94. schôdza

Ďakujem pekne.
Pán kolega, povedali ste, aké Slovensko chceme mať. To je pekné, ja s tým súhlasím. Ja chcem mať Slovensko vzdelané, chcem mať na Slovensku, aby žili dobrí ľudia. Ale aj na tom Slovensku tí ľudia môžu mať aj iné názory a vy beriete iný názor tým rodičom, ktorí si neželajú, aby ich dieťa bolo vychovávané tak, ako im to, nehovorím že všetkým, ale môže sa stať, niektoré školy alebo niektorí pedagógovia chcú nanútiť. O toto ide v tom zákone. Tiež by sa vám nepáčilo, keby vám učiteľ, nejaký aktivista, ktorý si povie, že ide deti učiť niečo iné a vy s tým nesúhlasíte. To dieťa tam vaše trpelo a sedelo tam, hoci máte iný názor. Tento zákon je práve o tom, aby si rodičia mohli vybrať, či sa to dieťa bude vzdelávať v tejto danej oblasti. Okrem toho štátny školský vzdelávací systém je jedna vec a potom máme ešte školský vzdelávací systém. A potom máme ešte aj vyučovanie aj jednotlivcov, učiteľov, ktorých ovplyvňujú ďalší ľudia. To znamená, zriaďoval môže tiež ovplyvniť výchovnovzdelávací proces ako tak. To znamená, vy nehovorte o tom, že tento zákon má niečo zakazovať alebo niekomu niečo obmedzovať. Tento zákon je presne o tom, že rodičia majú mať dohľad nad tým, čo sa ich deti budú učiť v škole. Nič iné. Rodič dostane domov informácie, vaše dieťa sa o týždeň bude učiť toto a toto a vy máte len vyjadriť, či s tým súhlasíte, alebo nie. Ak s tým nesúhlasíte, je ďalších iných možností, ktoré dieťa môže v tej škole robiť. (Potlesk.)

Pán poslanec Ďurica.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, vy ste odmietol tento návrh zákona. V svojej rozprave ste argumentoval rôznymi spôsobmi. Ale začal ste jednou takou vetou alebo názorom, že to odmietate, pretože si musíme zachovať slobodu a zodpovednosť. Ja som si to poznačil, takto nejako ste to povedal v úvode svojej reči. A ja si myslím, že práve tento návrh zákona a celé, o čom sa tu bavíme, je o slobode a zodpovednosti. Len vy sa na to pozeráte zo svojho uhla pohľadu, ale práve tá sloboda pre rodičov, ktorí sa majú rozhodnúť, či s danou problematikou v takej forme, ako bude vyučované alebo ako bude podávaná v otázke sexuálnej výchovy, či súhlasia, alebo nesúhlasia. A presne o tom je aj tá zodpovednosť, o ktorej ste hovoril. Ten rodič je zodpovedný za dieťa. Je to jeho právny zástupca, plne zodpovedná za dieťa a takisto zodpovedá za formovanie a za to, ako sa to dieťa bude vyvíjať, ako bude dospievať a myslím si, že toto je absolútne právo, absolútne nedotknuteľné právo každého rodiča.
Spomenul ste, že rodičia sa nie vždy môžu rozhodnúť správne. Mne to pripadalo také pritiahnuté za vlasy. Pretože argumentovať v tejto vecnej rovine takýmito úvahami a špekuláciami podľa mňa nie je na mieste. Ani politici sa častokrát nerozhodujú správne, ani poslanci, ani vlády sa častokrát nerozhodujú správne. Ale to mi pripadá naozaj ako hľadanie nejakého argumentu za každú cenu.
A v otázke sexuálnej výchovy a celého tohto návrhu zákona si treba uvedomiť to, že je to reakciou na tie trendy a na spôsob, akým sa tieto problémy prenášajú alebo sa snažia dostať do výchovného procesu a do výučby a tie príklady zo západnej Európe a rôzne tie spôsoby, tie besiedky a to, ako tam tí transexuáli alebo muži prezlečení za ženy vychovávajú, tak to, to je choré.

Pán poslanec Antal.

Ďakujem. Áno, aké Slovensko chceme mať a aké deti chceme mať, aké chceme ich mať vzdelané, lebo to je naše bohatstvo, to je budúcnosť našej krajiny, a to školstvo sa mení. A to, čo platilo pred 50 rokmi, dnes už neplatí. Napríklad Slovensko je otvorené a naše deti cestujú, učíme sa jazyky. To sa za mojich čias takto neučilo, ešte raz ruština, ale dnes sa učíme svetové jazyky. Mali by sme učiť deti tomu, aby sme ich čo najlepšie pripravili na život. Ja som celú svoju kariéru pracoval v multinárodnom prostredí a teda viem, že my Slováci nie sme úplne tak pripravení ako napríklad Poliaci alebo Američania, alebo Nemci, nevieme sa predať, nevieme sa pretlačiť. Také tie soft skills nám chýbajú. Na to musí vzdelávací systém zareagovať. No a mení sa ten svet aj v tom zmysle, že taký kontent ako pornografia je veľmi prístupná a dostupná a ovplyvňuje naše deti a na to takisto musí školstvo reagovať. A ak je teda sexuálna výchova nevhodná, ešte raz, poďme ju zmeniť, poďme ju opraviť. Určite to nemá byť kurz kámasútry, ale má to byť niečo, čo tie deti pripraví na život. Ak je ten kontent nevhodný, tak zmeňme príčinu. Nezmeňme dôsledky. Ale ja som sám vyrástol vo veľmi konzervatívnom prostredí. U nás sa o týchto témach nedebatilo. Ak teda to, čo chcete, je, aby sme s tými deťmi nehovorili, lebo necháme to na rodiny a v tých rodinách to bude hush, hush, tak to je tá chyba. Takto tie deti nepripravíme na to zmenené prostredie, v ktorom sa nachádzame. A naozaj nám záleží na Slovensku, aj na našich deťoch. A tá, to vzdelávanie sa musí tomu prispôsobiť, rozumne, poďme to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Lehotský, vy ste vo svojej rozprave naozaj pospomínali všetko možné aj nemožné, len k meritu veci a k predmetu zákona ste povedali len veľmi málo alebo veľmi stroho. Naozaj tu ide iba o informovaný súhlas rodiča, aby rodič vedel v prípade nejakej mimoškolskej aktivity alebo aktivity, ktorá nesúvisí priamo so školským vzdelávacím programom, že sa ide diať niečo, čo možno nie je v priamom kontexte alebo v priamom súvise z toho, v čo daný rodič vychováva alebo v čom daný rodič vychováva v rodine svoje dieťa. To je úplne celé. Vy hľadáte naozaj v tomto zákone nejaké zvláštne zákulisné ťahy alebo zvláštne nejaké pochybenia, ktoré ste tu zakomponoval do nejakých vychýrených filozofických smerov. No naozaj to nie pravda. Informovaný súhlas rodiča tu máme a tento informovaný súhlas rodiča chceme len posunúť naozaj na trošku vyšší level. Nič iné za tým nie je, nič iné za tým nie je schované. Naozaj tento zákon, ak prejde, ja pevne dúfam, že prejde, umožní iba to, aby škola v spolupráci s rodičom mohla to dieťa lepšie a viac chrániť pred kadejakým iným, naozaj iným smerovaním, ktoré nie je zakomponované priamo v školskom vzdelávacom programe a aj škola, aj vyučujúci si môže svoje vyučovacie hodiny občas a v určitom smere prispôsobiť. Ale to, aby sa počas vyučovacieho procesu dostávali naozaj do tried určité mimovládne organizácie, ktoré chcú propagovať chcú čokoľvek a naozaj tých ponúk chodia desiatky, tak tento informovaný súhlas rodiča voči dieťaťu týmto veciam naozaj môže zabrániť. To je celé.

Pán poslanec Kuriak.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Tomáš Lehotský, vo svojej rozprave si okrem rôznych filozofických úvah, ako veď niektoré, niektoré boli aj vecné, také skôr tie všeobecné, ale popri tom všetkom, čo si spomenul, si spomenul aj, aj kostoly, že aký majú vplyv, že to, čo sa v kostoloch povie, akú to má váhu, dokonca už pomaly pre teba je to niečo nebezpečné. Bol by som rád, keby si mi vo faktickej povedal aspoň tri nejaké zlé veci, ktoré vychádzajú z kostola. Veď nikto, nikto vás progresívcov alebo liberálov nenúti chodiť do kostola, keď tak akurát, keď chcete ich navštíviť ako historické skvosty, historické pamiatky, je tam čo obdivovať. Ale nikto vás nenúti, aby ste počúvali to, čo kňazi rozprávajú, a takisto ani vy nás nenúťte s tými vašimi, s tými vašimi hodnotami. My vám ich neberieme, vy si ich žite, vy si ich vo svojich kruhoch presadzujte, ale, ale prečo vy to chcete, ale to nielen je o tejto sexuálnej výchove nevhodnej, nevhodnej, neprimeranej veku, prečo vám, vy nám tu chcete nanucovať. Ja tomu nerozumiem. Veď nechajte nás na pokoji, vy si vytvorte nejaké krúžky, alebo ja neviem, nechcem to tak, aby, aby ste sa nenahnevali na mňa, tak osobitné školy alebo ja neviem, alebo niečo, no proste niekde vo svojom tom vašom svete, tak tam si to presadzujte, tam si ukazujte, ako je v tej knižke, galériu penisov a vagín, tam čítajte vašim deťom rozprávky, ako sa princ zaľúbil do princa, ako mali spolu deti, ako šťastne žili až kým ich smrť nerozdelila. Veď my vám, my vám to vôbec v tomto nebránime.

Pani poslankyňa Romana Tabák.