poslancom Petrom Pollákom, aj s pánom poslancom Braňom Gröhlingom. Naozaj v novembri mi boli doručené alebo nám boli doručené na ministerstvo tieto štandardy, ktoré mali 700 strán a napriek tomu mali byť vpustené do praxe od 1. januára 2023. Náš úmysel je čím skôr ich doručiť do praxe tak, aby naozaj zamedzili presne tomu, o čom ste obidvaja hovorili. Aby nedochádzalo k nesprávnej diagnostike a k takémuto nehumánnemu zaobchádzaniu s deťmi, ktoré sú zraniteľné a bezbranné voči takémuto čomusi. To, prečo nie sú už teraz podpísané, je jednoduchý dôvod. Napriek krátkosti času a intenzívnej práci na nich, tak sme ešte videli príležitosť ako zlepšiť tie štandardy tak, aby tie diagnostické nástroje boli užité v zmysle štandardov na takej úrovni, aké sa používajú aj v okolitých krajinách, ktoré sú autorizované a ktoré majú väčšiu výpovednú hodnotu. Je to len jeden z príkladov, prečo to tak nie je už od 1. januára 2023, čo, samozrejme, nijako nebráni poradniam a odborným zamestnancom v poradniach, aby pracovali aj s touto verziou, ktorú zatiaľ máme ako pracovnú. Robíme na nej ďalej v zmysle toho, čo ste obidvaja páni spomínali.
Vďaka.

Pán poslanec Čepček.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, tak ako aj kolegovia, ja chcem tiež oceniť kultivovaný prístup a vystupovanie pána ministra k tomuto zákonu. Ja pracujem, resp. ja som nastúpil do školstva tento rok to bude 20 rokov od vtedy, od kedy som nastúpil a mám skúsenosti od učenia až, až po riadenie, keďže som skončil ako riaditeľ a dovolím si len v krátkosti, keďže máme pokročilú večernú hodinu, tak zareagujem len na niektoré veci, keďže ten zákon má 26 strán, nie je to tu možné celé rozobrať.
Oceňujem, že boli zapracované pripomienky k tomuto zákonu, keďže pozeral som si legislatívny proces a videl som to pripomienkové konanie, ktoré malo 234 strán. Väčšina z toho je tam zapracovaná, tak ako pán minister spomínal. Tento zákon, ktorý je zákon o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon, 245/2008, je to jeho, si myslím, 47 novela, takže si myslím, že od roku 2008 až po teraz si tento zákon zaslúži výrazné zmeny a žijeme v inej dobe. Žijeme v dobe v roku 2023, kde aj ten prístup k vyučovaniu a k deťom a k potrebám detí si vyžaduje iné prístupy. Preto chcem oceniť napríklad úvodné ročníky. A poviem z vlastnej skúsenosti, budem takto otvorený, doteraz sa používal odklad detí do, teda nástup do školy, pokiaľ boli v nejakom, sa narodili v nejakom období, kedy, keby sa to dalo. Ja mám osobne syna, ktorý sa narodil v auguste, narodil sa predčasne a jemu ten jeden rok, ktorý ostal navyše doma, výrazne pomohol. Ak by bol nastúpil skôr, si myslím, že tú školu by dobiehal a možno by ju nikdy nedobehol. Ale tým, že rok ostal doma, tak jednoducho dobehol to, čo mal. On mal nejaké rečové problémy, on za ten rok sa naučil to, čo potreboval, aby tú základnú školu zvládol.
Ďalej chcem oceniť aj to, že máme nejaké podporné tímy v tomto zákone, resp. uvažuje sa nad tým a tam poviem tiež jednu skúsenosť a tiež to je osobná skúsenosť z praxe, kde dieťa, ktoré malo v podstate len dysgrafiu, keď si pozrieme, že to je taká banalita, ale dysgrafia, ktorú rodičia tú dysgrafiu vyhodnotili, že to dieťa má problém, že je nevzdelávateľné, že je nevychovávateľné a tak ďalej, nič z neho nebude. Ale stačilo rodičom povedať, že skúste napísať žiadosť do školy o to, aby bolo dieťa teda brané do úvahy jeho hodnotenie, teda že aby sa k nemu pristupovalo inak, keďže má tento problém. No a chlapec, ktorého sa to týka dnes, teda dnes, minulý rok skončil vysokú školu. Ak by sa to možno v tom čase nebolo stalo, no neviem, či by skončil strednú školu. Ale jednoducho občas stačí veľmi málo, aby sme sa posunuli v tej pomoci deťom, rodičov a spoločnosti, aby sme nie tie deti, ktoré majú problém, ako povedané, hodili do koša alebo sa nimi nezaoberali, ale aby sme každému dieťaťu v tejto spoločnosti dali šancu sa vzdelávať. A tá šanca je ten podporný tím a tie nulté ročníky.
Som vďačný za tento zákon, je pomerne rozsiahly, ale si myslím, že je dobré, že tu je. Ja osobne tento zákon v prvom čítaní určite podporím a bol by som rád, aby tento zákon prešiel naprieč celým týmto plénom. Aj keď si myslím, že budú tu dôvody a je mi úplne jedno, že je naviazaný na plán obnovy, čo by som si ako poslanec, ktorý je momentálne v opozičných laviciach, mal povedať, že teda mňa sa to netýka, keďže za plán obnovy som nehlasoval, ale som si povedal, že je natoľko dôležitý tento zákon po tak dlhej dobe a v takom rozsahu, že si zaslúži, aby som ho posunul do druhého čítania, aby bola šanca na prijatie tohto zákona v prípade na nejaké drobné opravy. V podstate to, čo vyplynie z diskusie a s komunikáciou s odborníkmi a s kolegami z praxe.
Takže ešte raz, pán minister, veľmi pekne ďakujem, že ste s týmto zákonom prišli. Ďakujem aj bývalému pánovi ministrovi, že začal túto tému a dúfam, že zákon budeme mať v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Žitňanská.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, v prvom rade dovoľte mi naozaj sa úprimne poďakovať bývalému ministrovi školstva Braňovi Gröhlingovi a súčasnému ministrovi Jankovi Horeckému za to, že dnes môžeme rokovať o tomto zákone. Je mi nesmierne ľúto, že na to, aký je to dôležitý zákon, sa prerokováva v takýchto neskorých večerných hodinách, kedy naozaj je nás tu pár, hoci ten zákon je tak dôležitý a týka sa naozaj každého jedného z nás, pretože buď máme deti, máme vnúčatá, alebo máme niekoho blízkeho, kto má deti. Takže hovorí sa, že deti tvoria len nejakú časť, nejaké percento našej populácie, ale tvoria až sto percent našej budúcnosti. To znamená, že akýkoľvek zákon, ktorý sa zameriava na vzdelávanie detí, na budúcnosť detí, je nesmierne dôležitý. A ja pevne verím, že či už počas výboru, alebo aj mimo výboru bude ešte príležitosť sa o tomto rozprávať aj v širšom zastúpení.
Taktiež na úvod sa chcem veľmi pekne poďakovať všetkým zamestnancom na ministerstve školstva, ktorí v minulosti, ale aj v súčasnosti, deň-noc pracujú na tomto zákone, či už na rôznych kompromisných návrhoch tak, aby bol zákon prijateľný, ale takisto aj na návrhoch, ktoré majú ambíciu tento zákon ešte zlepšiť, možno vychytať niektoré chyby alebo niektoré veci, ktoré v minulosti sa mohli do zákona dostať. A taktiež sa chcem poďakovať všetkým odborníkom, pán minister už spomínal všetky stavovské organizácie, ktoré vyjadrili podporu tomuto zákonu, ale dovoľte, aby som podporila aj odbornej verejnosti, rodičom, ktorí sa zapájali do pripomienkového konania, pani komisárke Stavrovskej, takisto Inklukoalícii, Platforme rodín detí so zdravotným znevýhodnením, ktorí si myslím, že tiež majú čo povedať k tomuto zákonu, keďže aj ich deti sa vzdelávajú v našom školskom systéme. Nechcem hovoriť dlho napriek tomu, že mám veľa na srdci tejto téme, ale ako som spomínala, bude na to priestor aj mimo, mimo pléna a potom, samozrejme, na výbore, na ktorý, ak teda pán predseda dovolí a umožní, tak veľmi rada sa tiež na ňom zúčastním. A takisto teda bude priestor v tom druhom čítaní.
To, čo by som chcela povedať, je, že za mňa tento zákon prichádza, že konečne. My keď sme sa ešte s pánom poslancom Gröhlingom rozprávali na začiatku tohto volebného obdobia a rozprávali sme sa napríklad o školskom zdravotníkovi, o ďalších podporných opatreniach, tak on sám vie, aká som bola veľmi nedočkavá, že aby sme to schválili, aby aj tu nárokovateľnosť podporných opatrení sme čím skôr zaviedli do nášho systému, pretože takto, takto presne pred deviatimi rokmi som tu stála za týmto pultom, resp. sedela v lavici a hlasovali sme o mojom návrhu na to, aby asistenti učiteľa boli nárokovateľní. Žiaľ, v tom čase to neprešlo a ja si tak hovorím, že za tých deväť rokov odkedy tento návrh teda neprešiel, prvýkrát sa o tom rokovalo na pôde parlamentu, aby teda to bolo nárokovateľné, neprešlo to. A ja som si spomenula na všetky tie deti, ktoré vlastne nastúpili do prvého ročníka školy a odvtedy uplynulo deväť rokov a my sme im nijako nepomohli. Myslím teraz špeciálne na deti so zdravotným znevýhodnením. A je mi to nesmierne ľúto, že za tie roky sa nepodarilo presadiť také ustanovenie v zákone, ktoré by týmto deťom dal tú podporu, ktorú potrebujú, nie ktorú chcú alebo si to niekto vymyslí, aby si niečo uľahčil, ale naozaj je to preto, aby tieto deti mali zabezpečené to základné právo. Právo sa vzdelávať tak, ako to potrebujú. Nehovoriac o dohovore práv osôb so zdravotným postihnutím, o dohovore práv detí. My dlhodobo naozaj tieto dohovory, ktoré sme podpísali, ku ktorým sme sa zaviazali, sme aj takouto našou ľahostajnosťou, respektíve nezáujmom alebo proste nepochopením, ignorovali.
Čiže za mňa, ak by sme dnes mohli hlasovať o tom, že od zajtra budú tieto podporné opatrenia nárokovateľné, tak verte tomu, že prvá za to hlasujem, pretože si uvedomujem, aké je dôležité, aby či už asistenti učiteľa, špeciálni pedagógovia, logopédi, psychológovia a ďalšie odborné profesie boli na každej jednej škole, resp. potom v takom počte, ako to deti potrebujú, resp. aj pedagógovia.
Pri tom všetkom netreba zabúdať aj na to, ako sú nastavené pravidlá, respektíve aká je atraktivita týchto povolaní, pretože akokoľvek by sme dali do zákona, že od zajtra je tá nárokovateľnosť, ja sa obávam, že nemáme v tejto chvíli dostatočný počet odborníkov, ľudí, ktorí by chceli vykonávať tieto profesie a preto sa prihováram a budeme ešte o tom hovoriť akým spôsobom možno využiť aj priestor tohto zákona na to, aby sme zatraktívnili niektoré tie povolania, aby do toho systému prichádzali ľudia, aby možno postupne sme prešli aj na to o čom sme už veľakrát hovorili v minulosti, že asistent učiteľa je rozdiel či pracuje s dieťaťom, ktoré má narušenú komunikačnú schopnosť alebo či je to dieťa, ktoré má dysgrafiu alebo nejakú inú dysku. Alebo či je to dieťa, ktoré je na spektre autistickom. Čiže aj o tom by sme sa mali rozprávať, aká kvalifikácia, aký plat, aké vzdelanie je potrebné. A ja dúfam, neviem, či nám to vyjde časovo, ale by som bola veľmi rada kebyže aj o tomto sa rozprávame počas prerokovávania tohto zákona.
O tých cykloch som už hovorila, o úvodných ročníkoch taktiež. Nechcem zdržiavať, preto aspoň to som chcela povedať, že poďme sa baviť o tom, pretože akékoľvek rozhodnutie prijmeme dnes, aj pokiaľ ide o, respektíve, keď budeme hlasovať už v druhom čítaní, bude to aj politické rozhodnutie či je školstvo prioritou pre tento štát, či je školstvo prioritou pre jednotlivé politické strany, ktoré sú tu dnes. A keďže ja to tak vnímam, že každý jeden alebo každá jedna strana má vo svojom volebnom programe školstvo a hovorí o tom, že je to priorita, tak poďme sa baviť o tom, či naozaj sa dajú ešte nájsť finančné prostriedky na to, aby sme možno niektoré veci urýchlili, aby sme viac podporili, aby sme nenechávali napospas deti a pedagógov a vlastne celé toto prostredie bez potrebnej, potrebnej pomoci.
To je asi pre neskorú večernú hodinu všetko čo som chcela povedať. Ešte raz sa chcem naozaj úprimne poďakovať aj za tón, aj za obsah tejto diskusie. Ja viem, že na niektoré veci máme rôzne názory. Niekedy sme možno emotívnejší v našich mediálnych vystúpeniach alebo v niektorých našich diskusiách. Samozrejme to patrí tiež k životu. Ja si myslím, že každý jeden ktorý sme tu zostali do tejto neskorej večernej hodiny sme tu aj preto, že nám reálne záleží na tom, aby tieto deti dostali tú podporu, ktorú potrebujú a že chceme, aby tento zákon, ktorý konečne, konečne po rokoch prichádza, aby bol schválený v čo najlepšej kvalite. Takže ešte raz veľká vďaka za všetkých, ktorí sa podieľali na dnešnej diskusii, ktorí pracujú na tom zákone a ktorí aj budú naďalej pracovať a veľmi si cením aj tú podporu z tých odborných kruhov a pevne dúfam, že nám budú pomáhať do poslednej chvíle zdokonaliť tento zákon. Ďakujem veľmi pekne.

Jedna faktická pani poslankyňa Šofranko.

Viem, že môžem vystúpiť v poslednej faktickej. Súhlasím s tebou, pani poslankyňa, že je škoda, že takto dôležitý zákon je prerokovaný práve v tejto večernej hodine. A pýtala si sa, či je prioritou školstvo pre všetky politické strany. Ja verím, že áno, že to nie je len vo volebných programoch a že každý to myslí smrteľne vážne. Ďakujem všetkým a pekný večer.

Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pripomínam, pani poslanci, že ste si odhlasovali toto večerné rokovanie, sťažujete. Želá si záverečné slovo navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Nech sa páči.