88. schôdza

Milá jedna kolegyňa a deviati kolegovia, desiati, jedenásti kolegovia, pardon, aj pán právnik. Pekné dobré ráno, vám všetkým želám.
Ja nebudem dlhý, ja len chcem povedať, že aj ja som, teda už som to hovoril, aj ja som jeden z tých, ktorí učili telesnú výchovu, skončil som fakultu telesnej výchovy a športu a nieže som hlboko presvedčený, ale je to naozaj veľmi dôležitá vec, aby sme dali tri hodiny telesnej výchovy. Ja som za päť hodín telesnej výchovy. Máme päť hodín slovenčiny na základných školách (reakcia z pléna), deväť, pardon, áno, v prvom ročníku, deväť, v prvom stupni (reakcia z pléna), v prvom ročníku, tak. Takže ja som naozaj za to, aby sme mali telesnú výchovu, pretože ten zdravotný faktor, o ktorom tu hovorila kolegyňa Horváthová, je veľmi dôležitý. Sami dobre viete, aké máme deti, ako nám deti vyrastajú, v akom prostredí, ako sú ovplyvnené technológiami, ktoré namiesto toho, aby ich dali, alebo aby, namiesto aby športovali, tak tie deti sa venujú mobilom, počítačom a činnosti okolo týchto nových technológií.
Počul som tu od pána bývalého ministra Gröhlinga, ako sa to nedá. Naozaj ma to veľmi, veľmi iritovalo, pretože ja som učil telesnú výchovu a chcem vám povedať príbeh. Ja som vyrastal ako syn školníka a určite mnohí z vás si pamätajú, ako sa vtedy učila telesná výchova. My sme mali telesnú výchovu pod bránou v škole, v starej škole, nemali sme telocvičňu. Vtedy telocvične vôbec neboli a ak boli, tak len naozaj vo vybraných mestách, krajských, dokonca ani okresné mestá niektoré nemali telocvične, a tá telesná výchova sa učila. Nie je pravda, čo hovoril pán Gröhling, a zavádzal, ale zavádzal naozaj na základe informácií, ktoré si ministerstvo vypracovalo, tak ako si ministerstvo vypracovať informácie, ktoré budú rozprávať, že inštitúcie a školy nechcú telesnú výchovu, tak keby som bol ja minister školstva, tak si vypracujem, vypracujem informácie, ktoré budú rozprávať, že školy chcú telesnú výchovu. Ale tu nejde o to, že či tí riaditelia chcú telesnú výchovu, tu ide o to, čo chcú, čo chceme my pre naše deti. Ak chceme, aby naše deti boli zdravé, aby naše deti boli životaschopné, aby nemali skoliózy, ako sa to tu hovorilo, aby nemali rôzne obezity a cukrovky, tak tá telesná výchova je potrebná. Je potrebné viesť naše deti k športu a urobiť všetko pre to, nie rozprávať o tom, ako sa to nedá, ale urobiť všetko pre to.
Ja keď som učil telesnú výchovu, tak mne na prvú hodinu telesnej výchovy prišli tri dievčatá a ostatné mali problémy, nemohli, lebo mali buď svoje dni, alebo ich bolela ruka, hlava a mali, mali rôzne problémy. Ja som tú telesnú výchovu učil spôsobom, že na ďalšie hodiny mi chodili všetky žiačky a všetky žiačky cvičili tú telesnú výchovu. Keď som sa ich spýtal, veď dievčatá, vy máte svoje dni, nie? "Ale nie, nie, nie, my budeme cvičiť." Je to aj o tom, o tom prístupe toho človeka a toho pedagóga a s Karolom sme sa o tom rozprávali, že naozaj tí telocvikári možno to kedysi bolo trochu iné a ja si tiež pamätám svojich kolegov, keď som učil, ktorí dali loptu žiakom a tí žiaci zobrali loptu a kopali si. Je to o prístupe, ale to nie je len o prístupe telocvikára, ale aj o prístupe matematikára, fyzikára. Keď vie ten fyzikár zaujať, tak je to dobré. Ja keď som na základnej škole, ja som na základnej nemal matematiku, lebo ma učila moja triedna a tá učila tak matematiku, že som mal čisté jednotky.
Na strednej škole som miloval biológiu, lebo môj triedny profesor bol biológ a tiež učil biológiu spôsobom, že som hltal tú biológiu. Ale ja som vo svojom živote mal šťastie na telocvikárov, ktorí ma priviedli k športu. Ja som aktívne športoval, ktorí ma priviedli k športu a aj vďaka nim, aj vďaka nim som vyštudoval fakultu telesnej výchovy a športu a chcel som ísť učiť telesnú výchovu.
Ja chcem povedať len jedno. Plne podporím, plne podporím a podporujem od začiatku to, čo robí Karol, to, čo robil aj Rišo Nemec, to, čo robila Mária Šofranko, to, čo robil Šefčík, Vons a ďalší naši, Garstková, ospravedlňujem sa. To, čo robili aj kolegovia, Kašper, ako to podporujú, takže veľmi, veľmi, veľmi kvitujem prácu mojich kolegov poslancov a som plne presvedčený, že aj saskári podporia tento zákon a nájdeme spoločnú cestu na to, aby naše deti cvičili tri hodiny telesnej výchovy. Nie sú problémy a všetky problémy, ktoré sú, sa dajú nádherne vyriešiť, či už sú to telocvične, či už je to nedostatok pedagógov, všetko sa dá vyriešiť, všetko sa dá. A ako Karol povedal, ja tiež, od malička ja nemám rád, keď niekto rozpráva, že to sa nedá, to sa nedá, to nevieme. Toto keď mi niekto povie, tak s takým človekom ja nechcem spolupracovať. Dá sa.
Takže, milé vy oklieštené plénum, milí Slováci, ktorí si pozriete tento môj vstup, ja som hlboko presvedčený, že každý jeden človek, normálny človek na Slovensku, otec, matka chce, aby jeho deti boli zdravé. A telesná výchova a zvýšenie počtu telesných, hodín telesnej výchovy toto zaručí. Robme všetko pre to, aby sme mali zdravé deti.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky.
S prvou Igor Kašper.

Ďakujem za slovo. Ja sa dotknem jednej veci a toho paradoxu, ktorý tu odznel, ako minulé vedenie ministerstva školstva a športu hovorilo o tom, že sa to teda nedá a ja to tiež neznášam a vždy hľadáme spôsob, ako sa to dá. A poviem len pár príkladov z minulosti, kedy bolo detí v našich školách dva až trikrát viac, ako je to dnes. Nebolo toľko telocviční a vtedy sa to zázračne dalo a mohli byť tri, štyri hodiny telesnej výchovy. Tak ja nerozumiem tomu prístupu hlavne tých, ktorí by mali prví stáť na tých barikádach a bojovať za to, aby sme pomohli deťom, lebo čo je viac ako život a zdravie detí. A práve tí proti tomu bojovali. Tak toto ma na tom najviac mrzí a tie rôzne príbehy a možnosti, ako to bolo dakedy, nemusíme tu spomínať. Keď nebola telocvičňa, išlo sa von behať, išiel sa hrať futbal alebo mnohé iné, išlo sa na dlhú prechádzku, čiže sa to určite dá. A keď sa to dalo v dobe, kedy tých detí bolo oveľa viac a bolo oveľa menej telocviční, tak určite sa to v tejto súčasnej dobe dá a nebude s tým žiadny problém.
Ďakujem.

Pán poslanec Kučera.

Ďakujem, Jozef, za príjemnú rozpravu. Spomínal si, že pán exminister vlastne, áno, ide proti tomu. Aj keď možnože v niektorých situáciách by to, by to aj povolil, dá sa povedať, ale povedal si, aj trošku si vyzval možno poslancov SaS, teda ostatných, ktorí by to radi možno podporili. A ja tu vidím pána Osuského pred sebou, ktorý mi tu nedávno rozrozprával veľmi pekný príbeh práve o telesnej. Dal som mu dokonca klobúk dole pred tým, keď hovoril, že by bol veľmi rád, aby aj každý deň bola telesná. A naozaj, bol to veľmi pekný príbeh, si pamätám, už nepamätám si tie detaily, ale pamätám si tú dobrú emóciu, ktorú mi sprostredkoval, a preto by som bol naozaj veľmi rád, keby v tejto téme, ktorá sa týka v podstate zdravia, dá sa povedať, a pohybu detí, sme mohli tak nejak slobodnejšie rozhodovať a možno pár poslancov teda zo SaS-ky by za to zahlasovalo, aj keď teda pán exminister to explicitne nechce.
Ďakujem.

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne.
Ďakujem, kolegovia, že ste dali, samozrejme, tento zákon, pretože som tiež z tej generácie, kde sme ani nemali možnosť ísť do nejakej telocvične, ale my sme sa tešili normálne na deň, keď budeme mať telesnú výchovu cez ten týždeň a pokračovalo sa to ešte aj po škole. A keďže my sme postavení ľudia, však si uvedomte, sme postavení ako v telesnej schránke, ktorá musí míňať energiu a energia sa nemíňa tým, že budeš klikať do mobilu alebo pozerať na Facebook alebo na iné nejaké médiá, ale to, že sa pohybuješ a musíš to spaľovať. Veď to je základný princíp a hovorme si, čo chceme, ale nič nepreskočíme. Stále musíme žiť ten život človeka na zemi, kde je aj zemská príťažlivosť, kde máte aj svoju telesnú schránku, kde máte aj svoj talent, ktorí ste dostali od vašich rodičov a práve tento talent možnože pri týchto telesných výchovách sa môže aj prejaviť, že áno, mám ešte aj talent na takýto šport a nie iba myslieť rozumom a stále iba tú psychiku zaťažovať ako rozumovú, ale aj fyzická kondícia, ktorá sa, je to vlastne relax, ktorý sa robí a už aj nás v socializme učili, že sa to musí kompenzovať, aj to, aj to. Nemôžme ísť jednostranne a ja by som bol tiež, ako hovoril pán Osuský, keď si ho spomínal, pán predkladateľ, že každý deň, keby bola telesná výchova, tak bol by som veľmi rád. A myslím si, že deti, ktoré športujú, si nastavujú svoj režim aj dýchania, aj celého funkčného usporiadania tela do budúcnosti. Na základe toho potom uvidíš, či budeš, dostaneš infarkt v štyridsiatke alebo až v sedemdesiatke možno, pretože tvoja, tvoj organizmus to zvládne.
Máme teraz veľký problém s Alzheimerom, jedna choroba, ktorá je tu. Áno, mám tú skúsenosť, kde prakticky môj otec na ňu odišiel a do neba mu dávam odkaz, že ďakujem, ako si ma vychoval a musím povedať, čo mi lekár povedal, že, pán Fecko, akú má telesnú schránku, tak dlho vydrží voči tejto chorobe. Takže verte takto, že aj toto, keď bude mať telesnú schránku lepšiu, tak aj táto choroba ho nezasia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou pán poslanec Pročko.

No ja ďakujem ako kolegom. Chcem len podotknúť jednu vec, že včera tu rozprave zaznela ešte jedna vec, že keď teraz sa zaplatí tá zvyšná hodina, takže sa už bude môcť teda cvičiť a bude môcť byť tá tretia hodina. A ja som sa len tak chcel spýtať, lebo argument bol, že nemáme telocvične, nemáme priestory, tak teraz keď sa zaplatí tá hodina, tak už budú tie priestory, už bude. No nehľadajme to, ako sa to nedá, ale opakujem, hľadajme to, ako sa to dá.
Lebo ja rozumiem aj mojim kolegom matematikárom, fyzikárom a dejepisárom, že chcú mať viac tých hodín. Ale čo je dôležité, čo je naozaj najdôležitejšie pre to dieťa, je to zdravie. Je to zdravie. A vždy sa to dá. Keď ministerstvo školstva vydá smernicu a bude vysoko špecifikovaná na jednotlivé tie školy, keď tie, keď tie školy budú si môcť prispôsobiť aj tú telesnú výchovu svojim podmienkam, tak sa to vždy bude dať.
No a zo včerajška ešte jedna taká vec, že naozaj tam bolo, že veľa, veľa detí je zdravotne oslabených v súčasnej dobe. No ja som mal diplomovú prácu na vysokej škole Kritériá klasifikácie pohybovej výkonnosti zdravotne oslabených žiakov a robili sme to, naozaj celoštátny výskum sa robil, pretože nebolo vtedy, neboli tie kritériá dané. Takže nie kotúľ vpred a kotúľ vzad, ako to Suja na svojej stránke prezentuje, ale, ale takúto celoštátnu prácu som mal. Ale chcem povedať, že, a treba zapojiť aj zdravotne oslabených, lebo naozaj aj zdravotne oslabené deti môžu športovať v rámci svojich možností. A aj to je veľmi dôležité, veľmi dôležité, veľmi.
Takže ďakujem a ešte raz chcem poprosiť všetkých kolegov naprieč celému politickému spektru, čo tu sedia, že tá telesná výchova pre naše deti a zvýšenie jej počtu je veľmi, veľmi dôležité.
Ďakujem.

Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Habánik.