90. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Marián, ja by som sa chcel vrátiť k tomu, čo si hovoril a dovolím si veľmi nesúhlasiť v momentálnej situácii s tým, že investiční partneri budú skupovávať voľné byty, ktoré budú chcieť ľudia kupovať si do osobného vlastníctva. Takže reálna situácia a vy ste dosť zbehlá strana odborníkov, by ste si mali naštudovať, že developeri, ktorí majú hotové projekty 22, 23, 24 nevedia sa tých bytov zbaviť, pretože pokiaľ dôjde žiadateľ o hypotéku, tak z desiatich ľudí dostanú alebo spĺňajú podmienky jeden, dvaja ľudia. To znamená ôsmi nedostanú tie peniaze, takže developer je veľmi šťastný, že má investičného partnera, ktorý od neho kúpi tie byty možno aj za tridsať-štyridsať percent nižšiu cenu, ako je trhová. Takže momentálna situácia je asi takáto. To som chcel len povedať.
A čo sa týka k tomu štátnemu fondu podpory nájomného bývania, tak dva a pol roka, dva a pol roka a šesťtisíc pripomienok sa splnilo. To znamená, my sme stratili strašne veľa času byrokraciou. Tie peniaze mali investiční partneri pripravené aj 20, aj 21, aj 22, aj 23, tie peniaze sú. Len byrokracia, 46-ročný starý stavebný zákon nás tu brzdí, aby sme mohli tieto byty stavať. Takže to som len chcel povedať k hlavne, čo sa týka toho vykupovania toho fondu. Samozrejme, že u nás je nedostatok bytov, ale tak isto je aj situácia, kedy ľudia tie peniaze nemajú, aby si ten byt mohli dovoliť a nespĺňajú podmienky.
Ďakujem.

Pán poslanec Lehotský, posledný s faktickou poznámkou.

Ďakujem veľmi pekne.
Maroš, z toho tvojho vystúpenia by som chcel nadviazať na dve také zaujímavé veci, ktoré odzneli a myslím si, že aj zaujímavé z pohľadu predkladateľov toho zákona. Tá prvá vec, o ktorej si hovoril, celkom správne, myslím, je tá večná výtka medzi výnimkami a nízkymi alebo teda nižšími daňami. Ja keď som študoval na vysokej škole, tak pre mňa bol postrach predmet kde sme riešili aj vypĺňanie daňového priznania a rôzne účtovné veci a to aj kvôli tomu, že tá agenda daňová, ktorá na Slovensku vtedy existovala, tak bola hodne komplikovaná, čo sa, samozrejme, nedá porovnať s tým, ako to funguje dnes. A ten výskyt výnimiek naozaj do veľkej miery sťažuje to, ako človek, aj rozumný, si myslím, dokáže riešiť svoje financie, svoje podnikanie a tak ďalej. To znamená, že to vytváranie ďalších výnimiek alebo teda používanie už existujúcich, ale ich zmena a tak ďalej, vytvára podľa mňa tlak aj na to, že človek prestáva mať prehľad. Ja osobne som minulý rok byt predával, resp. tento rok a pre mňa to bol naozaj tiež študovanie viacerých oblastí, aby som zistil, že či platím daň, neplatím daň a tak ďalej.
Tá druhá vec, ktorú som chcel načať, ale vidím, že už nemám čas, sa týka práve toho obchádzania tých alebo teda špekulácií s bytmi. A je otázka, že ako vznikol teda tá doba dvoch rokov, to by ma zaujímalo. Možno taká výzva aj keď viem, že nereagujem na predkladateľov, že prečo dva roky.
Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne všetkým kolegom za všetky pripomienky. Začnem kolegom Ľudom Gogom. Áno, áno ja som hovoril o vykupovaní skôr projektov, nie hotových bytov, hej. Jasné, po jednej stránke toto je, toto je pravda, ale ten pohľad toho človeka toho, toho posledného, toho koncového zákazníka je, že ak by teda takto vlastne tie projekty nedošli do toho systému nájomného bývania, došli by do režimu predaja proste za nižšie ceny. Jednoducho to som chcel hovoriť, že toto tento systém proste tie ceny udrží prípadne zvyšuje, kdežto v danej situácii mohlo prísť k tomu, že by sa zlacneli. Ale to je v poriadku, ja, nebolo princípom môjho vystúpenia to hejtovať, aj systém nájomného bývania má svoj význam. hej, To, to funguje to aj v Rakúsku, tak akože má to svoj význam ,aj keď je Slovensko špecifické.
Kolega Šefčík, vidím ho, nepočúva, ale nevadí, no vo faktickej sa reaguje na predrečníka, tak ja si dovolím povedať, že ja tu teda poctivo sedím od rána, poctivo som bol v rozpravách ku viacerým bodom. Takže na mňa tá poznámka určite nemala žiadny, žiadnu relevanciu. Fakt od rána som tu a zúčastňujem sa aktívne, aktívne rokovania.
No a možno ešte ďalšia vec, ono áno, vyplýva to, že ako aby to samotnú myšlienku podporujem hej, druhá vec je, že ako sa rozhodneme hlasovať, lebo teda tá realita, vidíte, že máme tu kopu pripomienok. No trošku ma zasa mrzí, že tento návrh by bol fakt ideálne dobrý do režimu vládneho návrhu, do režimu toho, aby inštitút finančnej politiky dokázal vlastne urobiť rôzne varianty, aby nám dal informácie, mieru obchádzania aktuálneho stavu, nejaké, nejaké tie modely toho, že ako by to bolo presne či dva roky, či tri roky, či teda zrušiť len, len ten zdravotný odvod... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, pani poslankyňa Bittó Cigániková, teraz bude vystupovať v rozprave a po nej sa pripraví pán poslanec Peter Cmorej.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem pekne. No k samotnému návrhu, mne sa teda, ako som hovorila, účel veľmi páči, musím povedať, že mám podobnú skúsenosť aj ja, kedy som kupovala byt, teraz v októbri to bolo, minulý rok v októbri to bolo presne päť rokov. Kupovala som byt a medzičasom, samozrejme, stúpla jeho cena. Chceli sme sa sťahovať kvôli dvom deckám, ktoré mám, ktoré mám a ktoré sú už staršie, nemôžu byť spolu v jednej izbe a chceli sme sa sťahovať už začiatkom minulého roka, ale presne kvôli tomuto dôvodu, sme si povedali, že teda nie, nebudeme sa sťahovať ešte, pretože by sme museli zaplatiť pomerne veľkú časť a začo vlastne, keď reálne to nie je žiadna špekulácia, keď reálne aj s rodinou všetci a ešte aj s tým našim veľkým psom by sme sa presťahovali do nového bývania. No čo sa stalo, bolo to, že za ten čas, samozrejme, čo sa udialo teda s trhom, čo sa udialo a ten byt sme museli predávať potom za oveľa nižšiu hodnotu. Aj toto je škoda. Za ten čas sa zhoršili vzťahy mojich dvoch synov medzi sebou preto, lebo jednoducho už v takomto veku tráviť spolu toľko času ,to nie je úplne ideálne a len kvôli vyšším daniam, hej.
To odpúšťanie daní je výborné, je to výborný princíp, ale bolo by skvelé, keby kolegovia z OĽANO tento princíp chápali aj inde, lebo aj napríklad, pamätám si aspoň teda z toho posledného času, ktorý sa tu za posledný čas, aké debaty sa tu odohrávali. Ja si pamätám debatu o tom, že treba Slovnaftu, ja neviem, koľko to bolo 90 %, 95 %. Maroš tu nie je, môže byť, bolo to, že strašné číslo a teda, že čím viac tým lepšie, lebo však zlodeji, treba ich zdaniť. A ale kolegovia mali pravdu v tom, že jednoducho je tam nejaká naozaj hodnota, ktorá vyvstala z tej hroznej situácie, že nie je správne na nej ťažiť, to jednoznačne áno, aj preto SaS-ka hovorila áno, tu je zdanenie na mieste, ale prečo nie tak enormné lebo. A teda tu ešte prejdem k ďalším prípadom, kolegovia z OĽANO tiež navrhovali zdanenie tých 100 subjektov medzi, ktorými boli napríklad, si uvedomme, aj napríklad banky alebo operátori telekomunikační a tak ďalej a tak ďalej.
No a teraz, že prečo nie tie vyššie dane, lebo však ja aj rozumiem tomu účelu, že vy, vy to beriete tak, že teraz sme my pri moci a my tie peniaze vyberieme a spravodlivo ich rozdelíme, lebo my vieme, ako tie peniaze komu majú ísť a komu treba pomáhať a s týmto to akože poberiete tie dane, ale v skutočnosti sa stane to, že jednak rozdeľujete to spôsobom, že helicopter money nie tomu, kto potrebuje, ale všetkým, to už teda sme sa tu bavili o niekoľkých atómovkách, ale problém je napríklad pri tých bankách pri tých telekomunikáciách pri tej nafte, benzíne, pohonných hmotách.
Veľký problém je v tom, že všetci si tie náklady predsa prenesú do výslednej ceny svojich produktov. No kto iný to zaplatí, my sme to tu už aj niekoľkokrát v histórii mali ako tí občania. Úplne špeciálne, špeciálny prípad sú napríklad tie banky, ktoré, ako vieme, platíte za účty v bankách a za všelijaké služby, produkty platíte viac, pokiaľ nemáte na účte nejaký obnos peňazí nejakú sumu a keď tam máte menej alebo nerobíte dostatočný počet obratov a tak ďalej, tak jednoducho vtedy platíte viac peňazí za tie produkty. Čiže v tomto prípade dokonca ešte tie zvýšené dane by zaplatili tí, ktorí jednoducho majú tých peňazí menej.
A nech to akokoľvek dobre myslíte, to jednoducho nestačí mať dobré srdce a dobre to myslieť, treba naozaj treba naozaj myslieť aj na to, čo to spôsobí tým ľuďom akože v reále, ignorovať nejaké úplne normálne v podstate ekonomické správanie podnikateľských subjektov, ktorí si premietnu svoje zvýšené náklady do konečnej ceny, je jednoducho chyba, ktorá dopadne na ľudí a bežne sa to stáva. A ja neviem pochopiť, že tu pri nehnuteľné, pri nehnuteľnostiach rozumiete aj pri niektorých iných príkladoch rozumiete veľmi dobre, že dane sú problém, že ich treba znižovať a pri iných diskusiách a v iných prípadoch to jednoducho nerozumiete, resp. ja neverím, že nerozumiete. Ja si napríklad o pánovi Kremskom nemyslím, že tomuto nerozumie, ale tá argumentácia, keď to navrhujeme, keď vysvetľujeme, prečo nepodporujeme zvyšovanie daní, tak tá argumentácia je až taká neľudská, že teda vy chcete hentam tým vagabundom pomáhať a podobne. To je, to je jednoducho nie je fér, preto chcem povedať, že znižovanie daní podporujeme. Celkovo v tých daniach my chápeme, že tie verejné statky, súdnictvo, armáda, súkromný sektor nedokáže financovať. Chápeme aj, že na to financovanie práve týchto verejných statkov treba tie dane vyberať, ale teda rozhodne by mali byť čo najnižšie. A aby mohli byť čo najnižšie, tak my musíme povedať aj, že niektoré veci štát jednoducho robiť nemusí nutne, pretože keď ich robí, keď napríklad nutne nútite stavať štátne nemocnice, štátne poisťovne z peňazí, niektoré ste zobrali občanom, lebo ako ja rada hovorím, nezabúdajme, že my politici nemáme ani jedno vlastné euro, ktoré dávame tým občanom.
Všetko čo rozdeľujeme, všetko sme ich, presne takto v daniach sme im zobrali a oni miesto toho, aby to dali svojim rodinám, to dávajú nám. A preto ja považujem napríklad za nerozumné, keď zoberiem dane a použijem ich na výstavbu na maltu a tehly niečoho, čo vie robiť aj niekto iný, kto mi sem príde a investuje tie peniaze, ale ja ako štát mám predsa v rukách legislatívu mám v rukách kontrolu vime nastaviť pravidlá. My by sme sa mali tešiť z toho, keď, keď takéto veci sa dejú preto, lebo vo výsledku si potom môžme dovoliť opatrenia na znižovanie daní.
Teraz navrhujete, navrhujete, dávate návrh zákona, ktorý opäť zníži príjmy štátu a od začiatku tejto schôdze, ja už teraz neviem, že či je to za 400 alebo 600 mil. eur, sú tu návrhy, ktoré buď navýšia teda príjmy, navýšia výdavky, alebo znížia príjmy, ale jednoducho je to úžasný nápad znižovať dane, ale po tom čo sa tu napáchalo, je to jednoducho nepredstaviteľné, tak uvidíme, ako celé toto dopadne.
Čiže ešte raz, o tomto je to, čo vy teda neviete pochopiť, najlepšia sociálna ochrana je jednoducho čo najmenej výdavkov štátu a na to, aby sme mohli mať čo najmenej výdavkov, tak na to nemusíme rozhodne financovať napríklad statky ako sprostredkovane práce. Však to už dneska robia, ja neviem, webový portál alebo nákladnú železničnú, nákladnú železničnú dopravu. Alebo už spomínanú bytovú výstavbu napríklad aj to nemusíme, to vyzerá atraktívne, že však znížime ceny nájomné bývanie, však v poriadku, môže sa o tom baviť, ale vo výsledku opäť používame peniaze jedných občanov, aby sme postavili niečo a dotovali niečo, čo zvyšuje cenu na trhu a my určíme, ktorým občanom to pôjde. Takže hovorím, opatrne s týmto, my sme dlhodobo v SaS-ke naozaj za menej štátu a nižšie dane.
A v tomto duchu musíme tento návrh zákona tu jeho myšlienku pochváliť.
Otázne je ešte prevedenie, však Maroš Viskupič aj o tom bližšie hovoril, ale sme presvedčení o tom, že s hodnotami naloží najlepšie ten, kto tie hodnoty vytvorí, čiže ten daňovník, nemusí za ľudí rozhodovať politik, že ja ti zoberem peniaze a túto tebe zoberem a tebe dám. Ja chápem, že je to atraktívne, ja chápem, že čím viac tých skupín, ktorým dávate, tak to je také fyzické, že, že my však my sme tí dobrí, voľte nás, ale na druhej strane tým viac predsa tým ľuďom berete, ako ten váš príspevok 200 euro. Ja si pamätám jak tuším Maroš Viskupič vystupoval s tým, že ono sa to týka, teraz neviem, tuším 23 % ľudí. Potom argumentoval niekto od vás, že však neviem, koľko je to percent rodín, to sme zas pritom, čo vy si predstavujete pod pojmom rodina. Lebo ja aj matku s dieťaťom alebo iba otca s dieťaťom, ale v poriadku, tak keď sa to týka 23 % ľudí, tak, tak akože úplne logicky 77 % ľudí to zaplatí tým 23 %. Čiže, nie je na mieste len znižovať dane, ale len vo vašich prípadoch, ale aj v našich prípadoch a zároveň, prosím vás, nezvyšovať výdavky, aj keď to znie atraktívne.
Ďakujem.

Päť faktických poznámok, pán poslanec Cmorej ako prvý.

Janka, ďakujem za tvoje vystúpenie, ja som si myslel, že už budeš mať, že budeš mať, že úplne inú tému, a to tak ja som až neveril, že v tejto téme dokážeš toľko rozprávať. Ale teda chcel by som ťa doplniť, lebo ty si hovorila, že prečo sú kolegovia proti znižovaniu daní, to neni úplne presné, lebo musím im teda a akože dať no teraz neviem či teda. Musím povedať, že oni znižovali dane, lebo však napríklad tá, tá Matovičova atómovka, ten rodičovský, ten rodinný balíček, tak zvýšenie daňového bonusu, to je zníženie daní, to im treba dať za pravdu. Avšak problém je v tom, že oni keďže to robia plošne ako ten, ten atómový hríb hej, tá atómovka, lebo to musí byť jednoduché a populistické, tak oni tým zasiahnu nielen tých, ktorí to skutočne potrebujú, ale zasiahnu tým aj tých, ktorí to nepotrebujú. Prečo napríklad alebo takto. Ja a ty, tak máme veľmi slušný príjem na slovenské pomery priemerné, a tak prečo by sme, je správne, aby sme aj my dvaja mali rovnaké benefity pri takomto rodinnom balíčku, ako, ako má niekto kto zarába minimálnu mzdu alebo ten príjem do rodiny je 1 500 eur, keď teda hej, pracujúca manželka, pracujúci manžel. No, niektorí povedia, že áno, hej, že, že všetci rovno, ale potom je, potom je smiešne, keď chcú tých bohatých progresívne zdaňovať, tak prečo radšej neurobiť tieto daňové úľavy progresívne, aby som ja nemal takú istú daňovú úľavu, ako má niekto, kto to skutočne potrebuje. Ja doprajem tomu, kto má tú minimálnu mzdu alebo kto má, kto má naozaj, že viacej detí aj viac by to mohlo by, ale viac to bude môcť byť len vtedy, keď ten rozpočet nevyžerie, s prepáčením, niekto ako ja alebo kto to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Šefčík s faktickou poznámkou.