90. schôdza

Takže mám dva pozmeňujúce návrhy. Najprv odôvodním ten kratší. Prečítam ho, potom ten dlhší.
Čiže prvý pozmeňujúci návrh som si dovolil otvoriť § 30, ktorý hovorí o zonácii chránených území. Navrhujeme v ňom nastaviť postavenie vlastníka tak, ako je to aj v iných krajinách, kde chránené územia a zóny chránených území sa vyhlasujú po prerokovaní a so súhlasom vlastníka, resp. vlastníkov, aj keď sa bavíme možno o nejakých spoločenských útvaroch. Takže prečítam ho. Nebudem dlho zdržiavať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky republiky Filipa Kuffu. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Tarabu, Štefana Kuffu a Filipa Kuffu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/ 2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 1 sa za bod 2 vkladá bod 7, ktorý znie:
7. "V § 30 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety: "Zóny chránených území možno vyhlásiť až po prerokovaní s dotknutými vlastníkmi pozemkov a po písomnom súhlase so zaradením pozemkov do zón chránených území od známych vlastníkov dotknutých pozemkov, v prípade ak sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť, o udelení písomného súhlasu so zaradením územia do zón chránených území, rozhoduje zhromaždenie nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov všetkých spoluvlastníkov takejto spoločnej nehnuteľnosti. V prípade ak je pozemok v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov alebo spoluvlastníkov, súhlas musí byť udelený nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov všetkých spoluvlastníkov. Ak nie je udelený písomný súhlas podľa tohto odseku, pozemky nemožno zaradiť ani vyhlásiť do zón chránených území.
Ďakujem.
Tento prvý pozmeňujúci návrh som skončil. Si pripravím druhý. Dovolím si prečítať jeho odôvodnenie.
Podľa platného znenia zákona v rámci prechodu správy by do správy organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva životného prostredia, teda správ národných parkov, mala do troch mesiacov od zonácie prejsť aj správa pozemkov slúžiacich poľnohospodárskej výrobe a súvisiaci hnuteľný a nehnuteľný majetok. Tento pozmeňujúci návrh pramení v podstate z nie tak dávnych mediálnych udalostí ohľadom koní muránskeho norika na Muránskej Planine, kedy sa dva rezorty doťahovali o to, že kto si tie kone zoberie a kto si zoberie pozemky. Došlo v podstate k tomu, že pri zonácii vyzónovali aj poľnohospodárske pozemky, ktoré slúžili na chov týchto koní a takisto ministerstvo životného prostredia povedalo, že si berie stajne a všetky tie budovy, ktoré tam na Muránskej planine na veľkej lúke sú.
Dospeli v podstate do takého štádiá, že ministerstvo povedalo, že síce si berie tento nehnuteľný majetok, ale kone nie. Aj keď zákon hovorí o tom, že mali by si pribrať aj ten súvisiaci hnuteľný aj nehnuteľný majetok. Ďalší ten nonsens bol ten, že veľká lúka slúži na chov, či už odstavených žriebät, alebo valachov a žrebcov a okrem toho ešte stredisko v Dobšinej, kde je to tzv. základné stádo. Tá vôľa bola tam, že štátny podnik by to teda pustil ako celok, čo teda dáva svoju logiku. Ministerstvo životného prostredia však nechcelo, pretože tie náklady boli 1 milión 100-tisíc a to, keď zistili správy národných parkov, tak sa voči tomu bránili, pretože správy národných parkov založené na nič nerobení v podstate nevedia nejakým spôsobom vyprodukovať hodnotu, ktorou by vedeli kompenzovať tieto náklady. Kdežto štátny podnik, v tomto prípade sú to Lesy Slovenskej republiky, tieto náklady na kone si kompenzoval ťažbou dreva. Áno, tú, ktorú tak nenávidíme, ale to je skratka fakt toho.
Ďalšia časť toho pozmeňováka hovorí o tom, že keď sa vyzónujú národné parky, on hovorí o tom, že tie pozemky prechádzajú v celosti. Vieme o tom, že tie hranice chránených území v podstate nekopírujú hranice pozemkov alebo teda parciel podľa katastra a tu dochádza k takej zaujímavej veci, že keď to z časti zasiahne nejaký pozemok alebo parcelu, tak tá správa národného parku si to berie v celosti a teraz z praxe vieme, čo som sa rozprával, že nedochádza tam k tým dohodám. Teraz, že na tom území chránenom by mal byť jeden správca a to druhé územie z logiky veci aj zo zákona by malo zostať tomu druhému. Teda štátnemu podniku. Preto tá druhá časť hovorí o tom, že keď sa tieto veci, nazveme to zjednodušene, zakreslia, tak jednoducho buď do 3 mesiacov, alebo do jedného roka musí dôjsť k tomu, že sa tam určitá správa, tú musí kataster zapísať a či už sa to jedná teda v otázke lesu, Štátneho podniku lesov SR alebo v otázke poľnohospodárskych pozemkov Slovenského pozemkového fondu, tak aby to teda neviselo len tak vo vzduchoprázdne hej, že je tam niečo naformulované. Tak jednoducho ten kataster to má povinnosť zapísať.
Čiže kvôli tomu ja si dovolím teraz začať čítať tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky republiky Filipa Kuffu. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Tarabu, Štefana Kuffu a Filipa Kuffu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/ 2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I úvodná veta znie:
„Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 525/2003 Z. z., zákona č. 205/2004 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 454/2007 Z. z., zákona č. 515/2008 Z. z., zákona č. 117/2010 Z. z., zákona č. 145/2010 Z. z., zákona č. 408/ 2011 Z. z., zákona č. 180/ 2013 Z. z., zákona č. 207/ 2013 Z. z., zákona č. 311/2013 Z. z., zákona č. 506/2013 Z. z., zákona č. 35/2014 Z. z., zákona č. 198/2014 Z. z., zákona č. 314/2014 Z. z., zákona č. 324/2014 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 240/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 284/2018 Z. z., zákona č. 310/2018 Z. z., zákona č. 150/ 2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 356/2019 Z. z., zákona č. 460/2019 Z. z., zákona č. 74/2020 Z. z., zákona č. 6/2022 Z. z. a zákona č. 377/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:". (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Stopnite sa, pán poslanec, máte tam chybu. Prečítajte len tú opravu chyby.

Kuffa, Filip, poslanec NR SR
Zatiaľ dočítam tento, mám ho rozčítaný. Potom, lebo tá chyba je v tom druhom.

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Dobre, okej.

Kuffa, Filip, poslanec NR SR
Tá chyba je v tom druhom.

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Jaj, dobre.

Kuffa, Filip, poslanec NR SR
2. V čl. I 1. bode sa nad slovom „nehnuteľnosť" odkaz "^64ab)" nahrádza "^93c)".
V súvislosti s tým sa v čl. I vypúšťa bod 2.
3. V čl. I v 1. bode sa na konci vkladajú vety, ktoré znejú:
„V prípade ak je pozemok v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov alebo spoluvlastníkov, súhlas musí byť udelený nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov všetkých spoluvlastníkov. Ak nie je udelený písomný súhlas podľa tohto odseku, pozemky nemožno zaradiť ani vyhlásiť za územia európskeho významu."
4. V čl. I sa za bod 2 vkladajú body 3 až 6, ktoré znejú:
„3. V § 65b ods. 5 sa slová „ktorého správu nadobudla podľa § 104i" nahrádzajú slovami „ktorých správa jej patrí v rozsahu podľa § 104i a 104j".
4. V § 104i ods. 6 sa za slová „odsekov 2 až 5" vkladajú slová „a okrem poľnohospodárskych pozemkov a iných nehnuteľností^128a) slúžiacich poľnohospodárskej výrobe, ktoré spravuje alebo na ktorých hospodári štátny podnik v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva^128b)".
Poznámky pod čiarou k odkazom 128a a 128b znejú:
„^128a) § 1 ods.1 písm. a) až c) zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
§ 3 ods. 1 písm. e) tretí bod zákona č. 326/ 2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
^128b) § 17 ods. 1 písm. a) šiesty bod a písm. b) zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov."
5. V § 104i ods. 7 sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem majetku, ktorý bezprostredne slúži, alebo ktorý je potrebný pre štátny podnik v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva^128b) na zabezpečenie správy alebo hospodárenia na poľnohospodárskych pozemkoch a iných nehnuteľnostiach^128a) slúžiacich poľnohospodárskej výrobe".
6. Za § 104i sa vkladá § 104j, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 104j
Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. júla 2023
Ak k vymedzeniu spôsobu rozdelenia pozemku vo výlučnom vlastníctve štátu, ktorý sa sčasti nachádza v národnom parku a ktorý prechádza na správu národného parku podľa § 104i ods. 4 až 6,
a) nedôjde podľa § 104i ods. 9, správa národného parku je povinná do jedného roka odo dňa prechodu správy zabezpečiť rozdelenie pozemku, odovzdať správu časti pozemku nachádzajúcej sa mimo národného parku správcovi lesného majetku vo vlastníctve štátu alebo Slovenskému pozemkovému fondu a podať návrh na zápis rozdelenia pozemku a zmenu správcu do katastra nehnuteľností, inak celý pozemok prechádza do správy správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu alebo Slovenského pozemkového fondu; zápis rozdelenia pozemku a zmeny správcu do katastra nehnuteľností sa vykoná aj bez protokolu o odovzdaní a prevzatí,
b) dôjde podľa § 104i ods. 9, ale k rozdeleniu pozemku nedôjde z dôvodu na strane správy národného parku, pozemok prechádza do troch mesiacov od uplynutia dátumu, v ktorom malo dôjsť k rozdeleniu pozemku, do správy správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu alebo Slovenského pozemkového fondu, ktorý je povinný podať návrh na zápis správcu do katastra nehnuteľností; zápis zmeny správcu do katastra nehnuteľností sa vykoná aj bez protokolu o odovzdaní a prevzatí,
c) dôjde podľa § 104i ods. 9 bez určenia dátumu, v ktorom má dôjsť k rozdeleniu pozemku, pozemok do jedného roka odo dňa prechodu správy prechádza do správy správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu alebo Slovenského pozemkového fondu, ktorý je povinný podať návrh na zápis správcu do katastra nehnuteľností; zápis zmeny správcu do katastra nehnuteľností sa vykoná aj bez protokolu o odovzdaní a prevzatí."."
Body 3 až 6 nadobúdajú účinnosť 1. júla 2023, čo sa premietne aj do ustanovenia o nadobudnutí účinnosti zákona.
5. V čl. II sa slová „dňom zverejnenia v zbierke zákonov" nahrádzajú slovami „1. júla 2023".
Tento pozmeňujúci návrh som skončil. Teraz ešte opravím tú číslovku v tom prvom kratšom návrhu. Takže dovolím si ho prečítať ešte, ešte raz s opravou.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Filipa Kuffu. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Tarabu, Štefana Kuffu a Filipa Kuffu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/ 2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 1 sa za bod 2 vkladá bod 3, ktorý znie:
3. „V § 30 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety: „Zóny chránených území možno vyhlásiť až po prerokovaní s dotknutými vlastníkmi pozemkov a po písomnom súhlase so zaradením pozemkov do zón chránených území od známych vlastníkov dotknutých pozemkov, v prípade ak sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť, o udelení písomného súhlasu so zaradením územia do zón chránených území, rozhoduje zhromaždenie nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov všetkých spoluvlastníkov takejto spoločnej nehnuteľnosti. V prípade ak je pozemok v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov alebo spoluvlastníkov, súhlas musí byť udelený nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov všetkých spoluvlastníkov. Ak nie je udelený písomný súhlas podľa tohto odseku, pozemky nemožno zaradiť ani vyhlásiť do zón chránených území."
Ďakujem, skončil som.

Myslím si, že touto novelou zákona o ochrane prírody a krajiny najmä uvítajú najmä vlastníci pozemkov, ktorí v podstate budú musieť dať súhlas pri tej zonácii, ak by životné prostredie chcelo ako rozhodovať, čo je veľmi ako dôležité, lebo doposiaľ tá prax bola taká, že stačilo prerokovať ako tie veci a tí vlastníci veľakrát sa tam búrili aj námietky vznášali a jednoducho tie vlastnícke práva neboli akceptované. Toľko to je na ten súhlas ako tých vlastníkov a trochu ešte keď mám čas, tak by som chcel poukázať na toho, ten muránsky norik. To sme tuná spomínali, však keď to spadlo ako pod tú gesciu ministerstva životného prostredia, tak bývalý minister životného prostredia Ján Budaj, tak on takmer z hodiny na hodinu, z minúty na minútu bol schopný zničiť ten chov muránskeho koňa norika, čo v podstate sa dokázalo po nejakých tých rokovaní predsa len zachovať.
Neviem si to predstaviť, že by celý ten chov bol prenesený pod Žrebčín v Topoľčiankach. V podstate tá práca alebo tá činnosť 70 rokov, ktorú tuná vykonávali Slovenské lesy od roku 1950 a vychovali na tej veľkej lúke alebo na tých lúkach až do 4-tisíc koňov, ktoré sa využívali v lesníctve na ťažké lesné ako práce, tak bolo by to zničené. Toto by bolo čosi, čo, čo sa nedá už ani napraviť, lebo to sú škody takého rozsahu, ktoré veľakrát sú nenapraviteľné. Som rád, že sa toto podarilo zachovať.

Len dovolím si znova podotknúť to, že týmito pozmeňujúcimi návrhmi máme v podstate, máme za cieľ to, aby sa tu na Slovensku nezničil chov vyše 70-ročný muránskeho norika, ktorý je našim plemenom, má tu svoju tradíciu, opomenul som ešte v rozprave spomenúť aj to, že na Slovensku bol ešte jeden štátny podnik, ktorý dnes už neexistuje Lesopoľnohospodársky majetok Ulič ten zas choval dojnice slovenské, straku... slovenskú strakatú a aj v tomto národnom parku je chov tohto nášho národného plemena ohrozený, a preto práve tieto pozmeňujúce návrhy sme podali, pretože ministerstvo životného prostredia vedelo o tom, že spravilo chybu, nechcelo si ju uznať, tak sme prišli s touto poslaneckou iniciatívou, aby sa napravil tento stav a hlavne, aby ostal zachovaný chov koní na Muránskej planine a slovenských strakatých v Poloninách.

vymazať rámček

Ďakujem za slovo.
Dámy a páni, v skratke predstavím zákon, obšírnejšie som ho predstavil v prvom čítaní. Je to veľmi jednouchá vec. Na Slovensku máme niekoľko stoviek tisíc hektárov neobrobených plôch, ktoré by obrábané mali byť, pretože boli za týmto účelom prenajaté Slovenským pozemkovým fondom rôznym poľnohospodárom a myslím si, že ak poľnohospodár si raz ten pozemok zobral, tak mal by na ňom vykonávať nejakú činnosť a nielen teda, nedajbože, ešte, že tam nič nerobí a bral by nejaké dotácie. My vidíme to dnes, kde sa nachádzame s cenami potravín, osobitne Slovensko stratilo potravinovú sebestačnosť produktov, ktoré, a teda v plodinách, ktoré sme, v ktorých sme sebestační boli. Dnes sa to nachádza pod 38 % na znázornenie čísiel, no Holandsko je v prebytku 100 mld., to znamená, že dokáže nielen uživiť vlastný národ, ale ešte za 100 mld. dokáže exportovať potraviny a plodiny. Na Slovensku sme v deficite 1,6 mld., to znamená, že keby sem nikto ani tie základné plodiny nedoviezol, tak jednoducho trpíme hladom. Je to hanba, 30 rokov po revolúcii, samozrejme, že tie príčiny a dôvody sú hlbšie. Začali sa ešte v čase, kedy za vlády Jána Čarnogurského sa rozbili družstvá, ale už len nad týmto plakať nestačí, to znamená, dnes nie je najmenší dôvod, aby ak niekto si zobral do nájmu štátnu pôdu a nič na nej nevykonával, aby túto pôdu mal naďalej. Dnešná prax je taká, že odobrať túto pôdu je čoraz komplikovanejšie, pretože niekedy tie zmluvy sú postavené iba na jednom kritériu, že či ten, kto si pôdou prenajal, že či platí, alebo neplatí nájom.
Vzhľadom na to, že sú tam absolútne smiešne nájmy, to sú vreckové, tak ak toto kritérium je splnené, tak výsledkom toho je, že oni potom takýto nájomcovia odblokujú tých, ktorí na tej pôde by vedeli robiť. Poväčšine ide o malých začínajúcich farmárov rodinné farmy alebo ľudí, ktorí v danej lokalite by radi produkovali možno na zabezpečenie sebestačnosti daného mestečka, lokality, dostatok produktov, ale nemôžu, pretože k pôde sa nevedia dostať a teraz nie každý má peniaze na to, aby častokrát drahú pôdu, lebo dnes každý vidí na poľnohospodárskej pôde skôr zámer, že sa tam môže stavať a nikto tam nevidí to, že by to malo byť používané na poľnohospodárske účely, tak k takejto pôde sa nevedia dostať. Takže práve preto sme prišli s týmto návrhom, ktorá má zvýšiť potravinovú sebestačnosť na Slovensku. Verím, že zákon podporíte, pretože treba nielen o podpore poľnohospodárstva rozprávať, ale treba aj konať a tento návrh zákona je v tomto absolútne dôležitým a prvým krokom.
Takže toľko na úvod. Ja už vystupovať nebudem, ešte predstavíme jeden pozmeňujúci návrh, ktorý daný zákon vylepšuje.
Ďakujem.

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Ďakujem.
Pán spravodajca z výboru pre pôdohospodárstvo môžte informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu.

Vážení kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1675 zo 4. októbra 2022 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Tarabu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, tlač 1151, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a tiež ústavnoprávny výbor neprijali platné uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.
Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na svojej 98. schôdzi 18. októbra 2022. Návrh spoločnej správy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie nebol schválený, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Predseda Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ma zároveň určil za spravodajcu ku predmetnému návrhu zákona, ktorý predkladá predmetnú informáciu a na schôdzi Národnej rady bude informovať o výsledku rokovania výboru a bude navrhovať ďalší postup.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa zároveň aj hlásim.

Takže ideme podať pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu. Jednak nám tam skončila účinnosť, takže potrebovali sme ju aktualizovať. Druhá, druhá tá zmena je možnosť odstúpiť od nájomnej zmluvy, ak nájomca nehospodári so starostlivosťou riadneho hospodára, ktorá je už upravená v nariadení vlády, čiže nie je to zas až také nóvum, pretože nariadenie vlády existuje, ale ideme to v podstate premietnuť aj do zákona.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Filipa Kuffu.
Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Tarabu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto.
1. V úvodnej vete sa slová "dopĺňa sa § 1a, ktorý znie" nahrádzajú slovami "za § 1 sa vkladá § 1a, ktorý znie".
2. V čl. 1 § 1a odsek 1 znie:
"(1) Ak je prenajímateľom poľnohospodárskeho pozemku Slovenský pozemkový fond (ďalej len "fond"), je oprávnený odstúpiť od nájomnej zmluvy aj pred uplynutím dohodnutého času, ak nájomca nevyužíva prenajaté pozemky alebo len niektorý z nich riadnym spôsobom na dohodnutý účel a so starostlivosťou riadneho hospodára. O zisteniach podľa prvej vety vyhotoví fond zápisnicu z vykonanej kontroly, ktorá je podkladom pre podstúpenie od nájomnej zmluvy."
3. V čl. 1 v § 1a odsek 2 znie:
"(2) Dňom skončenia nájmu je nájomca povinný vypratať prenajaté pozemky a odovzdať ich fondu v stave zodpovedajúcom druhu pozemku, ak sa s fondom nedohodne inak.
4. V čl. 1 v § 1a sa vypúšťa odsek 3.
5. V § 10 ods. 7 sa slová "Slovenského pozemkového fondu (ďalej len "fond")" nahrádzajú slovami "fondu".
6. Čl. 2 znie:
"Čl. II
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2023."
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
V rámci úvodného slova v krátkosti. Navrhujem vypustiť ustanovenie, podľa ktorého, ak účtovné obdobie, ktoré predchádza vzniku koncentrácie, zahŕňa aj keď len čiastočné obdobie definované presne v § 49 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže, t. j. obdobie, v ktorom vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu, núdzový stav alebo výnimočný stav na území Slovenskej republiky a obdobie počas jedného mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa mimoriadna situácia, núdzový stav alebo výnimočný stav skončí a účastníci koncentrácie nedosiahli celkové obraty podľa ustanovenia § 8 ods. 1 zákona, tak potom v súčasnosti platí, že za účtovné obdobie rozhodujúce pre oznámenie koncentrácie sa považuje účtovné obdobie bezprostredne predchádzajúce, ktoré nebolo dotknuté obdobím mimoriadnej situácie.
Jedná sa o takú technickú novelu. Ja viem, že to znie komplikovanie, ale bližšie by som vysvetlil predloženie tohto návrhu zákona aj v otvorenej rozprave, do ktorej sa hlásim ako navrhovateľ.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1621.
V súlade s § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa záležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja len v krátkosti. Viete veľmi dobre, že v Slovenskej republike pretrvávajú dve mimoriadne situácie. Jedna z nich bola uznesením vlády Slovenskej republiky vyhlásená ešte pred tuším troma rokmi v marci 2020 v súvislosti s ohrozením verejného zdravia druhého stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom na našom území. Druhá mimoriadna situácia bola vyhlásená uznesením vlády minulého roku vo februári, keď došlo k napadnutiu Ukrajiny a došlo k prílevu cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobených ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny. Dôvodová správa k odseku 5 návrhu zákona k tomuto ustanoveniu uvádzala návrh na výnimočné uplatnenie iného časovo skoršieho účtovného obdobia vychádza z predpokladu, že počas obdobia mimoriadnej situácie definovanej nižšie v zákone, niektorí podnikatelia, resp. podnikatelia z niektorých sektorov hospodárstva negenerujú obrat obvyklý riadnej prevádzke. Môže ísť pritom o výpadok aj na úrovni niekoľkomesačných tržieb. Takáto situácia a jej vplyv na právomoc úradu pokiaľ ide o posudzovanie koncentrácii podnikateľov nebola doposiaľ súčasťou zákonnej úpravy. Ak by pre splnenie notifikačných kritérií definovaných v odseku 1 bol braný do úvahy obrat za predchádzajúce účtovné obdobie, ktoré takýto výpadok zahŕňalo, mohlo by dochádzať k nenaplneniu notifikačných kritérií, a tak k nežiadúcemu úniku určitých potenciálne súťažne problematických koncentrácií spod kontroly úradu. Potenciálne tak mohlo dochádzať k značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže v dôsledku koncentrácie, ktoré úrad nemal možnosť posúdiť. Čiže v čase prijatia zákona bola opodstatnenosť uvedenej právnej úpravy dôvodná, pretože prevádzky mnohých podnikateľov boli významne ovplyvnené voľnami buď koronavírusu, ktoré boli sprevádzané dočasným zhoršením obratov podnikateľov, tam išlo predovšetkým o dopad, ktorý je určite sprievodným javom tých hospodárskych kríz, ktoré podnikateľov plošne zasahujú v takýchto krízach. Mimoriadnu situáciu alebo mimoriadna situácia môže trvať aj z hľadiska súčasného stavu a je zrejmé, že trvajú až niekoľko rokov. To je prípad napríklad koronavírusu, resp. od minulého roka z februára 2022, t. j. dlhé časové obdobie a toto ustanovenie tak vo svojom dôsledku znamená, že sa zohľadňujú historické obraty, ktoré predchádzali niekoľkoročnej mimoriadnej situácii. Tieto niekoľkoročné historické údaje už nereflektujú súčasný stav trhov, tento pôvodný racionálny účel nastaveného pravidla sa tak významne mení smerom k ovplyvňovaniu správania účastníkov trhov, nakoľko výrazným spôsobom zvyšuje ingerenciu štátu do trhového správania sa. V súčasnosti je zrejmé, že aktuálne obraty nie sú plošne zdeformované, resp. neobjektívne pôsobením koronavírusu, ale ani dôsledkom druhej v súčasnosti pretrvávajúce tej spomenutej mimoriadnej situácie, to je v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobenej ozbrojeným konfliktom na Ukrajine. Efekt môže byť práve opačný.
V dôsledku rastúcej inflácie obraty podnikateľov veľakrát rastú, čo je prirodzeným dôsledkom reakcie trhu na zmenu okolností. A opatrenie od štátu obsiahnuté v tomto § 8 ods. 5 zákona tak v súčasnosti už predstavuje nadbytočný zásah štátu. Z uvedeného preto plynie, že toto ustanovenie nemožno považovať za opodstatnené, pričom súčasná právna úprava vo svojich dôsledkoch skôr smeruje k tomu, že sa posudzujú, resp. budú posudzovať irelevantné historické obraty spred niekoľkých rokov, spred vyhlásenej mimoriadnej situácie, ktoré nemajú nič spoločné s aktuálnou situáciou na trhu, ani s aktuálnou situáciou dotknutých podnikateľských subjektov, ktorých zámerom je koncentrácia. Navyše nie je všeobecne známe, že by obdobná právna úprava bola súčasťou právneho poriadku iného štátu.
Čiže z toho dôvodu chceme pomôcť aj podnikateľskému sektoru, a preto prichádzame s týmto poslaneckým návrhom ako hnutie SME RODINA, a preto by som vás aj chcel poprosiť o podporu do druhého čítania, samozrejme, som aj pripravený na zodpovedanie prípadných otázok na gestorskom a iných výboroch.
Ďakujem pekne.