94. schôdza

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, nebolo jednoduchšie určiť presnú časovú dĺžku poberania príspevku? Pretože ak to necháme naozaj na posúdenie posudkového lekára, ktorý sa vôbec nemusí riadiť odporúčaním ošetrujúceho lekára, čiže naozaj to môže byť od jedného po dvanásť mesiacov. Absolútne ten príspevok nie je v takej výške, aby to štátna pokladnica neutiahla. Čiže dajme tam striktne dvanásť mesiacov a je to vybavené. Samozrejme, v tom prípade, ak rodič alebo jeden z rodičov zostane počas rekonvalescencie dieťaťa, samozrejme, doma a nebude vykonávať zárobkovú činnosť. S tým úplne súhlasím.
A čo sa týka pozmeňujúceho návrhu zákona kolegu Drdula, ktorý ste čítali vo svojej rozprave, tak s tým absolútne nemôžem súhlasiť, pretože venujem sa sociálnej problematike štátu a sociálnym veciam a rodine naozaj celý profesionálny život. A aj pred, predtým ako som vstúpil do, do pracovnoprávnych vzťahov a naozaj tento pozmeňujúci návrh zákona je značne populistický. Nerieši proces, nerieši spôsob, akým by sa osoba ťažko zdravotne postihnutá vedela dopracovať k danému príspevku. Rieši iba sumy. Čiže skúsim sa potom k tomu vyjadriť v rozprave, ale naozaj tento návrh zákona, ktorý ste čítali v zastúpení alebo v poverení skôr, naozaj nepovažujem za šťastný a skôr je to taký obkec niečoho, čo by možno fungovalo, ale v skutočnosti to zníži alebo zhorší možnosť čerpania finančných prostriedkov určitým skupinám obyvateľstva, ktoré naozaj vykazujú známky ťažkého zdravotného postihnutia.

Ďakujem veľmi pekne. Skúsim to stihnúť do dvoch minút, ak nie, tak budem reagovať v rozprave.
No nie je to pravda, pán poslanec. Ja som aj v tej rozprave hovoril, v tej krátkej rozprave som hovoril, že dneska je to tak, že posudkový lekár rozhodne o tom, či má nárok to dieťa, alebo nemá nárok to dieťa, resp. rodina. My hovoríme, že určite bude mať nárok a že určite bude mať nárok a dĺžka bude od jedna až do dvanásť mesiacov. Dneska nemá vôbec nárok. A v tej rozprave som povedal, že jedným z problémov toho systému je, že o tom rozhoduje posudkový lekár. A ten zákon hovorí o tom, že o tom bude rozhodovať ošetrujúci lekár. Posudkový rozhodne, ale v tom zákone je jasne napísané, že je viazaný rozhodnutím ošetrujúceho lekára, hej, lebo posudkový lekár v tom procese to musí urobiť, ten krok, ale je viazaný ošetrujúcim lekárom.
Vychádzal som napríklad z toho, ako to funguje v charitatívnej organizácii Dobrý anjel, kde presne tento systém funguje, hej, že ošetrujúci lekári sa podpíšu pod tú žiadosť o to, aby bol ten príspevok. A v tomto asi súhlasíme tým pádom, že ten ošetrujúci lekár najlepšie vie, čo tá rodina potrebuje a čo nie. Čiže dúfam, že toto som vyriešil. Čiže práve je to otočené, hej, že ten zákon práveže umožňuje v oveľa väčšej miere prístup k tej, tej starostlivosti. Ja asi potom nechám Dominika, nech si s vami prejde ten pozmeňujúci návrh.
V každom prípade to, čo som povedal aj v tej rozprave, že tie sumy, áno ony, ten, ten pozmeňujúci návrh mení tie sumy, ale tie sumy neboli menené od roku 2009, hej, to znamená trinásť rokov, štrnásť rokov, takže ale nechám asi vás, aby ste si to vysvetlili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Veľmi vítam každú úpravu, ktorá pomôže ľuďom s ťažko zdravotným postihnutím. Jednu takúto úpravu sme priniesli pred časom, kedy sme vlastne pripravili novelu, ktorá mala umožniť plynulejší prechod od rodičáku na opatrovák. Žiaľ, stali sa pri príprave toho zákona chyby, ktoré budem teraz chcieť napraviť vlastne v pozmeňovacom návrhu. A ide o to, aby súbeh rodičovského a opatrovateľského príspevku, nakoľko jeden je vyplácaný popredu, jeden pozadu, aby nepoškodil rodičov, ktorý sa starajú o takéto ťažko zdravotne postihnuté dieťa. A teraz pristúpim k čítaniu pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Drábikovej, Dominika Drdula a Jany Žitňanskej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Lehotského, Vladimíra Ledeckého a Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1631).
1. V čl. I sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:
„7. V § 40 ods. 1 sa vypúšťa druhá veta a tretia veta.“
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
Navrhovaná úprav nadobúda účinnosť 1. augusta 2023, čo sa premietne do článku o účinnosti.
2. Čl. I sa dopĺňa bodom 12, ktorý znie:
12. Za § 67n sa vkladá § 67o, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 67o Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. augusta 2023
(1) Ak konanie o peňažnom príspevku na opatrovanie, ktorý je priznaný od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyplatený posledný rodičovský príspevok podľa § 40 ods. 1 tretej vety v znení účinnom do 31. júla 2023, bolo právoplatne skončené do 31. júla 2023, úrad rozhodne o peňažnom príspevku na opatrovanie za obdobie od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o peňažnom príspevku na opatrovanie do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiacu, od ktorého je peňažný príspevok na opatrovanie priznaný.
(2) Konanie o peňažnom príspevku na opatrovanie podľa odseku 1 sa začína na podnet úradu.“
Navrhovaná úprava nadobúda účinnosť 1. augusta 2023, čo sa premietne do článku o účinnosti.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Lucia, ja sa priznám, že o tomto pozmeňujúcom návrhu som nevedel. Dominik za mnou teda prišiel osobne, či je to možné. Prešiel som si ho takto zbežne. Nevidím tam nejaký problém, ale teda môžme si k tomu sadnúť, dobre, a prejsť si ho, aby sme si prešli, že, že čo sa tým úplne konkrétne myslí. Z toho odôvodnenia je to akože... nie je to dobrá úprava, len potrebujem si to naozaj prejsť, že či je to tak.
Ďakujem.

Je mi ľúto teda, že ste si o tom nehovorili, lebo ja som tento návrh aj vlastne tento problém, ktorý vznikol, konzultovala s pánom Ledeckým, hovorila som s ním o tom na výbore aj s tým, že vlastne v spolupráci s ministerstvom takýto pozmeňujúci návrh predložíme, tak je mi ľúto, že sa k vám táto informácia nedostala.
Čiže s pánom Ledeckým to bolo dohodnuté vopred.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne aj za zapnutie, aj za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa v krátkosti vyjadril ku tomu, čo bolo predmetom takej kratšej výmeny medzi dvoma kolegami.
Stala sa nasledovná situácia, predložili sme do prvého čítania návrh, ktorý zvyšuje dva príspevky a hornú hranicu hodnoty majetku, ktorú môže vlastniť osoba so zdravotným postihnutím pri zachovaní nároku. Potom došlo k jej prerokovaniu v prvom čítaní a nedošlo k hlasovaniu.
Ja som teda ponechal v podateľni Národnej rady tento návrh, ale zároveň som oslovil paralelne kolegu Lehotského s tým, že či by bolo možné na výbore napr. ústavnoprávneho alebo sociálneho podľa našej dohody predložiť môj pozmeňujúci návrh, ktorý je obsahovo zhodný s novelou, ktorú som predložil. Napokon sme to spravili tak, že som to predložil ja na ústavnoprávnom výbore, kde bol tento návrh zapracovaný, keďže bol schválený, do spoločnej správy a bude o ňom hlasovať plénum. Len aby bolo jasné, ako sa veci mali.
A nie je mi úplne jasné, k čomu smerovala teda výhrada kolegu Kočiša, že by som teda mal zlepšovať dostupnosť a proces, keď osobne si nemyslím, že ak sa zákon vykladá tak, ako sa má vykladať, a ak sa aplikuje tak, ako sa má aplikovať, tak by bol v prípade tohoto konkrétneho predpisu problém.
Jediná možno výhrada, ktorú ja vnímam, je, že obrovskú moc pri zostavovaní komplexného posudku, ktorý je podkladom pre rozhodnutie, má posudkový lekár. A to je, ale, bohužiaľ, záležitosť, ktorú nevieme žiadnym spôsobom zásadne ovplyvniť, pretože buď by sme túto zodpovednosť, ktorá je zásadná, prehodili na ošetrujúceho lekára, alebo by sme jeho dali posudkovému, a obaja sú ľudia a každý jeden môže túto svoju zodpovednosť podľa vlastného uváženia uplatňovať. A tým pádom nevieme efektívne v tomto ohľade zabrániť zneužitiu tejto právomoci posudkového lekára alebo ošetrujúceho lekára. No a inak nebadám v tom procese, ktorý je predpokladaný správnym poriadkom, nie je ani vlastne nastavený úplne 447, nejakú zásadnú vadu, ktorá by robila tieto príspevky neprístupnými pre prípad, že sa naozaj rozhoduje podľa zákona a tak, ako to zákon predpokladá.
A môžme považovať za populistické, že sme istým spôsobom zasahovali iba do súm. V poriadku, veď to je legitímny názor, o tom môžme viesť diskusiu. Môžme viesť aj diskusiu o tom, či treba o 75 % dvihnúť tieto príspevky, alebo je to tak dobré, ako sme to my spravili, o 100 % alebo o mnohých ďalších veciach. Ja som hľadal najpriamejšiu cestu ku cieľu, ktorý som chcel dosiahnuť, zvýšenie podpory osôb so zdravotným postihnutým práve v oblasti príspevkov, ktoré boli dlho nemenené.
Nevedel som dlhodobo docieliť zmenu opatrenia, ktorým sa určujú výšky príspevku na úpravu bytu, tak som to spravil týmto spôsobom, že som v zákone navrhol zvýšiť hornú hodnotu príspevku, ktorý môže úrad práce priznať, a osobne v tom nevidím žiaden zásadný problém, ale teda ak to je pre klub REPUBLIKA alebo kohokoľvek iného tak strašne zásadný problém, tak, samozrejme, nemôžem im žiadnym spôsobom prikázať ani ich nútiť, aby hlasovali za návrh, ktorý historicky môže pomôcť osobám so zdravotným postihnutím. A potom nech už si každý zodpovie na otázku, či a ako chce a podporuje osoby so zdravotným postihnutím sám, a ak, nech si každý pred sebou obháji, či a ako teda chce pomôcť, keď nepodporí historické zvýšenie takéhoto príspevku.
Ďakujem veľmi pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prvom rade chcem povedať, že nikdy som nehlasoval za niečo, čo by malo znekvalitniť alebo spôsobiť škodu osobám s ťažko zdravotným... s ťažkým zdravotným postihnutím, teda osobám s hendikepom. Keďže celý život ozaj pracuje v sociálnych službách, tak o tejto problematike niečo viem a myslím si, že v hnutí REPUBLIKA máme vysoko kvalitne obsadený odborný tím pre sociálne veci a rodinu a zároveň je tam aj veľmi významná zložka, ktorá zastrešuje výsostne a výlučne ťažké zdravotné postihnutie, teda občanov s ťažkým zdravotným postihnutím.
Prečo vnímam tento pozmeňujúci návrh zákona troška populisticky? Pretože v prvom rade rieši to, na čo poukazujem celé dlhé roky. Tento návrh zákona, tento pozmeňovák, ktorý tu bol prečítaný, je v podstate opäť len to, že sa tu stále ide riešiť to, čo nie je systematické. A systematické je to, že sa tu ide zvyšovať iba suma. Ale v tomto zákone nie je vôbec dané to, že akým spôsobom chceme zlepšiť podmienky získania daného príspevku. Toto sa tam vôbec nerieši.
To, že ste, pán kolega, navýšili sumu aj výšky majetku, ktorú musí vlastniť osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, z tých 33-tisíc na 50-tisíc, to, že ste tam navýšili sumu, akú, akou môže manipulovať úrad práce alebo môže priznať úrad práce osobe s ťažkým zdravotným postihnutím na prerobenie kúpeľne alebo bezbariérovosti, to všetko kvitujem. Ale hovorím, nerieši sa tam spôsob, nerieši sa tam adekvátna forma, riešia sa tam výlučne sumy. Čiže o 10-tisíc euro navýšenie majetku, dobre, dá sa o tom polemizovať, prečo nie o 20-, hej? Čiže bavíme sa stále iba o sume, ale nie o spôsobe, ako to urobiť inak. Je tam zdvojnásobenie terajších súm peňažných príspevkov pri kúpe osobného motorového vozidla. Zdvojnásobenie terajšej sumy peňažného príspevku na úpravu bytu a rodinného domu. Zdvojnásobenie. Dobre, dali ste to tak, je to tak. Ale podľa mňa samotný predkladateľ, teda kolega Drdul, aj keď hovorí, že je to v podstate na prospech celej veci a na prospech občanov s ťažkým zdravotným postihnutím a že to zohľadňuje nejaký sociálny aspekt, no podľa mňa nie veľmi a skúsim to tak v krátkosti vysvetliť.
Samotné navýšenie hodnoty majetku, ako aj zdvojnásobenie peňažnej sumy samotných príspevkov na kompenzáciu v konečnom dôsledku nepomáha tým najzraniteľnejším a najchudobnejším občanom s ťažkým zdravotným postihnutím. A to naozaj dávam s troma výkričníkmi. Sú to práve tieto súčasne ťažké a súčasne veľmi zložité nastavené podmienky, ktoré na získanie týchto troch vyššie menovaných a vo vašom pozmeňujúcom návrhu zákona uvedených príspevkov nemajú dostatočný sociálny rozmer. Vysvetlím opäť prečo, pretože získanie daného príspevku napríklad na kúpu osobného motorového vozidla zahŕňa celý rad podmienok, určite o nich viete aj vy. Napríklad je tam nutnosť zdokladovania samotného zamestnania pre osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo resp. pre samotného žiadateľa. A je tam ďalšia podmienka, že zakúpený osobný automobil nesmie byť starší ako päť rokov. Vo všeobecnosti však platí, a myslím si, že takýto úzus je naďalej aj spoločensky neakceptovateľný, ak sa budeme baviť o sociálnom rozmere tohto zákona, kde je jednoducho nastavené, že čím mladší automobil, tým je, samozrejme, drahší. A teda pokiaľ osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nemá dostatočné finančné rezervy, čo, si myslím, že osoba s ťažkým zdravotným postihnutím pri poberaní takých nízkych dôchodkov ŤZP, aké máme nastavené, tak jednoducho tie finančné rezervy tam nie sú a nemyslím si, že by rodina mala ďalej doplácať osobe s ťažkým zdravotným postihnutím aj na takéto účely, tak... alebo pokiaľ nemá dostatočne kvalitne platené zamestnanie, aby nejakú finančnú rezervu si vedel odkladať. Čiže tam vzniká prvý problém. A v tomto reálnom dôsledku získa tento päť, najviac päť rokov starý automobil len veľmi malá skupina ZŤP-čkárov. Čiže to je naozaj holý fakt, to sú zistenia z dlhoročnej a dlhodobej praxe, a či sa to niekomu bude páčiť, alebo nebude páčiť, je to, je to jednoducho tak.
A tuná by som naozaj do značnej miery videl úsporu aj finančných prostriedkov z rozpočtu Slovenskej republiky a bolo by možné zamyslieť sa nad tým, či by nebolo vhodné znížiť alebo zmeniť vek samotného automobilu, ktorý si môže alebo chcela by kúpiť osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, z terajších piatich rokov povedzme na desať rokov. Tie náklady by boli omnoho-omnoho nižšie pre samotného žiadateľa, pre samotného poberateľa.
Navrhujem sa ďalej sústrediť predovšetkým na samotné prehodnotenie podmienok získania tohto príspevku alebo všetkých príspevkov a taká v podstate benevolencia by tam mala byť alebo mohla byť zachovaná a nezvyšovať ich takto neúmerne, pretože naozaj bavíme sa len o zvýšení sumy, nie o spôsobe a o forme. Takže toto naozaj nevedie k žiadnemu širokospektrálnemu uspokojeniu potrieb občanov s ťažkým zdravotným postihnutím a naozaj prispieva to iba k tomu, že iba osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá naozaj na to doplatenie tie finančné prostriedky má, si to bude môcť dovoliť. Zároveň kolegovi ďakujem, že pracuje a dlhodobo sa venuje problémom občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, v tomto sme úplne zajedno a na jednej lodi, len hovorím, hľadajme hlavne spôsob, hľadajme hlavne formu a zlepšenie života ŤZP-čkarov naozaj nikdy nedosiahneme zvýšením týchto príspevkov, pretože niekomu to pomôže, ale to je strašne mizivé percento z celkového počtu obyvateľov s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré na Slovensku máme.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. V prvom rade chcem oceniť vecný a úctivý tón, kolega, vážim si to. Ešte posledný krát môj pozmeňujúci návrh nebol čítaný momentálne v rozprave, bol schválený na výbore a je súčasťou spoločnej správy len technicky.
Ja rozumiem tomu, že mnoho osôb so zdravotným postihnutím je nemajetných a že vlastne nie sú spôsobilé si zakúpiť možno automobil, ktorý je do troch rokov, ale v tom prípade mu akákoľvek výška príspevku a akékoľvek podmienky nároku nepomôžu. To je skôr otázka toho, aký máme inkluzívny trh práce a akým spôsobom sa naša spoločnosť, ktorá, bohužiaľ, nepatrí k tým najinkluzívnejším stavaním sa ku uchádzačom o zamestnanie so zdravotným postihnutím, a o tom, akú majú reálnu šancu uspieť v konkurencii na trhu práce, čo je na samostatnú diskusiu, ktorú som sa snažil, samozrejme, toto obdobie viesť tiež, len vždy sa podarí skôr niečo, nie všetko naraz. A ani sa to tak nedá vyriešiť. Je mi ľúto, že sú momentálne tie kritériá nastavené takto, ale vždy, keď som sa pokúšal s tými kritériami niečo robiť, tak som dostal odpoveď na spôsob, že štát nastavuje, komu a ako prispeje, a že je vlastne legitímne povedať, že prispejeme iba tým, ktorí nejakým spôsobom majú opodstatnenú potrebu zadovážiť si motorové vozidlo, a to je napríklad tá podmienka zamestnania alebo podmienka prevážania takejto osoby tuším do sociálnej služby alebo do školy. No a, samozrejme, nikdy sa nedá vyhovieť každému, pretože každé takéto rozvoľnenie tých podmienok... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Veľmi pekne ďakujem za reakciu, kolega. Naozaj osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má nárok na zakúpenie alebo pridelenie osobného motorového vozidla iba za splnenia troch podmienok, to znamená, že buď je žiakom základnej školy, buď dochádza do zamestnania, alebo je poberateľom sociálnej služby. To znamená, je buď klientom Domova sociálnych služieb, denného stacionára buď celoročnou pobytovou formou, alebo s ambulantnou formou starostlivosti. Ad jedna.
Ad dva. Smiešny šesťtisícový príspevok po šiestich rokoch užívania motorového vozidla pre takéhoto klienta alebo žiadateľa je naozaj úplne nedostatočný, ale preto hovorím, že musíme riešiť vek toho dotyčného vozidla, pretože doplatiť si šesťtisíc euro za päťročné auto, ktoré by spĺňalo všetky kritériá na prevoz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, to je ozaj kvapka v mori, preto musíme zmeniť formu, musíme zmeniť spôsob, musíme zmeniť podmienky.
To, že navýšime sumu, naozaj nevyriešime nieže gro problému, ten problém vôbec nevyriešime, len sme zmenili čísla z nižších na vyššie. Ja naozaj chápem a rozumiem vášmu dobrému zámeru a je to ozaj ušľachtilý úmysel a budeme na ňom určite aj v budúcom volebnom období intenzívne pracovať, za seba to môžem sľúbiť, ale hlavne musíme pozerať na to, že 95 % poberateľov invalidného dôchodku z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia nemá naozaj našetrené skoro žiadne finančné prostriedky, aby si mohlo doplatiť túto sumu za motorové vozidlo. Čiže ak tam nepomôže rodina, ten žiadateľ potencionálny tú žiadosť ani nedá.
Čiže naozaj zmeňme formu, zmeňme do budúcna legislatívu, pretože zámer je dobrý, a určite ho treba podporovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, k tomuto zákonu prebehla aj diskusia priamo na výbore, tento zákon už bol aj v minulosti predložený do Národnej rady ešte ako vládny zákon, bohužiaľ, vtedy najmä kvôli tlaku lobistov, ktorým podľahol odvolaný minister Hirman, a ten, o tomto zákone nebolo umožnené v konečnom dôsledku hlasovať tu v Národnej rade.
Následne tento zákon som predložil ešte raz ako poslanecký, získal takmer plnú podporu na výbore v podstate okrem jedného poslanca, ktorý sa zdržal, všetci pochopili, že dnes je naozaj ten moment, kedy sa treba baviť o tom, ako budeme riešiť našu zimnú sezónu, a to nielen tú najbližšiu, ale aj všetky ostatné, aby sme sa vyhli situácii z rokov 2021, 2022 alebo z tejto zimy, aby sme naozaj neboli vystavení tým obrovských cenovým a takisto aj množstevným šokom, kedy zrazu ten plyn na trhu nebol.
Dám k tomu iba také krátke úvodné slovo, a potom by som sa rád prihlásil do rozpravy a troška detailnejšie ho predstavil. To, čo sme si prebrali na výbore, tomu sa už bližšie venovať nebudem. Pripravil som aj taký dvojstránkový sumár, ktorý som rozdal tým, ktorí sa o toto zaujímali, a takisto som pripravený aj na ďalšiu diskusiu, či už tu v pléne, alebo ešte kým dôjde k samotnému hlasovaniu.
Ale teda to, čo týmto zákonom zavádzame, je tzv. skladovacia povinnosť, to znamená, aby dodávatelia, ktorí majú odberateľov plynu na Slovensku, držali v zásobníku na začiatku vykurovacej sezóny 20 % z tohto objemu, ktorý majú týmto slovenským odberateľom dodať. Toto je najmä kvôli tomu, že Slovensko je druhá najplynofikovanejšia krajina v Európe po tom, ako došlo k diverzifikácii dodávok plynu. To znamená, že dnes sa dostávame najmä k dodávkam plynu vo formem, alebo teda predtým vo forme LNG, alebo teda nórskeho plynu, tak sme sa dostali na koniec všetkých ostatných potrubí a teraz sme súčasne aj najzraniteľnejšou krajinou, naozaj najzraniteľnejšou, a teda musíme využiť v plnej miere to, čo nám poskytuje Európska únia, Európska komisia, keď prišla s nariadením o naplnení zásobníkov plynu v Európe.
No a v neposlednom rade je to aj o tom, že na Slovensku máme na to dostatočné kapacity, aby sme si maximalizovali našu energetickú bezpečnosť, pretože naše plynové zásobníky, ktoré máme na Slovensku, vedia pokryť až 45 % našej celoročnej spotreby plynu alebo takmer 100 % našej zimnej.
No a v neposlednom rade, toto je nová informácia, a myslím, že veľmi dôležitá, a naozaj takisto táto skladovacia povinnosť do značnej miery porieši aj to, aby sme sa vyhli akýmkoľvek komplikáciám, ktoré z toho vzniknú, a to je to, že kontrakt medzi Nemeckom a Gazpromom na prepravu plynu, resp. na dodávku plynu končí v roku 2024. A kvôli prebiehajúcemu konfliktu vojny na Ukrajine to vyzerá tak, že tento konflikt, tento kontrakt predĺžený jednoducho nebude, a teda tá rúra, ktorá ide cez Slovensko, cez Ukrajinu, definitívne vyschne. Jednoducho ten ruský plyn, naňho potom v roku 2024 skrátka môžeme zabudnúť.
Preto sa musíme na toto dostatočne pripraviť a toto rieši aj samotný návrh zákona, ku ktorým sa následne vyjadrím aj v rozprave.