90. schôdza

Pán poslanec Peter Kremský.

Ďakujem. Už to nie je potrebné.

Dobre. Takže s reakciou na faktické poznámky pán poslanec Peter Cmorej.

Ďakujem. No neviem, na čo skôr reagovať.
Anka, toto bol veľmi dobrý point, na toto som zabudol a táto to je úplne že bežný, toto je že veľký problém, lebo naozaj proste niekto zomrie, teraz je päť dedičov a v podstate chceli by to najlepšie predať a nepríde mi to úplne fér, keď, keď sa toto deje. Ale mali by sme si to asi aj u nás prejsť na klube, že, že aký je na toto väčšinový názor a teda neviem, či sa teda kolega Šefčík vyjadrí, že v záverečnom slove, či bol za takúto úpravu. Lebo ja mám, ja začínam mať pocit, že z tohto by mohol byť naozaj že pekný zákon. Takže ja si to viem predstaviť a je nás tu dneska šesť z klubu SaS, tak ja si viem predstaviť, že minimálne päť hlasov na to, aby sme zmenili to naše hlasovanie, v utorok máme.
K tomu, čo povedal Ondro, tak to ďakujem za opravu, ja som naozaj nevedel, že v tom registri obyvateľstva je aj prechodný pobyt. Ale aj tak, aj keby to bolo tak, že by tam bola tá povinnosť a teda nedalo by sa to obchádzať, čo je jedna problematická vec, tá druhá problematická vec je, že je to okej, aby mal potom človek oslobodenie od dane na dve nehnuteľnosti? Lebo však niekde má trvalý pobyt, tam, tam, tam to bude z dôvodu trvalého pobytu a niekde má prechodný pobyt, tam to bude z dôvodu prechodného pobytu, takže toto bola podľa mňa tiež neni, neni úplne dobré riešenie.
A k tomu čo Tomáš Lehotský hovoril, že by sa to dalo využívať tá dvojročná, kým sa to znížilo na, na, na tú dvojročnú na vlastne to, na to otáčanie bytov, tak áno. Keby som bol napríklad ten pán, čo som spomínal, že má 54 nehnuteľností, tak si naplánujem, lebo však chcem aj nejakú rotáciu toho portfólia, že každé dva roky si zmením prechodné bydlisko na nehnuteľnosť, ktorou budem, ktorú si naplánujem, že za dva roky predám a týmto spôsobom som si vlastne daňovo optimalizujem svoje, svoje, svoje investovanie. Čo by bola jeho šikovnosť, samozrejme, ale neviem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Záverečná reč pána navrhovateľa.

Ďakujem pekne.
Fakt som nepočítal, že sa tu tak dlho zdržíme, pri tomto zákone. Mne niektorí ľudia píšu už mesiace, že kedy to príde na rad. A teraz konečne to prišlo a ja som vedel o tom, že aj pre SaS-ku to bude prijateľný a vecne priechodný zákon. My sme povedali, že v druhom čítaní dokážeme, sme prístupní upraviť veci, o ktorých sa vieme baviť. No a verím v podporu v prvom čítaní pre tento zákon.
Chcem ale povedať ešte jednu vec. Je to podľa mňa obrovská neúcta voči, voči tejto snemovni, keď vieme, aj Peter, ako ty si vystúpil, že to bola z časti irónia a, a, aj vo faktických poznámkach, vy ste sa aj priznali, že vlastne vy ste prišli iba zdržiavať, aby sa nedostal zákon o pomoci tehotným ženám na prerokovanie, aj ste to priamo alebo nepriamo niektorí SaS-kári priznali napriek tomu, že vo faktických a v rozpravách ste tvrdili niečo úplne iné. Je mi to ľúto. Sloboda a solidarita, sloboda, slobodne rokujme o zákonoch, ale zosmiešňovať tento návrh takýmito, takýmito vecami, sú niektorí ľudia, ktorí, ktorí to sledujú túto rozpravu práve čakali na tento návrh zákona. Ja som s nimi komunikoval a chcem sa im ospravedlniť za to, že niektoré veci napriek deklarovanej podpore SaS-ky boli takéto nedôstojné. Dôvod nie je tento zákon, ale dôvod je prosté zdržiavanie diskusie, aby neprišiel na rad zákon na pomoc tehotným ženám. Je mi to ľúto.
Ďakujem ináč za podporu tohto zákona. (Potlesk.)

Pán spravodajca, záverečné slovo? Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Som rád, že tento zákona je navrhnutý a tiež by som chcel podporiť jeho prijatie. Je mi ľúto, že ho sprevádzalo toľko zbytočných prázdnych rečí a zdržovania. Žiaľ, táto irónia, sarkazmus a arogancia nie voči nám, ale voči občanom, ktorí vás počúvajú a tí občania vám za to ukážu raz vysvedčenie. Robíte si to sami, kolegovia. Takže je, je mi to ľúto a dokonca ani ten cieľ, samozrejme, nepodarí dosiahnuť.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom by malo byť prvé čítanie návrhu poslankýň Anny Miernej a Martiny Brisudovej, ale nie sú tu navrhovateľky, takže tento bod stráca poradie.
Preto pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o pomoci tehotným ženám. Návrh zákona je pod tlačou 1618. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1768.
Dávam slovo pani poslankyni Anne Záborskej, aby návrh zákona uviedla.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o pomoci tehotným ženám, tlač 1618.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som predstavili v pléne návrh zákona o pomoci tehotným ženám. Tento zákon sa už dvakrát prerokovával na pléna Národnej rady a ja len celkom krátko. V úvodnom slove chcem povedať hneď na začiatku, že v tomto zákone o pomoci tehotným ženám nehovoríme o potratovom zákone, nehovoríme o obmedzovaní a zákaze interrupcií a budem to znovu opakovať, koľkokrát bude potrebné. Rovnako zopakujem, že na pomoc tehotným ženám a ich rodinám nevidím vhodný čas. Ten čas je vhodný vždy a v čase krízy o to viac. Argument, že počet umelých ukončení tehotenstva nie je témou, lebo ich počet klesá, posledné štatistiky hovoria niečo iné, tiež nie je tým zásadným argumentom.
Ako hovorím posledné štatistiky hovoria o niečom inom a my máme štatistiky všetkých spôsobov, ktoré ukončia tehotenstvo. Ak chceme objektívne pomáhať a nie zakazovať, musíme mať relevantné čísla. Také čísla, ktoré nám ukážu, prečo chodia ženy na umelé ukončenie tehotenstva, čo ich k tomu vedie, ako žijú a podobne. Len na základe konkrétnych údajov vieme nastoliť efektívne výstupy, teda nástroje pomoci. Podľa štatistík vidíme, že na najvyššej priečke v počte umelých ukončení tehotenstva sa ukázali alebo figurujú tretie tehotenstvá, čiže rodina, ktorá má dve deti a čaká tretie. Bez kvalitných štatistík sa nepohneme dopredu a bez nich sa nedá robiť ani efektívna prorodinná a prosociálna politika. Neviem presne, prečo tie rodiny alebo tie ženy nechceli to tretie dieťa, ale určite tak, ako v štatistikách iných krajín, tam figurujú na prvých miestach sociálne a finančné dôvody.
A zopakujem, že ak chce nejaká žena podstúpiť umelé ukončenie tehotenstva, nikto jej na to, nikto jej to na Slovensku nezakáže. Naša pomoc je smerovaná na ženy, ktoré o ňu stoja. Ako spoločnosť sa musíme postarať o ženy a vytvoriť im také podmienky, aby vedeli finančne zvládnuť výchovu svojich detí, ale alebo aby vedeli dieťa dať do adopcie, aby nemuseli cítiť tlak svojho prostredia, či už z rodiny, zo zamestnania alebo z niečoho iného a kvôli týmto dôvodom nedokázali to dieťa porodiť a vychovať. Náš návrh reálne pomôže tým matkám, ktoré sa ocitli v nepriaznivej životnej situácii a potrebujú pomoc. Potrebujú poradiť, aby sa vedeli slobodne rozhodnúť. Nie je mysliteľné, aby zdravie ženy v ideálnom veku pre materstvo, sa nemohli rozhodnúť pre materstvo a rozhodli sa pre umelé ukončenie tehotenstva len kvôli sociálnym a finančným dôvodom.
Ja len v krátkosti zopakujem hlavné body, ktoré sú v tomto návrhu zákona.
Núdzové bývanie pre tehotné ženy v krízovej situácii. Dievčatá a ženy, ktoré v súvislosti s tehotenstvom stratili bývanie, napríklad boli vyhodené z domu, budú môcť využiť núdzové bývanie do veku troch rokov dieťaťa, ak sa o toto dieťa starajú. V súčasnom zákone to nie je možné. Ďalší je osobitný príspevok pri narodení dieťaťa s ťažkým život, zdravotným postihnutím. Ide o štvornásobok súčasného príspevku a tento zohľadňuje zvýšené náklady na osobnú i zdravotnú starostlivosť nutnú pre toto dieťa.
Ďalším je zníženie registračného poplatku na auto 70 % v prípade, že budúci, že kupujúci rodič má tri alebo viacej detí. Zavádza sa inštitút utajeného tehotenstva. To znamená, že v posledných mesiacoch, ak sa tá žena, dievča rozhodne, mladá žena rozhodne, že to dieťa dá do adopcie, tak alebo porodí anonymne, tak tie posledné tri mesiace by celé jej okolie vedelo, že je tehotná, a preto navrhujeme pracovnú neschopnosť.
Navrhujeme, aby sa premenovalo umelé prerušenie tehotenstva na umelé ukončenie tehotenstva. Okrem toho, že je to požiadavka rôznych organizácii a nie len Pro-life od 90. rokov po páde komunizmu, ale tento pojem sa uvádza aj v správe, ktorú publikoval hlavný odborník pre gynekológiu. On tiež hovorí o umelom ukončení tehotenstva.
Ďalej je to výrazné rozšírenie informácii, ktoré tehotná žena dostane pri žiadosti o umelé ukončenie tehotenstva. Ďalším bodom je kontrola dodržiavania procesného postupu pri realizácii umelého potratu, ktorá prejde z vyššieho územného celku na ministerstvo zdravotníctva. Ďalej ministerstvo zdravotníctva bude vere, bude výročne zverejňovať správu o potratovosti na Slovensku s návrhom ďalších opatrení, pretože sa snažíme, aby čo najviac tehotenstiev dospelo k pôrodu.
Zavádza sa právo na druhú lekársku poisťovňou hradenú správu, ktorá sa zabezpečí tejto žene, ak o to požiada, opakujem, ak o to požiada, v účinnosti s ošetrujúcim lekárom. Zavádza sa zisťovanie množstva ďalšieho množstva informácií o ženách, ktoré sa rozhodli podstúpiť umelé ukončenie tehotenstva. Hovorila som, že ak chceme efektívne pomáhať, musíme mať relevantné údaje a z toho vychádza tento bod. Najčastejšou kritikou v týchto zákon, tohto návrhu zákona v tých predchádzajúcich podaniach boli dve otázky alebo dva body. A bolo to predĺženie čakacej doby 24 hodín a zavedenia reklamy, pretože sa nevedelo odlíšiť, čo je reklama a čo je informácia. Obidva tieto body z tohto návrhu zákona vypúšťam, to znamená, že zostáva súčasná legislatíva, ktorá platí 20 rokov, a to je 48 hodín čakacia doba a reklama v tomto zákone nie je.
Milí kolegovia, ja dúfam, že tieto argumenty, ktoré som vám uviedla budú vás viesť k tomu, aby sme sa konečne v Národnej rade rozhodli pomôcť tehotným ženám.
Ďakujem pekne.