90. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Krátko v úvodnom slove odôvodním, ako sme spolu v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti a pánom kolegom Svrčekom predložili novelu zákona o nadáciách a s tým aj súvisiacu novelu zákona Občianskeho zákonníka, ktorého cieľom je efektívna správa vlastného majetku. Novelou navrhujeme vytvorenie právneho inštitútu, teda právnickej osoby, ktorá bude môcť byť zriadená pre podporu súkromných účelov. Podľa preferencií každej dospelej osoby bude možné nastaviť spôsob spravovania a odovzdávania majetku pre členov rodiny i ďalšie generácie, ako aj nimi určené osoby. Navrhujeme neobmedzovať zakladateľov vo voľbe okruhu osôb, ktoré bude súkromná nadácia podporovať. To umožní vytvárať súkromné nadácie na podporu blízkych, vzdelanej rodiny, osôb žijúcich v partnerskom vzťahu, deti v pestúnskej starostlivosti, ale aj priateľov. Koncepcia nadačného práva vychádza najmä z lichtenštajnského a rakúskeho právneho systému, podľa ktorých je v plnej vôli zakladateľa, ako si súkromný účel vymedzí.
V našom platnom právnom poriadku vo všeobecnosti absentuje právny nástroj pre správu majetku, ktorý by mohol byť zriadený na podporu súkromného účelu, jeho ovládanie a vhodnú distribúciu rodine ako aj iným osobám dôležitým pre súčasných majiteľov majetkov. V návrhu zavádzame právnické osoby aj na súkromné účely, ktoré pomôžu aj rodinám a osobám, ktoré majú deti zverené do pestúnskej starostlivosti a ešte úspešne neprešli procesom osvojenia alebo z rôznych dôvodov ho ani absolvovať nemôžu alebo nechcú. Zavedenie tohto právneho nástroja môže pomôcť vyriešiť napríklad aj dedičské konania, spory o dedičstvo pri zdedených pozemkoch, kedy jeden pozemok vďaka nášmu systému niekoľko desiatok vlastníkov. Návrh obsahuje aj pravidlo, že súkromná nadácia nesmie slúžiť výlučne na podporu podnikania a to aj s ohľadom na súvislosti s reguláciou v oblasti daní a predchádzania praniu špinavých peňazí.
Rovnako v návrhu vymedzujeme aj orgány súkromnej nadácie, kde rozlišujeme medzi obligatórnymi orgánmi súkromnej nadácie, ktorými sú správca súkromnej nadácie a dozorná rada alebo revízor, a fakultatívnymi orgánmi súkromnej nadácie sú správna rada alebo iné orgány ustanovené v nadačnej listine, alebo v stanovách. Čiže zakladateľ súkromnej nadácie sa tak môže rozhodnúť o štruktúre, ktorá bude pre účely a činnosť konkrétnej súkromnej nadácie najvhodnejšia.
Čo sa týka prijímania darov, aby tam nebol priestor na pranie špinavých peňazí alebo pre legalizáciu príjmov z trestnej činnosti, navrhuje sa výlučne bezhotovostný platobný styk, pričom nadácia nesmie prijímať príspevky a dary osobne iba na účet v banke. Samozrejme, akékoľvek príspevky od zakladateľa alebo dary od iných fyzických osôb sú bezodplatné. Pri súkromných nadáciách sa ponecháva súčasne rozlišovanie medzi príspevkom a darom, možno na konci ešte treba uviesť, že súkromné nadácie majú zakázané čerpať 2 % dane alebo organizovať verejné zbierky a účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2024.
Ďakujem pekne, skončila som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, milí kolegovia, chcem vám uviesť zopár dôvodov, pre ktoré je potrebné zamyslieť sa nad navrhovanou novelizáciou zákona o nadáciách.
1. Návrh nie je riešením pre právne postavenie nezosobášených párov. predložený návrh nepomôže nezosobášeným párom. Nevyhnutnosť založiť a financovať činnosť právnickej osoby len na zabezpečenie bežných záležitostí súkromného života nespĺňa predpoklady pre naplnenie práv párov rovnakého pohlavia tak, ako zadefinovala judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Argument dúhovej vlajky je len zásterkou pre presadenie záujmov úplne iných osôb.
2. Návrh nerieši otázky súkromného majetku na správnom mieste, ani správnym spôsobom. Jeden z motívov predkladateľa má byť aj riešenie nedostatkov súčasného dedičského práva. Navrhovaná úprava však tieto problémy neodstraňuje, ale vytvára len potencionálne problémy nové. Návrh nechráni záujmy veriteľov, ktorí môžu byť vďaka novej forme tzv. súkromných nadácií ľahko ukrátení. Takto sa môže ktokoľvek a jednoducho zbaviť svojich záväzkov a naďalej svoj majetok užívať. Rovnako môžu byť touto formou vylúčení zo svojich nárokov neopomenuteľní dedičia vrátane maloletých detí. Otázky správy súkromného majetku si vyžadujú komplexnú rekodifikáciu súkromného práva a nie je možné ich riešiť takto čiastkovo, nesystémovo a bez odbornej diskusie navyše v priestore regulácie neziskového sektora.
3. Návrh otvára cestu pre legalizáciu trestnej činnosti ako korupciu. Súkromný záujem je v návrhu definovaný natoľko široko, že umožňuje zakryť transakcie, ktorých účel je nelegálny, ako príklad nám môže poslúžiť medializovaný prípad bývalého riaditeľa RTVS a obvineného podnikateľa, ktorý mal obchodné vzťahy s RTVS a zároveň mal uhrádzať vzdelanie dcér riaditeľa RTVS. Založenie súkromnej nadácie za účelom podpory vzdelávania potomkov a možnosť prijímania darov od tretích osôb za týmto účelom je pritom podstatou predloženého návrhu. Navyše spôsob oznamovania konečných užívateľov výhod, neprístupnosť údajov verejnosti, či možnosti rôznych ciest tokov majetku dávajú široký a ničím neodôvodnený priestor na netransparentné presuny majetkov.
4. Návrh vychádza z toho, že súkromný záujem je dôležitejší ako verejný. Nadácie už 30 rokov fungujú výlučne v rámci naplnenia verejnoprospešných cieľov. Právny rámec zabezpečuje transparentnosť nakladania s majetkom aj jasné informácie o konečných užívateľov výhod. Za roky činnosti sa rozdelili stovky miliónov eur na riešenie tých najpálčivejších spoločenských problémov. Návrh zachováva prísnu reguláciu verejnoprospešných nadácií a dáva voľné ruky tým, ktorí získavajú majetok pre vlastné ciele. V tomto zmysle je návrh diskriminačný a vyzdvihuje súkromné záujmy pred tými, ktoré sa týkajú verejného záujmu. Správa súkromného majetku pritom do regulácie neziskového sektora nepatrí a nekoncepčne toto prostredie zneprehľadňuje.
5. Štát nemá zdroje na financovanie realizácie návrhu. Ministerstvo financií upozornilo, že predkladateľ sa nevysporiadal s rozpočtovými nákladmi pre realizáciu návrhu a tam vyčíslil sumu okolo 500-tisíc eur, ktoré v kapitole ministerstva vnútra chýbajú. Ministerstvo s návrhom nesúhlasí. Nemá personálne ani odborné kapacity na riešenie tejto agendy a chýba reálny kontrolný orgán, ktorý by naznačené problémy riešil. Návrh zákona súčasne počíta s tým, že tzv. súkromné nadácie budú vykonávať podnikateľskú činnosť, pričom na jej vznik postačuje vklad jedného eura. Vznikli by tak fakticky beznákladové obchodné spoločnosti v nejasnom regulačnom rámci.
Týmto vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem poprosiť, aby ste zvážili, ako budete hlasovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja mám možno pár odpovedí na otázky, ktoré tu zazneli. Tento druh súkromnej nadácie je bežný v západných krajinách a myslím si, že aj občania Slovenskej republiky majú možnosť aj takto efektívne spravovať svoj súkromný majetok vrátane možnosti vytvorenia tej súkromnej nadácie.
Možno krátke výhrady, ktoré zazneli aj nielen teraz v pléne, aj v médiách, čo sa týka možno zneužívania tohto inštitútu. Skôr ide podľa mňa o hlboké nepochopenie, resp. možno aj zavádzanie zo strany a neodborné argumenty, pretože predložený návrh zavádza takú mieru transparentnosti a možnosti kontroly daňovými orgánmi a orgánmi činnými v trestnom konaní, ako iné európske krajiny ani nemajú. Ja keď som sa stretla aj so zástupcami týchto organizácii, spolu sme si to prechádzali a zhodli sme sa na jednej veci, že áno, že tento inštitút je dôležité upraviť v slovenskom právnom systéme, oni to videli v inom návrhu zákona, ja teda v tomto.
A možno ešte na záver, ak by bol návrh schválený, tak Slovensko odstráni deficit, ktorý v tejto oblasti máme a po vzore všetkých okolitých krajín budú mať aj ľudia na Slovensku možnosť efektívne spravovať vlastný súkromný majetok.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach a návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o energetike, predkladám spoločne s pánom poslancom Kremským a s pánom poslancom Krajčírom. Tým hlavným zámerom zákona je prenastavenie podmienok výpočtu kompenzácií v režime krízovej regulácie na posilnenie ochrany koncových odberateľov elektriny a plynu na vytvorenie dohľadu nad dodávateľmi elektriny a plynu. Viaceré nariadenia vlády Slovenskej republiky vydané v rámci režimu krízovej regulácie podľa § 16a zákona o regulácii v sieťových odvetviach na zastropovanie cien energií za dodávky elektriny a plynu pre vybrané skupiny odberateľov stanovujú kompenzácie vysokých cien energií na základe rozdielu medzi cenovým stropom stanoveným vládou Slovenskej republiky a zmluvnou cenou dodávateľov za dodávku pre zraniteľných odberateľov. Avšak dodávatelia nedostatočne aktualizujú zmluvné ceny elektriny a plynu pre regulovaných aj neregulovaných odberateľov v nadväznosti na klesajúce trhové ceny energií.
Od začiatku roka 2023 trhové ceny elektriny a plynu klesli o približne 50 % v porovnaní s decembrom 2022. Dodávatelia priebežne získavajú nových, zraniteľných odberateľov, pre ktorých pravdepodobne nakupujú elektrinu a plyn za súčasné, nízke trhové ceny energií. Potenciálne úspory nákladov na nákup energetických komodít však nie sú v dostatočnej miere premietané do úpravy zmluvných cien. Keďže trh dodávky elektriny a plynu indikuje známky nedostatočnej konkurencie medzi dodávateľmi, vznikajú riziká pre zdroje štátneho rozpočtu využívané pri kompenzáciách. Nízka miera aktualizácie cenníkov dodávky pre regulovaných aj neregulovaných odberateľov, totiž indikuje snahu niektorých dodávateľov o maximalizáciu kompenzácii zo štátneho rozpočtu, napriek nižším nákladom na energie pre nových odberateľov. Rôznorodosť a nejednoznačnosť označovania cenníkov vytvára otázniky pri ich použití v rámci výpočtu kompenzácií v schémach Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, t. j. ktorej cenník je používaný pre účely výpočtu kompenzácií. Vzhľadom na uvedené, práve by bolo potrebné prenastaviť súčasný spôsob kalkulácie kompenzácií pri dodávke elektriny a plynu v rámci jednotlivých schém Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zároveň by bolo potrebné posilniť dohľad nad dodávateľmi elektriny a plynu pre koncových odberateľov s cieľom zreálnenia zazmluvnených cien v nadväznosti na vývoj trhových cien energií a umožniť odberateľom lepšiu ponuku férových podmienok a cien dodávky elektriny a plynu.
Pri ich výpočte kompenzácií počas krízovej regulácie sa navrhuje využiť ukazovateľ tzv. čistých nákladov, ktorý je už v súčasnosti používaný pri výpočte kompenzácií počas platnosti rozhodnutia uložených povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme. Týmto by spôsob výpočtu kompenzácií bol rovnaký v oboch prípadoch mimoriadnych opatrení vlády Slovenskej republiky v energetike. Keďže podľa § 16a ods. 3 zákona o regulácii má vláda Slovenskej republiky kompetenciu určovať nielen ceny, ale aj podmienky uplatňovania cien, po navrhovanej zmene by mohla nastaviť podmienky kompenzácie napríklad tak, že cena dodávky by bola x % voči reálnym nákladom na nákup komodity, najviac však vo výške xy eura za megawatt za hodinu.
Keďže už v súčasnosti má vláda možnosť určiť ceny individuálne pre každý jeden regulovaný subjekt, výška kompenzácie by sa mala určovať ako rozdiel medzi takto určenou cenou nariadením vlády a cenovým stropom, ktorý majú uplatňovať dodávatelia voči odberateľom elektriny a plynu.
Takže v úvodnom slove za mňa toľko, ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Ľuboša Krajčíra a Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1637. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania tohto návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, ctená snemovňa, chcel by som povedať len pár slov ako spolupredkladateľ tohto zákona. Asi ste si všimli, v posledných mesiacoch som sa dosť často vyjadroval, aj sme mali k tomu mimoriadny hospodársky výbor, k cenám elektriny a plynu a takisto ku kompenzáciám cien elektriny a plynu pre rôzne typy odberateľov, najmä, najmä domácností, ale aj verejnú správu, mestá a obce a takisto podnikateľov. V tomto procese sa ukázalo, že je veľmi ťažké zistiť, za aké ceny vlastne dodávatelia nakupujú elektrinu a plyn a napriek tomu v podstate žiadajú od štátu kompenzácie do cien, ktoré oni si nakalkulujú.
Na druhej stane štát nemá jasné informácie o tom, či tieto ceny naozaj zodpovedajú situácii na trhu v čase, keď nakupovali. Tieto kompenzácie sú v obrovskej výške, sú v podstate aj najväčšou položkou v tom vyššom deficite Slovenska, ktorý má v tomto roku oproti vlaňajšku, celkovo by to tento rok mohlo byť 2 až 2,5 mld. eur kompenzácie cien energií. Práve preto pre štát je veľmi dôležité, aby mal jasné dáta, jasné informácie o tomto. Preto sme aj v spolupráci s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví pripravili takúto novelu zákona, ktorá by mala umožniť práve ÚRSO dostať sa k týmto dátam, vedieť to vyhodnotiť a vedieť takisto v podstate stanoviť, či takáto cena, ktorú dodávatelia energií účtujú, je primeraná. Čiže toto je hlavným dôvodom tejto novely a chcel by som vás požiadať o jej podporu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za vystúpenie.
Pán poslanec, taktiež môžem potvrdiť, že tento návrh vznikol po spoločnej diskusii s úradom, taktiež by som chcel ešte povedať, že v rámci tohto návrhu sa ustanovuje aj povinnosť pre dodávateľov elektriny a plynu informovať odberateľov o zmene tej zmluvnej ceny za dodávku elektriny alebo dodávky plynu, o ich práve vypovedať zmluvu najneskôr 30 dní pred nadobudnutím účinnosti zmeny, čiže sú tam aj také právne regulácie, ktoré zadávame do tohto návrhu a pre mňa je podstatné, že vznikol po spolupráci, alebo po komunikácii s tými dotknutými subjektmi, čiže ide o problémy z aplikačnej praxe a som veľmi rád, že vôbec vznikol tento návrh a taktiež by som chcel poprosiť plénum, aby podporilo tento návrh a posunulo do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Chcem ohlásiť hlasovanie zajtra na jedenástu hodinu.

Ďakujem pekne.
Prosím o prerokovanie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach. Cieľom návrhu zákona je zmena právnej úpravy regulácie zisku zdravotných poisťovní na základe kritérií kvality, ktoré budú reflektovať, najmä kľúčové priority štátnej zdravotnej politiky a budú stanovené tak, aby prikrývali tie najväčšie problémy slovenského zdravotníctva a pacientov, keďže by som chcela, aby mohli na mňa kolegovia reagovať, tak ja si dovolím potom podrobne uviesť dôvody v rozprave.