90. schôdza

Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať záverečné slovo pani navrhovateľka? Nie. Pán spravodajca? Nie. Hlasovanie zajtra o jedenástej. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je prvé čítanie o návrhu poslanca Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 18/2018 o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 1620, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1683.
Dávam slovo pánovi poslancovi Milošovi Svrčekovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1620.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Navrhujem, aby koordináciu a tvorbu štátnej politiky v oblasti ochrany osobných údajov zabezpečoval úrad vlády, pričom sa navrhuje ustanoviť, že túto úlohu bude zabezpečovať podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo. Navrhuje sa, aby úrad poskytoval úradu vlády všetky údaje vrátane osobných údajov potrebné na zabezpečenie koordinácie a tvorby štátnej politiky v oblasti ochrany osobných údajov v nadväznosti na článok I. Čiže z toho dôvodu sa mení, aby sa usporiadala aj politika, štátna politika pri ochrane osobných údajov, zákon o organizácii činnosti vlády, kompetenčný zákon.
Viac k tomu poviem v rámci otvorenej rozpravy, do ktorej sa hlásim.
Ďakujem.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, predsedovi tohto výboru, pánovi poslancovi Jozefovi Lukáčovi.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona, tlač 1620. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby zákon prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Ďakujem, pán predsedajúci. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ústne sa hlási pán navrhovateľ, ale ešte dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne aj ostatným. Konštatujem, že sa nehlási nikto.
Takže pán poslanec Svrček ako jediný vystúpi v rozprave, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Návrh adresuje legislatívne vákuum, týkajúce sa zodpovednosti vlády za koordináciu a tvorbu štátnej politiky v oblasti ochrany osobných údajov alebo osobných údajov a zároveň navrhuje, aby túto oblasť v budúcnosti zastrešoval Úrad vlády Slovenskej republiky.
Problematiku ochrany osobných údajov vrátane koordinácie a tvorby štátnej politiky zastrešoval v minulosti Úrad na ochranu osobných údajov, napriek tomu, že mu takáto kompetencia nevyplývala ani zo zákona o ochrane osobných údajov, ani zo žiadneho iného právneho predpisu, čiže ich zákon 18/2018 neriešil túto problematiku. Táto prax dokonca nebola v súlade ani s právom Európskej únie, keďže aj v zmysle článku 51 a nasledovného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 27. apríla 2016, konkrétne je to 679/2016 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica o ochrane údajov, ďalej len GDPR, má byť úrad nezávislým dozorným orgánom, čo sa vylučuje s aktívnou tvorbou štátnej politiky v tejto oblasti, ktorá by mala byť najmä úlohou exekutívy.
Článok 52 GDPR explicitne stanovuje, že úrad by mal konať pri plnení svojich úloh a výkone svojich právomocí úplne nezávisle. Členovia úradu nesmú byť pri plnení svojich úloh a výkone svojich právomocí podľa GDPR pod vonkajším vplyvom, či už priamym, alebo nepriamym a nesmú od nikoho požadovať ani prijímať pokyny a musia sa zdržať akéhokoľvek konania, ktoré je nezlučiteľné s ich povinnosťami.
Rozdelenie tvorby štátnej politiky a kontrolných úloh dozorných orgánov je zrejmé aj z pracovných postupov v rámci Európskej únie, kde sa úrad vyjadruje k európskym právnym aktom prostredníctvom koordinačného orgánu nezávislých dozorných orgánov členských štátov, to EDPB - Európskeho výboru pre ochranu osobných údajov, ktorých návrhom vydáva spoločné stanovisko, ktorého primárnym cieľom je dôkladná ochrana osobných údajov. Okrem toho sa k návrhom európskych právnych aktov vyjadrujú aj zástupcovia členských štátov, ktorí sú zodpovední za tvorbu štátnych politík v oblasti ochrany osobných údajov na vnútroštátnej úrovni, najčastejšie prostredníctvom zástupcov exekutívy.
Na rozdiel od dozorných orgánov môžu zástupcovia exekutívy lepšie zohľadniť aj iné národné priority, ako je napríklad efektívne trestné konanie. Národným záujmom totiž nemusí byť iba ochrana osobných údajov, ale aj ochrana iných základných práv, ako sú napríklad právo na život, právo na nedotknutiteľnosť osoby, slobody prejavu a právom na informácie, vlastnícke právo alebo právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, ktoré nemohli byť efektívne chránené, ak by sa právo na ochranu súkromia neprimerane vyzdvihovalo nad úroveň iných základných práv. Úrad nemôže pri tvorbe štátnej politiky dostatočne zohľadniť tieto iné národné záujmy, nakoľko musí vystupovať konzistentne zo stanoviskami EDPB, ktorého primárnym cieľom je ochrana osobných údajov. Keďže v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, úrad by nemal ani podľa platnej právnej úpravy Slovenskej republiky zasahovať do tvorby štátnej politiky v oblasti ochrany osobných údajov. Mal by sa nanajvýš vyjadrovať k návrhom zákonov a k návrhom ostatným všeobecne záväzných právnych predpisov, v ktorých sa upravuje spracovanie osobných údajov, resp. poskytovať pre exekutívu konzultácie v oblasti ochrany osobných údajov, ako mu to vyplýva napríklad aj zo zákona o ochrane osobných údajov, resp. z GDPR. Práve vzhľadom na túto skutočnosť tohto citovaného ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky, je ešte potrebné povedať, že čl. 2 ods. 2 ústavy zaväzuje rovnako aj ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy a kompetenčný zákon, ani iný právny predpis nedáva právomoc tvoriť štátnu politiku v oblasti ochrany osobných údajov žiadnemu ústrednému orgánu štátnej správy. A práve z toho dôvodu navrhujem tento problém vyriešiť udelením tejto právomoci úradu vlády.
Takže to je dôvodom predloženia tejto právnej úpravy, aby sa tu celý tento proces a postavenie úradu na ochranu osobných údajov ako aj presne špecifikovaného úradu vlády, ktorý je v tomto návrhu, stanovil aj podľa legislatívy, ktorú navrhujem z toho dôvodu aj žiadam o podporu tohto návrhu do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ ani pán spravodajca nebudú mať záverečné slovo, hlasovanie zajtra o 11.00 h. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Anny Andrejuvovej a Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 34/2002 o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona má tlač 1623. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1686.
Dávam slovo pani poslankyni Anne Andrejuvovej, aby návrh zákona uviedla.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Andrejuvovej a Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1623.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Krátko v úvodnom slove odôvodním, ako sme spolu v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti a pánom kolegom Svrčekom predložili novelu zákona o nadáciách a s tým aj súvisiacu novelu zákona Občianskeho zákonníka, ktorého cieľom je efektívna správa vlastného majetku. Novelou navrhujeme vytvorenie právneho inštitútu, teda právnickej osoby, ktorá bude môcť byť zriadená pre podporu súkromných účelov. Podľa preferencií každej dospelej osoby bude možné nastaviť spôsob spravovania a odovzdávania majetku pre členov rodiny i ďalšie generácie, ako aj nimi určené osoby. Navrhujeme neobmedzovať zakladateľov vo voľbe okruhu osôb, ktoré bude súkromná nadácia podporovať. To umožní vytvárať súkromné nadácie na podporu blízkych, vzdelanej rodiny, osôb žijúcich v partnerskom vzťahu, deti v pestúnskej starostlivosti, ale aj priateľov. Koncepcia nadačného práva vychádza najmä z lichtenštajnského a rakúskeho právneho systému, podľa ktorých je v plnej vôli zakladateľa, ako si súkromný účel vymedzí.
V našom platnom právnom poriadku vo všeobecnosti absentuje právny nástroj pre správu majetku, ktorý by mohol byť zriadený na podporu súkromného účelu, jeho ovládanie a vhodnú distribúciu rodine ako aj iným osobám dôležitým pre súčasných majiteľov majetkov. V návrhu zavádzame právnické osoby aj na súkromné účely, ktoré pomôžu aj rodinám a osobám, ktoré majú deti zverené do pestúnskej starostlivosti a ešte úspešne neprešli procesom osvojenia alebo z rôznych dôvodov ho ani absolvovať nemôžu alebo nechcú. Zavedenie tohto právneho nástroja môže pomôcť vyriešiť napríklad aj dedičské konania, spory o dedičstvo pri zdedených pozemkoch, kedy jeden pozemok vďaka nášmu systému niekoľko desiatok vlastníkov. Návrh obsahuje aj pravidlo, že súkromná nadácia nesmie slúžiť výlučne na podporu podnikania a to aj s ohľadom na súvislosti s reguláciou v oblasti daní a predchádzania praniu špinavých peňazí.
Rovnako v návrhu vymedzujeme aj orgány súkromnej nadácie, kde rozlišujeme medzi obligatórnymi orgánmi súkromnej nadácie, ktorými sú správca súkromnej nadácie a dozorná rada alebo revízor, a fakultatívnymi orgánmi súkromnej nadácie sú správna rada alebo iné orgány ustanovené v nadačnej listine, alebo v stanovách. Čiže zakladateľ súkromnej nadácie sa tak môže rozhodnúť o štruktúre, ktorá bude pre účely a činnosť konkrétnej súkromnej nadácie najvhodnejšia.
Čo sa týka prijímania darov, aby tam nebol priestor na pranie špinavých peňazí alebo pre legalizáciu príjmov z trestnej činnosti, navrhuje sa výlučne bezhotovostný platobný styk, pričom nadácia nesmie prijímať príspevky a dary osobne iba na účet v banke. Samozrejme, akékoľvek príspevky od zakladateľa alebo dary od iných fyzických osôb sú bezodplatné. Pri súkromných nadáciách sa ponecháva súčasne rozlišovanie medzi príspevkom a darom, možno na konci ešte treba uviesť, že súkromné nadácie majú zakázané čerpať 2 % dane alebo organizovať verejné zbierky a účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2024.
Ďakujem pekne, skončila som.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Lukášovi Kyselicovi.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.