88. schôdza

Ďakujem. Takže v prvom rade oznámim hlasovanie - teraz o 17.00 hod.
Tiež len na záver chcem uviesť to, čo hovoril Milan ohľadom toho legislatívneho chaosu. Toto označenie používajú hlavne tí, čo nie sú v legislatíve alebo v predkladaní zákonov doma, niektorí si neprečítajú spoločné správy, kde môže byť kľudne pozmeňovák podaný cez výbor zapracovaný. Toto sú, toto sú proste základy tej legislatívy, ktoré treba sledovať.
A, žiaľ, to, čo je v rokováku napísané, tak sa stáva pravidlom, pritom by to mala byť výnimka. Ak sa nejaký pozmeňovák v pléne podá, tak najbližšie sa o ňom, by sa malo o ňom hlasovať do 48... až po 48 hodinách. A, žiaľ, vo väčšine prípadov to skracujeme a skracujeme túto lehotu a dávame o ňom hlasovať hneď. Takže koľko razy, keď si niekto neprečíta ten pozmeňovák, ktorý je nahodený možno na hodinu-dve, tak, tak ani o tom nevie, že o čom hlasuje. Ale ten, kto sleduje legislatívu, tak nemôže vôbec hovoriť o nejakom legislatívnom chaose. Tak len toľko.
A pozrel som si návrhy zákonov, ktoré tuším už predložila SaS-ka teraz ohľadom rokováku, a túto zmenu tam majú, takže ja si myslím, že to je dobrá vec.
Len toľko, vďaka.

Vážený pán predsedajúci, vážené, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, máme tu jednu z noviel Trestného zákona a Trestného poriadku, ktoré sú predložené v parlamente, táto z nich je asi najkratšia a v zásade v prvom čítaní som aj vysvetlil, že hlavným cieľom tejto novely bolo nejakým spôsobom sa vysporiadať s terajšou úpravou trestu prepadnutia majetku. Je tomu tak aj preto, že sme v tomto volebnom období zaznamenali, že jedna z politických strán, ktorá má v tomto parlamentne poslanecký klub, podala návrh na Ústavný súd, aby vyhlásil terajšiu, terajšiu právnu úpravu trestu prepadnutia majetku, ktorá je v určitom, v určitých ustanoveniach obligatórna, aby ju vyhlásil za protiústavnú.
A asi týždeň po tom, ako to táto, títo poslanci spravili, tak v obdobnej otázke alebo rovnakej otázke rozhodoval na európskej úrovni aj Súdny dvor Európskej únie. Aj Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že obligatórny trest prepadnutia majetku bez toho, aby sudca mohol zvažovať individuálne aspekty toho konkrétneho prípadu, nie je ani v súlade s právom Európskej únie.
Čiže sme v situácii, kedy v zásade máme z môjho pohľadu troška šťastie, že doteraz Ústavnú súd ešte nerozhodoval v tejto veci, hoci tá vec je tam už na Ústavnom súde dva roky, a je zrejmé, a ešte tretí, tretie také vodítko, že ako to asi môže dopadnúť, je v tom, že ak sme tu mali aj na ústavnoprávnom výbore pred asi dvoma mesiacmi návrh smernice o konfiškácii majetku, ktorá sa bude schvaľovať niekedy v júli tohto roka na pôde Európskej únie v Bruseli, tak ani tá smernica nepripúšťa, a ja som sa na to pýtal, že však navrhnite im, že by bol aj obligatórny trest prepadnutia majetku, lebo v istom zmys... v istých veciach to môže byť naozaj oprávnené, tak ani tá smernica nepočíta s obligatórnosťou trestu prepadnutia majetku. Jednoducho väčšina štátov Európskej únie s týmto konceptom nepracuje.
A tak sme, tak som ešte v decembri minulého roka prišiel s úplne že základnou úpravou tejto otázky v tomto návrhu zákona s cieľom, aby sme sa v priebehu najbližšieho obdobia, a už teda ubehli tri mesiace, dohodli na nejakej úprave aj s ministerstvom spravodlivosti a najmä s partnermi, ktorí sú v koalícii, na, na nejak, nejakej úprave, ktorá, ktorá by bola priechodná aj v parlamente. Čiže to je prvá vec, ktorú sme chceli riešiť, to je ten trest prepadnutia majetku, resp. aj veci, ale hlavne trest prepadnutia majetku.
A druhá otázka, ktorá, ktorú sme chceli riešiť, je, že sme chceli znížiť, alebo teda, pardon, zvýšiť sumu, zvýšiť sumu, pri ktorej sa určité konanie bude považovať za trestný čin. To má, to je dôsledkom výlučne toho, že Trestný zákon bol prijímaný v roku 2005, vtedy sa vychádzalo tiež z určitých ekonomických parametrov, ktoré boli nižšie v tom čase, pretože inflácia, valorizácia, všetky ďalšie tie ekonomické parametre, do toho vstu... teda od ktorých sa to odvíja, sa od vtedy zmenili. Sme v roku 2023 a už aj iné štáty, Česká republika takisto zvýšila tú sumu, od ktorej sa považuje nejaké konanie za trestný čin.
Keby sme išli výlučne podľa parametrov, ktoré, ktoré boli zavedené v roku 2005, od čoho sa odvíjala tá výška škody, tak by to dnes mala byť suma okolo 700-800 eur. My sme v tom návrhu išli na sumu 500 eur, čo zodpovedá prepočtu, ktorý je aj v Českej republike v tejto istej otázke. Nakoniec budete svedkami toho, že v pozmeňujúcom návrhu, ktorý prednesie pán poslanec Svrček, upustíme od úpravy tejto otázky najmä z dôvodu, že minister spravodlivosti už na vláde teda predložil návrh zákona, ktorý ju rieši oveľa komplexnejšie, a teda sme sa zhodli aj po rozhovore s ním, že by túto druhú časť návrhu zákona už doriešil potom on v tej veľkej vládnej novele, ktorá, ktorá príde a bude predložená parlamentu do prvého čítania nám v máji tohto roka. Čiže aj nechcem teraz už ďalej o tom rozprávať, lebo viacej vám povie pán poslanec Svrček v tom pozmeňujúcom návrhu, aj tie dôvody, prečo tie veci upravujeme tak, ako budete počuť v pozmeňujúcom návrhu.
Naozaj v prvom čítaní tento zákon znamená len to, že sa urobil nejaký rámec, a teraz ten rámec spresníme a doplníme spôsobom, ktorý, verím tomu, že bude prijateľný aj pre vás ostatných. Pre niektorých už je a pre vás ostatných možno bude tiež.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny poslancov. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor o návrhu správy vrátane stanoviska gestorského výboru nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný. Predseda ústavnoprávneho výboru ma zároveň určil za spravodajcu, preto predkladám túto informáciu a budem navrhovať ďalší postup.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa tiež hlásim, ale až po kolegovi Svrčekovi, keď... ktorý prečíta pozmeňovák, a ja sa potom tiež vyjadrím k niektorým veciam, ktoré už sčasti spomenul aj kolega Vetrák, naozaj nešlo zatiaľ, zatiaľ nešlo upravovať tú škodu, lebo by to rozhádzalo rôzne drogové delikty a ale aj iné veci.
A vyjadrím sa potom komplexnejšie.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Presne ako aj pán navrhovateľ, pán poslanec Vetrák povedal, cieľom uvedeného, predkladaného návrhu zákona z jeho strany je nanovo vymedziť tie hranice škody na účely Trestného zákona pri zachovaní pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu, ako aj Úradu špeciálnej prokuratúry a vylúčiť možnosti toho obligatórneho ukladania trestu prepadnutia majetku v intenciách doterajšej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu.
Ja zhodou okolností tiež pod tlačou 1 400 mám v prvom čítaní návrh Trestného zákona, ktorý tiež riešil sadzbu škôd alebo výšky škôd, kde som tiež zvyšoval tie výšky, ale po konzultácii aj s kolegami v rámci ústavnoprávneho výboru, aj s ministerstvom spravodlivosti sme prišli s takýmto konsenzuálnym pozmeňujúcim návrhom. Asi kolegovia sa tiež vyjadria k tomu, že prečo ideme takou cestou.
Áno, súhlasím aj s pánom kolegom poslancom Kyselicom, že dosť by to naštrbilo tú koncepciu ukladania trestov pri drogových... pri drogovej trestnej činnosti, sú tam ďalšie skutkové podstaty, predpokladám, že k tomu bude dosť hĺbková diskusia v rámci prvého čítania k vládnemu návrhu zákona, ktorý dnes bol predložený aj zo strany vlády a ministerstva spravodlivosti do Národnej rady, čiže pôjde to na májovú schôdzu, takže ja osobne si myslím, že tam bude určite priestor na to, aby sme komunikovali v tejto téme, a preto prichádzame aj s takýmto spoločným pozmeňujúcim návrhom s kolegom pánom predsedom ústavnoprávneho výboru pánom Vetrákom aj pánom poslancom Kyselicom, kde riešime nasledovné veci.
Konkrétne v § 58 ods. 4 a v § 59 ods. 2 chceme v súlade s ústavnými požiadavkami na individualizáciu ukladaných trestov navrhnúť zmenu podmienok ukladania trestu prepadnutia majetku. Na to sa vyslovene orientujeme, na prepadnutie majetku. Ide predovšetkým o tú reakciu na aplikačnú prax. V tej reakcii na aplikačnú prax sú identifikované neprimerane prísne dopady výkonu trestu prepadnutia majetku na niektoré skupiny odsúdených, sa umožňuje súdu s ohľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa trest prepadnutia majetku napriek jeho obligatórnej forme vyjadrenej v ods. 2 a 3 neuložiť, a to v tých odôvodnených prípadoch, ak jeho uloženie použije... alebo považuje súd za neprimerane prísne.
Súčasne týmto pozmeňujúcim návrhom umožňujeme súdu vylúčiť z uloženého trestu prepadnutia majetku vec, ktorej prepadnutie by súd považoval vzhľadom na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa za neprimerane prísne.
Uvedená právna úprava má za cieľ taktiež umožniť súdu, aby v rámci svojej diskrečnej právomoci individualizoval trest a minimalizoval napríklad dopady jeho výkonu na rodinu páchateľa.
V ďalších novelizačných bodoch sa sústreďujeme na § 60 ods. 2 a § 83 ods. 4, tam sa ustanovenia spresňujú tak, aby bolo jasné, že práve súd môže v prípade nedosiahnuteľnej alebo neidentifikovateľnej veci, alebo veci, ktorá je zmiešaná s legálne nadobudnutým majetkom páchateľa alebo inej osoby a ktorá by mala prepadnúť alebo byť zhabaná, uložiť prepadnutie alebo zhabanie peňažnej čiastky v hodnote takejto veci.
Ďalej v § 425 sa súčasné znenie ods. 1 pre lepšiu systematiku navrhuje rozdeliť do odseku 1 a 2. Zároveň aj v ods. 2 navrhujeme, aby sa stanovilo, že v takomto prípade, teda keď súd rozhodol zatiaľ neprávoplatne o uložení trestu prepadnutia majetku, sa majetok obžalovaného zaisťoval príkazom. Právo žiadať preskúmanie zaistenia sa upravuje len z dôvodu zaistenia podľa ods. 1, nakoľko zaistenie z dôvodu vymedzeného v tom druhom odseku je obligatórne pre uloženie trestu prepadnutia majetku, ktorého uloženie podlieha prieskumnej právomoci odvolacieho súdu na podklade odvolania.
Záverom, čo sa týka odôvodnenia predloženia tohto pozmeňujúceho návrhu, chcem ešte upriamiť pozornosť na to, že spresňujeme aj to, že zaistenie sa vzťahuje aj na majetok, ktorý dodatočne vyšiel najavo, aby sa odstránili nejasnosti z tej aplikačnej praxe, s ktorými, s ktorými sa potýkajú zodpovedné subjekty. Zároveň sa aj v nadväznosti na návrh úpravy v Trestnom zákone, kde sa umožňuje súdu vylúčiť určitú vec z trestu prepadnutia majetku, upravuje, že na túto vec sa zaistenie majetku nevzťahuje. Čiže s cieľom znížiť formálnosť niektorých týchto rozhodnutí v trestnom konaní navrhujeme, aby uznesenie o zaistení... o zrušení zaistenia majetku nahradil príkaz, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok, čo je predovšetkým odôvodnené s prihliadnutím na skutočnosť, že ani podľa súčasnej právnej úpravy, ktorú máme k dispozícii, nie je prípustný opravný prostriedok proti uzneseniu o zrušení zaistení majetku. Čiže toto, toľko v krátkosti, čo sa týka odôvodnenia pozmeňujúceho návrhu.
Ja by som si teraz dovolil teda prečítať tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Miloša Svrčeka a Lukáša Kyselicu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 1322).
Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V názve zákona sa slová „a ktorým sa mení zákon“ nahrádzajú slovami „a ktorým sa mení a dopĺňa zákon“.
2. V čl. I body 1 až 3 znejú:
1. V § 58 ods. 1 sa pred slovo „veľkého“ vkladá slovo „aspoň“.
2. § 58 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Súd trest prepadnutia majetku podľa odseku 2 alebo odseku 3 neuloží, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa považuje jeho uloženie za neprimerane prísne.“
3. V § 59 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Súd môže vylúčiť z trestu prepadnutia majetku vec, ktorej prepadnutie považuje vzhľadom na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa za neprimerane prísne.“
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
3. Čl. I sa dopĺňa bodmi 4 a 5, ktoré znejú:
4. V § 60 ods. 2 sa za slová „takej hodnoty“ vkladajú slová „alebo peňažnej čiastky“.
5. V § 83 ods. 4 sa za slová „takej hodnoty“ vkladajú slová „alebo peňažnej čiastky“.
4. Doterajší text čl. II sa označuje ako bod 1, ktorý znie:
1. V § 425 odsek 1 znie:
„(1) Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného treba očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor majetok obvineného zaistiť; ak by zaistenie majetku obvineného vzhľadom na okolnosti prípadu alebo pomery obvineného bolo neprimerane prísne, môže sa zaistiť len časť majetku obvineného.“
5. Čl. II sa dopĺňa bodmi 2 až 10, ktoré znejú:
„2. V § 425 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
(2) Súd zaistí majetok obvineného príkazom vždy, ak uložil trest prepadnutia majetku rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Pri zaistení majetku obvineného sa postupuje primerane podľa § 50 ods. 2 a 3, § 89a a 90, § 94 až 96g a § 98a. Po vyhlásení konkurzu sa pri výkone trestu prepadnutia majetku postupuje podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; prevzatím majetku správcom konkurznej podstaty zaistenie zaniká.“
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
3. V § 425 ods. 3 prvej vete sa za slovo „zaistený“ vkladajú slová „podľa ods.1“.
4. V § 426 ods. 1 sa za slovo „obvineného“ vkladá čiarka a slová „na majetok, ktorý dodatočne vyšiel najavo“ a na konci sa pripája táto veta: „Zaistenie sa nevzťahuje tiež na vec, ktorú súd vylúčil z trestu prepadnutia majetku.“
5. V § 427 sa slovo „uznesením“ nahrádza slovami „príkazom s odôvodnením“.
6. V § 428 ods. 2 sa za slovo „prokurátor“ vkladá slovo „príkazom“, za prvú vetu sa vkladá nová druhá veta, ktorá znie:
„Súd zaistí vec obvineného príkazom vždy, ak uložil trest prepadnutia veci rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť a vec nebola doposiaľ zaistená.“, a za slová „§ 425 ods. 2“ sa vkladajú slová „a 3“.
7. V § 428 ods. 4 sa za slovo „zruší“ vkladá slovo „príkazom“.
8. Za § 428 sa vkladá § 428a, ktorý znie:
㤠428a
Vlastnícke právo tretej osoby k prostriedkom a veciam postihnutým výkonom trestu prepadnutia majetku, výkonom trestu prepadnutia veci alebo výkonom ochranného opatrenia zhabania veci, alebo ochranného opatrenia zhabania časti majetku možno uplatniť len v civilnom procese.“
9. § 433 sa vypúšťa.
10. V § 461 ods. 2 a 461a) ods. 2 sa za slová „§ 425 ods. 2“ vkladajú slová „a 3“.
V čl. III sa slová „1. marca“ nahrádzajú slovami „1. mája“.
To bol novelizačný bod č. 6. Toľko znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Záverom hovorím, že tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh je výsledkom konsenzu medzi stranami, ktoré sú podpísané na tomto pozmeňujúcom návrhu, je to odkonzultované aj s ministerstvom spravodlivosti, so sekciou trestného práva.
Osobne si myslím, že fakt tieto veci by mali byť riešené zo strany vlády vládnym návrhom zákona, takže ja kvitujem, že aj pán poslanec, pán predseda ústavnoprávneho výboru, pán Vetrák prišiel s takouto úpravou, že riešime aspoň otázku prepadnutia majetku, čo sa týka, ešte raz, ako som povedal v úvode, tie výšky škôd budú riešené následne vo vládnom návrhu v máji, takže myslím si, že toto je len jedna malá časť. Samozrejme, že je to, sú tam viaceré veľké veci, ktoré ideme otvárať aj po konzultácii s ministerstvom spravodlivosti, takže následne v prvom čítaní v máji by sme otvorili túto vecnú diskusiu.
Ďakujem pekne.

Ja by som reagoval hlavne pre tých, ktorí tiež až teraz v poslednej chvíli mali možnosť sa oboznámiť s tým pozmeňujúcim návrhom, lebo ten samotný návrh zákona bol veľmi stručný. Tak dve veci.
My sme mali ambíciu ísť aj do tej úpravy škody, len to bližšie vysvetlí pán poslanec Kyselica vo svojom vystúpení, len ak by sme to chceli spraviť poriadne, tak by sme museli pootvárať viacero trestných činov a skutkových podstát trestných činov a ono k návrhu zákona, ktorý má jednu stranu, by sme sem priniesli pozmeňovák s tridsiatimi stranami a to sa nám zdalo naozaj neprimerané, takže to je dôvod, prečo sme od toho upustili. A inak sme to mali urobené úplne rovnako, ako to má pán, teda v tom základe, ako to má pán minister v tom vládnom návrhu, ktorý príde v máji.
A tá druhá vec, lebo teraz by ste sa mohli pýtať, tak prečo sme to už celé nenechali na ministra, aj prepadnutie majetku. No jednoducho preto, že je tam podané konanie na Ústavnom súde, ktoré má podľa mňa dosť veľkú šancu proste byť úspešné zo strany tých predkladateľov, a je iné niečo rozhodnúť a schváliť úpravou trestu prepadnutia majetku teraz a o tri mesiace na konci júna. Aj to je otázne, že ako bude priechodný celý ten veľký Trestný zákon, Trestný poriadok, lebo keď tam máte 90 strán, tak tam bude možno 270 strán pozmeňovákov k tomu. Takže ak sa chceme vyhnúť ďalším nepríjemnostiam, keby to konanie náhodou bolo úspešné vo vzťahu k tým, ktorým aj obligatórne prepadol majetok, tak je lepšie to upraviť teraz.
A inak to upravujeme presne takisto, ako to minister má v tom svojom vládnom návrhu, takže ho len predbiehame, ale naozaj z hľadiska a kvôli tomu konaniu na Ústavnom súde, inak on to má úplne rovnako pripravené. Dneska sme to s ním ešte konzultovali a sme si zosúlaďovali to znenie.

Áno, ja len v krátkosti. Tiež súhlasím s tvojim vyjadrením. Jednoducho tiež si neviem predstaviť, ak takáto veľká novela by išla zo strany poslancov.
Skôr si myslím, že je to úloha a zodpovednosť rezortu spravodlivosti, lebo idú sa otvárať viaceré dôležité ustanovenia, a ísť formou pozmeňujúceho návrhu na niekoľko desiatok strán, napríklad ešte aj po rozprave, čo sme tu mali predchádzajúcu rozpravu k tvorbe právnych predpisov, a práve vtedy sme to aj otvárali, že skôr by sa mal ten legislatívny proces zefektívniť a byť racionálnejší, takže ďakujem pekne za doplnenie. Áno, je to, je to určite ten hlavný argument, že prečo ideme teraz otvárať túto otázku prepadnutia majetku a prečo nechávame zvyšné časti, ktoré si aj ty upravovala a ktoré ja som v tlači 1400 upravoval, až na májovú schôdzu.
Ďakujem.

Vďaka. No, už to asi nestihneme do 17.00 hod., ale nevadí... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Máme poslanecké grémium o 16.45 hod., kedy prerušíme rokovanie. Nech sa páči.

Kyselica, Lukáš, poslanec NR SR
No, tak dobre. V krátkosti. Túto problematiku sme otvárali aj na ústavnoprávnom výbore, keď došli tie podania na Ústavný súd. Tam sme to podržali. Podali sme stanovisko na Ústavný súd v tom smere, že tá obligatórnosť ukladania trestu prepadnutia majetku je v poriadku, ale sú tam aj iné zásady, z ktorých možno konštatovať, že naozaj ten Ústavný súd rozhodne, že tá obligatórnosť nie je celkom kóšer.
Keď si zobereme napríklad zásady ukladania trestu, ktorý je v Trestnom zákone, tak ten sudca je momentálne pri druhom odseku, jak sa hovorí, automat. Tam hovorí: „Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.“
Takže keď tu je sudca automat, dostane podľa odseku 2 obligatórnosť, všetok majetok, ktorý je identifikovaný, má povinnosť zhabať. Napriek tomu, že to je v zákone, už sú dva rozsudky súdov aj na Slovensku, že sudca neakceptoval odsek 2, a odôvodnil to tou ústavnosťou a prešlo mu to. Keď by sme vychádzali z tých medzinárodných regulí alebo aj tých smerníc EÚ, tak... tak by sme mali ísť naozaj tým smerom, že tá fakultatívnosť by mala byť pri každom trestnom čine a sudca by mal rozhodnúť podľa zásad trestného konania, teda podľa zásad ukladania trestu. Jasné, že advokáti sa vyjadrovali v tomto smere všetci, to je samozrejmé.
Moment, takto, ešte momentálne je tá obligatórnosť napríklad pri trestnom čine... pri odseku 3 pri úkladnej vražde. Tam je len, že kto spácha, je súdený za odsek 3, tak tam len sudca rozhoduje o vine alebo nevine. Tam je len, že odsúdi sa na doživotie. Tam nemá inú možnosť sudca, ale to je proste v odseku 3. Ale pri prepadnutí, keď sme mali jednu konferenciu, tak nám tam namodelovali jeden príklad, že napríklad nejaký kachličkár vám dôjde vykachličkovať celý dom, dajme tomu väčší, aj podlahy, aj dlažby, dajme tomu zaplatíte mu 40-tisíc, on to dá niekde manželke na účet a trebárs by mu mohli dať ako predikatívny trestný čin daňový a k tomu legalizáciu v tom odseku, kde by mu mohli zhabať celý majetok, no tak vtedy je to neprimerané. Ale, samozrejme, sú tam aj niektoré iné trestné činy, ktoré by neboli takto akože vrcholovo neprimerané.
Keď si zoberieme nielen advokátov, ale zoberieme si konferenciu právnickej fakulty a Generálnej prokuratúry, tak je článok zo zborníku z medzinárodnej vedeckej konferencie Bratislavské právnické fórum, ktoré pod názvom Primeranosť trestu prepadnutia veci a ochranného opatrenia zhabania veci, ktoré robil JUDr. Čentéš, Andrej Beleš, Ján Šanta, teda prokurátori alebo ľudia, ktorí nestáli len na strane advokácii, a títo tiež hovoria o fakultatívnosti. A tú fakultatívnosť momentálne nastavujeme.
Boli tu niektoré návrhy zákonov alebo niektoré snahy, akým spôsobom túto fakultatívnosť upraviť s tým, že by sa posudzoval inak legálny majetok a inak nelegálny. Ja som hneď od začiatku tvrdil, že prepadnutie majetku je trest, teda sú sankcie, tresty a ochranné opatrenia. Ochranné opatrenia sú v súvislosti s trestným činom a trest ako samotný nemusí byť v súvislosti s trestným činom, takže práve preto prepadnutie veci nemá žiadny súvis, že by to bol nejaký výnos z trestnej činnosti alebo tak.
Preto som hovoril, že nie je to možné takto upraviť, lebo de facto by trest prepadnutia majetku stratil svoj význam, ak by sa diferencovalo medzi legálne a nelegálne nadobudnutým majetkom. V prvom rade skúmanie pôvodu majetku je veľmi obtiažne, pretože majetkové hodnoty sa dynamicky zväčšujú a zmenšujú podľa konkrétnej situácie, páchateľ môže napríklad spoluinvestovať sumu, ktorá pochádza z časti z nelegálnych príjmov a z časti legálnych. Zhodnotenie tejto investície potom predstavuje legálny alebo nelegálny majetok? Ako určiť potom hranicu medzi nelegálnym a legálnym? Takže toto sú také otázky, ktoré budú, boli, sú a budú stále otvorené. Ale to sa týka hlavne preukazovania pôvodu majetku.
Ale čo sa týka trestu ako pri odsúdení páchateľa, tak trest prepadnutia majetku sa uloží. Polícia čo spraví? Identifikuje ten majetok, ten majetok je celý spísaný a sudca už rozhodne potom podľa povahy, kedy a čo berie. Keď si zobeme ten zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie, tak aj autori poukazujú, že vzhľadom na totožné ústavnoprávne základy ochrany základných práv a slobôd v Slovenskej republike a Českej republike v predmetných prípadoch práva vlastniť majetok, práva na ochranu súkromného života, prípadne práva na súdnu a inú právnu ochranu, resp. kontext práva EÚ je nevyhnutné, aby orgány aplikácie práva, teda najmä súdy pri ukladaní trestov a ochranných opatrení vnímali povinnosť zvažovať primeranosť trestných sankcií hoci explicitná právna úprava na úrovni slovenského Trestného zákona absentuje. To bolo v roku 2020, no my to meníme až teraz, je rok 2023, ale hovorím, nebola tam dlho zhoda a ešte je tam to podanie na Ústavný súd.
S výnimkou úzko vymedzených korektívov podľa § 60 ods. 6 písm. b) a 83 3b) Trestného zákona, sami písali, pre zákonodarcu predstavujú tieto závery námet na ustanovenie výslovnej povinnosti zohľadnenia primeranosti sankcií vo vzťahu k závažnosti činu, prípadne ďalším skutočnostiam, s dôvetkom, že sankcie nesmú spôsobovať zásah do základných práv a slobôd nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie účelu, teda individuálnej represie a individuálnej generálnej prevencie, teda tresty, resp. ochrany spoločnosti, ochranu opatrenia.
Vylúčenie posudzovania primeranosti ochranných opatrení by mohlo byť nahradené obsahovo adekvátnym ustanovením voči § 96 českého trestného zákona. Pri ochranných opatreniach je potrebné primeranosť skúmať osobitne dôkladne vzhľadom na rozdielny účel ochranných opatrení od účely trestov, prípadne ochranné opatrenia nesmie trest nahrádzať a nesmie byť likvidačné. Napĺňanie uvedených ideí má ambíciu posilniť realizácie účelu trestu a posilňovanie dôvery v trestnú spravodlivosť, čo je aj v súčasnosti mimoriadne aktuálna otázka.
Takže vtedy to písali odborníci, už v roku 2020, a poukazovali... (reakcia z pléna), poukazovali na to, že aj tie obligatórne dané trestné činy by mali byť posudzované fakultatívne. Podobný záver je možné vyvodiť aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa vyjadrovali k proporcionalite. Je tam rozhodnutie ESĽP v prípade Djordjević verzus Francúzsko. Ide o namietané porušenie článku I protokolu... I dohovoru ohľadom ochrany majetku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)