90. schôdza

Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Konštatujem, že nie. Áno, pardon, pani poslankyni nejde zariadenie. Takže pani poslankyňa Mária Šofranko. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími vystúpeniami v rozprave.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, milí kolegovia, chcem vám uviesť zopár dôvodov, pre ktoré je potrebné zamyslieť sa nad navrhovanou novelizáciou zákona o nadáciách.
1. Návrh nie je riešením pre právne postavenie nezosobášených párov. predložený návrh nepomôže nezosobášeným párom. Nevyhnutnosť založiť a financovať činnosť právnickej osoby len na zabezpečenie bežných záležitostí súkromného života nespĺňa predpoklady pre naplnenie práv párov rovnakého pohlavia tak, ako zadefinovala judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Argument dúhovej vlajky je len zásterkou pre presadenie záujmov úplne iných osôb.
2. Návrh nerieši otázky súkromného majetku na správnom mieste, ani správnym spôsobom. Jeden z motívov predkladateľa má byť aj riešenie nedostatkov súčasného dedičského práva. Navrhovaná úprava však tieto problémy neodstraňuje, ale vytvára len potencionálne problémy nové. Návrh nechráni záujmy veriteľov, ktorí môžu byť vďaka novej forme tzv. súkromných nadácií ľahko ukrátení. Takto sa môže ktokoľvek a jednoducho zbaviť svojich záväzkov a naďalej svoj majetok užívať. Rovnako môžu byť touto formou vylúčení zo svojich nárokov neopomenuteľní dedičia vrátane maloletých detí. Otázky správy súkromného majetku si vyžadujú komplexnú rekodifikáciu súkromného práva a nie je možné ich riešiť takto čiastkovo, nesystémovo a bez odbornej diskusie navyše v priestore regulácie neziskového sektora.
3. Návrh otvára cestu pre legalizáciu trestnej činnosti ako korupciu. Súkromný záujem je v návrhu definovaný natoľko široko, že umožňuje zakryť transakcie, ktorých účel je nelegálny, ako príklad nám môže poslúžiť medializovaný prípad bývalého riaditeľa RTVS a obvineného podnikateľa, ktorý mal obchodné vzťahy s RTVS a zároveň mal uhrádzať vzdelanie dcér riaditeľa RTVS. Založenie súkromnej nadácie za účelom podpory vzdelávania potomkov a možnosť prijímania darov od tretích osôb za týmto účelom je pritom podstatou predloženého návrhu. Navyše spôsob oznamovania konečných užívateľov výhod, neprístupnosť údajov verejnosti, či možnosti rôznych ciest tokov majetku dávajú široký a ničím neodôvodnený priestor na netransparentné presuny majetkov.
4. Návrh vychádza z toho, že súkromný záujem je dôležitejší ako verejný. Nadácie už 30 rokov fungujú výlučne v rámci naplnenia verejnoprospešných cieľov. Právny rámec zabezpečuje transparentnosť nakladania s majetkom aj jasné informácie o konečných užívateľov výhod. Za roky činnosti sa rozdelili stovky miliónov eur na riešenie tých najpálčivejších spoločenských problémov. Návrh zachováva prísnu reguláciu verejnoprospešných nadácií a dáva voľné ruky tým, ktorí získavajú majetok pre vlastné ciele. V tomto zmysle je návrh diskriminačný a vyzdvihuje súkromné záujmy pred tými, ktoré sa týkajú verejného záujmu. Správa súkromného majetku pritom do regulácie neziskového sektora nepatrí a nekoncepčne toto prostredie zneprehľadňuje.
5. Štát nemá zdroje na financovanie realizácie návrhu. Ministerstvo financií upozornilo, že predkladateľ sa nevysporiadal s rozpočtovými nákladmi pre realizáciu návrhu a tam vyčíslil sumu okolo 500-tisíc eur, ktoré v kapitole ministerstva vnútra chýbajú. Ministerstvo s návrhom nesúhlasí. Nemá personálne ani odborné kapacity na riešenie tejto agendy a chýba reálny kontrolný orgán, ktorý by naznačené problémy riešil. Návrh zákona súčasne počíta s tým, že tzv. súkromné nadácie budú vykonávať podnikateľskú činnosť, pričom na jej vznik postačuje vklad jedného eura. Vznikli by tak fakticky beznákladové obchodné spoločnosti v nejasnom regulačnom rámci.
Týmto vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem poprosiť, aby ste zvážili, ako budete hlasovať.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. A teraz v záverečnom slove vystúpi pani navrhovateľka. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja mám možno pár odpovedí na otázky, ktoré tu zazneli. Tento druh súkromnej nadácie je bežný v západných krajinách a myslím si, že aj občania Slovenskej republiky majú možnosť aj takto efektívne spravovať svoj súkromný majetok vrátane možnosti vytvorenia tej súkromnej nadácie.
Možno krátke výhrady, ktoré zazneli aj nielen teraz v pléne, aj v médiách, čo sa týka možno zneužívania tohto inštitútu. Skôr ide podľa mňa o hlboké nepochopenie, resp. možno aj zavádzanie zo strany a neodborné argumenty, pretože predložený návrh zavádza takú mieru transparentnosti a možnosti kontroly daňovými orgánmi a orgánmi činnými v trestnom konaní, ako iné európske krajiny ani nemajú. Ja keď som sa stretla aj so zástupcami týchto organizácii, spolu sme si to prechádzali a zhodli sme sa na jednej veci, že áno, že tento inštitút je dôležité upraviť v slovenskom právnom systéme, oni to videli v inom návrhu zákona, ja teda v tomto.
A možno ešte na záver, ak by bol návrh schválený, tak Slovensko odstráni deficit, ktorý v tejto oblasti máme a po vzore všetkých okolitých krajín budú mať aj ľudia na Slovensku možnosť efektívne spravovať vlastný súkromný majetok.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán spravodajca, záverečné slovo? Nie. Takže hlasovanie zajtra o jedenástej. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme teraz prvým čítaním o návrhu poslancov Petra Kremského, Ľuboša Krajčíra a Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Chcem vás informovať, že navrhovateľom tohto návrhu zákona bol aj Jozef Hlinka, ktorému mandát poslanca Národnej rady zanikol.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1637, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1700.
Takže dávam teraz slovo pánovi poslancovi Milošovi Svrčekovi, aby návrh zákona uviedol. Spravodajcom k tomuto bodu je potom pán poslanec Peter Liba, takže chcem vás, budete vy, pán Kuriak, okej.
Takže nech sa páči, pán poslanec Svrček.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Ľuboša Krajčíra a Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1637.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach a návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o energetike, predkladám spoločne s pánom poslancom Kremským a s pánom poslancom Krajčírom. Tým hlavným zámerom zákona je prenastavenie podmienok výpočtu kompenzácií v režime krízovej regulácie na posilnenie ochrany koncových odberateľov elektriny a plynu na vytvorenie dohľadu nad dodávateľmi elektriny a plynu. Viaceré nariadenia vlády Slovenskej republiky vydané v rámci režimu krízovej regulácie podľa § 16a zákona o regulácii v sieťových odvetviach na zastropovanie cien energií za dodávky elektriny a plynu pre vybrané skupiny odberateľov stanovujú kompenzácie vysokých cien energií na základe rozdielu medzi cenovým stropom stanoveným vládou Slovenskej republiky a zmluvnou cenou dodávateľov za dodávku pre zraniteľných odberateľov. Avšak dodávatelia nedostatočne aktualizujú zmluvné ceny elektriny a plynu pre regulovaných aj neregulovaných odberateľov v nadväznosti na klesajúce trhové ceny energií.
Od začiatku roka 2023 trhové ceny elektriny a plynu klesli o približne 50 % v porovnaní s decembrom 2022. Dodávatelia priebežne získavajú nových, zraniteľných odberateľov, pre ktorých pravdepodobne nakupujú elektrinu a plyn za súčasné, nízke trhové ceny energií. Potenciálne úspory nákladov na nákup energetických komodít však nie sú v dostatočnej miere premietané do úpravy zmluvných cien. Keďže trh dodávky elektriny a plynu indikuje známky nedostatočnej konkurencie medzi dodávateľmi, vznikajú riziká pre zdroje štátneho rozpočtu využívané pri kompenzáciách. Nízka miera aktualizácie cenníkov dodávky pre regulovaných aj neregulovaných odberateľov, totiž indikuje snahu niektorých dodávateľov o maximalizáciu kompenzácii zo štátneho rozpočtu, napriek nižším nákladom na energie pre nových odberateľov. Rôznorodosť a nejednoznačnosť označovania cenníkov vytvára otázniky pri ich použití v rámci výpočtu kompenzácií v schémach Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, t. j. ktorej cenník je používaný pre účely výpočtu kompenzácií. Vzhľadom na uvedené, práve by bolo potrebné prenastaviť súčasný spôsob kalkulácie kompenzácií pri dodávke elektriny a plynu v rámci jednotlivých schém Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zároveň by bolo potrebné posilniť dohľad nad dodávateľmi elektriny a plynu pre koncových odberateľov s cieľom zreálnenia zazmluvnených cien v nadväznosti na vývoj trhových cien energií a umožniť odberateľom lepšiu ponuku férových podmienok a cien dodávky elektriny a plynu.
Pri ich výpočte kompenzácií počas krízovej regulácie sa navrhuje využiť ukazovateľ tzv. čistých nákladov, ktorý je už v súčasnosti používaný pri výpočte kompenzácií počas platnosti rozhodnutia uložených povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme. Týmto by spôsob výpočtu kompenzácií bol rovnaký v oboch prípadoch mimoriadnych opatrení vlády Slovenskej republiky v energetike. Keďže podľa § 16a ods. 3 zákona o regulácii má vláda Slovenskej republiky kompetenciu určovať nielen ceny, ale aj podmienky uplatňovania cien, po navrhovanej zmene by mohla nastaviť podmienky kompenzácie napríklad tak, že cena dodávky by bola x % voči reálnym nákladom na nákup komodity, najviac však vo výške xy eura za megawatt za hodinu.
Keďže už v súčasnosti má vláda možnosť určiť ceny individuálne pre každý jeden regulovaný subjekt, výška kompenzácie by sa mala určovať ako rozdiel medzi takto určenou cenou nariadením vlády a cenovým stropom, ktorý majú uplatňovať dodávatelia voči odberateľom elektriny a plynu.
Takže v úvodnom slove za mňa toľko, ďakujem pekne za pozornosť.

Spravodajcom k tomuto bodu bude pán poslanec Milan Kuriak z navrhnutého gestorského výboru pre hospodárske záležitosti.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Ľuboša Krajčíra a Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1637. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania tohto návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte rozpravu.

Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Peter Kremský ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, ctená snemovňa, chcel by som povedať len pár slov ako spolupredkladateľ tohto zákona. Asi ste si všimli, v posledných mesiacoch som sa dosť často vyjadroval, aj sme mali k tomu mimoriadny hospodársky výbor, k cenám elektriny a plynu a takisto ku kompenzáciám cien elektriny a plynu pre rôzne typy odberateľov, najmä, najmä domácností, ale aj verejnú správu, mestá a obce a takisto podnikateľov. V tomto procese sa ukázalo, že je veľmi ťažké zistiť, za aké ceny vlastne dodávatelia nakupujú elektrinu a plyn a napriek tomu v podstate žiadajú od štátu kompenzácie do cien, ktoré oni si nakalkulujú.
Na druhej stane štát nemá jasné informácie o tom, či tieto ceny naozaj zodpovedajú situácii na trhu v čase, keď nakupovali. Tieto kompenzácie sú v obrovskej výške, sú v podstate aj najväčšou položkou v tom vyššom deficite Slovenska, ktorý má v tomto roku oproti vlaňajšku, celkovo by to tento rok mohlo byť 2 až 2,5 mld. eur kompenzácie cien energií. Práve preto pre štát je veľmi dôležité, aby mal jasné dáta, jasné informácie o tomto. Preto sme aj v spolupráci s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví pripravili takúto novelu zákona, ktorá by mala umožniť práve ÚRSO dostať sa k týmto dátam, vedieť to vyhodnotiť a vedieť takisto v podstate stanoviť, či takáto cena, ktorú dodávatelia energií účtujú, je primeraná. Čiže toto je hlavným dôvodom tejto novely a chcel by som vás požiadať o jej podporu.
Ďakujem.