94. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pozorne som si vypočul rozpravu pána poslanca Čepčeka, predtým pána poslanca Stančíka. A musím povedať, že je tu diametrálne odlišný názor a je tu vidieť rozdiel medzi liberalizmom a konzervativizmom. Kým pán Stančík pokladá porno za hodnotné edukačné dielo, z ktorého je dobré učiť sa. Myslím si, že pán poslanec Čepček veľmi dobre vystihol úlohu rodičov pri tejto téme a myslím si, že rodičia sú tí, ktorí majú vedieť, čo škola učí ich deti a oni musia byť v prvoradí nositelia výuky k tejto téme. Myslím si, že to, že tento zákon je veľmi dobrý, je na mieste a je veľmi správny. A môžem povedať, že ja ho určite podporím.

Ďakujem pekne za vystúpenie, pán poslanec.
Tu je vidno rozdiel oproti tomu, keď niekto vystupuje a nemá prax v danej oblasti a vyjadruje sa k téme ktorej nerozumie. A človek, ktorý pracuje dlho, alebo pracoval dlhé roky v školstve a má tu prax, bol dennodenne s tými žiakmi aj s rodičmi, takže vie ako to funguje. Takže ďakujem za tvoje vystúpenie. A v tomto prípade, tak ako si aj spomenul pri tomto návrhu zákona, to nie je vec školy, ale aj nás ako občanov pomáhať a povzbudzovať možno aj tých rodičov, aby sa deťom venovali. Čiže už len minimálne z toho hľadiska, ja neviem, či ten zákon prejde, ja ho určite podporím, ale v prípade ak ja prejde, tak je to našou povinnosťou otvárať tieto témy tuto v rámci parlamentu.
Na druhej strane sú dnes aj deti, tak ako som aj v iných faktických spomenul, ktoré čerpajú skôr tie informácie z toho mediálneho priestoru, z internetu alebo od spolužiakov a chýba im možno ten dospelý výchovný alebo pomocný vplyv toho dospelého človeka, ktorý už má tú zrelú prax, ktorý sa vie vyjadriť, ktorý vie pomôcť, ktorý sa vie s nim porozprávať. Pretože je rozdiel medzi tým, čo čítate v mediálnom priestore alebo na internete a rozdiel v tom, keď dospelý zrelý človek vie otvoriť túto tému a možno poradiť tomu mladému človeku. A tu by sme možno mali nastúpiť aj práve my, ako ľudia a predovšetkým aj tí učitelia aby otvárali túto tému.
Čiže týmto návrhom zákona, s ktorým prišiel aj pán hlavný predkladateľ, pán predseda výboru, ja to vnímam tak, že sa posilňuje tá rodina. To sa robí týmto zákonom a ešte raz veľmi pekne ďakujem za tvoje vystúpenie, pretože tu vidno ten rozdiel medzi praxou a možno nejakým, nejakými domnelými myšlienka a predstavami, že ako to asi funguje. No ale prax je úplne iná.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Na začiatok by som chcel upozorniť, že zaznieva tu už opakovane, že niekto nemá prax v školstve alebo niekto nemá deti a vyjadruje sa k tejto téme. Nemyslím si, že toto je správny druh argumentácie. Schvaľujeme tu a vyjadrujeme sa tu k finančným zákonom a mnohí z nás poslancov aj takí, ktorí nemajú prax vo finančnom sektore. To isté platí pre zdravotníctvo. Čiže nemyslím si, že, že platí, že ak som nikdy nemal deti, tak sa neviem vyjadriť k tomu, ako by sa mali vychovávať, takže to je prvá vec. Zároveň chcem dodať, že teda ja deti mám, aj som svojho času učil na gympli, takže asi som pre túto debatu viac pripravený ako niekto iný, podľa niektorých. Ale chcem povedať jednu vec, pán Čepček, že deje sa to tu úplne od začiatku tejto debaty. Veľmi sa upína toto plénom, prítomní poslanci, na sexuálnu výchovu. Ale to, čo idete schváliť, znamená, že ktokoľvek, ktorýkoľvek rodič bude môcť odmietnuť výučbu svojho dieťaťa napríklad na hodine matematiky Pytagorovu vetu, lebo s ňou nebude súhlasiť. Bude môcť odmietnuť výučbu na biológii napríklad Darwinovu teóriu. To tento zákona umožňuje, tak to proste je napísané. Vy to pokladáte za správne aby sme si my rodičia hovorili, že či je dobré učiť to ako, ako, aké boli naše dejiny, že kedy začala druhá svetová vojna, kto bol na vine druhej svetovej vojne. Toto vy pokladáte za dobrý prístup?

Ďakujem pekne kolegom za reakcie. Pán kolega Lehotský, no to, že niekto nemá prax, to znamená iba to, že asi nevie, ako ten výchovnovzdelávací proces prechádza zo strany, teda ako prebieha zo strany učiteľa a žiaka. To, že niekto chodil na základnú školu alebo na strednú školu, to neznamená, že je ešte odborník v tejto oblasti a vie, ako to tam funguje. Lebo už máme 30 rokov, odkedy sa tento systém zmenil a musíte a doba sa mení každú chvíľku a my v podstate týmto zákonom reagujeme na aktuálne problémy v rezorte školstva. Nič iné týmto zákonom nesledujeme.
Ešte chcem povedať, bolo tu spomenuté, pán poslanec Stančík. Ja mám taký pocit, že pán poslanec Stančík čerpá informácie iba z médií a vôbec si tieto informácie nedohľadáva, že by si vôbec ten zákon aj s pozmeňovacím návrhom prečítal. Lebo tie bludy, ktoré tu on šíril v rozprave, tie sú tak, ja neviem, či vymyslené alebo skôr vyfabulované.
Ďakujem.

Príjemný dobrý deň. Ja som sa rozhodla vystúpiť v krátkosti, hlavne kvôli našim mladým študentom. Chcem vám povedať, že venujte sa v živote športu a viere, to je veľmi dôležité. Strana Sloboda a Solidarita je skaza pre našu budúcnosť. O čo ide v tomto zákone je, aby rodič mal právo vedieť, čo sa ich deti učia na sexuálnej výchove. Rodič má právo svoje dieťa stiahnuť, ak s niečím nebude súhlasiť. Takže ďakujem pekne za tento zákon. Moju podporu máte a zajtra dúfam, že to zo súhlasíme ústavnou väčšinu. A veľmi vám držím palce v živote. Možno vy budete naši budúci politici a venujte sa tomu športu, to najviac vám kreuje charakter a sa prebíjať v živote. (Potlesk.)

Ďakujem, pán podpredseda. Chcem poďakovať predkladateľke za jej hodnotné vystúpenie a za to, že aj ona vo, síce vo veľmi krátkom, ale vo svojom vystúpení vyzdvihla úlohu rodičov vo výchove detí. Ďakujeme.

Ja sa taktiež pripájam k poslancom, ktorí ti ďakujú a som veľmi rád, že v tomto pléne sú poslanci, ktorí pochopili význam tohto zákona, že to nie je len o rozprave, ale pochopení, že o čom tu diskutujeme. A myslím si, že je to veľmi dôležitá, dôležitá vec na to, aby sme podporili možno väčšiu diskusiu aj v priestoroch škôl, v školskom prostredí a zapojenie rodičov do tejto témy. Takže ešte raz ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, niekde ste v kancelárii, vážení páni poslanci, neplánoval som vystúpiť v tejto rozprave, lebo už bolo toho povedané na túto tému veľa od ľudí, ako je Rišo Vašečka a ďalší, ktorí aj pracujú konkrétne v školstve a rozumejú viac tejto téme ako ja. Predtým keď som pripravoval jeden pozmeňujúci návrh, ja som priznám, chcel som tento návrh zákona trošku pritvrdiť, mám pripravený pozmeňujúci návrh, nejdem ho tu predkladať. Budem, hľadám a budem hľadať priestor ako a kde ho ešte predložiť na tejto schôdzi. Toto nejde tu rozvíjať.
V krátkosti si dovolím vystúpiť k tejto nielen pre mňa citlivej téme, ale pre veľa ľudí nielen na Orave, ale aj na celom Slovensku. Nielen na vidieku, ako si niektorí dokonalí ľudia z väčších miesť myslia, česť výnimkám, samozrejme, že vidiek že to sú nejakí zaostalí zajordánci, ktorí nevedia rozmýšľať, hej, lebo proste to sú, to sú ľudia, ktorí nechápu pokroku, ktorí nechápu progresu. Ja mám veľmi rád pokrok naozaj v každej oblasti, ale toto čo, čo si niektorí hovoria, že progresivizmus v určitých témach je pokrokom, tak pre mňa a pre drvivú väčšinu na Slovensku určite pokrokom nie je, ani nebude.
Ja ako otec väčšej rodiny, viacerých detí, troch ešte neplnoletých, ako človek pochádzajúci z deviatich detí jednoznačne nesúhlasím a nikdy, nikde nebudem súhlasiť s presadzovaním takýchto nebezpečných tém a hlavne nesúhlasím ani s jednou, ale už vôbec nie a budem tvrdo voči tomu vystupovať naďalej, aj napriek útokom, vyhrážkam, posmeškom, ponižovaniu, budem v tom pokračovať a budem v tom čím ďalej aktívnejší. Aj preto som sa rozhodol, že idem ďalej kandidovať na poslanca, mal som slabé chvíľky, že sa vrátim do svojho komfortného prostredia, do krásnej prírody, do krásneho regiónu, budem s rodinou, budem si ako otec plniť svoje povinnosti, ale pre mňa to nie je povinnosť, ale radosť. A ako otec veľkej rodiny si vyprosím a nikdy nebudem súhlasiť, aby, aby tuto niekto, kto sa tvári, že je pokrokový, aby priznil duše, mysle, srdcia nevinných detí. Ja osobne pochádzam z Oravy, z krásneho regiónu, nie som, nepovažujem sa, a čím ďalej viac pribúda ľudí aj vysokoškolsky vzdelaní, ktorí mi hovoria, že keď otvorím ústa, tak rozprávam ako keby som bol, mal minimálne dve vysoké školy. Ako ja si vôbec na tomto nepotrpím, viem, prečo som nešiel na vysokú školu, kvôli financiám, ale viete, ja keď tu počúvam vysokoškolsky vzdelaných pokrokových ľudí, tak ako naozaj mne, chlapcovi z Oravy, hej, ja si tak odľahčene hovorím, lebo niekto niekedy použil takýto výraz, tak ja ho rád používam, ale mne sa rozum pozastavuje a naozaj nebudem súhlasiť. A keď aj nebudem poslancom Národnej rady, ja určite budem, to už vopred mám jasno v tomto, lebo čo som tu ja zažil týchto progresívnych útokoch, tak ja budem určite, budete ešte o mne počuť ako o občianskom aktivistovi, ktorý naozaj túto tému, túto tému bude, nechcem povedať, že živiť, ale, ale proste bude to mojou témou, lebo keby som tu nebol tie tri roky a, neviem, tri mesiace alebo koľko sme už tu, tak by som neveril, že naozaj toto je reálne. Tak ako ľudia na tej mojej milovanej Orave, ja sa veľa stretávam s ľuďmi a oni, oni povedia, ale, Milan, alebo, pán Kuriak, ale to naozaj, to, to naozaj myslia vážne, veď je toho plný internet a tak, ale oni to berú ako hoaxy a sa pýtajú, to naozaj sú ľudia, ktorí toto môžu myslieť vážne? Čo sa týka sexuálnej výchovy v školách, ja, ja, čo sa týka zmeny pohlavia na matrikách, čo sa týka nárokov na manželstvo osôb rovnakého pohlavia, adopciu, výchovu detí, oni vravia, ale to naozaj? Veď dobre, je to už v tom pokrokovom svete, ale tu na Slovensku? Povzbudzujú ma, prosia ma, držia mi palce, vravia, motivuj ďalších, naozaj oni vidia čím ďalej, čím ďalej väčšie a väčšie nebezpečenstvo tejto progresívnej, prepáčte, ja, Facebook ma za to blokuje, lebo už mi vyhadzuje slovíčka, keď píšem status, progresívne zvrátenosti, ohavnosti, ale ja naozaj, ja, ja to neviem inak pomenovať. Veď dajte pokoj našim deťom.
Andrej Stančík, na teba som mal faktickú, ale priznám sa, modlil som sa a ešte som neukončil modlitbu, tak som išiel tam akože do kútika sa domodliť, chcel som ti vo faktickej povedať, ale aj tak nebol si, tak som dal prednosť tomu, čo je pre mňa dôležitejšie, modlil som sa za zdravý rozum, tuto v tomto pléne som sa začal a okej, ja sa budem modliť, áno. Ja, teraz už bud... málo času, ale ja, ak je, ak je vôľa, hej, ľudí, aj ako človek veriaci, poviem, ak je Božia vôľa, že ja ak tu mám byť ešte v ďalšom volebnom období, ja tu budem bibliu nosiť. Do pléna normálne, ja, ja verím, ja sa za to nehanbím. Určite už od určitého momentu sa viacej modlím, lebo od momentu, keď pán exminister Lengvarský dvadsiateho, myslím, druhého apríla roku 2022, keď prvýkrát mal snahu, aj sa mi ťažko o tom rozpráva, keď mal prvýkrát snahu podpísať túto zvrátenú smernicu a takzvané štandardy o zmene pohlavia na matrikách, vtedy, vtedy naozaj som dostal chuť bojovať za normálne veci. K zodpovednosti nielen k mojim deťom, ale ku všetkým deťom na Slovensku, ku všetkým ľuďom, ktorí veď ešte za toho socializmus prebohaživého bol tvrdý teror, bola tam iná demo... demagógia, iná ideológia, ale tá bola menej nebezpečná ako táto progresívna. Toto, čo sa tu šíri, veď toto ja neverím, Andrej, ja neverím tomu, že aj ty môžeš tomuto veriť, že to je normálne. Ja naozaj neverím tomu, že ty môžeš veriť tomu, že je normálne, aby ľudia si na matrike menili pohlavie, aby tí s pimpas... pardon, hej, tí s tou výbavou, so všetkým, s tou hruďou vypracovanou, aby si ty preto, že ti dal nejaký úradník ti dal pečiatku, ti dá potvrdenie a ty si pôjdeš, ty si pôjdeš do ženskej sprchy sa, sa sprchovať, kde môžu byť dievčatá v puberte, veď sa smej, veď sa smej, preboha živého. Veď to je, veď to je hrozné niečo. Mladý človek. Koľko máš vysokých škôl? Veď počuj... neviem, ja som počul, že dve, ale dobre, veď, prepáč, že som osobný, hej, ale to aj preto ja som chcel inak reagovať na teba v rozprave. A neverím tomu, že ty ako, už podľa mňa ako ja som ultrakonzervatívec, ty ako ultraprogresívny liberál, ja neverím tomu, že aj napriek tomu, že si bol vo veľkom svete, že si študoval v Brne, možno veľa liberálov tam bolo, lebo čerpajú z tých kadejakých, fuj, hnusných ohavností... (smiech v sále), ah, veď a nech sa smejú, veď to nevadí, ale počúvaj ma. Ja fakt tomuto nemôžem veriť. Veď ja z Oravy poznám spústu vysokoškolsky vzdelaných ľudí, lekárky zostávajú, škoda, že kvôli aj vyšším platom, aj lepším podmienkam zostávajú v zahraničí. Ale ja keď sa s nimi rozprávam, tak oni aj napriek tomu, že boli na tej vysokej škole, ale oni nestratili zdravý rozum, a ty si ho kde podel, prosím ťa? Kde si ho ty podel? Ale vieš, to je vý... ako ja som počul, že ty máš perfektných rodičov, nechcem do toho vstupovať. Ale vieš, ja ti poviem tak, ja, vy, vy hlavne liberáli, vy pokrokoví liberáli, vy ste tak vychovaní, ja som iks razy mal napríklad s tebou osobnú skúsenosť, však pamätáš si, ako si ty na mňa vyskočil niekedy. O generáciu mladší, keď sme ešte boli spolu v klube. Ja som ti vtedy od srdca vyčistil žalúdok, hej. Dal som ti výchovnú facku, ústnu, ústnu, božezachovaj, ja nie som, nikdy by som ruku nepoložil ani na chlapa, hej, iba v sebeobrane. Ale ty si tak vychovaný a títo pokrokoví progresívci, veď vy ani dvere neviete podržať. Vy neviete sa ani pozdraviť. Veď ja starší, veď ja mám 53 rokov za chvíľu, ja som, koľko ty máš, 29-30? Toto je tá nová progresívna doba. Toto je tá nová pro... no škoda, že som odbočil.
No nič, mám málo. Úplne som sa dal uniesť, dôvod mojej rozpravy bol, že dneska ma, práve počas tejto témy sexuálnej výchovy v školách, ma Facebook upozornil, že ma idú ma asi znova zablokovať. Tak mňa? No nejdem to čítať, lebo ma sekli. A mňa Facebook upozornil, mňa Facebook upozornil, že nebezpečný, háklivý obsah som uviedol, lebo som povedal, že bude platiť naďalej, otec, mama, nie rodič jedna, nie rodič dva. A za tým, hovorím, vy ešte budete počuť, buď o veľmi aktívnom poslancovi, ak sa mám dostať do parlamentu, a keď nie, vy uvidíte obč... ak mi pán Boh dá zdravia, silu, energiu, odvahu to mám, ale vy budete počuť o občianskom aktivistovi. Progresívny svet, vy budete ešte o Kuriakovi počuť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Milan, musím ti povedať, že ja som sa prihlásil s faktickou veľmi skoro, na začiatku, alebo takmer na začiatku tvojho vystúpenia. So všetkým s tým, čo si rozprával, vyjadrujem absolútny súhlas až na to, tú sprchu 3D s pánom Stančíkom, to trochu bolo mimo. Ale v princípe a v zásade všetky veci ako, ktoré si hovoril, so všetkými sa dá súhlasiť. A oceňujem, že ako jeden z mála poslancov si verejne oznámil svoju kandidatúru priamo pri pultíku. To zatiaľ neurobil tuším ani nikto.

Ja chcem tiež poďakovať, pán poslanec, držím ti palce, nevzdávaj to, prosím ťa, v tom boji proti ultraliberalizmu v dnešnej dobe, ale v, len na doplnenie, lebo skôr tá debata alebo tvoj, tvoje vystúpenie utieklo trošku mimo toho návrhu zákona, takže áno, deje sa to, ale dobre, v krátkosti chcem len povedať, že ďakujem za tvoje vystúpenie. A čo sa týka ešte toho návrhu zákona, neviem, či vystúpi pán hlavný predkladateľ v záverečnom slove, pretože sú tam aj konkrétne príklady aj zo zahraničia, to som zabudol povedať, k tomu ešte debata ani nebola, že máme aj v zahraničí porovnateľné právne úpravy, ktoré sa dajú aj komparáciou tuto použiť, čiže to nie je nejaký výplod, že to vzniká v, niečo nové na Slovensku, ale je to použiteľné aj v iných štátoch. Takže záverom, ešte raz, pokračuj v boji, držím palce, nevzdávaj to a myslím si, že aj bez toho, že by si povedal, že o tebe budeme počuť, ja viem, že o tebe budeme počuť.