94. schôdza

Vďaka, pán predseda.
Kolegyne, kolegovia, využívam túto príležitosť, aby som privítal dôraz v tomto programovom vyhlásení na niečo, o čom sa nehovorí často, ale treba to spomínať častejšie, a to je zapojenie slovenských podnikateľov a podnikateliek do rekonštrukcie Ukrajiny.
Slováci a Slovenky so svojimi firmami, ktorí aj majú tú chuť a odvahu podnikať aj v rizikových prostrediach, dostávajú historicky strašne malú podporu od našich vlád, dokonca by som povedal s troškou nadsázky, že sme takými majstrami Európy v zahadzovaní príležitostí za hranicami. Máme chronický problém, a to platí aj na tú nedávnu vládu, aj na tie predošlé, premieňať naše principiálne postoje v zahraničnej politike v biznis príležitosti pre slovenské firmy, podnikateľov a podnikateľky, a potom nečudo, že sa ľudia na Slovensku často pozerajú na zahraničnú politiku ako také pánske huncútstvo, rozmar, ktorý niečo stojí, ale reálne z neho nič nemajú.
Ukrajina nie je, samozrejme, jediným miestom, kde nám tieto príležitosti unikli či unikajú. Za zmienku stojí Balkán, kde naši diplomati a ministri dekády pomáhali ťahať rôzne horúce gaštany z ohňa, ale biznis úspechov tam máme ako šafranu. A že Ukrajina rozhodne nie je jediným miestom, kde toto platí, ale u nášho suseda sú momentálne tie príležitosti najakútnejšie a možno aj najväčšie a hlavne pre východ tejto krajiny najrelevantnejšie.
Hoci vojna ešte trvá, už teraz sa začal ten proces rekonštrukcie a opravy tých častí krajiny, kde to bezpečnosť viac-menej umožňuje. Predošlá vláda aj podnikla tej, ten prvý krok a pochválim ju, preverila si záujem a vyslala call a dostali signál, spätnú väzbu od 300 firiem, ktoré jej povedali, že by do toho aj išli, ale tu sa, žiaľ, aktivita tej predošlej vlády viac-menej skončila, zatiaľ čo poľské stavebné firmy už rekonštruujú školy či cesty v Ľvove či dánske firmy robia, takisto dánske firmy robia v Mykolajive, tie naše stále márne čakajú, hoci majú aj chuť, aj kapacitu, aj odvahu. Mimochodom Ukrajina naše privítanie, naše zapojenie iba privíta a inštitúcie ako Európska rozvojová banka sú aj pripravené pomôcť niečo z toho financovať plus, samozrejme, samotná Ukrajina si vie rekonštrukciu do veľkej miery sama normálne objednať a podporiť, dnes je to napriek vojne jedna relatívne normálne fungujúca krajina a hoci sa to občas zle počúva, tak napríklad v takej digitalizácii služieb štátu nás dávno predbehla a predbehla nielen nás, ale aj takých lídrov v Európe ako napríklad Estónsko. Ak vojna pre ňu dopadne dobre, je silný predpoklad, že bude rýchle rásť a jej susedia ako Slovensko môže rásť s ňou, ale to sa, samozrejme, nestane samo. Chce to pomôcť. A tu sa vraciam späť k tomu, ako by tá pomoc slovenským firmám so záujmom podnikať na Ukrajine mohla vyzerať. A, pán premiér, páni ministri a ministerky, ktoré ste tu, poznáte ten proces.
Niektoré tie firmy budú chcieť úvery od Eximbanky, pretože pre komerčné banky bude Ukrajina ešte stále príliš veľkým rizikom a nebude chcieť požičať ten vstupný kapitál na materiál či iné investície. Iné firmy budú potrebovať pomoc a radu od vlády s tým, ako poistiť svoje investície, ďalšie budú potrebovať diplomatickú pomoc otvoriť tie proverbiálne dvere a aby naši diplomati ich podporili priamo v teréne. Pán premiér, bude treba byť pripravený počúvať a pomáhať všetkými možnými nástrojmi, lebo príležitosti na Ukrajine nám unikajú doslova pod nosom a zapojenie slovenských firiem a podnikateľov do rekonštrukcie nášho východného suseda vnímam ako premiérsku tému a tak sa k nej treba aj postaviť.
Nezabúdajme na záver, pán premiér, že budeme potrebovať aj lepšie fyzické prepojenie, k tej východnej hranici sme sa, lebo sme veľmi dlho pristupovali ako keby za ňou žili vlci. Dodnes náklaďáky čakajú celé dni na odbavenie a to ani nehovorím o tom, že tá naša nešťastná D1, ktorú sme nevedeli celistvo dotiahnuť ani len do Košíc, samozrejme, nejde na hranice, končí ďaleko, ďaleko od nich. Ďalší sused Ukrajiny Poľsko tieto diaľnice až po hranicu s Ukrajinou buď už má, alebo ich usilovne stavia, pretože dobre vie, že lepšie fyzické prepojenie znamená aj väčšie príležitosti na obchod a medziľudské kontakty. To je úloha v tejto novej vláde ako v každej inej vláde, hlavne pre ministerstvo dopravy, ale aj tu vie napríklad rezort diplomacie a iné rezorty pomôcť a aj v tomto krátkom časovom horizonte, ktorý má vláda k dispozícii, tých pár mesiacov. Pýtate sa možno, ako. Nuž Európska únia od začiatku vojny presmerovala doslova miliardy v rôznych fondoch na podporu mobility na účely lepšieho prepojenia, fyzického prepojenia Európskej únie s Ukrajinou. Hoci sme iba jednou zo štyroch krajín Európskej únie, ktorá má fyzickú hranicu s Ukrajinou, iba 4 z 27, až donedávna sme neprejavili žiaden záujem o tieto fondy. Nula. Až tesne pred odchodom podala tá predošlá vláda žiadosť do Európskej únie o financovanie štúdie uskutočniteľnosti dostavby D1 až po tú východnú hranicu, čo chválim, ale je to neskoro a príliš málo.
Pán premiér, nemala by byť ani jedna jediná relevantná ponuka peňazí z EÚ, keby chýbala prihláška zo Slovenska, a ak sa také príležitosti objavia aj počas vášho mandátu, chcem veriť, že budú naplno využité minimálne vo forme podania konkurencieschopných prihlášok a aj toho príslušného diplomatického tlaku, ktorý je pre úspech často potrebný. Na konci každej takejto ponuky totiž môžu byť nové pracovné príležitosti, vyššie platy či peniaze na diaľnice, železnice či mosty na východe Slovenska a tie, ako dobre viete, táto krajina potrebuje ako soľ. Vďaka.

Ďakujem. Evidujem dve faktické poznámky.
S prvou vystúpi pán poslanec Svrček, nech sa páči.

Ďakujem pekne za vystúpenie, pán poslanec. Ja vás trošku musím poopraviť, predchádzajúca vláda, predchádzajúce vedenie ministerstva dopravy neschválilo tesne pred odchodom 750-tisíc na štúdiu uskutočniteľnosti na diaľnicu na Zemplín, respektíve od Bidoviec po štátnu hranicu s Ukrajinou, bolo to pred rokom a pol a celý ten proces prípravy verejného obstarávania trval asi trištvrte roka. Čiže celý ten proces trval od roku 2020. Tam dokonca aj predchádzajúca vláda, predchádzajúci minister vymenoval osobitného splnomocnenca ministra dopravy pre prípravu diaľnice na Zemplín na Ukrajinu ďaleko, ďaleko ešte pred tým, ako došlo k 24. februáru 2022, teda k napadnutiu Ukrajiny. A áno, my si veľmi dobre uvedomujeme, že prepájanie Európy takými TEN-T koridormi je veľmi dôležité. Svoju pozornosť ste upriamil aj na ten nástroj na prepájanie Európy, tzv. CEF. Tu je to trošku komplikované, nielen ministerstvo dopravy, ale predovšetkým aj ministerstvo obrany by malo vyvinúť väčšiu možno aktivitu pri aplikovaní tohto inštitútu, tuším je tam okolo 6 miliárd eur, ktoré môžu tieto štáty použiť na výstavbu vojensko-civilnej infraštruktúry, lebo, poviem otvorene, mosty na cestách I. triedy nie sú kapacitne spôsobilé na to, aby ich napríklad prechádzali tanky, ktoré majú 70 ton, cez tieto mosty. Jednoducho by nám popadali. Preto sa museli využiť kapacity v rámci železničnej infraštruktúry a na východnom Slovensku jednoducho cez cesty I. triedy nebolo možné posunúť takúto ťažkú vojenskú techniku. Ale ja ďakujem a veľmi kvitujem predchádzajúcemu vedeniu ministerstva dopravy, že sa pustilo do... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pani poslankyňa Kozelová.

Pán kolega, to, že ste začali, začali tú otázku spolupráce s Ukrajinou, super, lebo to treba povedať, treba to hovoriť nahlas. My sme tuto, sú zhodou okolností prítomné dve kolegyne, ktoré so mnou boli na Ukrajine, ktoré so mnou absolvovali cestu na Ukrajine, a boli tam aj také stretnutia, kde sme naozaj komunikovali o pomoci Ukrajine prostredníctvom našich firiem. Teraz je ale otázne, že ako sa bude tá pomoc realizovať. Vy hovoríte, že je neskoro, no ja mám obavy, že s príchodom novej vlády sa to celé zastaví, a to z jedného dôvodu. Ak nastúpi proputinovská enkláva, tak to nevidím veľmi ružovo. To hovorím nahlas a takto to je. Ukrajina veľmi stojí o spoluprácu so slovenskými firmami, naozaj veľmi a stojí o spoluprácu s každou jednou krajinou, ktorá Ukrajine pomáha. Ale hovorím, všetko bude záležať na tom, ako dopadnú voľby, kto bude premiér a ako bude vyzerať vláda. Ďakujem.

Ďalšou, teda bude reagovať na faktické pán poslanec Valášek. Nech sa páči.

Vďaka, pán predseda. Veľmi rýchle.
Pani poslankyňa Kozelová, asi mám trošku väčšiu dôveru v tú možnosť, že tie budúce voľby v septembri nemusia dopadnúť tak katastrofálne, ako popisujete, a v každom prípade, ak je to tak, ako si myslím, tak rozhodne nie je neskoro na tú pomoc. A moja hlavná pointa bola, že aj tie štyri mesiace, ktoré táto vláda má k dispozícii, bude to viac ako štyri, sa dajú využiť na tie prihlášky. Ale inak s vami súhlasím, áno, do veľkej miery bude ochota pomôcť východu aj prepojením infraštruktúry na Ukrajinu závisieť od politických nálad, v tom sa úplne zhodujeme.
Pán poslanec Svrček, ja v podstate s vami súhlasím, povedal som, že tá štúdia uskutočniteľnosti bola vypracovaná, podľa mojich informácií, a preveroval som to dvakrát, že stále ani nebola podaná. Ako na to už nebolo, je stále ešte na, doslova niekde na stole na ministerstve a keď som si preveroval, tak sme nevedeli o tom, v Bruseli nevedeli o tom, že by bola podaná. Čo už sa mi nezdá byť akože málo času na to, aby sme ju podali. Opäť, pochválil som vládu, niečo urobila pre túto vec a pokiaľ ja viem, tá žiadosť stále nie je v Bruseli.
V tej druhej veci s vami úplne súhlasím, rozumiem, že odvádzate pozornosť od ministerstva alebo od toho, čo ministerstvo dopravy neurobilo, ale je faktom, v tom s vami súhlasím, že to je iný fond, a mohol som to rozviesť do detailov, keby bolo viac času, je to iný fond, ten fond pre vojenskú mobilitu, s ktorou sú rovnako veľké príležitosti, ak nie v mnohom ešte väčšie, a tam sme nevyužili zatiaľ doslova že vôbec nič. Tam neviem o jednej jedinej žiadosti. Takže to všetko však len podporuje to, čo som povedal a aj odkázal, aj v duchu podpory tejto budúcej vláde, že sú tu reálne príležitosti na stole, ja som vymenoval jeden fond, pán poslanec Svrček pridal ďalší, využívame z nich hriešne málo a dá sa v tejto veci pohnúť aj v tom horizonte štyroch, piatich mesiacov, ktoré máte k dispozícii.

Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Mičovský.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda vlády, vážené pani ministerky, páni ministri, mám na úvod takú otázku, možno trocha ľahšiu, že čo keby také programové vyhlásenie vlády malo aj nejaké svoje motto. Ja by som navrhol napríklad takéto: Cieľom je dobrý život občanov. K tomu nás majú viesť ľudia, slušní a charakterní a zároveň aj odvážni, ale nie veľmi, ani málo, tak niečo medzi zbabelosťou a bezhlavým útočením. Neviem teraz, či pán predseda vlády sa usmieva alebo nie, lebo možno je jediný, ktorý možno v tejto chvíli tuší, skadiaľ som si tieto slová požičal. Aj on si ich požičal, lebo sú dvetisíc rokov staré a pochádzajú, dvetisíc nie, vyše tisíc, pochádzajú od Aristotela a on ich použil vo svojej knižke Rýchlokurz geniality, myslím, že ich môžte nájsť na strane 299 a mne sa celkom páčili. Hovorím si, tak začnem takto. Napokon tá knižka je dobrá, pán predseda, ja som mal vlani problém, keď som ju potreboval kúpiť, možno som musel obehnúť viacero kníhkupectiev. No ale teraz podstatnejšie.
Ja veľmi oceňujem, že keď som pred pár dňami napísal pánovi premiérovi a zároveň aj niektorým rezortným ministrom jednu prosbu ohľadom toho, aby programové vyhlásenie vlády, ale nielen to, ale najmä aktivita vlády tak krátko obmedzená tými niekoľkými mesiacmi bola zameraná aj na likvidáciu obrovského problému na východnom Slovensku, ktorý je spojený s PCB-čkami, polychlórovanými bifenylmi, problém, ktorý 36 rokov nikto neriešil a musím povedať v súlade s pravdou, že začal ich riešiť až po tých 36 rokoch vlády Matoviča a Hegera a s vecou sa pohlo, aby táto vláda využila svoj mandát na to, aby sme pomohli konečne ľuďom v tom trojuholníku smrti, aby sme prestali hovoriť o tej krutej realite, že aj dnes ešte stále s materským mliekom pijú deti v tomto trojuholníku PCB-čky a aby teda neurobil zázraky, pretože, samozrejme, zázraky urobiť za ten krátky čas nemôže, ale som ho doslova poprosil o dve veci a veľmi oceňujem, že uplynul krátky čas a dostal som na vedomie správu, ktorou pán premiér požiadal rezortných ministrov, aby zvážili, akým spôsobom by mohlo sa s touto vecou pohnúť.
Takže, pán premiér, ďakujem, určite ste nemali len tento problém, ale bolo to veľmi hybné a dvižné a výsledok je ten, že v PVV-čku nachádzame v časti, ktorá je venovaná životnému prostrediu, práve aj vetu, že táto vláda pristúpi k urýchlenému likvidovaniu záťaží ekologických, environmentálnych .To slovo urýchlene si veľmi vážim, lebo to znamená, že využije čas, ktorý má na vládnutie, na spravovanie, čože vládnutie, na zodpovednosť za túto krajinu, aj na túto vec.
Takže tie dve veci aj si dovolím pripomenúť, lebo sú veľmi dôležité a najmä sú beznákladové a zrealizovateľné v tomto krátkom období. Prvá vec je, že tých 17 kontajnerov, ktoré obsahuje 152 toho prudkého jedu najväčšej záťaže na svete tohto typu, treba urýchlene presťahovať z toho voľného priestranstva, kde je to zbytočne už vyše roka na daždi a na slnku a začína to sublimovať a začína byť problém s izoláciou, aby sa presunuli do lokality Tepláreň, aby sa prestalo hovoriť o tom, že komu patrí, kde patrí, tá budova je obrovská, k tomu slúži bez problémov, a aby sa pre tých 1 200 ton PCB-čiek, ktoré sú dohromady v tomto areáli, bez meškania, veľmi o to prosím, pán premiér, vypísala medzinárodná súťaž, ktorá prinesie zodpovedného likvidátora, ktorý po tých 36 rokoch nás zbaví tejto záťaže, tak toto je tá podstata. Ja, samozrejme, viem, že s tým budú spojené ďalšie veci, ktoré budú presahovať mandát tejto vlády, dačo vie aj o tom pán minister Bíreš, neraz sme o tom spomínali, bude treba využiť nielen likvidáciu tých 1 200 ton, ale máme tam stovky hektárov polí, ktoré musíme očistiť, na to sú múdre kombinácie zeolitov a humínových kyselín, máme špecialistov vynikajúcich aj vo Výskumnom ústave agroekológie v Michalovciach, páni Hecl a Tóth vedia, aké políčka sú založené. A ja z tohto miesta chcem veľmi poďakovať tomu, že nie my politici, čože môžme si tu porozprávať, ale že sa múdro politici spojili ešte s múdrejšími, a to s obcou vedeckou, odbornou. Konkrétne musím spomenúť pána docenta Štibrányiho, ktorý aj v týchto dňoch pracuje v Chemku Strážske na likvidácii PCB-čiek tak postupom, ktorý bol dohodnutý, a veľmi prosím aj o udržanie tejto spolupráce alebo ešte utuženie s vedeckou obcou, pretože to je nesmierne dôležité. Takže to je jedna vec, ktorú som chcel spomenúť.
Druhá vec sa týka lesníctva, samozrejme, ako lesník som si musel vyhľadať vetičku, ktorá je venovaná lesom. Tu si len dovolím s istým úsmevom poprosiť, že aj keď si vážim, že je tam napísané, že vláda bude dbať na dlhodobé zvýrazňovanie alebo ochranu lesníctva, pán premiér, lesníci majú 700 rokov za sebou a ešte pár storočí ich čaká, až tak veľmi ich chrániť netreba, ale treba chrániť lesy. Takže treba tú vetu preštylizovať aspoň takto virtuálne, v tejto chvíli treba nám trvalo chrániť lesnú produkciu, lesy, ich stabilitu a možno tým spôsobom, ktorý sme do predchádzajúceho PVV-čka zakomponovali historicky prvýkrát, a to prírode blízkym hospodárením. Takže to je poznámka na to, ale, samozrejme, táto veta je zrozumiteľná aj bez tejto opravy, viem, o čo ide.
Jedna vec ešte sa týka aj možno takej nevďačnej veci, ktorá by sa nemala spomínať, ale, pán premiér, ja ju predsa len spomeniem kvôli tomu, že pán Ján Marosz, donedávna generálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu, je tak trocha mojím politickým objavom. Kedysi som prišiel ja na to, že nejaký chlapec v Žiline dokázal odhaliť korupciu a veľmi tvrdým spôsobom, a odvážnym, usvedčil tam korupčníka na katastrálnom úrade a k tomu pribudli ďalšie skúsenosti s tým, že tento pán je nielen odvážny z hľadiska protikorupčného zápasu, ale je aj dobrým odborníkom. Ja viem, týka sa to aj pána ministra, ľahko sa radí, kto by kde mal byť, dačo o tom viem, neberte to, neodvážim sa povedať nič, že kto by kde mal byť a kto by kde nemal byť. Je to vaša kompetencia, my sa do toho nemáme čo starieť, len ten Marosz je naozaj chlap na mieste po každej stránke a ja musím na tomto mieste povedať, že mi je veľmi ľúto, že práve takýto človek odchádza. Ja nevravím, že na jeho miesto prichádza niekto horší, ale dobrých ľudí nikdy nie je veľa a je dôležité, ak si dokážeme takýmto spôsobom takýchto ľudí vážiť aj keď, no. To je poznámka, ktorú som si mohol aj odpustiť, ja sa za ňu ospravedlňujem a už len posledná poznámka.
Ja rád, úprimne a s presvedčením podporím hlasovaním toto vyhlásenie. Nie kvôli tomu, že by bolo ideálne, ideálne nie je ani hlasovanie, ani my, ani ja, ani členovia vlády a nie kvôli tomu, že sme sa tak dohodli a že je to akási politická dohoda. Len kvôli tomu ho podporím, že budem konať v súlade s ústavou, ktorá ukladá aj mne, aj každému z nás, aby sme hlasovali a rozhodovali v súlade so svojím presvedčením a svedomím, tak ako nám to ukladá, myslím, § 73 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, takže budem sa aj v tomto prípade ňou riadiť. Takže ďakujem pekne, držím vám palce a vážim si, že ste sa podujali na túto úlohu, pretože tie kreslá sú horúce, veľa vďaky sa možno nedočkáte, ale treba počkať na ten 30. september, keď ma dneska nejakí redaktori spovedali, že ako hodnotím pána Ódora v porovnaní s pánom premiérom Matovičom a ďalšími predchodcami, ja hovorím, to nechajme tak, nehodnoťme, uvidíme, čo sa udeje po tom septembri a ja vám prajem, aby ste vstúpili do histórie Slovenska ako vláda, ktorá odskúšala nový rozmer demokratického riadenia štátu a nebola to zlá skúška.
Ďakujem.

Evidujem jednu faktickú poznámku.
Pán poslanec Svrček, nech sa páči, máte slovo.