9. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené pani poslan... poslankyne, vážení páni poslanci, je mi veľkou cťou tu byť a chcem týmto poďakovať aj vedeniu parlamentu za to, že nám ako europoslancom dalo príležitosť dnes vystúpiť, lebo skutočne tá téma a tá výzva, pred ktorou Slovensko stojí, presahuje národný rámec a presahuje aj pôsobnosť a mandát tohto parlamentu či tejto vlády. A ako sme aj uviedli v tom spoločnom vyhlásení, a ako aj bolo mnohokrát povedané, ten európsky fond obnovy a špeciálne teda tých 8 mld. euro navyše pre Slovensko je historickou príležitosťou na transformáciu celej ekonomiky nielen na jej ozdravenie, ale aj na jej zmenu. A dá sa tu predstaviť ako akýsi odrazový mostík na jeden razantný skok do 21. storočia pre Slovensko, ktorým zabezpečíme prosperitu na celé generácie dopredu.
Ale už menej sa hovorí o tom, že táto veľká príležitosť je zároveň aj veľkým rizikom a že z toho odrazového mostíka môžme aj celkom ľahko spadnúť, pretože ak tých 6, 8 mld. nedokážeme strategicky zainvestovať, ak ich prejeme alebo prebetónujeme, tak na tom budeme v skutočnosti ešte horšie, než sme na tom dnes. Aj jednak preto, lebo tak ako je to nastavené, tak časť tých peňazí budeme musieť splácať bez ohľadu na to, ako ich minieme, ale najmä preto, lebo ostatní partneri v Európskej únii nám vďaka tomuto nástroju ujdú. Ak zaostaneme v odvetviach, ktoré budú kľúčové pre budúci hospodársky rast, napríklad zelené inovácie, veda, výskum alebo, samozrejme, digitálne služby, tak už nikdy našich partnerov nemusíme dobehnúť a zostaneme závislí na tom tradičnom priemysle, ktorý stráca konkurencieschopnosť každým rokom, ktorý ničí životné prostredie a ktorý je najviac ohrozený robotizáciou. A to riziko je o to väčšie, že na tento skok do modernity máme vlastne iba jeden pokus, lebo tie stámiliónové granty a pôžičky na reformy sú jednorazovou záležitosťou. To už sa v Európskej únii nebude opakovať.
A teda povedzme si pravdu, a už to tu bolo aj povedané, nemáme najlepšiu štartovaciu pozíciu, lebo ako vieme, tak v čerpaní eurofondov, európskych peňazí, sme skoro na chvoste a ako aj môj predrečník povedal, ak sme mali problém preinvestovať miliardu ročne, vyčerpať, tak ako zvládneme štyri miliardy ročne? Je tam však pre Slovensko jedno veľké šťastie a to je, a to treba naozaj zdôrazniť, že špeciálne v tom fonde obnovy a v rámci tzv. resilience and recovery facility, čo sú peniaze na reformy, to nie sú eurofondy. To je 6 mld. eur, kde sa nebudeme musieť, ak to tak dopadne, boriť s tou klasickou eurofondovou byrokraciou, operačnými programami, výzvami a vyúčtovaním. To sú peniaze, ktoré prídu priamo do štátneho rozpočtu výmenou za kvalitný, zmysluplný ten národný plán obnovy a reformný plán, a, samozrejme, jeho realizáciu.
Inak aj pre Európsku úniu ako takú ide, ide o úplné nóvum vo financovaní. A táto jednotívna pružnosť a jednoduchosť znamená tri veci pre nás. Za prvé, že vláda sa nebude môcť veľmi vyhovárať na ten doterajší zlý mechanizmus čerpania eurofondov.
Po druhé to znamená, že na tom strategickom pláne treba začať pracovať už teraz, už včera bolo neskoro. A mňa mrzí v tejto súvislosti, že premiér aj celá vládna koalícia trochu stratila drahocenný čas, celé týždne a politický kapitál tým sporom o plagiát diplomovky, ktorý teda, a tá kauza samotná by v každej vyspelej demokracii skončila po pár hodinách, a to odstúpením z funkcie. Ale teraz už Slovensko naozaj nesmie stratiť ani deň, lebo v ostatných krajinách už sa pracuje na projektoch a pracuje sa na strategických prioritách. A dnes musí líderstvo v tomto celom, v tom procese, prevziať predseda vlády a dovnútra vlády, dovnútra koalície aj smerom k verejnosti, lebo ide vyslovene o premiérsku tému, ktorá musí mať jasnú autoritu a jasnú zodpovednosť. A po tretie, z toho dizajnu fondu obnovy, ako som ho, ako som o ňom hovoril, ešte vyplýva to, že Slovensko dnes musí byť pri vyjednávaní s Európskou komisiou zdravo sebavedomé. Pochopiteľne, členské štáty budú tlačiť na to, aby, a Komisia, aby tam boli nastavené nejaké fixné podmienky, kritériá pre uvoľňovanie jednotlivých tých tranží na tie reformy, ale všetko sa dá obhájiť, všetko sa dá v Bruseli vyjednať, ak bude ten náš plán reforiem zmysluplný a podložený solídnou argumentáciou, lebo to je spôsob, akým sa v Bruseli obhajujú národné záujmy.
V závere, ešte mám pár minút, mi, prosím vás, dovoľte zmieniť jeden dôležitý aspekt, ktorý je skôr celoeurópsky a tým sú hodnoty právneho štátu a demokracie. V Európskom parlamente pôsobím ako spravodajca pre túto oblasť a som hlboko presvedčený, že Slovensko by malo podporiť nariadenie, mechanizmus, ktoré podmieni čerpanie týchto európskych peňazí dodržiavaním zásad právneho štátu. Nielenže je to v súlade s protikorupčným étosom našej vlády, ale je to aj v našom vlastnom finančnom záujme, pretože na fond obnovy, a na celý ten rozpočet sa budú skladať aj slovenskí daňoví poplatníci a budú ho splácať aj ich deti a nechceme, aby tie peniaze skončili napríklad vo vreckách skorumpovaných oligarchov spriaznených s režimom Viktora Orbána.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, najbližšie roky skutočne budú testom, že či Slovensko v Európskej únii definitívne dospeje, či sa konečne zbavíme nálepky tej novej členskej krajiny s jej postkomunistickou štruktúrou priemyslu a ekonomiky, ale budú aj testom našej politickej vyspelosti, schopnosti nášho štátu obhájiť si, nastaviť priority, obhájiť ich v Bruseli a potom ich realizovať. A budú aj testom toho, či sme pripravení prevziať zodpovednosť za EÚ ako celok vrátane ochrany spoločných hodnôt. A ja verím, že Slovensku sa tento skok do modernity podarí, a hovorím asi za všetkých mojich kolegov europoslancov, že sme pripravení priložiť ruku k dielu a teraz je asi najdôležitejšie sa nezľaknúť toho odrazového mostíka, ktorý je práve pred nami.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujeme, pán poslanec. Ďalšou vystupujúcou je pani poslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov.

Vážené vedenie Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci a milí ministri, neviem, kde je ten druhý pán minister, tu je, veľmi pekne ďakujem za to, že ste si aj vy teda prišli vypočuť vystúpenia europoslancov.
Treba povedať, tak ako hovorili moji predrečníci, že sa na nás naozaj valí obrovské množstvo peňazí, ktoré musíme minúť a musíme ich minúť na zmysluplné veci a faktom je, že my nie sme dobrí ani v míňaní europeňazí a už vôbec nie sme dobrí v míňaní peňazí na dobré veci.
Z fondu obnovy dostaneme takmer 12 mld. eur. Tam rátame teda granty a rátame tam aj pôžičky. Dostaneme dva- až trikrát viac, ako splatíme, to znamená, Slovensko bude čistým príjemcom a paradoxne obstáli sme takto veľmi dobre v porovnaní s inými štátmi práve preto, že tie naše čísla z minulosti boli oveľa menej lichotivé, ako mali iné členské štáty Európskej únie. V tých eurofondoch, to znamená ten viacročný finančný rámec, by sme mali dostať zase ďalších 12 mld. eur. Toto všetko je pre nás obrovská výzva, a aby sme to nepokazili, podľa mňa sa musíme pozrieť do minulosti na to, aké chyby sme urobili, a je mi teraz úplne jedno, kto tie chyby robil, či, či súčasná vláda, minulá alebo akákoľvek, ale my sa naozaj pre budúcnosť musíme z tých chýb poučiť.
Pozrime sa najprv na celkom nedávne chyby, ktoré súviseli so štátnou pomocou po koronakríze. Európska komisia schválila, na základe dočasného rámca štátnej pomoci, prvú schému štátnej pomoci pre Slovensko vo výške 2 mld. eur, potom tá ďalšia vo výške 200 mil. eur na podporu podnikov zasiahnutých koronakrízou a potom to boli ďalšie tri schémy štátnej pomoci, ktoré boli v celkovej výške 4 mld. eur.
Teraz úplne objektívne zhodnotenie tej našej štátnej pomoci napriek tomu, že tieto peniaze z Európskej únie sme mohli míňať maximálne flexibilne. Tam naozaj padli všetky podmienky, ktoré boli v minulosti známe. Slovenské schémy štátnej pomoci prišli pomerne neskoro. My sme boli medzi poslednými krajinami, ktoré dávali na Európsku komisiu schémy štátnej pomoci na schválenie. Čo je škoda. Tá štátna pomoc bola vnímaná v porovnaní s inými krajinami ako pomerne pomalá, nedostatočná a úplne zbytočne sme mali limity na dotácie nastavené veľmi nízko v porovnaní s inými členskými štátmi. To znamená, reálne sme akože dávali menej, ako sme mohli dávať.
Toto je veľmi dôležité si to uvedomiť pre ten obrovský balík peňazí, ktorý sa na nás valí. A hlavne ak Slovensko má mať šiesty najhorší ekonomický výsledok z hľadiska HDP s veľkým očakávaným nárastom nezamestnanosti, pretože ako veľmi dobre viete, Komisia zhoršila prognózu, ekonomika celkovo eurozóny klesne o 8,7 %, Slovensko si pohorší až o 9 %.
Viete, hovoril o tom aj kolega Šimečka, že máme obrovské problémy, dlhodobé, s čerpaním eurofondov. Vyčerpali sme v poslednom období iba 35 % európskych štrukturálnych a investičných fondov, to je hlboko pod priemerom Európskej únie, ktorý je na úrovni 41 %. To čerpanie našich, teda eurofondov, je preto také mizerné na Slovensku, pretože máme veľmi komplikovanú štruktúru riadenia eurofondov. Doba medzi tým, keď si žiadateľ podal žiadosť a keď dostal prvú platbu, trvala približne 680 dní. To je absurdné v porovnaní s inými členskými štátmi.
Verejné obstarávanie. Obrovské problémy máme pri verejnom obstarávaní. Časté zmeny a celkový rozsah riadiacej dokumentácie, proste byrokratická záťaž. A paradoxne, aj keď sa administratívne kapacity v tých minulých volebných obdobiach navýšili, to znamená, máme stále viac a viac úradníkov, ktorí dealujú s tými eurofondami, celkovo na ten proces to má veľmi negatívny vplyv, pretože je ešte pomalší ako pred tým.
Aj podľa OLAF-u je hlavným problémom práve verejné obstarávanie, keďže práve pri ňom je detekovaných najviac nezrovnalostí. V tých rokoch 2014 až 2018 malo Slovensko suverénne najväčší počet nezrovnalostí pri čerpaní európskych dotácií, bolo to až 19,29 %. Pre porovnanie druhou krajinou za nami s takýmito chybami pri verejných obstarávaniach je Španielsko, ale to je iba na úrovni 3,31 %, takže to je naozaj neporovnateľné. My veľmi vyčnievame pri tých verejných obstarávaniach. OLAF za 5 rokov ukončil 14 vyšetrovaní na Slovensku v súvislosti s nejakými podvodmi pri eurofondoch, ale vôbec sa to ako keby nestretlo s ohlasom pri našich orgánoch činných v trestnom konaní. A toto je obrovský problém, lebo tým, že my sme sa nedokázali vysporiadať s korupciou pri eurofondoch, my prakticky do dnešného dňa na každého prijímateľa pozeráme ako na potenciálneho zlodeja. A toto je veľmi zlé, tu musí nastať zmena paradigmy, pretože inak ten obrovský balík, ktorý má prísť z Európskej únie, jednoducho neminieme, keď to budeme takto byrokraticky šnurovať.
Kam má Slovensko dodatočné európske zdroje investovať? Určite za mňa hovorím, ja som šéfka Výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci, určite automatizácia a celoživotné vzdelávanie. My veľmi výrazne zaostávame za členskými štátmi Európskej únie. Na Slovensku máme automatizáciu, to znamená robotizáciou ohrozených v súčasnosti okolo 30 % pracovných miest na našom pracovnom trhu, ďalších 30 % sa môže veľmi negatívnym spôsobom zmeniť, ak niečo neurobíme. To znamená, my potrebujeme zmenu prípravy ľudí na automatizovaný pracovný trh. Určite celoživotné vzdelávanie, tam veľmi zaostávame. Švédsko, Fínsko má najvyšší podiel dospelých v dlhodobom vzdelávaní, je to okolo 30 %. Priemer Európskej únie je 11 %, na Slovensku iba 4 %. Takže jednoznačne do tohto veda, výskum, to ani nemusím hovoriť, o tom hovorili aj kolegovia, to, samozrejme, súvisí s digitalizáciou. Európska komisia teraz v oblasti digitalizácie otvára obrovské témy, ako je vstup napríklad umelej inteligencie a podobne. Na Slovensku sme sa ďaleko nedostali. V minulom období sa iba hovorilo niečo o zdaňovaní robotov, ale prakticky, že by došlo k nejakej reforme alebo predstaveniu tej reformy, tak tam sme sa k tomu nedostali. Takže určite prepojiť potreby pracovného trhu so vzdelávaním.
Veľkou témou na pôde Európskej únie je nezamestnanosť mladých. Ja nie som veľmi zástancom toho, aby sme mladých po tom, ako si ukončia strednú alebo vysokú školu, ešte prechádzali nejakou rekvalifikáciou za ďalšie veľké peniaze. To znamená, jednoznačne treba vstúpiť do reformy vzdelávania, ktorá možno bude drahá. Ale ak sa pýtame, kde minúť, na akú reformu tie peniaze, ktoré prídu z fondu obnovy, tak je to stopercentne zdravotníctvo, určite vzdelávanie a nemali by sme sa naozaj báť veľkých reforiem, ktoré sa potom ukážu v tých pozitívnych číslach na trhu práce.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujeme pekne, pani poslankyňa. Ďalším vystupujúcim je pán poslanec Vladimír Bilčík z frakcie Európskej ľudovej strany.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, ďakujem naozaj za možnosť vystúpiť spolu s kolegyňami, kolegami pri téme, ktorá hýbe Európou. Ostatných niekoľko volieb občanom Slovenskej republiky ukázalo, ako veľmi prítomný je u nás hlad po zmene, spravodlivosti a zodpovednejšom prístupe k správe vecí verejných. Ja som veľmi vďačný, že táto zmena je dnes vo veľkej miere v rukách ľudí so silným demokratickým mandátom, inštinktami a verím tiež, že v rukách presvedčených Európanov.
V podobe fondu obnovy sa nám dnes ponúka generačná šanca. Je aj na vás, na nás, aby ste ju svojím vplyvom a mandátom pomáhali premeniť na poznateľne lepší život občanov Slovenska. Je dnes možno lákavé tráviť čas parlamentnými prestrelkami a pútaním krátkodobej pozornosti. Takáto služba je len medveďou službou občanom. Nepríde nik iný, kto prácu, ktorú je potrebné vykonať, urobí za nás. Je to len a len na nás, na vás. Premenu Slovenska na modernú európsku, teda spravodlivú, vzdelanú a zelenú krajinu máme dnes vo vlastných rukách. Je to podobná príležitosť, ako keď mali politici na Slovensku pred 20 rokmi v rukách premenu krajiny z čiernej diery Európy na plnoprávneho člena Európskej únie. Téma, ktorá pred niekoľkými mesiacmi doslova vyhrala na Slovensku voľby, je téma funkčnej spravodlivosti, fungujúceho a spoľahlivého štátu, ktorý patrí každému, nielen pár vyvoleným. Fond obnovy môže byť prostriedkom, ako túto víziu naplniť. Práve na túto skutočnosť by som chcel dnes upriamiť vašu pozornosť. Generačná zmena totiž nie je len o dobudovaní, obrazne povedané, ciest, káblov, budov či koľajníc, pre mnohých z nás sú životne dôležité, áno. No práve pre takéto investície máme už dlhodobo k dispozícii klasické eurofondy, ktoré, žiaľ, nie sme roky schopní využívať naplno a zmysluplne.
Dámy a páni, fond obnovy nie je ďalší eurofond. Je to príležitosť naviac pre krajinu. Na systémovú zmenu kvalitatívne premeniť Slovensko a urobiť z neho vzor a zdroj inšpirácie pre iných. Je to jedinečná šanca, ako ponúknuť ľuďom nádej aj cez spôsob, ako finančné prostriedky z fondu obnovy využijeme. Je to príležitosť, ako sa v tom najlepšom zmysle slova odlíšiť a dlhodobo nezostávať len v akomsi závese európskeho diania, na periférii, ktorá sa vždy len doťahuje za lepšími, a ak nevie inak, kričí, ako iní škodia.
Viac ako 30 rokov od nežnej revolúcie, dámy a páni, máme šancu byť ťahúňom zmien. Byť vzorom nielen sa učiť od iných, ale aj inšpirovať iných okolo. Skrátka, meniť krajinu a, áno, robiť reformy, ktoré dajú nádej na lepšiu budúcnosť nám aj našim deťom, ktoré sa nás budú právom pýtať, kam sme európske prostriedky pre ich budúcnosť investovali.
Dámy a páni, naozaj nemusíme vymýšľať nič nové a nové veci a princípy, ktoré sú už dnes obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády. Naozaj je tam napísané všetko. Kladie v oblasti spravodlivosti a právneho štátu dôraz na osobnú profesionalitu a etiku. Chceme vzdelaných profesionálov, ktorí budú konať a rozhodovať transparentne a spravodlivo. Dovoľte mi pripomenúť slová, ktoré programové vyhlásenie obsahuje: "Jedným zo základných predpokladov v boji proti korupcii sú silné odborne pripravené a nezávislé kontrolné inštitúcie, ktoré dokážu odhaliť podvody a systémové chyby." V našej krajine potrebujeme systémovú zmenu nášho vzdelávania podobne, ako potrebujeme systémovú zmenu našich tovární a montážnych hál na modernú digitálnu a zelenú ekonomiku. Nič z toho, dámy a páni, však, nedosiahneme úspešne a dôsledne, ak od podlahy nezmeníme náš prístup k pravidlám, k právu a spravodlivosti v našej krajine. Buďme pripravení, konečne 16 rokov po našom vstupe do Európskej únie, poňať toto členstvo ako príležitosť. Fond obnovy je príležitosť reformovať našu krajinu, ukázať, že Slovensko má na to, aby sme vrátili ľuďom dôveru v spravodlivosť a právny štát. Európa, európske inštitúcie musia byť v tomto úsilí naším kľúčovým spojencom.
Dnes sme tu spolu s kolegyňami a kolegami, aby sme do diskusie priniesli aj európsku dimenziu a vnímanie a môžeme tak poslúžiť aj ako akýsi informačný kanál pre vás. Dámy a páni, rád by som preto túto príležitosť využil na to, aby som vás upozornil na jeden reputačný problém, ktorý na Slovensku máme. Zaznieva neformálny, ale aj oficiálny rozhovor o veľa príležitostiach. Zvlášť vypuklý je tento problém v otázkach právneho štátu a spôsobu, akým sa politici správajú k vlastnej krajine, občanom a médiám, ale aj k širšiemu európskemu spoločenstvu a susedom. Veľmi často sme vnímaní v skupine štátov, ktoré, ktorá nám nepomáha presviedčať našich partnerov, že to myslíme s našou oddanosťou k európskej myšlienke vážne. Vážne ju berieme predovšetkým transakčne a bažíme len po výhodách. Pritom sú to práve Slováci a Slovenky, ktorí stáli na námestiach v roku 1989, ale aj 2018 kvôli demokratickému presvedčeniu. Zaslúžia si politických lídrov, ktorí napĺňajú očakávania. Je nesporné, že politika súčasných vlád v Budapešti a Varšave, či vzťah predstaviteľov Českej republiky k európskym partnerom má ďaleko od férových vzťahov. Zlá správa je, že mimo veľmi, ale veľmi úzkej skupiny odborníkov len málokto odlišuje slovenskú pozíciu. Častejšie ostávame v závese myšlienok a správania iných. Nie je to správne. Často nám to nepomáha a, naopak, niekedy nám to vyslovene škodí. V oblasti európskej spolupráce v strategických a politických otázkach, ako aj táto diskusia o fonde obnovy, potrebujeme práve dnes získavať dôveryhodných nových partnerov, s ktorými zdieľame hodnoty v oblasti spravodlivosti a spoločnú víziu Európy. Európska únia je úniou 27 členských krajín. Inšpirujme sa úspešnými príbehmi naprieč EÚ, hľadajme nové spojenectvá, od Írska po Portugalsko, pracujme na našej spolupráci s veľkými hráčmi ako Nemecko a menšími úspešnými partnermi napríklad v Pobaltí.
Keď sme vstupovali do Európskej únie, vybrali sme si jasnú proeurópsku cestu. Je teraz našou úlohou si pripomenúť, kam ukazuje náš hodnotový kompas, a podľa toho si vybrať spojencov. Po smeráckych vládach je čas ukázať, prečo skutočne patríme do Európy, ako ju vieme využiť a zároveň obohatiť. Našou dlhodobou úlohou je zachovať zmysluplnú kvalitu susedskej a regionálnej spolupráce a predovšetkým snažiť sa vrátiť nášmu regiónu jeho silnú európsku tvár.
Dámy a páni, pamätajme pri našich rozhodnutiach, že tak ako platilo v minulosti, dnes to platí ešte naliehavejšie, čím silnejšia bude Európska únia, tým silnejšie bude naše Slovensko.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujeme, pán poslanec.
Teraz vystúpi pán poslanec Miroslav Číž z frakcie Progresívnej aliancie socialistov a demokratov.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne poďakovať za príležitosť, že môžme vystúpiť v našom parlamente pri tak dôležitej príležitosti, ako je naozaj post COVID-ová doba, ak by som to tak povedal. A pokus riešiť obrovské prepady v hospodárskych výsledkoch jednotlivých krajín, samozrejme, veľmi silnými dopadmi sociálnymi, ktoré majú veľký vplyv na hospodársky život.
Nepochybne Európska únia bola vystavená veľkému tlaku a aj kritike vo vzťahu povedzme že k pandemickému konaniu v prvom období a nie vždy sa nám darilo vnímať reálie, že teda kompetenčné otázky, ktoré sú spojené v Európskej únii a vzhľadom aj na veľmi zložité rozhodovanie, keďže Európsku úniu predsa len Európska rada riadi rovnako ako Európsky parlament a, samozrejme, aj Európska komisia, hľadať jednoduché riešenia ide veľmi ťažko. V každom prípade myslím si, že to, čo sa pripravuje je na jednej strane grandiózne, lebo je obrovskou príležitosťou pre revitalizáciu hospodárskych životov. Dokonca hovorí sa teda o formách, formách obnovy a nielen hospodárskej, ale, samozrejme, aj možno do istej miery spoločenskej a v danom prípade, samozrejme, diskusie, ktorej sme boli účastní v rámci Európskeho parlamentu, jednoznačne naznačujú, že schválený program pomoci, ktoré majú smerovať k členským krajinám, môže mať v realizačnej praxi veľké problémy.
Nepochybne už viacerí kolegovia upozornili na to, že už teraz pri štandardných formách obstarávania, resp. iných potrieb, ktoré sú potrebné pre uskutočňovanie hospodárskych operácií, máme obrovské problémy, a ak teraz chceme pracovať s dvojnásobnými sumami v najbližšom období, tak sa ukazuje, že je celý rad vecí, o ktorých treba rozprávať, a jedna z nich je, ale, a to mi dovoľte povedať, je otázka politického prostredia, v ktorom sa to bude odohrávať. Ak je súčasťou našej krajiny a, ale, bohužiaľ, je to prakticky všade, kde som mal možnosť vidieť, ako vyzerá politický život.
Základnou metódou politického zápasu - konfrontácia, odoberá obrovské množstvo energie, veľmi výrazne znižuje schopnosť prijímať optimálne rozhodnutia. Prakticky nikto nejde do hospodárskeho rizika, lebo v takom prípade okamžite nastávajú obrovské odsudky a dokonca ešte teda v, za istej atmosféry a pri radikalizácii názorov, aj k ohroze... ohrozeniu aj základných osobných záujmov.
Takže ja si myslím, že je veľmi dôležité, aj tento apel myslím má význam na to, aby sme predsa len zvažovali, že aj konsenzualita má svoj význam. Osobne si dokonca myslím, že v tejto atmosfére by bolo dobré, keby sa stretli všetci dovia... všetci predsedovia politických strán a dohodli sa na tento čas. Predovšetkým aj obdobie jedného roka, keď sa vytvorí základný rámec užívania finančných prostriedkov. Ja si myslím, že pri štandardnom riadení, ak budeme vychádzať iba z doterajších možností výkonnej moci, my jednoducho tieto úlohy nezvládneme. Nezvládneme ich.
Čiže pokiaľ, samozrejme, budeme hľadať programové vyjadrenie pre prvé obdobie, pre prvý rok, pre ten jeden, jeden a pol miliardy, to ešte pôjde, ale som osobne presvedčený, že bolo by veľmi dôležité aktivizovať všetky ostatné prvky politického systému a dramaticky viacej začať využívať vedecký potenciál našej krajiny - Akadémiu vied. Jednotlivé ústavy, ktoré pracujú, ktoré, ktoré prognozujú rôzne typy aktivít. Samozrejme, potom treba zvažovať aplikované momenty, ktoré súvisia s tým, aké máme reálne kapacity na to, ako užiť zverené finančné prostriedky.
Po ďalšie, zostáva ďalšia kardiálna otázka, o ktorej nikto nehovorí, a to je otázka taká, že ak je pravda, že až 80 % HDP robia nadnárodné spoločnosti, akým spôsobom majú smerovať tieto prostriedky? Máme chápať obnovu Slovenska aj tým, že podporujeme aj nadnárodné spoločnosti pôsobiace u nás? To znamená aj prostriedky na vedu a výskum pôjdu napríklad aj do Volkswagenu? A keď, kam ich ideme smerovať, ako ideme smerovať? Samozrejme, nejde mi o žiadne formy niečoho, aby sme diskriminovali toho a onoho, ide mi len o to, že o týchto veciach by mala prebehnúť širšia diskusia. Ja verím kolektívnemu rozumu a som presvedčený, že keby sme vtiahli do takejto diskusie, ktorú treba iniciovať z politického prostredia, predovšetkým s Akadémiou vied, ale aj s ďalšími významnými prvkami, zamestnávateľskými zväzmi. Všímate si, ste zaregistrovali napríklad stanovisko nášho najväčšieho zamestnávateľského zväzu, ktorý upozorňuje na, na riziká, že ide až o 750 mld. euro, že síce sa začnú splácať v roku 2028, ale nesieme záväzky aj za krajiny, ktoré nebudú splácať a že do istej miery môžme našu budúcnosť za... za... za... zaviazať až do roku ´58, 2058.
To sú vážne momenty, ktoré nás nemajú odstrašovať ani v žiadnom prípade nechcem spochybniť možnosť, len chcem tým povedať, že my musíme veľmi významne pracovať na tom, aby efek..., aby prostriedky, ktoré budeme vkladať do nášho, hospodárskej a sociálnej sféry, aby boli čo najobjektívnejšie využité.
Ak to neurobíme vtedy, potom môžme a tie riziká tu sú. Takže za týchto okolností pre výkonnú moc vzniká veľmi osobitná situácia. Máme obdobie leta, máme obdobie COVID-u, ale obávam sa, ak nepodarí, ak sa nám nepodarí priam štatáriová aktivizácia všetkých zložiek výkonnej moci zásadným spôsobom, ale aj hospodárskych subjektov, ktoré teraz pôsobia, kde treba okamžite začať robiť po prijatí základného plánu fungovania aj mediálnu a inú kampaň a zásadným spôsobom aktivizovať všetko, čo sa len dá na to, aby sme vedeli tie peniaze aspoň v primeranej časti reálne užiť. Hovorím, to obdobie je relatívne dlhé, máme v ten prvý, jeden a pol roka, teoreticky sa dá zvládnuť a buď si pre to ďalšie obdobie vytvoríme efektívne prostredie, dokážeme aktivizovať celú spoločnosť, tak iba za tých okolností môžme byť úspešní.
No a úplne k poslednej sfére, naozaj mám tú česť byť tieňovým spravodajcom u nás pre pomoc pre malé a stredné podniky, je to nesmierne zložité. Veľmi ťažko sa v neoliberálnom prostredí hľadá pomoc pre malé a stredné podniky, kde však formálne má byť konkurencia, súťaž a tak ďalej. Nevytvárať, neochraňovať nikoho, trh a ruka trhu všetko vyrieši. Je to veľký problém. Budeme musieť ísť do regulačných opatrení, ale hľadať zas mechanizmy pre tú obrovskú rozdielnu formu malých a stredných podnikov v celej Európe, kde dramaticky inak to vyzerá, povedzme si, v Bulharsku a povedzme že vo Francúzsku, že tá univerza... univerzalizácia pravidiel je hrozbou. Samozrejme, máme nejaké inštrumenty, ktoré sú na to, ktoré majú identifikovať potreby v jednotlivých krajinách, ale je nesmierne dôležité, aby sme našli predpovede a aby sme aj my v parlamente mohli hájiť potreby, ktoré identifikujeme pre našu krajinu, ale tie musia byť dobré. Musia byť konkurencieschopné, a preto je dôležité konsenzuálne, zmysluplné politické prostredie, v rámci ktorého môžme byť úspešní.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujeme, pán poslanec.
Ôsmym vystupujúcim je pán poslanec Martin Hojsík z frakcie Obnovme Európu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vaše rozhodnutia budú tie, ktoré určia budúcnosť Slovenska nie na tieto štyri roky, ktoré sú vaším volebným obdobím, ale podľa všetkého na desiatky rokov dopredu. Je to niečo, čo bude určovať to, ako naša krajina bude vyzerať a to je obrovská zodpovednosť. Pretože to, čomu čelíme, neni len korona a netvárme sa, že skončila.
Vo svete sa tá situácia stále zhoršuje a včerajších 31 prípadov na Slovensku hovorí o tom, že ani my nie sme za vodou. Je to aj ekonomická kríza, ktorá sa ešte len začína rozbiehať, ale ktorej dôsledky budeme cítiť ešte dosť dlhú dobu. A nesmieme zabudnúť ani na klimatickú krízu. Klimatická kríza, oproti ktorej, keď ju nebudeme riešiť, si budeme hovoriť, že, ú, korona, tá bola taká jednoduchá, pretože naozaj si žijeme nad pomery. Povedzme si rovno, ako by vyzeral štátny rozpočet, keby išiel od polovičky mája na dlh? A to je presne to, čo robíme s naším planetárnym rozpočtom my Slováci, nie nejakí bohatí Američania. My žijeme nad planetárne pomery na Slovensku od polovičky mája a to je varovanie. To som presvedčený, že vy ako minister financií, tak minister hospodárstva si trhali vlasy, keby sme takto fungovali. Preto musíme zvládnuť všetky tri krízy, koronu, ekonomickú krízu aj klimatickú krízu. A musíme ich zvládnuť tak, že budeme na konci dňa mať tri P: budeme mať prácu, budeme mať planétu, na ktorej sa dá žiť, a budeme mať profit. Pretože povedzme si rovno, nemôžme to robiť tak, že budeme vyhadzovať peniaze z okna a tlačiť ďalšie. Potrebujeme mať dôstojnú prácu pre ľudí na Slovensku, ktorá bude dôstojne odmenená. Potrebujeme mať životné prostredie, ktoré si zachováme ako našu dedovizeň aj pre budúce generácie. A potrebujeme sa k planéte správať tak, že nebudeme svoje problémy znečisťovania vyvážať inde. A potrebujeme profit, aby sme dokázali na konci dňa tie záväzky, ktoré zoberieme, splatiť, aby sme dokázali to, aby sa u nás oplatilo nielen pracovať a žiť, ale aj podnikať.
Fond obnovy sa naozaj dá prirovnať k Marshallovmu plánu, ale ono sa dá prirovnať aj k Marshallovmu plánu to, ako bude, sa k nemu postaví Slovensko. Kedysi pred vyše 70 rokmi sme ešte ako Československo, ešte pred komunistickým pučom pod tlakom Moskvy Marshallov plán odmietli a vrátili sme sa naspäť do budovania ťažkého priemyslu, do budovania takpovediac hospodárstva 19. storočia, zatiaľ čo Západ sa progresívne posúval dopredu a budoval modernú ekonomiku.
V podobnej situácii sme teraz, je to otázka, či sa my budeme vracať naspäť, alebo si budeme budovať ekonomiku, ktorá je pripravená na 21. storočie, ktorá aj dokáže byť digitálna, ktorá funguje v limitoch, ktoré nám planéta dáva. Svet sa mení. My si môžme hovoriť, že, nie, my neuznávame klimatickú krízu, veda, to je celé niečo, čo sa nás netýka. My musíme myslieť len na náš zisk. V skutočnosti to je tak, že svet sa bude meniť aj bez nás. Či chceme, či nie, ten automobilový priemysel od spaľovacích motorov odíde. A viete čo? Tie elektromobily alebo vodíkové automobily potrebujú omnoho menej súčiastok. Pokiaľ my sa nezačneme teraz meniť, tak o desať rokov sa budeme pozerať na Detroit a hovoriť si, že, ú, tí sa majú ale naozaj dobre. A na tieto zmeny musíme začať myslieť teraz a musíme ich začať teraz robiť a tragickou zhodou okolností plán obnovy je našou jedinečnou šancou ich teraz rozbehnúť.
Musíme myslieť na to, ako budeme transformovať náš ťažký priemysel, lebo je zmyslom nie, aby to, aby sa zavrel U. S. Steel. Zmyslom má byť to, aby sme dokázali im pomôcť, aby sme dokázali udržať pracovné miesta a prejsť na výrobu, ktorá nebude produkovať emisie. Nebude to dnes, nebude to zajtra, ale začať musíme dnes.
Priznám sa, po sto dňoch tejto vlády mám veľké obavy, či to zvládneme. Nedokázali sme dostatočne rýchlo čerpať prostriedky európske, ktoré nám boli uvoľnené a urobené ako flexibilné. Riešime obmedzovanie práv žien, riešime kauzu plagiátu, ale nevidím poriadne na stole plány na to, ako tú krajinu posunúť dopredu. Ja som behom troch týždňov dokázal so svojím tímom pripraviť, a s vypočutím rôznych stakeholderov, návrhy plánu zelenej obnovy ešte začiatkom mája. To sú z projektov, ktoré už existujú v celkovej hodnote asi 1,5 mld. A čo som ja? Ja som len obyčajný europoslanec. Ja očakávam, že vláda a že aj vy sa zapojíte do toho, ako postaviť plán zelenej obnovy. A ja v Európskom parlamente urobím všetko pre to, aby som Slovensku vybojoval čo najlepšie podmienky, a budem sa snažiť prispieť do tejto debaty aj tu, ale to, ako to dopadne, je na vás aj na tejto vláde.
Preto, pán premiér Matovič, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, nepokazte nám to!
Ďakujem. (Potlesk.)

Teraz dávam slovo pani poslankyni Miriam Lexmann z frakcie Európskej ľudovej strany.