88. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, toto je jeden, by som povedal, z veľmi dôležitých návrhov zákona, bez ktorého môžme na sto percent povedať, že Rázsochy sa nestihnú z plánu obnovy postaviť, pokiaľ tento návrh zákona v pléne Národnej rady neprejde. Táto vláda, keď získala dôveru občanov a písala svoje programové vyhlásenie vlády, tak priamo do programového vyhlásenia vlády si zadefinovala ako jednu z kľúčových priorít práve výstavbu koncovej univerzitnej národnej nemocnice v Bratislave a k tomu priamo do programového vyhlásenia vlády dala stať, že práve preto, aby táto strategická štátna investícia mohla byť uskutočnená, ministerstvo zdravotníctva vypracuje tzv. lex Rázsochy, teda zákon, ktorý v rámci zákonných možností urýchli možnosť pri projektovaní a výstavbe tejto kľúčovej a strategickej štátnej stavby.
Na moje veľké prekvapenie môj nástupca pán minister Lengvarský túto úlohu z legislatívnych úloh stiahol, vláda mu to odobrila, s odôvodnením, že proces výstavby tejto koncovej univerzitnej nemocnice nie je možné nejakou zákonnou úpravou urýchliť a že na ostatných, by som povedal, možnostiach, ako urýchliť proces koncovej národnej univerzitnej nemocnice, že na to budú reflektovať iné zákony. Žiaľ, nie je to pravda a toto je jeden z jasných dôkazov buď určitej nekompetentnosti, alebo dokonca zámerom, ako zablokovať výstavbu tejto koncovej univerzitnej nemocnice.
To, čo s kolegom Kremským teraz predkladáme, samozrejme, bolo to pripomienkované Úradom vlády, národnou implementačnou koordinačnou aktivitou, a teda robíme to s ich plným vedomím, je zákon, ktorý o niekoľko mesiacov umožní skorej vyhlásiť verejného obstarávateľa na zhotoviteľa stavby. Ako veľmi dobre vieme, tak ten musí byť vyobstarávaný do roku, do prvého kvartálu roku ´24, je to nevyhnutný míľnik na to, aby mohli byť financie z plánu obnovy na túto nemocnicu uvoľnené. Samozrejme, my sme pôvodne mysleli, že, a ten zákon je aj písaný vo všeobecnej rovine, že pokiaľ by takýto štatút strategickej investície štát potreboval aj v prípade niektorých iných nemocníc, ktoré sme dúfali, že by sa mohli stavať z plánu obnovy, tak, samozrejme, vláda by mohla uznesením rozhodnúť aj o iných nemocniciach, zatiaľ neviem o takýchto projektoch, takže naozaj rozprávame najmä momentálne teraz o projekte koncovej univerzitnej nemocnice Rázsochy.
Takže, dámy a páni, dovolím si vás naozaj naliehavo požiadať o podporu tohto návrhu zákona, tejto novely zákona, nakoľko od vašej vôle, a teda od podpory tohto zákona bude závisieť, či vôbec štát stihne Rázsochy postaviť v termíne tak, ako ho zaväzujú míľniky plánu obnovy.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec aj pán navrhovateľ, nemáte pravdu. A nehovoríte pravdu z toho dôvodu, ak hovoríte, že tento návrh zákona je potrebný preto, aby sa dostavala nemocnica Rázsochy a neviem, aké máte úmysly, keď tento zákon by mal byť schválený, o akú investíciu ide, ale určite sa nebude týkať výstavby nemocnice Rázsochy, a to z toho dôvodu, že nemocnica Rázsochy má vydané platné právoplatné stavebné povolenie z roku 1987, ktoré je do dnešného dňa platné a sa v pravidelných intervaloch jeho platnosť predĺžovala, pretože tam bolo vyvlastňovanie pozemkov a na to, aby to vyvlastnenie bolo platné, tak sa každoročne, teda myslím, že v dvojročných intervaloch toto stavebné povolenie na stavebnom úrade v Lamači predĺžovalo.
Záverečné stanovisko EIA sa vyžaduje k stavebným zámerom, to znamená k zámerom, ktoré ešte nemajú vydané platné stavebné povolenie, a spätne sa takéto posudzovanie vplyvov na životné prostredie na stavby, ktoré už sú povolené, nevyžaduje, pretože v roku 1987 ešte zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie neexistoval. A keď sa prvýkrát v roku 1998 takýto zákon schvaľoval, jeho prvá, prvá verzia, tak vlastne, samozrejme, všetky dovtedy platné povolenia boli platné do, na základe dovtedajších predpisov, a tak je to aj pri aktuálnom zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, čiže zavádzate, nehovoríte pravdu. Toto sa štátna expertíza, tak ako tu zdôvodňujete návrh zákona, záverečné stanovisko EIA potrebné nie je, lebo sa nejedná o stavebný zámer, ale o stavbu, ktorá má platné stavebné povolenie.

Ďakujem za slovo.
Kolega Marek Krajčí aj Peter Kremský, som veľmi rád, že sa rieši tento návrh zákona, lebo sa týka nemocnice Rázsochy, a týmto zákonom je veľká šanca, keď bude schválený v tomto pléne, čo verím tomu, že bude, je veľká šanca, že sa výstavba Rázsoch zrealizuje. Čo sa týka týchto štátnych nemocníc, martinskej nemocnice a Rázsoch, keď som dostal prvú informáciu, že z plánu obnovy je možnosť postaviť dve štátne nemocnice, tak nielen ako zákonodarca, ale aj ako občan som sa veľmi tomu potešil, že, že po rokoch drancovania zdravotníctva, že je obrovská šanca, aby štát vlastnil dve nemocnice s vysokým štandardom a naozaj majú to byť jedny z najmodernejších nemocníc aj v porovnaní s okolitými štátmi.
Tak veľmi sa tejto iniciatíve teším, držím palce aj kolegovi Marekovi Krajčímu, lebo zúčastňoval som sa, dá sa povedať, všetkých rokovaní, ktoré, ktoré sa týkali výstavby týchto dvoch nemocníc a viem, viem z týchto rokovaní, koľko iniciatívy, koľko času aj nervov venoval konkrétne Marek Krajčí a viem z týchto stretnutí osobne, že, že naozaj za Rázsochy bojoval a využíval všetky, všetky možné prostriedky a argumenty, aby, aby táto výstavba bola zrealizovaná. Takže naozaj verím tomu, držím palce a budem sa tešiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za poznámky. Pán poslanec Kuriak, myslím, že všetkým nám na tom záleží, verím, že každému jednému poslancovi v tejto snemovni a teda ďakujem za pochvalu.
Čo sa týka pani poslankyne Zemanovej, no to, čo tvrdíte, to som si myslel aj ja, aj som s tým odchádzal z pozície ministra. Žiaľ, potom tie ostatné prípravné práce a celkovo tie pracovné skupiny, ktoré vznikali ako na ministerstve, tak na Úrade vlády, a teda najmä pod vedením národnej implementačnej koordinačnej autority, tvrdia práve niečo iné, z ich, naozaj z ich návrhu my predkladáme tento návrh zákona a EIA údajne musí byť urobená, naozaj trvá to 9 až 12 mesiacov v takýchto prípadoch. Pokiaľ by tento zákon neprešiel, stavebná expertíza, ktorá je potrebná, pretože určuje cenu zákazky, aby bola vyhotovená, nemohlo by sa začať verejne obstarávať, takže mám úplne iné informácie, by som doporučoval, aby ste si aj vy tieto informácie, ktoré ste pred chvíľkou hovorili, skonzultovala priamo s NIKA, s pani Vašákovou, s Úradom vlády a verím, že zmeníte názor na to, čo ste hovorili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Rád by odôvodnil návrh zákona č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach, ktorým zároveň sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 o energetike, ktorý predkladáme spolu s kolegom Igorom Matovičom, ktorý je, žiaľ, ešte chorý, takže tu nemôže byť medzi nami, takže to musím urobiť aj za neho.
Ak by som to mal krátko predstaviť, keďže sme v prvom čítaní, nebudem zachádzať do veľkým podrobností, ide o určité posilnenie právomoci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, s ktorým sme aj pri navrhovaní tejto novely spolupracovali. A ide najmä o to, aby mohol lepšie kontrolovať povinnosť dodávateľov elektriny a plynu zabezpečiť dostatok, dostatočné množstvo tejto komodity tak, aby mohli plniť svoje záväzky voči koncovým odberateľom elektriny a plynu.
V prvom rade ide teda o umožnenie lepšej, lepšieho vykonávania tejto povinnosti, takisto kontrolu obstarávacích nákladov, takisto možnosť zverejňovania týchto informácií, takisto uloženie povinnosti dodávateľmi elektriny alebo plynu zabezpečiť množstvo elektriny v prípade, ak daný dodávateľ takéto množstvo nemá zabezpečené. A takisto možnosť sankcií vo forme straty spôsobilosti dodávať elektrinu alebo plyn, respektíve zrušenie povolenia na podnikanie v energetike.
Možno poviem k tomu len pár slov, v súčasnosti zažívame na Slovensku stav, keď štát veľmi silným spôsobom za pomoci európskych prostriedkov kompenzuje náklady na plyn, elektrinu a teplo koncovým odberateľom, či už sú to domácnosti alebo komerčné subjekty, alebo verejný sektor, mestá a obce a tak ďalej a tak ďalej, vynakladá na to stovky miliónov eur, dokonca to tá, tá najvyššia hranica možná, o ktorej sa hovorí pre tento rok, je na úrovni až vyše 4 mld. eur.
Ja verím, že sa takáto, takýto objem nesplní, pretože by išlo o obrovské výdavky štátneho rozpočtu, ktoré by si štát musel požičať na úkor zvýšenia dlhu. A ja verím, že vďaka tomu, že tie cene energií počas tých posledných mesiacov od začiatku roka sa umúdrili, v podstate viac-menej kontinuálne klesajú, dostávajú sa opäť smerom k úrovniam, kde boli pred vojnou, že tieto náklady nebudú také vysoké.
Objavuje sa tu však veľmi nepríjemný fenomén, a to, že dodávatelia energií tie ceny, ktoré teda si žiadajú kompenzovať od štátu, stále ponechávajú na veľmi vysokých úrovniach. Niektorí dodávatelia tieto ceny nemenili dokonca od začiatku roka, hoci dnes majú na úrovni 500-600 eur za elektrinu, za komoditu na megawatthodinu, pričom reálne ceny na trhu sa teraz pohybujú okolo 150 eur za megawatthodinu a to už sa takto pohybujú v podstate niekedy od pred Vianoc, možno 15., 20. decembra.
Čiže a vlastne keď sa na to pýtam ako predseda hospodárskeho výboru, kto bude týchto dodávateľov kontrolovať, či už štát naozaj kompenzuje reálne ceny, za ktoré nakupovali, či im naozaj kompenzuje reálne náklady na tú elektrinu a plyn, ktoré oni potom ďalej fakturujú odberateľom, tak nikto nevie, kto by ich mal vlastne skontrolovať, odkiaľ tie údaje zobrať a kto by to mal urobiť. Práve preto navrhujeme týmto Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, aby mohol získať takéto údaje, aby ich mohol zverejňovať, aby s nimi mohol narábať, aby mohol v podstate kontrolovať týchto dodávateľov, či tie ich vlastne predajné ceny sú v súlade s tým, za čo tieto energie nakupovali.
Čiže len toľko krátko, verím, že tým ušetríme aj prostriedky štátu, že nebudeme prispievať obrovským ziskom týchto energetických koncernov a že, že vlastne bude aj táto pomoc s energiami viac zmysluplná a obmedzená naozaj na nevyhnutnosť, nie na nejaké hausnumerá, ktoré si niekto napočíta.
Takže zatiaľ asi toľko a prípadne v rozprave môžem k tomu povedať viac. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Petra Kremského a Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1500). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 26. apríla 2023 a v gestorskom výbore do 28. apríla 2023.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Som rád, že máme v parlamente návrh zákona, ktorým sa riešia aj vysoké ceny energií a ich dopad práve na spotrebiteľov a že sa ideme tak trocha pozrieť aj na tých dodávateľov a spôsob, akým si volia svoju cenotvorbu a uzatvárajú zmluvy. Ale chcel by som upozorniť na niekoľko rozporov, ktoré má práve predkladaný návrh zákona, jednak s legislatívou Európskej únie, ale takisto aj je proti liberalizácii trhu, ktorá je od nás očakávaná a práve tá by mohla byť tým hlavným ťahúňom toho, znižovania tých cien.
Vyjadrím sa najprv možno k tomu, kde sa dnes nachádzame, čo sa týka trhu a kde sú kompenzácie. To, čo vlastne Peťo spomínal. Lebo on hovoril o tom, že naozaj ten trh sa pozitívne vyvíja a naozaj je to pravda. Dnes sú kompenzácia nastavené v prípade toho neregulovaného segmentu na úrovni 80 % z rozdielu medzi cenami, ktoré sa účtujú za komoditu, a rozdielu, ktorá je akýmsi cenovým stropom. V prípade plynu je to 99 eur za megawatthodinu, v prípade elektriny je to 199 eur. Keď sa pozrieme dnes na spotový trh, tak elektrina je na 137 eurách, to znamená pod tými 199 eurami a plyn je na 40 eurách, čiže na menej ako polovici toho, čo sa týka samotného plynu. A toto je spot, na základe ktorého dnes mnohí odberatelia práve majú účtované ceny. Pretože so svojimi dodávateľmi sa dohodli na tom, že budú platiť priemer mesačných cien spotových, ktoré sa vyúčtujú v nejakom profile v závislosti od toho, či je to priebehové alebo nepriebehové meranie. Plus k tomu si naúčtuje ten dodávateľ nejakú prirážku a dovolím si povedať, že toto je momentálne najvhodnejší spôsob zmluvy, ktorú môže mať dnes niekto uzavretú, a tento návrh zákona takéto zmluvy značne obmedzuje, za chvíľku sa k tomu dostanem.
Potom Peťo spomínal aj to, že dodávatelia nemenili ceny. Tak tí dodávatelia nemenili ceny najmä v prípadoch, kedy naozaj dochádza k tomu, že má niekto uzavretú dlhodobú zmluvu, v prípade nejakého dlhodobého kontraktu, ktorý bol uzatvorený v minulom roku. A v tom momente, keď bola táto zmluva uzatvorená, je to aj v tých zmluvných podmienkach, tak ten dodávateľ so svojím odberateľom tú elektrinu, alebo teda pre toho odberateľa tú elektrinu aj nakúpil za tú cenu, ktorá bola vtedy na trhu. Áno, je to nevýhodné, ale potom naozaj sa musí pýtať práve ten odberateľ, čo s tým môže urobiť. Môže prísť k inému odberateľovi, dodávateľovi, ale, samozrejme, riskuje tým aj všetky zmluvné pokuty, ktoré z tejto zmluvy vychádzajú. A pokiaľ je to o tom, že mu účtuje iný spot alebo účtuje mu iné prirážky, a stretol som sa koniec-koncov aj s tým, pretože naozaj tí dodávatelia majú častokrát nejednoznačné obchodné podmienky, tak v tomto prípade vie sa aj ten dodávateľ rozhodnúť, odberateľ rozhodnúť, že prejde k inému dodávateľovi, prípadne je tu možné podať aj ten podnet na ÚSRO. Áno, uznávam, ÚSRO nemá prístup k všetkým údajom a možnože aspoň o tejto časti by sa dalo ďalej baviť.
Čo sa týka plnenia záväzkov tých dodávateľov voči odberateľom, tak nieto naozaj kým je tej energie, či už plynu alebo elektriny, dostatok, tak v tom prípade neriešime nejaké závažné pochybenia na trhu, ale tie závažné pochybenia na trhu alebo nedostatok nastáva až vtedy, kedy príde k nejakej krízovej situácii. To znamená, uzavrú sa kohútiky na vstupe do Slovenska, na Slovensko, napríklad v prípade plynu, alebo je obmedzený tok v prípade elektriny. Ale toto už dnes, dovolím si povedať, nehrozí. Plyn máme diverzifikovaný naozaj do značnej miery. Elektrina ako Slovensko, áno, sú tam platné zmluvy, ale máme tu aj krízový stav, ktorý keby sme vyhlásili, tak tú elektrinu si vieme ponechať. Elektrinu nevieme skladovať, zatiaľ čo plyn áno. A práve v prípade plynu máme návrh zákona o energetike, ktorý mal byť dneska ráno o deviatej prerokovaný, bohužiaľ, pán minister sa zase svojvoľne rozhodol, že tento zákon odloží na ďalšiu schôdzu a teda aj skladovaciu povinnosť, ktorá by mohla riešiť v plynárenstve takýto stav, napríklad toho, že ten plyn zrazu tiecť nebude a tí dodávatelia by mali mať nejaký, nejaký percentuálny objem uskladnených v našich zásobníkoch, jednoducho sa na to vykašlal. Čo je na tom najhoršie, vykašlal sa ešte aj na dotácie v tepelnej energetike, ktoré sú súčasťou napríklad toho pozmeňovacieho poslaneckého návrhu, ktorý prišiel na výbore. Takže toto je riešenie na takého krízové situácie.
A teraz sa dostanem k tým rozporom, ktoré vidím práve v tomto návrhu zákona. Ten prvý je práve s tou európskou legislatívou. Európska legislatíva, konkrétne smernica o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, uvádza, že dodávatelia majú mať voľno s určovaním ceny, za ktorú dodávajú elektrinu odberateľom, pričom tie členské štáty majú prijať primerané kroky na zabezpečenie účinnej hospodárskej súťaže. A tým druhým bodom je, že verejné zásahy do stanovovania cien sa majú vzťahovať len pre energeticky chudobných alebo zraniteľných odberateľov elektriny v domácnostiach. Ale táto novela zavádza povinnosť pre dodávateľov zabezpečiť, a to vopred, nákup elektriny na veľkoobchodnom trhu s fyzickou dodávkou v určenom mesiaci pre všetkých koncových odberateľov elektriny, s ktorými uzatvoril zmluvu o dodávke elektriny alebo zmluvu o združenej dodávke. No a práve tá rôznorodosť portfólia zákazníkov si vyžaduje existenciu veľkého množstva nákupných stratégií a v prípade, že ak bude štátom zavedená povinnosť zabezpečiť to množstvo elektriny pre všetkých odberateľov vopred, tak ceny budú deformované a nekonkurenčné. A za chvíľku sa dostanem práve k tomu produktu toho spotového trhu. Súčasne dochádza k obmedzeniu liberalizácie trhu s elektrinou, to je tá druhá časť alebo ten druhý rozpor, pretože aj tá liberalizácia je nám predpísaná, áno, v niektorých častiach sme aj napríklad v rámci transpozície tú liberalizáciu troška obmedzili, najmä v prípade tej, toho regulovaného segmentu. Ale napriek tomu je tu povinnosť dodávateľa mať svoje nákupné pozície uzatvorené vopred v 85-percentnom rozsahu, čo je teda v tomto návrhu, a toto nereflektuje na tú aktuálnu trhovú realitu a vysoký záujem práve o ten spotový trh. No a práve ten spot z tej momentálnej, z ktorej, z ktorého momentálne tí odberatelia benefitujú najviacej.
Hovoril som o tom, ako je ten spot, že už je to na tých 137 v elektrine alebo 40, pod 40 v plyne, bude výrazne limitovaná, pokiaľ prejde takýto návrh zákona. A kvôli tomuto produktu, teda možnosť profitovať z nízkych krátkodobých cien, pretože nebavíme sa o nejakom mesačnom forwarde, ale o spote, práve vďaka tomu si dokázali odberatelia znížiť svoje náklady na energie a dokázali ustáť energetickú krízu bez finančnej podpory štátu. To znamená, ak sme na spote, tak nepotrebujeme tie dotácie, pretože sa pohybujeme pod 199 eurami v elektrine alebo 99 eurami v plyne.
No a potom tu máme aj konkurenciu na trhu dodávateľov, ktorá pokiaľ sa vytvorí, takýto jeden produkt, tak prestane existovať, nákupné stratégie budú veľmi podobné na rozdiel od tej súčasnosti a tí odberatelia nebudú mať ani motiváciu prechádzať medzi jednotlivými dodávateľmi podľa toho, kto im ponúkne nejaké vhodnejšie podmienky.
No a potom sú tu ešte existujúce dodávkové zmluvy. To je ten posledný rozpor, kedy dodávateľ má s odberateľom už uzatvorenú zmluvu na dodávku s rôznymi produktami, napríklad práve ten spot alebo tranžové nákupy, alebo už tie fixné ceny, to znamená, on už preňho nakúpil v minulosti, minulý rok, práve v tom, v tom momente, keď uzatvárali zmluvu. A podmienky zmluvy o dodávke tie určujú, kedy a pri akých podmienkach sa uskutočňuje nákup komodity, čiže je to už v tej zmluve. No a hlavne ten spot a tranžové nakupovanie sú štandardizované produkty, z ktorých povahy nie je možné nakupovať vopred a práve v tom nariadenom objeme. Čiže vstupujeme už priamo do tých samotných zmlúv, ktoré sú pouzatvárané v minulosti, v minulom roku alebo niekedy aj dva roky dopredu.
Dúfam, že som bol dostatočne jasný, Peťo, kýval si hlavou, že aspoň ty tomu rozumieš, takže budem rád, ak na toto dostanem odpovede, ale vravím, v tomto prípade pokiaľ takéto z môjho pohľadu zásadné veci sa nachádzajú v tom zákone a môžu obmedziť práve tú súťaž, tak nevieme ten zákon z tohto dôvodu podporiť. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega Galek, áno, súhlasím s niektorými tými bodmi, ktoré si predniesol, samozrejme, sme otvorení v druhom čítaní na zmeny v tomto zákone, samozrejme, v prvom čítaní už nevieme urobiť, čiže budeme radi, keď návrh tohto zákona podporíte a sme otvorení naozaj cez pozmeňujúce návrhy, či už na hospodárskom výbore alebo v pléne, upraviť tento, tento návrh. Ja už tiež som dostal spätnú väzbu od dodávateľov, kde navrhujú niektoré úpravy, s ktorými teda hovorili, že by nedokázali fungovať nejako, určite by sme neradi nejako rozbíjali energetický trh, práve naopak. Myslím si, že je teraz v takej situácii, že potrebuje naozaj takú, také posilnenie a upratanie, čiže som veľmi rád, ak prídeš s konkrétnymi návrhmi, konkrétnymi bodmi, ktoré by bolo treba zmeniť a ako zmeniť, čiže naozaj sme otvorení spolupráci.

Ďakujem za túto ponuku a pokiaľ zákon prejde do druhého čítania, určite ju využijem. Len treba povedať, že to sú naozaj tie zásadné a tie kruciálne veci, ktoré sú práve tým jadrom toho zákona. Čiže potom je otázka, že či radšej neurobiť naozaj nový zákon alebo nevrátiť tento zákon na dopracovanie, nerobím to teraz, dávam to iba na zváženie a radšej naozaj sa na to pozrieť na tej ďalšej schôdzi. Lebo sme v prvom čítaní, čiže je jedno, či to dáme na dopracovanie, alebo či sa priloží nový.

Ďakujem za slovo.
Podporujem tento návrh zákona, ktorým sa pomôže nielen občanom, podnikateľom, ale aj štátu a štátnemu rozpočtu ušetriť nemalé finančné prostriedky. Nakoľko štát môže z vyčleneného balíka 3,5 miliardy eur vyčlenených na kompenzácii energií ušetriť obrovské financie, lebo nebude, nebude z peňazí všetkých ľudí kompenzovať neprimerané rozdiely gigantom, rozdiely medzi nákupnou cenou a cenou účtovanou konečným odberateľom. Podnikateľom naďalej chodia od dodávateľov horibilné faktúry za energie, ktoré mnohí, ale aj za teplo, ktoré mnohí nezvládajú a nestíhajú platiť, čo obmedzuje až ohrozuje ich podnikateľskú činnosť. Som veľmi rád, že do procesu zvýšenej kontroly dodávateľov a výrobcov energií ale aj tepla sa zapojil aj Národný kontrolný úrad. Podľa, podľa rokovania z minulého týždňa, myslím, že to bolo vo štvrtok, ktorého som sa zúčastnil aj s ďalšími kolegami, s Peťom Kremským a ďalšími, tak tam zaznelo z predsedu NKÚ pána Andrassyho, zaznel prísľub, že bude viac, viac času venovať kontrolám a vyžadovať si viacej podkladov a ako to s tými cenami energií a účtovaním v skutočnosti je. Zrejme tohto rokovania sa zúčastnili aj mnohí ďalší, popri inom aj pán Juris z ÚRSO, boli tam aj zástupcovia, myslím, že aj z ministerstva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)