94. schôdza

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
To, koľko dôchodcov bude na Slovensku, to, koľko pracujúcich bude pracovať na týchto dôchodcov, nemá vplyv až v takej priamej úmere v rámci školského vzdelávacieho procesu a školského vzdelávacieho programu ako na to má najmä vplyv sociálna politika štátu a systém sociálneho zabezpečenia. Pretože ak budeme stále dávať na misku váh iba to, že zlá diagnostika dieťaťa spôsobuje to, že z daného dieťaťa ideme systematickým spôsobom, či už vedome alebo nevedome, vychovávať permanentného poberateľa sociálnych dávok, tak tu si musíme položiť základnú otázku. Je náš systém sociálneho zabezpečenia alebo systém sociálnej politiky štátu natoľko uvedomelý, aby sme takéhoto človeka umelo nevytvárali? Čiže tu je základná premisa, tu je základná požiadavka zmeniť sociálnu politiku štátu, aby sme od útleho detstva nevychovávali niekoho, kto nebude pre štát prínosom, ale bude jednoducho iba participovať na určitej požiadavke štátu, aby nejakú sociálnu dávku dostával. Čiže ak dieťa nie je v troch, štyroch, piatich, šiestich rokoch spôsobilé na to, aby bolo začlenené do reálneho vzdelávacieho procesu, tak vytvorme štandardný prvý nultý ročník, druhý nultý ročník a v týchto ročníkoch sa toto dieťa naučí farby, naučí sa jemnej motorike, naučí sa rozoznávať tvary, naučí sa rozprávať slovensky a vtedy nebude problém, vtedy nebudeme musieť deti diagnostikovať a dávať do špeciálnych škôl. Pretože toto dieťa, ak pochádza z málo podnetného prostredia, ak pochádza z prostredia, kde sa slovensky nerozpráva, ak pochádza z prostredia, ktoré nie je sociálne adekvátne zabezpečené, tak jednoducho toto je princíp a toto je spôsob a toto je tá celá prezumpcia, ako sa toto dieťa začleňuje do systému, nie na základe... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Marián Kéry, po ňom by mal vystúpiť pán poslanec Boris Susko.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán predseda vlády, členovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci, hneď na úvod začnem takou polemikou. Vedel by som si predstaviť, že by sme tu mali vládu Zuzany Čaputovej, respektíve úradnícku vládu vtedy, keď vláda Eduarda Hegera skončila, bola jej Národnou radou Slovenskej republiky vyslovená nedôvera. Takáto vláda mala vzniknúť hneď niekedy v januári s jediným cieľom, aby pripravila Slovenskú republiku a doviedla ju k predčasným parlamentným voľbám, ktoré sa mali konať najneskôr niekedy v júni, teda v mesiaci, ktorý tu máme teraz. Ale ona sa teraz snaží získať dôveru a voľby tu máme až 30. septembra, takže toto je veľmi nelogický krok.
Vo svojom vystúpení sa budem venovať zahraničnej politike. Mrzí ma, že tu nie je pán minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, pán Wlachovský, na druhej strane oceňujem, že sme zviedli veľmi kvalitnú diskusiu na rokovaní zahraničného výboru. Začnem tým, čo máme spoločné, a to je určite naša účasť, naše členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii. Dokonca v našom programe, ktorý sme nazvali Návrat suverenity do slovenskej zahraničnej politiky, hovoríme o tom, že členstvo v Európskej únie si zaslúži osobitnú ochranu. Nikdy sme neskĺzli na tému populizmu, že by sme sa snažili získať nejaké politické body tým, že by sme nabádali na vystúpenie Slovenskej republiky či už z Európskej únii alebo Severoatlantickej aliancie, ale na druhej strane, dámy a páni, v prípade, že na pôde Európskej únie alebo Severoatlantickej aliancii sú prijímané rozhodnutia, ktoré jasným spôsobom idú proti našim národným, dokonca národnoštátnym záujmom, tak našou povinnosťou je ohlásiť sa a nebyť ticho. A minulá vláda Eduarda Hegera bola jasným dôkazom toho, že sme so sklonenou hlavou prijímali viacero rozhodnutí, ktoré boli proti našim národným záujmom.
Pre Slovenskú republiku ako malý štát počtom obyvateľov i rozlohou je veľmi dôležité dodržiavanie či nedodržiavanie medzinárodného práva. Áno. Zhodujeme sa v tom, že 24. februára 2022 Ruská federácia vojenskou agresiou voči Ukrajine hrubým spôsobom porušila medzinárodné právo. Ale na druhej strane my hovoríme, že príčiny a prapôvod tohto konfliktu treba hľadať v roku 2014, kedy bol legitímne zvrhnutý prezident Janukovič, ktorý si musel zachrániť holý život tým, že musel utiecť z krajiny a že tam začali ďalšie problémy voči rusky hovoriacej menšine, ale nechcem odbočiť. Chcem sa venovať porušeniu medzinárodného práva. Viete, len mne sa zdá, že my na Slovensku máme selektívny prístup k dodržiavaniu a nedodržiavaniu medzinárodného práva. Spomeňme si na inváziu koalície Spojených štátov a Veľkej Británie do Iraku. Čo tvrdili? Že Saddám Husajn vlastní zbrane hromadného ničenia. To bola hlavná zámienka na inváziu. A čo sa stalo? Žiadne zbrane hromadného ničenia sa nenašli. Takže išlo o hrubé porušenie medzinárodného práva. Takisto bombardovanie bývalej Juhoslávie bez mandátu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov a následne vznik Kosova boli v rozpore s medzinárodným právom. Tí, ktorí dneska kritizujú Ruskú federáciu za Krym, za to, ako anektovala Doneck, Luhansk, Záporožie a Cherson, sa môžu hanbiť, pretože prapôvod treba hľadať pri vzniku Kosova. A koniec-koncov, či sa to niekomu páči alebo nie, ja som nedávno navštívil Irán a aj teroristický útok na generála Solejmániho, ktorý sa odohral na území Iraku zo strany Spojených štátov, bol takisto hrubým porušením medzinárodného práva. My musíme mať rovnaký prístup bez ohľadu na to, či medzinárodné právo porušuje Ruská federácia, Spojené štáty alebo Čína. Lebo selektívny prístup je veľmi a veľmi zlý.
Čo sa týka povinných kvót. Poviem len toľko, že v minulosti, keď bol Robert Fico predsedom vlády, tak sa mu podarilo, že spojil predsedov vlád Vyšehradskej štvorky a jednoducho k povinnému prerozdeľovaniu migrantov nikdy nedošlo. Ako si predchádzajúca vláda vážila členstvo vo Vyšehradskej skupine? Začal to pán minister Korčok a absolútne v tom pokračoval minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Káčer. My sme zvolili absolútne deštruktívny prístup k Vyšehradskej štvorke len kvôli tomu, že Maďarsko malo iný pohľad na vojnový konflikt na Ukrajine. Ale veď sú tak dôležité témy, ktoré nás spájajú, že je veľmi dôležité, aby sme pokračovali a prehlbovali túto spoluprácu. Veď my sme predsedajúcou krajinou V4 a stalo sa, že okrem toho deštruktívneho prístupu a prístupu útlmu sa stalo to, že predsedovia vlád Vyšehradskej štvorky sa prestali stretávať pred zasadnutiami samitov Európskej únie. Toto je veľmi zlá cesta a poprosil by som pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Wlachovského, aby zvážil, ako sa Slovensko postaví k spolupráci k V4, je na veľmi zlej ceste momentálne a verím, že už to ani horšie nemôže byť a že sa z tejto cesty Slovenská republika otočí.
Viete, čo nás najviac v strane SMER – sociálna demokracia odlišuje od súčasných postojov novovzniknutej vlády alebo aj tej predchádzajúcej, je náš konzistentný postoj k dodávke zbraní na Ukrajinu. My sme za to, aby sme pomáhali humanitárne. Postarali sme sa o utečencov, ktorí potrebovali našu pomoc a prišli na územie Slovenska. Viacerí tu aj zostali. Ich deti môžu chodiť do školy. Pomáhali sme viacerým nájsť si prácu. Toto všetko vítame. Dokonca hovoríme áno aj európskym ambíciám Ukrajiny, ale tu sa pristavím a poviem, že doba, kedy štáty boli prijímané do Európskej únie z politických dôvodov, je dávno za nami. Dneska musíte splniť tvrdé kritéria. Akoby k tomu došli trebárs štáty západného Balkánu, ktorí, ktoré roky čakajú a chceli by byť súčasťou Európskej únie. Takže môžme pomôcť Ukrajine, ale zároveň im nedávajme falošné nádeje, pretože musí nám byť všetkým jasné, že Ukrajina ešte dlhé roky nemôže vstúpiť pre tieto tvrdé predvstupové kritéria.
A čo nás opäť veľmi rozdeľuje, je názor, že treba Ukrajine pomôcť aj v ambíciách vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. Dámy a páni, ja som teraz dostal list, ktorý vyzýva predsedov zahraničných výborov, aby svojím podpisom podporili ambície Ukrajiny byť súčasťou Severoatlantickej aliancie. Som veľmi rád, že tam nie sú podpisy predsedov zahraničných výborov z Maďarska, ale napríklad ani z Rakúska. To, že to podpísali českí a poľskí predsedovia zahraničných výborov, ma neprekvapuje. Môj podpis tam nenájdete. Jednoducho ak Ukrajina by vstúpila do Severoatlantickej aliancie, tak je to prilievanie oleja do ohňa eskalácia napätia, dokonca si dovolím tvrdiť, že sa v tej chvíli ocitneme v tretej svetovej vojne, pretože viete, čo hovorí článok 5 o tom, ak je napadnutý jeden, jedna z členských krajín Severoatlantickej aliancie, že jej ostatní kolegovia musia prísť na pomoc. Toto absolútne odmietam, toto sú dve zásadné témy, ktoré odlišujú SMER – slovenskú sociálnu demokraciu od názorov v drvivej väčšine politických strán na Slovensku vrátane HLAS-u, sociálna demokracia. Sme proti dodávkam zbraní a problém riešenia na Ukrajine treba hľadať naozaj diplomatickou a mierovou cestou.
Chcem ešte načať jednu tému, a to je naša zahraničná služba. Chcem povedať, že Slovensko má veľké množstvo veľmi kvalitných diplomatov. Žiaľ, naša zahraničná služba je dlhodobo poddimenzovaná, či už finančne alebo personálne. Ekonomická diplomacia sa nemôže porovnávať so štátmi ako je Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko. Treba v tomto naozaj zvýšiť dynamiku.
A posledná vec. Povedal som, že máme diplomatov veľmi šikovných, ale na druhej strane máme rovných a rovnejších. Bývalo zvykom, že diplomati sa nevyjadrovali k domácej politickej scéne a tomu, čo sa deje, ale dve výnimky a veľmi veľké výnimky boli či to bol, či to bol veľvyslanec Káčer, ktorý pôsobil v Budapešti alebo v Prahe, alebo pán Ondrejčák, ktorý teraz pôsobí v Spojenom kráľovstve. Myslím si, že diplomati sa nemajú čo venovať domácej politickej scéne a nemajú mať politické vyjadrenia. O to chcem poprosiť pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pána Wlachovského.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána Kéryho budú reagovať siedmi poslanci. Končím možnosť prihlásiť s ďalšími faktickými poznámkami.
Pán poslanec Miloš Svrček ako prvý.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec, bolo tu otvorených tém od zahraničnej politiky, aj vnútornej politiky, tak ja by som išiel od začiatku. Načrtol si tú tému neskorého termínu volieb. No hnutie SME RODINA prišlo s viacerými legislatívnymi návrhmi aj zmeny ústavy ešte pred dvoma rokmi, aby bola možnosť riešiť otázku predčasných volieb. Pretože mali sme tu aj nálezy Ústavného súdu, ktoré nám to jasne diktovali, že akým spôsobom má zákonodarca, ústavodarca postupovať. A hnutie SME RODINA aj podporovalo a dokonca aj podporilo svojimi hlasmi, aby tie predčasné voľby už boli v máji tohto roku. Čiže my sme už mohli mať voľby aj za sebou.
Čo sa týka Ruskej federácie a agresie na Ukrajine. No ja som rád, že si otvoril túto tému, pretože každý príčetný človek musí vidieť že jednoducho, čo tá agresia Ruska na území Ukrajiny spôsobuje. A hlavne aj tá téma, ktorá sa tu otvára, aj bude otvárať ďalej, a to sú únosy detí a matiek. Pretože ty sám si otec, ja som tiež otec a nevieme si predstaviť, keby nám uniesli naše deti do nejakého cudzieho štátu a menili ich na svojich štátnych príslušníkov a zmeny cestovných pasov a možno nikdy v živote sme ich nevideli, takže aj takéto veci sa dejú na Ukrajine. A je mi ľúto, že sme v Európe 21. storočia, že niečo takéto sa deje.
Zhodnem sa s tebou pri riešení otázky migrácie. Áno, V4, ak bude súdržná, ak bude spolupracovať v rámci V4, tak, samozrejme, túto tému vieme aj inak riešiť aj v Bruseli. Keď budeme separátne riešiť túto vec, tak potom to dopadne tak, ako na poslednom hlasovaní. A sám som zvedavý aj s čím vystúpi o druhej minister vnútra Šimko pri riešení aktuálnej, aktuálnej otázky, čo sa týka migrácie.
A čo sa týka zahraničnej služby, v tom sa tiež zhodneme, že len v prípade, ak budeme ekonomicky podporovať personálne zabezpečenie rezortu diplomacie, tak inak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Andrej Stančík.

Ďakujem za slovo. Ak by bol tento prejav písaný v Kremli, tak by nevyzeral inak. Vy vždy formálne odsúdite tú vojnu aj to, ruský agresor, ale potom vždy príde to ale, ale. Ukrajina, NATO, to je prilievanie oleja do ohňa. Ja si pamätám, že my keď sme tu schvaľovali dohodu s USA, my sme boli vojnoví štváči, ktorí tu prilievali olej do ohňa, ktorí tu vlastne išli vyprokovovať to dobré, to správne, to milé, či jak to povedal pán Blaha, to Rusko, to múdre Rusko, aby na nás zaútočilo. Podľa Ruska je prilievanie oleja do ohňa aj to, že Slovenská republika je v NATO. Ja sa pýtam, že máme sa teraz pýtať Rusov, či je toto prilievanie oleja do ohňa. Nie. Jediný, kto tu prilieva olej do ohňa a zapálil to, je Vladimír Putin. A my sa tu stále tvárime, že ako sme to Rusko, to múdre, správne, dobré Rusko vyprovokovali. Už sa konečne prestaňme hrať na alibistov pre Vladimíra Putina.
A čo sa týka V4, tak kvôli komu V4 nefunguje? Kvôli komu? Nie kvôli Slovensku. Ani kvôli Poľsku, ani kvôli Česku. Kvôli Maďarsku, pretože Orbán sa so svojím zahraničným politickým diskurzom totálne izoloval a s ním ani Poľsko, ani Česko už spolupracovať nechce. To nie je vina tejto vlády. To je vina Viktora Orbána.
A čo sa týka toho listu predsedov zahraničných výborov. No ja by som bol veľmi nerád, ak by som bol v rovnakej skupine ako Maďarsko. Čo sa týka Rakúska, to je neutrálne, to má v ústave, to asi inak ani konať nemôže. Ale v tejto dobe byť v akejkoľvek skupine s Maďarskom, čo sa týka zahraničnej politiky, je obrovská škoda. Pretože Viktor Orbán sa správa ako čierny kôň Európy.

Pán poslanec Ján Mičovský.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Kéry, vy ste rozhľadený človek a myslím, že do istej miery nás možno spája aj taký pohľad na Slovenské národné povstanie. Iste poznáme dobre všeobecne históriu. A poprosím vás, aj keď nebudem originálny, skúste mi teda povedať v kontexte toho, čo hovoríte o podpore Ukrajiny z hľadiska zbraňových systémov z Európy včítane teda aj Slovenska, ako hodnotíte ten fakt, že počas Slovenského národného povstania dostávali povstalci práve z územia Sovietskeho zväzu, vtedajšieho, pomerne silnú zbrojnú podporu. Alebo ak by sme si pomohli ešte iným príkladom, aj keď vždy príklady do istej miery, ja viem, že môžu aj pokrivkávať. Ako hodnotíte tie konvoje, ktoré išli severným oceánom, naozaj veľmi výdatné, zo Spojených štátov do vtedajšieho Sovietskeho zväzu, o ktorých teda znalci hovoria, že napokon v konečnom dôsledku rozhodli o tom, že bol schopný Sovietsky zväz byť hlavným článkom víťazstva druhej svetovej vojne. Ak to stihnete, ďakujem. Ak nie, môžte mi to povedať aj osobne potom.
Ďakujem.

Pán poslanec Dušan Muňko.