94. schôdza

Ďakujem za slovo.
Budem reagovať na pána Oravca. Som presvedčený, že má pravdu o tom, že ten proces je najmä komplexný a predchádza tomu, predchádza tej finálnej fáze, keď sa o čomsi rozhoduje, predchádza množstvo problematických rokovaní a, samozrejme, aj množstvo tzv. obídení dotknutých subjektov, ktoré sú či už na úrovni štátu, alebo aj na úrovni únie. Ale ak chceme zakomponovať do nejakého postoja Národnej rady ako nejakého politického stanoviska, ktoré formujeme v uznesení, tak je nevyhnutné zobrať do úvahy všetky faktory. Zobrať do úvahy v prvom rade faktor dočasne poverenej vlády, faktor predčasných volieb, ktoré budú, faktor toho, že sa už pravdepodobne nezíde normálne rokovanie Národnej rady a z toho dôvodu aj na základe toho, čo hovorí pán Oravec, je nevyhnutné, aby ten postoj Národnej rady bol jasný aj pre pána ministra, hoci nechcem povedať, že nie je. Ale aj z jeho prvého vystúpenia dom mal dojem, ten som nadobudol a cítil som rešpekt jeho voči Národnej rade. Čo si vážim a som rád, že je to tak. Ale bez toho, aby možno aj toto rokovanie nebolo, by sme sa k takýmto konštatovaniam možno nedopracovali. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja by som sa chcel poďakovať pánovi poslancovi Faičovi za kultivovaný a vecný spôsob diskusie. Tá téma je naozaj veľká a nikto tu nespochybnil. Ja určite nie to, že je treba diskutovať o hlasovaní kvalifikovanou väčšinou. Je to téma, ktorá rezonuje v Európe a aj tie články, ktoré ste citovali, o tom hovoria. To, čo som chcel povedať, ale však je, že my evidujeme nemeckú pozíciu, ale je jedna z mnohých v tomto štádiu a ešte nebol predložený ten formálny návrh. Ak by aj bol predložený formálny návrh na zavedenie qualified managerity voting, hlasovania kvalifikovanou väčšinou, potrebuje súhlas všetkých členských štátov. Európsky parlament nemá žiadnu úlohu, ide o kompetencie členských štátov.
Môj prístup k tomu je naozaj vedený úctou k parlamentu ako zákonodarnému zboru a je vedený v mnohom aj mojou škandinávskou skúsenosťou. Pôsobil som naposledy ako veľvyslanec Slovenskej republiky v Dánsku a videl som, aké to je, keď spolupracuje veľmi úzko exekutíva s parlamentom v týchto otázkach a je to na prospech veci a je to na prospech štátnych záujmov a myslím si, že Dánsko je jedným z príkladov krajín, ktoré fungujú a ktoré by mohli byť pre nás v tomto vzorom.
Čo by som však ale chcel poprosiť, že aby sme naozaj k tomu pristupovali zodpovedne a aby tie stanoviská, ktorými zaväzuje, zaväzuje Národná rada alebo jej výbory členov vlády, boli formulované vecne na základe faktov, jasne a jednoznačne tak, aby nedovoľovali žiadnu inú interpretáciu ako jednoznačnú interpretáciu a čo sa týka návrhu, ktorý spomínal pán poslanec Oravec, ja s vami súhlasím, je potrebná reforma celého procesu, neriešme čiastkové veci, pozrime sa na to tak, aby to bolo na prospech proste postavenia Slovenskej republiky v Európskej únii.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Chcem zareagovať len na potrebu, teda uskutočnenia akýchsi zmien, ktoré bude potrebné, dotýka sa to pravdepodobne najmä zmeny ústavného zákona, ktorý teda hovorí o pozícii Slovenskej republiky z hľadiska hlasovania v orgánoch Európskej únie. Ale treba si povedať celkom otvorene a na rovinu. V tejto Národnej rade počas posledných 3 a pol roka bolo viacero pokusov, ktoré smerovali k tomu, aby sa oklieštila právomoc Národnej rady vyjadrovať sa a formovať svoje stanoviská k niektorým veciam, ktoré sa mali rozhodovať v Európskej únii. Tu sa dokonca formovali nejaké uznesenia, ktoré prišli, do platnosti a nastal problém, ktorý teda najmä z hľadiska kompetencií riešila vláda možno na poslednú chvíľu a takéto snahy tu boli. To znamená, nešlo o objektívne posúdenie, že treba urobiť zmenu a možno komplexnú, ale išlo priamo o oklieštenie právomoci Národnej rady. Ďakujem.

Ja len tiež v krátkosti. Pán minister, spomenuli ste tu aj štáty zo Škandinávie ako majú inú aj právnu úpravu, ja s tým súhlasím, mne sa páči aj napríklad Švédske kráľovstvo, kde v prípade ak majú poslanci návrh na zmenu ústavy, tak v prípade, ak v tomto danom volebnom období dôjde k zmene ústavy, tak na to, aby prešla tá zmena do účinnosti, tak potrebuje to schváliť kvalifikovanou väčšinou aj ďalší parlament, ktorý vzíde z ďalších volieb, ktorý nasleduje po tom období, kedy bola navrhnutá tá úprava, čiže, samozrejme, že vieme sa tu baviť o tých zmenách v rámci zmien pri najvyššom, najvyššej právnej normy daného štátu, takže, samozrejme, že je možnosť to riešiť a otvoriť, ale čo sa týka toho aj listu, lebo to mi zarezonovalo, čo spomenul aj pán poslanec Oravec, že vám písal v danej veci, teda bude, pardon, tak toto bude určite zaujímavé sledovať a možno sa budem v tom aj interesovať, že budem chcieť vedieť, že aká príde odpoveď, pretože asi sa tu všetci zhodneme, že aj z dôvodu krátkosti času, že máme poslednú riadnu schôdzu, tak toto bude veľmi si myslím, že signifikantná otázka v ďalšom volebnom období i pre ďalší parlament, aby otvoril túto otázku a možno je to aj minimálne z toho dôvodu, dobre, že sme otvorili aj v rámci tejto poslednej riadnej schôdze túto otázku, pretože možno nejaké výstupy budú dobrým podkladom.
Aj odpoveď na váš list, pán poslanec, z ministerstva zahraničných vecí pre otvorenie tejto témy na ďalšej, na ďalšom parlamente.
Čiže ja sa chcem ešte raz poďakovať, že sa otvorila táto otázka, aj že sme si vypočuli nové informácie od pána ministra zahraničných vecí. Ďakujem.

Ďakujem. Pán predsedajúci, navrhujem, aby bolo hlasovanie zajtra o jedenástej.

Ja som sa aj vyjadril v ďalších faktických a budem pokračovať v tom, čo som aj povedal. Jednoducho tento návrh zákona určite podporím, len ma šokovalo vystúpenie pána Stančíka z toho dôvodu, že spomenul aj tú informáciu, že dnešné deti alebo mládež si môže čerpať aj informácie z porna alebo z tejto oblasti. Myslím si, že najkvalifikovanejší na to sú rodičia a určite im ide, toto je najväčšie blaho pre rodičov, aby mohli komunikovať o tejto téme a hovorím, že tento návrh zákona, táto legislatíva je dôležitá preto, aby sme otvorili aj túto otázku, aby tam boli určité právne rámce. Aby rodičia mali možnosť sa o tom baviť a jednoducho, aby boli o tom informovaní. Najpodstatnejšie je informovanosť, mať všetky informácie a jednoducho, kto hovorí opak, tak len popiera tú slobodu, slobodu rozhodovania v tejto danej otázke.
Čiže, pán poslanec Stančík, bohužiaľ, tu nie si, ale keď ma počuješ, tak nemôžem s tvojím vstúpením súhlasiť, vo viacerých bodoch si si dokonca aj rozporoval, takže možno, ako vo všetkej úcte voči tebe, pretože si poslancom Národnej rady, možno by si mal túto tému nechať na tých, ktorí sa tejto otázke venujú, majú minimálnu prax zo školstva, že možno aj učili a vedia sa k tomu vyjadriť a možno aj keď budeš rodič, že budeš mať deti, tak budeš na túto tému prihliadať inak ako v súčasnosti.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja len skutočne veľmi krátko, pretože tá faktická vlastne má smerovať na toho, kto, na koho reagujeme, ale keďže ten dotyčný tu nie je, mňa skôr, ako by som povedal, vyrušilo, keď úplne na začiatku povedal, že poslanci OĽANO a poslanci tam z druhej strany, že si nejako veľmi rozumieme a že či pôjdeme spolu aj do nejakej koalície, že je ešte čas, aby sme to spravili, takže nech si takéto nemiestne poznámky demokrat odpustí, pretože ak je skutočný demokrat, tak by mal rešpektovať to, že tu sa teraz nebavíme o politike, práve že určitá skupina ľudí sa snaží z tohto vybúchať nejaký politický kapitál. Ako som už povedal, keby tuná netlačil niekto túto sexuálnu výchovu do tých škôl takým spôsobom, ako to tlačí, lebo my súhlasíme s tým, že tej sexuálnej výchove sa určite venovať treba, ale nie v takom, takým štýlom ako sa to robí.
Čiže keby neprišli s touto témou, tak jednoducho možno ani tento zákon by nemusel byť. Ale treba si uvedomiť, že tento zákon sa netýka len sexuálnej výchovy, ale v podstate všeobecne, aby rodičia mali právo a možnosť rozhodovať sa za svoje deti v určitých veciach a to hlavne preto, že vlastne sú za nich zodpovední. Tá zodpovednosť je obrovská pre rodičov, keď aj maloletý spôsobí nejaké problémy, tak je ta zo zodpovedný rodič, tak ten rodič má právo, aby aj rozhodoval o tom, o čom sa bude vzdelávať, v čom sa bude vychovávať. Takže, samozrejme, už to tu odznelo, že kolega Stančík, ktorý sa vyjadril, je ešte, samozrejme, mladý a treba mu to nejakým spôsobom prepáčiť, ale dúfame, že časom sa aj on správne zorientuje.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, reagujem na kolegu, ktorý tu vlastne ani nie je, hej, počuje si reakcie na svoje vystúpenie, ktorý sa ma snažil osočiť, uraziť, no ale akože, keď sa pozriem na jeho vek, tak a skúsenosti a počet detí, tak mi je jasné, že teda vyjadroval sa len tak od brucha a bez nejakých skúseností a vedomostí.
No a treba si uvedomiť, pán poslanec, že to, o čom my tu rokujeme dnes, sa týka našich detí, hlavne našich detí, keďže rodičia majú dať súhlas s výchovou, ktorú požadujú. No a, pán poslanec, v tvojich dvadsiatichôsmich rokoch by si mohol vedieť, že teda deti by sa mohli vzdelávať aj iným spôsobom ako cez porno stránky. A ak budeš presadzovať eutanáziu, tak podpredsedom Demokratov nebudeš nikdy, lebo tvoj predseda má úplne iný názor na túto tému.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec Stančík, na ktorého ste reagovali, sa nenachádza v rokovacej sále, a teda pristúpime k ďalšiemu ústne prihlásenému do rozpravy, ktorým je pán poslanec Taraba. Nech sa páči. Po ňom sa pripraví pán poslanec Čepček.

Ďakujem pekne, dámy a páni, rokujeme o návrhu zákona o tom, aby slovenskí rodičia mali právo zabrániť svojim deťom v kontakte s nejakým sexuálnym obsahom na škole, ktorý nie je schválený v podstate ani v nejakých osnovách a už vonkoncom nemajú kontrolu nad tým, že ako to bude tým deťom podané. Myslím si, že tento návrh zákona je úplne samozrejmosťou, že to treba prijať, pretože vidíme, čo sa na slovenských školách deje, mimovládky zaplavili v podstate ten vyučovací proces, robia si tam učitelia, čo chcú, niektorí si tú samostatnosť škôl vyhodnocujú vlastným spôsobom, ako keby tie deti boli im zverené a oni si s nimi môžu robiť, čo chcú.
Ja by som v návrhu toho zákona, samozrejme, v idealistickej podobe išiel úplne ďalej a povedal by som, že takáto forma obsahu absolútne na tie školy nepatrí, to znamená, že by to bolo zakázané od A po Z, my sa tu vôbec nebavíme o tom, že či má byť biologická výchova o tom, že muž je muž, žena je žena, každý má reprodukčné orgány, myslím, že to je jasné úplne každému dieťaťu a chcem uistiť aj kolegov z progresívnych liberálov, že to ľudstvo za tých niekoľko stoviek tisíc rokov nejak prežilo, došli sme až sem a nepotrebovali k tomu žiadnu progresívno-liberálnu sexuálnu výchovu na školách a jednoducho tí ľudia prežili, takže nevidel by som to ako nejakú absolútnu nutnosť, ale to, čo tu predviedli kolegovia zo SaS-ky a pán Grőhling, keď vystúpil, myslím, že sme sa tu museli chytať za hlavu, pretože on si odinterpretoval vystúpenie predkladateľov úplne po svojom. Spomínal tam, že to je nejaký kresťanský pomaly puč na školách, že aby, pričom predkladateľ ani jeden, jedinýkrát nespomenul ani cirkev, ani kresťanstvo, ani nič podobné. Je to návrh zákona, ktorý už nevie byť viac v podstate liberálnejší, ako je v tom zmysle, že každý má svoje právo sa rozhodnúť, že či dieťa pošle, alebo nepošle na určitý, z môjho pohľadu, experimentálny druh výchovy. Ja viem, že medzi ľuďmi sú z rôzneho vierovyznania, rôznych názorov, sú ľudia, ktorí tvrdia, že zem je plochá, stále takých je dosť.
Na konci dňa aj na Facebooku nájdete separátnu skupinu k tomu a rovnako existuje aj druhá skupina, takto nevedecky rozmýšľajúcich ľudí, ktorí tvrdia napríklad, že existuje 17 alebo 70 pohlaví, proste to je jedna paveda, ktorá každé aj malé dieťa vie, že sa nezakladá na pravde, ale ja nebránim nikomu, nebránim pani Cigánikovej, nebránim nikomu tejto pavede veriť. Ale myslím si, že je povinnosťou nás ako zákonodarcov, zabrániť tomu, aby takáto forma pavedy sa pretláčala do škôl a boli nútené naše deti vôbec s týmto prísť do kontaktov a zamýšľať sa nad tým.
Druhá vec, ktorá je úplne poburujúca, keď si pozrieme ako, aká forma kníh sa dostáva do škôl, videli sme aj pán predkladateľ to, to ukázal, dajú si nálepku, že to sú učebnice, pričom učebnice to nie sú. Na to, aby niečo bola učebnica, to musí byť schválené. Nosia si tam kadejaké ilustračné pomôcky, ktoré sú v podstate zaplnené týmto homosexuálnym odkazom, ukazujú sa tam homosexuálne akty deťom a myslím, že je úplne normálne, že každý príčetný rodič by mal mať právo povedať, že on s tým nesúhlasí a jeho dieťa sa niečoho takého zúčastňovať nebude. Opäť ak existujú progresívni liberáli, ktorí to doma svojim deťom ukazovať chcú, aj keď ja si myslím, že je to ničenie ich identity, tak nech si to robia, ale nech to nerobia na deťoch ako pokusných králikoch, ktoré im nikto nezveril. Takže to je druhý dôvod, prečo je potrebné tento zákon prijať, pretože chráni integritu detí, chráni to čo je najprirodzenejšie, že každé dieťa vie, že sa narodil ako chlapec alebo ako dievča a nikto nemá právo mu túto základnú volbickú identitu nabúravať.
Tretia vec, myslím si, že je úplne jasné, že do normálnej spoločnosti patrí určitá výhrada vo svedomí, to znamená, že prinajmenšom v tejto oblasti by sa to malo rešpektovať aj vo vzťahu ku učiteľom, nikto by nemal byť nútený, aby vôbec niečo takéto musel na školách vyučovať alebo oboznamovať našich žiakov s tým, a preto ja odmietam to, čo tu už niekoľkokrát zaznelo, že však, keď sa vám nepáči, zoberte si svoje deti zo štátnych škôl a dajte si ich do cirkevných.
Štátne školy sú na to, aby učili každé jedno dieťa byť úspešný v živote, aby ho naučili k faktickým veciam a pán Grőhling tu stále hovoril, že treba aby deti, aby sa im dostala veda, aby sa im dostali fakty, veď práve o tom to je, pretože tento návrh zákona bráni tomu, aby deti boli konfrontované s tým, čo je totálna paveda a genderizmus je obyčajná krátkodobá paveda, ktorá tu je sociálny konštrukt postavený na takom neomarxistickom princípe, ktorý nedosiahli ešte vtedy, ani do dokonalosti, to znamená, rozbiť základnú identitu spoločnosti, ktorá bola, a to je v podstate rodina a rodina ako takýto prvok je potrebné, aby niesla primárnu a základnú zodpovednosť za výchovu svojich detí. Je absurdné, keď sme tu počúvali, že sú vlastne ako iba dve možnosti. To znamená prvá, tvárime sa tu, že buď to bude vychovávať škola, naozaj som presvedčený o tom, že nie je väčšej lásky k dieťaťu, ako je láska rodiča, a to, že môžu existovať minoritné nejaké deviatné prípady, tak na to štát pozná aj zákonodarstvo, na to má, vie tieto veci riešiť, ak naozaj sú rodičia, pri ktorých to pri tej malej skupine neplatí, ale rovnako treba povedať, že nikde nie je napísané a vôbec nepredpokladám, že tomu niekto verí, že prostredie školy alebo nejaký vyučovací aparát má bližšie ku svojim, k deťom ako rodičia samotní. Takže tu treba chrániť absolútne integritu rodiny, ktorá, ktorá je základnou bunkou tejto spoločnosti a práve jej ochrana aj z pohľadu tejto výchovy, o ktorej sa tu bavíme, je úplne kľúčová, takže chcem veľmi oceniť, že tento návrh zákona prešiel, verím, že drvivou väčšinou prejde aj v druhom kole, bude to dobrý odkaz. Je to aj taká príprava, lebo vidíme, čo Progresívne Slovensko a SaS v podstate plánujú na všetkých frontoch, PS zoznamuje, že treba dôchodcom zobrať dôchodky, teda znížiť výrazne, lebo vraj ich máme najväčšie, neviem, kde oni žijú.
Druhý policajný bývalý funkcionár, ktorý vždy bol politikom, Spišiak, ten rozpráva, že treba zlegalizovať kompletne drogy na Slovensku, lebo že však tak sa potom vykorení kriminalita, podľa tejto logiky očakávam, že Spišiak dôjde aj s tým, že štát by mal mať monopol na obchodovanie s bielym mäsom, však tiež nech nemá mafia iba monopol a môže to rozširovať do všetkých oblastí. Proste, choré. Tí ľudia sa, že normálne utrhli z reťaze, tú sú jedny extrémistické názory, ktoré treba izolovať na politickej scéne. Sú to ľudia, ktorí, neviem odkiaľ tieto mindráky pramenia, ale proste nemôžu mať priestor toto realizovať na našich deťoch a na našej spoločnosti. Takže verím, že tento typ zákona pôjdeme ešte ďalej a ja by som najradšej bol, keby táto forma tejto deviácie, ktorá sa tlačí do škôl, že to chcú cez tieto učebnice pretláčať sa, zastaviť úplne, ale aspoň tento zákon je prvý predpoklad, takže ja to podporím a pozývam všetkých, aby podporu tomu zákonu dali rovnako.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia, dnes tu odznelo k tomuto zákonu veľmi veľa vecí, ja chcem povedať zopár vecí, ktoré súvisia ale aj s praxou pedagóga, rodiča, či riaditeľa. Veľmi ťažko sa mi hovorí, keď sú tu strany aj v tomto pléne, ktoré tu ešte pred nejakým časom mali v názve slobodu. Dnes ako keby tá sloboda neexistovala, dnes ako keby si rodič nemohol zvoliť, o čom sa bude jeho dieťa učiť na škole, hlavne čo sa týka sexuálnej výchovy. Po tých veciach, ktoré sa tu udiali posledného polroka, rok, keď na naše pulty kníhkupectiev prišla učebnica, ktorá sa volá síce učebnicou, ale nemá žiadnu doložku, to znamená, nie je to učebnica, je to len kniha, ktorá sa volá učebnica, po tom ako tu pán minister, ešte vtedajší, Gröhling obhajoval výučbu detí na strednej škole sedemnásťročnými aktivistkami, mi to príde smiešne, že vtedy to bola sloboda, zrazu keď rodičia môžu rozhodovať o tom, čo sa ich deti budú učiť, zrazu to už sloboda nie je? Ako nerobme si srandu z tohto zákona a treba si uvedomiť viacej vecí.
Tento zákon nerobí nič iné, len dáva možnosť rodičom. V šiestich bodoch je napísané, škola rešpektuje právo rodičov na zabezpečenie výchovy a vzdelávania v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Tak keď nie filozofickým alebo keď nie náboženským, tak filozofickým. To je úplne jedno, z ktorej strany sa na to pozrieme. Akonáhle by boli na opačnej strane tej barikády, tak možno by to tí liberáli nakoniec ten zákon aj chceli, len tým, že tento zákon predkladá pán poslanec Vašečka a je tam napísané, náboženská, možno toto je ten problém, ktorý im vadí.
Ďalej v bode 2, rodič má právo, aby mu škola vcelku alebo ním v určenom čase, vopred sprístupnila najmä obsah, metodiku, ciele výchovy a vzdelávania, základné informácie o učiteľoch a prizvaných lektoroch a edukačných publikáciách, ktoré majú byť použité, ak o to požiada. No nehnevajte sa, ale dnes sú učebnice, knihy, publikácie, názorné pomôcky dostupné širokej verejnosti. To znamená ktokoľvek, akýkoľvek učiteľ si môže prísť s akoukoľvek pomôckou na vyučovanie. A akonáhle sa to bude týkať tejto témy, tak myslím, že rodič by mal vedieť, čo bude tým deťom na tej hodine ukazovať a z akých materiálov bude citovať alebo aké materiály bude používať, lebo akonáhle si donesie neoverené učebnice, ktoré nie sú schválené ako učebnice, iba sa tak volajú, myslím, teraz narážam na tú učebnicu, ktorá má tie pohlavné orgány na tej titulnej strane, tak nehnevajte sa, ja ako rodič dvoch detí, by som nepodpísal súhlas s takýmto vyučovaním. Akonáhle si donesie názorné pomôcky, tak tiež by som nesúhlasil s takýmto vyučovaním a tobôž keby toto vyučovanie bolo po vyučovaní, že by som nevedel, kto tie deti reálne učí, lebo k učiteľom ako k takým, máte nejakú dôveru, lebo tie deti tam chodia rok, dva, tri, štyri, päť, desať, možno na tú istú školu, pokiaľ je to napríklad spojená škola, že je tam materská škola, základná škola aj stredná škola, tak tých učiteľov, resp. profesorov, poznáte. Ale akonáhle tam príde niekto z vonka, ako vy viete odhadnúť, kto tam prišiel vyučovať vaše deti a v čom. Akú indoktrináciu im chce natlačiť do hlavy.
Ako nehnevajte sa, ďalej v tom zákone sa píše, škola vopred informuje rodiča o plánovanej výchove a vzdelávaní v oblasti sexuálneho správania. No nehnevajte sa, aby môjmu dieťaťu ktokoľvek, kedykoľvek aj počas jeho voľného času po vyučovaní, rozprával o nezmysloch, alebo o tých veciach, ktoré sa tu momentálne tlačia aj cez médiá, no ja si to neželám a myslím, že takých rodičov, ako som ja je viac. Rodič má právo požiadať školu, aby dieťa, alebo žiak absolvoval výchovu a vzdelávanie aj v inej oblasti. Ako nehnevajte sa, sexuálna výchova je momentálne medzipredmetový vzťah. Ale sú isté veci, s ktorými rodičia nesúhlasia a môže sa to týkať čohokoľvek. Tak keď môže dieťa ospravedlniť svoje dieťa na 5 dní v týždni z dôvodu, že je choré, tak si myslím, že keď nesúhlasí s vyučovaním, tak tiež jeden deň by mohlo ospravedlniť to dieťa. Ako tiež sa to týka toho dieťaťa, za ktoré je ten rodič zodpovedný.
V prípade, ak rodič neudelí informovaný súhlas, veľmi jednoduché, v prípade, ak rodič neudelí informovaný súhlas so školským výletom, tak čo sa stane s tým dieťaťom? Ako to dieťa ostane buď vo vedľajšej triede, v nižšom ročníku, vo vyššom ročníku alebo ostane doma jeden, dva dni. Alebo, alebo sa mu zabezpečí nejaký náhradný program, všetko sa dá riešiť, to nie sú vôbec katastrofálne veci.
A tieto práva, to sú práva, ktoré patria zákonnému zástupcovi, rodičovi dieťaťa. Ja si myslím, že tento zákon je práveže vhodný, aby sme ho prijali, aby rodičia konečne mohli rozhodovať o tom, čo sa ich deti budú na škole učiť. A hlavne čo sa týka sexuálnej výchovy.
No, musíme ešte zareagovať na toho pána poslanca Stančíka, ktorý tu každého obvinil s tým, že ktovie čo tu ideme zaviesť. Ale pán poslanec Stančík nemá vlastné deti, nikdy neučil, dostal sa do politiky náhodou a ide nám tu rozprávať o tom, ako tento zákon je škodlivý, ako si deti berú informácie z pornostránok. No ale ja som tu taký zákon predložil, ktorý nejakým spôsobom, aspoň drobným, má tento spôsob, resp. túto dostupnosť pornografie obmedziť. Všetky médiá sa vysmiali, ale zrazu všetci sme na jednej lodi, lebo aj, aj liberáli, aj konzervatívci, aj progresívci majú problém s pornografiou. Všetci majú problém. Ale keď bolo potrebné mňa v médiách zosmiešniť, s tým nebol problém. Problém bol iba s tým, že ja som otvoril tému. No nehnevajte sa, momentálne tu máme zákon pána poslanca Vašečku, s ktorým ja súhlasím. A si myslím, že by mohol byť ešte prísnejší, ale, ale je tak, ako je, a teda chcem poprosiť kolegov poslancov, dúfam, že aspoň taký istý počet ako v prvom čítaní tento zákon podporí aj v druhom čítaní.
Ešte by som sa rád vrátil k tým, k tej dostupnosti vzdelávania. No, uvedomte si, že nie všetci žijeme vo veľkomestách alebo väčších mestách, ale žijeme aj v obciach. A v tej obci majú deti dostupnú maximálne jednu školu. Nie je to ako v meste, ktoré má 80-tisíc obyvateľov kde máte, ja neviem, 25 škôl, máte tam 5 cirkevných a máte tam, ja neviem, aj súkromné a môžte si vybrať, do ktorej školy bude chodiť vaše dieťa. V takej obci takú možnosť nemáte. A pokiaľ je tá obec vzdialená od mesta viac a vám sa to neoplatí dochádzať do mesta, aby ste vozili vlastné dieťa, tak si myslím, že je na mieste, aby rodič mohol, aby mohol rodič rozhodovať o tom, čo sa jeho dieťa bude v škole učiť. A hlavne pokiaľ sa to týka takejto veľmi vážnej témy.
Takže ešte raz prosím kolegov o podporu tohto zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)